NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné obdobie

Návrh

Skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

na vydanie

zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov evidovaných na osobitnom zozname ( na tzv. „čiernej listine“) a ich rodinných príslušníkov

Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky

z..........................2008

o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov evidovaných na osobitnom zozname (na tzv.„čiernej listine“) a ich rodinných príslušníkov

§1

Účel a predmet

(1) Pre zmiernenie niektorých morálnych a majetkových krívd spôsobených komunistickým režimom v rokoch 1968 až 1989 spáchaných občanom, ktorí boli evidovaní na osobitnom zozname – na tzv. „čiernej listine“ – (ďalej len „občania evidovaní na osobitnom zozname“), prijatých na základe uznesenia predsedníctva ústredného výboru Komunistickej strany Československa (k bodu - Návrh zásad pre spracovanie kádrových poriadkov, a návrh prejednávania kádrových návrhov v straníckych orgánoch a návrh dočasného kádrového poriadku ústredného výboru Komunistickej strany Československa), zo 6.februára 1970, vychádzajúc pri tom z osobitných predpisov1, vymedzuje tento zákon, rozsah a spôsob morálnej a materiálnej rehabilitácie občanov evidovaných na osobitnom zozname a ich rodinných príslušníkov.

(2) Tento zákon morálne a spoločensky rehabilituje občanov evidovaných na osobitnom zozname podľa ods. 1 a považuje ich z hľadiska vzťahu k bývalej komunistickej diktatúre aj v zmysle osobitných predpisov1 za bezúhonných a za významnú súčasť protikomunistického odboja.

(3) Zákon upravuje podmienky pre zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktorých sa dopustil komunistický režim na občanoch evidovaných na osobitnom zozname. V nich ich označoval ako „predstaviteľov, exponentov a nositeľov pravicového oportunizmu, organizátorov protistraníckych, protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií“, a ako takých, v období od 21. augusta 1968 do 17.

1 Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách

Zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému

novembra 1989 systematicky prenasledoval v príkrom rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, povinnej rešpektovať práva občanov obsiahnuté v Charte Organizácie spojených národov, v Deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.2

(4) Touto morálnou rehabilitáciou a symbolickým materiálnym odškodnením občanov evidovaných na osobitnom zozname, v zmysle ods. 1 vo forme jednorazovej finančnej náhrady, dochádza súčasne aj k faktickému ukončeniu účinnosti tajnej, protiprávnej a diskriminačnej trestnej Smernice ÚV KSČ a sprievodných uznesení z rokov 1971, 1972 a 1974, ktoré mimosúdne a nezákonným využitím štátnej politickej, hospodárskej a celkovej mocenskej štruktúry štátu, postihovali občanov evidovaných na osobitnom zozname a ich rodinných príslušníkov.

(5) Zákon stanovuje podmienky pre uplatnenie nárokov oprávnených osôb, rozsah možných kompenzácií i spôsob finančnej náhrady.

(6) Zákon upravuje pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 tohto zákona, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o vydaní Osvedčenia a poskytnutí jednorazovej finančnej náhrady.

§ 2

Zmiernenie krívd

(1) Zmiernenie následkov, morálnych, materiálnych a iných krívd spôsobených dlhodobým prenasledovaním občanov evidovaných na osobitnom zozname a ich rodinných príslušníkov, v období od 21. augusta 1968 do 17. novembra 1989 spočíva v

a)morálno-spoločenskej rehabilitácii,

b)poskytnutí jednorazovej finančnej náhrady.

§ 3

Oprávnená osoba

(1) Oprávnenou osobou v zmysle § 2 je, ak tento zákon neustanovuje inak, občan evidovaný na osobitnom zozname, ktorému bolo o tom na jeho žiadosť vydané príslušným ústredným orgánom štátnej správy osvedčenie.

(2) Ak osoba evidovaná na osobitnom zozname zomrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, oprávnenými osobami sú fyzické osoby v tomto poradí:

a)žijúci manžel alebo manželka, ktorí žili v období prenasledovania v spoločnej domácnosti s oprávnenou osobou podľa § 3 ods. 1, a ktorým o tom príslušný orgán štátnej správy vydal osvedčenie.

b) deti oprávnenej osoby podľa § 3 ods. 1, ktoré žili v období prenasledovania v spoločnej domácnosti s oprávnenou osobou podľa § 3 ods. 1, a ktorým o tom príslušný orgán vydal osvedčenie.

