1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov predkladá minister zahraničných vecí Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

V roku 2000 sa Slovenská republika (SR) vstupom do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) stala členom donorskej komunity. V tom istom roku sa Slovensko, ako členská krajina Organizácie spojených národov (OSN), na Valnom zhromaždení OSN počas Miléniového samitu podieľalo na prijatí Miléniových rozvojových cieľov, ktoré sú jedným z hlavných cieľov medzinárodného spoločenstva a ich plnenie je zároveň jedným z ukazovateľov rozsahu a efektívnosti oficiálnej rozvojovej pomoci (rozvojová pomoc).

Slovenská republika sa opätovne prihlásila k plneniu Miléniových rozvojových cieľov na samite OSN v septembri 2005.

Ako členská krajina Európskej únie (EÚ) sa Slovenská republika podieľala na formulovaní záverov Európskej rady z júna 2005, ktoré na národnej úrovni potvrdila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 620/2005 zo 17. augusta 2005. Slovenská republika sa tak, ako nová členská krajina EÚ, zaviazala usilovať o navŕšenie objemu svojej oficiálnej rozvojovej pomoci na úroveň 0,17 % HDP do roku 2010 a 0,33 % HDP do roku 2015.

Tento záväzok bol potvrdený aj na rozvojom segmente zasadnutia Rady Európskej únie 15. mája 2007 k plneniu záväzkov EÚ o financovaní rozvoja, prijatých na medzinárodnej konferencii v Monterrey v roku 2002. V záveroch Rady EÚ sa členské krajiny EÚ zaviazali do konca roku 2007 prijať záväzný harmonogram zvyšovania objemu ODA do roku 2010.

V roku 2006 bola Slovenskou republikou poskytnutá celková oficiálna rozvojová pomoc (mnohostranná aj dvojstranná) vo výške 1,7 miliardy Sk (cca 49 mil. EURO). Tento objem predstavuje 0,1 % z HDP.

V členských krajinách OECD neexistuje jednotný organizačný rámec pre riadenie aktívnej rozvojovej pomoci. Každý štát si vytvára svoj vlastný mechanizmus na základe vnútorných politických, ekonomických, historických a ďalších podmienok.

Z hľadiska koordinácie celého mechanizmu je možné nájsť jeden spoločný prvok, a tým je rezort zahraničných vecí alebo rezort pre rozvojovú spoluprácu. Vo väčšine krajín OECD ministerstvo zahraničných vecí nesie primárnu zodpovednosť za rozvojovú pomoc a zároveň plní úlohu národného koordinátora.

Základy inštitucionálneho rámca slovenskej rozvojovej pomoci boli položené v roku 2003 za účinnej spolupráce s Rozvojovým programom Organizácie spojených národov (UNDP) a Kanadskou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (CIDA). V zmysle uznesenia vlády SR č. 332/2002 zo dňa 3. apríla 2002 je jej hlavným koordinátorom Ministerstvo zahraničných vecí SR (ďalej len „ministerstvo“). Zásluhou vytvoreného mechanizmu začala Slovenská republika v roku 2004 poskytovať rozvojovú pomoc už nielen formou finančných príspevkov do medzinárodných organizácií, poskytovaním štipendií a humanitárnej pomoci, ale aj formou programov a projektov dvojstrannej rozvojovej pomoci.

Na základe metodického pokynu Ministerstva financií SR o programovom rozpočtovaní v roku 2003 vznikol program 05T – oficiálna rozvojová pomoc. Tento program, ktorého gestorom je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, tvorí základ pre financovanie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtu verejnej správy. V rokoch 2003 - 2006 boli do tohto programu rozvojovej pomoci zapojené

2

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Tieto ústredné orgány štátnej správy zabezpečujú plnenie stanovených cieľov prostredníctvom podprogramov v rámci svojho schváleného rozpočtu výdavkov na príslušný rok.

Strategickými dokumentmi Slovenskej republiky pre rozvojovú pomoc je Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 – 2008 (uznesenie vlády č. 432/2003 z 25. júna 2003), ako aj národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na príslušný rok.

Súčasný mechanizmus realizácie rozvojovej pomoci sa riadi „Smernicou pre poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci“ (ďalej len „smernica“), ktorá definuje a upravuje postup, pravidlá a upresňuje kompetencie jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na poskytovaní rozvojovej pomoci. Smernica vzhľadom na dynamický vývoj v tejto oblasti je v súčasnosti čiastočne prekonaná.

Komplexný mechanizmus poskytovania medzinárodnej rozvojovej pomoci dotvárajú smernice, návody, manuály a kritériá pre hodnotenie, schvaľovanie a monitorovanie projektov, ktoré boli aplikované v predchádzajúcich obdobiach a budú postupne taktiež aktualizované.

