Dôvodová správa

Všeobecná časť

Perspektíva vysielania verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej programovej služby vyplýva z jej poslania a úlohy v občianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Existencia aspoň jednej programovej služby (rozhlasovej/televíznej/spojenej), ktorá by plnila úlohu národného informačného zdroja, je nevyhnutnosťou najmä v kontexte narastajúcej rozmanitosti a individualizácie informačných zdrojov. Nové trendy v oblasti vysielania súvisiace najmä s technickým a technologickým vývojom (digitalizácia, koncentrácia a pod.), poskytovanie rôznych doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, internet), zvyšovanie počtu programov, vrátane tematických kanálov, nevynímajúc ani nové metódy financovania (platená TV, platenie za sledovanie), musia nevyhnutne reflektovať aj verejnoprávni vysielatelia. Európske štáty zhodne konštatovali, že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoločnosti sa posilňuje význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú napĺňanie základných ústavných práv občanov. Pri spoločnej zodpovednosti je úlohou jednotlivých štátov garantovať prístup k informáciám, vzdelávaniu a ku kultúrnemu bohatstvu. Súčasne je nevyhnutné presadzovať princípy podpory relácií, programov a iných produktov, ktoré reflektujú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych štátov.

Príjmy z koncesionárskych poplatkov sú dlhodobo hlavným zdrojom financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Každoročne sa však znehodnocujú infláciou a najmä poklesom ich celkového objemu v dôsledku neustáleho znižovania platobnej disciplíny koncesionárov. Nárast cien vstupov spôsobuje vysokú zadlženosť týchto inštitúcií. Rast nákladov vysielateľov televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je vyšší ako rast indexu spotrebiteľských cien, a to sa prejavuje nielen v transformujúcich sa ekonomikách, ale aj vo vyspelých krajinách Európskej únie, kde sú poplatky za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi vysielateľmi niekoľkonásobne vyššie.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zabezpečujú kvalifikovaný a špecifický, v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej tak v záujme verejnosti, ako aj v záujme zachovania a šírenia národného kultúrneho dedičstva. Súčasné finančné zabezpečenie týchto inštitúcií v kontexte kladených nárokov a nevyhnutných potrieb rozvoja programovej služby je však nepostačujúce.

Pri analýze možných riešení financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa prioritne vychádzalo z komparácie foriem a spôsobov, resp. systémov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby uplatňovaných v jednotlivých členských krajinách Európskej únie. V tomto kontexte sa ukazuje ako najvhodnejší už zavedený systém poplatkov.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe zákona poskytujú službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že univerzálne je určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však v súčasnosti nie je možné zabezpečiť dostatočnú úroveň financovania vysielateľov na základe zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohto dôvodu sa za podmienok ustanovených zákonom umožňuje obom inštitúciám čerpať i príjmy z predaja reklamy, ako aj vykonávať

podnikateľské aktivity, ktoré však musia súvisieť s predmetom ich činnosti a nesmú ohroziť plnenie ich poslania. Takýto zmiešaný spôsob financovania je ustáleným modelom zabezpečovania činnosti verejnoprávnych vysielateľov v Európe.

Platná právna úprava – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – bola viackrát novelizovaná najmä v súvislosti s úpravou sadzby poplatku. Poukazujúc na aplikačnú prax možno konštatovať, že nie je dostatočným a stabilným zdrojom príjmov, pretože samotný systém platenia a výberu koncesionárskych poplatkov má značné rezervy, najmä v súvislosti s komplikovaným a nákladným vymáhaním nezaplatených poplatkov.

Analýza podielu jednotlivých zdrojov na financovaní verejnoprávnych médií na príklade 45 rozhlasových a televíznych organizácií európskych štátov dokumentuje, že poplatky zostávajú hlavným zdrojom hospodárenia verejnoprávnych médií (pozri graf č. 1).

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko sa poplatok stanovuje na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Sadzba sa určuje tak, aby sa v prvej polovici poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktorými sa obyčajne pokryje v druhej polovici poplatkového obdobia prirodzene vznikajúci finančný deficit. Sadzbu poplatku pre britskú BBC určuje na obdobie piatich rokov vláda zohľadňujúc predovšetkým rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa opiera aj o odporúčania nezávislej komisie. Osobitný režim tvorby poplatku je v Nórsku, kde sa jeho výška vypočítava podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní a cenou denníka.

Graf č. 1

Verejnoprávne médiá s najvyšším podielom financovania z poplatkov v roku 2003 (%)

Spracované podľa : EBU Guides .Volume 4 : EBU Members' key financial and personal data.February 2005, s. 1-6 a OMV SRo

Navrhovaná právna úprava kladie dôraz na také zmeny v tradičnom systéme koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečia väčšiu adresnosť platiteľov, čím urobia úhradu vymáhateľnejšou, a tak zabezpečia Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii primeraný príjem s nižšími nákladmi na systém výberu. Nakoľko ide o platbu, ktorá má osobitný charakter, zavádza sa namiesto doterajšieho názvu koncesionársky poplatok nový pojem úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Navrhovaná právna úprava mení vymedzenie samotnej úhrady, ktorá sa už neviaže na vlastníctvo prijímača, ale je osobitnou úhradou na finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytovaných Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytovaných Slovenským rozhlasom. Povinnosť platiť úhradu sa ustanovuje každej fyzickej osobe, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Táto konštrukcia zohľadňuje okrem princípu solidárnosti aj skutočnosť, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem služby verejnosti poskytovanej Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Zároveň sa však uplatňuje zásada, že jedna fyzická osoba platí úhradu za služby verejnosti len za jedno koncové odberné miesto. Povinnosť platiť úhradu sa ukladá aj každej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je zamestnávateľom aspoň troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere, pričom výška úhrady reflektuje počet zamestnancov.

Doterajší systém platieb a výberu koncesionárskych poplatkov rešpektuje princíp solidarity, avšak v nežiaducej podobe. Nielen problematické plnenie zákonom ustanovenej povinnosti zaevidovať sa u vyberateľa poplatkov, ale predovšetkým nerealizovateľný výkon kontroly vlastníctva prijímačov v domácnostiach, aj u právnických osôb, spôsobuje neustály nárast počtu neplatičov, a tým aj stámiliónové finančné straty Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Pokus o radikálnejšie kroky pri vymáhaní koncesionárskych poplatkov a poplatkov z omeškania zo strany Slovenského rozhlasu sa stal predmetom značnej kritiky verejnosti.

Na nedokonalosť platného zákona možno poukázať najmä v kontexte nie celkom precízneho vymedzenia platiteľa koncesionárskeho poplatku. Podľa platného zákona je platiteľom koncesionárskeho poplatku v prípade fyzických osôb vlastník prijímača a u právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb („ďalej len „SZČO“) ten, kto eviduje prijímače v účtovníctve. Evidentné nedostatky takéhoto vymedzenia platiteľa využívajú „neplatiči“, keďže zo strany vyberateľa a príjemcu poplatkov nie je možné vykonať fyzickú kontrolu vlastníctva prijímača v domácnosti, ani účtovnú kontrolu v prípade právnickej osoby a SZČO. Podľa platných predpisov v oblasti účtovníctva a daní nedosahuje prijímač cenu stanovenú pre obstarávanie investícií a preto sa takýto majetok v účtovníctve neeviduje. Tieto bezprostredné príčiny neustáleho poklesu platiteľov koncesionárskych poplatkov v konečnom dôsledku spôsobujú dlhodobé finančné problémy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Rozdielny počet platiteľov koncesionárskych poplatkov podľa evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie (evidovaný počet platiteľov) v porovnaní s počtom domácností, právnických osôb a SZČO podľa štatistických údajov (predpokladaný počet platiteľov), teda rozdiel medzi počtom evidovaných platiteľov a počtom potenciálnych platiteľov, predstavuje aj po zohľadnení zákonných výnimiek (zákonom oslobodené osoby a osoby s polovičnou sadzbou poplatku) značné finančné straty pre obe inštitúcie.

Pri prepočtoch sa využili aktuálne údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len „ŠÚ SR“), INFOSTAT-u a tiež údaje z databáz Obchodného registra a Sociálnej poisťovne. Podľa údajov ŠÚ SR z ostatného sčítania obyvateľstva bytov a domov (2001) je v Slovenskej republike 1 900 344 domácností. Podľa aktuálnej evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, a.s., je evidovaných priemerne 1 320 000 domácností (priemerný evidovaný počet platiteľov koncesionárskeho poplatku). Z uvedeného počtu evidovaných domácností/platiteľov je od platenia poplatku oslobodených 22 643 platiteľov a platiteľov s polovičnou sadzbou poplatku (dôchodcovia) je cca 227 000.

Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR možno predpokladať, že po zohľadnení „duplicitných domácností“ t.j. domácností viažucich sa k fyzickým osobám, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát (jedna fyzická osoba platí len za jednu domácnosť), je okruh neplatičov cca 425 000 domácností/platiteľov. Na základe štatistických zistení možno usudzovať, že rádioprijímač vlastní každá domácnosť a televízny prijímač cca 98 % domácností.

Graf č. 2

Podiel evidovaných a oslobodených platiteľov poplatku a neplatičov – fyzických osôb (2006)

SRo

Podľa údajov ŠÚ SR bolo k 30. 6. 2007 v Slovenskej republike evidovaných vyše 536 tisíc právnických osôb a SZČO. Podľa kvalifikovaných odhadov dosiahol počet neplatičov v tejto kategórii platiteľov 75 až 80 %.

Graf č. 3

Podiel evidovaných a oslobodených platiteľov poplatku a neplatičov – fyzických osôb (2006)

STV

Graf č. 4

Počet evidovaných platiteľov poplatku v kategórii fyzických osôb (2006)

SRo

Graf č. 5

Počet evidovaných platiteľov poplatku v kategórii fyzických osôb (2006)

STV

Graf č. 6

Graf č. 7

Počet evidovaných platiteľov poplatku a prijímačov v kategórii právnických osôb a SZČO (2006)

STV

Počet evidovaných koncesionárov a prijímačov v kategórii právnických osôb a SZČO SRo (2006)SRo

Ako uviedli vo svojom spoločnom stanovisku manažmenty verejnoprávnych médií, záujmom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je zabezpečiť plynulý prechod výberu úhrady tak, aby bolo financovanie verejnoprávnych médií dostatočné a priebežné. Zjednodušenie spôsobu výberu úhrady, a to spojením dvoch úhrad do jednej a založením spoločného vyberateľa, predpokladá zníženie nákladov spojených s výberom úhrad.

Vyberateľ úhrady, spoločnosť s ručením obmedzeným, bude vystavaná na báze spoločnosti Koncesia, s. r. o., ktorá v súčasnosti zabezpečuje výber koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu. Spoločnosť Koncesia, s. r. o. je podľa vedenia Slovenskej televízie technicky a personálne vybavená na plnenie tejto úlohy a spôsob vedenia evidencie platiteľov zodpovedá požiadavkám ochrany osobných údajov a je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Riešenie výberu úhrad prostredníctvom obchodnej spoločnosti nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Efektívnosť výberu úhrad formou vyberateľa úhrady – obchodnej spoločnosti odôvodňujú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe týchto údajov:

Náklady na výber koncesionárskych poplatkov za rok 2006

SRo

73 163 tis. Sk

STV

- inkaso koncesionárskych poplatkov prostredníctvom SP a.s.

71 976 tis. Sk

- Koncesia s.r.o. služby za rok 2006

21 420 tis. Sk

Náklady STV spolu

93 396 tis. Sk

Náklady na výber SRo a STV celkom

166 559 tis. Sk

Odhadované náklady obchodnej spoločnosti podľa návrhu zákona

113 433 tis. Sk

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. Na uvedenú problematiku nie je Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami.

Predložený návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky, na rozpočty vyšších územných celkov, na rozpočty obcí a nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.

Doložka

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva – Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu;

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení;

e)oblasť neupravuje žiada smernica.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom EÚ/ES.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude mať celkový pozitívny prínos na hospodárenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a zabezpečí primeraný zdroj verejných financií, a to nasledovne:

Zaokrúhlené v tis. Sk

STV

SRo

Spolu STV a SRo

Príjem z koncesionárskych poplatkov v roku 2006

1 480 286

650 285

2 130 571*

Fyzické osoby

1 419 226

550 809

1 970 035

Právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby

61 060

99 476

160 536

Odhadovaný príjem podľa nového návrhu

3 100 000

Fyzické osoby

2 600 000

Zamestnávatelia

500 000

Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí.

