Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Platná právna úprava športu v Slovenskej republike zodpovedá predstavám o vzťahu štátu k športu zo začiatku druhej polovice 20. storočia. Šport bol vtedy chápaný najmä ako prostriedok zábavy a spôsob trávenia voľného času. S výnimkou športových klubov ozbrojených zborov bol oddelený nielen od štátnych, ale aj od podnikateľských subjektov a ťažisko športovej činnosti spočívalo najmä na športových organizáciách fungujúcich na báze dobrovoľnosti.

Platné právne normy nešpecifikujú detailne oblasť športu. Zákon č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre v znení zákona č. 416/2001 Z.z. upravuje starostlivosť o telesnú kultúru a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, občianskych združení v oblasti telesnej kultúry a iných právnických osôb a fyzických osôb pri jej zabezpečovaní vrátane financovania telesnej kultúry. Vymedzuje niektoré pojmy (občianske združenie, telesná kultúra, šport pre všetkých, výkonnostný a vrcholový šport, špecializovaná činnosť v oblasti telesnej kultúry, akreditácia), ako aj zoznam subjektov, ktoré plnia úlohy orgánov a organizácií na úseku telesnej kultúry a taktiež zoznam orgánov štátnej správy na úseku starostlivosti o telesnú kultúru. Jedinou oblasťou, ktorú priamo reguluje, je vzdelávanie odborníkov v športe a uznávanie odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných činností.

Jedným z kľúčových problémov slovenského športu je téma, ktorá nie je osobitne upravená právnym predpisom – nesprávne financovanie športu z centrálnych zdrojov. Možno uviesť len niekoľko príkladov:

•Dotácie zo štátneho rozpočtu sa v súčasnosti nerozdeľujú efektívne. Štát kladie pri rozdeľovaní peňazí z centrálnych zdrojov malý dôraz na súťaživosť. Podporuje tak monopolné postavenie prijímateľov dotácie, ktorých efektívnosť v dôsledku poklesu výkonu a rastu nákladov dlhodobo klesá.

•Dotácie zo štátneho rozpočtu sa v súčasnosti nerozdeľujú transparentne. Na základe verejne dostupných informácií sa nedá zistiť, prečo jeden šport získal viac peňazí a iný menej. Kritériá na rozdeľovanie peňazí sú síce známe, ale spôsob ich vyhodnocovania je nejasný. V skutočnosti sa rozhoduje „za zatvorenými dverami“.

•Štát vo veľkej miere podporuje subjekty bez toho, aby podporu viazal na ciele, ktoré majú subjekty sledovať (napr. zväz má organizovať športové súťaže, športová reprezentácia má dosahovať čo najlepšie výsledky, na športoviskách sa má športovať).

•Kontrola Ministerstva financií SR zameraná na poskytovanie a použitie dotácií z kapitoly ústredného orgánu štátnej správy pre starostlivosť o šport Ministerstva školstva SR v uplynulých rokoch upozornila okrem mnohé nedostatky.1

• Súčasný systém financovania športu spôsobuje meškanie platieb. Rozhodovací proces nie je systematicky naplánovaný. Ministerstvo školstva SR čaká každý rok na schválenie štátneho rozpočtu, až potom vyhodnocuje žiadosti a počíta dotácie konkrétnym žiadateľom. Platby meškajú aj niekoľko mesiacov. Poberatelia dotácií tak majú problém uskutočniť plánované aktivity, finančná neistota znižuje ich potenciál.

1 Nedostatočná úroveň výkonu kontrolných povinností MŠ SR, poberatelia dotácií nepoužívajú peniaze v súlade s určeným cieľom, nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie dotácií pri realizovaní určených akcií, resp. projektov.

•Zákon o štátnom rozpočte neuvádza rozpis dotácie na vybrané ciele. Priority vo financovaní športu určuje strategický dokument Národný program rozvoja športu, avšak tieto priority nevychádzajú z merateľných cieľov. Preto sa nedá sledovať efektívnosť použitia dotácie. Štát poskytuje vo väčšine prípadov podporu bez väzby na komerčné výnosy.

•Dotácie zo štátneho rozpočtu sa v minimálnej miere orientujú na športovanie detí a mládeže mimo vyučovacieho procesu.2 V oblasti športovej reprezentácie štát dotuje desiatky športov. Najmä pri menej významných športoch Slovensko vynakladá na podporu výrazne viac peňazí, ako porovnateľné krajiny. Štát komunikuje s každým zväzom osobitne, čo je pri vysokom počte podporovaných športov náročné na administratívu. Taktiež talentovanú mládež štát dotuje podľa kritérií, ktorých vyhodnotenie je neprehľadné.

•Štát dnes financuje tzv. „rozvoj športového odvetvia“, v čom je skrytá napríklad podpora „réžie aparátu“ športových zväzov. Ide o typický príklad financovania subjektov, a nie cieľov. Tieto dotácie sa počítajú najmä podľa veľkosti členskej základne a charakteru súťaží, ktoré športové zväzy organizujú. Napadnutia rozhodcov, drogové aféry, korupcia, či nezáujem verejnosti nehrajú pri podpore domácich súťaží žiadny merateľný význam. Štát navyše poskytuje tieto dotácie v jednom balíku s dotáciami na športovú reprezentáciu. Každý športový zväz môže dobrovoľne rozhodnúť o tom, akú časť použije na ktorý účel, stráca sa tak účelnosť a tým aj kontrolovateľnosť efektívneho použitia dotácie.

Riešením nesprávneho financovania je preto jednoznačne zmena podmienok financovania športu zo štátneho rozpočtu z hľadiska obsahu (určenie priorít) i formy (viac efektívnosti a transparentnosti). Normatívny základ prináša práva tento návrh zákona.

Nekomplexnosť a deklaratívnosť súčasnej právnej úpravy nezodpovedá vývoju vzťahu štátu a športu, ktorým prechádzajú európske krajiny v posledných dvoch desaťročiach, v ktorých šport už nie je len prostriedkom zábavy a trávenia voľného času, ale stal sa osobitným sociálnym fenoménom. Komisia Európskych spoločenstiev zdôraznila nasledovné úlohy súčasného športu:

- výchovnú (šport je prostriedkom rozvoja osobnosti),

- zdravotnú (všeobecná akceptácia športových aktivít upevňujúcich zdravie človeka),

- sociálnu (silný integračný faktor športu, ktorý je navyše aj prostriedkom boja proti netolerancii, rasizmu a drogám),

- kultúrnu (zvyšovanie národného povedomia a vlastenectva),

- rekreačnú (kultivovaný prostriedok trávenia voľného času a zábavy),

- komerčnú (šport je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich ekonomických odvetví vo svete a v súčasnosti už predstavuje 3 % svetového trhu).

Potreba novej komplexnej a presnejšej právnej úpravy športu vyplýva nielen zo zmeny jeho postavenia v spoločnosti ale aj z významu, ktorý športu začali venovať medzinárodné organizácie, Európska únia a Rada Európy. Napriek absencii unifikovanej právnej úpravy športu v práve Európskej únie je šport predmetom zvyšujúceho sa záujmu jej orgánov, čoho výrazom je aj značný počet rozhodnutí Európskeho súdneho dvora.

2 Spomedzi žiakov základných a stredných škôl sa 60% až 70% nevenuje organizovanej športovej činnosti. Z celej populácie sa takmer polovica športu nevenuje vôbec, pravidelne športuje menej ako 20% ľudí. Podľa sociológov ľudia na Slovensku nešportujú, pretože ich k tomu nevychováva škola ani rodina. Školské športoviská sú najmä v popoludňajších hodinách zo strany detí a mládeže málo využívané. Ako následok prudko rastie počet detí, ktoré trpia chorobami svalovej a kostrovej sústavy. Stále viac ľudí trpí nadváhou a obezitou, čo je jednou z príčin ochorení srdca, problémov s vysokým krvným tlakom, ochorení kĺbov, chrbtice, ale aj cukrovky. Podľa správy o zdravotnom stave obyvateľstva sú práve srdcovo-cievne ochorenia hlavnou príčinou úmrtí na Slovensku.

Európske spoločenstvo nemá v oblasti športu výslovné kompetencie, v zmluve o ES nie je o športe ani zmienka. V oblasti športu sú Európske spoločenstvá (ďalej aj „ES“) činné predovšetkým prostredníctvom odvodených kompetencií týkajúcich sa základných slobôd spoločného trhu, hospodárskej súťaže a audiovizuálnej oblasti, ako aj koordinovaných politík ES (najmä politika v oblasti zdravia, vzdelávania, výchovy a kultúry, ochrany životného prostredia a spotrebiteľa). V prvých dvoch oblastiach má ES výlučnú právomoc, teda na základe delegácie právomoci zo strany členských štátov môže byť činné iba ES, a to len vtedy, pokiaľ sa týkajú ekonomických aspektov športu. V oblasti koordinovaných politík má ES iba obmedzené kompetencie, prevažná časť kompetencií zostáva naďalej členským štátom

Počas ostatných desiatich rokov však členské krajiny EÚ prijali niekoľko politických deklarácií o športe, najmä

•amsterdamskú zmluvu3 z októbra 1997, ktorá bola výrazným politickým signálom a ktorá zdôraznila sociálnu funkciu športu,

•helsinskú správu z roku 19994,

•deklaráciu z decembra 2000 zo summitu Európskej rady v Nice5.

