Osobitná časť
K § 1
V tomto ustanovení predkladaný návrh zákona upravuje okruh zamestnancov na účely poskytovania minimálnej mzdy a jej účel. Sleduje sa tým zvýšenie jednoznačnosti rozsahu pôsobnosti návrhu zákona.
Návrh zákona sa nevzťahuje na poskytovanie odmien na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
K § 2
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou návrh zákona neustanovuje sumu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy. Sumu mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy, najmä z legislatívneho a technického dôvodu, sa navrhuje ustanoviť každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky. Na zabezpečenie rovnakého výpočtu sumy hodinovej minimálnej mzdy sa navrhuje vypočítať ju ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Potreba každoročnej úpravy sumy minimálnej mzdy vyplýva z vývoja národného hospodárstva Slovenskej republiky.
Ďalej sa navrhuje upraviť sumu minimálnej mzdy zamestnancovi s individuálne dohodnutým kratším týždenným pracovným časom podľa § 49 Zákonníka práce a zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni tak, aby suma minimálnej mzdy zodpovedala jeho odpracovanému času.
Zamestnancovi, ktorý ustanovený týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín z dôvodu uvedeného v § 85 ods. 5 7 Zákonníka práce, sa navrhuje suma minimálnej mzdy za hodinu úmerne zvýšiť.
K § 3
Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu v príslušnom kalendárnom mesiaci, aj keď zamestnanec odpracoval úplný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, nedosahuje úroveň minimálnej mzdy, navrhuje sa určiť povinnosť zamestnávateľa doplatiť zamestnancovi sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi príslušnou sumou minimálnej mzdy zodpovedajúcej odpracovanému času zamestnancom a zamestnancom dosiahnutou mzdou za príslušný mesiac, upravenou postupom podľa odseku 2.
Na účely zistenia výšky nároku zamestnanca na doplatok sa zo zamestnancom dosiahnutej mzdy za príslušný mesiac odpočítavajú sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce; do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas. Garantuje sa tým zamestnancovi zákonom ustanovený minimálny príjem za vykonanú prácu zohľadňujúci subjektívne a organizačné vplyvy na pracovný výkon zamestnanca.
2
K § 4
Vzhľadom na to, že u domáckych zamestnancov nie je možné evidovať odpracovaný čas na účely minimálnej mzdy, nie je možné vychádzať u tejto kategórie zamestnancov z odpracovaných hodín. Z tohto dôvodu sa u týchto zamestnancov navrhuje, aby sa za odpracovanú hodinu považovala odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.
K § 5
V záujme dosiahnutia stavu, aby sociálni partneri v rámci kolektívneho vyjednávania o mzdách zohľadňovali výkonnosť zamestnancov odmeňovaných nízkymi mzdami, svoje ekonomické možnosti, potrebu udržať zamestnancov s nízkymi mzdami v zamestnaní a zlepšovať aj sociálnu situáciu ich rodín, návrh umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť sumu minimálnej mzdy nad úroveň ustanovenú nariadením vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy v príslušnom kalendárnom roku.
K § 6
Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhujú zaviesť kritéria na úpravu sumy minimálnej mzdy, na ktoré sa prihliada pri vyjednávaní, resp. navrhovaní sumy mesačnej mzdy. Toto sa nevzťahuje na úpravu sumy minimálnej mzdy vypočítanej mechanizmom podľa § 8.
Cieľom návrhu zákona je nabádať k tomu, aby sa pri dohodovaní minimálnej mzdy zohľadňovala tendencia vývoja ukazovateľov navrhnutých v tomto ustanovení, bez ambície merania váhy ich vplyvu na sumu novej minimálnej mzdy. Zámerom je teda zohľadňovať nielen záujmy zamestnancov a ich zamestnávateľov, ale aj ciele makroekonomickej politiky.
K § 7
Na účely návrhu zákona sa za sociálnych partnerov považujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov.
Navrhovaným ustanovením sa mení systém z doterajšieho vyjednávania sociálnych partnerov a zástupcov vlády Slovenskej republiky o koeficiente, ktorý bol doposiaľ rozhodujúci pre určenie výšky minimálnej mzdy, na vyjednávanie o sume mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka.
Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje zmeniť aj proces ustanovovania výšky minimálnej mzdy. Kladie sa dôraz na vyjednávanie sociálnych partnerov, prostredníctvom ktorého im návrh zákona dáva väčší priestor dospieť k vzájomnej dohode na sume mesačnej minimálnej mzdy.
V prípade vzájomnej dohody sociálnych partnerov na sume mesačnej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, sa navrhuje akceptovať sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi.
Ak sociálni partneri pri vyjednávaní nedospejú k vzájomnej dohode na sume mesačnej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, navrhuje sa, aby do tohto
3
procesu vstúpila vláda Slovenskej republiky, ktorá v termíne určenom v návrhu zákona prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložila sociálnym partnerom vlastný návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy.
Ak sociálni partneri nebudú súhlasiť s návrhom na úpravu sumy minimálnej mzdy predloženým Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, navrhuje sa sumu minimálnej mzdy vypočítať mechanizmom podľa § 8, a takto vypočítanú sumu minimálnej mzdy ustanoviť nariadením vlády.
Navrhnutým postupom sa sleduje posilnenie úlohy sociálneho dialógu pri úprave sumy minimálnej mzdy.
K § 8
Ustanovuje sa mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prípad, že napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka nedôjde k dohode o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy. V takom prípade sa navrhuje, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh v súlade s mechanizmom, ktorý sumu minimálnej mzdy určí ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v percentách za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa navrhuje úprava sumy minimálnej mzdy. Týmto návrhom sa sleduje cieľ odvodzovať úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy vo väčšom rozsahu ako doteraz od vývoja priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.
K § 9
Najmä z praktických dôvodov distribúcie miezd sa navrhuje sumu minimálnej mzdy dohodnutej podľa § 7 alebo vypočítanej podľa § 8 zaokrúhľovať na celé desiatky slovenských korún.
Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje sumu minimálnej mzdy ustanoviť nariadením vlády vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Návrh zákona zohľadňuje požiadavku sociálnych partnerov, aby zvýšená suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bola známa pred začiatkom kolektívneho vyjednávania o mzdách na príslušný kalendárny rok, najneskôr od 1. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nariadením vlády ustanovuje nová suma minimálnej mzdy.
Navrhuje sa na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2008 ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády účinným od 1. októbra 2007.
K § 10
Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov z dôvodu jeho nahradenia predloženým návrhom zákona a zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2007 Z. z.,
4
ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.
K § 11
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008.
Bratislava 26. septembra 2007
Robert Fico v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Viera Tomanová v.r.
ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky
5
ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.
K § 11
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008.
Bratislava 26. septembra 2007
Robert Fico
predseda vlády
Slovenskej republiky
Viera Tomanová
ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky