Dôvodová správa

Všeobecná časť

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a v oblasti tepelnej energetiky zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Okrem týchto zákonov sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s teplom upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe týchto zákonov, zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na to, že v priebehu prípravy legislatívneho rámca energetických zákonov došlo k prijatiu novej energetickej legislatívy EÚ, vzťahujúcej sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS, je cieľom predloženého návrhu zákona zosúladenie legislatívy SR v oblasti energetiky s právom Európskych spoločenstiev.

Implementácia smernice 2004/8/ES vyžaduje, aby zákon obsahoval nové pojmy vzťahujúce sa na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, prednostné právo výrobcov elektriny kombinovanou výrobou na prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej v takomto zariadení, ak to umožňujú technické podmienky sústavy, ako aj zabezpečenie záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú vo forme potvrdenia o jej pôvode bude vydávať Ministerstvo hospodárstva SR.

Prebratím smernice 2004/8/ES sa upravuje i pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky osobitne vo vzťahu k Európskej komisii. Návrh zákona má za úlohu optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou pre oblasť kombinovanej výroby a súčasne podporovať výrobcov elektriny a tepla v ich snahe rekonštruovať doterajšie výrobné kapacity alebo investovať finančné prostriedky do výstavby nových kapacít s tým, že výrobcovia budú mať možnosť uchádzať sa o finančné zdroje z prostriedkov národných a európskych fondov a môžu byť podporovaní prostredníctvom navýšenia výkupných cien na základe cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Návrh zákona upravuje podmienky podnikania pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla v súlade s citovanou smernicou, zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie tak, aby fungoval spoločný trh aj pre oblasť kombinovanej výroby a vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju kombinovanej výroby.

Schválenie zákona nebude mať žiaden vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, čo zobralo na vedomie aj Ministerstvo financií SR, nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a bude mať pozitívny vplyv na ochranu životného prostredia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

2

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

Predložený návrh sa dotýka podpory kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou. Prioritným cieľom je lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a/alebo mechanickej energie a tepla (ďalej len „kombinovaná výroba“) s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého.

Navrhovaná podpora prostredníctvom regulovaných cien elektriny z kombinovanej výroby nemá negatívny dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov a rozpočty sociálnych a zdravotných poisťovní.

Nie je navrhovaný samostatný fond na podporu investícií zariadení na kombinovanú výrobu. Nakoľko sa jedná o energeticky efektívne zariadenia, budú tieto podporované prostredníctvom už plánovaných programovaných prostriedkov, napr. v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, opatrenie 1.4. Zvyšovanie energetickej efektívností na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike. Určením kritérií vysoko účinnej kombinovanej výroby v návrhu zákona sa zamedzí vynakladaniu programovaných verejných financií na neefektívne zariadenia.

Potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydáva Ministerstvo hospodárstva SR.

Opatrenia, uvedené v predloženom návrhu sú prijímané za účelom dosiahnutia úspor primárnych energetických zdrojov, čo bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

Návrh bude mať priaznivý dopad na podnikateľské prostredie prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na kombinovanú výrobu a podporí rozvoj inovácií v tejto oblasti využívaním inovatívnych technológií pri zásobovaní energiou, napr. ORC-cyklov, palivových článkov a Stirlingových motorov.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, a to tým, že sa ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k menšiemu úniku emisií do ovzdušia.

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 100),

- v sekundárnom práve: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES zo dňa 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS.

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o pod-mienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky,

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadal SR o žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2004/8/ES najneskôr 21. februára 2006,

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z. a zákona č. 107/2007 Z. z.,

- Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z.,

- Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva SR

4

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie upravuje podmienky podpory vysoko účinnej kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a podmienky vydávania potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou s tým, že vysoko účinná kombinovaná výroba má prispieť k šetreniu primárnej energie, predchádzať stratám v sieti, znížiť emisie najmä skleníkových plynov, pričom účinné využívanie energie formou vysoko účinnej kombinovanej výroby môže okrem toho pozitívne prispievať aj k bezpečnosti dodávky energie a k zabezpečeniu konkurencieschopnosti v oblasti výroby, tranzitu, distribúcie a dodávky elektriny v rámci vnútorného trhu s energiou na celom území Európskej únie a jej členských štátov.

