1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. VŠEOBECNÁ ČASŤ
Cieľom návrhu zákona je odstrániť reštrikciu na strane veriteľských návrhov na vyhlásenie konkurzu, ktorá bráni veriteľom uspokojiť ich pohľadávky cestou konkurzného konania. Súčasná právna úprava bráni domáhať sa veriteľovi uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú nemá priznanú rozhodnutím súdu alebo doloženú písomným uznaním s úradne osvedčeným podpisom dlžníka. V prípade, že veriteľ má judikovanú pohľadávku, nemá záujem riešiť jej uspokojenie iniciovaním konkurzného konania, ktoré predstavuje kolektívne uspokojenie veriteľov, ale rieši jej uspokojenie individuálne, teda exekúciou, čo však zásadným spôsobom dopadá na uspokojenie ostatných veriteľov a narúša zásadu pomerného uspokojenia veriteľov. Ak veritelia majú záujem blokovať všetok majetok dlžníka (zabrániť dlžníkovi zbavovania sa majetku) a domáhať sa vyhlásenia konkurzu a kolektívneho uspokojenia ich pohľadávok, musia sa najprv domáhať na súde vydania rozhodnutia, to musí nadobudnúť právoplatnosť a až potom môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Týmto časovo zdĺhavým postupom, ktorého dĺžku veritelia nemôžu ani ovplyvniť, získa dlžník čas na úkony, ktoré môžu mať za následok nižšie uspokojenie ich pohľadávok vo vyhlásenom konkurze (úspešnosť v spore o určenie odporovateľnosti týchto úkonov je otázna). V tomto čase nie je dôvodne rozumne predpokladať súčinnosť dlžníka v tom smere, že by vyšiel v ústrety veriteľom a podpísal uznanie pohľadávky s úradne osvedčeným podpisom, aby ho mohli použiť na vyhlásenie konkurzu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Na základe stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky – Sekcie rozpočtovej politiky, zo dňa 20.04.2007 bola dopracovaná do predloženého návrhu zákona doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
2
Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu:
2. Názov právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z. a zákona č. 520/2005 Z. z.
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom,
- sekundárnom,
b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom,
- sekundárnom,
c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu nie je potrebné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov
na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie
1. Zhodnotenie finančných vplyvov:
Predložený návrh zákona bude mať mierny dopad na štátny rozpočet spočívajúci vo zvýšených nákladoch na poštovné pri doručovaní výziev súdu na odstránenie nedostatkov návrhu na vyhlásenie konkurzu (približne 10 až 15 tisíc Sk ročne; v roku 2006 bolo podaných 645 návrhov; zdroj štatistická ročenka MS SR). Zvýšené náklady sa navrhujú hradiť z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR. Na druhej strane vypustenie povinnosti osvedčovať podpis navrhovateľa na návrhu v prípade orgánov verejnej moci bude mať mierne pozitívny dopad na štátny rozpočet, najmä pre daňové úrady. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, ani vplyv na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.
1.Zhodnotenie ekonomických vplyvov:
Návrh zákona nebude mať nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie ani na hospodárenie iných fyzických osôb a právnických osôb. Návrh zákona bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko zvýši vymáhateľnosť práva tým, že veriteľom uľahčí podmienky pre vymáhanie ich pohľadávok v prípade úpadku dlžníka.
2.Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:
Návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie.
3.Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:
Návrh zákona nemá žiadny vplyv na zamestnanosť.
5. Zhodnotenie vplyvov na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona je v súlade s legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie a nemá vplyv na administratívne štruktúry a administratívne opatrenia v tejto oblasti.
4
B. OSOBITNÁ ČASŤ
K ČLÁNKU I
K bodu 1
Súčasná právna úprava bráni domáhať sa veriteľovi uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú nemá priznanú rozhodnutím súdu alebo doloženú písomným uznaním s úradne osvedčeným podpisom dlžníka. V prípade, že veriteľ má judikovanú pohľadávku, nemá záujem riešiť jej uspokojenie iniciovaním konkurzného konania, ktoré predstavuje kolektívne uspokojenie veriteľov, ale rieši jej uspokojenie individuálne, teda exekúciou, čo však zásadným spôsobom dopadá na uspokojenie ostatných veriteľov a narúša zásadu pomerného uspokojenia veriteľov. Ak veritelia majú záujem blokovať všetok majetok dlžníka (zabrániť dlžníkovi zbavovania sa majetku) a domáhať sa vyhlásenia konkurzu a kolektívneho uspokojenia ich pohľadávok, musia sa najprv domáhať na súde vydania rozhodnutia, to musí nadobudnúť právoplatnosť a až potom môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Týmto časovo zdĺhavým postupom, ktorého dĺžku veritelia nemôžu ani ovplyvniť, získa dlžník čas na úkony, ktoré môžu mať za následok nižšie uspokojenie ich pohľadávok vo vyhlásenom konkurze (úspešnosť v spore o určenie odporovateľnosti týchto úkonov je otázna). V tomto čase nie je dôvodne rozumne predpokladať súčinnosť dlžníka v tom smere, že by vyšiel v ústrety veriteľom a podpísal uznanie pohľadávky s úradne osvedčeným podpisom, aby ho mohli použiť na vyhlásenie konkurzu. Od špekulatívneho podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu stále bude veriteľov odrádzať ustanovenie § 11 ods. 5 zákona o zodpovednosti veriteľa za škodu.
K bodu 2
Zjednodušuje sa proces podávania návrhov orgánmi verejnej moci. Je zbytočné požadovať napr. po daňových úradoch, aby podpis navrhovateľa bol úradne osvedčený
k bodu 3
Súčasná právna úprava bráni domáhať sa veriteľovi uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú nemá priznanú rozhodnutím súdu alebo doloženú písomným uznaním s úradne osvedčeným podpisom dlžníka. V prípade, že veriteľ má judikovanú pohľadávku, nemá záujem riešiť jej uspokojenie iniciovaním konkurzného konania, ktoré predstavuje kolektívne uspokojenie veriteľov, ale rieši jej uspokojenie individuálne, teda exekúciou, čo však zásadným spôsobom dopadá na uspokojenie ostatných veriteľov a narúša zásadu pomerného uspokojenia veriteľov. Ak veritelia majú záujem blokovať všetok majetok dlžníka (zabrániť dlžníkovi zbavovania sa majetku) a domáhať sa vyhlásenia konkurzu a kolektívneho uspokojenia ich pohľadávok, musia sa najprv domáhať na súde vydania rozhodnutia, to musí nadobudnúť právoplatnosť a až potom môžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Týmto časovo zdĺhavým postupom, ktorého dĺžku veritelia nemôžu ani ovplyvniť, získa dlžník čas na úkony, ktoré môžu mať za následok nižšie uspokojenie ich pohľadávok vo vyhlásenom konkurze (úspešnosť v spore o určenie odporovateľnosti týchto úkonov je otázna). V tomto čase nie je dôvodne rozumne predpokladať súčinnosť dlžníka v tom smere, že by vyšiel v ústrety veriteľom a podpísal uznanie pohľadávky s úradne osvedčeným podpisom, aby ho mohli použiť na vyhlásenie konkurzu. Od špekulatívneho podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu stále bude veriteľov odrádzať ustanovenie § 11 ods. 5 zákona o zodpovednosti veriteľa za škodu.
5
K bodu 4
Upravuje sa proces odstraňovania vád návrhu na vyhlásenie konkurzu. K podaniu perfektného návrhu zákon vyžaduje množstvo náležitosti, ktoré musí návrh spĺňať, čo v praxi viedlo k vysokému počtu odmietnutých návrhov. Z toho dôvodu sa upravuje poučovacia a vyzývacia povinnosť súdu na odstránenie vád návrhu, čím sa sfunkční iniciačná časť konkurzného konania.
K bodu 5
Upravuje sa posudzovanie platobnej schopnosti súdom, t.j. z ktorých listín môže súd vychádzať. Ak by veriteľ doručil súdu listiny ďalšie listiny po tom, čo už súd odoslal jeho návrh na vyjadrenie dlžníkovi, k takýmto listinám súd nebude prihliadať.
K bodu 6
Pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa prijala teoretická konštrukcia, že v konkurze majetok úpadcu – konkurzná podstata „patrí veriteľom“. Z uvedeného dôvodu je oprávnená požiadavka veriteľov, aby veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ mali právo poveriť správou a speňažením „svojho majetku“ v každom štádiu konkurzného konania osobu, ktorej dôverujú.
K bodu 7
V nadväznosti na úpravu pravidiel ohľadom výmeny správcu schôdzou veriteľov sa vylučuje právo hlasovať vo veriteľskom výbore za uznesenie, ktorým veriteľský výbor navrhne schôdzi veriteľov výmenu správcu, tomu veriteľovi, ktorý je so správcom v incidenčnom spore.
K bodu 8
Dopĺňa sa dôvod zrušenia konkurzu pre prípad, keď tu nie sú predpoklady pre konkurz, napr. keď sa neprihlásil ani jeden veriteľ.
K bodu 9
Upravuje sa proces odstraňovania vád návrhu na povolenie reštrukturalizácie. K podaniu perfektného návrhu zákon vyžaduje množstvo náležitosti, ktoré musí návrh spĺňať, čo v praxi viedlo k vysokému počtu odmietnutých návrhov. Z toho dôvodu sa upravuje poučovacia a vyzývacia povinnosť súdu na odstránenie vád návrhu, čím sa sfunkční iniciačná časť reštrukturalizačného konania.
K bodu 10
Navrhuje sa doplniť do prechodných ustanovení zákona (§ 206) postup pri určovaní odmeny správcu po dni účinnosti poslednej novely vyhlášky MS SR č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (účinnej od 01.07.2005 a publikovanej pod č. 292/2005 Z.z.). V poslednej novele cit. vyhlášky chýbajú prechodné ustanovenia, ktoré mali uvedené otázky jednoznačne riešiť. Keďže vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení neskorších predpisov bola zrušená, nie je možné ju už
6
novelizovať. Napraviť uvedený nedostatok je možné práve predloženým návrhom. Chýbajúce prechodné ustanovenia v poslednej novele cit. vyhlášky spôsobujú v praxi značné problémy, a to najmä z dôvodu neupravenia vzťahu k skôr začatým konaniam, ale tiež z dôvodu jej sporného a nejasného obsahu (najmä § 6 ods. 3). Prijatím predloženého návrhu na princípe neprípustnosti retroaktivity (spätnej účinnosti právneho predpisu), by sa tieto výkladové problémy odstránili.
K bodu 11
Upravuje sa prechodné ustanovenie k navrhovaným úpravám.
K ČLÁNKU II
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2007.