(3) Osoby podľa odseku 1 a 2 musia byť ku dňu účinnosti tohto zákona občanmi Slovenskej republiky a musia mať na jej území trvalý pobyt.

(4) Oprávnenou osobou nie je fyzická osoba uvedená v § 3 ods. 1 a 2, ktorá bola rehabilitovaná a odškodnená podľa iných zákonov3.

(5) Oprávnenou osobou nie je fyzická osoba uvedená v § 3 ods. 1 a 2, ak bola v období od 21. augusta 1968 do 31. septembra 1989 evidovaná ako vedomý a dobrovoľný spolupracovník 2. správy Štátnej bezpečnosti v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu, alebo držiteľ konšpiračného bytu.

§ 4

Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy

(1) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydá na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby, ktorá splnila podmienky uvedené v § 3 „osvedčenie“ o tom, že bola v čase od 21. augusta 1968 do 17. novembra 1989 prenasledovaná a evidovaná Komunistickou stranou Československa na osobitnom zozname, ako odporca komunistického režimu.

(2) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné oprávnenej osobe vydať „osvedčenie“ podľa ods. 1 do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti. Vzor „osvedčenia“ je uvedený v prílohe tohto zákona.

(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky umožní oprávneným osobám prístup ku všetkým materiálom, ktoré súvisia s páchaním krívd na občanoch evidovaných na osobitných zoznamoch, ktoré sa nachádzajú v bývalých krajských archívoch spadajúcich do jeho pôsobnosti.

(4) Ministerstvo financií vyčlení finančné prostriedky na účel tohto zákona v kapitole - Všeobecná pokladničná správa v návrhu Zákona o štátnom rozpočte na rok, 2009, 2010, 2011.

(5) Národná rada Slovenskej republiky prijatím tohto zákona spoločensky rehabilituje poškodených občanov evidovaných na osobitnom zozname a ich rodinných príslušníkov.

§ 5

Výška finančnej náhrady

(1) Výška jednorazovej finančnej náhrady pre oprávnenú osobu podľa § 3 ods. 1 je 90 000 Sk.

(2) Ak oprávnená osoba uvedená v § 3 ods. 1 zomrela, jednorazová finančná náhrada pre oprávnenú osobu podľa § 3 ods. 2 písm. a) je 45 000 Sk.

(3) Ak oprávnená osoba podľa § 3 ods. 1 aj podľa § 3 ods. 2 písm. a) zomrela, jednorazová finančná náhrada vo výške 45 000 Sk sa rozdelí medzi oprávnené osoby podľa § 3 ods. 2 písm. b).

§ 6

Uplatnenie nároku na jednorazovú finančnú náhradu

(1) Náklady na jednorazovú finančnú náhradu hradí Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(2) Žiadosť oprávnenej osoby podľa § 3 ods. 1 o vydanie „osvedčenia“ podľa § 4 ods. 1 obsahuje údaje o žiadateľovi:

a)titul, meno a priezvisko osoby

b)údaj o zamestnaní v čase zaradenia do evidencie na osobitnom zozname

c)dátum a miesto narodenia

d)adresa trvalého pobytu

e)údaj o štátnom občianstve

f)údaj o rodinných príslušníkoch

g)vlastnoručný podpis

(3) Žiadosť oprávnenej osoby podľa § 3 ods. 2 o vydanie „osvedčenia“ podľa § 4 ods. 1 obsahuje nasledujúce údaje:

a)titul, meno a priezvisko zomrelého prenasledovaného občana evidovaného na osobitnom zozname

b)úmrtný list oprávnenej osoby podľa § 3 ods. 1

c)doklad o rodinnom vzťahu so zomrelým

d)titul, meno a priezvisko osoby, ktorá žiadosť podáva

e)dátum a miesto narodenia

f)adresa trvalého pobytu

g)údaj o štátnom občianstve

h)vlastnoručný podpis.

(4) Oprávnená osoba môže podať žiadosť o vydanie „osvedčenia“ do 3 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

§7

Konanie o poskytnutí jednorazovej finančnej náhrady

(1) Nárok na jednorazovú finančnú náhradu sa uplatňuje na základe písomnej žiadosti o priznanie jednorazovej finančnej náhrady na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Lehota na podanie žiadosti o priznanie nároku na jednorazové finančné odškodnenie je maximálne 3 roky od prevzatia „osvedčenia“ podľa § 4 ods. 1.

(2) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky preskúma žiadosť podľa ods. 1 a rozhodne o nej najneskôr do jedného roka; ak žiadosti vyhovie, písomne oznámi túto skutočnosť oprávnenej osobe.

(3) Oprávnená osoba je povinná k žiadosti o priznanie nároku na jednorazovú finančnú náhradu pripojiť „osvedčenie“ podľa § 4 ods. 1 vydané Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky poukáže jednorazovú finančnú náhradu oprávnenej osobe na účet v banke, alebo pobočke zahraničnej banky, ktorá má povolenie slúžiť ako banka na území Slovenskej republiky, alebo na žiadosť oprávnenej osoby vyplatí príspevok v hotovosti. Spôsob úhrady určí oprávnená osoba v žiadosti podľa ods. 1.

(5) Jednorazová finančná náhrada priznaná oprávneným osobám podľa tohto zákona nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb, nezahŕňa sa do vymeriavacieho základu na výpočet zdravotného poistenia ani do príjmu rozhodujúceho na účely poskytnutia sociálnych dávok.

(6) Včas uplatnený nárok oprávnenou osobou, ak táto osoba počas obdobia uplatňovania si nároku zomrie, prechádza na jej dedičov.

(7) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 8

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 2009.

Príloha k zákonu č. .../... Z. z.

Predná strana

MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OSVEDČENIE O EVIDENCII PRENASLEDOVANÉHO OBČANA NA OSOBITNOM ZOZNAME

Oprávnená osoba

.....................................

Evidenčné číslo osvedčenia

..............................................

Titul, meno a priezvisko

...............................................

Trvalé bydlisko

...............................................

Dátum a miesto narodenia

............................................... ...............................................

Dátum a miesto vydania Odtlačok pečiatky MS SR a podpis

Zadná strana

POUČENIE

Osvedčenie je vydané podľa § 4 zákona č. .../... Z. z. o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov evidovaných na osobitnom zozname (na tzv. čiernej listine) a ich rodinných príslušníkov.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125 z 27. marca 1996 „o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému“ vo svojej úvodnej časti, osobitne však v § 6, zaväzuje zákonodarný orgán Slovenskej republiky prijať osobitný zákon na „zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami“. Prakticky všetky kategórie a skupiny občanov nezákonne postihnutých represáliami komunistického režimu boli už odškodnené viacerými samostatnými zákonmi a ich novelami, občania evidovaní na osobitnom zozname ( na tzv. „čiernej listine“) sa však oficiálnej spoločensko-morálnej rehabilitácie a žiadnej materiálnej kompenzácie v novej demokratickej spoločnosti zatiaľ nedočkali.

V § 2 zákona č. 125/96 sa zdôrazňuje, že odpor občanov proti nemorálnym praktikám komunistického režimu vyjadrený otvoreným konaním občanov, nazvaných najvyšším komunistickým vedením v tajnom straníckom dokumente – smernici, „predstaviteľmi, exponentmi a nositeľmi pravicového oportunizmu, organizátormi protistraníckych, protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií“, si zasluhuje úctu a vďaku, pretože prispel k pádu tohto nemorálneho režimu. Zostáva historickou skutočnosťou, že to bola aj táto generácia, ktorá svojím konaním v roku 1968 a svojim otvoreným odporom proti cudzej okupácii a tzv. normalizácii významne prispela k zmenám v roku 1989. Národná rada Slovenskej republiky doteraz nepremietla tento morálny odkaz roku 1989 do konkrétnej podoby zákona na zmiernenie dôsledkov a krívd dvadsaťročného prenasledovania tejto zostávajúcej skupiny odporcov totalitného režimu, i keď sa k tomu zaviazala (viď § 6 zákona č. 125/1996 a zmysel zákonov č. 87/1991 a č. 553/2002), aj keď prijala Uznesenie č. 597 z 9. júla 2002, v ktorom zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby prijala opatrenia na rehabilitáciu doposiaľ neodškodnených skupín občanov, vrátane „centrálne evidovaných“ na osobitnom zozname.

Táto generácia už vymiera a bolo by veľmi nespravodlivé, ak by súčasná demokratická spoločnosť nevedela aspoň symbolicky odškodniť aj túto skupinu oprávnených občanov.

Odtajnené stranícke dokumenty potvrdzujú, že predsedníctvo ústredného výboru Komunistickej strany Československa vo februári 1970 schválilo návrh na vypracovanie a vedenie tajnej evidencie „nositeľov oportunizmu a protistraníckych aktivít“. V januári 1971 tento najvyšší stranícky orgán prijal k tomu už konkrétnu prísne tajnú smernicu a schválil aj prvý základný zoznam „predstaviteľov protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií“. Smernica predpisovala jednotný izolačný postup voči týmto občanom na celom území štátu, s cieľom odstrániť ich z pôvodných pracovných a spoločenských funkcií či profesií. Komunistická strana, a na jej pokyn celý štátny aparát, aktívne zabezpečovali tento odsun pre nich nebezpečných ľudí na perifériu občianskeho života, čím im, ale aj ich rodinám, za dve desaťročia spôsobili vážne morálne i materiálne škody.

Ústredný výbor Komunistickej strany Československa zaradil pôvodne do „jednotnej evidencie“ v celej ČSSR 10 504 osôb. Neskôr údaj upravil na 6 335, z toho na Slovensku takto evidovali vyše 1 500 osôb. Väčšinou išlo o významných pracovníkov a odborníkov z rôznych oblastí spoločenského, hospodárskeho, vedeckého a kultúrneho života bez ohľadu na to, či boli členmi Komunistickej strany Československa. Dnes je z uvedeného počtu 1 500 odtajnených 1 200 mien. Treba tiež uviesť, že z centrálne evidovaných 6 335 občanov ČSSR bolo 994 nestraníkov a 149 postihnutých z iných politických strán. Sekretariátu ústredného výboru Komunistickej strany Československa podávali príslušné orgány počas tzv. normalizačného obdobia vždy do 31. januára každého roku súhrnnú informáciu o pohybe, zmenách osobných údajoch a o činnosti osôb zaradených do uvedenej centrálnej evidencie. Známe je aj to, že čs. komunistický režim pri prenasledovaní svojich občanov bohato využíval aj neblahé skúsenosti „bratských strán“, predovšetkým vo vtedajšom ZSSR, NDR a MĽR. Dôslednosť postupu čs. komunistického režimu pri izolácii nevhodných občanov sa potvrdila

aj v roku 1977, keď najvyššie stranícke vedenie prijalo sprísnenú smernicu pod krycím názvom „Norbert“. Táto dávala právo Ministerstvu vnútra ČSSR v čase „spoločenských nepokojov“ fyzicky izolovať „osoby ohrozujúce vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu“. Do tejto skupiny občanov zaradili predovšetkým osoby z tzv.„čiernej listiny“, ako potenciálnu „piatu kolónu nepriateľa“ na území ČSSR“. Izolácia spočívala v násilnom umiestňovaní „nebezpečných osôb“ v nápravnovýchovných ústavoch, alebo v im podobných zariadeniach. Táto skutočnosť len znova potvrdzuje, až do akej miery sa vtedajší „normalizačný režim“ obával voľnejšej činnosti a pohybu občanov evidovaných na osobitnom zozname.

