Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Teraz platný zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje odchylne od ustanovení Zákonníka práce pracovný čas a dobu odpočinku zamestnancov v doprave a v rámci nich aj prestávky v práci, pracovnú pohotovosť a nočnú prácu niektorých skupín zamestnancov v cestnej doprave, v železničnej doprave, v leteckej doprave a vo vodnej doprave (vo vnútrozemskej plavbe), ktorých zamestnávateľ prevádzkuje dopravu, je správcom pozemných komunikácií alebo prevádzkovateľom dopravnej infraštruktúry. Ostatné pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave upravuje Zákonník práce. Základom pre takúto odchylnú právnu úpravu je § 3 ods. 2 Zákonníka práce.

Účelom úpravy vykonanej zákonom č. 121/2004 Z. z. bolo do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie prevziať do slovenského právneho poriadku obsah vtedy platných právnych aktov Európskych spoločenstiev, vrátane obsahu nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a 3821/85.

Vstupom do Európskej únie sa od 1. mája 2004 stalo pre Slovenskú republiku priamo záväzné nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. ES, L 370/1, 31.12.1985). Väčšina ustanovení zákona č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa tak stala nadbytočnou. Toto nariadenie má podľa čl. 7 ods.2 ústavy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a bolo ho potrebné aplikovať bez ohľadu na uvedený zákon.

II.

Navrhovaný zákon reaguje na novú právnu situáciu, ktorá nastala po dni vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, najmä na nové právne akty z roku 2006.

Nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, malo harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách.

Pri výklade, uplatňovaní a zabezpečovaní dodržiavania ustanovení tohto nariadenia upravujúcich pravidlá o čase jazdy, o prestávkach v práci a o dobách odpočinku vodičov v cestnej doprave nastali ťažkosti spôsobené širokou formuláciou použitých pojmov a ustanovených pravidiel. Poznatky z jeho uplatňovania preukázali, že nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 umožňuje zamestnávateľom plánovať vodičom denné časy jazdy a prestávky v práci tak, že tým nútia vodičovi viesť vozidlo bez prestávky príliš dlho, čo viedlo k zhoršeniu pracovných podmienok vodičov a k zníženiu bezpečnosti na cestách. Preto vznikla v rámci Spoločenstva potreba prijať súbor jednoznačnejších pravidiel, ktoré budú ľahšie pochopené a uplatnené v cestnej doprave, najmä bolo potrebné zjednodušiť základné pravidlá o časoch jazdy

vodičov v cestnej doprave, aby bolo možné zabezpečiť ich účinné a jednotné dodržiavanie aj prostredníctvom digitálneho záznamového zariadenia, ako je ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave.

V záujme odstránenia spomenutých nedostatkov v nariadeniach z roku 1985 a naplnenia nových cieľov rozšírenej Európskej únie bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85. Toto nové nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov v doprave a zvýšiť celkovú bezpečnosť na cestách, a preto novo upravuje maximálny čas jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, povinné čerpanie dennej doby odpočinku a pravidelného týždenného odpočinku.

Nové nariadenie nadobudlo účinnosť 11. apríla 2007 a plne od tohto dňa nahrádza nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85. Navrhovaný zákon má ustanoviť na vykonanie tohto nariadenia kompetencie orgánov verejnej správy vo veci kontroly jeho aplikácie a upraviť sankcie za porušovanie pravidiel o časoch jazdy, prestávok v práci a dobách odpočinkov.

Spolu s novým nariadením bola prijatá aj nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS. Navrhovaný zákon zabezpečuje jej plnú transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Navrhovaný zákon okrem toho transponuje do slovenského práva aj smernicu Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúcu sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) a smernicu Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc. Transpozícia týchto smerníc spočíva v ustanovení sankcií za porušenie obsahu dohôd zo strany zamestnávateľov. Vo vzťahu k organizácii pracovného času v leteckej doprave ustanovenia navrhovaného zákona budú v podstatnej časti platiť len do nadobudnutia účinnosti článku Q prílohy nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1899/2006 z 12. decembra 2006, ktorá nadobudne účinnosť 16. júla 2008. Na túto právnu skutočnosť sa reaguje v § 40 ods. 5 navrhovaného zákona.

Napokon navrhovaný zákon preberá ustanovenia zákona č. 121/2004 Z. z., ktorými sa v roku 2004 transponovala do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave.

Navrhovaný zákon v súlade s týmito smernicami a nariadením novo upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času pracovníkov v doprave, vykonávanie cestných

kontrol a kontrol v priestoroch technickej základne prevádzkovateľov cestnej dopravy a pôsobnosť orgánov verejnej správy. Organizáciou pracovného času pracovníkov v doprave je úprava maximálneho týždenného pracovného času a času pracovnej pohotovosti, minimálnej doby denného odpočinku a týždenného odpočinku, prestávok v práci a ročnej dovolenky a pravidiel nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce.

III.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

A. Dopady na štátny rozpočet

Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet predovšetkým vzhľadom na navrhovanú povinnosť orgánov inšpekcie práce vykonávať zvýšený počet kontrol po roku 2007 vyplývajúci z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES.

Zvýšenie výdavkov bude pozostávať z potreby:

-personálneho posilnenia výkonu inšpekcie práce a kontroly na pozemných komunikáciách,

-technického dovybavenia mobilných pracovísk orgánov inšpekcie práce ktoré budú vykonávať kontrolu dodržiavania času vedenia motorového vozidla, bezpečnostných prestávok, doby odpočinku vodičov a povolenej rýchlosti zaznamenanej záznamovým zariadením.

Kontrolný systém musí totiž každoročne zahrnúť reprezentatívnu vzorku dopravcov, mobilných pracovníkov, najmä vodičov, a vozidiel všetkých kategórií, na ktorých sa vzťahuje čl. 2 a čl. 5 až 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, pričom sa musí skontrolovať

a) do 31.12.2007 najmenej 1% dní odpracovaných vodičmi, od 01.01.2008 do

31.12.2009 najmenej 2% dní a od 1.1.2010 najmenej 3 % dní,

b) 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní cestnou kontrolou a

50 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov, do 31.12.2007 najmenej 15% dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní cestnou kontrolou a 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov, do 31.12.2007.

Podľa čl. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 § 34ods. 1 písm. f) a §35 budú inšpektoráty práce na základe žiadosti držiteľa vozidla používaného na niektorý z účelov podľa osobitného predpisu povoľovať výnimky z povinnosti dodržiavať pravidlá o časoch jazdy a časoch prestávok v práci a dôb denných a týždenných odpočinkov. Ide o dočasné výnimky na prepravné činnosti vykonávané za mimoriadnych udalostí. Pre

inšpektoráty práce v rámci kapitoly MPSVR SR vzniknú tak ešte od 1.7. 2007 zvýšené náklady spojené s vybavovaním nadväznej administratívnej agendy.

Vzhľadom na vyššie uvedený nárast kontrol a požiadaviek sa navrhuje zvýšiť počet inšpektorov v sústave Národného inšpektorátu práce od 1.7.2007 o 32 inšpektorov práce, čo je stopercentné zvýšenie. V súčasnosti kontroly vykonáva 32 inšpektorov práce v rámci Slovenskej republiky, nakoľko na rok 2008 je stanovené zvýšenie počtu kontrol o 100% a v roku 2010 o ďalších 100 %. Je to jednoznačná orientácia na kontroly na pozemných komunikáciách, lebo sa zvyšuje počet skontrolovaných pracovných dní vodičov z dnešných 2 až 7 záznamových listov na 15, resp. 29 záznamových listov jedného kontrolovaného vodiča a od 1.1.2008 sa mení percentuálny podiel kontrol na pozemných komunikáciách z 15 % na 30 %.

Príprava inšpektora práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce je 12 mesiacov, preto je nevyhnutné, vzhľadom na vyššie uvedené s ich prípravou začať od 1.7.2007, aby orgány inšpekcie práce boli už v priebehu roku 2008 schopné plniť zvýšené počty kontrol navrhované týmto zákonom (2% od 1.1.2008 a 3% od 1.1.2010).

Predpokladá sa, že v rokoch 2008 a 2009 bude na dobudovanie kontrolného systému pre MPSVR SR potrebných ďalších 20 mil. Sk (z toho 9 mil. Sk budú tvoriť kapitálové výdavky. Rovnaká čiastka bude potrebná aj pre MV SR. MV SR okrem toho ešte požaduje finančné prostriedky na zakúpenie software na vyhodnocovanie výstupov zo záznamových zariadení (tachografov) vo výške cca 1,5 mil Sk. Dotknuté rozpočtové kapitoly (MV SR a MPSVR SR) uplatnia požiadavky na prostriedky na technické vybavenie pracovísk v rámci návrhu rozpočtu na roky 2008 a 2009.

