Článok 1 sa uplatní najmä na obmedzenia vyplývajúce z nasledovných
ustanovení:
a) vo vzťahu k slobode usadenia sa:
— v Spolkovej republike Nemecko
(1) Versicherungsaufsichtsgesetz zo 6. júna 1931, posledná veta článku 106 odseku 2 a článok 111 odsek 2, ktorými sa federálnemu ministrovi pre hospodárske veci umožňuje ukladať podľa vlastného uváženia cudzím štátnym príslušníkom podmienky pre začatie činností v oblasti poisťovníctva a zakázať takýmto štátnym príslušníkom vykonávanie takýchto činností na území federálnej republiky;
(2) Gewerbeordnung, odsek 12, a zákon z 30. januára 1937, článok 292, v súlade s ktorými sú zahraničné spoločnosti povinné predtým získať povolenie;
— v Belgickom kráľovstve
Arrêté royal č. 62 zo 16. novembra 1939 a Arrêté ministériel zo 17. decembra 1945, ktoré vyžadujú držbu carte professionelle;
— vo Francúzskej republike
(1) Décret-loi z 12 novembra 1938 a Décret z 2. februára 1939, obidva v znení zákona z 8. októbra 1940, ktoré si vyžadujú držbu carte d'identité de commerçant;
(2) Druhý odsek článku 2 zákona z 15. februára 1917, v znení Décret-loi z 30. októbra 1935, ktorý si vyžaduje získanie zvláštneho povolenia;
— v Luxemburskom veľkovojvodstve
Zákon z 2. júna 1962, články 19 a 21 (Mémorial A č. 31 z 19. júna 1962).
— vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu
Zákon z 23. decembra 1959 o nadobúdaní nehnuteľností.
b) vo vzťahu k slobode poskytovania služieb:
— vo Francúzskej republike
Zákon z 15. februára 1917, v znení Décret-loi z 30. októbra 1935, menovite:
(1) Druhý odsek článku 1, ktorý splnomocňuje ministra financií, aby vypracoval zoznam určitých podnikov alebo podnikov z určitej krajiny, s ktorými nemožno uzavrieť žiadnu zmluvu o zaistení alebo retrocesii s akýmkoľvek rizikom vo vzťahu k ľubovoľnej osobe, majetku, alebo záväzku vo Francúzsku;
(2) posledný odsek článku 1, ktorý zakazuje akceptovanie zaisťovacích, alebo retrocesívnych rizík poistených podnikmi uvedenými pod písm. b) bodom 1 vyššie;
(3) prvý odsek článku 2, ktorý vyžaduje, že osoba uvedená v tomto článku musí byť predložená ministrovi financií s cieľom schválenia;
— v Talianskej republike
Druhý odsek článku 73 úplného znenia schváleného prostredníctvom Decreto č. 449 z 13. februára 1959, ktorý splnomocňuje ministra priemyslu a obchodu zakázať prevod zaisťovacích alebo retrocesívnych rizík na určené zahraničné