Za obdobie troch rokov (2004 – 2006) bolo v rámci dvojstrannej rozvojovej pomoci - Slovak Aid podporených viac ako 200 rozvojových projektov realizovaných slovenskými subjektami: podnikateľskými, mimovládnymi a štátnymi v celkovej sume prevyšujúcej 530 miliónov Sk.

Doterajšia realizačná prax a dynamizujúca sa medzinárodná spolupráca potvrdili nutnosť skvalitnenia mechanizmu poskytovania rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Komplexné riešenie vyvolanej požiadavky bolo potvrdené vládou Slovenskej republiky, ktorá uznesením č. 806/2006 z 28. septembra 2006 odsúhlasila návrh ministerstva na inštitucionalizáciu systému rozvojovej pomoci, ktorý pozostáva z dvoch samostatných krokov:

a) pripraviť návrh na zriadenie agentúry pre poskytovanie rozvojovej pomoci pri Ministerstve zahraničných vecí SR do 30. novembra 2006;

b) pripraviť a do 30. septembra 2007 predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o rozvojovej pomoci v súlade s cieľmi zahraničnej politiky SR.

Vláda dňa 29. novembra 2006 vzala na vedomie Informáciu o zriadení Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu v pôsobnosti ministerstva. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu bola zriadená 1. januára 2007 zriaďovacou listinou ministra zahraničných vecí SR ako rozpočtová organizácia ministerstva.

Návrh zákona rámcovo upravuje rozvojovú pomoc Slovenskej republiky, určuje jej princípy, ciele a formy, pričom zdôrazňuje dôležitosť rozvojovej pomoci pre partnerské krajiny. Zákon upravuje postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, postavenie a účasť ústredných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy pôsobiacich v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci.

Rozvojová pomoc patrí medzi priority vonkajších vzťahov Európskej únie. Pri tvorbe návrhu zákona bola vykonaná porovnávacia analýza zákonov upravujúcich túto problematiku v niektorých členských krajinách Európskej únie (Rakúsko, Dánsko, Španielsko, Slovinsko, Poľsko, Belgicko, Luxembursko, Veľká Británia a Taliansko) a zohľadnené závery štúdií OECD/DAC o vhodnosti existencie zákona o rozvojovej pomoci pre donorskú krajinu (o.i. lepšie pochopenie a väčšia podpora pre rozvojovú pomoc zo strany verejnosti i politických predstaviteľov štátu, zlepšenie jej kvality, dlhodobý rámec, transparentnosť, základný politický konsenzus). Návrh zákona bol posúdený a pripomienkovaný expertom Európskej komisie a jeho pripomienky boli zapracované.

3

Týmto návrhom zákona sa v čl. II zároveň navrhuje novelizovať zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať zvýšený vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Navrhovaná úprava nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- v primárnom práve v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (v článkoch 177 – 181),

4

- v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev, napr. nariadenie EP a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce a nariadení Rady č. 1257/1996 o humanitárnej pomoci,

b) je upravená v práve Európskej únie - čl. 17 Zmluvy o Európskej únii.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ zahŕňa aj problematiku humanitárnych a záchranných úloh.

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Judikatúra Súdneho dvora ES týkajúca sa otázky rozvojovej spolupráce Spoločenstva - napr. prípady C-181/91 a C-248/1991 (EP v. Rada a Komisia) a C-316/91 (EP v. Rada), C-268/94 (Portugalsko v. Rada) potvrdzuje najmä nevýlučný charakter kompetencie Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce, jej komplementárnosť vo vzťahu ku kompetencii členských štátov EÚ a možnosť členských štátov EÚ individuálne alebo spoločne vstupovať do medzinárodných záväzkov v tejto oblasti.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: -

b)bezpredmetné,

c)bezpredmetné,

d)bezpredmetné,

e)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Problematika rozvojovej pomoci je zdieľanou kompetenciou Európskych spoločenstiev s členskými štátmi, resp. doplnkovou kompetenciou Európskych spoločenstiev vo vzťahu ku kompetencii členských štátov. Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovať sa k stupňu zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

6. Gestor: Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K § 1

Cieľom zákona je rámcovo vymedziť oblasť oficiálnej rozvojovej pomoci a vytvoriť legislatívne prostredie pre jej realizáciu Slovenskou republikou. Zákon upravuje postavenie a účasť ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy (vyšších územných celkov, miest a obcí) pôsobiacich v oblasti rozvojovej pomoci, ako aj postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „agentúra“).

K § 2

Vymedzuje jednotlivé pojmy zaužívané v medzinárodných dokumentoch, predovšetkým v dokumentoch OECD a EÚ. Definuje sa pojem oficiálna rozvojová pomoc,

5

ktorá je najmä kategóriu určenou pre štatistické účely, v nadväznosti na pojmoslovie vymedzené v dokumentoch OECD. V tomto smere je dôležitá najmä úloha, ktorú hrá Výbor OECD pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee, ďalej len „DAC“) ako hlavné fórum pre koordináciu rozvojových politík bilaterálnych donorov, s cieľom zvýšiť efektivitu poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Výbor OECD pre rozvojovú pomoc vznikol rozhodnutím ministerského zasadnutia Rady č. OECD(60)13 z 23. júla 1960. Výbor OECD pre rozvojovú pomoc definuje oficiálnu rozvojovú pomoc ako toky, ktoré prúdia do krajín a území, ktoré sú uvedené na jeho zozname príjemcov ODA a ako príspevky do multilaterálnych rozvojových inštitúcií, ktoré sú uvedené na ďalšom zozname DAC. Toky majú byť poskytované oficiálnymi agentúrami vrátane orgánov verejnej a štátnej správy. Hlavným cieľom každej transakcie má byť podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja rozvojových krajín a svojím charakterom má byť zvýhodnená a prinášať grantový prvok vo výške najmenej 25 % (vypočítaný s použitím diskontnej sadzby rovnej 10 %). Každoročne aktualizovaná Smernica DAC pre štatistické výkazníctvo obsahuje pokyny, čo možno vykazovať ako ODA. Uvedené definície vychádzajú najmä z tejto smernice.

Definuje sa pojem prijímajúca krajina ako krajina, ktorej SR poskytuje dvojstrannú a trojstrannú rozvojovú pomoc. Rozvojová pomoc môže byť v zásade dvojstranná, trojstranná alebo mnohostranná. Dvojstranná pomoc smeruje priamo od donorskej krajiny (Slovenskej republiky) do prijímajúcej krajiny a je jasne identifikovateľná. Mnohostranná pomoc je smerovaná cez medzinárodné organizácie zaoberajúce sa rozvojovou pomocou, akou je napr. UNDP, Svetová banka, FAO – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Spojených národov, WFP – Svetový potravinový program. Pri trojstrannej pomoci sa Slovenská republika podieľa na spolufinancovaní rozvojových projektov a rozvojových programoch spoločne s ďalšími donorskými krajinami (najmä členskými krajinami EÚ). Vymedzujú sa ďalšie súvisiace pojmy pre oblasť rozvojovej pomoci vrátane humanitárnej pomoci, ktorá tvorí súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci; (určené Výborom OECD pre rozvojovú pomoc na štatistické účely). Humanitárna pomoc je reakcia na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcť ľuďom v krízovej situácii. Je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, kým nepominie priame ohrozenie, resp. ľudia nedosiahnu určitý stupeň samostatnosti. Rozvojová pomoc (resp. rozvojová spolupráca) je dlhodobá, plánovaná, zameraná na ekonomický a spoločenský rozvoj chudobných krajín a je plánovaná na základe určených teritoriálnych a sektorových priorít pre vybrané prijímajúce krajiny.

K § 3

Deklaruje poskytovanie rozvojovej pomoci na princípoch medzinárodnej rozvojovej politiky i na základe princípov rozvojovej politiky krajín Európskej únie a Európskeho spoločenstva ako sú zadefinované v Spoločnom vyhlásení EÚ o rozvojovej politike z roku 2005, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Medzi princípy rozvojovej pomoci patrí najmä partnerstvo, solidarita, transparentnosť, efektívnosť, trojstranná spolupráca a mnohostranná spolupráca najmä s krajinami Európskej únie a medzinárodnými organizáciami.

Humanitárna pomoc ako súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci sa riadi najmä princípmi humanity, nestrannosti a neutrality. Osobitné princípy humanitárnej pomoci sú vymedzené v Kódexe správania pri záchranných akciách Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a MVO a v rezolúcií Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov č. 46/182.

Princíp humanity znamená, že s ľuďmi sa má zaobchádzať za všetkých okolností ľudsky - chrániť ich životy a zmierňovať utrpenie a tým zabezpečiť rešpektovanie ľudskej

6

dôstojnosti. Poskytovanie humanitárnej pomoci musí byť nestranné a nesmie byť ovplyvnené príslušnosťou k národu, rase, náboženstvu alebo politickým názorom. Jej jediným kritériom sú potreby ľudí v núdzovej situácii. Neutralita znamená nezapájať sa nikdy do bojov alebo sporov politickej, rasovej, náboženskej alebo ideologickej povahy.

K § 4

Deklaruje základné ciele rozvojovej pomoci SR, ktoré vychádzajú najmä z Miléniových rozvojových cieľov OSN z roku 2000 a zo Spoločného vyhlásenia EÚ o rozvojovej politike z roku 2005.

K § 5

Obsahuje nástroje plánovania, na základe ktorých sa realizuje konkrétna rozvojová pomoc. Strednodobá koncepcia rozvojovej pomoci sa vymedzuje v horizonte minimálne piatich rokov a národný program rozvojovej pomoci na obdobie jedného kalendárneho roku.