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Väzba medzi výškou úhrady pre právnickú osobu a počtom zamestnancov v pracovnom pomere nie je z hľadiska prístupu k inštitútu zamestnanosti rozhodujúca a ani schopná ovplyvniť rozhodovanie právnickej osoby o počte zamestnancov v pracovnom pomere.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na obyvateľov vo všeobecnosti, nakoľko návrh predpokladá, že platiteľom úhrady bude väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – fyzických osôb. Návrh nebude mať negatívny vplyv na jednotlivých obyvateľov, ktorí platili koncesionárske poplatky podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľko ustanovuje, že platiteľ – fyzická osoba, ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno odberné miesto. Základným pozitívnym sociálno-ekonomickým vplyvom na obyvateľstvo je zmena systému platenia a vyberania úhrady, ktorá zavádza spravodlivejší princíp solidárnej platby domácností a odstraňuje deformácie súčasného systému. Navrhovaná právna úprava zachováva súčasnú kumulatívnu úroveň úhrady pre fyzické osoby vo výške 140 Sk.

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb vo všeobecnosti. Podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady reálne väčší počet subjektov ako doteraz, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady, ale naopak spravidla ich pokles v prípade tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky v zákonom ustanovenom rozsahu.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

•Zdroj Výročná správa Slovenskej televízie 2006

Výročná správa Slovenského rozhlasu 2006

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti. Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady v prípade tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Návrh zákona upravuje primárny zdroj financovania verejnoprávnych médií Slovenskej republiky – Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Návrh zákona rieši systém platenia, vyberania a vymáhania úhrady, ktorá je určená pre verejnoprávne médiá za služby, ktoré poskytujú verejnosti.

K § 2

Úhrada vytvára na princípe solidarity priamy vzťah medzi verejnoprávnymi médiami a verejnosťou. Úhrada je určená na finančné zabezpečenie plnenia poslania, činností a úloh, ktoré poskytujú verejnoprávne média verejnosti.

Vzhľadom na možnosti, ktoré sa otvárajú digitalizáciou vysielania, neobmedzuje sa verejná služba iba na vysielanie, ale vzťahuje sa na komplex obsahových služieb, ktoré budú Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia poskytovať verejnosti. V súlade s Odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania je odsekom 1 zabezpečená jeho finančná nezávislosť, a to explicitným určením úhrady ako osobitného príspevku na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii osobitnými predpismi.

K § 3

Verejnoprávne médiá poskytujú službu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby solidárnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom samotná verejnosť subjektom práva nie je. Pri systéme financovania verejnej služby v oblasti vysielania respektíve v mediálnej oblasti prostredníctvom verejnej platby, ktorá je jedným z tradičných systémov financovania, je nevyhnutné špecifikovať osobu platiteľa, ktorá je súčasťou verejnosti a zároveň subjektom práva. Historicky sa osoba platiteľa spájala s vlastníctvom prijímača, čo však nelimituje možnosť či využiteľnosť služby verejnoprávneho vysielania ani v tom najužšom slova zmysle t. j. pasívne sledovanie programovej služby STV, resp. počúvanie programovej služby SRo. Definovanie osoby platiteľa prostredníctvom vlastníctva prijímača má v prostredí Slovenskej republiky aj ďalšie marginálne nedostatky, a to s identifikáciou osoby (administratívne nákladný systém prihlášok napríklad pri kúpe prijímača) a s identifikáciou prijímača (neurčiteľnosť z hľadiska rýchleho technického pokroku, 100 % počet domácností, ktoré majú aspoň jeden prijímač). Uvedené nedostatky viedli k hľadaniu novej identifikácie osoby platiteľa, a to pri zachovaní princípu solidarity, verejnej väzby, vzťahu k možnosti priameho používania služby verejnoprávnych médií a zohľadnení ekonomickej náročnosti systému.

Vzhľadom na efektívnosť, určiteľnosť, ale aj možnosť priameho vymáhania úhrady od konkrétnej osoby, naviazala sa povinnosť platiť úhradu na fyzickú osobu, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome.

Platenie úhrady fyzickými osobami je teda postavené tiež na princípe solidárnosti v domácnosti. Táto konštrukcia zohľadňuje aj to, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem služby verejnosti STV a SRo. Zároveň však platí, že jedna fyzická osoba, ktorá nie je zároveň zamestnávateľom, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno koncové odberné miesto.

Platiteľom je aj každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom aspoň troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere.

K § 4

Príjemcom úhrady je Slovenský rozhlas ktorému patrí 30 % z každej platby a Slovenská televízia ktorej patrí 70 % z každej platby úhrady. V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia prostriedkov verejnej platby sa explicitne ustanovuje povinnosť pre príjemcov úhrady viesť príjmy z úhrady na osobitnom účte. Z príjmov z úhrady sa hradí aj činnosť vyberateľa úhrady.

K § 5

Oslobodenie od povinnosti platiť úhradu môže vzniknúť len v prípadoch platiteľa, ktorý je fyzickou osobou, ak dôjde k naplneniu pasívnej a aktívnej podmienky oslobodenia. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ – fyzická osoba, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov alebo žije v domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (pasívna podmienka), a túto skutočnosť platiteľ riadne preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).

Od povinnosti platiť úhradu sú na základe zákona oslobodené aj právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na poskytovaní služby verejnosti (TÚ SR, RVR SR, STV, SRo), ale aj vzdelávacie inštitúcie, predškolské zariadenia, školy, nemocnice, liečebne a zariadenia sociálnych služieb. Zachovaná ostáva aj výnimka pre osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity, ak je zaručená vzájomnosť.

K § 6

Výška úhrady je 140 Sk, za každý aj začatý mesiac.

Mesačná úhrada platiteľa, ktorý je poberateľom dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nežije v spoločnej domácnosti s osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zníži na polovicu z ustanovenej výšky úhrady.

Mesačná úhrada platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa diferencuje podľa počtu zamestnancov v pracovnom pomere alebo služobnom pomere, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Platiteľom nie je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere a pre kategóriu zamestnávateľov od 3-9 zamestnancov sa navrhuje základná sadzba úhrady, čím sa sleduje minimalizácia finančnej záťaže

najmenších zamestnávateľov a tzv. rodinných podnikov. Vo všeobecnosti sa predpokladá rast počtu televíznych a rozhlasových prijímačov v závislosti od počtu zamestnancov. Uvádzané modelové príklady vychádzajú z podkladov o konkrétnych platiteľoch koncesionárskych podkladov v súčasnosti:

Modelový príklad 1

1/ zamestnávateľ (kategória 50-249 zamestnancov)

Počet rozhl. prijímačov 89 89x 40 = 3560,- Sk mesačne x 12= 42 720,- Sk/rok

Počet. tel. prijímačov 20 20x 100 = 2 000,- Sk mesačne x 12 = 24 000,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 66 720,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 2 400 Sk x 12 = 28 800,- Sk

podľa platného zákona 66 720,- Sk

podľa navrhovaného zákona 28 800,- Sk

rozdiel - 37 920,- Sk

Modelový príklad 2

2/ zamestnávateľ (kategória 250 -499 zamestnancov)

Počet rozhl. prijímačov 31 31x 40 = 1 240,- Sk mesačne x 12 = 14 880,- Sk/rok

Počet. tel. prijímačov 52 52x 100 = 5 200,- Sk mesačne x 12 = 62 400,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 77 280,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 6000 x 12 = 72 000, - Sk

Podľa platného zákona 77 280,- Sk

podľa navrhovaného zákona 72 000,- Sk

rozdiel -5 280,- Sk

Modelový príklad 3

3/ zamestnávateľ (kategória nad 999 zamestnancov)

počet rozhlasových prijímačov766 766x40x12367 680,- Sk/rok

počet televíznych prijímačov101 101x100x12121 200,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 488 880,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 14 000x12=168 000,- Sk/rok

podľa platného zákona 488 880,- Sk

podľa navrhovaného zákona 168 000,- Sk

rozdiel -320 880,- Sk

Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako doteraz, vzniká nová skupina platiteľov, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady tých

zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky. Povinnosťou platiteľa podľa § 3 písm. b) platiť úhradu podľa odseku 3 nie je dotknutá jeho povinnosť platiť úhradu podľa odseku 1, ak je zároveň platiteľom podľa § 3 písm. a).

K § 7

Povinnosť zaplatiť úhradu vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa fyzická osoba alebo právnická osoba stala platiteľom; táto povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady úhradu mesačne, a to do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Priamo v zákone sa zavádza aj možnosť zaplatiť úhradu aj vopred za kalendárny polrok alebo rok. Platiteľ je povinný zaplatiť úhradu vyberateľovi úhrady dohodnutým spôsobom napríklad prevodom na účet alebo prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej poštovej služby. Vyberateľovi úhrady a platiteľovi úhrady tak ostáva zachovaná možnosť platby úhrady prostredníctvom produktu SIPO.

K § 8

Vyberateľ úhrady vykonáva kontrolu platenia úhrady priebežne, s ohľadom na hospodárnosť použitia prostriedkov spravidla štvrťročne, s ohľadom na periodicitu platenia najmenej však raz za rok. Systém vedenia platieb by z hľadiska transparentnosti mohol umožniť aj on-line kontrolu platenia úhrady samotnými platiteľmi.

K § 9

Vyberateľ úhrady vedie na účely tohto zákona evidenciu platiteľov, ktorú vytvára z údajov poskytnutých platiteľmi, prevádzkovateľmi distribučnej sústavy, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a katastrálnymi úradmi. Všetky osobné údaje získané podľa tohto zákona podliehajú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a využívať ich možno len na účely podľa tohto zákona.

Platiteľovi sa ukladá povinnosť oznámiť do 30 dní vyberateľovi úhrady začatie a ukončenie odberu elektriny na odbernom mieste, za ktoré bude platiť úhradu, platiteľ zároveň identifikuje tú adresu odberného miesta alebo adresy na doručovanie, ktorá bude pre styk s vyberateľom úhrady rozhodujúca. Ak platiteľ zomrel, oznamuje túto skutočnosť tá osoba, ktorá začne nakupovať elektrinu na tom istom odbernom mieste. Platiteľ, ktorý je poberateľom dôchodku a ktorý žije sám alebo v domácnosti s iným poberateľom dôchodku alebo maloletou osobou, alebo poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi a oznámi túto skutočnosť vyberateľovi úhrady, má nárok na zníženú sadzbu úhrady.

Obdobná povinnosť sa ukladá aj platiteľovi zamestnávateľovi, ktorý vyberateľovi úhrady oznamuje, ak je právnickou osobou obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady, a ak je fyzickou osobou obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady.

K § 10

Vyberateľom úhrady je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú za nepodnikateľským účelom výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a vymáhania úhrady a pokút zriadi Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Navrhuje sa ustanoviť všetky obmedzenia nevyhnutné na zabezpečenie nepodnikateľského charakteru tejto spoločnosti, ako aj základné pravidlá činnosti, ktoré sa ďalej upravia v spoločenskej zmluve. Vyberateľ úhrady bude založený na dobu neurčitú, pričom nebude môcť zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo a Slovenská televízia a Slovenský rozhlas nebudú oprávnení previesť svoj obchodný podiel na inú osobu. Hodnota základného imania vyberateľa úhrady bude záležať od rozhodnutia spoločníkov, avšak vzhľadom na nepodnikateľský charakter je predpoklad, že bude v hodnote 200 000 Sk a nebude sa zvyšovať. Kontrola spoločnosti bude zabezpečovaná prostredníctvom navrhovania kandidátov na členov dozornej rady Radou STV a Rozhlasovou radou (počet členov dozornej rady určí spoločenská zmluva; pre dozornú radu je v Obchodnom zákonníku ustanovený minimálny počet 3 členov). Zároveň bude hospodárenie vyberateľa úhrady kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov kontroluje hospodárenie právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií. Náklady vyberateľa úhrady budú uhrádzané Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom rovnakým podielom, a to z príjmov z úhrady (§ 4 ods. 3). Vyberateľ úhrady zverejňuje na svojej internetovej stránke vzor písomného oznámenia. Vzor písomného oznámenia je pomôckou pre platiteľa úhrady. Oznámenie bude účinné, aj keď bude vyberateľovi úhrady zaslané inak ako na zverejnenom vzore.

Z dôvodu, že finančné prostriedky z úhrad za služby verejnosti sú verejnými finančnými prostriedkami, je potrebné stanoviť hornú hranicu nákladov vyberateľa úhrady, a to 4% z príjmov z úhrady a pokút. Návrh vychádza z predpokladu výšky ročných nákladov STV a SRo na výber úhrady za služby verejnosti.

Výška a podiel nákladov STV a SRo na výber koncesionárskych poplatkov v roku 2006

Subjekt

Príjem v tis. Sk

Náklady v tis. Sk

Podiel v %

STV

1 480 300

93 395

6,3

SRo

650 300

73 163

11,3

Spolu

2 130 600

166 558

7,8

Predpoklad výšky ročných nákladov STV a SRo na výber úhrady za služby verejnosti podľa novej právnej úpravy*

Subjekt

Príjem v tis. Sk

Náklady v tis. Sk

Podiel v %

STV, SRo

3 100 000

113 433

3,7

* Podľa údajov STV a SRo

K § 11

Vymáhanie nezaplatenej úhrady bude vyberateľ úhrady uskutočňovať prostredníctvom uplatnenia si svojho nároku na súde. Ak vyberateľ úhrady, zistí na základe kontroly platenia úhrady, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, vyzve ho predpísaným spôsobom do 60 dní na zaplatenie všetkých omeškaných platieb v sledovanom/kontrolovanom období. Zároveň je takýto platiteľ vyzvaný aj na zaplatenie poštovného, spojeného s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Stanovuje sa lehota 60 dní na zaslanie výzvy na zaplatenie úhrady, nakoľko rozhodnutie o zaslaní/nezaslaní výzvy nie je možné prenechať na ľubovoľné rozhodnutie vyberateľa úhrady.

Ak platiteľ po výzve nezaplatí úhradu a poštovné ani v zákonnej lehote, je povinný zaplatiť aj pokutu, a to platiteľ – fyzická osoba päťsto slovenských korún a platiteľ – zamestnávateľ pokutu od 1000 až 5000 Sk, v závislosti od nezaplatenej úhrady. S ohľadom na hospodárnosť konania vyberateľ úhrady nie je povinný uplatniť nárok na omeškanú úhradu na súde, ak o tom rozhodne spoločne generálny riaditeľ STV a generálny riaditeľ SRo a zároveň je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery platiteľa vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku alebo je vymáhanie spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku alebo s ohľadom na výšku vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne.

K § 12

S ohľadom na systém výberu a vymáhania úhrady sa osobitne upravuje doručovanie výzvy platiteľovi.

K § 13

Upravujú sa vzťahy STV, SRo a vyberateľa úhrady, ako aj vzťahy platiteľov koncesionárskeho poplatku (platná právna úprava) a platiteľa (navrhovaná právna úprava) v prechodnom období.

K § 14

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 225/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1996 Z. z., zákona č. 188/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 241/2003 Z. z. a zákona č. 96/2006 Z. z.

K Čl. II

V platnom zákone o Slovenskom rozhlase (zákon č. 619/2003 Z. z. v znení zákona č. 587/2006 Z. z. ) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť pôsobnosť Rozhlasovej rady o voľbu kandidátov na členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je vyberateľom úhrady.

V platnom zákone o Slovenskom rozhlase sa ďalej navrhuje vypustiť ustanovenie súvisiace s financovaním vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách. V § 21 predmetného zákona je v rámci demonštratívneho výpočtu príjmov Slovenského rozhlasu uvedený aj transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn (§ 21 ods. 1

písm. b). V zmysle § 69 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách sú pre Slovenský rozhlas vyčlenené dve vysielacie siete v pásme stredných vĺn na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Keďže v zmysle čl. I navrhovanej úpravy sa v § 2 predpokladá financovanie programovej služby Slovenského rozhlasu z úhrady za služby verejnosti, je uvedený osobitný transfer zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn (§ 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 619/2003 Z. z.) neopodstatnený.

V nadväznosti na navrhované vypustenie § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 619/2003 Z. z. sa legislatívno-technicky upravujú súvisiace ustanovenia.

K Čl. III

V platnom zákone o Slovenskej televízii (zákon č. 16/2004 Z. z. v znení zákona č. 588/2006 Z. z. ) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť pôsobnosť Rady Slovenskej televízie o voľbu kandidátov na členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je vyberateľom úhrady.

K Čl. IV

V platnom zákone o energetike (zákon č. 656/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť medzi povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy aj povinnosť viesť evidenciu koncových odberateľov elektriny (verejná databáza), ktorá obsahuje údaje v závislosti od osoby odberateľa elektriny. Uvedená povinnosť sa dopĺňa v nadväznosti na ochranu osobných údajov a s ohľadom na zabezpečenie potreby overovania údajov o povinnej osobe (platiteľovi podľa čl. I) vyberateľom úhrady za služby verejnosti.

K Čl. V

S ohľadom na zabezpečenie kontinuity pri financovaní verejnoprávnych médií a s ohľadom na legislatívny proces a citlivosť upravovanej problematiky sa navrhuje delená účinnosť zákona, a to generálne od 1. apríla 2008 s tým, že v prípade ustanovení, ktoré súvisia so zriadením vyberateľa úhrady, sa ustanovuje účinnosť od 1. januára 2008.

Bratislava 26.septembra 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky