Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu

39. schôdza

323

U z n e s e n i e

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu

z 11. júna 2008

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605) a

A.súhlasí

s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605)

B.odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe tohto uznesenia

C.ukladá

predsedovi výboru

informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu vo výbore

Jozef B u r i a n

predseda výboru

Ivan Varga

overovateľ výboru

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu

Príloha k uzn. č. 323

39. schôdza

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605)

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

1.K nadpisu návrhu zákona

Nový text znie :

„Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Nadpis v návrhu zákona je potrebné zmeniť za predpokladu, že budú schválené nové čl. III až V.

2.K čl. I § 21

V § 21 ods. 2 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) iné osoby, ktoré na základe povolenia Národnej banky Slovenska môžu vydávať len platobné prostriedky elektronických peňazí (§ 21d).”.

Odôvodnenie je rovnaké pre všetky body dotýkajúce sa čl. I tak, ako je uvedené pod § 75 novým písmenom h).

3.K čl. I § 21

V § 21 ods. 6 druhá veta znie:

„Iná osoba ako vydavateľ podľa odseku 2 písm. a), b), d) a e) nemôže vydávať ani spravovať elektronické peniaze a platobné prostriedky elektronických peňazí.”.

Odôvodnenie je rovnaké pre všetky body dotýkajúce sa čl. I tak, ako je uvedené pod § 75 novým písmenom h).

4.K čl. I § 21c – nový bod

Za § 21c sa vkladá § 21d, ktorý znie:

„§ 21d

Podmienky pre vydávanie platobných prostriedkov elektronických peňazí inými osobami na základe povolenia Národnej banky Slovenska

(1) Iné osoby ako osoby uvedené v § 21 ods. 2 písm. a) až d) môžu vydávať platobné prostriedky elektronických peňazí len na základe povolenia Národnej banky Slovenska za podmienky, že suma elektronických peňazí uchovávaných na platobnom prostriedku elektronických peňazí je najviac vo výške 150 eur, pričom hodnota všetkých záväzkov každého jedného takéhoto vydavateľa platobných prostriedkov elektronických peňazí vyplývajúcich z aktuálne nevysporiadaných súm ním vydaných elektronických peňazí bežne neprekračuje sumu 5 000 000 eur a nikdy neprekročí sumu 6 000 000 eur.

(2) Vydavatelia podľa odseku 1 sú povinní na účely riadenia menovej politiky a pre štatistické účely oznamovať Národnej banke Slovenska objem elektronických peňazí uchovávaných na platobných prostriedkoch elektronických peňazí vydaných vydavateľom za každý kalednárny polrok, a to do konca mesiaca nasledujúceho po sledovanom kalendárnom polroku.

(3) Povolenie podľa odseku 1 udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti.

(4) Národná banka Slovenska dohliada na dodržiavanie podmienok, za ktorých bolo povolenie vydané. Ak Národná banka Slovenska zistí, že vydavateľ opakovane závažne porušuje podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané, môže toto povolenie odobrať.”.

Odôvodnenie je rovnaké pre všetky body dotýkajúce sa čl. I tak, ako je uvedené pod § 75 novým písmenom h).

5.K čl. I § 75

V § 75 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:

„h) náležitosti žiadosti o vydanie povolenia podľa § 21d ods. 1.”.

Smernica 2000/46/ES Európskeho parlamentu a rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (ďalej len "smernica") v článku 8 umožňuje členským štátom oprávniť svoje príslušné orgány, aby oslobodili inštitúcie elektronického peňažníctva od uplatňovania niektorých alebo všetkých ustanovení smernice a smernice 2000/12/ES v prípadoch, ak celkové úhrnné množstvo finančných záväzkov vzťahujúcich sa na elektronické peniaze v obehu bežne neprekračujú 5 miliónov eur a nikdy neprekročia 6 miliónov eur. Okrem uvedenej podmienky musí byť splnená aj ďalšia podmienka - čiastka uložená na elektronickom nosiči dát poskytnutom držiteľom na účely uskutočňovania platieb nesmie byť vyššia ako

150 eur.

Slovenská republika pri transpozícii smernice uvedenú možnosť nevyužila, tzn. výnimka, ktorú smernica pripúšťa, nebola transponovaná do slovenského právneho poriadku. Slovenská republika je tak jedným zo šiestich štátov Európskej únie, ktoré prípustnú výnimku vôbec netransponovali. Väčšina štátov Európskej únie (vrátane napr. Českej republiky) však túto možnosť využila.

Účelom predmetnej výnimky je v zmysle vyjadrení Európskej komisie [Discussion paper – The review of the e-Money Directive (EMD): Aligning the EMD and the PSD, PSGEG/02/02_03_08, 28/02/2008] umožniť malým inštitúciám elektronických peňazí vstup na trh a inováciu tohto trhu bez toho, aby tieto inštitúcie boli podrobené plnej tvrdosti autorizačných postupov. Európska komisia pritom uvádza, že netransponovanie výnimky môže mať nepriaznivé dopady na trh, nakoľko bránenie vstupu malých inštitúcií na trh sťaží jeho ďalší rozvoj. Európska komisia zároveň zastáva názor, že neuplatňovanie výnimky môže viesť k súťažným deformáciám v rámci národných trhov.

V súlade s cieľmi Európskej komisie je navrhovaná úprava snahou o zefektívnenie vstupu na trh elektronických peňazí pre malé podniky, resp. pre podniky, u ktorých vydávanie elektronických peňazí nie je primárnou činnosťou. Táto snaha tak plne korešponduje so snahou Európskej komisie o ľahší a efektívnejší prístup na predmetný trh pre menších hráčov, a teda o snahu Európskej komisie poskytnúť spotrebiteľom čo najväčší komfort a dosiahnuť také konkurenčné prostredie v danej oblasti, ktoré by bolo zárukou inovatívnych prístupov a riešní. Neuplatňovanie výnimky pritom jednoznačne sťažuje vstup malých podnikov na trh elektronických peňazí. Väčšina z nich totiž nie je schopná plniť jednotlivé požiadavky, ktoré pre získanie povolenia ako i pre samotné podnikanie stanovuje v súčasnosti platné a účinné znenie zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (napr. požiadavka obmedzenia predmetu podnikania, spätnej výmeny elektronických peňazí a obmedzenie investícií, povinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí, atď.).

Okrem uvedeného je potrebné uviesť, že smernica bola prijatá v roku 2000, kedy sa ešte nepredpokladali rozmery technologického rozvoja v oblasti telekomunikácií. Smernica ani zákon o platobnom styku nepredpokladajú tzv. hybridné inštitúcie elektronických peňazí, akými by mohli byť napr. mobilní operátori, pretože elektronických peniaze vznikajú automaticky ako vedľajší produkt

ich hlavného predmetu podnikania. Smernica ani zákon o platobnom styku teda predpokladali iba nehybridné inštitúcie elektronických peňazí, ktoré sa zaoberajú výlučne vydávaním elektronických peňazí a platobných prostriedokv elektronických peňazí a ničím iným. Mobilní operátori sú hybridnými inštitúciami aj vzhľadom na súčasnú štatistiku EU, podľa ktorej priemerný účastník minie zo svojho kreditu iba 1 % sumy na kúpu tovarov a služieb tretích osôb. Zvyšok, teda 99% sumy kreditu, priemerný účastník míňa na klasické elektronické komunikačné služby ako hovory, sms, mms, ktoré mu poskytuje jeho telekomunikačný operátor. Kredit je teda primárne míňaný elektronické komunikačné služby alebo content, ktorý si účastník kupuje priamo od operátora, a teda primárne neslúži ako elektronické peniaze na kúpu tovarov a služieb tretích osôb.

Vzhľadom na vyššie uvedené problémy s aplikáciou zákona o platobnom styku na mobilných operátorov vydala Európska komisia nezáväzné usmernenie [Application of the e-money directive to mobile operators (Guidance note from the Commission Services)], ktoré analyzuje základné problémy aplikácie smernice na mobilných operátorov. Usmernenie vyzýva národných regulátorov, aby pri aplikácii národnej legislatívy postupovali tak, aby na mobilných operátorov neboli kladené neprimerané požiadavky, ktoré by boli v rozpore s rozvojom trhu elektronických komunikácií, a to vzhľadom na to, že Európska komisia uznáva, že smernica sa nedá spravodlivo aplikovať na mobilných operátorov vzhľadom na špecifiká predmetu ich činnosti.

Transponovanie výnimky do slovenského právneho poriadku, tzn. uľahčenie vstupu na trh pre malé, resp. hybridné podniky, by tak pomohlo rozvinúť trh elektronických peňazí, ktorý je v porovnaní s väčšinou členských štátov Európskej únie veľmi málo rozvinutý. Vydávanie elektronických peňazí na základe predmetnej výnimky by prinieslo na slovenský trh napr. možnosť platiť za poskytnuté služby alternatívnymi spôsobmi (napr. platba za parkovné alebo MHD prostredníctvom mobilných telefónov apod.), ktoré sa v súčasnosti stávajú bežnými aj v nových členských štátoch Európskej únie (napr. parkovné v Budapešti, platby za tovary ako pizza, kvety, veci či služby cez internetový obchod v Českej republike).

Z uvedených dôvodov je transpozícia výnimky potrebná z dôvodu ďalšieho rozvoja trhu elektronických peňazí. Uplatnením výnimky sa totiž poskytnú spotrebiteľom nové, alternatívne spôsoby platenia. Predložený návrh je tak plne v súlade s cieľmi deklarovanými Európskou komisiou.

6.Nový bod

Za doterajší článok II sa vkladajú články III až V, ktoré znejú:

„Čl. III

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z.z., zákona č. 568/2007 Z.z., zákona č. 659/2007 Z.z zákona č. 70/2008 Z.z. sa dopĺňa takto:

V § 4 ods. 2 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok“.

Navrhovaným ustanovením sa vzhľadom na proces uzatvárania zmlúv o spotrebiteľskom úvere odstráni problematickosť zapracovať do zmluvnej dokumentácie platnú priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, ktorá sa zverejňuje na stránke MF SR v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka a umožní sa pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní použiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, ktorá bola obsiahnutá v zmluvnej dokumentácií od začiatku jej spracovania.

Čl. IV

Zákon č. 659/2007 Z. z.. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 70/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Na účely súvisiace s prípravou na prechod a prechodom na euro sa pravidlá pre prepočty a zaokrúhľovanie konečných súm zo slovenskej meny na eurá rovnako vzťahujú aj na prepočty a zaokrúhľovanie iných peňažných súm ako konečných súm zo slovenskej meny na eurá, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“.

V záujme zvýšenia transparentnosti a eliminovania analogie legis pri interpretácii a aplikácii právneho rámca pre prípravu na prechod a prechodu zo slovenskej meny na euro sa navrhuje do § 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR doplniť nový odsek 7, ktorý bude obsahovať explicitné generálne pravidlo pre prepočty a zaokrúhľovanie

iných peňažných súm ako konečných súm. Pritom sa navrhuje generálne pravidlo, že prepočty a zaokrúhľovanie iných peňažných súm ako konečných súm sa budú realizovať rovnako ako prepočty a zaokrúhľovanie konečných súm (ak zákon alebo osobitný predpis neupravuje špecificky prepočty a zaokrúhľovanie niektorých špecifických peňažných súm, napríklad jednotkových cien). Doterajšie ustanovenia zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR totiž podrobne upravujú generálne pravidlá len pre prepočty a zaokrúhľovanie konečných súm zo slovenskej meny na eurá, pričom medzi konečné sumy patria peňažné sumy na zaplatenie alebo vyúčtovanie. Okrem konečných súm však existuje aj celý rad iných peňažných súm – napríklad hraničné peňažné limity a sadzby v slovenských právnych predpisoch (v anglickej terminológii "reference treshold amount"), ktorých prepočty a zaokrúhľovanie nie je najvhodnejšie ponechať pri interpretácii a aplikácii len na analogiu legis na základe európskej súdnej judikatúry. Navrhované doplnenie nového odseku 7 do § 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR sa javí ako najvhodnejšie pre čo najtransparentnejšiu a čo najjednoduchšiu prípravu na prechod a samotný prechodu na euro.