Okrem toho pri budovaní nových ciest a rekonštrukciách stávajúcich je potrebné počítať s budovaním kontrolných stanovíšť s navádzacím systémom, odstavnými plochami pre vozidlá a sociálnym zariadením pre kontrolný personál.

Analýza nákladov na kontrolu na pozemných komunikáciách

Položky

Náklady na vozidlo ročné [Sk]

Náklady na 1 inšpektora práce ročné [Sk]

Obstarávacie. náklady - inšpektor [Sk]

Obstarávacie. náklady [Sk]

Nadobúdacie. náklady na automobil Renault Trafic

900 000,00

Vnútorné vybavenia vozidla (odkladacie a vybavovacie priestory)

1 500,00

5 000,00

Diaľničná známka

1 100,00

Zákonné poistenie

9 600,00

Havarijná poistka

25 880,00

PHM - ročné náklady

27 600,00

Pneumatiky

6 500,00

Nabíjačka - k vozidlu

2 100,00

OOPP - inšpektori

6 500,00

Mobilné telefóny -

6 600,00

inšpektori

Pečiatky inšpektori

1 200,00

Notebooky + software

40 000,00

Tlačiareň

14 000,00

Hardware na kontrolu digitálnych tachografov

10 000,00

USB kľúč

1 000,00

Cestovné

20 000,00

Mzdové náklady vrátane odvodov

300 000,00

Spolu

70 680

326 500,00

60 300,00

921 100,00

Celkové zvýšenie výdavkov na činnosť za sústavu NIP

Obstarávacie náklady (vozidlá) 8 x 921 100 = 7 368 800,- Sk

Obstarávacie náklady (výbava inšpektorov) 32 x 60 300 = 1 929 600,- Sk

Obstarávacie náklady (spolu) 9 298 400,- Sk

Ročné prevádzkové náklady na vozidlá 8 x 70 680 = 565 440,- Sk

Ročné náklady na inšpektorov 32 x 326 500 = 10 448 000,- Sk

Ročné náklady(spolu) 11 013 440,- Sk

Výdavky MV SR na zakúpenie software na vyhodnocovanie výstupov zo záznamových

zariadení (tachografov)

Cena cieľovo na jednu pracovnú stanicu 45.101,-

Technická podpora na telefóne na 1 rok 2.023,-

Ostatné príslušenstvo94.807,-

SPOLU 141.931,-

Policajný zbor potrebuje 9 zostáv pre každé OŠK po 3 kusy.

Cena 1 kontrolnej kartycca. 2.200,-

Potreba pre Policajný zbor cca. 25-30 ks 30 x 2.200= 66.000,-

Celkové náklady pre Policajný zbor1.277.379,- + 66.000,- = 1.343.379,- SK

Finančné dôsledky vyplývajúce z návrhu zákona na rok 2007 budú zabezpečené a riešené v rámci schválených limitov dotknutých rozpočtových kapitol. Požiadavky na roky 2008 a 2009 budú takisto zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutých rozpočtových kapitol na príslušný rozpočtový rok.

Potreba zvýšeného počtu zamestnancov v dotknutých kapitolách bude riešená v rámci opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 856 zo dňa 11. októbra 2006 bod C 9 a C.15.

Samosprávnym krajom a obciam nevzniknú nijaké náklady, pretože navrhovaný zákon im nezveruje nijaké úlohy.

B. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb (predpoklad)

Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Zákon sa týka iba fyzických osôb – podnikateľov a podnikovej sféry v cestnej doprave, ktoré vlastnia nákladné vozidlá o celkovej hmotnosti väčšej ako 3,5 tony a osobné automobily s viac ako deviatimi miestami na sedenie vrátane miesta vodiča, ak sa na tieto dopravné prostriedky nevzťahuje výnimka podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. Predpokladá sa, že zákon sa bude vzťahovať na cca 150 000 vodičov nákladných vozidiel a 15 000 vodičov osobných vozidiel. Okrem toho sa zákon dotkne vybraného okruhu pracovníkov v leteckej, železničnej a vodnej doprave. Dopravcovia musia organizovať pracovný čas tak, aby tento zodpovedal ustanoveniam navrhovaného zákona a nariadeniam Európskeho parlamentu a Rady. Povinnosti zamestnávateľov vyplývajú však už teraz zo zákona NR SR č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaný zákon má okrem iného za cieľ zamedziť zvýšeniu únavy zamestnancov a predchádzať nehodám, ktoré z nej vyplývajú. Toto sa môže pozitívne prejaviť v kvalite poskytovaných služieb.

C. Odhad dopadov na životné prostredie

Zákon nebude mať priame dopady na životné prostredie.

D. Odhad dopadov na zamestnanosť

Právna úprava organizácie pracovného času v leteckej doprave, v železničnej doprave a vo vodnej doprave sa v porovnaní s terajším právnym stavom nemení, a preto dopad na zamestnanosť v týchto odvetviach dopravy nebude nijaký.

Povinnosť dopravcov na účely kontroly dodržiavania pravidiel organizácie pracovného času používať v autobusoch a nákladných vozidlách len záznamové zariadenia schváleného typu, vydávať k záznamovému zariadeniu záznamové listy alebo papierové kotúčiky na zaznamenávanie údajov a dávať záznamové zariadenie pravidelne prehliadať do autorizovanej dielne vyplývala aj do vstupu Slovenskej republiky do EÚ z Európskej dohody o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) a zo zákona NR SR č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Najzávažnejšia zmena v práci vodičov autobusov a nákladných vozidlách nastala v súvislosti so zavedením digitálnych tachografov, ktorými musia byť vybavené nové vozidlá od 01.05.2006. Tým, že zavedenie týchto tachografov sleduje zabezpečenie účinnej kontroly dodržiavania doby jazdy a odpočinku vodičov motorových vozidiel v prevádzke v premávke na pozemných komunikáciách s cieľom zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže hlavne v odvetví cestnej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky vodičov a zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, zamedzím zneužitia a manipulácii s tachografom, môže mať tento zákon pozitívny dopad na zamestnanosť (potreba väčšieho počtu vodičov).

IV.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o organizácii pracovného času v doprave (ďalej len „zákon“).

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve v Zmluve o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení (čl. 3 časti I - Zásady, hlava V - Doprava a kapitola I hlavy XI - Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež.),

-v sekundárnom práve

•v smernici Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) – (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv.4),

•v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4),

•v smernici Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2005),

•v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ, L 102, 11.4.2006),

•v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85(Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev:

•rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-46/05 Európska komisia proti Írsku, Zb. roz. ESD 2006, zv. I str.00034,

•rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-184/02 a C-223/02 Španielske kráľovstvo a Fínska republika proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, Zb.roz. ESD 2004, zv. I str. 07789.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z článkov 2, 53 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie,

c)z gestorstva smerníc vyplývala a vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať

•smernicu Rady 2000/79/ES do 1. apríla 2004

•smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES do 1. apríla 2004

•smernicu Rady 2005/47/ES do 27. júla 2008

•smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES do 1. apríla 2007

Smernica Rady 2000/79/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES boli v úplnom rozsahu transponované do zákona č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2004. Zákon č. 121/2004 Z. z sa ruší a nahrádza týmto zákonom.

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)smernica Rady 2000/79/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES, smernica Rady 2005/47/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES sú prebraté týmto návrhom zákona v úplnom rozsahu.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

•Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - gestor

•Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - spolugestori pri transpozícií smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS. Spolugestorstvo týchto ministerstiev vyplýva z úlohy B. 21 z uznesenia vlády SR č. 819/2006.

B. Osobitná časť

K § 1

Ide o vymedzenie predmetu úpravy v nadväznosti na právne akty Európskej únie uvedené v prílohe č.5. Zákon upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času výkonných a prevádzkových zamestnancov v doprave v členení na Všeobecné ustanovenia týkajúce sa viacerých odvetví a druhov dopravy (okrem námornej dopravy) a na Osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky pre jednotlivé odvetvia a druhy dopravy.

Ďalej navrhovaný zákon upravuje v tretej časti vykonávanie cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch cestnej dopravy a napokon vo štvrtej časti pôsobnosť orgánov verejnej správy vo veciach kontroly a ukladania sankcií (za správne delikty a za priestupky).

Výraz „dopravný podnik“ sa v navrhovanom zákone používa v súlade s terminológiou nariadenia č. 561/2006, v ktorom je jeho definícia. Rozumie sa ním prevádzkovateľ cestnej osobnej (autobusovej) a nákladnej dopravy (čiže dopravca).

K § 2

V súlade s terminológiou právnych aktov Európskych spoločenstiev sa upresňuje pojem „organizácia pracovného času v doprave“ a „zamestnanec v doprave“.

Organizáciou pracovného času zamestnancov v doprave sa v návrhu rozumie úprava maximálneho denného a týždenného pracovného času a času pracovnej pohotovosti, minimálnej doby denného a týždenného odpočinku, minimálne trvanie povinných prestávok v práci a pravidiel nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce zamestnancov prevádzkovateľov jednotlivých druhov dopravy. Organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov v cestnej, dráhovej, leteckej, vodnej a mestskej doprave, ktorých pracovný čas je závislý od prevádzkových podmienok dopravy. Pracovný čas a čas odpočinku námorníkov je riešený v § 44 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

V súlade s terminológiou právnych aktov Európskych spoločenstiev sa mobilným zamestnancom (odsek 4) rozumie každý zamestnanec, ktorý je u prevádzkovateľa dopravy (zamestnávateľa) v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ako člen cestujúceho personálu, resp. mobilného personálu civilného letectva. Ide o všetky osoby, ktoré počas prepravy poskytujú služby cestujúcim alebo prepravujú tovar po ceste, po dráhe, letecky alebo po vnútrozemských vodných cestách, teda nielen o vodičov motorových vozidiel, ale aj o vodičov trakčných jednotiek, o pilotov, o vodcov plavidiel, o závozníkov, o sprievodcov vo vlakoch, o vlakvedúcich, o letušky a o ďalších členov vlakového personálu, leteckej posádky a posádky plavidla; nie sú nimi zamestnanci pozemného personálu zabezpečujúceho prevádzku vozidiel, lietadiel a plavidiel. Zo zamestnancov pozemného (stacionárneho) personálu v doprave sa zákon vzťahuje len na tých, ktorí sú uvedení v odseku 3 písmenách b) až i).

Definícia týždňa je prevzatá zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES [článok 3 písm. g)]. Druhá veta vzťahuje všeobecnú úpravu rozsahu pracovného času uvedená v § 85 ods. 3 Zákonníka práce na tých zamestnancov v doprave, ktorý majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas v týždni.

Odsek 6 reaguje na celkovú koncepciu zákona v súlade s transponovanými ustanoveniami, že upravuje len limity, ktoré sú potrebné na zabezpečenie minimálnych podmienok organizácie pracovného času z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Akty Európskych spoločenstiev i Zákonník práce vo všeobecnosti upravujú možnosť dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania v kolektívnych zmluvách alebo dohodách na podnikovej úrovni

priaznivejšie podmienky pre zamestnancov. Pritom za priaznivejšie sa považujú tie, ktoré určujú nižšie limity maximálneho pracovného času a pracovnej pohotovosti, dlhšie alebo častejšie prestávky v práci a dlhšie doby denného a týždenného odpočinku, pretože umožňujú zamestnancom v doprave menšiu fyzickú a psychickú záťaž v pracovnej zmene a dlhší nepretržitý odpočinok na regeneráciu síl pred ďalšou pracovnou zmenou. Ďalším efektom takýchto zmlúv a dohôd je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, pretože sa znižuje riziko nehody v dôsledku vyčerpania.

Takéto dohody možno uzatvoriť kedykoľvek (platia aj tie, ktoré sú uzavreté pred nadobudnutí účinnosti zákona) a na akejkoľvek úrovni sociálneho dialógu, od najvyššej, cez odvetvovú až po podnikovú úroveň. Existenciu takýchto dohôd, ktoré majú prednosť pred zákonnou úpravou minimálnych požiadaviek na organizáciu pracovného času, vyslovene predpokladajú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES (v článku 10) v cestnej doprave a smernica Rady 2005/47/ES (v článku 2) v železničnej doprave.

K § 3

Pracovným časom sa v súlade so Zákonníkom práce (§ 85 ods. 1) a smernicami (článok 3 smernice 2002/15/ES, článok 2 prvý bod smernice 2003/88/ES), rozumie časový úsek, počas ktorého v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zamestnanec v doprave pracuje alebo vykonáva iné činnosti podľa pokynov svojho zamestnávateľa.

Všetci zamestnanci by mali mať tiež primeranú dobu odpočinku. V tejto súvislosti je preto potrebné zaviesť maximálnu hranicu pracovného času s prihliadnutím na špecifiká dopravy, vrátane poveternostných vplyvov na systém dopravy. Ustanovuje sa preto aj jednorazový denný i týždenný pracovný čas, aj priemerný týždenný pracovný čas.

V tomto paragrafe sú v súlade s § 3 ods. 2 Zákonníka práce všeobecne ustanovené maximálne limity pracovného času zamestnancov v doprave. Výnimky z týchto limitov sú pre jednotlivé druhy dopravy a skupiny zamestnancov v doprave ustanovené v druhej časti.

V odseku 1 je maximálny jednorazový týždenný limit a v odseku 2 priemerný týždenný limit v referenčnom období štyroch mesiacov. Na súlad so zákonom musia byť splnené oba limity.

Ustanovenie prihliada aj na zásady Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa organizácie pracovného času, najmä nočnej práce, pretože ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia a na niektoré zaťažujúce formy organizácie práce a dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie pracovníkov a ohroziť bezpečnosť prevádzky.

V záujme istoty výpočtu limitov podľa jednotlivých odsekov sa uvádza (odseky 5 a 6), ktoré časové úseky dňa patria do pracovného času a ktoré nie.

Odseky 7 a 8 upravujú mimoriadne situácie (najmä rôzne poveternostné kalamity a prevádzkové nehody), keď je nevyhnutné z dôvodu vis maior zachraňovať vozidlá, posádku, cestujúcich alebo tovar a nemožno opustiť vozidlá, cestujúcich alebo tovar pred skončením ohrozenia.

K § 4

Pracovná pohotovosť je dôležitou okolnosťou, bez ktorej by nemohol nijaký druh dopravy fungovať. Všetky druhy dopravy musia byť spôsobilé fungovať nepretržite podľa

záujmu verejnosti alebo zákazníkov (prepravcov a cestujúcich). Preto je dôležité ustanoviť limity maximálneho prípustného času pohotovosti zamestnancov v doprave.

V odseku 1 je všeobecné vymedzenie pracovnej pohotovosti platné pre každé odvetvie dopravy, s tým, že osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky alebo spresnenia podľa podmienok v jednotlivých druhoch dopravy majú prednosť pred týmto vymedzením, napríklad definícia pracovnej pohotovosti v cestnej doprave prevzatá zo smernice 2002/15/ES (§ 9 ods. 1).

Ustanovenie odseku 1 zakotvuje podmienku, že počas času pracovnej pohotovosti zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale musí byť k dispozícii zamestnávateľovi a byť pripravený na výkon práce, ktorej predvídateľná doba trvania musí byť známa vopred.

V odseku 2 je základný celkový limit času pracovnej pohotovosti pre zamestnanca v doprave v priebehu kalendárneho roka. Vzhľadom na špecifickú povahu činností v doprave, ktoré sú charakteristické tým, že sa musia vykonať s dôrazom na plynulosť dopravy (na dodržiavanie grafikonu a cestovných poriadkov), ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť bez ich súhlasu v rozsahu najviac 300 hodín v kalendárnom roku, resp. pre podnikových hasičov 400 hodín.

Dôležité pre uvedenú úpravu je to, že limit času pracovnej pohotovosti podľa odseku 2 je celkový, ktorý zahŕňa pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, v rámci pracovnej zmeny i mimo jej rámca.

Odchýlnu úpravu má navrhovaný zákon v druhej časti pre leteckú dopravu – členov posádky lietadla [§ 20 ods. 1 písm. c)] a pre vodnú dopravu – členov posádky plavidla (§ 24). Maximálny limit však možno znížiť kolektívnou zmluvou alebo dohodou zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov (§ 11a Zákonníka práce).

V odseku 3 sú uvedené maximálne týždenné a mesačné limity času pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny na pracovisku, odchýlna úprava je pre členov posádky lietadla vyplývajúca z existujúcich medzinárodných pravidiel leteckej dopravy je v § 20 ods. 1 písm. b) a c) a zo smernice Rady 2000/79/ES týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA). Podľa tejto dohody niektoré prvky pracovnej pohotovosti stanovené v § 17 ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 2 sa započítajú do maximálneho ročného fondu pracovného času.

