Dôvodová správa Všeobecná časť
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov navrhuje doplniť ustanovenia upravujúce vydanie územného rozhodnutia, ktorého podkladom v územných konaniach sú územné plány obcí a zón, resp. spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a. Uvedená potreba zmeny a doplnenia týchto ustanovení vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko sa v praxi vyskytlo množstvo nasledovných situácií :
1. Navrhovateľ žiadosti o územné rozhodnutie, v niektorých prípadoch podanej aj pred 1.11.2005, mal záujem umiestniť stavbu na pozemku, ktorý bol v čase podania žiadosti územným plánom určený na navrhované funkčné využitie. V priebehu územného konania však došlo k zmene územného plánu, prípadne k schváleniu nového územného plánu, ktorý už obsahuje iné funkčné vymedzenie daného územia. Navrhovateľ podal žiadosť o územné rozhodnutie v čase, keď bol dobromyseľný a do samotnej žiadosti, vypracovania PD, jej prerokovania s dotknutými orgánmi, do nadobudnutia práva k pozemku investoval nemalé finančné prostriedky, niekedy aj stovky miliónov korún. Tým, že územné konanie je obzvlášť právne zložité, správne konanie trvajúce v niektorých prípadoch do právoplatnosti rozhodnutia aj viac než 6 mesiacov, prípadne aj niekoľko rokov, zmenou územného plánu v priebehu konania je navrhovateľovi znemožnené stavbu umiestniť. Vo viacerých prípadoch ide o prieťahy v konaní spôsobené byrokraciou územného konania, napr. veľkým počtom účastníkov konania, doručovaním, opätovným napádaním záväzných stanovísk, prerušovaním konania z dôvodu občianskoprávnych námietok, vrátením odvolacím orgánom na nové prejednanie a rozhodnutie..., nie je možné zo strany navrhovateľa konanie urýchliť. Jeho návrh je zamietnutý z dôvodov, ktoré nemohol predvídať a ovplyvniť. Prieťahmi v konaní mu vzniká škoda, a to skutočná škoda v nákladoch, ktoré už vynaložil, a ušlý zisk, ktorý by inak dosiahol. V niektorých prípadoch ide o stovky miliónov korún. Je tu priama príčinná súvislosť medzi nevydaním rozhodnutia včas a medzi navrhovateľovi vzniknutou škodou za ktorú v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát, uvedenú škodu by si mohol navrhovateľ úspešne uplatniť na súde v zmysle citovaného zákona, čím by štátu vznikla škoda v podobe povinnosti zaplatiť náhradu škody vo väčšine prípadoch pohybujúcej sa v miliónoch, resp. v desiatky miliónoch.
2. Navrhovateľ podal žiadosť o územné rozhodnutie, vo väčšine prípadov ešte pred 1.11.2005, územné rozhodnutie bolo stavebným úradom vydané a aj nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie bolo po právoplatnosti napadnuté niektorým účastníkom konania mimoriadnym opravným prostriedkom, napr. žalobou v správnom súdnictve a neskôr, aj po niekoľkých rokoch po prejednaní, zrušené z dôvodu iného než je súlad s územným plánom, napr. procesná vada, neúplnosť spisov, nedostatočne zistený okruh účastníkov konania... Územné rozhodnutie je zrušené a vrátené na nové konanie. Medzitým však po právoplatnosti rozhodnutia a pred jeho zrušením došlo k zmene územného plánu, podľa ktorého však v novom konaní už nie je možné rozhodnutie vydať a návrh je nutné zamietnuť. Je tu priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou za ktorú v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát, tak ako je uvedené vyššie.
Súčasný stav
Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
§ 140 stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa