DÔVODOVÁ SPRÁVAVšeobecná časť
Problematiku hazardných hier v Slovenskej republike upravuje predovšetkým zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1. mája 2005. Tento zákon nahradil zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov. Hlavným dôvodom tohto legislatívneho kroku bolo predovšetkým nejednoznačná úprava niektorých hazardných hier a to, že viacnásobná novelizácia pôvodného zákona mala za následok pomerne komplikovanú právnu úpravu. Napokon, jedným z hlavných dôvodov bolo zavedenie nových princípov do sféry hazardných hier.
Súčasný zákon o hazardných hrách vychádza z Koncepcie štátnej politiky v oblasti hazardných hier, ktorý schválila Vláda SR 17. februára 2005. V súlade s uvedenou koncepciou boli do zákonnej úpravy premietnuté okrem iného aj tieto okruhy ďalšieho vývoja v tejto oblasti :
─licenčný princíp v povoľovacom procese – najmä nárokové licencie s cieľom zvýšenia transparentnosti licenčného konania stanovením presných kritérií udeľovania licencií, minimalizácie subjektívneho rozhodovania, urýchlenia a zjednodušenia celého procesu licenčného konania,
─výkon štátneho dozoru – stanovila sa ucelená koncepcia kontroly vo vzťahu k prevádzkovateľom lotérií a povoľujúcim orgánom; rozšíril sa okruh orgánov vykonávajúcich dozor o obce, ktoré predtým dozornúčinnosť nevykonávali, i keď boli povoľujúcim orgánom a aj príjemcom finančných prostriedkov z prevádzkovania vybraných hazardných hier.
Čo sa týka postavenia obcí a ich vplyvu na vývoj hazardných hier na ich území, treba kladne oceniť skutočnosť, že boli zahrnuté medzi orgány dozoru. Okrem toho obce rozhodujú o udelení individuálnej licencie, ktorými sa povoľuje prevádzka hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov, udeľujú súhlas s umiestnením stávkovej kancelárie na svojom území (hoci o udelení licencie rozhoduje Ministerstvo financií SR), v niektorých ďalších prípadoch sa vyžaduje vyjadrenie obce.
Prijatím nového zákona o hazardných hrách sa však vytratili akékoľvek možnosti obce regulovať vývoj týchto hier na vlastnom území (s výnimkou udeľovania vyššie uvedeného súhlasu); pritom sú to obce, ktorým sú najviac znalé miestnych pomerov, a teda sú najpovolanejšie uskutočniť potrebné zmeny v prípade ich potreby. Tento nedostatok sa javí najviditeľnejšie v prípade výherných prístrojov – na jednej strane presne zákonom stanovené podmienky, ktoré zákon vyžaduje od prevádzkovateľov výherných prístrojov, sú relatívne silnou garanciou transparentnosti prevádzkovania týchto hazardných hier, na druhej strane obec nemôže nijako zamedziť prevádzkovanie alebo ovplyvniť počet výherných prístrojov na svojom území, hoci by sa mohla v obci vyskytovať aktuálna spoločenská potreba smerujúca k ich zamedzeniu (ak prevádzkovateľ splní všetky zákonné podmienky, obec mu individuálnu licenciu v súčasnosti musí vydať, napriek napríklad požiadavkám obyvateľov, resp. združení túto formu hazardu z ich obce vytesniť). Pri hazardných hrách ide aj o jav, ktorý so sebou nesie nezanedbatelné spoločenské riziká. Stávky a hry ako aktivity zo svojej podstaty hazardné vedú u určitých osôb k rozvoju sociálno-patologických javov, ku vzniku tzv. „hráčskej závislosti“ (patologické hráčstvo je klasifikovaná závislosť podľa MKCH), čo má