1
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, dňa 30. júla 2007, sa sociálni partneri dohodli na sume mesačnej minimálnej mzdy 8 100 Sk, ktorá bude platiť od 1. októbra 2007. Touto doložkou sa posudzuje možný dopad zvýšenia minimálnej mzdy zo 7 600 Sk na 8 100 Sk mesačne (nárast o 6,58 %) za rok 2008. Minimálna mzda v hodinovom vyjadrení sa zvýši zo 43,70 Sk na 46,60 Sk.
Súčasťou doložky je aj odhad možného dopadu zvýšenia minimálnej mzdy v rokoch 2009 na 8 670 Sk a 2010 na 9 240 Sk v prípade, ak sa uplatní mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy podľa § 8 návrhu zákona na základe rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR z dôvodu, že návrh zákona ustanovuje mechanizmus výpočtu valorizácie minimálnej mzdy iba v § 8. Prognózované tempá rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v Prognóze vybraných indikátorov vývoja ekonomiky Slovenskej republiky podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR do roku 2010 z júna 2007 sú najvyššie, a teda tieto sumy minimálnej mzdy sa odhadujú ako maximálne aj na účely hodnotenia ich dopadu na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona neustanovuje povinnosť vypočítavať zvýšenie minimálnej mzdy na základe každého zo štyroch ukazovateľov príkladmo uvedených v § 6 návrhu zákona. Na ukazovatele, ktoré sú uvedené v § 6 návrhu zákona, budú sociálni partneri iba prihliadať pri vyjednávaní o zvýšení minimálnej mzdy.
1.Dopad na verejné financie
1.1 Štátny rozpočet
V pripravovanom novom zákone o verejnej službe, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008 sa navrhuje zlúčenie súčasnej základnej stupnice platových taríf (príloha č. 3 súčasného zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) a osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov (príloha č. 4 tohto zákona).
Podľa kvalifikovaných odhadov celkový počet zamestnancov, ktorí sú v súčasnosti odmeňovaní podľa stupníc uvedených v prílohe č. 3 a 4 súčasného zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov predstavuje cca 73 tis. osôb (vrátane zamestnancov regionálneho školstva odmeňovaných v súčasnosti podľa základnej stupnice platových taríf v počte cca 23 tis. zamestnancov).
Osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5 súčasného zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov), sa vzťahuje na ďalších cca 16 tis. zamestnancov. Stupnica platových taríf pedagogických zamestnancov (príloha č. 8 zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) sa vzťahuje na cca 68 tis. pedagogických zamestnancov regionálneho školstva.
2
Kvalifikovaný odhad maximálne možného dopadu v prípade uplatnenia minimálnej mzdy vo výške 8 100 Sk na štátny rozpočet v roku 2008 bol vyčíslený ako odhad predpokladaného nárastu potreby prípadných doplatkov do novej výšky minimálnej mzdy oproti potrebe doplatkov do súčasnej výšky 7 600 Sk mesačne. Pri vyčíslení odhadu dopadu sa ďalej vychádzalo z nasledovných skutočností:
-z odhadu súčasného zaradenia zamestnancov do platových tried a platových stupňov na základe posledne známych údajov Ministerstva financií Slovenskej republiky,
-z predpokladanej výšky nadtarifných zložiek, ktoré sa z celkovej mzdy zamestnanca na účely zistenia doplatku do minimálnej mzdy neodpočítavajú (odmeny, osobný príplatok a niektoré ďalšie príplatky), ktorú možno odhadnúť na cca 10 % tarifného platu (podľa údajov výberového štatistického zisťovania o štruktúre celkovej priemernej mesačnej mzdy, vykonaného Treximou, spol. s r.o. v rámci Informačného systému o priemerných zárobkoch za I. štvrťrok 2007, predstavovali nadtarifné zložky platy spolu cca 23 %),
-z predpokladu, že doplácať do sumy minimálnej mzdy sa bude len zamestnancovi, ktorého platová tarifa podľa pripravovaného nového zákona o verejnej službe, zvýšená o 10 %, je nižšia ako navrhovaná minimálna mzda,
-že ročný dopad na štátny rozpočet bude predstavovať 12-násobok rozdielu medzi úhrnom súm doplatkov do maximálnej výšky minimálnej mzdy 8 100 Sk a úhrnom súm doplatkov do súčasnej výšky minimálnej mzdy 7 600 Sk na mesiac.
Možný dopad zvýšenia minimálnej mzdy na štátny rozpočet v rokoch 2009 a 2010 bol odhadnutý na základe predpokladu, že
-pre rok 2009 bude minimálna mzda ustanovená sumou 8 670 Sk mesačne a pre rok 2010 sumou 9 240 Sk mesačne, pričom dopadom sa rozumie rozdiel medzi prípadnou potrebou vyplácať doplatok do novej výšky minimálnej mzdy oproti prípadnému doplatku do výšky minimálnej mzdy za predchádzajúci rok,
-nezmení sa predpokladaný počet zamestnancov odmeňovaných podľa pripravovaného zákona o verejnej službe a odhliadne sa od prípadného posunu v počtoch zamestnancov zaradených do jednotlivých platových tried a stupňov oproti súčasnosti,
-stupnice platových taríf v novom zákone o verejnej službe sa medziročne zvýšia vždy o 5 %, pričom ďalšie predpoklady uvedené vyššie (predpokladaná výška nadtarifnej zložky 10 % a výpočet ročného dopadu na štátny rozpočet ako 12-násobok mesačných rozdielov) ostanú bez zmeny a
-nedôjde ku zmenám vo výške odvodov na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.
Na základe vyššie uvedeného postupu celkový počet zamestnancov, po zohľadnení predpokladanej priemernej výšky 10 % sumy tarifného platu zahrňovanej do platu zamestnanca vo forme nadtarifnej zložky k platu, s nárokom na prípadný doplatok v roku 2008 možno odhadnúť na cca 225 osôb, v roku 2009 na cca 252 osôb a v roku 2010 na cca 465 osôb.
V tomto odhadovanom počte sú aj ostatní zamestnanci školstva, ktorých kompetencie sú vykonávané obcami a vyššími územnými celkami. Vzhľadom na chýbajúce relevantné údaje o ich zaradení do platových tried a stupňov nie je možné ich počet kvalifikovane odhadnúť. Možno však predpokladať, že práve u tejto skupiny zamestnancov (nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení) sa môže najčastejšie vyskytnúť potreba vyplácať k platu doplatok do výšky minimálnej mzdy.
3
Celková suma doplatkov do sumy mesačnej minimálnej mzdy 8 100 Sk vrátane odvodov do poistných fondov bude v roku 2008 predstavovať 113 tis. Sk mesačne, čo prestavuje nárast objemu doplatkov oproti doplatkom do sumy 7 600 Sk o cca 59 tis. Sk mesačne. Pre rok 2009, v prípade uplatnenia minimálnej mzdy 8 760 Sk, možno mesačný nárast doplatkov do sumy mesačnej minimálnej mzdy odhadnúť sumou cca 60 tis. Sk a pre rok 2010, pri uplatnení minimálnej mzdy vo výške 9 240 Sk, možno mesačný nárast doplatkov do sumy mesačnej minimálnej mzdy odhadnúť sumou cca 90 tis. Sk.
Celkové zvýšenie doplatkov do novej sumy minimálnej mzdy a tým aj dopad zvýšenia minimálnej mzdy na rozpočty zriaďovateľov rozpočtových a príspevkových organizácií možno na obdobie 12 kalendárnych mesiacov roku 2008 odhadnúť na 708 tis. Sk, v roku 2009 na 720 tis. Sk a v roku 2010 na 1 080 tis. Sk. Vykrytie prípadného dopadu navrhnutého zvýšenia minimálnej mzdy bude zabezpečené v rámci záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu verejnej správy na príslušný rok.
Dopad na štátny rozpočet zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o službách zamestnanosti)
V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa navrhuje odpojiť určovanie výšky príspevkov na aktívne opatrenia na trhu práce od minimálnej mzdy a výšku príspevkov odvíjať od výšky priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, dopad zvýšenia minimálnej mzdy na štátny rozpočet z dôvodu uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce nevznikne.
Dopad na štátny rozpočet z dôvodu možného zvýšenia počtu osôb v hmotnej núdzi podľa ustanovení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
Zvýšenie sumy minimálnej mzdy v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemá za následok zvýšenie počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi a následne zvýšenie čerpania finančných prostriedkov, t. j. nemá dopad na štátny rozpočet. Predmetné ustanovenie definuje, že na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa spoločne posudzujú rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s nimi v domácnosti. Ide iba o podmienku na posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb v rámci citovaného zákona. V dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy sa zvýši príjem okruhu spoločne posudzovaných osôb, v rámci ktorého je posudzované aj dieťa do 25 rokov s príjmom najviac vo výške minimálnej mzdy.
Dopad na štátny rozpočet (rozpočet kapitoly MPSVR SR z dôvodu zvýšenia vymeriavacieho základu pri osobách poberajúcich príspevok za opatrovanie)
V rokoch 2007 – 2010 sa predpokladá nasledovný počet osôb poberajúcich peňažný príspevok za opatrovanie:
4
Rok
2007
2008
2009
2010
osoby poberajúce peňažný príspevok za opatrovanie
25 000
28 000
30 860
33 600
v tom sporitelia
2 500
2 550
2 600
2 650
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na rozpočet verejnej správy z dôvodu zvýšenia poistného plateného štátom za poberateľov peňažného príspevku za opatrovanie je uvedený v časti 1.3.
Výška minimálnej mzdy v prognóze rozpočtu Sociálnej poisťovne je vyššia ako v scenári podľa návrhu zákona o minimálnej mzde, preto bude mať negatívny vplyv na bilanciu Sociálnej poisťovne v roku 2007 a v roku 2010. Tento negatívny vplyv bude eliminovaný úsporou v štátnom rozpočte, keďže štát zaplatí nižšie poistné za týchto poistencov.
Dopad na štátny rozpočet z ostatných zákonov, v ktorých je referenčnou veličinou minimálna mzda
Minimálna mzda je referenčnou veličinou v 42 zákonoch v pôsobnosti 11 ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Rezort
Počet zákonov napojených na MM
Z toho možno odpojiť od MM
MM možno nahradiť
GP SR
1
Áno
Priemerný plat
MDPT SR
1
Nie
MF SR
2
Áno
Vychádzať zo životného minima/priemernej mzdy
MK SR
2
Áno
Plat poslanca NR SR
MO SR
2
Čiastočne áno
Služobný / hodnostný plat
MPSVR SR
6
Nie
MS SR
13
Čiastočne áno
V 2 zákonoch: odmena
MŠ SR
1
Áno
MV SR
11
Zväčša nie
V 1 zákone: životné minimum
MZ SR
1
Nie
MŽP SR
1
Áno
Priemerná mzda
ÚPV
1
V zásade áno
Ministerstvá v 1. polroku 2007 prostredníctvom svojich zástupcov v tripartitnej pracovnej skupine zriadenej pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR na posúdenie možností odpojenia minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny oznámili, že v 12 zákonoch možno minimálnu mzdu nahradiť inou referenčnou hodnotou, a to buď priemerným platom, služobným platom alebo hodnostným platom, odmenou alebo životným minimom.
Diskusie o odpojení minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny na účely platenia odvodov do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní doposiaľ neboli ukončené.
a)Na úroveň výdavkov štátneho rozpočtu majú vplyv plnenia na základe nasledovných zákonov:
5
V pôsobnosti Ministerstva vnútra SR: Zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch:
§ 4 ods. 1: Na zabezpečovanie starostlivosti o vojnový hrob sa poskytne obci príspevok na kalendárny rok na každý vojnový hrob v sume päťnásobku minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
V pôsobnosti Generálnej prokuratúry SR: Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a
právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov v § 169 stanovuje jednorazové
mimoriadne odškodnenie následkom služobného úrazu vo výške stonásobku minimálnej mzdy a v § 175 stanovuje jednorazové odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy manželovi a každému dieťaťu zomrelého prokurátora, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a v odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy môže priznať aj rodičom zomrelého prokurátora.
Odškodnenie 1 prípadu
2007
2008
2009
2010
prokurátora (§ 169) (100 x MM)
760 000
810 000
867 000
924 000
manžela /dieťaťa (§175) (50 x MM)
380 000
405 000
433 500
462 000
rodiča (§ 175) (20 x MM)
152 000
162 000
173 400
184 800
Spolu
1 292 000
1 377 000
1 473 900
1 570 800
Ministerstvo spravodlivosti SR: Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 112 stanovuje
jednorazové mimoriadne odškodnenie následkom služobného úrazu vo výške stonásobku minimálnej mzdy a v § 113 ods. 1 stanovuje jednorazové odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy manželovi a každému dieťaťu zomrelého sudcu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, ak sudca zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a v odôvodnených prípadoch sa jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy môže priznať aj rodičom zomrelého sudcu.
Odškodnenie 1 prípadu
2007
2008
2009
2010
Sudcu (§ 112) (100 x MM)
760 000
810 000
867 000
924 000
manžela /dieťaťa (§113) (50 x MM)
380 000
405 000
433 500
462 000
Rodiča (§ 113) (20 x MM)
152 000
162 000
173 400
184 800
Spolu
1 292 000
1 377 000
1 473 900
1 570 800
Ministerstvo životného prostredia SR: Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny v znení neskorších predpisov: § 99 ods. 1 písm. a): jednorazové odškodnenie
manželovi (druhovi) usmrteného a každému jeho maloletému dieťaťu, voči ktorému mal usmrtený vyživovaciu povinnosť, a to pozostalej maloletej osobe vo výške tridsaťnásobku minimálnej mzdy a ostatným pozostalým vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy; v prípade usmrtenia maloletého dieťaťa jednorazové odškodnenie patrí každému z rodičov
Odškodnenie 1 prípadu
2007
2008
2009
2010
pozostalej maloletej osobe (30 x MM)
228 000
243 000
260 100
277 200
ostatný pozostalý (20 x MM)
152 000
162 000
173 400
184 800
Spolu
380 000
405 000
433 500
462 000
Ministerstvo vnútra SR: Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov: § 55 ods. 1: Člen volebnej
komisie má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne ak ide o samostatne
6
zárobkovo činnú osobu na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy pracovníkov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov: Čl. 1 § 12 ods. 6: Poslancovi, ktorý
nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, možno za výkon funkcie poskytnúť odmenu v kalendárnom roku najviac v sume dvadsaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. § 20 ods. 5: Členovi komisie, ktorý nie je poslanec, možno poskytnúť
odmenu v kalendárnom roku najviac v sume desaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
Zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení
Občianskeho súdneho poriadku: § 52 ods. 1: Funkcia člena volebnej komisie je čestná
funkcia. Člen volebnej komisie .... má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou
Zákon č. 331/2003 Z. z .o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších
predpisov: § 41 ods. 2: Člen volebnej komisie má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy,
prípadne, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou.
Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov: § 50 ods. 1: Člen volebnej komisie ... má nárok na pracovné voľno s
náhradou mzdy alebo platu v sume jeho priemerného zárobku, prípadne ... pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou.
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov: § 43 ods. 5: Po dobu zaradenia policajta v zálohe pre
prechodne nezaradených policajtov a) z dôvodu podľa odseku 1a 3 patrí policajtovi 80 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, b) z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) a b) patrí policajtovi 60 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, c) z dôvodu podľa odseku 2 písm. c) patrí policajtovi služobný plat vo výške minimálnej mzdy. § 46 ods. 3: Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších
predpisov: § 52 ods. 3 písm. b): Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
podľa odseku 2 písm. b), c) a f) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: minimálna mzda sa od 1. 1.
2008 plánuje nahradiť životným minimom.
7
Ministerstvo kultúry SR: Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení
neskorších predpisov: § 13 ods. 3: Členovi rady patrí za výkon tejto funkcie mesačná odmena
v sume dvojnásobku minimálnej mzdy. § 16 ods. 4: Členovi dozornej komisie patrí za výkon funkcie mesačná odmena v sume dvojnásobku minimálnej mzdy.
Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov: § 13 ods. 3:
Členovi rady patrí za výkon tejto funkcie mesačná odmena v sume dvojnásobku minimálnej mzdy. § 16 ods. 4: Členovi dozornej komisie patrí za výkon funkcie mesačná odmena v sume dvojnásobku minimálnej mzdy.
Odmena 1 osobe
2007
2008
2009
2010
Člen rady (2 x MM)
15 100
16 200
17 340
18 480
Člen dozornej komisie (2xMM)
15 100
16 200
17 340
18 480
Spolu (za obidve inštitúcie)
60 400
64 800
69 360
73 920
Ministerstvo obrany SR: Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov: § 14 ods. 15: Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych
záloh po splnení podmienok ustanovených v dohode o zaradení do aktívnych záloh prináleží a) jednorazový finančný príspevok vo výške 1,5 násobku minimálnej mzdy za každý skončený kalendárny rok v aktívnych zálohách, ktorý vyplatí služobný úrad do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok; služobný úrad môže vojakovi zaradenému do aktívnych záloh krátiť finančný príspevok o pomernú časť za každý deň neúčasti na odbornej príprave,
b)Na úroveň príjmov štátneho rozpočtu majú vplyv plnenia na základe nasledovných zákonov:
Úrad priemyselného vlastníctva: Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch
v znení neskorších predpisov v § 39 ods. 2 stanovuje Patentovému zástupcovi za
disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie do výšky dvadsaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom; výnos z pokuty je príjmom
komory, § 39 ods. 3: Asistentovi možno za disciplinárne previnenie uložiť niektoré z týchto
disciplinárnych opatrení: ... c) pokutu až do výšky štvornásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom; výnos z pokuty je príjmom komory, § 41 ods. 2: Ak disciplinárna komisia rozhodne, že patentový zástupca alebo asistent, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, dopustil sa disciplinárneho previnenia, uloží mu povinnosť zaplatiť komore paušálne trovy konania vo výške minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
Výnos z pokuty
2007
2008
2009
2010
patentovému zástupcovi (20xMM)
152 000
162 000
173 400
184 800
Asistentovi (4xMM)
30 200
32 400
34 680
36 940
Paušálne trovy PZ / asistenta (MM)
7 600
8 100
8 670
9 240
Spolu
189 800
202 500
216 750
230 980
Ministerstvo spravodlivosti SR: Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov: § 56 ods. 2: Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne
opatrenie c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. § 57 ods. 5: Ak disciplinárny senát rozhodne, že
8
disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, uloží mu povinnosť zaplatiť komore paušálne trovy konania vo výške minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
Pokuta pre advokáta
2007
2008
2009
2010
peňažná (100xMM)
760 000
810 000
867 000
924 000
paušálne trovy (1xMM)
7 600
8 100
8 670
9 240
Spolu
767 600
818 100
875 670
933 240
c)Dopad normatívov:
Ministerstvo spravodlivosti SR: zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: § 5
ods. 6: Povinná osoba je povinná zverejniť označenie nehnuteľnej veci vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy vo vlastníctve štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku alebo orgánu verejnej moci, ktorý táto povinná osoba previedla do vlastníctva alebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby než orgánu verejnej moci, ...
Nadobúdacia cena
2007
2008
2009
2010
Nehnuteľnosti (20xMM)
152 000
162 000
173 400
184 800
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov: § 238
ods. 5: Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Výška minimálnej mzdy je ekvivalentom na stanovenie hranice
prípustnosti odvolania v sporoch o peňažné plnenie. Nemá väzbu na poistné a daňové odvody
Dovolanie
2007
2008
2009
2010
Peňažné plnenie (3xMM)
22 800
24 300
26 010
27 720
Obchodné veci (10xMM)
76 000
81 000
86 700
92 400
Spolu
98 800
105 300
112 710
120 120
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov: § 4 ods. 8: Na trvalé upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky vyššej ako
desaťnásobok minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. § 4 ods. 13: Justičná pokladnica môže zo závažných dôvodov na písomnú žiadosť povinného celkom alebo čiastočne odpustiť pohľadávku nepresahujúcu šesťnásobok minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy je ekvivalentom na stanovenie hranice od ktorej
sa vyžaduje súhlas MS na odpustenie súdnej pohľadávky. Nie je dôvod nahrádzať inou
referenčnou veličinou. Nemá väzbu na poistné a daňové odvody.
Súdna pohľadávka
2007
2008
2009
2010
upustenie (10xMM)
76 000
81 000
86 700
92 400
odpustenie (6xMM)
45 600
48 600
52 200
55 440
Spolu
121 600
129 600
138 720
147 840
9
Zákon č. 357/2004 Z. z. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov: čl. 7 ods. 4: Majetkovými pomermi podľa odseku 1 písm. e) sa
rozumie b) vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, c) vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo d) existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy. Čl. 8 ods. 1: Verejnému funkcionárovi ....sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy je
ekvivalentom na hodnotenie majetkových pomerov.
Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov:
§ 6 ods. 1 písm. c): Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak ... c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. § 17 ods. 1 písm. e): Ak je príslušným súdom súd Slovenskej republiky, má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničných sporoch, ak ....e) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Výška minimálnej mzdy je ekvivalentom na
určenie ukazovateľov pre poskytnutie právnej pomoci. Nie je účelné nahradiť inou
referenčnou veličinou. Nemá väzbu na poistné a daňové odvody.
Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: § 45 ods. 5: Odsúdenému nevzniká nárok
na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu. § 87: Odsúdený zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti počas výkonu trestu na majetku štátu v správe ústavu; ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy, o náhrade škody rozhoduje riaditeľ ústavu.
Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby: § 32 ods. 4: Nárok na minimálnu mzdu
podľa osobitného predpisu obvinenému nevzniká. § 51: Obvinený zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností počas výkonu väzby na majetku štátu v správe ústavu; ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy, o náhrade škody rozhoduje riaditeľ ústavu.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 384/2006 Z. z. o výške pracovnej odmeny a
podmienkach jej poskytovania obvineným a odsúdeným: Obvinení a odsúdení sú zaraďovaní
do rôznych stupňov a rôznych tried na základe nariadenia vlády SR č. 384/2006 Z. z. o výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania, a to podľa obtiažnosti a rozsahu prác; odmena sa vypočítava z minimálnej mzdy, pričom je potrebné v zákone ustanoviť, že na minimálnu mzdu nemajú nárok.
Vyhláška č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a
vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Minimálna mzda sa používa pre výpočet náhrady
za stratu na zárobku len v prípadoch, keď nie je možné výšku straty na zárobku preukázať.
10
Zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi:
§ 5 ods. 1: Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť. Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Ak bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví znásilnením alebo sexuálnym násilím, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. § 6: Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy je ekvivalentom,
ktorý nemá väzbu na poistné a daňové odvody.
Ministerstvo školstva SR: Zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde
v znení neskorších predpisov: § 11 ods. 1 písm. e): Pôžičku možno priznať žiadateľovi, ktorý
spĺňa niektorú z týchto podmienok ... e) priemerný mesačný príjem na člena domácnosti ku dňu podania žiadosti o pôžičku je nižší ako minimálna mzda.
Ministerstvo vnútra SR: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky 315/1996 Z. z. o
premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov: § 51 ods. 3: Ak pri
dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ....alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom, účastník dopravnej nehody je povinný ...
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov: § 25 ods. 9: Finančné zabezpečenie pobytu cudzinec preukáže
vo výške minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu. Cudzinec, ktorý žiada o povolenie na prechodný pobyt podľa § 19, preukáže finančné zabezpečenie pobytu najmenej vo výške päťnásobku minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v 14 zákonoch je minimálna mzda referenčnou veličinou pre výdavky štátneho rozpočtu v prípadoch, ktoré môžu nastať s rozdielnou frekvenciou a rozdielnou pravdepodobnosťou, pretože ide o:
-príspevok obci na kalendárny rok na každý vojnový hrob,
-odškodňovanie prokurátorov a právnych čakateľoch prokuratúry a odškodňovanie sudcov a prísediacich a ich pozostalých následkom služobného úrazu, taktiež odškodňovanie pozostalých v súvislosti s ochranou krajiny,
-odmeny členom volebných komisií do orgánov samosprávy obcí, samosprávnych krajov, pri voľbách do Národnej rady SR a pri voľbách do Európskeho parlamentu; taktiež neuvoľneným poslancom,
-odmeny členom rady a členom dozornej komisie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie,
-služobný plat nezaradeným príslušníkom hasičského zboru, nezaradeným policajtom, vojakom v zálohe zaradeným do aktívnych záloh,
Minimálna mzda je referenčnou veličinou aj v prípade príjmov štátneho rozpočtu alebo profesijných komôr za disciplinárne previnenia:
-patentových zástupcov,
-advokátov.
11
V 13 zákonoch je minimálna mzda a aj jej násobky v podstate normatívnym ukazovateľom pre stanovenie spodnej / hornej hranice plnenia, napr. pri nadobúdacej cene, v rámci občianskeho a súdneho konania, pri odškodňovaní trestných činov, študentských pôžičkách. V týchto prípadoch je bremeno na občanovi.
1.2 Rozpočty územných samospráv
Možný dosah uplatnenia novej minimálnej mzdy na rozpočty vyšších územných celkov a obcí je možné taktiež iba kvalifikovane odhadnúť. Nakoľko u týchto zamestnancov sa štatistické zisťovanie o ich zaradení do platových tried a platových stupňov nevykonáva, možno vychádzať len z predpokladu obdobného rozloženia zamestnancov obcí do platových tried, ako je to u zamestnancov v rozpočtových a príspevkových organizáciách.
Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavoval počet zamestnancov obecných úradov a samosprávnych krajov za I. štvrťrok 2007 (bez pedagogických zamestnancov, ale vrátane ostatných nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva odmeňovaných podľa základnej stupnice v počte cca 19 tis. osôb, u ktorých originálne kompetencie sú vykonávané obcami a vyššími územnými celkami) spolu vo fyzických osobách 62 552 osôb. Z tohto počtu predstavoval počet zamestnancov
-obcí 61 286 osôb; priemerná mesačná mzda týchto zamestnancov bola vykázaná sumou 13 324 Sk mesačne,
-samosprávnych krajov predstavoval 1 266 osôb; priemerná mesačná mzda zamestnancov samosprávnych krajov predstavovala 24 572 Sk mesačne.
Počet zamestnancov rozpočtových organizácií zriadených obcami a vyššími územnými celkami je možné odhadnúť na cca 35 tisíc osôb na základe údajov o celkovom počte 142 tis. osôb v rozpočtových organizáciách za I. štvrťrok 2007 (bez zamestnancov samosprávnych krajov, aparátov obecných úradov a bez cca 68 tis. pedagogických zamestnancov).
Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na štatisticky zistené priemerné mzdy zamestnancov obcí a zamestnancov samosprávnych krajov možno predpokladať, že prípadný doplatok do minimálnej mzdy môže vzniknúť prevažne u zamestnancov obcí. V prípade samosprávnych krajov by mohol vzniknúť nárok na prípadný doplatok do minimálnej mzdy u zamestnancov zabezpečujúcich obslužné alebo prevádzkové činnosti, ktorí sú zaradení v najnižších platových triedach a platových stupňoch, a ktorých súčasné platy nedosahujú úroveň navrhovanej výšky minimálnej mzdy.
Takýto dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov by mohol vzniknúť len v prípade, ak zamestnávateľ neurčil zamestnancovi vykonávajúcemu činnosti s prevahou fyzickej práce (napr. obslužné a prevádzkové činnosti) plat nezávisle od dĺžky započítanej praxe podľa § 7 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Za predpokladu, že aj u zamestnancov obcí a zamestnancov nimi zriadených rozpočtových organizácií bude podiel nadtarifných zložiek predstavovať 10 % tarifného platu, možno počet zamestnancov obcí s nárokom na prípadný doplatok odhadnúť v roku 2008 na cca 280 osôb, čo predstavuje nárast o cca 190 zamestnancov. Za predpokladu, že nedôjde
12
k zmenám v počtoch zamestnancov obcí a nimi zriadených rozpočtových organizácií možno počet zamestnancov s nárokom na prípadný doplatok do výšky minimálnej mzdy 8 760 Sk v roku 2009 odhadnúť na cca 320 osôb (nárast o 40 zamestnancov) a v roku 2010 pri predpokladanej výške minimálnej mzdy 9 240 Sk možno tento počet odhadnúť na cca 620 osôb (nárast o 300 zamestnancov).
Nárast prípadného doplatku do výšky minimálnej mzdy (vrátane povinných odvodov do poistných fondov) v súhrne za všetky obce je možné odhadnúť sumou cca 69 tis. Sk mesačne, čo by v prepočte na obdobie celého roku 2008 činilo cca 828 tis. Sk, na obdobie roku 2009 možno nárast odhadnúť na cca 72 tis. Sk mesačne (cca 864 tis. Sk ročne) a v roku 2010 na cca 116 tis. Sk mesačne (cca 1 392 tis. Sk ročne).
Prípadné dopady na rozpočty obcí a vyšších územných celkov v rokoch 2008 až 2010, vyplývajúce z uplatnenia vyššej minimálnej mzdy, budú musieť obce a vyššie územné celky pre svojich zamestnancov a pre zamestnancov nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií zabezpečiť v rámci samosprávnej pôsobnosti z vlastných zdrojov.
1.3 Rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočty zdravotných poisťovní
Zvýšenie minimálnej mzdy bude mať pozitívny vplyv na verejné rozpočty z dôvodu zvýšenia minimálnej výšky základne pre odvody do poistných fondov. Zvýšenie bude predstavovať nárast odvodov do poistných fondov platených zamestnancami (13,2 % základu) a odvodov hradených zo mzdy zamestnanca zamestnávateľom (35,2 % odvodu), spolu 48,6 % zo základne, ktorú predstavuje celkové možné zvýšenie sumy doplatkov.
Odhadovaná výška nárastu doplatkov bez odvodov do poistných fondov ako základňa pre odvody spolu (nárast možných mesačných doplatkov zamestnancov napojených na štátny rozpočet cca 52 tis. Sk, nárast u zamestnancov napojených na rozpočty obcí cca 61 tis. Sk a možný nárast doplatkov u zamestnancov zamestnávateľov tzv. podnikateľskej sféry cca 5 372 tis. Sk) predstavuje mesačne cca 5,5 mil. Sk.
Pozitívny dopad zvýšenia minimálnej mzdy zo 7 600 Sk na 8 100 Sk mesačne na verejné rozpočty Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní za vyššie uvedené skupiny zamestnancov možno kvalifikovane odhadnúť sumou cca 2,67 mil. Sk mesačne, čo v ročnom vyjadrení bude predstavovať cca 32 mil. Sk.
Nakoľko nie je možné odhadnúť vývoj nárastu nízkych miezd u zamestnancov tzv. podnikateľskej sféry ani možný dopad prípadného zavedenia eura od januára 2009, možno iba úvahou odvodiť, že ak pri náraste minimálnej mzdy zo 7 600 na 8 100 Sk (o 500 Sk) bol nárast zvýšenia objemu doplatkov na základe exaktných údajov Treximy s.r.o. (v prepočte na celkový počet zamestnancov podľa registra organizácií) kvalifikovane odhadnutý na cca 5,37 mil. Sk, pri predpokladanom náraste na minimálnej mzdy na 8 760 Sk (nárast o 570 Sk) zvýši sa v roku 2009 úmerne aj nárast doplatkov na cca 6,12 mil. Sk, čo spolu s nárastom v rozpočtovej sfére predstavuje cca 6,24 mil. Sk, z čoho zvýšenie odvodov do poistných fondov bude predstavovať cca 3,03 mil. Sk mesačne (v ročnom vyjadrení cca 36,4 mil. Sk).
Rovnakou úvahou, postavenou aj na predpoklade, že nedôjde ku zmenám vo výške odvodov do poistných fondov, možno odvodiť, že v roku 2010 v prípade uplatnenia minimálnej mzdy v sume 9 240 Sk (opäť nárast o 570 Sk) možno nárast výšky doplatkov
13
odhadnúť na cca 6,12 mil. Sk, čo spolu s nárastom v rozpočtovej sfére predstavuje cca 6,30 mil. Sk. Z tejto sumy by odvody do poistných fondov vo výške 48,6 % predstavovali cca 3,07 mil. Sk mesačne (v ročnom vyjadrení cca 36,8 mil. Sk).
Navrhovaný scenár minimálnej mzdy bude mať vplyv na platby poistného do Sociálnej poisťovne, a to
-za poistencov štátu (poberateľov peňažného príspevku za opatrovanie),
-za zamestnancov a zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a za dobrovoľne poistené osoby.
Oproti návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2008 s výhľadom na roky 2009 – 2010, ktorý bol predložený vláde SR, bude mať navrhovaný scenár minimálnej mzdy zanedbateľný vplyv
-nepresahujúci rádovo 5 mil. Sk ročne na platby poistencov štátu (poberateľov peňažného príspevku za opatrovanie), čo bude plne hradené z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (tým skôr, že rozpočet predložený do vlády SR predpokladá taký počet poberateľov peňažného príspevku za opatrovanie, ktorý nemusí byť naplnený),
-na platby poistného za zamestnancov a zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a za dobrovoľne poistené osoby, takže Sociálna poisťovňa nemusí upravovať príjmy v návrhu rozpočtu, ktorý bol predložený vláde SR. Príslušný počet dotknutých samostatne zárobkovo činných osôb je cca 179 tis. a dobrovoľne poistených osôb cca 30 tis.
Na základe dostupných údajov je možné predpokladať minimálny dopad zvýšenia minimálnej mzdy aj na rozpočty zdravotných poisťovní.
Na základe prognózy vybraných indikátorov vývoja ekonomiky Slovenskej republiky podľa Inštitútu finančnej politiky z júna 2007 a podľa predpokladu zvyšovania súm životného minima v rokoch 2008 až 2010 možno v tomto období očakávať nasledovný vývoj vybraných ukazovateľov, ku ktorým budú prihliadať sociálni partneri pri vyjednávaní o úprave sumy minimálnej mzdy v zmysle ustanovení § 6 návrhu zákona:
Ukazovateľ / Rok
m. j.
2006
2007
2008
2009
2010
Priem. mesačná mzda za hosp.
Sk
18 761,0
20 074,3
21 399,2
22 725,9
24 157,7
Priem. mesačná mzda za hosp. (nominálny rast)
%
8,0
7,0
6,6
6,2
6,3
Priemerný rast zamestnanosti, (podľa evid. počtu)
tis. osôb
2 148,2
2 197,6
2 232,8
2 255,1
2 273,1
Priemerný rast zamestnanosti, (podľa evid. počtu)
%
2,2
2,3
1,6
1,0
0,8
Priemerný počet pracujúcich (podľa ESA 95)
tis. osôb
1 855,4
1 894,4
1 924,7
1 943,9
1 959,5
Priemerný rast zamestnanosti, (podľa ESA 95)
%
2,3
2,1
1,6
1,0
0,8
Index spotrebiteľských cien (priemerný rast)
%
4,5
2,4
2
2,4
2,4
Suma životného minima
(plnoletá fyzická osoba)
Sk
4 980,0
5 130,0
5 240,0
5 360,0
5 490,0
Index rastu životného minima
(plnoletá fyzická osoba)
%
105,3
103,0
102,1
102,3
102,4
Zdroj: Prognóza Inštitútu finančnej politiky MF SR z júna 2007, vlastné odhady a prepočty
14
Návrh zákona v § 7 upravuje priebeh rokovaní sociálnych partnerov o úprave sumy minimálnej mzdy s cieľom dohodnúť sumu mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka. Pri vyjednávaní o tejto sume sociálni partneri budú prihliadať na celkovú ekonomickú situáciu v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom sa vyjednáva, pričom sa bude prihliadať najmä na vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR a životného minima.
Výsledná dohodnutá suma nebude viazaná na vývoj niektorého konkrétneho ukazovateľa, ale bude výsledkom komplexného zhodnotenia celkovej ekonomickej a sociálnej situácie a konsenzu sociálnych partnerov dosiahnutého na základe týchto indikátorov. Z uvedených dôvodov sa predkladá alternatíva vývoja súm mesačnej minimálnej mzdy len pre prípad uplatnenia mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy v zmysle ustanovení § 8 návrhu zákona. Medziročný rast tohto ukazovateľa prognóza predpokladá ako najvyšší. Na základe toho je možné odvodiť aj maximálny rast minimálnej mzdy v rokoch 2009 a 2010.
V prípade, ak v roku 2009 a 2010 nedôjde k dohode sociálnych partnerov o úprave sumy minimálnej mzdy, uplatní sa mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy v závislosti od medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Pri uplatnení tohto postupu výška minimálnej mzdy bude predstavovať sumu:
Ukazovateľ / Rok
m. j.
2006
2007
2008
2009
2010
Priem. mesačná mzda za hosp. (nominálny rast)
%
8,0
7,0
6,6
6,2
6,3
Mesačná minimálna mzda
Sk
6 900
7 600
8 100
8 670
9 240
Zdroj: Prognóza Inštitútu finančnej politiky MF SR z júna 2007, vlastné odhady a prepočty
Zvýšenie minimálnej mzdy bude mať pozitívny dopad na príjmy Sociálnej poisťovne a príjmy zdravotných poisťovní aj v tých prípadoch, ak vymeriavacím základom na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní je minimálna mzda. Sumu zvýšenia príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní z tohto dôvodu nie je možné odhadnúť, nakoľko MPSVR SR nemá k dispozícii údaje o počte platiteľov poistného do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní z vymeriavacieho základu, ktorým je minimálna mzda.
2.Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických
osôb a fyzických osôb
Dopad na počet zamestnancov poberajúcich mzdu do výšky minimálnej mzdy
Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii údaje z vyčerpávajúcich podnikových štatistických zisťovaní Štatistického úradu SR týkajúcich sa počtov zamestnancov v jednotlivých mzdových pásmach, na kvantifikáciu možných dopadov sme využili aktuálne výsledky z existujúcej vzorky výberového zisťovania ISCP1 za I. štvrťrok 2007, ktorá takéto výpočty umožňuje. Pre korektnosť interpretácie výsledkov uvádzame porovnanie výberovej
1 Zisťovanie ISCP (Informačný systém o cene práce) je rezortné zisťovanie MPSVR SR, ktoré spracováva Trexima Bratislava, spol. s r.o.
15
vzorky Informačného systému o cene práce (ďalej len „ISCP“) s aktuálnym registrom organizácií (ďalej RO) Štatistického úradu Slovenskej republiky (Ďalej len „ŠÚ SR“)2.
Porovnanie výberovej vzorky údajov ISCP s registrom organizácií
(bez živnostníkov)
Výberová vzorka údajov ISCP
Register organizácií
Počet organizácií
Počet zamestnancov
Počet organizácií
Počet zamestnancov
Veľkostná
kategória
organizácií
Abs.
%
Osoby
%
Abs.
%
Osoby
%
1 - 9
508
13,0
3419
0,7
44332
63,6
181264
10,3
10 - 19
643
16,5
7215
1,4
12553
18,0
176510
10,0
20 - 49
731
18,8
18413
3,5
6986
10,0
214762
12,1
50 - 99
613
15,7
31237
6,0
3230
4,6
221489
12,6
100 - 249
734
18,8
86183
16,5
1710
2,5
259506
14,7
250 - 499
352
9,0
84921
16,3
524
0,8
178292
10,1
500 - 999
189
4,9
91140
17,4
228
0,3
153045
8,7
1 000 +
125
3,2
199884
38,3
156
0,2
379942
21,5
Spolu
3895
100,0
522 412
100,0
69 719
100,0
1 764 810
100,0
Zisťovanie ISCP je pre organizácie s 250 a viac zamestnancami realizované ako plošné3, do 250 zamestnancov ako výberové. Logicky preto výberová vzorka obsahuje veľa veľkých organizácií. Pre účel zisťovania, ktorým je mapovať zárobky, to však nie je problém ošetriť vážením.
Počet zamestnancov
Počet zamestnancov
Nárast
s doplatkom do 7 600 Sk
s doplatkom do 8 100 Sk
počtu zam.
Veľkostná kategória
organizácie
Abs.
%
Abs.
%
Abs.
1 - 9
128
6,2
298
4,5
170
10 - 19
169
8,2
392
5,9
223
20 - 49
185
8,9
544
8,2
359
50 - 99
194
9,4
633
9,6
439
100 - 249
521
25,1
1 539
23,3
1 018
250 - 499
461
22,2
1 353
20,5
892
500 - 999
255
12,3
1 274
19,3
1 019
1 000 +
160
7,7
569
8,6
409
Spolu
2 073
100,0
6 602
100,0
4 529
Zdroj: ISCP za 1. štvrťrok 2007 Trexima, Bratislava, júl 2007 + vlastné prepočty MPSVR SR
Dopad na výšku doplatkov do minimálnej mzdy
Dopad bol kvalifikovane odhadnutý na základe údajov o priemerných zárobkoch jednotlivých zamestnancov zo zisťovania ISCP za I. štvrťrok 2007 (údaje za II. štvrťrok ešte nie sú spracované).
S cieľom znížiť možné skreslenie výsledkov bol uplatnený nasledovný postup:
-z celkového počtu zamestnancov (729 060 osôb), ktorých zárobky sú sledované vo výberovej vzorke, boli vylúčení zamestnanci pracujúci na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas,
2 Register k 1.1.2007 upravený (pridaná jedna organizácia, upravené počty zamestnancov v prípade veľkého rozdielu) podľa zistení ISCP. Celkový počet zamestnancov v sledovaných organizáciách mal byť podľa registra 769642 (v skutočnosti použiteľných zamestnancov, ktoré prešli kontrolami bolo 729060).
3) Rozdiel medzi počtom organizácií v RO a v ISCP pri organizáciách s 250 a viac zamestnancami tvoria organizácie s prerušenou činnosťou, organizácie v konkurze a pod. Ďalšou skupinou sú organizácie zaradené do zisťovania Platy (MPSVR SR) 1-02.
16
-z výslednej vzorky zamestnancov (693 277 osôb) boli vylúčení zamestnanci, u ktorých v sledovanom štvrťroku počet hodín, za ktoré obdržali mzdu alebo náhradu mzdy, nedosiahol najmenej 450 hodín a
-mzda každého zamestnanca vyjadrená jeho priemerným mesačným zárobkom za 1. štvrťrok 2006 v takto spresnenej vzorke zamestnancov (522 412 osôb) bola očistená o mzdu za prácu nadčas.
Týmito úpravami sa dosiahlo, že výsledné priemerné mesačné zárobky zamestnancov v očistenej vzorke približne zodpovedali mzde, ktorá by im bola vyplatená, ak by odpracovali plný mesačný fond pracovného času bez práce nadčas (technika zisťovania a spracúvania údajov neumožnila z priemernej mzdy v mesačnom vyjadrení vylúčiť sumy vyplatených mzdových zvýhodnení za nočnú prácu, za prácu vo sviatok a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, ktoré sa osobitne nesledujú).
Očistené sumy priemerných zárobkov zamestnancov sa porovnali s navrhovanou výškou minimálnej mzdy a na základe porovnania bol okrem počtu zamestnancov, ktorých priemerný zárobok za I. štvrťrok 2007 bol nižší ako navrhovaná minimálna mzda, zistený aj súhrn prípadných doplatkov ako rozdiel medzi výškou minimálnej mzdy a priemerným mesačným zárobkom takéhoto zamestnanca pri súčasnej výške minimálnej mzdy 7 600 Sk a pri navrhovanej výške 8 100 Sk.
Výberová vzorka predstavuje spolu 522 412 zamestnancov, čo je cca 25,8 % priemerného evidenčného počtu zamestnancov za I. štvrťrok 2007 (podľa Štatistického úradu SR počet zamestnancov v hospodárstve SR v I. štvrťroku 2007 predstavoval spolu 2 021,4 tis. osôb).
Na základe uvedených kritérií boli zistené nasledovné nárasty počtov zamestnancov, ktorým by bolo potrebné doplácať do výšky minimálnej mzdy, pokiaľ by zarobili mzdu na úrovni priemerného zárobku zisteného za I. štvrťrok:
Suma doplatkov a ich nárast v tis. Sk mesačne
Veľkostná
kategória
Min. mzda 7 600 Sk
Min. mzda 8 100 Sk
Nárast v tis Sk
1 - 9
30
148
119
10 - 19
19
175
155
20 - 49
88
276
188
50 - 99
108
320
212
100 - 249
340
854
514
250 - 499
499
937
438
500 - 999
107
483
376
1 000 +
116
311
195
Spolu
1 307
3 504
2 197
V celkovej vzorke zamestnancov v počte 522 412 osôb sú aj zamestnanci nepodnikateľskej sféry (103 294 osôb), takže dopad nárastu výlučne na zamestnávateľov podnikateľskej sféry v tejto výberovej vzorke (419 118 zamestnancov) možno odhadnúť na cca 1 801 tis. Sk mesačne. V prepočte na celkový počet zamestnancov podľa registra organizácií (1 764,8 tis. ku vzorke 522,4 tis. zamestnancov) možno nárast potreby prostriedkov na doplatky do výšky minimálnej mzdy 8 100 Sk v roku 2008 odhadnúť na cca 6,1 mil. Sk. V rokoch 2009 a 2010 bude nárast potreby finančných prostriedkov na tento účel
17
vyšší v dôsledku zvýšenia minimálnej mzdy. Vzhľadom na zložitosť odhadu vplyvu zmeny štruktúry vzorky tieto dopady nie je možné odhadnúť.
Dopad na doplatky do sumy minimálnych mzdových nárokov
Zákonník práce v § 120 osobitne garantuje minimálnu výšky mzdy zamestnancov, ktorých podmienky odmeňovania nie sú upravené v kolektívnej zmluve. Ide o 6 sadzieb minimálnych mzdových nárokov, ktorých výška sa ustanovuje ako násobok minimálnej mzdy a koeficientu v závislosti od náročnosti prác vykonávaných zamestnancom.
Zamestnávateľ je povinný zaradiť pracovné miesto zamestnanca do príslušného stupňa náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti uvedenými v prílohe k Zákonníku práce. Rovnako ako v prípade inštitútu minimálnej mzdy má zamestnanec nárok na doplatok do sumy minimálneho mzdového nároku v prípade, že jeho mzda v prepočte na hodinu nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku.
Súbežne so zvýšením minimálnej mzdy dôjde preto aj ku zvýšeniu sadzieb minimálnych mzdových nárokov ustanovených Zákonníkom práce, ktoré sa odvodzujú z minimálnej mzdy prostredníctvom koeficientu. Minimálne mzdové nároky predstavujú spodnú garantovanú hranicu výšky mzdy očistenej o zákonné mzdové zvýhodnenia, a to výlučne u zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nemajú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve a sú ustanovené v 6. stupňoch podľa zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce.
Sadzby minimálnych mzdových nárokov sa odvodzujú z výšky minimálnej mzdy pomocou koeficientov minimálnej mzdy ustanovených v rozpätí od 1 po 2. Do najnižšieho stupňa náročnosti, ktorému zodpovedá mzda na úrovni minimálnej mzdy, je zaradený výkon pomocných a prípravných prác podľa presných pokynov.
Výberovým zisťovaním ISCP ani iným štatistickým zisťovaním sa údaje o zaradení tejto osobitne ochraňovanej skupiny zamestnancov do stupňov náročnosti práce nesledujú, nakoľko ide prevažne o zamestnancov súkromných podnikateľov a organizácií s nižším počtom zamestnancov, ktoré spravidla nie sú prihlásené do výberového štatistického zisťovania.
Z uvedených dôvodov nie je možné kvalifikovane odhadnúť počet zamestnancov, ktorých by sa týkalo prípadné poskytovanie doplatku do príslušného minimálneho mzdového nároku ani celkový nárast doplatkov z titulu zvýšenia minimálnych mzdových nárokov.
Jedným z triediacich kritérií výberového štatistického zisťovania v rámci Informačného systému o priemerných zárobkoch za I. štvrťrok 2007, je aj klasifikácia zamestnaní (KZAM). Podľa triedy KZAM sa povolania rozčleňujú do 10 tried:
-podľa údajov v skupine pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci, u ktorých sa dá predpokladať, že vykonávajú pomocné a prípravné práce zodpovedajúce zaradeniu pracovného miesta do 1. stupňa náročnosti, predstavovala priemerná mzda 72,45 Sk na hodinu.
-v skupine kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve a lesníctve, kde možno predpokladať výkon prác zodpovedajúcich maximálne 2. stupňu náročnosti práce, pre ktorý minimálny mzdový nárok bude predstavovať 51,80 Sk, bol vykázaný priemerný zárobok 80,35 Sk.
18
-v skupine remeselní a kvalifikovaní robotníci ako aj v skupine zamestnancov obsluhy strojov a zariadení, u ktorých možno predpokladať výkon rôznorodých odborných prác prevažne zodpovedajúcich 3. stupňu náročnosti práce, bude minimálny mzdový nárok predstavovať 60,40 Sk na hodinu; priemerný hodinový zárobok v I. štvrťroku 2007 v tejto skupine zamestnancov dosiahol 102,47 Sk.
-napokon v skupine vedeckí a odborní duševní zamestnanci, kde možno očakávať výkon prác zodpovedajúcich najmenej 5. stupňu náročnosti (koeficient 1,8 a z neho vyplývajúci minimálny mzdový nárok 77,60 Sk na hodinu), bol za I. štvrťrok 2007 vykázaný priemerný zárobok 209,28 Sk.
Prípadná potreba doplácania zamestnancom do výšky minimálneho mzdového nároku môže zaťažiť náklady obmedzeného počtu zamestnávateľov, u ktorých odmeňovanie nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, a ktorí poskytovali zamestnancom mzdu pod úrovňou novej výšky minimálnej mzdy.
V súvislosti s odhadom dopadu zvýšenia minimálnej mzdy a na základe predpokladu dopadu zvýšenia minimálnych mzdových nárokov na zamestnávateľov výberovej vzorky a tým aj na ostatných zamestnávateľov je potrebné zdôrazniť, že posudzovanie nárastu vychádzalo z údajov výberového zisťovania ISCP o priemerných zárobkov za I. štvrťrok 2007. Priemerné zárobky v ďalších štvrťrokoch sú každoročne vyššie ako v I. štvrťroku a kulminujú v 4. štvrťroku. Je opodstatnený predpoklad, že priemerné zárobky v I. štvrťroku 2008 budú vyššie (podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR sa očakáva medziročný rast priemerných miezd za rok 2007 oproti roku 2006 o 7,0 %, v roku 2008 o 6,6 %, v roku 2009 o 6,2 % a v roku 2010 o 6,3 %), takže prípadná potreba doplácať zamestnancom do sumy minimálnej mzdy sa výrazne zníži.
Dopad na vývoj ziskovosti nefinančných korporácií
Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na vývoj ziskovosti nefinančných korporácií v závislosti od veľkostnej kategórie podnikov ilustrujú údaje o vytvorenom zisku (pred zdanením) za 1. štvrťrok 2007.
Vytvorený zisk nefinančných korporácií1) v bežných cenách
Štruktúra
Veľkostné skupiny
podľa počtu
zamestnancov
1.Q.2007
(mil. Sk)
Indexy
1.Q.2007
1.Q.2006
1.Q.2007
v %
Zmena oproti
1.Q.2006
v bodoch
PODNIKY
0 - 9
10 321
163,4
14,8
3,4
10 - 19
4 407
119,1
6,3
-0,3
20 - 49
4 290
121,2
6,1
-0,2
50 – 249
6 012
109,1
8,6
-1,3
250 – 499
2 411
136,1
3,5
0,3
500 - 999
4 194
76,3
6,0
-3,9
1 000 a viac
38 226
130,0
54,7
2,0
SPOLU
69 861
125,3
100,0
0,0
1) predbežné údaje; pred zdanením
Zdroj: ŠÚ SR – Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v SR v 1.štvrťroku 2007
19
3.Dopad na životné prostredie
Zvýšenie minimálnej mzdy nebude mať vplyv na životné prostredie.
4.Dopad na zamestnanosť
Je možné predpokladať, že navrhované zvýšenie minimálnej mzdy nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť nie je možné kvantifikovať.
Dostupné empirické štúdie neponúkajú jednoznačný pohľad na dopad minimálnej mzdy na úroveň zamestnanosti. Skoršie štúdie používajúce najmä agregátne makroekonomické údaje, napr. V USA, poukazujú na negatívny dopad na zamestnanosť, zatiaľ čo neskoršie štúdie, analyzujúce tento vzťah skôr z mikroekonomickej perspektívy, negatívny efekt nepotvrdzujú, dokonca v niektorých prípadoch bol zistený pozitívny efekt.
Negatívny dopad na zamestnanosť bol preukázaný na nízko-kvalifikovaných zamestnancov, osoby bez pracovných skúseností a mladých ľudí.
Vývoj relácií medzi zamestnanosťou, nezamestnanosťou, výškou priemernej mzdy a minimálnej mzdy dokumentujeme na údajoch v priloženej tabuľke:
Priemer za rok
Ukazovateľ
2003
2004
2005
2006
2007
Pracujúci (ILO) v tis. osobách
2 164,6
2 170,4
2 216,2
2 301,4
2 368,0
Medziročný prírastok v tis. osobách
37,6
5,8
45,8
85,2
66,6
Medziročný index v %
101,8
100,3
102,1
103,8
102,9
Miera nezamestnanosti (ILO) v %
17,5
18,1
16,2
13,3
10,7
Medziročný rozdiel v percent. bodoch
-1,0
0,6
-1,9
-2,9
-2,6
Miera evidovanej nezamestnanosti v %
15,2
14,3
11,6
10,4
9,2
Medziročný rozdiel v percent. bodoch
-2,6
-0,9
-2,6
-1,3
-1,2
Priemerná mesačná mzda zamestnanca
14 365
15 825
17 274
18 761
20 074
Medziročný prírastok v Sk
854
1 460
1 449
1 487
1 313
Medziročný index v %
106,3
110,2
109,2
108,0
107,0
Minimálna mzda v Sk1)
5 570
6 080
6 500
6 900
7 600
Medziročný prírastok v Sk
650
510
420
400
700
Medziročný index v %
113,2
109,2
106,9
106,2
110,1
Minimálna mzda v Sk2)
6 080
6 500
6 900
7 600
7 600
Medziročný prírastok v Sk
510
420
400
700
0
Medziročný index v %
109,2
106,9
106,2
110,1
100,0
Zdroj: ŠÚ SR, ÚPSVR, Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR (Prognóza z júna 2007)
1)do 30. septembra príslušného roku
2)od 1. októbra príslušného roku
20
5.Vplyv na podnikateľské prostredie
Na základe vyššie uvedených štatistických údajov možno konštatovať, že zvýšenie minimálnej mzdy v zásade nepovedie k výraznému zvýšeniu mzdových nákladov. Zvýši však náklady na odvody do poistných fondov v tých prípadoch, v ktorých je vymeriavacím základom minimálna mzda.
Dopad možno kvalifikovane odhadnúť z údajov o mesačnom náraste potreby doplatkov do výšky minimálnej mzdy (v časti 2 je priamy dopad zvýšenia minimálnej mzdy na výšku doplatku odhadnutý sumou cca 6,1 mil. Sk mesačne). Zvýšenie nákladov zamestnávateľa na odvody do poistných fondov možno odhadnúť sumou cca 2,15 mil. Sk mesačne, čo v prepočte na rok 2008 predstavuje cca 25,8 mil. Sk. V rokoch 2009 a 2010 bude vyšší vzhľadom na predpokladanú vyššiu minimálnu mzdu.