Podľa helsinskej správy sa na športový sektor vzťahuje Zmluva o ES, podobne ako na iné sektory ekonomiky, avšak „aplikácia pravidiel hospodárskej súťaže EÚ na športový sektor musí brať do úvahy špecifické charakteristiky športu, osobitne závislosť medzi športovou aktivitou a ňou generovanou ekonomickou aktivitou, princíp rovnakých príležitostí a nepredvídateľnosti výsledkov.“ Poukazuje na športové pravidlá, ktoré sa na pravidlá hospodárskej súťaže nevzťahujú, praktiky, ktoré sú zakázané a uvádza možné výnimky. Orgány národných štátov by mali vyjasniť právne normy s cieľom ochrániť súčasné štruktúry a sociálnu funkciu športu. Správa uvádza dva spôsoby:

uznať ich zákonom v každom členskom štáte únie,

uzavrieť partnerské dohody medzi štátom a športovými zväzmi a udeliť športovým zväzom špecifický status.

Deklarácia sa zaoberá aj uplatňovaním princípov „dobrej správy - governance“ športovými zväzmi. V záveroch Európska komisia uznáva „osobitnú rolu športu v európskej spoločnosti a pripisuje veľký význam udržaniu funkcií posilňovania sociálnej integrácie, vzdelávania, príspevkov k verejnému zdraviu a k všeobecne prospešnej činnosti vykonávanej športovými zväzmi“. Podľa záverov sa integrita a autonómia športu musia zachovať a taktiež kúpa športových klubov komerčnými subjektmi sa musí riadiť jasnými pravidlami z dôvodu udržania športových štruktúr a etiky.

Deklarácia prijatá na summite EÚ vo francúzskom Nice hlavami štátov krajín EÚ definuje šport ako činnosť, ktorá rešpektuje kultúrnu diverzitu a má silnú sociálnu stránku. Európsky súdny dvor v Luxemburgu pri svojej rozhodovacej činnosti v niektorých prípadoch na politické deklarácie odkazuje.

V najbližšom období sa očakáva ďalšia iniciatíva Európskej komisie v oblasti športu v nadväznosti na správu „Nezávislé zhodnotenie európskeho športu“ publikovanou v októbri 2006, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi športom a európskym právom a ktorej hlavným záverom je zdôraznenie „potreby lepšieho definovania vzťahu medzi športom a európskym

http://europa.eu.int/eur-lex/en/treaties/selected/livre491.html

4 Správa Európskej komisie Európskej rade z 10. 12. 1999 s cieľom ochrániť súčasné športové štruktúry a udržať sociálnu funkciu športu v rámci pôsobnosti Spoločenstva

http://europa.eu.int/comm/sport/action_sports/helsinki/helsinki_en.html

5 7.-9. 2000 na summite v Nice predstavitelia štátov Európskej únie prijali „Deklaráciu o špecifických charakteristikách športu a jeho sociálnej funkcii v Európe, ktorá by sa mala brať do úvahy pri implementovaní spoločných politík“

http://europa.eu.int/comm/sport/action_sports/nice/docs/decl_nice_2000_en.pdf

právom s cieľom zabezpečiť, že všetky zainteresované strany majú istotu potrebnú na efektívne vykonávanie svojich povinností a službu záujmom športu, za ktorý majú zodpovednosť.“6

Z práva Európskej únie vyplývajú pre Slovenskú republiku viaceré podnety pre zdokonalenie vnútroštátnej úpravy, aby táto korešpondovala s komunitárnou právnou úpravou, s judikatúrou Európskeho súdneho dvora k základným slobodám, s právom hospodárskej súťaže, ako aj s ďalšími súvisiacimi oblasťami (vzdelávanie, verejné zdravie, profesionalizácia športovcov a športových klubov, ochrana mladých, podpora športu občanov so zdravotným postihnutím a ďalšie).

Okrem komunitárneho práva má z medzinárodného hľadiska veľký význam aj právna úprava športu v rámci Rady Európy. Táto sa sústreďuje predovšetkým na podporu športu pre všetkých, medzinárodné presadzovanie ochrany zdravia športovcov a bezpečnosti divákov športových súťaží. Pre Slovenskú republiku sú v tomto smere dôležité a právne záväzné dve medzinárodné zmluvy: Dohovor proti dopingu a Európsky dohovor k diváckemu násiliu a nevhodnému správaniu pri športových podujatiach, predovšetkým futbalových stretnutiach.

Práve v týchto dvoch negatívnych oblastiach, ktoré sprevádzajú súčasný šport, a to ohrozenie zdravého vývoja športovcov dopingom a o výtržnosti fanúšikov na športových súťažiach je verejným záujmom prijať adekvátne opatrenia a novú právnu úpravu.

Jednou z najväčších hrozieb športu, ktorá ohrozuje nielen férovosť športových súťaží ale aj priamo zdravie športovcov sa stal doping. Väčšina štátov sveta, vrátane Slovenskej republiky sa stala členom celosvetovej medzinárodnej organizácie na boj proti dopingu (WADA). Vyvrcholením je prijatie Svetového antidopingového kódexu, ku ktorého efektívnej aplikácii sa zaviazala aj Slovenská republika.

Vzhľadom na vysokú závažnosť antidopingovej problematiky Antidopingový výbor SR navrhuje celú problematiku antidopingu uviesť v zákone o športe len v základnom rozsahu a považuje za vhodné spracovanie samostatného zákona o antidopingu.

Možno preto navrhnúť v čo najkratšom čase vypracovať osobitný právny predpis – zákon o boji proti dopingu, ktorý by nadviazal na zákon o športe. Zákon o boji proti dopingu by prebral zmysel a obsah Svetového antidopingového kódexu do vnútroštátneho právneho poriadku a vytvoril inštitucionálno-organizačnú, procesnú i sankčnú bázu jeho reálneho napĺňania, čím by sa Slovenská republika stala jednou z prvých krajín, ktorá by boj proti dopingu povýšila na zákonnú úroveň a súčasť verejného záujmu štátu.

Taktiež možno navrhnúť v čo najkratšom čase vypracovať osobitný právny predpis – zákon o boji proti násiliu na športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatiach, ktorý by túto problematiku upravil komplexne, nielen v oblasti športu.

Návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon“) vypracovala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Zákon vychádza z dvoch dokumentov vypracovaných v priebehu rokov 2004 až 2006.

Vo februári 2006 tím predsedu vlády Mikuláša Dzurindu predstavil výsledky viac ako ročného projektu Viktória - rozvoj a popularizácia športu na Slovensku, ktorého hlavnými cieľmi bolo

•pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu,

•dosiahnuť čo najviac významných medzinárodných úspechov,

•osveta - podporovať šport ako žiaduci druh zábavy.

http://www.independentfootballreview.com

Správu vypracovala skupina expertov pod vedením bývalého portugalského ministra zahraničných vecí José Luisa Arnauta.

Hlavný dokument prezentoval rámec dlhodobej vízie na odstránenie bariér, rozvoj a popularizáciu športu na Slovensku.7

Zákon taktiež vychádza z návrhu zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovaného Ministerstvom školstva SR predloženého na rokovanie vlády v januári 2006 (na rokovanie vlády napokon nebol zaradený). V niektorých častiach je takmer identický (akreditácia, informačný systém), v iných prehodnotený a doplnený (právny status profesionálneho športovca, riešenie sporov v oblasti športu).

Cieľom zákona je riešiť problematiku športu pri zohľadnení medzinárodného vývoja v tejto oblasti a akceptácii zvýšeného významu športu a športových aktivít v spoločnosti. Navrhovaný zákon komplexne upravuje:

a)pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu,

b)financovanie športu z verejných zdrojov,

c)právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca,

d)právne postavenie športového klubu a športového zväzu a organizovanie športových súťaží,

e)právne postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky,

f)rozhodovanie sporov v oblasti športu,

g)informačný systém o športe.

Zákon sa nezaoberá oblasťami, o ktorých sú predkladatelia presvedčení, že nie je nevyhnutné ich právne upraviť (napríklad osobitné zmluvné vzťahy amatérskych športovcov, zodpovednosť za tvorbu strategických dokumentov – Národný program rozvoja športu bez akejkoľvek špecifikácie obsahu).

Pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu sa bližšie špecifikujú v osobitnej časti dôvodovej správy.

Hlavným cieľom nového spôsobu financovania športu je pritiahnutie čo najväčšieho počtu mladých ľudí k športovaniu, účinné a účelné prideľovanie štátnych dotácií na šport a podpora zdravého životného štýlu. Uplatňovaním tohto zákona by sa mal zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva, šport by sa mal stať príťažlivou alternatívou k iným druhom zábavy, potlačiť by sa mali negatívne javy v spoločnosti, ako je zvýšenie percenta obéznych ľudí alebo rast drogovej závislosti. Vďaka novému spôsobu financovania by Slovensko malo vychovať viac reprezentantov schopných presadiť sa medzinárodnej úrovni. Transparentné pravidlá odstránia vysokú mieru subjektivizmu, prispejú k potlačeniu úplatkárstva a iných negatívnych javov sprevádzajúcich dnešný slovenský šport.

Zmenu pohľadu prináša forma posudzovania pri rozdeľovaní dotácií. Finančná dotácia sa udeľuje na základe kvality projektu. Na rozdiel od súčasnosti nebude dôležité, kto dotáciu získa, ale na aký projekt sa dotácia udelí. Zámerom je adresovať podporu štátu na tie miesta, kde sa v súlade s cieľmi najúčinnejšie využije.

Súčasný systém je založený na cieľoch, ktoré nemožno efektívne vyhodnotiť. Princípom zákona je, že ruší financovanie podľa odvetví a uplatňuje financovanie podľa projektov. Tie musia byť predložené tak, aby sa dal zmerať ich prínos a aby sa objektívne dalo rozhodnúť o ich podpore v budúcnosti.

V prostredí profesionálneho európskeho športu začali pracovnoprávne vzťahy zohrávať nevyhnutnú úlohu. Významné rozhodnutie v prípade Bosman jednoznačne určilo, že profesionálni hráči zamestnaní svojimi klubmi majú byť považovaní ako zamestnanci z hľadiska práva Európskeho spoločenstva. Predmetné rozhodnutie sa stalo prelomovým rozhodnutím pre celý trh práce európskeho športu.

7 Výsledky projektu sú dostupné na internetovej stránke www.reformasportu.sk

Nové smerovanie profesionálneho športu je zamerané na zladenie profesionálnych a amatérskych záujmov za účelom zachovania ich vzájomných výhod, čo je základným predpokladom a legitimitou pre zachovanie európskeho modelu športu. Navrhovaná právna úprava v spojitosti s vyššie uvedeným je pochopiteľnou súčasťou transformácie športu z rekreačných aktivít vo voľnom čase na profesiu. Slovenské športové subjekty si musia uvedomiť, že ich jediná možnosť, aby boli akceptované aj z právneho ako aj spoločenského hľadiska, je vysoko závislá na vytvorení skutočnej pracovnoprávnej štruktúry založenej na zodpovednosti, transparentnosti a pluralizme.

Doposiaľ absentovala právna úprava právneho postavenia športovcov pri výkone športovej činnosti. Postavenie športovca pritom vyžaduje špeciálnu úpravu pracovných podmienok, ktoré sa odlišujú od pracovných podmienok zamestnancov vykonávajúcich prácu v pracovnom pomere.

Pre navrhovanú právnu úpravu právneho postavenia športovca je rozhodujúca skutočnosť, či výkon jeho športovej činnosti vykazuje alebo nevykazuje prvky závislej činnosti. Na základe tohto kritéria právna úprava diferencuje právne postavenie športovca tak, či „spadá“ do pracovnoprávnej oblasti. Ak výkon športovej činnosti vykazuje prvky závislej činnosti, má športovec status zamestnanca a jeho športová činnosť sa bude realizovať v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý možno, vzhľadom na jeho špecifickú povahu, kvalifikovať ako obdobný pracovnoprávny vzťah. Ak výkon športovej činnosti nevykazuje prvky závislej činnosti, to znamená, že športovec z inštitucionálneho hľadiska vystupuje samostatne vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť, má takýto športovec postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Zákon vytvára právny rámec pre výkon závislej športovej činnosti športovca pre športový klub alebo športový zväz za odmenu a tiež právny rámec pre vytvorenie zodpovedajúcich pracovných podmienok zohľadňujúcich špecifiká tejto činnosti. Vzhľadom na špecifiká vykonávanej športovej činnosti je však nevyhnutné, aby právna úprava týchto pracovnoprávnych vzťahov bola voľnejšia, než je úprava obsiahnutá v Zákonníku práce.

Zákon poskytuje potrebnú právnu istotu pre adresátov týchto noriem a odstraňuje problém uzatvárania právnych vzťahov, ktorých predmetom bol výkon športovej činnosti vykazujúcej prvky závislej činnosti, avšak tieto vznikali na základe noriem občianskeho práva, poprípade noriem obchodného práva.

V novej právnej úprave je zjednotená právna úprava pre športovcov vo všetkých kategóriách, pričom je úpravou komplexnou a samostatnou vyhovujúcou i medzinárodným štandardom.

V inštitucionálno-organizačnej štruktúre vychádza zákon o športe z európskeho modelu športu, ktorý podporujú aj orgány Európskej únie a osobitne Komisia. Základom európskeho modelu športu je pyramídový systém, ktorý umožňuje zachovanie solidarity medzi amatérskym a profesionálnym športom.

Základňu tejto pyramídy tvoria športové kluby, ktoré na miestnej úrovni ponúkajú možnosť zapojiť sa do športu pre všetkých širokým vrstvám obyvateľov a zároveň sa starajú o výchovu novej generácie športovcov. V niektorých kolektívnych športoch sa športové kluby venujú vrcholovému športu a zamestnávajú profesionálnych športovcov a športových odborníkov.

Zákon určuje kritériá pre vznik obligatórnej profesionálnej súťaže. Športový klub, ktorý má záujem účasti na profesionálnej športovej súťaži, je povinný tomu prispôsobiť aj svoju právnu formu, nakoľko profesionálnej športovej súťaže sa môžu zúčastňovať len športové kluby, ktoré majú právnu povahu obchodnej spoločnosti. Rozlišovanie medzi profesionálnymi športovými súťažami a amatérskymi športovými súťažami je zásadnou zmenou v systéme organizovania športových súťaží a zavádza model, ktorý umožní ich objektívnejší priebeh.

Druhým stupňom pyramídy Európskeho modelu športu sú športové zväzy. V ideálnom prípade by mal na štátnej úrovni fungovať jeden športový zväz. Spravidla každá európska športová federácia totiž akceptuje členstvo iba jedného športového zväzu z každej krajiny. Zákon však nepreberá toto obmedzenie a rešpektujúc združovacie právo občanov nebráni vzniku viacerých športových zväzov v jednom športovom odvetví.

Zákon prenáša na športový zväz, ako občianske združenie, viaceré úlohy spojené s napĺňaním verejného záujmu. Medzi tieto patrí napríklad starostlivosť o prepojenie medzi vrcholovým športom a športom pre všetkých v danom športovom odvetví, zapojenie sa do boja proti dopingu, či zabezpečovanie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky v medzinárodnej súťaži.

Šport a športové súťaže sa vyznačujú veľkou dynamikou. Pri aplikácii pravidiel športovej súťaži dochádza k sporným situáciám a práve dynamika športových súťaží vyžaduje ich rýchle a spravodlivé rozhodovanie. Pomalosť a prílišný formalizmus konania všeobecných súdov nevytvára vhodný priestor pre súdne rozhodovanie športových sporov. Len výnimočne sú športové spory predmetom súdneho rozhodovania nielen u nás ale aj v zahraničí. Naopak jednoznačným a dlhodobým trendom je arbitrážne (rozhodcovské) riešenie súdnych sporov, ktoré má v demokratických krajinách dlhodobú tradíciu i uspokojujúce výsledky. Napríklad vo Francúzsku sa od roku 1975 až dve tretiny športových sporov vyriešilo v rámci obligatórneho rozhodcovského konania. Veľmi úspešne pôsobí aj medzinárodný arbitrážny športový súd (Cour d´arbitrage du sport – CAS) so sídlom v Lausanne. Medzinárodné športové asociácie odporúčajú svojim členským štátom zriaďovanie arbitrážnych (rozhodcovských) súdov. Príkladom môže byť futbalová asociácia UEFA, ktorá priamo nariadila národným futbalovým zväzom zriadenie takýchto rozhodcovských orgánov. V zákonoch o športe, ktoré sú v súčasnosti prijímané v ostatných krajinách, je ich integrálnou súčasťou zriadenie univerzálnej športovej arbitráže. Ako príklad možno uviesť nový maďarský zákon o športe. Zákon v tomto trende pokračuje a pri Slovenskom olympijskom výbore zriaďuje Rozhodcovský súd pre šport, ktorý začleňuje do systému rozhodcovských súdov na Slovensku. Zákon rozširuje možnosti rozhodcovského konania aj na iné oblasti, čím korešponduje s vládou schválenou novou koncepciou správneho súdnictva.

Zákon zriaďuje aj informačný systém o športe. Jeho obsahom sú viaceré registre, ktorých cieľom je sprehľadnenie systému vykonávania športovej činnosti na Slovensku. Zriadenie informačného systému o športe pri Ministerstve školstva SR vyvolala potreba informovanosti o športových organizáciách, športovcoch a športových súťažiach. Nemenej dôležitou príčinou je aj sprehľadnenie systému, na ktorý sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky z verejných zdrojov. Jeho súčasťou je preto aj register dotácií a grantov z verejných zdrojov, ktorý bude obsahovať aj informácie o ich použití. Prístup k informačnému systému o športe bude mať široká verejnosť, čo umožní aj zvýšenie jej dôvery v transparentné financovanie športu.

Predkladaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať dopad na štátny rozpočet.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I

K § 1

Zákon postavenie a úlohy orgánov verejnej správy s pôsobnosťou v oblasti športu, financovanie športu z verejných zdrojov, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca, právne postavenie športového klubu a športového zväzu a organizovanie športových súťaží, právne postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky, rozhodovanie sporov v oblasti športu, ako aj informačný systém o športe.

Opatrenia proti dopingu v športe, ako aj opatrenia na zabránenie násiliu pri športových podujatiach budú predmetom osobitných právnych predpisov.

K § 2

V ustanovení sú vymedzené základné pojmy používané v celom zákone.

K § 3

Úlohy pri presadzovaní verejného záujmu na úseku športu plní vláda Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republike, samosprávny kraj a obec.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť vlády v oblasti športu. Vláda SR vymenúva a odvoláva na návrh ministra školstva Slovenskej republiky členov Rady pre šport. Jej prostredníctvom získajú športové zväzy možnosť ovplyvňovať najmä tvorbu strategických a koncepčných dokumentov, ako aj návrhy právnych predpisov v oblasti športu. Vláda SR taktiež schvaľuje štatút Rady pre šport.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre štátnu starostlivosť o šport.

K §6

Ustanovenie definuje pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky v oblasti športu.

K § 7

Ustanovenie definuje pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva v oblasti športu.

K § 8

Ustanovenie definuje pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí v oblasti športu, v procese výpočtu dotácií na šport na účely športovej reprezentácie a športových talentov.

K § 9

Ustanovenie zriaďuje akreditačnú komisiu v oblasti športu ako poradný orgán Ministerstva školstva SR. Akreditačná komisia bude posudzovať a na základe splnenia podmienok odporúčať ministerstvu školstva vydať potvrdenie o akreditácii vzdelávacím zariadeniam, ktoré pripravujú športových odborníkov. Zákon predpokladá, že podrobnosti

o organizácii a činnosti akreditačnej komisie, t.j. spôsob rokovania akreditačnej komisie, prípadne jej pracovných skupín upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá ministerstvo.

K §10

Ustanovenie definuje pôsobnosť samosprávneho kraja v oblasti športu.

K §11

Ustanovenie definuje pôsobnosť obce v oblasti športu.

K §12

Ministerstvo školstva je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý na základe štátneho rozpočtu udeľuje dotácie na šport. Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra naďalej zabezpečujú financovanie športu zo štátneho rozpočtu v rámci rozsahu svojej pôsobnosti.

De lege ferenda by bolo vhodné centralizovať zdroje, ktoré rozdeľuje štát, aby nedochádzalo k zdvojovaniu ich použitia a iným prejavom neefektívnosti. V odseku 3 sa definujú oblasti, na ktoré bude možné použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. Samosprávne kraje a obce financujú šport vo vlastnej pôsobnosti.

V budúcnosti by taktiež bolo vhodné určiť povinnosti samosprávnym krajom a obciam, aby rovnako ako ministerstvo školstva financovali šport na základe jednoznačných a rovnakých pravidiel a aby v žiadanej štruktúre zverejňovali informácie o poskytnutých dotáciách. Transparentný systém by celý systém športu zefektívnil, občan by zároveň získal lepšiu možnosť kontrolovať financovanie s verejnými zdrojmi.

K § 13

Dotácie zo štátneho rozpočtu na šport sa majú poskytovať podľa uzákonených zásad.. Cieľom je, aby udelené dotácie boli adresné a efektívne využité a aby verejne dostupné informácie v celom procese – od vypísania súťaže až po kontrolu ich použitia.

Zákonodarca umožňuje ministerstvu, aby udeľovalo dotácie aj priamym udelením. Ide o situácie, keď je adresát dotácie jediný možný. Nosným princípom by však malo byť využívanie súťažných foriem v čo najväčšom rozsahu, lebo tento spôsob využívania prostriedkov na podporu športu je najúčinnejší.

Zákon taktiež upravuje situácie, keď sa financujú viacročné projekty, alebo projekty, ktoré presahujú možnosti poskytnutia dotácie v jednom rozpočtovom roku. Dôležitým obmedzením je celkový objem prostriedkov na dotácie vyčlenený v príslušnom štátnom rozpočte. Krátiť dotáciu na konkrétny projekt a obmedziť jeho realizáciu len pre nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte je nežiaduce, mohlo by to ohroziť celý projekt. Preto sa navrhuje možnosť rozloženia dotácií na dlhšie obdobie, najviac však na tri roky.

K § 14

Definujú sa tu niektoré všeobecné ustanovenia o podmienkach poskytnutia dotácií zo štátneho rozpočtu na šport.

Odsek 4 upravuje situáciu, keď je v prípade priameho udelenia dotácie projekt podporený aj z komerčných zdrojov. Ministerstvo berie tieto zdroje do úvahy tak, aby nedochádzalo k duplicitnému financovaniu projektu a aby sa zároveň nedemotivoval žiadateľ o dotáciu pri vyhľadávaní iných ako štátnych zdrojov.

V odseku 5 zákon zaväzuje žiadateľa o udelenie priamej dotácie informovať o výške komerčných príjmov.

Podľa odseku 6 platia pre prijímateľa priamej dotácie prísnejšie podmienky ako pre účastníkov súťaže. Dôvodom je, aby sa vylúčila možnosť zneužitia prostriedkov napríklad na neoprávnené nadhodnotenie rozpočtu projektu.

K § 15

Celý proces od stanovenia váh priorít až po schválenie dotácií na príslušné projekty musí byť podľa odseku 2 časovaný tak, aby vzápätí po nadobudnutí účinnosti príslušného zákona o štátnom rozpočte a prísune finančných prostriedkov do jednotlivých kapitol mohlo ministerstvo bez zbytočného zdržania presunúť vybraným žiadateľom schválené prostriedky na ich účet. Zámerom tohto opatrenia je, aby realizovanie projektov nebolo ohrozené neskorým presunom schválených dotácií na účet žiadateľa.

V odseku 3 sa definujú kľúčové priority pri financovaní športu. Priority sú stanovené týmto zákonom a je na ministerstve, akú im priradí váhu. Niektoré priority sú rozčlenené na viaceré subpriority a ich subpriority s čiastkovými váhami na 1. a 2. stupni. Ministerstvo má možnosť každý rok váhy priorít prehodnotiť. Číselné váhy sú určujúce na rozdeľovanie celého objemu finančných prostriedkov určených v kapitole ministerstva na podporu športu. Číselné percento váhy alebo váhy na nižšom stupni určuje, aká časť peňazí pôjde na podporu konkrétnej priority.

V odseku 3, písm. e) sú sústredené priority nešpecifikované v ostatných častiach §15. Očakáva sa, že na financovanie týchto priorít nebude možné použiť súťaž, ale dotácie budú udelené priamo. Systém udeľovania musí byť transparentný, preto sa mu venuje osobitná pozornosť v §23 zameranom na informačnú povinnosť.

V odseku 3, písm. f) je priorita na materiálno-technické zabezpečenie na realizovanie investícií do športu. Táto priorita ostala z doterajšieho spôsobu prideľovania dotácií, lebo ju nemožno zrušiť okamžite. Zámerom je utlmiť ju v prechodnom období, až do dosiahnutia nulovej váhy. V budúcnosti bude financovanie tejto oblasti riešené v iných prioritách, kde je orientácia na projekty. Cieľom je zefektívniť použitie dotácií.

Podľa odseku 4 je súčet váh všetkých priorít rovný sto percentám. Ak sa priority delia na ďalšie subpriority, súčet čiastkových váh je rovný váhe príslušnej subpriority, ktorá vznikla takýmto rozčlenením.

V odseku 5 zákon stanovuje, aké parametre má ministerstvo brať do úvahy pri každoročnom prideľovaní váh. Dôležité je, že medziročná zmena váh o viac o jednu pätinu smerom nahor alebo nadol musí byť osobitne zdôvodnená. Ide o záruku, aby sa priority nemenili často a s veľkými výkyvmi. O to dôležitejšie je, aké priority stanoví ministerstvo v prvom roku. Pri každej ďalšej zmene musí ministerstvo pozerať niekoľko rokov dopredu. Určenie váh jednotlivým prioritám je pre potenciálnych uchádzačov kľúčová informácia. Preto ju podľa odseku 6 ministerstvo zverejní v dostatočnom predstihu pred prideľovaním dotácií.

K § 16

Poradným orgánom ministerstva sú komisie. Komisie určené podľa odseku 1 zriaďuje ministerstvo na posudzovanie žiadostí o dotácie podľa príslušných kategórií. V odseku 2 je základný návod na prácu komisií. Rokovania a záznamy komisie sú verejné. Odporúča sa, aby sa spracovával aj obrazový a zvukový záznam o zasadaniach komisie a zverejňoval sa.

K § 17

Pri novom spôsobe financovania športu majú mať deti a mládež lepší prístup k športovaniu. Výrazne by sa mali rozšíriť aktivity na školách mimo vyučovacieho procesu. Tento zákon nerieši športové aktivity v rámci vyučovacieho procesu, ale predpokladá, že mimovyučovacie aktivity naň budú nadväzovať.

Podľa odseku 1 ministerstvo stanoví objem finančných prostriedkov na túto prioritu, pričom na výpočet použije príslušnú váhu. Žiadatelia sa uchádzajú o dotáciu v súťaži. V odseku 3 sa definujú hlavné kritériá, podľa ktorých sa posudzujú žiadosti uchádzačov o dotácie.

Na základe kritérií ministerstvo podľa odseku 4 stanoví matematický vzorec, podľa ktorého sa číselne ohodnocujú jednotlivé projekty v súťaži. Súčasťou vzorca sú definované parametre. Pri posudzovaní projektov musí byť každému parametru priraditeľný číselný údaj. Ak číselný údaj nie je možné priradiť na základe merateľných vstupných parametrov posudzovaného projektu, číselný údaj k takémuto parametru pridelí hodnotiaca komisia na základe pravidiel stanovených ministerstvom.

Komisia zaradí podľa odseku 2 do posudzovania projekty, ktoré žiadajú o dotáciu vyššiu ako päť miliónov slovenských korún. Dôvodom existencie spodnej hranice je, aby sa obmedzila administratívna náročnosť spojená s posudzovaním veľkého množstva malých projektov.

Komisia vyhodnotí projekty podľa stanoveného vzorca a každému vypočíta príslušné skóre. Zoradí ich do poradia podľa indexu efektívnosti. Index efektívnosti je podiel medzi dosiahnutým číselným skóre a veľkosťou dotácie, o ktorú žiadal účastník súťaže na podporu projektu. Žiadateľ má tým väčšiu šancu získať dotáciu, o čo vyššie dosiahne skóre (teda naplní podmienky priority ministerstva) a o čo menej nadhodnotí žiadanú sumu.

Výsledný rebríček komisie je podľa odseku 8 pre ministerstvo odporúčacím podkladom pri rozdelení objemu prostriedkov určených na túto prioritu medzi víťazné projekty.

V zmysle odseku 9 ministerstvo pridelí dotácie. Ministerstvo môže podľa odseku 10 rozdeliť súťaž na viacero kôl, pričom sa riadi zásadami uvedeným v predchádzajúcich odsekoch. Odsek 11 ukladá ministerstvu povinnosť zverejniť výsledky súťaže.

K § 18

S cieľom vytvoriť pri obmedzenom objeme zdrojov vhodné podmienky na reprezentovanie Slovenska v zahraničí, zostavuje ministerstvo zoznam prioritných športov. Týchto niekoľko športov bude mať vytvorené zvýhodnené podmienky oproti ostatným, pretože sú populárne doma i v zahraničí a získali pre krajinu dobré výsledky.

Podľa odseku 1 ministerstvo stanoví objem finančných prostriedkov na túto prioritu, pričom na výpočet použije príslušnú váhu. Keďže ide o reprezentačné športy, podľa odseku 2 môžu byť uchádzačmi o dotáciu len športové zväzy. Za športové zväzy sa však považujú len tie, ktoré spĺňajú kritériá určené v §36 tohto zákona.

Odsek 3 určuje základné kritériá na udeľovanie dotácie v tejto oblasti. Malo by ísť o populárne športy, ktoré už zároveň majú za sebou medzinárodné úspechy.

Ministerstvo vyzve v zmysle odseku 5 uchádzačov na predloženie žiadostí, vyhodnotí ich a podľa vzorca im pridelí číselné skóre.

Podľa odseku 7 ministerstvo vyhodnotí projekty podľa stanoveného vzorca a každému vypočíta príslušné skóre. Zoradí ich do poradia podľa indexu efektívnosti. Index efektívnosti je podiel medzi dosiahnutým číselným skóre a veľkosťou dotácie, ktorú žiadal účastník súťaže na podporu projektu. V zmysle odseku 8 ministerstvo pridelí dotácie. Ak sa na podporu projektov nevyčerpajú všetky prostriedky, ministerstvo ich presunie na podporu iných športov. Odsek 9 ukladá ministerstvu povinnosť zverejniť výsledky súťaže.

K § 19

Okrem prioritných športov zameraných na špičkovú reprezentáciu Slovenska podporuje ministerstvo aj ďalšie športy.

V zmysle odseku 2 môžu byť uchádzačmi o podporu športové zväzy alebo združenia športových zväzov. To znamená, že so zámerom získať dotáciu, napríklad splniť základnú podmienku presiahnuť minimálnu výšku dotácie päť miliónov slovenských korún, sa môžu menšie zväzy účelovo združovať. Dôvodom existencie spodnej hranice je, aby sa obmedzila administratívna náročnosť spojená s posudzovaním veľkého množstva malých projektov. Spôsob vyhodnotenia a zverejnenia výsledkov súťaže je rovnaký ako v § 18.

Ministerstvo môže podľa odseku 4 rozdeliť súťaž na viacero kôl, pričom sa riadi zásadami uvedeným v predchádzajúcich odsekoch.

K § 20

Okrem všeobecnej podpore športu mládeže popri vyučovacom procese vytvára ministerstvo podmienky na podporu mladých športových talentov. Podľa odseku 1 ministerstvo stanoví objem finančných prostriedkov na túto prioritu, pričom na výpočet použije príslušnú váhu.

Uchádzačmi o dotáciu sú podľa odseku 2 športové zväzy. To znamená, že úspešný zväz môže získať finančnú dotáciu na reprezentáciu a zároveň dotáciu na podporu mladých športových talentov. Aj tu objem dotácie limitovaný spodnou hranicou päť miliónov slovenských korún. Spôsob vyhodnotenia a zverejnenia výsledkov súťaže je rovnaký ako v § 18.

K § 21

Dotácie na podporu domácich športových súťaží a podujatí majú nahradiť súčasné dotácie na odvetvia. Podľa odseku 1 ministerstvo stanoví objem finančných prostriedkov na túto prioritu, pričom na výpočet použije príslušnú váhu. Ministerstvo podporuje tie súťaže, ktoré spĺňajú kritériá v odseku 2 - dominuje v nich merateľná popularita druhu športu a pozitívny morálny, etický a športový prínos súťaže pre verejnosť a podporu talentov. Spôsob vykonania, vyhodnotenia a zverejnenia výsledkov súťaže je rovnaký ako v § 18. Rozdiel je iba ten, že objem dotácie limitovaný spodnou hranicou päť miliónov slovenských korún (odsek 4).

K § 22

Dotácie na osvetu v športe slúžia na podporu projektov informujúcich o výhodnosti športovania a nabádajúcich na zdravý životný štýl. Životný štýl je rozhodujúci z pohľadu zdravotného stavu obyvateľov. Podľa odseku 1 ministerstvo stanoví objem finančných prostriedkov na túto prioritu, pričom na výpočet použije príslušnú váhu. Spôsob vykonania, vyhodnotenia a zverejnenia výsledkov súťaže je rovnaký ako v § 18. Rozdiel je iba ten, že objem dotácie limitovaný spodnou hranicou päťstotisíc slovenských korún (odsek 3).

K § 23

Jednou zo zásad nového spôsobu financovania športu je transparentnosť. Všetky dostupné informácie sa zverejňujú. Nosným informačným kanálom je internetová stránka ministerstva. Sústreďujú sa na nej aj informácie o športových zväzoch, vzdelávacích inštitúciách, prevádzkovateľoch športových zariadení a príjemcoch dotácií z verejných zdrojov (§ 48).

Podľa odseku 2 Ministerstvo školstva SR zverejňuje výšku finančných prostriedkov poskytnutých fyzickým osobám a právnickým osobám podľa §15, ods. 3, písm. h), ktorá sa týka váhy zabezpečiť administratívne úkony spojené s realizáciou ostatných priorít. Ide

napríklad o odmeny členom hodnotiacich komisií alebo úhrady za monitorovanie masmédií. Informácie o týchto platbách sú verejné.

Podľa odsekov 3 a 4 zverejňujú prideľovanie dotácií na šport aj samosprávne kraje na vlastných internetových stránkach a obce spôsobom umožňujúcim hromadným prístup (keďže nie všetky obce na Slovensku majú vlastnú internetovú stránku).

Odsek 5 ukladá povinnosť príjemcom zverejňovať údaje o dotáciách z verejných rozpočtov na vlastných internetových stránkach. Táto povinnosť sa vzťahuje na príjemcov, ktorých príjem z dotácií prevýši v kalendárnom roku jeden milión slovenských korún.

Príjemca dotácie podľa §15, ods. 3, písm. e) zverejňuje rozpočet projektu s použitou dotáciou do 15 dní od udelenia dotácie. Týka sa to váhy podporovať vedecko-výskumnú činnosť v športe, vytvárať podmienky pre výchovu a vzdelávanie v oblasti športu, uskutočňovať opatrenia proti dopingu v športe, podporovať riešenie sporov pri športovej činnosti, zdravotnú starostlivosť o športovcov, medzinárodnú spoluprácu a medzinárodné programy v oblasti športu, budovanie informačného systému v športe.

K § 24 a §25

Ak výkon športovej činnosti vykazuje prvky závislej činnosti, má športovec status zamestnanca a jeho športová činnosť sa bude realizovať v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý možno, vzhľadom na jeho špecifickú povahu, kvalifikovať ako obdobný pracovnoprávny vzťah. Pracovnoprávne vzťahy športovcov vznikajú uzavretím športovej zmluvy alebo dohody o výkone športovej práce medzi športovcom a športovým klubom alebo športovým zväzom.

Na základe písomnej športovej zmluvy sa zakladá zamestnanecký pomer medzi športovcom a športovým klubom alebo športovým zväzom. Z hľadiska miery ochrany profesionálneho športovca ako účastníka zamestnaneckého pomeru možno jeho právne postavenie prirovnať k právnemu postaveniu zamestnanca v pracovnom pomere.

Zákon zakotvuje pracovnoprávny status profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch v súlade s platným znením §3 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ktoré určuje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce.

Pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe písomnej dohody o výkone športovej práce požíva nižšiu mieru ochrany ako zamestnanecký pomer. Dohodu o výkone športovej práce môže športový klub alebo športový zväz so športovcom uzatvoriť, ak by výkon športovej činnosti bol v zamestnaneckom pomere neúčelný alebo nehospodárny.

Ak výkon športovej činnosti nevykazuje prvky závislej činnosti, to znamená, že športovec z inštitucionálneho hľadiska vystupuje samostatne vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť, má takýto športovec postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

K § 26

Ustanovuje predpoklady výkonu profesionálnej športovej činnosti, ktorými sú zdravotná spôsobilosť a preukaz športovca.

K § 27

Zamestnanecký pomer sa zakladá písomnou športovou pracovnou zmluvou medzi profesionálnym športovým klubom alebo športovým zväzom a fyzickou osobou, ktorá spĺňa predpoklady pre výkon profesionálnej športovej činnosti. Nesplnenie povinnosti písomnej formy spôsobuje neplatnosť športovej zmluvy.

V odseku 4 sú uvedené podstatné náležitosti pracovnej športovej zmluvy, ktorými sú:

•druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, t.j. predmet športovej činnosti s druhovou špecifikáciou podľa športového odvetvia,

•miesto výkonu športovej činnosti,

•deň nástupu do práce, t.j. deň začatia športovej činnosti,

•mzdové podmienky,

•doba trvania zamestnaneckého pomeru, keďže profesionálni športovci uzatvárajú pracovné športové zmluvy na dobu určitú,

•spôsob skončenia zamestnaneckého pomeru, najmä výpovedné dôvody obidvoch zmluvných strán,

•podmienky poskytovania dovolenky.

V prípade, že bude v pracovnej športovej zmluve absentovať len jedna z týchto náležitostí, táto skutočnosť bude zakladať neplatnosť športovej zmluvy. V pracovnej športovej zmluve si môžu zmluvné strany dohodnúť i ďalšie dojednania, na ktorých majú záujem. Z hľadiska formy športová zmluva vyžaduje obligatórne písomnú formu, v opačnom prípade by bola absolútne neplatná.

Dojednanie trvania zamestnaneckého pomeru je časovo obmedzené na dobu najdlhšie päť rokov. Zamestnanecký pomer možno opätovne dojednávať najviac päťkrát za sebou. Za opätovne dojednaný zamestnanecký pomer sa považuje zamestnanecký pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho zamestnaneckého pomeru medzi tými istými účastníkmi.

Je nevyhnutné upraviť odchýlky od bežného pracovnoprávneho režimu profesionálnych športovcov všade tam, kde to vyžaduje osobitná povaha športu. Zákon explicitne určuje, ktoré ustanovenia ZP sa na profesionálnych športovcov

•nebudú vzťahovať vôbec (napríklad skúšobná doba, normovanie práce, rôzne príplatky, napr. za prácu nadčas). V oblasti pracovného času sa na športovcov vôbec nebudú vzťahovať ustanovenia o rozvrhnutí pracovného času (§86 až §89 ZP), ktoré sa však môžu upraviť v pracovnej zmluve. Nevhodná je aplikácia viacerých ďalších ustanovení, napríklad normovania práce (§133 ZP), stravovania zamestnancov (§152) (napríklad pri jednofázových večerných tréningoch).

•budú vzťahovať odlišne (napríklad dovolenka, nepretržitý odpočinok)Dovolenka (§100 - §118 ZP) – ustanovenia ZP sa na profesionálnych športovcov nebudú vzťahovať; počet dní dovolenky na zotavenie a podmienky jej čerpania sa môžu určiť v športovej pracovnej zmluve, pričom minimálna výmera dovolenky na zotavenie bude najmenej 4 týždne.

Nepretržitý odpočinok (§93 ZP). Článok 10 Smernice (93/104/ES) Rady ES z 23. 11. 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času umožňuje určiť odchýlky od povinných 35 hodín nepretržitého odpočinku v týždni.

Zákon neupravuje pracovnoprávne vzťahy amatérskych športovcov.

K § 28

S mladistvým športovcom, ktorý dovŕšil 15 rokov veku, môže športový klub alebo športový zväz uzatvoriť športovú zmluvu iba po predchádzajúcom písomnom súhlase jeho zákonného zástupcu.

K § 29

Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi športovým klubom alebo športovým zväzom a profesionálnym športovcom musí obsahovať predchádzajúci písomný súhlas zákonného zástupcu s dočasným pridelením, ak ide o mladistvého športovca, ktorý dovŕšil 15 rokov veku.

K § 30

Odstúpenie od športovej zmluvy profesionálnym športovcom je o spôsob skončenia zamestnaneckého pomeru, ktorý sa svojím charakterom vyznačuje určitou výnimočnosťou. Na jeho uplatnenie zákon predpokladá existenciu vážnych dôvodov, pre skutkové naplnenie ktorých sa zamestnanecký pomer skončí momentom jeho doručenia. §30 dopĺňa všeobecné ustanovenie §69 ZP o iné dôvody uvedené v pracovnej športovej zmluve.

Podmienkou platnosti pre tento spôsob skončenia zamestnaneckého pomeru je existencia dôvodu ustanoveného v tomto zákone, jeho skutkové vymedzenie a tiež samotné doručenie (v zmysle §70 ZP).

K § 31

Demonštratívnym spôsobom ustanovuje povinnosti profesionálneho športovca ako zamestnanca.

K § 32

Demonštratívnym spôsobom ustanovuje povinnosti športového klubu alebo športového zväzu ako zamestnávateľa.

K § 33

Diferencuje medzi dvoma stupňami intenzity porušenia povinností profesionálneho športovca, pričom definuje pojem závažné porušenie povinností.

V závislosti od toho, ktorú skutkovú podstatu porušenia povinnosti profesionálny športovec naplní, je športový klub alebo športový zväz oprávnený uplatniť voči nemu sankcie determinované stupňom intenzity porušenia povinností.

Za porušenie povinnosti profesionálneho športovca, ktoré sa vyznačujú nižšou mierou intenzity sa môže športový klub alebo športový zväz rozhodnúť, či voči profesionálnemu športovcovi uplatní sankciu písomného napomenutia alebo zníženia nenárokovateľnej zložky mzdy najviac na tri mesiace, ak bola dohodnutá v pracovnej športovej zmluve (v praxi môže ísť v kolektívnych športoch napríklad o tzv. „prémie“). Jeho rozhodnutie bude závisieť od okolností daného prípadu. Nie je vylúčené, že za tú istú skutkovú podstatu porušenia povinností uplatní športový klub alebo športový zväz voči jednému profesionálnemu športovcovi sankciu písomného napomenutia a voči druhému zníženie nenárokovateľnej zložky mzdy najviac na tri mesiace. Tento postup je možné realizovať z psychologického aspektu, pretože tá istá sankcia môže mať na každého profesionálneho športovca iný vplyv.

Pri závažnom porušení povinností sa predpokladá väčšia intenzita porušenia a v dôsledku toho sú jednotlivé sankcie prísnejšie. Na základe takéhoto porušenia povinností môže športový klub alebo športový zväz znížiť nenárokovateľnú zložku mzdy najviac na šesť mesiacov, odobrať nenárokovateľnú zložku mzdy, skončiť zamestnanecký pomer výpoveďou alebo odstúpením od športovej zmluvy. O aký spôsob skončenia zamestnaneckého pomeru v danom prípade pôjde, zákon ponecháva na samotný športový klub alebo športový zväz. Rovnako ako pri iných sankciách bude jeho rozhodnutie závislé od okolností predmetného závažného porušenia povinností.

K § 34

Dohodu o výkone športovej práce môže športový zväz alebo športový klub uzatvoriť so športovým odborníkom alebo so športovým reprezentantom, ak predpokladaný rozsah športovej práce neprekračuje 500 hodín v kalendárnom roku.

K § 35

Športový klub je základnou organizačnou jednotkou v európskom modeli športu. Športový klub je právnickou osobou, ktorá môže byť založená ako občianske združenie a potom sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona č. 83/1990 Zb. alebo ako obchodná spoločnosť a potom sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zákon vylučuje, aby sa športový klub zriadil ako iná právnická osoba, napríklad nadácia alebo družstvo.

Zákon výslovne umožňuje, aby sa členom športového klubu mohla stať aj právnická osoba, čo je dôležité najmä pri tých športových kluboch, ktoré pôsobia vo viacerých športových odvetviach a športových súťažiach.

Rozdelenie športových klubov na profesionálne športové kluby a na ostatné (amatérske) športové kluby má význam z hľadiska ich účasti na amatérskych, otvorených alebo profesionálnych športových súťažiach.

Pre športový klub má vyhlásenie športovej súťaže za profesionálnu športovú súťaž veľký význam, pretože profesionálnej športovej súťaže sa môže zúčastniť len profesionálny športový klub, t.j. ktorý je z hľadiska právnej formy akciovou spoločnosťou alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným. V prípade záujmu športového klubu s inou právnou formou zúčastniť sa profesionálnej športovej súťaže musí zmeniť svoju právnu formu z občianskeho združenia na obchodnú spoločnosť. Dôvodom je vytvorenie rovnakých právnych podmienok, pretože v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora sa pravidlá profesionálnej športovej súťaže približujú pravidlám hospodárskej súťaže. Napriek tomu sa športové súťaže vyznačujú niektorými osobitosťami, ako napríklad tými, že

- v športe nie je cieľom hry odstrániť slabšieho protivníka,

- je potrebné zachovať neistotu športových výsledkov a teda aj určitý stupeň vyrovnanosti v športových súťažiach pre udržanie záujmu divákov.

Snaha o zachovanie týchto osobitostí športových súťaží v porovnaní s pravidlami hospodárskej súťaže je motívom pre jasné a rovné právne prostredie aj z hľadiska právnych foriem športových klubov.

K §36 a §37

Športový zväz je kľúčovou organizáciou v európskom modeli športu, ktorej úlohou je prepojenie medzi profesionálnym športom, amatérskym športom a športom pre všetkých v príslušnom športovom odvetví.

Napriek tomu, že ide o subjekt súkromného práva, zákon zveruje športovému zväzu viaceré úlohy, ktorých plnenie je vo verejnom záujme štátu. Zákon neurčuje taxatívne úlohy športovému zväzu, ale ustanovuje najmä tie, pri plnení ktorých športový zväz napĺňa obsah verejného záujmu v športe. Okrem týchto úloh zákon o športe ustanovuje aj ďalšie povinnosti športovému zväzu napríklad pri budovaní informačného systému o športe.

Cieľom týchto ustanovení je určiť kritériá pre legitimitu športového zväzu vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Inflácia rôznych športových odvetví, ktoré majú len marginálny význam a niekedy je vôbec otázne, či ide o športové odvetvie, spôsobila, že systém športových organizácií sa stal neprehľadným. Neprehľadnosť podstatne zvyšovali rôzne združenia športových klubov, športovcov ale aj iných subjektov, ktoré mali ambície stať sa legitímnym partnerom pre orgány verejnej moci a osobitne ministerstva. Ich ambície sa zvyšovali, ak mali možnosť uchádzať sa o financie z verejných zdrojov. Zákon určuje, že športový zväz sa môže uchádzať o financie z verejných rozpočtov, pokiaľ plní úlohy podľa tohto zákona.

K § 38

Zákon rozdeľuje športové súťaže na profesionálne, otvorené a amatérske. Zákon neobmedzuje nikoho v práve vyhlásiť športovú súťaž a byť jej organizátorom, môže ju vyhlásiť ktokoľvek. Zároveň ponecháva úplne v kompetencii vyhlasovateľa športovej súťaže určenie podmienok účasti na športovej súťaži. Zákon však výslovne určuje, že základnou podmienkou účasti športového klubu na športovej súťaži je absencia verejného dlhu. V prípade, že súčasťou vyhlásenia športovej súťaže budú aj odmeny a ceny, je takéto vyhlásenie považované za verejný prísľub a vzťahujú sa naň ustanovenia § 850 Občianskeho zákonníka.

Právo rozhodnúť o tom, aký charakter bude mať športová súťaž, má organizátor športovej súťaže. Športový klub sa bude môcť zúčastniť profesionálnej športovej súťaže len ako obchodná spoločnosť, a to buď ako akciová spoločnosť alebo ako spoločnosť s ručením obmedzeným.

K § 39

Prejavom autonómnosti športu je kreovanie športovej reprezentácie Slovenskej republiky. Príprava a úspešná účasť športovej reprezentácie Slovenskej republiky na medzinárodnej súťaži je vzhľadom na prestížny charakter športových súťaží družstiev najmä v kolektívnych športoch vo verejnom záujme.

Výber športovcov a športových odborníkov na medzinárodnú športovú súťaž ponecháva zákon v kompetencii športového zväzu v konkrétnom športovom odvetví. Je plne v kompetencii športových zväzov určovať kritériá a limity, ktoré športovec musí splniť, aby bol nominovaný za člena športovej reprezentácie. V zhode s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci Chirtelle Deliège v. Ligue Francophone de Judo et Disciplines Associèes z 11. 4. 2000 sa pri nominovaní športovca na medzinárodnú športovú súťaž musia zohľadniť aj kritériá určené organizátorom medzinárodnej športovej súťaže (napríklad splnenie atletických limitov na účasť na majstrovstvá sveta v atletike). Ani splnenie týchto limitov a kritérií však neznamená pre športovca automatické právo byť nominovaný na predmetnú medzinárodnú športovú súťaž. Toto právo má v rukách buď športový zväz konkrétneho športového odvetvia alebo iný subjekt, ktorého výslovne splnomocňujú pravidlá predmetnej medzinárodnej športovej súťaže. Príkladom môže byť Slovenský olympijský výbor, ktorý v zmysle Olympijskej charty má povinnosť „zúčastňovať sa na olympijských hrách vyslaním športovcov“ (článok 31 ods. 3 Olympijskej charty). Aj v tomto prípade však príslušný subjekt, ktorý poveruje športovca športovou reprezentáciou zohľadňuje návrhy príslušného športového zväzu.

Ustanovenie umožňuje, aby Ministerstvo, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, za účelom skvalitňovania materiálno - technických a organizačných podmienok pre športovú prípravu štátnej reprezentácie, vytvorili stredisko športovej prípravy.

K § 40

Oprávnenia športového zväzu alebo iného subjektu, ktorý poveril športovca športovou reprezentáciou, spojené s príjmami športovej reprezentácie na druhej strane zaväzujú na znášanie nákladov športovej reprezentácie. Zákon nevylučuje, že tieto náklady alebo ich časť budú hradené aj zo štátneho rozpočtu pri splnení podmienok, ktoré určuje zákon.

K § 41

V zhode s tendenciou hľadania mimosúdnych prostriedkov riešenia sporov sa v konaní rozširujú možnosti využitia rozhodcovského konania aj na iné ako majetkové spory vzniknuté

z obchodno-právnych a občianskoprávnych vzťahov. Novou skutočnosťou je zriadenie rozhodcovského súdu pre šport ako osobitného orgánu oprávneného rozhodovať určené druhy sporov v športe. Zriadenie tohto orgánu odľahčí rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a urýchli rozhodovanie zákonom určenej kategórie sporov v športe.

Podľa odseku 2 rozhodca rozhodcovského súdu musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú prax. Pre zachovanie potrebnej nestrannosti ustanovenie vyžaduje, aby výkon funkcie rozhodcu bol nezlučiteľný s členstvom v riadiacich orgánoch Slovenského olympijského výboru, Slovenského paralympijského výboru, športového zväzu alebo športového klubu.

Pri športovej činnosti vznikajú osobitné druhy sporov, ktoré sú spojené s charakterom športovej súťaže, ale aj s uplatňovaním osobitných športových pravidiel. Zákon vymedzuje len druhy športových sporov, ktoré sa v praxi vyskytujú. Rozhodnutia disciplinárnych orgánov športových zväzov môžu byť preskúmané Rozhodcovským súdom pre šport až po ich právoplatnom ukončení v rámci orgánov športových zväzov.

Pre rozhodovanie športových sporov môže byť využitý Rozhodcovský súd pre šport, ktorý bude rozhodovať športové spory primerane na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pri ich rozhodovaní sa musí riadiť na rozdiel od iných druhov rozhodcovských konaní nielen platnými právnymi predpismi, ale musí zobrať do úvahy aj. pravidlá konkrétnej športovej súťaže, v rámci ktorej vznikol spor, resp. pravidlá športového odvetvia.

Osobitne dôležitá pre rozhodovanie športových sporov je aj rýchlosť rozhodovania, pretože neskoré rozhodnutie by mohlo ohroziť priebeh celej športovej súťaže, najmä v prípade športových súťaží, ktoré sú naviazané na medzinárodné športové súťaže a zapojenie do nich je bezprostredne spojené s výsledkom športovej súťaže (napríklad v prípade postupu víťazov vnútroštátnej najvyššej futbalovej súťaže do európskej futbalovej ligy majstrov). Zákon preto v odseku 4 ustanovuje povinnosť, aby rozhodcovský súd pre špor rozhodol do 30 dní od podania návrhu; v prípadoch, ktoré by mohli ohroziť priebeh športovej súťaže do troch pracovných dní po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania.

K § 42

Rozhodujúcim subjektom pre posúdenie porušenia športových pravidiel v konkrétnej športovej hre alebo športovej súťaži je športový rozhodca poverený jej rozhodovaním. V záujme zabezpečenia istoty a zmyslu športovej súťaže je rozhodnutie športového rozhodcu zásadne nezmeniteľné a nezrušiteľné.

Organizátor športovej súťaže môže so súhlasom športového zväzu dodatočne po skončení športovej súťaže zmeniť jej výsledok iba v prípade neskoršieho zistenia závažného porušenia pravidiel športovej súťaže alebo športových pravidiel.