Treba zdôrazniť, že protiprávnosť režimu bola legalizovaná v nezákonnom ustanovení č. 4 Ústavy ČSSR z roku 1960. Na jeho základe boli povýšené na najvyššiu právnu úroveň všetky konania volených, ale aj podriadených administratívnych orgánov Komunistickej strany Československa, takže mimosúdna trestná tajná smernica ústredného výboru Komunistickej strany Československa z roku 1971 platila celoplošne vo vtedajšom Československu, ako najvyššia právna norma, ktorú záväzne realizoval celý štátny potlačovateľský, hospodársky a spoločenský aparát a jeho konkrétne výkonné zložky. Vo svetle týchto faktov neobstoja tvrdenia niektorých politických predstaviteľov z tábora odporcov navrhovanej rehabilitácie, že: „občania z „čiernej listiny“ boli postihovaní v rámci svojej strany“, a že akoby nemali nárok na rehabilitáciu a odškodnenie zo strany Slovenskej republiky.

Popieranie a dehonestovanie demokratizačného a protikomunistického vystupovania a činnosti občanov vedených na osobitných zoznamoch v sedemdesiatych rokoch a následne v období tzv. normalizačného režimu paradoxne súzvučia s duchom vtedajšieho komunistického a normalizačného režimu. Potvrdzuje to aj kuriózna skutočnosť, keď aj v našej Národnej rade v rozprave k predchádzajúcim návrhom zákona na rehabilitáciu občanov evidovaných na osobitnom zozname – na tzv.„čiernej listine“ v rokoch 2002, 2003 a 2005 zhodne najostrejšie vystupovali „proti“ renomovaní predstavitelia pravice a ortodoxní poslanci za KSS.

Navyše je dostatočne známe, že veľká časť občanov evidovaných na osobitnom zozname verejne deklarovala svoje kritické postoje a odpor ku komunistickému režimu už od začiatku sedemdesiatych rokov, za čo mali najrôznejšie stranícke tresty, odstránenie z funkcií, ba i súdy a väzenia. Takže tvrdenia niektorých extrémnych odporcov rehabilitácie občanov vedených na osobitnom zozname svedčia nielen o ich poľutovaniahodnej možnej neinformovanosti a politickej predpojatosti, ale najmä o nebezpečnom zámernom negovaní aktívneho odboja osôb, ktoré sa teraz oprávnene dožadujú rehabilitácie prijatím samostatného zákona.

Z hľadiska finančného odškodnenia oprávnených osôb ide skôr o symbolické gesto nového demokratického štátu, ako o skutočnú kompenzáciu celkových strát, pretože tie dlhoročné materiálno-duchovné príkoria a ponižovanie sa len ťažko dajú vyčísliť. Ako je už uvedené vyššie, rady oprávnených sa ďalej prerieďujú a nemôžu znamenať výraznejšie zaťaženie štátnych výdajov. Predpokladané finančné výdavky sa odhadujú:

Jednorazová finančná náhrada podľa § 5 ods. 1 je objektivizovaná na základe listu Sociálnej poisťovne z 13.5.2004, v ktorom sa na žiadosť Konfederácie občanov z „Čiernej listiny“ uvádza, že z celkového počtu 1 212 evidovaných osôb vedených na osobitných zoznamoch poberá dôchodok, t.j. ešte žije, už len 364 osôb. V porovnaní so štatistikou Sociálnej poisťovne z 10.12.2001, kedy bolo evidovaných 478 členov ako poberateľov dôchodku, je to menej o 114, čo len potvrdzuje, že dnes môže byť reálny počet poberateľov ešte menší ako 364. Ak je zrejmé, že jednorazová finančná náhrada vo výške 90 000 Sk sa bude týkať maximálne 364 oprávnených osôb podľa § 3 ods. 1 a po zomrelých oprávnených osobách sa môžu o jednorazovú finančnú náhradu vo výške 45 000 Sk prihlásiť príbuzní /manželka, či manžel, alebo, ak už rodičia nežijú, tak deti/, ktorých počet nepresiahne 848, tak celková

maximálna výška vyčlenených prostriedkov v štátnom rozpočte v kapitole všeobecnej pokladničnej správy nepresiahne sumu 70 920 000 Sk plus náklady, ktoré súvisia s administratívnym spracovaním a vykonaním odškodnenia, pre príslušné oddelenie Ministerstva spravodlivosti SR.

Z uvedeného vidieť, že kategória prenasledovaných občanov evidovaných na osobitnom zozname na tzv. „čiernej listine“ z hľadiska nárokov na odškodnenie, ďaleko zaostáva za už odškodnenými skupinami oprávnených osôb podľa iných zákonov.

