Dôvodová správaVšeobecná časť
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorý bol schválený v roku 1993, mal ambíciu zvýrazniť zákonnou úpravou významné dejinné udalosti, ktoré sa viažu k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zákon bol následne v rokoch 1996 – 2001 päť krát novelizovaný, spravidla poslaneckými novelami.
Štruktúra štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní, ako sú obsiahnuté v platnom zákone, obsahuje rozsiahlu „historickú medzeru“. S výnimkou Dňa reformácie, zaradeného medzi pamätné dni (§3, písm. p) zákona), existuje v zákone takmer tisícročná medzera medzi sviatkom sv. Cyrila a Metoda a sviatkami spojenými s osobou Ľudovíta Štúra a národným obrodením v druhej polovici 19. storočia. Napriek existencii tejto „historickej medzery“ v zákone, v slovenských dejinách žiadna podobná medzera či „obdobie temna“ neexistuje. Naopak, predkladateľ sa domnieva, že v tomto období sa udiali početné historické udalosti, na ktoré môže a má byť slovenský občan právom hrdý.
Pri príležitosti 15. výročia existencie samostatnej Slovenskej republiky preto predkladateľ tejto novely zákona navrhuje doplniť zoznam pamätných dní obsiahnutých v §3 zákona o štyri významné historické osobnosti a štyri vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa viažu k slovenským dejinám a územiu dnešnej Slovenskej republiky a ktoré potvrdzujú príslušnosť slovenského národa medzi kultúrne a západné európske národy. Spoločným menovateľom ôsmich navrhovaných nových pamätných dní je preto vzdelanosť a kultúrnosť.
V poradí, ako sa do zákona dopĺňajú patria, Matej Bel (1684-1749), Mária Terézia (1717-1780), sv. Štefan I. (975-1038) a Chatam Sofer (1762-1832) medzi významné osobnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili slovenské dejiny.
Matej Bel, renesančný vzdelanec, slovenský encyklopedista, filozof, pedagóg a polyhistor, patril medzi najvýznamnejších európskych vedcov v 18. storočí v Európe. Je autorom asi 50 diel, textov a statí, z ktorých najvýznamnejšia je Notitia Hungariae novae historico geographica postupne vydaná v rokoch 1735-42.
Kráľovná Mária Terézia bola najvýznamnejšou panovníčkou, ktorá bola v rokoch 1563-1830 korunovaná v dnešnej Bratislave. Počas jej vlády sa stala Bratislava skutočným centrom a jej vláda v čase po Szatmárskom mieri (1711) - teda definitívnom odvrátení tureckej hrozby a stavovských povstaní - bola na prospech Uhorska a obzvlášť územia dnešného Slovenska.
Sv. Štefan I., prvý uhorský kráľ, je so Slovenskom rovnako úzko spätý.