2. V § 9 ods. 2 sa v celom texte slovo „údaje“ nahrádza slovom „sumy“.

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom lepšieho zosúladenia terminológie s ostatnými ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR.

3. V § 15 ods. 1 sa vypúšťa štvrtá veta.

Navrhuje sa vypustiť štvrtú vetu z § 15 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR, pretože táto veta je vo svojej podstate duplicitná s presnejšou a podrobnejšou poslednou vetou v § 15 ods. 1 tohto zákona. Táto legislatívna úprava taktiež prispieva k zvýšenia transparentnosti pri interpretácii a aplikácii právneho rámca pre prípravu na prechod a prechodu zo slovenskej meny na euro.

4. Slová „cenová neutralita“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovom „neutralita“ v príslušnom gramatickom tvare.

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa v celom zákone č. 659/2007 Z. z. navrhuje výraz „cenová neutralita“ nahradiť univerzálnejším výrazom „neutralita“, keďže pri prechode na euro sa vyžaduje neutrality nielen pri premene a prepočtoch cien zo slovenskej meny na eurá, ale aj premene a prepočtoch platieb a iných majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá (zakotvuje to už aj doterajší § 2 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z.). Aj táto legislatívna úprava prispieva k zvýšenia transparentnosti pri interpretácii a aplikácii právneho rámca pre prípravu na prechod a prechodu zo slovenskej meny na euro.

Čl. V

Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

1. § 34 vrátane nadpisu znie:

„§ 34

Solventnosť poisťovne, solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne, solventnosť zaisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej zaisťovne

(1) Solventnosťou poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa rozumie schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

(2) Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.

(3) Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti alebo rozsahu zaisťovacej činnosti. Poisťovňa určuje požadovanú mieru solventnosti samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie.

(4) Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie výška vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne, znížená o tieto položky:

a) nehmotný majetok poisťovne alebo zaisťovne,

b) vlastné akcie, ktoré sú v majetku poisťovne alebo zaisťovne,

c) účasť podľa § 49 ods. 5 písm. f) poisťovne alebo zaisťovne v inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni, finančnej holdingovej inštitúcii alebo v inej finančnej inštitúcii,

d) finančné nástroje uvedené v odsekoch 7 a 9, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa v majetku vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).

(5) Vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne tvorí

a) splatené základné imanie,

b) zákonný rezervný fond a ďalšie fondy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia alebo zaistenia,

c) neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov a strata alebo zisk bežného obdobia po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.

(6) Skutočnú mieru solventnosti poisťovne alebo zaisťovne môžu tvoriť úvery, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 7 a cenné papiere, ak sú splnené podmienky uvedené

v odseku 9, najviac do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti, pričom maximálne 25 % z toho môže pozostávať z úverov s pevnou dobou splatnosti a cenných papierov s pevnou dobou splatnosti.

(7) Úver možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

a) existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,

b) úver bol skutočne poskytnutý v plnej výške,

c) pri úveroch s pevnou dobou splatnosti musí byť stanovená doba splatnosti úveru aspoň päť rokov, pričom najneskôr jeden rok pred dňom splatnosti úveru musí poisťovňa alebo zaisťovňa predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie plán, na základe ktorého poisťovňa alebo zaisťovňa preukáže, že skutočná miera solventnosti po splatení úveru bude najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti; to neplatí, ak sa rozsah, v ktorom môže byť úver zahrnutý do skutočnej miery solventnosti znižoval najmenej o 20% ročne počas posledných piatich rokov pred dňom splatnosti úveru,

d) pri úveroch, ktoré nemajú pevnú dobu splatnosti, musí byť dodržaná aspoň päťročná výpovedná lehota; to neplatí, ak už tieto úvery netvoria skutočnú mieru solventnosti alebo ak Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas na predčasné splatenie úveru,

e) zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie umožňujúce splatenie úveru pred stanovenou dobou splatnosti za okolností iných ako likvidácia poisťovne alebo zaisťovne alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,

f) zmluvu o úvere možno zmeniť len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

(8) Na predčasné splatenie úveru podľa odseku 7 na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne môže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas, ak nehrozí pokles skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo skutočnej miery solventnosti zaisťovne pod požadovanú mieru solventnosti.

(9) Cenné papiere možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti podľa odseku 6, ak sú splnené tieto podmienky:

a) existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,

b) nemôžu byť splatené z podnetu držiteľa cenného papiera alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,

c) zmluva alebo emisné podmienky umožňujú poisťovni alebo zaisťovni odklad platby úrokov,

d) zmluva alebo emisné podmienky obsahujú ustanovenie o schopnosti absorbovať straty poisťovne alebo zaisťovne,

e) cenné papiere boli splatené.

(10) Na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť

a) skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,

b) rozdiel medzi nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,

c) polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25% základného imania, najviac však do výšky 50% nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti.

(11) Predchádzajúci súhlas podľa odseku 10 nemožno udeliť, ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané.

(12) Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu výšku garančného fondu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Národná banka Slovenska je oprávnená upraviť minimálnu výšku garančného fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev o európskom indexe spotrebiteľských cien zahrňujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška

garančného fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota tohto indexu zvýši minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného fondu sa zaokrúhľuje na celých 100 000 eur.

(13) Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie a ktorá vykonáva aj zaisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie, sa uplatňuje minimálna výška garančného fondu ako pre zaisťovňu, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

a) prijaté zaistné prevyšuje 10% z celkového prijatého poistného,

b) prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo

c) technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10% z celkových vytvorených technických rezerv.

(14) Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre životné poistenie a ktorá vykonáva aj zaisťovaciu činnosť pre životné poistenie, je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti vzhľadom na záväzky vyplývajúce zo zaisťovacej činnosti, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

a) prijaté zaistné prevyšuje 10% z celkového prijatého poistného,

b) prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo

c) technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10% z celkových vytvorených technických rezerv.

(15) Garančný fond pozostáva z položiek podľa odsekov 5 a 6; aktíva najmenej vo výške garančného fondu musia byť umiestnené podľa zásad podľa § 23 ods. 8 písm. a) a b).

(16) Ustanovenia odsekov 2 až 15 sa primerane vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne a na pobočku zahraničnej zaisťovne.

(17) Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť požadovanej miery solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej republiky najmenej vo výške hodnoty garančného fondu a zvyšnú časť na území členských štátov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(18) Poisťovňa a zaisťovňa, nad ktorou sa vykonáva dohľad nad skupinou podľa § 49 ods. 1 písm. a), je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

(19) Upravenou mierou solventnosti poisťovne a zaisťovne v skupine sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv alebo zo zaistných zmlúv.

(20) Za poisťovňu a zaisťovňu v skupine preukazuje upravenú mieru solventnosti ovládajúca osoba.

(21) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v zbierke zákonov

a) spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania skutočnej miery solventnosti,

b) spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania požadovanej miery solventnosti,

c) lehotu na vykazovanie skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti,

d) spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania upravenej miery solventnosti,

e) lehotu na vykazovanie upravenej miery solventnosti,

f) čo sa rozumie rizikovým kapitálom a spôsob výpočtu rizikového kapitálu.“.

Ustanovenie upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam

z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia. Zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovilo, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví, čo tvorí skutočnú mieru solventnosti poisťovne a zaisťovne a vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne. Po nadobudnutí účinnosti zákona o poisťovníctve sa však ukázalo, že uvedená úprava musí byť ustanovená zákonom. Z dôvodu právnej istoty je preto potrebné v rámci zákona o poisťovníctve vymedziť skutočnú mieru solventnosti poisťovne a zaisťovne a položky tvoriace vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne. V súlade s európskymi smernicami upravujúcimi poisťovníctvo môžu skutočnú mieru solventnosti tvoriť, do určitej výšky a pri splnení ustanovených podmienok, aj úvery a cenné papiere. V zmysle platnej legislatívy ustanovenie upravuje, čo sa rozumie požadovanou mierou solventnosti a definuje garančný fond, jeho výšku a spôsob jeho úpravy.

2. V § 45 ods. 1 písm. g) sa číslo „5“ nahrádza číslom „10“.