Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi

(čl. 7 ods. 5 ústavy)

1. Gestor zmluvy:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

2. Názov zmluvy:

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Republikou Kazachstan o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

3. Účel a predmet zmluvy a jeho úprava v legislatíve Slovenskej republiky:

Cieľom zmluvy je vytvoriť právny rámec pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním zmluvy bude právo na daň z jednotlivých druhov príjmov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Zmluva rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Republiky Kazachstan a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie tým, že odstraňuje zdanenie toho istého príjmu dvakrát. Zmluva sa tak stáva jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja zahranično-obchodných vzťahov. Ďalším, nemenej dôležitým prínosom zmluvy je spravodlivé daňové zaťaženie zahraničných podnikateľov, ako aj snaha, aby daňový systém vytváral rovnaké konkurenčné podmienky pre tuzemské aj zahraničné spoločnosti. Veľký význam tejto zmluvy spočíva i v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňových únikov.

Zmluva zabezpečuje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štát zdroja príjmu a štát, v ktorom má príjemca tohto príjmu sídlo alebo bydlisko (t. j. daňová rezidencia).

Zmluva neukladá nové daňové povinnosti, ktoré by presahovali rámec vymedzený vnútroštátnymi právnymi predpismi SR, t. j. zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákonom Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

4. Priama úprava práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb:

Zmluva v článkoch 6 až 25 ukladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, tým, že v uvedených ustanoveniach určuje spôsoby a postupy zamerané na zabránenie dvojitého zdanenia i dvojitého nezdanenia, ako aj predchádzanie daňovým únikom.

5. Úprava predmetu medzinárodnej zmluvy v práve ES/EÚ:

Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je výlučne v pôsobnosti jednotlivých členských štátov Európskej únie.

Ustanovenia zmluvy upravujúce spôsob zdaňovania dividend (zrážkou pri zdroji čl. 10 - Dividendy), ktoré v Slovenskej republike nie sú predmetom dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov § 12 ods. (7) písm. c), sa budú uplatňovať len v Republike Kazachstan formou dane vyberanej zrážkou pri zdroji.

Touto úpravou sa budú tiež rešpektovať princípy smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22. decembra 2003.

6. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky):

Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je táto zmluva medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy a medzinárodnou zmluvou, ktorá v článkoch 6 až 25 priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, pri ktorých sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

7. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (má prednosť pred zákonmi):

Z kategórií vymedzených čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je táto zmluva medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi.

Zmluva má prednosť pred zákonmi, pretože fyzické osoby a právnické osoby sú povinné postupovať podľa zmluvy pri tých ustanoveniach zmluvy, ktoré upravujú ich daňové povinnosti odlišne od vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky. Zmluva pritom daňovníkom neukladá nové daňové povinnosti, ale modifikuje uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na dane s ohľadom na ustanovenia zmluvy.

8. Dopady prijatia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, na slovenský právny poriadok (uvedú sa právne predpisy alebo ich jednotlivé ustanovenia, ktorých sa medzinárodná zmluva týka; potreba ich zrušenia alebo adaptácie z dôvodu duplicity):

Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Na slovenský právny poriadok bude mať zmluva vplyv v takom rozsahu, že ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa nepoužijú, ak táto zmluva ustanovuje inak. Uvedené vyplýva z § 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a § 99 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. To platí najmä pri uplatňovaní ustanovení článkov 11 (Úroky) a 12 (Licenčné poplatky) zmluvy, keď v krajine zdroja sa použije nižšia sadzba dane vyberanej zrážkou pri zdroji oproti sadzbe vyplývajúcej z vnútroštátneho predpisu.