Vzhľadom na špecifiká v doprave (čakanie spôsobené dopravnými obmedzeniami, čakanie medzi spojmi podľa cestového poriadku, čakanie na štátnej hranici, čakanie v nepravidelnej doprave, čakanie na nakládku a vykládku tovaru, čakanie z dôvodu prevádzkových a poveternostných vplyvov - hmla, plavebné podmienky, nízka alebo príliš vysoká hladina vody) po viacerých rokovaniach na MDPT SR sa zamestnávateľské a odborové zväzy dohodli na úprave pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny.

Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny zamestnanca v doprave, okrem člena posádky lietadla nemôže presiahnuť 24 hodín v priebehu týždňa a 72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca. Maximálne limity sú stanovené tak, aby zamestnanec pri odpracovaní

určeného rozsahu pracovného času mal zabezpečenú podľa odseku 4 aj dobu denného odpočinku a týždenného odpočinku podľa ustanovení zákona.

V odseku 5 konkrétna výška náhrady je vecou kolektívneho vyjednávania alebo dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, nesmie však byť nižšia než ustanovený limit. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny na základe dohody sociálnych partnerov patrí zamestnancovi v doprave náhrada najmenej vo výške hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Podľa odseku 6 čas práce počas plynutia času pracovnej pohotovosti je už výkonom práce. Tento čas sa započítava do pracovného času a zaň nepatrí náhrada, ale mzda.

V súlade s rozhodnutiami európskeho Súdneho dvora z 3. októbra 2000 (prípad č. C-303/98), z 9. septembra 2003 (prípad č. C-151/02) a z 1. decembra 2005 (prípad č. C-14/04) je súčasťou pracovného času každý pobyt na pracovisku, ktorý nariadi zamestnávateľ, čiže aj čas pracovnej pohotovosti na pracovisku. Čas nariadenej pracovnej pohotovosti na pracovisku sa preto zaratúva do limitu pracovného času na rozdiel od pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.

Na základe dohody sociálnych partnerov podľa odseku 7 je výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas prácou nadčas.

K § 5

Doba odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Pojem „odpočinok“ sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Zamestnancom v doprave v rámci Spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku. Uvedené doby sú prevzaté zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady.

V odseku 6 je všeobecné výkladové pravidlo pre plánovanie prestávok v práci a dôb odpočinku zamestnancov v cestnej doprave, na ktoré treba pri organizácii pracovného času vždy brať zreteľ, ako na materiálnu požiadavku ochrany zamestnancov v cestnej doprave, ale aj požiadavku bezpečnosti cestnej dopravy ako systému.

K § 6

Týmto ustanovením začína osobitná časť navrhovaného zákona upravujúca špeciálne ustanovenia, ktoré platia spolu s ustanoveniami prvej časti. Toto konkrétne ustanovenie rieši kolíziu právnych aktov Európskej únie a medzinárodných dohovorov v oblasti cestnej dopravy a navrhovaného zákona, resp. postavenie navrhovaného zákona ako vykonávacieho predpisu k nariadeniu č. 561/2006 (odseky 2 a 3).

V nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a na Európsku dohodu o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) sa vymedzuje pôsobnosť zákona v medzinárodnej cestnej doprave ako subsidiárneho predpisu, čiže ustanovenia tohto zákona sa použijú iba vtedy, ak nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 alebo Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) problematiku neupravujú alebo odkazujú na vnútroštátnu úpravu.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 sa vzťahuje na medzinárodnú cestnú dopravu vykonávanú výlučne v rámci Spoločenstva alebo medzi Spoločenstvom a krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Vo vzťahu k cestnej doprave na území Slovenskej republiky a v medzinárodnej cestnej doprave slovenských dopravných podnikov vo vzťahu k tretím štátom platia ustanovenia navrhovaného zákona a subsidiárne aj Zákonník práce.

Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave AETR sa vzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú vozidlami evidovanými v ktoromkoľvek štáte, ktorý je zmluvnou stranou tejto dohody, pre celý úsek vykonávanej prepravy, ak takáto preprava prebieha medzi Spoločenstvom a treťou krajinou inou ako Švajčiarskom alebo krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo keď preprava prebieha cez tieto krajiny.

Na cestnú dopravu používajúcu vozidlá evidované v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou dohody AETR, sa ustanovenia dohody AETR vzťahujú na časť prepravy vykonanú v rámci Spoločenstva alebo v rámci krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohody AETR.

Odsek 1 je prevzatý zo smernice 2002/15/ES, ktorá sa teraz vzťahuje len na mobilných zamestnancov dopravných podnikov, ale od 23. marca 2009 sa bude vzťahovať aj na pracovné podmienky samostatne zárobkovo činných vodičov.

Odsek 2 vyjadruje, že navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie orgánov vo veciach kontroly organizácie pracovného času v cestnej doprave a sankcie za porušovanie pravidiel v cestnej doprave.

Odsek 3 v súlade s článkom 13 nariadenia č. 561/2006 vyníma z režimu organizácie pracovného času v cestnej doprave podľa navrhovaného zákona dopravu vykonávanú vozidlami v rozsahu uvedenom v článku 14 ods. 1 nariadenia. Ide o početný okruh vozidiel a účelov ich používania uvedených v písmenách a) až p) tohto odseku., ktoré sa vzťahujú na dopravu:

a) vozidlami vo vlastníctve orgánov verejnej moci alebo nimi prenajímanými bez vodiča na účely cestnej dopravy, ktorá nekonkuruje súkromným dopravným podnikom;

b) vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru

ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu;

c) poľnohospodárskymi traktormi a lesnými traktormi používanými na poľnohospodárske alebo lesnícke činnosti v okruhu do 100 kilometrov od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, najíma alebo prenajíma;

d) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré používajú:

- poskytovatelia univerzálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb na dodávku zásielok ako súčasť univerzálnej služby alebo

- na prepravu materiálu, zariadení alebo strojov, ktoré vodič používa počas svojej práce.

Tieto vozidlá sa používajú iba v okruhu 50 kilometrov od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;

e) vozidlami prevádzkovanými výlučne na ostrovoch s rozlohou do 2 300 kilometrov štvorcových, ktoré nie sú s ostatnou časťou štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom, ktorý je prístupný motorovým vozidlám;

f) vozidlami používanými na prepravu tovaru v okruhu 50 kilometrov od základne podniku, a ktoré sú poháňané zemným alebo skvapalneným plynom alebo elektrinou, ktorých maximálna prípustná hmotnosť vrátane hmotnosti prívesu alebo návesu nepresahuje 7,5 tony;

g) vozidlami používanými pri výcviku a preskúšaní vodičov na účely získania vodičského preukazu alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti za predpokladu, že sa nepoužívajú na komerčnú nákladnú alebo osobnú dopravu;

h) vozidlami používanými v súvislosti s kanalizáciou, ochranou pred povodňami, vodárenskými, plynárenskými a elektrárenskými údržbárskymi službami, údržbou a kontrolou ciest, pri zbere a odvoze domového odpadu a v súvislosti so službami likvidácie odpadu, telegrafnými a telefónnymi službami, rozhlasovým a televíznym vysielaním alebo pri zisťovaní rozhlasových a televíznych vysielačov a prijímačov;

i) vozidlami s počtom miest na sedenie od 10 do 17, ktoré sa používajú výlučne na nekomerčnú osobnú dopravu;

j) špecializovanými vozidlami na prepravu zariadení cirkusov a lunaparkov;

k) špeciálne upravenými mobilnými projekčnými vozidlami, ktorých hlavným účelom pri státí je vzdelávanie;

l) vozidlami používanými na zber mlieka z fariem a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko alebo mliečnych produktov určených na kŕmenie zvierat;

m) špecializovanými vozidlami na prepravu peňazí a alebo cenností;

n) vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú určené pre ľudskú spotrebu;

o) vozidlami, ktoré sa používajú výlučne v rámci zberných priestorov, ako sú prístavy, terminály intermodálnej dopravy a železničné terminály;

p) vozidlami používanými na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a naopak alebo z trhov na miestne bitúnky v okruhu do 50 kilometrov.

K § 7

Ustanovenie preberá z čl. 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES hlavné vymedzenia potrebné pre ďalšie ustanovenia. Smernica sa vzťahuje len mobilných zamestnancov zamestnaných dopravnými podnikmi založenými v členskom štáte, ktorý sa podieľajú na mobilných činnostiach v cestnej doprave, ktoré podliehajú nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, alebo Európskej dohode o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR).

K § 8

Definície v odsekoch 1, 3 a 4 sú transponované zo smernice 2002/15/ES, odsek 2 je dopovedaním a s podrobením na praktické používanie v duchu definície podľa odseku 1. Tieto vymedzenia sú nevyhnutné na úpravu maximálneho limitu pracovného času uvedeného v odsekoch 5 a 6.

Limity pracovného času zodpovedajú prípustným limitom podľa tejto smernice, ale možno ich dohodami sociálnych partnerov na ktorejkoľvek úrovni sociálneho dialógu skrátiť v prospech zlepšenia pracovných podmienok mobilných zamestnancov, najmä vodičov.

V súlade s čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave definuje sa pracovný čas. Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave je čas od začiatku práce do konca práce, po ktorý je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi.

V zmysle č. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie prekročiť 48 hodín. Maximálny týždenný pracovný čas možno predĺžiť až na 60 hodín, ak sa počas referenčného obdobia štyroch mesiacov nepresiahol priemerný týždenný pracovný čas 48 hodín.

K § 9

Ustanovenie je vo všetkých odsekoch transpozíciou smernice 2002/15/ES.

Do času pracovnej pohotovosti podľa § 4 ods. 1 patrí aj čas, po ktorý mobilný zamestnanec sprevádza vozidlo prepravované plavidlom alebo vlakom, čas čakania na štátnej hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami a čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabíne na spanie, ak ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok v práci a doba odpočinku.

Ďalej ustanovenie špecifikuje povinnosti zamestnávateľa informovať mobilných zamestnancov o príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, vnútorných predpisoch, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku.

V súlade so smernicou Rady č. 2002/15/ES, sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť vyžiadať si od vodiča písomne údaj o pracovnom čase odpracovanom pre iného zamestnávateľa na účely jeho sledovania.

K § 10

Aj toto ustanovenie je transpozíciou smernice 2002/15/ES. Na odsek 1 nadväzuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa na samostatne zárobkovo činných vodičov vzťahujú ustanovenia § 7 až 9 až od 23. marca 2009, ak Európska komisia dovtedy neprijme inú úpravu, ako to avízuje v článku 2 ods. 1 tejto smernice. Z tohto článku smernice 2002/15/ES totiž vyplýva, že najneskôr dva roky pred týmto dátumom (t.j., do 23. marca 2007), má Európska komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu (analýzu), aké dôsledky malo vylúčenie samostatne zárobkovo činných vodičov z pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu k bezpečnosti na cestách, k podmienkam hospodárskej súťaže a k štruktúre profesie a zhodnotiť sociálne aspekty. V každom členskom štáte sa musia zohľadniť okolnosti, ktoré sa týkajú štruktúry dopravného podnikania a pracovných podmienok zamestnancov v cestnej doprave. Na základe tejto správy Európska komisia predloží návrh, ktorého cieľom môže byť buď

- ustanovenie podmienok, za akých možno zahrnúť samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu platnosti tejto smernice vrátane samostatne zárobkovo činných vodičov, ktorí nevykonávajú dopravné činnosti v iných členských štátoch a ktorí z objektívnych príčin podliehajú miestnym obmedzeniam, ako je napríklad periférna poloha, veľké vnútroštátne vzdialenosti a prostredie hospodárskej súťaže, alebo

- nezahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu platnosti tejto smernice.

Keďže doteraz k nijakej zmene nedošlo, zostáva úloha transpozície tejto smernice.

K § 11

Špeciálna úprava pracovného času zamestnancov na pozemných komunikáciách vychádza z nevyhnutnosti utvoriť podmienky na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v zimnom období a celoročne pri odstraňovaní následkov poveternostných kalamitných situácií alebo iných mimoriadnych situácii (napríklad dopravných nehôd).

Podľa tohto ustanovenia maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca na pozemných komunikáciách môže byť vo vyššie uvedenom období v jednotlivých týždňoch najviac 60 hodín za predpokladu, že priemerný týždenný pracovný čas počas roka nepresiahne ustanovený týždenný pracovný čas podľa Zákonníka práce (t.j., 48 hodín). Ak je zamestnanec na pozemných komunikáciách vodičom motorového vozidla alebo obsluhuje pracovný stroj na zabezpečenie zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií, vzťahujú sa na neho primerane niektoré ustanovenia o pracovnom čase vodiča a o čase jazdy, ktoré sa vzťahujú na vodičov pravidelnej osobnej (autobusovej) dopravy.

Limit doby nepretržitého odpočinku je upravený v záujme zabezpečenia zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií pri zabezpečení primeraného nepretržitého odpočinku zamestnanca v cestnej doprave. Skrátenie nepretržitého denného a týždenného odpočinku je možné len za splnenia požiadaviek vymedzených v odsekoch 3 až 5.

K § 12

Ustanovenie § 12 až 15 sa týka dopravy na železničných celoštátnych a regionálnych dráhach a na lanových dráhach, na dopravu na mestských dráhach (električkových a trolejbusových dráhach) sa vzťahuje, ak z úpravy pravidelnej osobnej dopravy (§ 25 až 28) nevyplývajú iné pravidlá organizácie pracovného času..

Z toho § 12 odseky 2 až 4 v súlade so smernicou Rady č. 2005/47/ESz 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc vylučuje z režimu úpravy v nasledujúcich ustanoveniach zákona tých mobilných zamestnancov v dráhovej doprave, na ktorých sa vzťahuje táto Dohoda. Na nich sa vzťahuje táto dohoda a ustanovenia prvej časti; v ostatnom Zákonník práce.

Interoperabilnou cezhraničnou dopravou je cezhraničná železničná doprava, na ktorú prevádzkovateľ železničnej dopravy potrebuje najmenej dve osvedčenia o bezpečnosti; nie je ňou

a) miestna ani regionálna cezhraničná železničná doprava do vzdialenosti 15 km od štátnej hranice, ani

b) vnútroštátna železničná doprava, ktorá začína a končí na území Slovenskej republiky a prechádza bez zastávky územím cudzieho štátu.

K § 13 a 14

Ustanovenia sa vzťahujú na každého zamestnanca v doprave na dráhe, ktorý osobne zabezpečuje alebo priamo vykonáva činnosti bezprostredne súvisiace s prevádzkou dopravnej cesty (železničnej dráhy vrátane jej prevádzkových zariadení) alebo prevádzkovaním dopravy na dráhe (železničnej osobnej a nákladnej dopravy.

Obsahovo sú tieto ustanovenia prevzaté z terajšej právnej úpravy (zo zákona č. 121/2004 Z. z.), takže navrhovaná úprava neprinesie zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov v doprave na dráhe.

V § 13 ods. 1 sa ustanovuje pre týchto zamestnancov maximálna dĺžka denného pracovného času a umožňuje sa jeho predĺženie len o čas režijnej cesty aj to len vtedy, ak sa vykonáva na konci pracovného času. Režijné cesty zamestnancov v doprave na dráhe vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú podľa § 220 Zákonníka práce súčasťou tzv. ostatných výkonov a nemožno ich zamieňať s cestou z miesta bydliska na pracovisko a z pracoviska do miesta bydliska. Ustanovenie tak dopĺňa § 3 ods. 6.

Ustanovenie § 90 ods. 7 Zákonníka práce zakladajúce povinnosť zamestnávateľa oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred sa pre zamestnancov pracujúcich „letmo“ nahrádza v § 13 ods. 2 podmienkou dohody so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Navrhované znenie umožňuje čerpanie nepretržitého týždenného odpočinku aj v hodinách, čo vyhovuje požiadavkám praxe (najmä grafikonu vlakovej dopravy).

Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec na dráhe mal odpočinok v týždni najmenej 48 hodín po sebe nasledujúcich, môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom nepretržitý odpočinok v týždni skrátiť až na 24 hodín, ktorý musí nadväzovať na nepretržitý denný odpočinok v trvaní osem hodín.

K § 15

Ustanovenie je odchýlkou od § 104 Zákonníka práce v tom, že dovolenku možno čerpať aj v iných, ako pracovných dňoch, teda aj v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Vyplýva to z podstaty nepretržitej prevádzky na dráhach.

K § 16

Ustanovenie upravuje organizáciu pracovného času v leteckej doprave, špeciálne sa vzťahuje na mobilný personál civilného letectva. Ide o členov posádky pracujúcich na palube civilného lietadla, ktorých zamestnáva letecká spoločnosť založená v členskom štáte. Ak to nie je ďalej výslovne uvedené, netýka sa pozemného personálu.

V odsekoch 2 až 5 sú nevyhnutné definície času letu ako časti pracovného času posádky a druhov posádok, na ktorých sa navrhovaný zákon vzťahuje.

K § 17

V tomto paragrafe navrhovaný zákon upravuje celkový pracovný čas a čas letu člena posádky konkrétnymi limitmi, čím zohľadňuje špecifiká a náročnosť tejto činnosti s ohľadom na zaistenie bezpečnosti letovej prevádzky. Rozvrhnutie času letu a pracovného času člena posádky lietadla tak, ako to ustanovujú odseky 1 a 3 sú v súlade s Dodatkom 6 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ku ktorému pristúpila Slovenská republika 15. marca 1993, a s Dohodou o vývoji, prijatí a zavedení jednotných leteckých predpisov z 11. septembra 1990, ktorej plnenie je pre Slovenskú republiku záväzné.

Ustanovenie odseku 3 oprávňuje veliteľa lietadla predĺžiť dĺžku času letu posádky, a tým aj pracovný čas v dôsledku mimoriadnej okolnosti počas letu, akými môžu byť nepriaznivé poveternostné podmienky alebo prevádzkovo-technické prekážky v cieľovom letisku, resp. nutnosť použitia náhradného letiska z akýchkoľvek dôvodov. Tento spôsob predlžovania letu však nesmie byť predmetom vopred naplánovaný, ale musí byť vyvolaný okolnosťou počas letu. To isté platí aj pre pozemný personál (odsek 9).

Dĺžka pracovného času riadiaceho letovej prevádzky v priebehu 24 hodín (odsek 6) je limitovaná 12 hodinami z dôvodu veľkého psychického zaťaženia týchto zamestnancov počas riadenia letov a komunikácie s posádkami lietadiel vo vzduchu.

Všetky uvedené limity možno zmeniť v prospech bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov v leteckej doprave buď kolektívnym vyjednávaním, alebo dohodami zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov.

Vzhľadom na rozdielnu úroveň intenzity práce riadiacich letovej prevádzky na jednotlivých pracoviskách sa ustanovuje, že okruh pracovísk, konkrétne podmienky a doby výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce bude určovať individuálne Letecký úrad SR na návrh zamestnávateľa, pričom návrh musí byť podaný po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (s odborovou organizáciou).

Pôsobnosť v oblasti bezpečnosti vyplýva leteckému úradu z § 48 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. Vyššie zaťaženie riadiacich letovej prevádzky sa zaznamenáva na Oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb v Bratislave, nižšie zaťaženie sa zaznamenáva na jednotlivých stanovištiach letových prevádzkových služieb.

K § 18

Ustanovenie na zaistenie bezpečnosti letu a ochrany zdravia leteckej posádky pri výkone leteckých prác zavádza povinnosť poskytnúť prestávku v práci už po uplynutí každých troch hodín letu v trvaní, a to najmenej 20 minút, a u riadiacich letovej prevádzky poskytnutie prestávky v práci už po dvoch hodinách výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce, a to v rozsahu najmenej 30 minút.

K § 19

V súlade s medzinárodnými dohovormi o civilnom letectve ustanovujú sa základné pravidlá nepretržitého odpočinku posádky lietadiel z dôvodu eliminácie pracovnej záťaže a aby sa predchádzalo kumulovanej únave, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť letu. Členom posádky

lietadla podľa dohody patrí odpočinok, do ktorého sa nezapočítava okrem času služby ani čas pracovnej pohotovosti.

Na rozdiel od Zákonníka práce (§ 93) nepretržitý odpočinok je v odseku 2 písm. b) a c) ustanovený aj na obdobie dlhšie, ako jeden týždeň, aby nemohlo dôjsť k nežiaducim kumuláciám časov letu a k ohrozeniu bezpečnosti letovej prevádzky.

Definícia miestneho dňa je potrebná na výpočet rozvrhnutia pracovného času na diaľkových linkách, aby v dôsledku časových posunov nedošlo k znevýhodneniu mobilného personálu civilného letectva.

K § 20

Rozsah nariadenej pracovnej pohotovosti posádok lietadiel je v záujme ochrany zamestnancov v leteckej doprave limitovaný nielen počas 24 hodín, ale aj v priebehu 28 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, ako aj v kalendárnom roku, pričom musia byť kumulovane dodržiavané všetky limity. Ide o ustanovenie prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z., ktoré nie je dôvod meniť.

K § 21

Ustanovenie upravuje organizáciu pracovného času členov posádok plavidiel vo vnútrozemskej plavbe, pretože organizáciu práce námorníkov upravuje samostatný zákon ako je uvedené v § 2 ods. 2).

K § 22

Dĺžka pracovnej zmeny v rozsahu maximálne 14 hodín (odsek 1) je základným režimom všetkých prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe. Z hľadiska zosúladenia prevádzky vodnej dopravy na Dunaji a z hľadiska konkurencieschopnosti slovenských podnikov vodnej dopravy je potrebné túto dĺžku pracovnej zmeny zachovať.

Odsek 2 oprávňuje vodcu plavidla predĺžiť pracovný čas člena posádky plavidla v dôsledku mimoriadnej okolnosti počas plavby. Takou môžu byť nepriaznivé plavebné podmienky, napríklad príliš nízka alebo príliš vysoká hladina vody, alebo nepredvídateľná prevádzkovo-technická porucha plavidla, ktorá neumožňuje posádke plavidla, aby prestala pracovať bez ohrozenia bezpečnosti plavidla. v stave ohrozenia nie je možné opustiť palubu alebo začať čerpať odpočinok.

Prácu lodnej posádky je potrebné organizovať v nadväznosti na rozličné okolnosti (poveternostné vplyvy, plavebné podmienky, a pod.) a nie je možné v súlade so Zákonníkom práce oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred. Preto zamestnávateľ dohodne konkrétne podmienky rozvrhnutia pracovného času zamestnancov, ktorí pracujú tzv. „letmo“, so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom.

Pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo mimoriadnych situácii z dôvodu bezpečnosti a zabránenia vzniku škôd je potrebné špeciálne upraviť pracovný čas aj pre zamestnanca v prístave v závislosti na konkrétnej aktuálnej situácii na vodnej ceste (odsek 3).

K § 23

Rozvrhnutie pracovného času členov posádok plavidiel vnútrozemskej plavby v rámci uvedených limitov (odseky 1 a 2) vyplýva z rozdielneho režimu plavby na hornom toku a na dolnom toku Dunaja.

Skrátenie doby odpočinku zamestnanca v prístave (odsek 3) pri nepriaznivých poveternostných podmienkach, alebo počas mimoriadnej situácie na vodnej ceste alebo v prístave sa umožňuje len za podmienky, že ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a že odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas skrátenia odpočinku. Zákon vymedzuje podmienky, pri ktorých vzniku je odôvodnené predĺžiť pracovný čas a skrátiť nepretržitý denný odpočinok zamestnanca v prístave z dôvodu, aby sa ustanovenie nemohlo aplikovať ako rutinná úprava, ktorou by zamestnávateľ poškodzoval zamestnancov a ohrozoval ich zdravie.

K § 24

Tak, ako aj pri ostatných druhoch dopravy, limituje sa dĺžka prípustnej pracovnej pohotovosti.

Vzhľadom na rôzne potreby a rôzne kategórie zamestnancov vo vodnej doprave sa pracovná pohotovosť limituje len v rámci kalendárneho roku, a to odchylne od § 96 ods. 2 Zákonníka práce. Vnútorná štruktúra časov dennej a týždennej pracovnej pohotovosti v rámci tohto limitu je vecou kolektívnych zmlúv a dohôd zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov.

Osobitosťou úpravy organizácie pracovného času vo vodnej doprave je, že výkon práce, pracovná pohotovosť, prestávky v práci i doby odpočinku sa vykonávajú na jednom mieste (t.j. na plavidle).

K § 25

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 ustanovuje, že členské štáty by mali upraviť vnútroštátnymi predpismi limity pracovného času, prestávok v práci a dôb odpočinku mobilných zamestnancov vo vozidlách používaných na služby pravidelnej verejnej miestnej dopravy, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov. Tieto predpisy by mali ustanoviť primeranú ochranu mobilných zamestnancov, aby neboli znevýhodnení v porovnaní s mobilnými zamestnancami v cestnej doprave alebo v doprave na dráhe, ale na druhej strane, aby sa dosiahla požadovaná pravidelnosť a bezpečnosť verejnej miestnej dopravy.

