VÝBOR NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
PRE ĽUDSKÉ PRÁVA, NÁRODNOSTI A POSTAVENIE ŽIEN
31. schôdza
128
Uznesenie
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien
z 30. apríla 2008
k vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560)
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien
A.súhlasí
s vládnym návrhom zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560),
B.odporúča
Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) schváliť s pripomienkami, uvedenými v prílohe tohto uznesenia,
C.ukladá
predsedovi výboru informovať gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport o prijatom uznesení.
Emília MüllerováLászló Nagy
za overovateľapredseda výboru
Príloha
k uzneseniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien č. 128
Pripomienky k vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560)
1.V čl. I § 3 sa za písm. c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,“.
Ďalšie písmená sa preznačia.
Navrhovaným doplnením sa zvýrazní záväzok SR
bojovať proti diskriminácii a segregácii vo výchove
a vzdelávaní.
2.V čl. I § 12 ods. 4 sa na konci dopĺňa táto veta: „Výchovno-vzdelávací jazyk nepočujúcich je posunková reč.“
Návrh vychádza z faktu, že nepočujúce dieťa, žiak si osvojí štátny jazyk v písomnej podobe iba na základe posunkovej reči. Toto osvojenie štátneho jazyka (písomná forma orálnej reči) sa realizuje bilingválnou metódou vzdelávania (posunková reč je primárna, orálna reč je sekundárna). Prax a výskumy hovoria, že nepočujúce deti, ktoré od ranného veku začali komunikovať posunkovou rečou/jazykom, sa oveľa ľahšie a rýchlejšie učia písaný a hovorený štátny jazyk.
3.V čl. I § 29 ods. 10 sa na konci vety dopĺňajú slová: „s výnimkou nepočujúceho žiaka“.
Výskumy a prax dokazujú, že nepočujúci žiak v bežnej základnej škole je vystavený komunikačnej bariére a preto nemá možnosť v plnej miere realizovať svoje právo na vzdelanie.
4.V čl. I § 59 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá táto veta: „Pre zaradenie nepočujúceho dieťaťa do materskej školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je základná podmienka spoľahlivé a opakované audiometrické a psychologické vyšetrenie, ktoré je aj východiskom pre prísnu diferenciáciu detí v materskej škole ale tiež pre ich zaradenie do tried základnej školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.“
Odborné lekárske vyšetrenia nedoslýchavých a nepočujúcich detí sú spoľahlivým a nutným základom pre ich zaradenie do špeciálnych výchovno-vzdelávacích zariadení.
5.V čl. I § 59 ods. 4 sa na konci dopĺňa táto veta: „V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť dobu tri mesiace, nesmie byť ale dlhší ako jeden rok.“
Pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nie je dostačujúca maximálna dĺžka diagnostického pobytu 3 mesiace, preto sa odporúča túto predĺžiť na 1 rok.