1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania v marci 2007 návrh novely zákona č. 527/2002 Z. z. a Občianskeho zákonníka. Uplatnené pripomienky a podnety poukázali na ešte širší počet praktických problémov a medzier v platnej právnej úprave. Vzhľadom na rozsah novodopracovaných nielen legislatívnotechnických ale i koncepčných zmien Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za účelné, aby bol „nový“ návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka, opätovne predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Ciele navrhovanej právnej úpravy:
-stransparentniť proces dobrovoľných dražieb a zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní resp. zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci - v praxi veľmi často - tzv. výrazne pod cenu,
-stanoviť jasné pravidla pri dojednávaní a výkone kontroverzného zabezpečovacieho prevodu práva,
-zamedziť niektorým nekalým praktikám na finančnom trhu,
-zefektívniť niektoré inštitúty súkromného práva,
-posilniť postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
Navrhuje sa zefektívnenie procesu doručovania využitím všetkých procesnoprávnych mechanizmov doručovania s favorizovaním najhospodárnejšieho a najzaužívanejšieho spôsobu doručovania poštou s využitím aj iných spôsobov doručovania do vlastných rúk vrátane možností doručovania súdnym exekútorom alebo aj samotným dražobníkom. Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá byť predmetom dražby a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej istoty tiež k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa. Stručná resp. strohá platná právna úprava bez stanovenia jednoznačných právnych mantinelov umožňuje v praxi
2
realizovať také úkony (postupy), ktoré hraničia s prelomením občianskoprávnej zásady dobrých mravov resp. obchádzania zákona.
Navrhovaná novela je reakciou na viac ako štvorročné uplatňovanie zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v praxi a v nadväznosti na to odstraňuje vybraný okruh naliehavých aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa v praxi vyskytli. Medzi hlavné ciele predloženej novely patrí jasné definovanie práv a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívne zbavenie majetku, ktorý niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky. Dopad zmien sa zároveň prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a v predchádzaní súdnym sporom o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Explicitne sa zakotvuje tzv. oznamovacia (informačná) povinnosť dražobníka. Na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby bude tento povinný oznámiť žiadateľovi výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Jedinou výnimkou resp. prelomením tejto povinnosti bude situácia, kedy žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť. Úprava je reakciou na absurdné situácie, ktoré sa vyskytli v praxi. Ak podľa platného právneho stavu vlastník predmetu dražby prípadne dlžník v dobrej viere s cieľom splniť svoj dlh skôr ako sa bude realizovať dražba - oslovil dražobníka so snahou zistiť presnú sumu resp. výšku pohľadávky aj s príslušenstvom a nákladmi, dražobníci využívajúc „dieru v zákone“ odmietali takéto informácie poskytnúť aj s poukazom na článok 2 ods. 3 základného zákona štátu, podľa ktorého „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Prípadne žiadateľovi bola oznámená len výška samotnej „čistej“ pohľadávky bez príslušenstva. Dlžník uhradil celú jemu oznámenú výšku dlžnej sumy v dobrej viere, že napríklad „nepríde na dražbe o svoj byt.“ Vzhľadom na nakumulované príslušenstvo pohľadávky výšku úrokov, o ktorej ho dražobník - možno predpokladať, že úmyselne neinformoval - sa dražba na daný byt i tak realizovala. Jediným právnym prostriedkom obrany dlžníka, ktorý by v tejto situácii prichádzal do úvahy, je podľa platnej právnej úpravy žaloba na určenie neplatnosti dražby. V aplikačnej praxi v tejto veci existujú otázniky resp. polemiky medzi platnosťou dražby, nakoľko nedošlo k porušeniu ani dotknutiu zákonom priznaných práv dlžníka a súladom dražby s dobrými mravmi (k tomu porov. aj zásadu poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka).
So zámerom stransparentniť priebeh dražieb - resp. umožniť, aby o konaní dražby a jej priebehu bola informovaná širšia verejnosť - navrhuje sa rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb zverejňovali, napr. pri nehnuteľnostiach je to v súčasnosti úradná tabuľa tej obce, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza a Notársky centrálny register dražieb. Navrhované rozšírenie zverejňovania vo vybraných prípadoch (napr. dražba nehnuteľnosti) smeruje na publikovanie v Obchodnom vestníku a ďalej
3
v periodickej tlači s minimálne pôsobnosťou pre obec. Zároveň ide o skompletizovanie a zosúladenie doterajšieho mechanizmu s tými údajmi, ktoré je v prípade dražieb povinný podľa platnej právnej úpravy zverejniť v Obchodnom vestníku súdny exekútor (porov. napr. § 140 a § 141 ods. 3 Exekučného poriadku) a správca konkurznej podstaty (porov. § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Navrhovaným spôsobom nedôjde k „zbytočnému“ navyšovaniu nákladov na dražbu (porov. § 2 písm. i) zákona č. 527/2002 Z. z.). Podľa prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov súdni exekútori a správcovia zverejňujú dotknuté údaje v Obchodnom vestníku bezplatne. Do tohto bezplatného mechanizmu budú v rámci návrhu novely nariadenia doplnení aj dražobníci.
S posilnením prvkov transparentnosti súvisí aj doplnenie doteraz chýbajúcej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly dodržiavania zákonných podmienok organizovania a priebehu dražieb dražobníkmi a na to nadväzujúce sankcie pre prípad porušenia resp. obchádzania zákonom vymedzených povinností dražobníkov.
K zvýšeniu ochrany vlastníka draženej veci prispejú tiež limity najnižšieho podania, stanovenie stropu pri odmene dražobnej spoločnosti, rozšírenie dôvodov na upustenie od dražby a odbúranie prepätého formalizmu pri uplatnení práv na súde. Zjednodušuje sa aj proces naturálnej reštitúcie v prípade neplatnej dražby s posílnením aj práv vydražiteľa.
V súvislosti s pripomienkami za zrušenie zákona a jeho nahradenie novým a zabezpečením súdneho rozhodnutia pre výkon záložného práva v procese tzv.nedobrovoľnej dražby predkladateľ poznamenáva, že
-zavedenie súdneho procesu ako podmienky pre to, aby veriteľ mohol vykonať svoje záložne právo, značne predlží celý proces vymáhania práva,
-najmä pri tzv. neplatičoch v bytových domoch by množstvo ostatných vlastníkov bytov doplatilo na predlženie výkonu záložného práva. V súvislosti s novelou zák. č. 182/1993 Z. z o vlastníctve bytov musí nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov súhlasiť s dražbou. Nepochybne sa bude robiť rozdiel medzi nezodpovedným neplatičom a osobami, ktoré majú nezhody so správcovskou spoločnosťou kvôli výške neuznávaného nedoplatku. Bytové podniky s účinnosťou od 1. júla 2007 nebudú môcť absolutistickým spôsobom rozhodovať o osudoch ľudí v procese dražieb,
-súdy by sa zaťažili vysokým počtom veci najmä zákonného záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993Z. z ,
-zrušil by sa zákon, ktorý je účinný len 4 roky; s navrhovanými zmenami môže návrh zákona predstavovať efektívny prostriedok vymožiteľnosti práva s posilneným postavením vlastníka predmetu dražby,
-podstatou záložného práva je zabezpečiť pohľadávku a uspokojiť sa zo zálohu, ak dlh nie je včas splnený, s čím záložca musí počítať. Predkladateľ
4
preto nemôže súhlasiť s pripomienkou a preniesť bremeno vyvolania súdneho konania na záložného veriteľa ešte pred samotným výkonom záložného práva. Ak je záložca toho názoru, že záložné právo nie je, celý rad prostriedkov na svoju obranu.
V článku II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s „nekalosťami“ vyskytujúcimi sa v praxi. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom. Jeho stručná normatívna úprava umožňovala výkon práva veriteľa takým spôsobom, že dlžník v zárodku omeškania bez možnosti reštitúcie prichádzal o majetkové hodnoty niekedy neporovnateľne so samotnou výškou pohľadávky. Najvýraznejšie sa to prejavovalo v prípadoch, ak predmetom zabezpečovacieho prevodu boli nehnuteľnosti predstavujúce obydlie dlžníka.