Okrem zmeny výsledku môže organizátor športovej súťaže zakázať športovcovi alebo športovému klubu pokračovanie v športovej súťaži, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé. Napríklad, ak pôjde o dlhodobú súťaž, tak sankcia vzťahujúca sa na pokračovanie v športovej súťaži môže byť uložená ako zákaz účasti v nasledujúcej športovej hre alebo viacerých hrách. Najkrajnejšou sankciou je zákaz účasti vo všetkých športových hrách predmetnej športovej súťaže. Takéto rozhodnutie môže byť vydané len so súhlasom športového zväzu pre športové odvetvie v rámci ktorého sa športová súťaž uskutočnila.

Využitie rozhodcovského súdu pre šport sa týka len vnútroštátnych športových súťaží, ktorých organizátorom nie je medzinárodná športová organizácia. Zákon však nebráni, aby sa Rozhodcovský súd pre šport využil aj v súťaži organizovanej medzinárodnou športovou organizáciou na základe rozhodnutia medzinárodnej športovej organizácie aj pre prípad ustanovený v odseku 2.

K § 43

Disciplinárne konanie voči športovcovi alebo športovému odborníkovi je odlišné ako sankcia ukladaná organizátorom športovej súťaže podľa § 42 ods. 2. Jej obsahom je zodpovednosť za porušenie povinností uložených v športových pravidlách konkrétneho športového odvetvia, ktoré vydáva športový zväz. Disciplinárna zodpovednosť sa uplatňuje nezávisle od sankcií, ktoré sú ukladané za porušenie športových pravidiel v konkrétnej športovej hre alebo športovej súťaži. Športový zväz môže uplatniť disciplinárnu zodpovednosť len voči svojim členom. Voči nečlenom môže uplatniť len zodpovednosť za porušenie pravidiel športovej hry alebo športovej súťaže za podmienky, že je jej organizátorom.

K § 44

Ustanovenie vyjadruje podporu Slovenskej republiky výchove a vzdelávaniu v športe. Nadväzuje na úspešné zabezpečovanie výchovy a vzdelávania formou získavania odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných činnosti v oblasti športu.

Ustanovenie označuje športového trénera a športového rozhodcu ako príklady funkcií, výkon ktorých vyžaduje odbornú spôsobilosť v oblasti športu, definuje odbornú spôsobilosť a poveruje ministerstvo aby svojim všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo podrobnosti o podmienkach získavania odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti športu a o príprave na ich vykonávanie.

K § 45

Ustanovenie definuje spôsob, ktorým možno získať odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných činností v oblasti športu a požiadavky, ktoré musí spĺňať príslušné vzdelávacie zariadenie. Na základe pozitívnych skúseností z minulosti sa preberá systém akreditácie, ktorú vydáva na základe schválenia a odporúčania akreditačnou komisiou ministerstvo. Na akreditačnú komisiu sa prenáša aj oprávnenie v spolupráci s odborníkmi z vysokých škôl, z odborných a vedeckých ustanovizní v Slovenskej republike, vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok, za ktorých ministerstvo vydalo potvrdenie o akreditácii. Ustanovenie tiež zmocňuje ministerstvo, aby svojim všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo podrobnosti o zriadení, zložení a činnosti akreditačnej komisie a o vydávaní potvrdení o akreditácii.

K § 46, §47 a §48

V záujme zvýšenia transparentnosti športového systému sa zriaďuje informačný systém o športe, ktorého správou je poverené ministerstvo. Jeho zriadenie je vyvolané potrebou sprehľadnenia systému, do ktorého sú investované značné finančné prostriedky z verejných zdrojov. Viaceré kontroly zamerané na finančné hospodárenie s poskytnutými prostriedkami z verejných zdrojov poukázali na neprehľadnosť a absenciu základných údajov o počte športovcov, športových odborníkoch, športových zariadení a športových súťaží v jednotlivých športových odvetviach. Informačný systém o športe má odstrániť aj podozrenia z manipulovaním legitimity niektorých športových zväzov, ktoré vykazujú nekorektné údaje napríklad o počte svojich členov, o množstve nimi organizovaných športových súťaží a pod. Včasné informácie o športových súťažiach umožnia športovcom ale aj divákom aktívnu účasť na nich. Informácie o použití prostriedkov z verejných zdrojov zasa zvýšia dôveryhodnosť športových klubov a športových zväzov nielen vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale aj k občanom.

Informačný systém o športe môže splniť všetky tieto potreby a požiadavky vtedy, ak bude komplexný, včasný a široko prístupný, preto sa predpokladá jeho prístupnosť na internete alebo prostredníctvom iných všeobecne prístupných komunikačných prostriedkov.

Informačný systém o športe sa bude skladať z viacerých registrov, ktoré sú taxatívne v zákone vymedzené. Vzhľadom na to, že bude prístupný aj verejnosti bude obsahovať len také údaje o fyzických osobách a právnických osobách, ktoré neohrozia právo na súkromie a budú rešpektovať zákonnú ochranu osobných údajov.

Zakotvením zákonnej informačnej povinnosti sa má zabezpečiť včasnosť, vierohodnosť a úplnosť údajov obsiahnutých v jednotlivých registroch informačného systému o športe. Každému registru korešponduje konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať povinnosť pravidelne zasielať ministerstvu zákonom požadované údaje. Nesplnenie tejto povinnosti je zákonom sankcionované.

K § 49

Ustanovenie upravuje možnosť uložiť sankcie za porušenie zákona.

K § 50

Stanovuje sa povinnosť pre športové kluby alebo športové zväzy a profesionálnych športovcov, ktorí pred účinnosťou tohto zákona uzatvorili zmluvy na výkon športovej činnosti, zosúladiť tieto zmluvy s novou právnou úpravou do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 51

Ustanovenie konštatuje, že osvedčenia vydané vzdelávacím zariadeniam na výkon špecializovaných profesionálnych činností v oblasti telesnej kultúry podľa doterajších predpisov sa považujú za akreditáciu podľa tohto zákona, no ich platnosť však končí najneskoršie päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Do tejto doby musia preto zariadenia prejsť novou akreditáciou.

K §52

Ustanovenie určuje povinnosti pre športový zväz, vzdelávaciu inštitúciu ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii podľa doterajších predpisov a správcovi športového zariadenia.

Športový zväz je povinný do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona poskytnúť ministerstvu údaje uvedené v §48 písm. a), b), c) a d).

Vzdelávacia inštitúcia, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii podľa doterajších predpisov je povinná do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona poskytnúť ministerstvu zoznam vzdelávacích aktivít v oblasti športu, ktoré zabezpečuje.

Správca športového zariadenia je povinný do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona poskytnúť ministerstvu údaje uvedené v §48 písm. f).

K § 53

Ustanovenie obsahuje výpočet právnych predpisov, ktorých aktuálnosť prijatím zákona zaniká a ktoré sa z tohto dôvodu navrhujú zrušiť.

K ČL.II

Ustanovuje sa nový stály poradný orgán vlády Rada vlády Slovenskej republiky pre šport.

K ČL. III

Dopĺňa sa živnostenský zákon bodom 11, ktorý určuje, že činnosť profesionálneho športovca sa považuje za slobodné povolanie a nevzťahuje sa naňho režim Živnostenského zákona.

K Čl. IV

Účinnosť zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje od 1. januára 2008.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí k záväzkom, ktoré vyplývajú z Prístupovej zmluvy, Aktu o podmienkach pristúpenia a Príloh k Aktu pristúpenia,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu – bezpredmetné.

4. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev, avšak nie priamo vo všeobecne záväzných právnych aktoch, ale v judikatúre Európskeho súdneho dvora, napríklad

-Bosman, ECR 1995, I-4921

-Walrave a Koch v. Union Cycliste Internationale, ECR, 1974, 1405

-Dona v. Mantero, ECR, 1976, 1333

-Christelle Deliège v Ligue Francophone de Judo et Diciplines Associeès ASLB, ECR, 2000, C-51/96 a C-191/97

-Jyri Lehtonen et Castors Canada Dry Namur-Braine ASBL v. Féderation Royal Belge des Sociétés de Basket-ball ASBL, ECR, 2000, C-176-96

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora .

6. Gestor:

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1. Zhodnotenie finančných vplyvov:

Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Rozsah zdrojov zo štátneho rozpočtu na šport schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok. Na rozdiel od platného právneho predpisu zákona §13, písm. a) č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre v znení neskorších predpisov predložený návrh zákona nezaväzuje vyčleniť určitý rozsah zdrojov na šport.

Podľa §15, ods. 3, písm. e) návrhu zákona financovanie nových inštitútov - činnosti stáleho súdu pre šport (§41) po jeho zriadení, ako aj financovanie správy informačného systému v športe (§46-§47) bude pokryté v rámci procesu určenia váh jednotlivým prioritám financovania športu, pričom podľa §15, ods. 4 návrhu zákona súčet váh v jednotlivých prioritách je 100%. Vplyv na štátny rozpočet je preto neutrálny, financovanie nových inštitútov podľa §15, ods. 4 znamená len zmenu štruktúry vynakladaných prostriedkov vyčlenených na šport.

Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani vplyv na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.

2.Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie ani na hospodárenie iných fyzických osôb a právnických osôb.

3.Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona má vplyv na zamestnanosť, keďže v nadväznosti na §3 ods. 2 Zákonníka práce budú profesionálni športovci v kolektívnych športoch podľa §24, §25 a nasl., §50 ods. 2 a 3 návrhu zákona vykonávať svoju športovú činnosť ako zamestnanci.