1
D ô v o d o v á s p r á v a
I. Všeobecná časť
Zhodnotenie súčasného stavu a dôvody vypracovania návrhu nového zákona
V Slovenskej republike sa v súčasnosti zdaňujú spotrebnou daňou minerálne oleje v zmysle zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z. z.“), do ktorého je transponovaná smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len „smernica Rady 2003/96/ES“). Smernica Rady 2003/96/ES nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2004 a rozšírila okruh predmetov spotrebnej dane o ďalšie energetické produkty použiteľné ako pohonné látky a palivá na vykurovanie, ktoré boli doplnené do zákona č. 98/2004 Z. z. s výnimkou elektriny a pevných palív (uhlie a koks).
V Slovenskej republike elektrina a pevné palivá (uhlie a koks) nepodliehali zdaňovaniu spotrebnou daňou, a preto Slovenská republika požiadala o prechodné obdobie, ktoré jej bolo poskytnuté a upravené smernicou Rady 2004/74/ES, ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2003/96/ES. V zmysle tohto prechodného obdobia je Slovenská republika povinná
-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januára 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto tovary dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane,
-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na pevné palivá (uhlie, koks) do 1. januára 2009 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane.
Zdaňovanie zemného plynu v Slovenskej republike je v súčasnosti upravené v zákone č. 98/2004 Z. z..
Vzhľadom k tomu, že elektrina, zemný plyn a pevné palivá (uhlie a koks) sa svojimi vlastnosťami, charakterom výroby aj distribúcie výrazne odlišujú od ostatných minerálnych olejov zdaňovaných podľa zákona č. 98/2004 Z. z. a aj mechanizmus ich zdaňovania v zmysle smernice 2003/96/ES je odlišný, je najvhodnejšie upraviť zdaňovanie elektriny, zemného plynu a pevných palív (uhlia a koksu) samostatným zákonom. Z uvedených dôvodov je potrebné v čl. II návrhu zákona upraviť ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. vo väzbe na presun zemného plynu z cit. zákona do predmetu dane návrhu nového zákona.
Princípy predkladaného návrhu zákona
Princípy zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu upravené smernicou Rady 2003/96/ES vylučujú uplatňovanie ustanovení o kontrole a pohybe v zmysle smernice 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto výrobkov v znení ďalších jej noviel, z čoho okrem iného vyplýva aj to, že sa neuplatňuje daňový režim pozastavenia dane, nie je zavedený štatút daňového skladu, prevádzkovateľa daňového skladu, oprávneného príjemcu, nie je zavedená povinnosť skladať zábezpeku a používať sprievodný dokument.
Základný rozdiel pri zdaňovaní elektriny, uhlia a zemného plynu a ostatných energetických produktov je vo vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť pri energetických produktoch vzniká podľa smernice Rady 92/12/EHS dňom vyrobenia alebo dňom uvedenia do daňového voľného obehu, zatiaľ čo podľa smernice Rady 2003/96/ES
2
daňová povinnosť u elektriny, uhlia a zemného plynu vzniká dňom dodania konečnému spotrebiteľovi alebo dňom vlastnej spotreby právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je konečným spotrebiteľom.
Keďže v prípade dodávok elektriny a zemného plynu ide o opakované dodávky tak, ako definované na účely dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a daňová povinnosť v zmysle smernice vzniká dňom dodania konečnému spotrebiteľovi, navrhuje sa, aby dňom dodania bol najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo vzťahuje, a to ako pri preddavkových platbách (maloodberatelia), tak i pri platbách za skutočne dodanú meranú elektrinu a zemný plyn (veľkoodberatelia).
Zámerom je, pri zachovaní ustanovení smernice, priblíženie dňa vzniku daňovej povinnosti a zdaňovania spotrebnou daňou týchto komodít dňu vzniku daňovej povinnosti pri DPH, nakoľko spotrebná daň vstupuje do základu pre výpočet DPH.
Sadzby dane sa navrhujú ustanoviť pre elektrinu v Sk/kWh, pre uhlie v Sk/t a pre zemný plyn v Sk/kWh.
Do návrhu zákona premietnuté ustanovenia smernice Rady 2003/96/ES upravujúce obligatórne daňové zvýhodnenia a niektoré fakultatívne daňové zvýhodnenia, ktoré vyplynuli najmä z požiadavky podpory ochrany životného prostredia vyplývajúce z článku 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a z Kjótskeho protokolu, ktorý Európske spoločenstvo ratifikovalo ako strana Rámcového dohovoru o klimatických zmenách OSN.
Nadväzne na daňové zvýhodnenie - oslobodenie od dane sa v predloženom návrhu zákona navrhuje zaviesť inštitút oprávneného spotrebiteľa, ktorým bude právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená používať elektrinu, uhlie alebo zemný plyn oslobodené od dane, a ktorý musí na tieto účely požiadať o registráciu a vydanie povolenia na odber elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Z dôvodov zamedzenia administratívnej náročnosti sa navrhuje, aby domácnosti mohli používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane bez podávania žiadosti o registráciu a vydávania povolenia na odber elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Identifikácia domácnosti pri dodávkach elektriny a zemného plynu oslobodených od dane vyplýva z charakteru a obsahu zmluvy o dodávkach medzi odberateľom (domácnosťou) a dodávateľom.
Daňovým dlžníkom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala elektrinu, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu, alebo ktorá elektrinu, uhlie alebo zemný plyn spotrebovala.
Zdaňovacím obdobím sa navrhuje kalendárny mesiac a splatnosť dane na 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
Registrované subjekty (daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ) budú povinné viesť evidenciu v rozsahu potrebnom na správne určenie dodaného, resp. spotrebovaného množstva elektriny, uhlia alebo zemného plynu a výšky spotrebnej dane.
Vyhlásenie o súlade
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
3