K § 6

Vymedzuje nástroje rozvojovej pomoci, ako sú granty, finančné príspevky, odpustenie dlhov, rozvojové programy a projekty, poskytovanie nových poznatkov a skúseností, prístup k vzdelávaniu a informovanosti a podpora miestnych a medzinárodne pôsobiacich mimovládnych rozvojových organizácií.

Upravuje poskytnutie krátkodobej humanitárnej pomoci (formami materiálnej a finančnej pomoci) ako reakciu na krízové situácie v postihnutých krajinách, ktoré miestne vlády nie sú schopné zvládnuť a vyžadujú si okamžitú pomoc zo zahraničia. Ide najmä o poskytnutie materiálnych a finančných prostriedkov, záchranných prác, techniky a špecialistov na záchranu ľudí, zabezpečenie základných potrieb vrátane „krízovej“ infraštruktúry (napr. prístupové cesty, telefónne spojenie, pitná voda, provizórne ubytovanie).

Ministerstvo zahraničných vecí SR navyše poskytuje humanitárnu pomoc v podobe humanitárnych projektov, ktoré zahŕňajú komplexnejšiu pomoc v dlhšom časovom horizonte (napr. obnova bývania, socializačné programy a iné).

K § 7

Upravuje povinnosti a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy. Ústredné orgány štátnej správy sa spolupodieľajú na formulovaní zámerov a cieľov, ako i poskytovaní rozvojovej pomoci v rámci svojich kompetencií.

Ustanovuje sa postavenie ministerstva s prierezovými kompetenciami vo veciach rozvojovej pomoci, iných ústredných orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, ktoré sa môžu zapojiť do systému rozvojovej pomoci napríklad formou programov a projektov rozvojovej pomoci.

Ustanovuje, že rozdelenie finančných prostriedkov na realizáciu dvojstrannej rozvojovej pomoci z národného programu pre jednotlivé krajiny bude aj naďalej v kompetencii ministerstva.

Ukladá sa povinnosť ústredným orgánom informovať národného koordinátora o účasti na rozvojových programoch a rozvojových projektoch, predkladať štatistické informácie o oficiálnej rozvojovej pomoci SR v súlade s pravidlami Výboru OECD pre rozvojovú pomoc.

Ustanovuje sa používanie loga Slovak Aid pri poskytovaní rozvojovej pomoci. Symbol s textom “Slovak Aid” označuje donorské aktivity Slovenskej republiky. Logo sa používa na oficiálnych dokumentoch, správach, plagátoch a propagačných materiáloch, pri podporených projektoch a programoch rozvojovej pomoci vrátane humanitárnej pomoci, na vozidlách prepravujúcich slovenskú pomoc atď.

7

K § 8

Upravuje financovanie a realizáciu rozvojovej pomoci z rozpočtovej kapitoly každého ústredného orgánu štátnej správy.

Umožňuje darovať hnuteľný majetok štátu obstaraný v rámci realizácie rozvojových programov a rozvojových projektov v prijímajúcej krajine. Tým sa odstránia problémy, ktoré vznikajú v praxi rozpočtovým organizáciám pri realizácii oficiálnej rozvojovej pomoci v prípade, ak Slovenská republika nemá s krajinou príjemcu uzatvorenú medzinárodnú zmluvu.

K § 9

Upravuje postavenie agentúry so sídlom v Bratislave, postavenie riaditeľa rozpočtovej organizácie a jej financovanie.

K § 10

Definuje pôsobnosť agentúry a jej úlohy, za účelom efektívnej, cielenej a dynamickej realizácie rozvojovej pomoci. Agentúra najmä zabezpečuje realizáciu rozvojových programov a rozvojových projektov, projektov humanitárnej pomoci v zahraničí a projektov rozvojového vzdelávania a verejnej informovanosti.

K § 11

Obsahuje ustanovenie o nahradení existujúcej Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá bola zriadená ministrom zahraničných vecí SR k 1. 1. 2007, Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu podľa tohto návrhu zákona.

K čl. II

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v písmene d), kde za slovami „v zahraničí,“ sa dopĺňajú slová „ktorý má vo svojej správe“. Novela zákona by odstránila problém, ktorý neustále pretrváva v aplikačnej praxi, a to že MZV SR podľa platného znenia zákona je správcom všetkého majetku SR v zahraničí.

Navrhuje sa v ustanovení § 14 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. doplniť kompetencie ministerstva o oficiálnu rozvojovú pomoc v novom písmene f), čím sa vytvára právny rámec pre pôsobnosť, ktorú ministerstvo fakticky vykonáva.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2008.

V Bratislave 22. augusta 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján K u b i š

minister zahraničných vecí

Slovenskej republiky