Úprava sa týka verejnej prímestskej a mestskej pravidelnej autobusovej dopravy a mestských električkových a trolejbusových dráh. Základným pravidlom tejto úpravy je, že v § 26 až 28 sa upravujú len odchýlky od všeobecnej úpravy podľa prvej časti (§ 2 až 7) a podľa druhej časti (§ 6 až 9).

K § 26

Tento paragraf ustanovuje maximálny pracovný čas a z toho čas jazdy mobilných zamestnancov v pravidelnej osobnej doprave uvedených v § 25 ods. 1, ktorý vykazuje odlišnosti vyplývajúce z potreby zabezpečiť plynulosť a pravidelnosť verejnej prímestskej a mestskej pravidelnej osobnej dopravy. Preto je potrebné odchylne vymedziť pracovný čas a čas jazdy (odseky 2 a 3).

K § 27

Vzhľadom na súčasnú prax a potreby plynulosti a pravidelnosti verejnej osobnej dopravy je prestávka v práci upravená inak, ako u vodičov vozidiel v cestnej nákladnej doprave a v diaľkovej, v neverejnej a v nepravidelnej autobusovej doprave. Prestávka na odpočinok a jedenie je rovnaká, ale zamestnávateľ je povinný predĺžiť vodičovi prestávku v práci o čas posúvania vozidla na konečných zastávkach. Ustanovenie je prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z.

K § 28

Aj limit nepretržitého odpočinku je upravený so zámerom rešpektovať špecifiká verejnej pravidelnej dopravy a zohľadňuje súčasnú prax a požiadavky bezpečnosti dopravy. Aj toto ustanovenie je prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z.

K § 29

V tzv. Bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť“ Európska komisia uvádza potrebu sprísniť kontroly a sankcie najmä v právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a to konkrétne zvýšiť počet kontrol, podporiť systematickú výmenu informácií medzi členskými štátmi, koordinovať inšpekčné činnosti a podporovať odbornú prípravu osôb zabezpečujúcich dodržiavanie týchto predpisov.

Je preto potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie a harmonizovaný výklad pravidiel v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, prostredníctvom ustanovenia minimálnych požiadaviek pre jednotné a účinné kontroly vykonávané členskými štátmi zamerané na dodržiavanie príslušných ustanovení nariadenia a tohto zákona. Tieto kontroly by mali viesť k prevencii porušovania predpisov. Ďalej je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí, že dopravné podniky hodnotené ako vysoko rizikové sa budú kontrolovať častejšie a dôkladnejšie. Túto problematiku vo všeobecnosti upravuje nariadenie č. 561/2006 a smernica 2006/22/ES a navrhovaný zákon ju rozpracúva na vnútroštátne podmienky.

Výmena analógových záznamových zariadení za digitálne umožní rýchlejšie a presnejšie skontrolovanie väčšieho množstva údajov a z tohto dôvodu budú môcť členské štáty vykonávať čoraz väčšie množstvo kontrol. Skúsenosti z vykonávania kontrol v „starých“ členských štátoch ukazujú, že kontroly v priestoroch dopravcov sú efektívnejšie než cestné kontroly a že sa značne znížil počet nehôd a priestupkov najmä zo strany vodičov autobusov.

Pri kontrolách by sa teda percento dní, ktoré odpracovali vodiči vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kontrolovaných právnych predpisov v sociálnej oblasti, malo postupne do konca roku 2009 zvyšovať. Každý členský štát totiž musí organizovať kontroly tak, aby sa do 31. decembra 2007 skontrolovalo 1 % dní odpracovaných vodičmi vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 561/2006 a (EHS) č. 3821/85. Toto percento sa od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 zvýši najmenej na 2 % a od 1. januára 2010 najmenej na 3

% dní. Okrem toho treba zvýšiť počet kontrol na 50 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov.

Cieľom kontrolných systémov musí byť rozvoj smerom k európskej interoperabilite a použiteľnosti. Všetky jednotky zabezpečujúce dodržiavanie predpisov by mali mať k dispozícii postačujúce štandardné kontrolné vybavenie a príslušné právomoci, ktoré im umožnia plniť ich povinnosti efektívne a účinne.

Odseky 3 až 5 upravujú požiadavky na obsah a formu protokolov z kontrol a štatistické údaje pre Európsku komisiu. Ide o transponované ustanovenia zo smernice 2006/22/ES.

V roku 2005 bolo na pozemných komunikáciách Slovenskej republiky skontrolovaných 5 566 vodičov (z toho 1236 zahraničných) a bolo vykonaných 21 796 kontrol (skontrolované tachografové krúžky).

Kontroly na pracoviskách a na pozemných komunikáciách, ktoré vykonali inšpektori práce, vo všeobecnosti ukázali, že mnohí zamestnávatelia si neuvedomujú povinnosť preukázateľne informovať zamestnancov v doprave o príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, vnútorných predpisoch zamestnávateľa a dohodách medzi sociálnymi partnermi, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku. Vodiči nemajú úplné informácie o povinnostiach vyplývajúcich im zo zákona. Nie sú preškolení zamestnanci z návodov na obsluhu príslušného záznamového zariadenia (tachografu), z čoho vyplývajú aj zistené porušenia zákona. Podstatne viac porušení zákona je zisťovaných u vodičov vo vnútroštátnej doprave, čo vyplýva hlavne z neinformovanosti vodičov a dopravcov o existencii zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave. Vo veľkej miere u vodičov vo vnútroštátnej doprave a to hlavne u živnostníkov a pri zásobovacích prepravách (pekárne, potraviny atď.) boli zisťované nezabezpečenie montáže záznamového zariadenia resp. jeho nepoužívanie a nepredloženie dokladu o jeho pravidelnej kontrole (certifikácii). Najčastejším nedostatkom bolo nesprávne používanie záznamových zariadení, nesprávne a neúplné vypĺňanie a používanie záznamových listov a neuchovávanie požadovaného počtu záznamových listov vo vozidle. Ďalšími nedostatkami boli nedodržiavanie bezpečnostných prestávok, nedodržanie nepretržitého času denného odpočinku a nedodržanie denného času vedenia motorového vozidla.

K § 30

Z dôvodu aproximácie legislatívy Európskej únie v cestnej doprave ustanovenia zákona upravujú vzájomnú spoluprácu a pomoc príslušných orgánov pri uplatňovaní nariadení č. 561/2006 a č. 3821/85 podľa smernice 2006/22/ES, a to organizáciu cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch a poskytovanie údajov a informácií.

Na základe vzájomnej koordinácie kontrol času jazdy, prestávok v práci a dôb nepretržitého odpočinku vodičov podľa smernice 2006/22/ES Národný inšpektorát práce v spolupráci s Policajným zborom najmenej šesťkrát ročne musí organizovať cestné kontroly s príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov (odsek 2).

Vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať vozidlá sa navrhuje, aby inšpektoráty práce vykonávali cestné kontroly len v spolupráci s orgánmi Policajného zboru. Predmetom cestnej kontroly sú všetky alebo len niektoré prvky uvedené v prílohe č. 1 navrhovaného zákona, ktoré sú prevzaté zo smernice 2006/22/ES.

K § 31

V súlade s článkom 18 nariadenia. 561/2006 a s článkom 19 ods. 1 nariadenia 3821/1985 a podľa článku 6 smernice 2006/22/ES ustanovenie upravuje vykonávanie kontroly v dopravných podnikoch. Kontrola v dopravnom podniku zahŕňa kontrolu mobilných zamestnancov a záznamových zariadení vozidiel. Preto sa fyzicky vykonáva v prevádzkových priestoroch dopravného podniku (v priestoroch tzv. technickej základne) a na všetkých pracoviskách vodičov vrátane vozidiel mimo objekty dopravného podniku, napríklad na obratisku konečnej zastávky mestskej linky (odsek 1).

Zákon č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že kontrolu v priestoroch dopravného podniku nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona budú vykonávať výlučne miestne príslušné inšpektoráty práce.

Kontrolou inšpekcie práce nie je dotknutý výkon odborného technického dohľadu nad prevádzkou dopravy inými orgánmi štátnej správy podľa osobitných zákonov, napr. Štátnym dráhovým úradom, Štátnym dopravným úradom, Leteckým úradom SR, Štátnou plavebnou správou, pretože predmetom tohto dohľadu nie je organizácia pracovného času zamestnancov.

V súlade s článkom 21 nariadenia 561/2006 členské štáty môžu v prípade potreby odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť licenciu dopravného podniku, ak je usadený v členskom štáte, alebo odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť vodičský preukaz vodiča. V tejto súvislosti sa vytvára systém hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov, ktorý je založený na počte a závažnosti porušení predpisov, ktorých sa dopustil konkrétny dopravný podnik. Ide o predpisy týkajúce sa presiahnutie maximálneho denného, týždenného a dvojtýždňového času jazdy, nedodržiavanie minimálneho času denného a týždenného odpočinku, nedodržiavanie minimálneho času prestávok v práci a o nesúlad s požiadavkami nariadenia (EHS) č. 3821/85 týkajúcimi sa umiestnenia záznamového zariadenia vo vozidle.

Do kategórie najzávažnejších porušení predpisov sa podľa smernice 2006/22/ES zaraďujú tie porušenia, pri ktorých vzniká vysoké riziko úmrtia alebo vážnej ujmy na zdraví (napríklad pri dopravnej nehode alebo pri nakládke a vykládke tovaru); sú uvedené v prílohe č. 3 navrhovaného zákona v súlade s prílohou III nariadenia č. 561/2006 a s vyhlásením Európskej komisie (Ú. v. EU L 102, 11.4.2006).

K § 32

Navrhuje sa, aby orgánmi verejnej správy vykonávajúcimi pôsobnosť podľa nariadenia. 3821/85 a nariadenia. 561/2006 boli tak, ako doteraz, orgány inšpekcie práce a Policajný zbor.

K § 33

V súlade s článkom 22 nariadenia č. 561/2006 a s článkami 7 až 9 smernice 2006/22/ES v každom členskom štáte by mal byť jeden orgán pre styk s inými príslušnými orgánmi v rámci Spoločenstva. Tento orgán by mal tiež zostavovať príslušné štatistiky a podávať Európskej komisii potrebné hlásenia. Členské štáty by mali takisto na svojom území uplatňovať súdržnú

národnú stratégiu dodržiavania týchto predpisov a môžu určiť jeden orgán, ktorý bude koordinovať jej vykonávanie.

Spolupráca medzi orgánmi členských štátov zabezpečujúcimi dodržiavanie týchto predpisov by ďalej mala byť podporovaná zosúladenými kontrolami, spoločnými iniciatívami odbornej prípravy, elektronickou výmenou informácií a výmenou poznatkov a skúseností.

V podmienkach Slovenskej republiky sa navrhuje, aby tieto úlohy plnil tak, ako doteraz, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

K § 34

Ustanovenie vypočítava jednotlivé kompetencie inšpektorátov práce (odsek 1) a ich zamestnancov - inšpektorov práce vykonávajúcich kontroly (odsek 2). V zásade ide o terajší stav, drobné odchýlky sú len v jednotlivostiach a v podrobnostiach úpravy.

K § 35

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 561/2006 môže každý členský štát na svojom vlastnom území alebo so súhlasom dotknutých štátov aj na území iného členského štátu udeliť výnimky zo všeobecnej úpravy (z článkov 5 až 9 nariadenia), čiže z povinnosti dodržiavať pravidlá o časoch jazdy, o prestávkach v práci a o dobách denných a týždenných odpočinkov, ak ide o dopravné činnosti vykonávané za mimoriadnych okolností. Mimoriadnymi okolnosťami sa rozumie použitie vozidla na záchranné práce, na evakuáciu obyvateľstva alebo na zásobovanie obyvateľstva pri priemyselných haváriách a živelných udalostiach a na odstraňovanie ich následkov. Ak bude výnimka dlhšia ako 30 dní, bude ju musieť Národný inšpektorát práce oznamovať Európskej komisii.

Toto ustanovenie zakladá individuálnu rozhodovaciu činnosť inšpektorátu práce, ktorý tak bude vystupovať v konaní ako správny orgán. Tento paragraf ustanovuje náležitosti návrhu na začatie konania. V súlade s § 47 ods. 7 správneho poriadku sa pri kladne vyhovenej žiadosti vydá žiadateľovi osvedčenie (preukaz), ktorý musí mať vodič pri sebe na účely cestnej kontroly (odsek 4). Vzor osvedčenia je v prílohe č. 4.

K § 36

Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov a útvarov Policajného zboru. Spôsob výkonu cestných kontrol upravujú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Predmet cestnej kontroly vykonávanej policajtmi je uvedený v prílohe č. 1 časti A navrhovaného zákona, ktorá je transponovaná zo smernice 2006/22/ES, ale je členený podľa toho, či sa vykonáva spolu s inšpektorátom práce, alebo samostatne. (odsek 1). Cestné kontroly v zásade má vykonávať inšpektorát práce, a preto v spoločnej cestnej kontrole policajt vykonáva cestnú kontrolu v podstate len z hľadiska dodržiavania pravidiel cestnej premávky.

Oprávnenie policajta podľa odsek 2 a 3 je len modifikáciou existujúceho oprávnenia podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

K § 37

Členské štáty sú povinné ustanoviť pravidlá o sankciách uplatňovaných za porušenie nariadenia č. 561/2006 a nariadenia č. 3821/85 a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce, ale zároveň nediskriminačné.

V záujme jednoznačného a účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov je žiaduce, aby boli zabezpečené jednotné ustanovenia o zodpovednosti dopravných podnikov za porušenie nariadení. Táto zodpovednosť môže viesť k trestným, občianskym alebo správnym sankciám, aké platia v jednotlivých členských štátoch.

V nadväznosti na povinnosti dopravných podnikov, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 561/2006 a z nariadenia č. 3821/85, ustanovujú sa skutkové podstaty a sankcie za správne delikty dopravných podnikov a v odseku 4 aj ďalším osobám, ktoré požaduje sankcionovať nariadenie č. 561/2006 a smernica 2005/47/ES.

Príslušným správnym orgánom je inšpektorát práce príslušný podľa sídla účastníka konania (§ 7 ods. 2 správneho poriadku).

Ustanovenie v reaguje aj na Rozhodnutie Komisie z 12. apríla 2007 o formulári týkajúcom sa právnych predpisov v sociálnej oblasti súvisiacich s činnosťami cestnej dopravy vo veci nevydania potvrdenia vodičovi podľa tohto rozhodnutia.

K § 38

Ustanovenie upravuje štandardným spôsobom postih vodičov za priestupky, ktorými sa porušujú povinnosti vodičov podľa navrhovaného zákona. Na priestupky a ich prejednávanie sa použijú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch. Príslušným správnym orgánom bude inšpektorát práca a v časti priestupkov Policajný zbor.

K § 39

Ustanovenie upravuje použitie procesných predpisov na konania podľa navrhovaného zákona.

K § 40

Prechodné ustanovenia vyplývajú zo zmeny pravidiel vyplývajúcich zo zrušenia nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 a z prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 561/2006 a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (odseky 1, 2 a 4), ako aj z transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES (odsek 3) .

K § 41

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev (smernice) uvedené v prílohe č. 5.

K § 42

Zrušuje sa teraz platný zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

K § 43

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2007 okrem

- § 12 ods. 2 až 4, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť až 1. júla 2008; ide o dátum, ku ktorému nadobúdajú účinnosť povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z Dohody medzi Európskym spoločenstvom železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave, a

- § 38 ods. 1 písm. c) (priestupok vodiča), ktorý by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, pretože týmto dňom sa bude kontrola obsahu záznamového zariadenia a karty vodiča týkať iných lehôt.

K prílohe č.1

Preberajú sa ňou prvky kontroly podľa prílohy I smernice č. 2006/22/ES. Rozsah cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch vyplýva z článkov 4 a 6 tejto smernice.

K prílohe č. 2

Zákon preberá prílohu II smernice 2006/22/ES, ktorá ustanovuje povinné štandardné vybavenie, ktoré musia mať orgány kontroly pri výkone cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch.

K prílohe č. 3

Zoznam porušenia predpisov je transpozíciou prílohy III smernice 2006/22/ES doplnený o vyhlásenie Európskej komisie (Ú. v. EÚ L 102,11.4.2006).

K prílohe č. 4

Ustanovuje sa vzor osvedčenia o udelení výnimky z povinností dodržiavať limity pracovného času, prestávok v práci a dôb odpočinku z dôvodu mimoriadnych okolností.

K prílohe č. 5

Ide o transpozičnú prílohu preberaných právnych aktov.

Bratislava, 25. apríla 2007