1
Dôvodová správa
Cieľom navrhovanej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Republikou Kazachstan o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len ”zmluva”) je vytvoriť právny priestor pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uzavretím tejto zmluvy bude právo na zdanenie z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty.
Dvojité zdanenie, ku ktorému dochádza v medzinárodnom kontexte je nežiaduce, pretože znižuje príjmy, ktoré podnikom a občanom jedného štátu plynú z druhého štátu. Ide predovšetkým o príjmy z vykonávania stavebných, montážnych a iných činností, z využívania patentov, priemyselných práv, technických znalostí a skúseností, výrobno-technických poznatkov, z úrokov, majetkových účastí, výrobnej a technickej kooperácie a z iných zdrojov. Dvojité zdanenie postihuje tiež príjmy z využívania autorských práv k dielam literárnym, umeleckým a vedeckým a príjmy výkonných umelcov.
Pretože príčinou vzniku medzinárodného dvojitého zdanenia je kolízia daňových zákonov dvoch štátov, môže byť medzinárodné dvojité zdanenie účinne vylúčené iba opatrením oboch štátov vzájomne koordinovaným uplatňovaním medzinárodnej zmluvy.
Zmluva sleduje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štát zdroja a štát , v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko.
V článkoch 1 a 2 je vymedzený osobný a vecný obsah zmluvy. Keďže zmluva rieši kolíziu daňových zákonov, ktoré sú súčasťou právnych sústav dvoch štátov, v záujme jednotnosti výkladu sú výrazy dôležité pre aplikáciu zmluvy definované v článkoch 3 až 5.
Príjmy právnických osôb a občanov jedného zmluvného štátu sú zdanené v štáte sídla právnickej osoby, prípadne bydliska občana. V druhom zmluvnom štáte môžu byť príjmy zdanené len v rozsahu a za podmienok, ktoré sú stanovené ustanoveniami jednotlivých článkov zmluvy.
Príjmy z nehnuteľného majetku, z jeho užívania alebo prenájmu sú podľa článku 6 zdaňované v štáte, kde sa takýto majetok nachádza.
Podľa článku 7 zmluvy môžu byť príjmy z obchodnej a priemyselnej činnosti podnikov jedného zmluvného štátu zdanené v druhom zmluvnom štáte, pokiaľ boli dosiahnuté v tomto druhom štáte na základe činnosti vykonávanej v tomto druhom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne.
V článku 8 sa vyhradzuje právo na zdanenie príjmov z lodnej, leteckej a cestnej dopravy.
Článok 9 upravuje zdaňovanie v prepojených podnikoch.
Zdanenie dividend, úrokov a licenčných poplatkov je rozdelené medzi oba zmluvné štáty. V štáte zdroja, t. j. v štáte, ktorý ich vypláca, je stanovená hranica ustanoveniami článkov 10, 11 a 12. Ustanovenia zmluvy upravujúce spôsob zdaňovania dividend (zrážkou pri zdroji čl. 10 - Dividendy), ktoré v Slovenskej republike nie sú predmetom dane podľa
2
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov § 12 ods. (7) písm. c), sa budú uplatňovať len v Republike Kazachstan formou dane vyberanej zrážkou pri zdroji.
Článok 13 upravuje zdanenie príjmov zo scudzenia majetku. Zdanenie príjmov fyzických osôb z ich osobne vykonávanej činnosti (t. j. príjmy z nezávislej osobnej činnosti, príjmy zo závislej činnosti, tantiémy, príjmy umelcov a športovcov, dôchodky, príjmy zo štátnej služby, príjmy študentov) je upravené ustanoveniami článkov 14 - 20.
Zdaňovanie príjmov, ktoré nie sú osobitne upravené ustanoveniami predchádzajúcich článkov, je riešené v článku 21.
Článok 22 upravuje zdanenie príjmov z majetku.
Článok 23 stanovuje postup v daňovom konaní pri vylúčení dvojitého zdanenia.
Odstránenie diskriminácie v oblasti zdaňovania upravená článkom 24 zabezpečuje rovnaké podmienky pre organizácie a občanov oboch štátov; neformálne riešenie sporov pri výklade a vykonávaní zmluvy a výmena informácií nevyhnutných pre vykonávanie zmluvy medzi príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a Republiky Kazachstan je upravená článkami 25-26.
Článok 27 potvrdzuje výsady niektorých skupín osôb, ktoré vyplývajú z iných medzinárodných zmlúv.
Záverečné ustanovenia upravujú podmienky nadobudnutia platnosti zmluvy, jej účinnosť a možnosť výpovede.
Zmluva je v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov zmluvou prezidentskej povahy, a preto podlieha po podpise schváleniu NR SR a ratifikácii prezidentom SR. Zmluva je v súlade s Ústavou SR a s ústavnými zákonmi. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je vo výlučnej národnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Uzavretie tohto zmluvného dokumentu nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Rozvojom slovensko–kazašských hospodárskych vzťahov sa predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.