DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predkladaný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky mení platný ústavný stav v smere zúženia imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej „NR SR“) a sudcov a taktiež odbúrava potrebu súhlasu NR SR, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd“) na trestné stíhanie poslancov NR SR resp. sudcov.

Doteraz platný stav vyžaduje pre trestné stíhanie poslancov NR SR jej súhlas, obdobne u sudcov ústavného súdu i všeobecných súdov a generálneho prokurátora sa na trestné stíhanie vyžaduje súhlas ústavného súdu.

Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody politického zápasu na pôde parlamentu a istoty (ochrany) sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje. Nemôže chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním vo veciach, ktoré s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou nesúvisia. Preto predkladaný návrh v tomto smere zrovnoprávňuje poslancov a sudcov s ostatnými občanmi štátu a ponecháva im imunitu len za hlasovanie v parlamente, za výroky prednesené v NR SR a u sudcov za ich rozhodovaciu činnosť. Takto sa lepšie zabezpečí obrana občianskej spoločnosti pred potencionálnym zneužívaním moci, pričom navrhovaná úprava bude aj ochranou pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín. Naďalej pritom zostáva zakotvenie potreby súhlasu NR SR resp. ústavného súdu na vzatie poslanca, resp. sudcu a generálneho prokurátora do väzby.

Zúženie imunity poslancov a sudcov je v súlade s požiadavkami Rímskeho Štatútu medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou, a ktorý nadobudol platnosť aj pre Slovenskú republiku dňom 1. júla 2002 (vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 333/2002).

Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť ani životné prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu:

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky:

- Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú vzhľadom na predmet návrhu žiadne záväzky.

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z určených gestorstviev smerníc:

- Z určených gestorstiev smerníc nevyplývajú vzhľadom na predmet predkladaného návrhu žiadne záväzky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c)

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu vyhlášky s právnymi normami Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravenej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty)

Bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

Zakotvuje sa pravidlo, že ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán musí tento fakt ihneď oznámiť predsedovi NR SR (stav totožný s doteraz platným stavom) a predsedovi mandátového a imunitného výboru (pravidlo nové). Zároveň sa ustanovuje, že poslanca možno vziať do väzby len po tom, čo k tomuto dá predbežný súhlas mandátový a imunitný výbor. Tento predbežný súhlas musí schváliť NR SR na svojej najbližšej schôdzi. Ak sa tak neudeje, poslanec musí byť prepustený na slobodu.

Navrhovanou úpravou čl. 78 ods. 3 a 4 týkajúcou sa len práv poslanca pokiaľ ide o jeho zadržanie a väzbu sa tak odbúra potreba súhlasu NR SR s trestným stíhaním poslanca. Takto sa dosiahne stav, že eventuálne trestné stíhanie poslancov bude podobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní bez akýchkoľvek možností ovplyvňovať ich rozhodnutie zvonku.

K bodu 2

Zrušenie možnosti odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa poslanci dozvedeli pri výkone svojej funkcie vyžadujú od Slovenskej republiky čl. 27 a 93 Rímskeho štatútu medzinárodného trestného súdu, ktorý je pre Slovenskú republiku platný od 1. 7. 2002

K bodu 3

Novo koncipovaný čl. 136 zakotvuje zásadu, že sudcu ústavného súdu nemožno stíhať za jeho rozhodovanie (obdobná zásada je zakotvená u sudcov všeobecných súdov v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 29a). Pozícia sudcov ústavného i všeobecných súdov ohľadne imunity bude obdobná ako u poslancov – odbúrava sa potreba súhlasu s trestným stíhaním a súhlasné stanovisko ústavného súdu sa bude vyžadovať len u vzatia do väzby sudcov ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora.

Takto sa aj u tejto kategórie ústavných činiteľov dosiahne stav, že ich eventuálne trestné stíhanie bude podobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní bez akýchkoľvek možností ovplyvňovať ich rozhodnutie zvonku. Obdobne ako u poslancov, aj tu sa zakotvuje oznamovacia povinnosť príslušných orgánov v súvislosti s pristihnutím a zadržaním pri trestnom čine.

K čl. II

Účinnosť ústavného zákona sa navrhuje od 1. novembra 2007.