Prijatie navrhovaného zákona by zavŕšilo významný a citlivý proces nastoľovania demokracie u nás, a samostatná spoločenská rehabilitácia a symbolické finančné odškodnenie by aj formálne ukončilo pretrvávajúci dopad smutno-známej tajnej trestnej smernice ústredného výboru Komunistickej strany Československa z roku 1971. Bolo by súčasne aj potrebným a dlho očakávaným morálnym zadosťučinením, nielen pre samotnú odchádzajúcu generáciu občanov evidovaných na osobitnom zozname - z tzv. „čiernej listiny“, ale aj pre ich deti a rodiny, ktoré komunistický režim rovnako drasticky diskriminoval a ponižoval.

Osobitná časť

K § 1:

Paragraf 1 definuje predmet zákonnej úpravy a vymedzuje obdobie, na ktoré sa zákon vzťahuje. Odvoláva sa na platné medzinárodné normy o ľudských právach, ktoré totalitný komunistický režim úmyselne porušoval. Ods. 1 až 3 morálne a spoločensky rehabilitujú

občanov evidovaných na osobitnom zozname na tzv. „čiernej listine“. Ods. 4 a 5 stanovujú symbolické materiálne odškodnenie občanov evidovaných na osobitnom zozname vo forme jednorazovej finančnej náhrady. Ods. 6 pojednáva o pôsobnosti orgánov štátnej správy v konaní o vydaní osvedčenia pre oprávnené osoby a poskytnutí jednorazovej finančnej náhrady.

K § 2:

Paragraf 2 špecifikuje spôsob odškodnenia občanov evidovaných na osobitnom zozname podľa tohto zákona, ako morálno-spoločenskú rehabilitáciu a poskytnutie jednorazovej finančnej náhrady.

K § 3:

Paragraf 3 ods. 1 až 5 vymedzujú, kto sa na základe tohto zákona stáva oprávnenou osobou.

K § 4:

Paragraf 4 určuje pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy: Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky.

K § 5:

Paragraf 5 v ods. 1 určuje jednorazovú finančnú náhradu vo výške 90 000 Sk pre občanov evidovaných na osobitnom zozname. Ods. 2 a 3 definujú, že ak oprávnená osoba podľa ods. 1 zomrela, oprávnenou osobou sa stáva jej najbližší príbuzný, ktorý má nárok na odškodnenie vo výške 45 000 Sk.

K § 6:

Paragraf 6 stanovuje postup žiadateľa pri nárokovaní si jednorazovej finančnej náhrady. Ods. 1 určuje, že jednorazovú finančnú náhradu bude vyplácať Ministerstvo spravodlivosti SR. Ods. 2 až 4 uvádzajú náležitosti písomnej žiadosti o vydanie osvedčenia podľa § 4 ods. 1 adresovanej žiadateľom Ministerstvu spravodlivosti SR, a časovú lehotu na podanie žiadosti o vydanie osvedčenia.

K § 7:

Paragraf 7 upresňuje postup pri konaní o poskytnutí jednorazovej finančnej náhrady. Ods. 1 stanovuje, že žiadosť o priznanie náhrady sa adresuje na Ministerstvo spravodlivosti SR, lehotu na podanie žiadosti sa určuje na max. 3 roky od vydania osvedčenia. Ods. 2 stanovuje lehotu na preskúmanie žiadosti Ministerstvom spravodlivosti SR na 1 rok od podania žiadosti. Ods. 3 stanovuje povinnosť oprávnenej osoby pripojiť k žiadosti o priznanie jednorazovej finančnej náhrady osvedčenie. V ods. 4 špecifikuje možnosti vyplatenia jednorazovej finančnej náhrady pre oprávnené osoby. Ods. 5 pojednáva o správnych poplatkoch a o nezdanení jednorazového príspevku. Ods. 6 stanovuje, že včas uplatnený nárok oprávnenou osobou, ktorá počas obdobia uplatňovania finančného odškodnenia zomrie prechádza po jej smrti na jej dedičov.

K § 8:

Paragraf 8 stanovuje účinnosť zákona.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie