1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Pôda je na rozdiel od vzduchu a vody prevažne v súkromnom vlastníctve. Je to však prírodný zdroj, ktorý je predmetom spoločného záujmu, a preto ho treba chrániť pre budúce generácie.

V právnych predpisoch na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy došlo v posledných šiestich – siedmich rokoch k zásadnej zmene. Na podklade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 2002 boli zrušené odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske využitie. Prax ukázala, že táto zmena v právnom predpise, nebola v prospech kvalitných pôd, ani v prospech zachovania a obnovy pôdneho potenciálu.

Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 vyplýva rezortu pôdohospodárstva plnenie úlohy zameranej na „prehodnotenie a sprísnenie podmienok na záber poľnohospodárskej pôdy“.

Sprísnená ochrana poľnohospodárskych pôd Slovenska zavedením systémového ekonomického nástroja ochrany poľnohospodárskej pôdy vyplýva z návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladaným nariadením vlády sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Ako predmet povinnosti platenia odvodov sa nenavrhuje poľnohospodárska pôda s nízkou úrodnosťou a pôda nevhodná pre poľnohospodársku výrobu zaradená do 8. a 9. skupiny BPEJ.

2

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom: čl. 174 až 176 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,

c)bezpredmetné,

d)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení podľa čl. 226 až 228 tejto zmluvy,

e)bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

3

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh nariadenia vlády bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Predpokladaný objem finančných prostriedkov z odvodov za rok je okolo 750 miliónov Sk ročne.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh nariadenia vlády môže mať dopad na hospodárenie obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, a na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb v prípade záberu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd pre stavebné zámery.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh nariadenia vlády bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh nariadenia vlády nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

5.Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh nariadenia vlády nebude mať zásadný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1

V § 1 sa ustanovujú základné sadzby odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy v 1. až 7. skupine BPEJ. Z dôvodu, že v 8. a 9. skupine sú zaradené pôdy s veľmi nízkou úrodnosťou až nevhodné pre poľnohospodársku výrobu, pre tieto skupiny sa neustanovuje povinnosť platenia odvodov za odňatie. Výška odvodu za trvalé odňatie bola vypočítaná z priemernej ceny pôdy podľa príslušnej BPEJ a rentového efektu za obdobie 50 rokov. Napríklad v 1. skupine BPEJ sú pôdy s priemernou hodnotou 11 Sk/m2 x 50 rokov = 550, zaokrúhlene 500 Sk/m2, to je 5 000 000 Sk/ha. Výška odvodu za dočasné odňatie bola vypočítaná ako 1/20 z hodnoty trvalého odňatia; napr. v 1. skupine BPEJ pôdy odvodom za trvalé odňatie 500 Sk/m2 / 20 = 25 Sk/ m2, to je 250 000 Sk /ha/ rok.

Ustanovujú sa podmienky zníženia odvodov, a to taxatívne iba pre prípad, ak sa odnímaná pôda nachádza v znevýhodnenej oblasti a súčasne ide o pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do 6. až 7. skupiny, znižuje sa odvod až o 50 %.

K § 2

Ustanovujú sa podrobnosti o spôsobe platenia odvodov v závislosti od predmetu rozhodnutia.

K § 3

Účinnosť predkladaného nariadenia vlády sa navrhuje 1. júla 2008.