D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Realizácia zákona č. 726/2004 Z.z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách narážala od samého začiatku na problémy spojené najmä so stavom a obsahom vojenských archívnych dokumentov, ale aj v súvislosti s rôznou interpretáciou podmienok, za ktorých majú byť oprávnené osoby odškodnené. Vyskytujúce sa problémy mala odstrániť novela tohto zákona zákonom č. 612/2005 Z.z., ale v skutočnosti naďalej sa pri vybavovaní žiadostí prejavili niektoré rozporné postoje k oblasti zriaďovania, fungovania a rušenia vojenských táborov nútených prác.

Podľa historických faktov boli síce pod tlakom medzinárodného spoločenstva vojenské tábory nútených prác ku dňu 1.5.1954 formálne zrušené, ale v skutočnosti osoby v nich zaradené podliehali naďalej všetkým diskriminačným podmienkam aj po preradení do tzv. technických práporov (TP). Tieto argumenty boli pri prerokovaní predchádzajúcej novely v zákone č. 612/2005 Z.z. prijaté, o.i. aj uznaním nároku na príspevok po preradení oprávnenej osoby do technického prápora, avšak explicitné časové ohraničenie doby, do ktorej ešte možno oprávneným osobám poskytnúť jednorázový príspevok, z textu zákona vypadlo. Na druhej strane dôvodová správa jednoznačne označuje 31. december 1954 ako dátum, ktorý treba považovať za reálne skončenie podmienok za akých fungovali vojenské tábory, ale najmä podmienok, ktorým boli podriadené osoby v nich zaradené.

Na ilustráciu argumentácie, že po formálnom zrušení vojenských táborov nútených prác podmienky v novo označených technických práporoch prakticky trvali naďalej, možno uviesť niektoré dôvody uplatňovania tejto praxe, napríklad :

a/ Významná tu bola aj skutočnosť, že okamžité „useknutie“ pracovného fondu zmluvným firmám bolo prakticky nemožné. A tak bývalí príslušníci PTP formálne preradení do TP (technické prápory ako pokračovateľky PTP, ako sa skrátene označovali vojenské tábory nútených prác) niekoľko mesiacov, i vyše roka, hoci už pod označením TP, naďalej nezmenenými pracovnými podmienkami plnili funkciu trestaneckých PTP (príloha č. 1 a 2).

b/ Rôzne oneskorenia realizácie rozhodnutí vznikali aj z dôvodu krátkeho dispozičného času pri neplánovaných situačných rozkazoch v období po smrti J.V. Stalina a K. Gottwalda – keď napr. rozkaz bol doručený o 18.40 hod. v ten istý deň, v ktorom už mal byť tento rozkaz aj zrealizovaný (príloha č. 3). Z prílohy č. 3 je tiež evidentné, že aj po 30. 4. 1954 naďalej boli evidovaní a postihovaní „vojaci s kádrovými závadami“, čo tiež svedčí o rozpore teórie a praxe za komunistického politického režimu.

c/ Rozhodujúcim faktorom bola aj skutočnosť, že realizácia rozkazu o vyradení vojaka z PTP závisela aj od postoja mimoarmádnych politických orgánov, keď tieto si neželali dotyčnú osobu v civilnom živote (príloha č. 4).

Z uvedených a z iných podobných dôvodov v ČR i u nás rôzni odborníci z oblasti vojenskej histórie a ministri obrany /napr. I. Andrejčák, J. Sitek/ sa zhodli na reálnom konečnom termíne existencie vojenských táborov nútených prác, ktorým bol 31. december 1954.

V priebehu vybavovania žiadostí oprávnených osôb sa odhalil aj ďalší

čiastkový problém, ktorý nie je možné vyriešiť iba v rámci aplikácie zákona, ale vyžaduje si legislatívnu zmenu. Ide o pomerne frekventované používanie klasifikačného znaku „E“ na označenie osôb politicky nespoľahlivých. Poznatky o používaní tohto klasifikačného znaku svedčia však o závažných a rozdielnych skutočnostiach. Napríklad uvedený znak „E“ bol zavedený koncom roka 1950 akoby „za pochodu“, teda až po vzniku prvých vojenských útvarov PTP. Súčasne (zaiste aj vplyvom ľudského faktora) sa vyskytli mnohé prípady, že do evidenčných spisov politicky nespoľahlivých príslušníkov PTP u niektorých bol a u niektorých nebol znak „E“ dopísaný. Historicky podložená prax dosvedčuje aj to, že neexistovali jednoznačné pravidlá pre používanie uvedeného znaku. Za rozhodujúci je však potrebné považovať fakt, že samotné neoznačenie osoby klasifikačným znakom „E“ alebo jeho zrušenie neznamenalo automatickú zmenu pracovných a životných podmienok konkrétnej osoby zaradenej do vojenského tábora nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti.

Pokiaľ ide o celkovú kvantifikáciu jednorazových príspevkov, je potrebné v súvislosti s obsahom predloženého návrhu zákona dať do pozornosti Informačnú správu pre ministra obrany SR z 5. júna 2006. Podľa tejto správy bola za obdobie rokov 2005 a 2006 na tieto príspevky vyčerpaná (resp. do konca roku 2006 aj kalkulovaná) suma cca 61 240 000 Sk. To znamená, že za obdobie cca 67 % celkového realizačného času z rozpočtových rokov 2005 až 2007 boli skutočne čerpané a kalkulované finančné prostriedky vo výške cca 41 % z celkovej disponibilnej sumy 150 mil. Sk. Z toho, ako aj z veľkého počtu podaných rozkladov, možno odôvodnene konštatovať, že z nenáležite tvrdej dikcie zákona vyplynul aj spôsob vybavovania žiadostí. V týchto súvislostiach je treba brať do úvahy, že počet oprávnených osôb /cca už 80 ročných/ z dôvodu úmrtnosti rapídne klesá a táto skutočnosť tiež podčiarkuje urýchlenú potrebu schválenia predloženého návrhu zákona.

Cieľom predloženého návrhu zákona je upresnenie v súčasnosti platnej dikcie zákona č. 726/2004 Z.z. v znení zákona č. 612/2005 Z.z. v záujme zabezpečenia jednak jednotného posudzovania a rozhodovania o nárokoch tých oprávnených osôb, ktoré fakticky spĺňajú rovnaké podmienky pre poskytnutie príspevku, ale tiež v záujme zníženia vysokého počtu sťažností a opravných prostriedkov (rozkladov) a tým aj odstránenia nadbytočnej administratívy spojenej s touto agendou. Hlavným poslaním návrhu je však predovšetkým zabezpečiť, aby bol pôvodný zámer zákona – zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia postihnutých osôb a ich rodín spôsobených štátom v predchádzajúcom režime – naplnený v zamýšľanom rozsahu a čo najspravodlivejším spôsobom.

Žiada sa poznamenať, že tento návrh spadá len do rámca realizácie Ministerstvom obrany SR schváleného rozpočtovaného finančného limitu.

Návrh nemá finančné dôsledky ani na rozpočet verejnej správy, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nemá vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť.

II. Osobitná časť

K bodu 1.

Platné znenie § 2 ods. 3 priznáva nárok na príspevok oprávneným osobám aj za obdobie po ich preradení do technického prápora. Navrhovaným novým znením § 2 ods. 3 sa zrovnoprávňuje postavenie týchto osôb s osobami, ktorým bola v súvislosti s preradením alebo aj mimo tejto súvislosti zrušená klasifikácia „E“, pretože v obidvoch týchto prípadoch sa v praxi nemenili podmienky osobám zaradeným do uvedených táborov. Zároveň sa však navrhovaným znením jednoznačným spôsobom ohraničuje doba, za ktorú je možné príspevok poskytnúť, dátumom 31. december 1954.

K bodu 2.

Navrhované znenie nového odseku 4 v § 2 zákona je zaradené do predloženého návrhu zákona nielen kvôli vyváženosti celého návrhu, ale najmä z dôvodov dôsledného dodržania základného princípu tohto zákona, podľa ktorého sa majú odškodniť osoby zaradené do vojenských táborov nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti. Navrhnuté ustanovenie zabezpečí, aby sa príspevok nepriznal oprávneným osobám za obdobie, v ktorom už fakticky alebo aj formálne nepodliehali podmienkam nútených prác.

K bodu 3.

Vo vojenských archívnych dokumentoch sa vyskytujú prípady, že politická nespoľahlivosť niektorých osôb je vyznačená slovným hodnotením (ako je to uvedené v platnom znení § 2 ods. 4 písm. a)), ale v mnohých ďalších prípadoch je uvedený iba klasifikačný znak „E“, označujúci tiež politickú nespoľahlivosť. Doplnením textu o tento dôležitý pojmový znak politickej nespoľahlivosti sa dáva toto ustanovenie do súladu s novým znením § 2 ods. 3 a zároveň sa spresňuje dikcia zákona v tejto dôležitej otázke.

K bodu 4.

Vzhľadom na to, že návrh zákona je predložený v období realizácie platného zákona, je potrebné riešiť prechodnými ustanoveniami postup v neukončených konaniach, ale aj umožniť nápravu v prípade tých oprávnených osôb, ktorým sa nepriznal ich oprávnený nárok.

V § 5c ods. 1 sa obvyklým spôsobom navrhuje ustanoviť, že začaté konania sa dokončia podľa nového znenia zákona.

V prípadoch právoplatne skončených konaní sa v § 5c ods. 2 navrhuje, aby sa na základe nových žiadosti umožnilo preskúmať a rozhodnúť aj o tých nárokoch niektorých oprávnených osôb, ktoré zostali podľa doterajšej praxe vychádzajúcej z doterajšieho nejednoznačného znenia zákona spochybnené. Na podanie nových žiadostí je potrebné stanoviť lehotu tak, aby bola primeraná vzhľadom na predpokladaný deň účinnosti zákona.

Primerané použitie ustanovení § 5 na konanie o nových žiadostiach v navrhovanom ustanovení § 5c ods. 3 zabezpečí zosúladenie lehoty navrhnutej v § 5c ods. 2 s lehotou na vybavenie žiadostí a s konečným termínom určeným na