Napriek uvedenej kontroverznosti zabezpečovací prevod práva svoje miesto v systéme právnych prostriedkov určených na zabezpečenie pohľadávky. Nepochybne ide o inštitút, ktorý výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, najmä pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. S cieľom minimalizovať zneužívanie uvedeného inštitútu, predkladateľ navrhuje rozšíriť platnú právnu úpravu o ďalšie náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh splní a rovnako aj pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní. Explicitne sa navrhuje so zámerom minimalizovať výkladové otázniky upraviť zákonné rozväzovacie účinky spojené so zánikom pohľadávky. Ak pohľadávka zanikne, ex lege zaniká aj zabezpečenie pohľadávky a to sa vzťahuje na celú dobu výkonu tohto práva do momentu prípadného ďalšieho prevodu práva na tretiu osobu, teda aj pozročnosti pohľadávky. Podmienky, za akých dôjde k ďalšiemu prevodu práva na inú osobu, musia byť upravené v zmluve o zabezpečovacom prevode práva a dlžník bude mať takto možnosť monitorovať zámer veriteľa previesť nadobudnuté právo a kedykoľvek bude môcť veriteľovi zabrániť takémuto ďalšiemu prevodu privodením rozväzovacích účinkov zabezpečovacieho inštitútu. Ak si dlžník splní svoj záväzok, zároveň sa stáva znovu držiteľom dočasne prevedeného práva. Veriteľ bude môcť previesť právo na tretiu osobu iba po skoršom upovedomení dlžníka o svojom zámere.
Navrhovaná právna úprava takto zachováva nepochybne významný inštitút súkromného práva a vytvára právny priestor na transparentné vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom s jasne definovanými právami a povinnosťami. Inak povedané návrh zákona smeruje k zvýšeniu ochrany účastníkov v praxi rozporuplného inštitútu zabezpečenia pohľadávky prevodom práva (k tomu porov. napr. navrhované zakotvenie tzv. moderačného práva súdu v prípade neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v § 545a).
5
V Programovom vyhlásení vlády SR sa v časti Finančný trh a ochrana jeho účastníkov konštatuje, že „vláda chce naďalej vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, pre boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj podmienky pre voľnú hospodársku súťaž subjektov finančného trhu. Vláda prehodnotí a bude systematicky upravovať spôsob sprostredkovania finančných a investičných služieb, ako aj pravidlá pre poskytovanie finančného poradenstva.“ Vychádzajúc z Ústavy SR ako základného zákona štátu nie trhová ale sociálne orientovaná trhová ekonomika predstavuje hospodársku základňu (čl. 55 ods. 1).
V „prvom“ medzirezortnom pripomienkovom konaní boli vznesené relevantné pripomienky k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv a neprimeraných úžerných úrokov. Reakciou na ne je doplnenie § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka, stransparentnenie podmienok pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.
Vzhľadom na neprimerane vysoké úžerne úroky a rôzne poplatky sa v článku V v zákone o spotrebiteľských úveroch - navrhuje obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute moderačné právo súdov na zníženie celkovej ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/. Úprava privodí znižovanie neprimeraných úrokov súdom s porovnaním dohodnutej a priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov.
Na zmeny navrhované v zákone o dražbách reaguje novelizácia Exekučného poriadku v článku III a Kompetenčného zákona v článku IV.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.
6
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu :
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v primárnom práve:
-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (čl. 95)
v sekundárnom práve:
-Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 042, 12.02.1987),
-Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. V. ES L 095/29, 29.04.1993),
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver (Ú. v. ES L 101, 01.04.1998).
-Smernica Rady 90/88/ES, z 22. februára 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 061, 10.03.1990),
-Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.
b) nie je upravená v práve Európskej únie,
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:
-rozhodnutia ESD vo veciach Océano Grupo Editorial z 27.6.2000, prípady C 240/98 244/98, či Audiencia Provincial de Madrid z 26.10.2006, prípad C 168/05
7
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,
d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,
e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:
-Občiansky zákonník
-Obchodný zákonník
-Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : úplná
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, NBS
8
B. Osobitná časť:
K Čl. I (zákon o dobrovoľných dražbách):
K bodu 1 - § 1 ods. 1
V nadväznosti na doplnenie právnej úpravy v novej Tretej časti „Kontrola a správne delikty“ je potrebné rozšíriť aj predmet právnej úpravy resp. pôsobnosť zákona.
K bodu 2 – odkaz 1
Vypustenie zrušeného právneho predpisu v poznámke pod čiarou k odkazu 1. Nahradenie zrušeného zákona platným predpisom zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na tomto mieste neprichádza do úvahy, keďže by vyvolalo rozpor medzi ustanovením § 92 ods. 6 ZKR a zákonom o dobrovoľných dražbách. Podľa § 92 ods. 6 ZKR „Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku alebo časti podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; 8) oznámenia súvisiace s
dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.“ Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou k odkazu 8 je práve zákon č. 527/2002 Z. z.
K bodu 3 - § 3 ods. 2
Okrem stransparentnenia procesu dražieb predkladateľ sleduje odbúranie takých mechanizmov, ktoré degradujú jeden z najúčinnejších prostriedkov vymožiteľnosti práva výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa platnej právnej úpravy postačí obyčajné predbežné opatrenie vydané v konaní napríklad o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov len proti jednému z bývalých manželov a ktorým sa mu ukladá zákaz nakladať s vecou a záložný veriteľ je v rámci výkonu záložného práva zablokovaný. Súdna prax pritom dosť jednoznačne judikovala, že postavenie veriteľa sa nemôže oslabiť žiadnou z foriem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že nemožno od veriteľa spravodlivo žiadať, aby trpel niekedy aj niekoľkoročné trvanie sporu a brániť mu takto nepriamo domôcť sa svojej pohľadávky. Pri zlom úmysle účastníkov konania nielen v konaní o vyporiadanie BSM, ale nevylučujúc aj v inom konaní podľa „dobre pripraveného scenára“ môže byť záložnému veriteľovi sťažený výkon jeho práva na neprimerane dlhú dobu. Záložné právo je takto mimo kódexu (Občianskeho zákonníka) výrazne oslabené.
Navrhuje sa preto právna úprava, ktorá zakazuje dražbu, ak takýto zákaz, či z rozhodnutia súdu, orgánu štátnej správy alebo zo zmluvy vyplýva buď pre navrhovateľa dražby alebo dražobníka. Nič pritom nebráni osobe, ktorá by
9
bola uskutočnením dražby dotknutá, privodiť súdne konanie aj proti navrhovateľovi dražby či dražobníkovi. Za účastníka konania sa považuje ten, koho označí navrhovateľ ako pán sporu (dominis litis; prvá definícia účastníka konania - § 90 O.s.p.). Ak je navrhovateľ dražby alebo dražobník účastníkom konania, môžu takto uplatňovať na súde všetky svoje práva.
Predkladateľ preto nemohol akceptovať pripomienky na ponechanie platného právneho stavu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je síce stransparentniť proces a ochrániť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby pred nekalými úmyslami, ale ambíciou predkladateľa je aj zefektívnenie procesu dražieb a posilnenie vymožiteľnosti práva. Navrhovaná právna úprava sa pritom nijako nedotýka zákazu dražby, ak dražbu vylučuje osobitný predpis.
Pre úplnosť predkladateľ poznamenáva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania a všetky orgány 159 ods. 2 O.s.p.) a že na uznesenia (teda aj na predbežné opatrenie) sa použijú ustanovenia o rozsudku 167 ods. 2 O.s.p.). Ak by sa malo predbežné opatrenie vzťahovať aj na navrhovateľa dražby, či dražobníka, aj keď nie účastníkmi konania, muselo by to byť uložené výrokom rozhodnutia. Platná právna úprava však zaväzuje záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby, aj keď o konaní nemal vedomosť a takto je účinne bezvýchodiskovo zablokovaný.
Spravidla najčastejším prípadom, kedy sa uloží navrhovateľovi dražby zákaz nakladať s predmetom dražby, bude vydanie predbežného opatrenia súdu. Tak pri záložnom práve, ako aj pri navrhovanej úprave zabezpečovacieho prevodu práva nemôže pristúpiť k samotnému výkonu záložného práva veriteľ skôr ako 30 dní predtým, ako to oznámi dlžníkovi a osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, ak nie je totožná s dlžníkom. To je vhodný časový priestor na vydanie predbežného opatrenia 75 ods. 4 O.s.p.), ak splnené zákonné podmienky (aspoň osvedčené právo spravidla vlastnícke právo a ak je aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva napr. s poukazom na neplatnú záložnú zmluvu, alebo zánik pohľadávky a podobne).
Do úvahy prichádza návrh na vydanie predbežného opatrenia napr. o zákaz záložnému veriteľovi nakladať s predmetom záložného práva 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p.). Dražobník je v takom prípade povinný upustiť od dražby 19 ods. 1 písm. h/ ZDD). Inak by išlo o neplatnú dražbu, ak by sa dotknutá osoba neplatnosti na súde dovolala.
Súčasné znenie ustanovenia § 3 ods. 2 postihuje nemožnosťou dražiť aj taký predmet dražby, ktorý môže byť predmetom záväzku, resp. predmetom súdneho rozhodnutia bez ohľadu na skutočnosť, ktorí zo subjektov občianskoprávnych vzťahov je účastný procesu realizácie, či aplikácie práva. Inak povedané zákaz dražiť predmet dražby (najmä pre záložného veriteľa) môže vyplynúť aj zo skutočností, ktoré navrhovateľ dražby nemôže ovplyvniť, keďže často nie je účastníkom právneho vzťahu, z ktorého vyplýva obmedzenie nakladania s vecou (založeného napr. zmluvou), alebo nie je účastníkom procesu aplikácie práva súdom či iným orgánom pri ktorom sa rozhoduje o právach
10
k veci, ktorá byť predmetom dražby (napr. v prípade predbežných opatrení, ktoré sa týkajú zákazu nakladania s vecou, ale záložný veriteľ nie je účastníkom konania). Rozhodnutie súdu je záväzné pre všetky orgány, ktoré nositeľom verejnej moci, pričom v praxi nastávajú aplikačné otázniky a problémy týkajúce sa rozsahu zákazu nakladania s určitou vecou. Zákonodarca musí nutne rešpektovať ústavne zaručené právo na súdnu ochranu, zásadu pacta sunt servanda a princíp právnej istoty prameniaci v konečnom dôsledku z idey materiálneho právneho štátu (čl. 1 Ústavy) a práve pre odstránenie aplikačných nezrovnalostí a výkladových nejasností pristupuje v tomto ustanovení k formulačnému upresneniu tak, aby bolo zrejmé, že nemožnosť dražiť predmet dražby sa vzťahuje len na tie prípady, keď obligačne, či orgánom aplikujúcim právo zaviazaní navrhovateľ dražby alebo dražobník. Toto legislatívne upresnenie prispeje teda značne k tak potrebnej právnej istote účastníkov súkromnoprávnych vzťahov.
K bodu 4- § 5 ods. 9
Bolo by v rozpore s účelom a povahou inštitútu dražby, ak by zákon dovoľoval, aby mohol na dražbe vystupovať dlžník v postavení účastníka dražby. Vo vzťahu k dlžníkovi totožnému s vlastníkom predmetu dražby treba uviesť, že toto vylúčenie dlžníka z okruhu účastníkov dražby je v súlade s povahou vlastníckeho práva ako práva absolútneho, ktoré patrí len určitému individuálne určenému subjektu a jemu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu bližšie neurčených subjektov (vlastnícke právo pôsobí voči všetkým erga omnes). Vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci. Vlastník predmetu dražby nemôže vydražiť svoje vlastnícke právo, ktoré mu patrí a ktoré nestratil. Argumentum ad absurdum vlastnícke právo by prešlo na osobu, ktorej stále patrí. Umožnenie takejto absurdity by predstavovalo totálny rozpor a popretie povahy vlastníckeho práva čerpajúcej svoj základ už v rímskom práve.
Za dlžníka ani manžela nemôže nikto dražiť. Vylúčená je preto mandátna zmluva (porov. § 566 a nasl. Obchod. zák. - v mene a na účet mandanta) a rovnako tak komisionárska zmluva (porov. § 577 a nasl. Obchod. zák. vo vlastnom mene a na účet komitenta). Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Udelenie príklepu licitátorom sa považuje za jeden z mála originárnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k určitému predmetu právnych vzťahov. Originárnym je preto, pretože vlastník svoje právne postavenie a teda celkový obsah svojho absolútneho práva k predmetu dražby neodvodzuje od
11
svojho právneho predchodcu, ale od (zloženej) právnej skutočnosti - udelenie príklepu a uhradenie ceny dosiahnutej vydražením. Umožnením toho, aby ako účastník dražby mohol vystupovať dlžník, by bolo v samom rozpore s podstatou a účelom dobrovoľnej dražby ako inštitútu, keď dlžník by týmto spôsobom mohol na úkor veriteľa dostať seba do lepšej pozície, tým že by vydražil predmet dražby za cenu nižšiu ako samotná jeho pohľadávka, čo by bolo v zrejmom rozpore so základnými zásadami, na ktorých stoja súkromnoprávne vzťahy, keďže aj v súčasnej dobe by takéto konanie dlžníka bolo možné považovať za konanie in fraudem legis, ktoré spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zakázaný, v dôsledku použitia ktorého sa vytvorený právny stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Inými slovami povedané, predstavuje to teda stav keď sa niekto správa formálne podľa práva tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaného a nežiadúceho (porovnaj napr. rozsudok NSČR 22 Cdo 1772/2004). Zákonodarca navrhuje, aby sa dražby nemohol zúčastniť ani manžel dlžníka a ani osoba, ktorá by dražila za nich, čo by bolo aj bez takéhoto zákazu zrejmým obchádzaním zákona. Tento zákaz však zákonodarca považuje za významné zvýrazniť.
K bodu 5 - § 6 ods. 4
Doterajšia úprava v § 6 ods. 4 bola vzhľadom na doplnenie novej tretej časti (Kontrola a správne delikty) prenesená systematicky do § 33j ods. 5.
K bodu 6 - § 7 ods. 1
Pod pojem „iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona,“ možno subsumovať napríklad správcu domu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 268/2007 Z. z. prípadne správcu konkurznej podstaty.
Pod pojem „záložný veriteľ“ ťažko možno zaradiť správcu konkurznej podstaty. Precíznejšou definíciou je umožnené byť v pozícii navrhovateľa osobám, ktoré môžu samostatne konať resp. podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení novely vykonanej zákonom č. 268/2007 Z. z. ) alebo spomínaný správca konkurznej podstaty (§ 51 a 92 zákona č. 7/2005 Z. z. –ZKR).
V prípade zastupovania 22 a nasl. OZ) alebo podľa mandátnej zmluvy 566 a nasl. Obchodného zákonníka) nie je zástupca či mandatár navrhovateľom dražby. Tým je zastúpený alebo mandant. V prípade komisionárnej zmluvy 577 a nasl. Obchodného zákonníka) môže komisionár vo vlastnom mene byť navrhovateľom dražby a všetky úkony robí na účet komitenta. Komisionár aj sám vecnú legitimáciu na vedenie súdneho konania (na rozdiel od mandantára).
12
K bodu 7 - § 8 ods. 2
Na účely zabezpečenia resp. posilnenia prvkov transparentnosti dražieb sa rozširuje okruh oprávnených osôb, ktorým je dražobník povinný umožniť nahliadnuť do písomností (evidencie) podľa odseku 1. Ďalším zámerom, ktorý navrhovaná zmena sleduje, je taktiež zabezpečenie súdnych podkladov (dôkazných prostriedkov) pre prípad konania o neplatnosti dražby. Z okruhu tzv. povinných písomností, ktoré dražobník musí sprístupniť k nahliadaniu, je vyňatá časť zmluvy - údaje o znížení najnižšieho podania a to len pred vykonaním dražby alebo opakovanej dražby. Tým sa sleduje predchádzanie špekulatívnym úmyslom vydražiť za čo najnižšiu cenu a tým poškodiť či dlžníka alebo aj záložného veriteľa .
K bodu 8- § 10 ods. 1
Ak ide o vymáhanie pohľadávky (najčastejšie záložným veriteľom), doručovanie listín v procese dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. (ďalej len „dobrovoľné dražby“), nepredstavuje úvod korešpondencie medzi veriteľom a dlžníkom. Z toho pohľadu nemôže predstavovať ani doručenie oznámenia o dražbe pre dlžníka prekvapivý stav.
Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva a to najmenej 30 dní vopred. Porušenie tejto povinnosti veriteľom by bolo spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu. Tridsaťdňová lehota nie je jediným rámcom, ktorý pre dlžníka vytvára stále priestor na splnenie dlhu. V súvislosti s ocenením nehnuteľnosti ako predmetu dražby byť dlžník spravidla 3 týždne vopred informovaný o obhliadke znalcom. A ďalších 30 dní zákon upravuje ako obligatórnu lehotu na vykonanie dražby po jeho oznámení (§ 17 ods. 3).
Ak sa zoberú do úvahy možné časové sklzy medzi jednotlivými lehotami (30 dní, 3 týždne, 30 dní; spolu 81 dní), ide spravidla o dvojmesačný časový odstup (aj dlhší) od oznámenia začatia výkonu záložného práva do konania dražby, čo je dostatočný časový priestor nielen na privodenie zániku pohľadávky (záväzku), ale aj na vydanie prípadného predbežného opatrenia súdom, ktoré je súd povinný vydať do 30 dní (§ 75 ods. 4 Osp).
Procesnoprávnu úpravu doručovania je možné efektívne využiť aj v procese dobrovoľnej dražby a nejde o jediný prípad, kedy hmotnoprávna úprava odkazuje na doručovanie podľa Občianskeho súdneho poriadku (viď napr. § 710 ods. 3 Obč. zákonníka). Ako najhospodárnejšie - a doterajšia aplikačná prax potvrdzuje, že aj najefektívnejšie - je doručovanie poštou (zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách), a preto ho predkladateľ favorizuje pred inými preukázateľnými spôsobmi doručovania (súdnym exekútorom, podnikateľom podnikajúcim v zasielateľstve, samotným dražobníkom a pod.). Prípadné porušenie povinnosti preferovať najlacnejší mechanizmus doručovania t.j. poštou nebude spojené s neplatnosťou dražby. Môže mať význam pri
13
posudzovaní účelnosti vynaložených nákladov, ktoré by mal znášať dlžník 151l ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Doručovanie iným preukázateľným spôsobom ako poštou bude spravidla účelnejšie vtedy, keď bude zároveň hospodárnejšie (lacnejšie). Napríklad, ak dražobník využije prítomnosť adresáta a doručí mu písomnosť. Neúčinnosť doručenia nie je nikdy možné vyvodiť z toho resp. trvať na tom, aby sa pre účinné doručenie určitá osoba zdržiavala v určitom mieste.
Ak bude dražobníkovi známy pobyt adresáta, ktorý však neumožňuje doručenie poštou vzhľadom na prechodnosť a nezaevidovanie sa na takomto pobyte, bude dôvodné doručiť písomnosť iným preukázateľným spôsobom, najčastejšie súdnym exekútorom alebo samotným dražobníkom. Náklady doručovania pri zachovaní nevyhnutného postupu pri doručovaní predstavujú účelne vynaložené náklady na zorganizovanie dražby a znáša ich dlžník (záložca v prípade záložného práva § 151l ods. 3 OZ).
Odkaz na procesnoprávne ustanovenie o doručovaní umožní využiť doručovanie aj súdnym exekútorom a navrhovaná úprava spriechodní takýto postup rozšírením oprávnenia súdneho exekútora doručovať okrem súdnych písomnosti aj mimosúdne písomnosti, ak to ustanoví osobitný právny predpis. Pokiaľ ide o príslušnosť súdneho exekútora, kritériom pre jeho výber bude aspekt hospodárnosti. Náklady spojené s doručovaním súdnym exekútorom do vzdialenejšieho miesta k miestu doručovania budú vyššie a pre ich úplnú náhradu by nespĺňali dve kumulatívne usporiadané kritériá - kritérium nevyhnutnosti a kritérium účelnosti 151l ods. 3 OZ) a netvorili by teda v rovine hmotného práva ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvo pohľadávky 121 ods. 3 OZ). Primerané použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní bude závisieť od konkrétnych okolností. Vzhľadom na zákonom vyžadované doručovanie do vlastných rúk bude doručovanie obyčajnou zásielkou podľa § 46 Občianskeho súdneho poriadku vylúčené. Namiesto súdu bude vystupovať dražobník.
Ak by išlo o osobu nachádzajúcu sa na neznámom mieste (čo v zásade prichádza do úvahy pri fyzických osobách, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie podľa osobitných predpisov), ustanovenie § 29 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby bol takejto osobe súdom ustanovený opatrovník. Stačí podať na súd podnet (§ 81, § 192 O.s.p.).
K bodu 9 – poznámka pod čiarou k odkazu 11
V nadväznosti na zmenu v úprave doručovania v bode 8 je potrebné upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 11.
14
K bodom 10 a 11
K § 11
Odsek 4
Uverejnenie oznámenia o dražbe len na úradnej tabuli obce je z hľadiska možného okruhu záujemcov o dražbu nepostačujúce - najmä za situácie, keď je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť. Čím väčší okruh osôb sa dozvie o dražbe, tým je väčší predpoklad širšieho záujmu o dražbu a tým aj príležitosť vydražiť predmet dražby za vyššiu cenu. V prípade výkonu, či záložného práva alebo zabezpečovacieho prevodu práva je tak perspektíva naplnenia uhradzovacej funkcie zabezpečovacích inštitútov v plnom rozsahu. V praxi sa častokrát vyskytuje nesprávny názor, že predajom založenej veci bez ohľadu na výťažok zaniká aj celý dlh. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, tak dlh zaniká len v rozsahu, v akom bol pri výkone záložného práva (zabezpečovacieho prevodu práva) uspokojený veriteľ. Je všeobecne známe, že cez média sa osloví najväčší okruh osôb. Predkladateľ preto obligatórne popri zverejnení na úradnej tabuli navrhuje povinnosť zverejniť vybrané základné údaje aj v periodickej tlači. V každom jednom vyššom územnom celku je vydávaná periodická tlač. Ak by pre obec, prípadne mesto takáto periodická tlač nebola vydávaná, dražobník sa obmedzí iba na periodickú tlač v rámci vyššieho územného celku, za ktorú treba považovať aj noviny vydávané pre okres, v ktorom sa predmet dražby nachádza.
Pri výklade pojmu „periodická tlač“ je potrebné vychádzať zo zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 sa periodickou tlačou rozumejú noviny, časopisy a iné periodické tlačoviny, vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a v úprave typickej pre tento druh tlače. Za periodickú tlač sa však nepovažujú zbierky zákonov, úradné vestníky a ďalej tlačoviny slúžiace výlučne pre úradné, služobné alebo prevádzkové účely štátnych orgánov a organizácií, vedeckých a kultúrnych inštitúcií, hospodárskych, spoločenských a iných organizácií.
Predkladateľ - v nadväznosti na platnú právnu úpravu v § 17 ods. 2, podľa ktorého je dražobník povinný uverejniť oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred otvorením dražby - navrhuje určiť minimálnu zákonnú 15-dňovú lehotu počítanú bezprostredne pred konaním dražby, v ktorej je dražobník povinný uverejniť:
-oznámenie o dražbe a oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce,
-základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby a opakovanej dražbe v periodickej tlači minimálne s pôsobnosťou pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza.
V praxi boli zaznamenané prípady, kedy obec odmietla uverejniť potrebné údaje. Preto sa explicitne zakotvuje povinnosť obce takéto oznámenie zverejniť. Vyčerpanie poradia alebo počtu publikačných zdrojov zverejňovania je vecou dražobníka.
15
Navrhované ustanovenie je snahou o posilnenie prvkov publicity a zvýšenia transparentnosti dražieb.
Odsek 5
Skúsenosti z niektorých krajín (napr. Nemecko) potvrdzujú účelnosť právnych úprav, ktoré určujú povinnosť dražobníka označiť predmet dražby slovom „dražba.“ Najčastejšie takto označované vchodové dvere prelepené páskou označenou opakujúcim sa slovom „dražba“. V praxi dochádza k situáciám, kedy napríklad ani susedia vlastníka predmetu dražby domu nemajú vedomosť o pripravovanej dražbe. Mohol by byť pritom záujem osôb v susedstve vydražiť draženú vec pre im vyhovujúce osoby. Výraznejšie označenie draženej veci môže mať aj iný pragmatický význam. Napríklad pri minimalizovaní prípadnej snahy o poškodzovanie veci, pri snahe splniť dlh, ale najmä na posilnenie bdelosti a mobilizácie vlastníka dražiť sa majúcej veci v snahe právne vysporiadať svoje záležitosti. Pritom časový priestor dlžník na vysporiadanie týchto záležitostí má, len ho musí efektívne využiť.
Označenie predmetu dražby nemôže nahradiť oznámenie o dražbe, ktoré je dražobník rovnako povinný umiestniť na viditeľnom mieste (spoločná nástenka, brána, oplotenie, brána pozemku a pod.).
Ide o „jednorazovú povinnosť“ dražobníka, na ktorej splnenie sa navrhuje v záujme transparentnosti (i publicity) a právnej istoty osôb majúcich záujem o predmet dražby ustanoviť 15-dňovú lehotu. V prípade, že iná osoba umiestnené označenie „dražba“ z viditeľného miesta odstráni prípadne poškodí, dražobník nie je povinný opakovane lepiť tieto označenia resp. odstraňovať spôsobené poškodenia. Osoba, ktorá takýmto (protiprávnym) spôsobom konala, bude znášať zodpovednosť za škodu, ktorú svojim konaním spôsobí.
Zámerom navrhovanej úpravy je informačný charakter označenia predmetu dražby napr. <