Európska stratégia bezpečnosti dodávky energie zdôrazňuje, že Európska únia je extrémne závislá od vonkajších dodávok energie, na ktoré v súčasnosti pripadá 50 a viac % požiadaviek a ak súčasné trendy pretrvajú, predpokladá sa, že do roku 2030 tento podiel vzrastie na 70 %. Prijatie nových opatrení na znižovanie dopytu po primárnej energii je veľmi dôležitý, pokiaľ ide o znižovanie závislosti od dovozu, aj kvôli obmedzovaniu emisií skleníkových plynov. Zvýšené využívanie kombinovanej výroby zamerané na dosahovanie úspor primárnej energie by mohlo preto vytvoriť dôležitú súčasť súboru opatrení potrebných na plnenie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, a aj preto je potrebné, aby tento zákon na území Slovenskej republiky vstúpil do účinnosti.

K § 2

V súlade so smernicou 2004/8/ES sa preberajú definície, ktoré sú kompatibilné s definíciami uvedenými v smernici.

K § 3

Aby došlo zo strany výrobcov elektriny kombinovanou výrobou k rekonštrukcii už existujúcich zariadení na výrobu elektriny a tepla kombinovanou výrobou a k výstavbe nových zariadení na výrobu elektriny a tepla kombinovanou výrobou, je potrebné v súlade s uvedenou smernicou na účel zabezpečenia úloh uvedených v § 1 zákona podporiť kombinovanú výrobu založenú na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou.

Podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby je zameraná na výrobcov, ktorí nemajú vytvorené podmienky na uplatnenie svojej výroby na voľnom trhu. Výrobcov elektriny kombinovanou výrobou, ktorí majú vytvorené podmienky pre umiestnenie svojej výroby na voľnom trhu, sa podpora dotýkať nebude v zmysle regulovaných cien a príplatku k regulovaným cenám, nakoľko títo môžu svoju výrobu na voľnom trhu umiestniť dohodou.

Zákonom navrhované riešenie podpory vysoko účinnej kombinovanej výroby je v súlade so schváleným nariadením vlády SR č. 317/2007 Z. z. o pravidlách trhu s elektrinou a s energetickými zákonmi č. 656/2004 Z. z. a č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Výrobcovia budú mať možnosť predávať prednostne za regulované ceny elektrinu

5

vyrobenú v procese vysoko účinnej kombinovanej výroby. Regulovanú cenu stanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V ustanovení § 3 je riešená aj otázka všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je kompatibilný s pojmom „verejný záujem“ alebo „verejný prospech“. Právnické chápanie pojmu „všeobecný hospodársky záujem“ je dôsledkom vnímania verejnomocenskej funkcie štátu ako prioritnej funkcie. Štát má v tomto chápaní právo vymedziť, čo je obsahom verejného záujmu a aj mocensky tento záujem presadiť. Vzhľadom na systém práva Európskej únie, ktorý nie je založený na klasickej právnonormatívnej štruktúre, ale obsahom smerníc Európskej únie sú len ciele jednotlivých politík, sa nie celkom dá hovoriť o ich priamej aplikácii v tradičnom chápaní tohto pojmu. Právne normy obsahujúce konkrétne práva a povinnosti vedúce k naplneniu cieľov a úloh stanovených v smerniciach majú byť preto obsiahnuté vo vnútroštátnych právnych predpisoch. V našom prípade pojem „všeobecný hospodársky záujem“ je viazaný na dosiahnutie cieľa a to v tom, že sa zvýši ochrana životného prostredia a dôjde k úspore primárnych energetických zdrojov, ako aj k zníženiu emisií, najmä skleníkových plynov, čím sa môže predísť a vo väčšine prípadov aj predíde stavu núdze v oblasti tepelného hospodárstva.

Výrobcovia elektriny kombinovanou výrobou vyrábajúci elektrinu v procese vysoko účinnej kombinovanej výroby sa môžu uchádzať takisto o podporu investícií pre nové a rekonštruované zariadenia vyrábajúce elektrinu v procese vysoko účinnej kombinovanej výroby aj z prostriedkov štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie.

K § 4

Slovenská republika na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti vyrábanej elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je oprávnená vydávať potvrdenie o pôvode takto vyrobenej elektriny. Potvrdenie o pôvode preukazuje, že elektrina, na ktorú sa potvrdenie vzťahuje, je vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

Výrobca elektriny (ďalej len „žiadateľ“) v žiadosti o vydanie potvrdenia uvedie údaje o svojej identite, o výhrevnosti paliva, o spôsobe využitia využiteľného tepla, o dobe a mieste výroby elektriny, o množstve využiteľného tepla, výpočte úspor primárnej energie a o výpočte množstva elektriny, na ktorú sa potvrdenie o pôvode vyžaduje.

Ak žiadosť o vydanie potvrdenia je úplná, do 30 dní potvrdenie vydá Ministerstvo hospodárstva SR. Pred vydaním potvrdenia Ministerstvo hospodárstva SR údaje uvedené v žiadosti preskúma a vyhodnotí žiadateľom predložené výpočty ohľadne množstva elektriny, úspor primárnej energie, vplyvov na životné prostredie a ďalšie skutočnosti požadované smernicou.

Ak ministerstvo potvrdenie o pôvode nevydá alebo ak ministerstvo neuzná potvrdenie o pôvode vydané príslušným orgánom inej krajiny Európskej únie, žiadateľ má možnosť sa obrátiť s námietkami na Európsku komisiu, ktorej rozhodnutie vo veci pôvodu elektriny je záväzné.

K § 5

Ak Ministerstvo hospodárstva SR potvrdenie o pôvode nevydá, aj napriek úplnosti žiadosti, žiadateľ má právo podať písomné námietky do 15 dní, ak nie je dohodnutá dlhšia lehota odo dňa doručenia oznámenia o nevydaní potvrdenia. Námietky sa podávajú ministrovi a nemajú odkladný účinok. Minister v námietkovom konaní najneskôr do 60 dní rozhodne o uplatnených námietkach. Ak sa zistí, že námietky boli opodstatnené, zabezpečí ich

6

odstránenie a túto skutočnosť oznámi žiadateľovi do troch dní. Ak boli námietky neopodstatnené, aj túto skutočnosť oznámi žiadateľovi.

K § 6 až 8

Ústredným orgánom štátnej správy je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré okrem úloh uvedených v osobitných predpisoch plní aj úlohy kontaktného miesta s Európskou komisiou, ktorej na základe jej požiadania predkladá správu o výsledku posúdenia národných potenciálov pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu a analýzu zvýšenia podielu vysoko účinnej kombinovanej výroby na trhu s energiami, ktorá pozostáva z vyhodnotenia dopytu po využiteľnom teple a chlade na území Slovenskej republiky, z posúdenia dostupnosti palív a energetických zdrojov aj s ohľadom na skutočnosť, že Slovenská republika je na 97 % závislá od dovozu energetických médií z analýzy prekážok, ktoré zabraňujú lepšej realizácii národného potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby z pohľadu toho, že Slovenská republika má veľký potenciál využívania obnoviteľných zdrojov energií, ako je napr. spaľovanie lisovanej slamy, konope, ľanu, kukurice, drevnej štiepky (biomasa). Správa bude obsahovať aj návrh riešenia, ktorým sa zvýši podiel vysoko účinnej kombinovanej výroby na trhu s energiami.

Ministerstvo vypracúva analýzu národného potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby, pričom v rámci tejto analýzy zapracúva do analýzy (správy) podklady vyplývajúce z prílohy č. IV smernice EP a Rady 2004/8/ES, spolu s vyhodnotením dopytu po využiteľnom teple a chlade, posúdenia dostupnosti palív a iných energetických zdrojov, návrhu riešenia, ktorým sa zvýši podiel vysoko účinnej kombinovanej výroby, pričom analyzuje prekážky, typ paliva, národný potenciál kombinovanej výroby vo vzťahu k časovým rámcom a efektívnosti vynaloženia nákladov.

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví kritériá pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu, spôsob výpočtu množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou, spôsob výpočtu úspor primárnej energie a ďalšie podrobnosti, vrátane vzoru žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode a vzoru potvrdenia.

K § 9

Aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo zodpovedne vypracovať správy uvedené v § 5, je na základe tohto zákona oprávnené žiadať údaje od príslušných ministerstiev, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a môže byť aj Ministerstvo zdravotníctva SR a od iných štátnych orgánov (daňové úrady a finančné odbory), ktoré vedú evidenciu o výrobcoch elektriny kombinovanou výrobou a evidenciu o emisných hodnotách uvoľňovaných do ovzdušia, ako aj evidenciu o výmerách poľnohospodárskej pôdy, na ktorých sa pestujú alebo môžu pestovať produkty biomasy, ktoré budú slúžiť k vypracovaniu správ. Ministerstvá a iné orgány štátnej správy sú povinné na požiadanie oznamovať výsledky nimi vykonávaných kontrol, ktoré sa týkajú hospodárskej prevádzky budov a emisných kontrol Ministerstvu hospodárstva SR.

Ministerstvo môže požiadať aj ostatné ministerstvá a iné orgány štátnej správy o súčinnosť pri spracúvaní správ u iných orgánoch štátnej správy, ide predovšetkým o lesné hospodárstvo, inšpekciu životného prostredia, úrad všeobecného zdravotníctva a ďalšie na monitorovaní životného prostredia zúčastnené orgány štátu alebo fyzické osoby monitorujúce životné prostredie.

7

K § 10

Výrobca elektriny kombinovanou výrobou spracúva plán prevádzkovania zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny v závislosti od dopytu po teple tak, aby bola zabezpečená spoľahlivosť a hospodárnosť dodávky elektriny a tepla. V pláne sa osobitná pozornosť musí venovať opisu radenia zariadení na kombinovanú výrobu, prevádzkový výkon každého zariadenia osobitne a sumárny výkon zariadení v rade, typ paliva, ktoré sa použije alebo sa používa pri výrobe, ako aj možnosť využitia záložnej elektriny, ktorá je do zariadenia na kombinovanú výrobu dodávaná v čase údržby alebo porúch.

Výrobca elektriny aby mohol dokázať, že elektrinu a teplo vyrába vysoko účinnou kombinovanou výrobou, musí vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny a tepla. V bilancii vyhodnocuje spotrebu primárneho paliva rozčlenenú podľa druhu a parametrov paliva, sumárnu výrobu elektriny na svorkách generátorov, vlastnú spotrebu elektriny a ďalšie náležitosti upravené zákonom, ale aj vykonávacím predpisom vydaným na základe zákona. Sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií výrobca elektriny predloží príspevkovej organizácii ministerstva, najneskôr do 25. januára príslušného kalendárneho roka tak, aby táto mohla sumárnu správu výroby elektriny a tepla za celú Slovenskú republiku uverejniť na svojej internetovej stránke a na požiadanie ministerstva ju predložiť ministerstvu, ktoré ju využije na prípravu správy pre Európsku komisiu.

Výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou so súčtovým elektrickým výkonom inštalovaných zariadení vyšším ako 5 MW a ktorý využíva svoje právo na dodávku elektriny za regulované ceny, oznámi túto skutočnosť do 15. augusta kalendárneho roka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý nakupuje elektrinu na pokrytie strát sústav.

Nesplnenie povinností uvedených v predchádzajúcich odsekoch podliehajú sankciám.

K § 11

Štátna energetická inšpekcia ako správny orgán za nesplnenie povinností uvedených v § 3 ods. 8 a § 10 ods. 3 a 4 môže uložiť pokutu za priestupok, ako aj pokutu za správny delikt. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, pričom pri ukladaní pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania a na dĺžku trvania protiprávneho konania. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

K § 12

Priestupku sa môžu dopustiť fyzické osoby. Za priestupok možno fyzickej osobe uložiť pokutu do výšky 50 000 Sk. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis o priestupkoch.

K § 13

8

Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba ako výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou a nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 10 ods. 4. Správneho deliktu sa dopustí aj prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy, ktorý neumožní prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR.

Výška pokuty je upravená tak, aby Štátna energetická inšpekcia prihliadla na závažnosť, význam a čas protiprávneho konania a na rozsah spôsobených následkov.

K § 14

Pokuty za priestupky a pokuty za správne delikty možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností, najneskôr však do troch rokov od ich porušenia. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 15

Na vydanie potvrdenia o pôvode elektriny a na konanie o námietkach sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a to v tom, že potvrdenie nemá charakter rozhodnutia, ale len charakter dobrozdania, na základe ktorého si žiadateľ môže uplatňovať nárok na navýšenú výkupnú cenu energie a námietky proti nevydaniu potvrdenia môže podať iba žiadateľ, ostatné osoby sú z konania vylúčené a o námietkach v konečnom dôsledku rozhodne ministerstvo a minister.

K § 16

Na účely tohto zákona sa pod existujúcim zariadením podľa § 3 ods. 5 rozumie zariadenie uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2008.

Prechodné ustanovenie upravuje povinnosť Ministerstva hospodárstva SR. Prvú správu o výsledkoch posúdenia národného potenciálu pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu na požiadanie komisie má uverejniť do 30. júna 2008.

K § 17

Ustanovenie deklaruje, že týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K čl. II

Ide o doplnenie kompetencie pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v tom, že on stanoví regulovanú cenu pre elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou, za ktorú budú prevádzkovatelia sústavy nakupovať prednostne elektrinu vyrobenú v procese vysoko účinnej kombinovanej výroby.

K čl. III

9

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov je potrebné zmeniť v § 65 ods. 1 slová „osobitného predpisu“ na slová „osobitných predpisov“. V čase prípravy zákona č. 656/2004 Z. z. a zákona č. 657/2004 Z. z. kombinovanú výrobu upravoval jedine zákon č. 657/2004 Z. z. v § 21 a zákon č. 656/2004 Z. z. v § 31. Zákon o podpore kombinovanej výroby je zákonom špeciálnym, ktorého doplnenie si vyžaduje skutočnosť, že sa ním preberá smernica 2004/8/ES.

K čl. IV

S ohľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť na 1. januára 2008.

Tisovec 26. septembra 2007

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky