Návrh

vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z ........... 2007,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 62 písm. t) zákona č. /2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

Prvá časť

Základné ustanovenia

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o požiadavkách na

a)zabezpečenie kvality radiačnej ochrany1,

b)zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu,

c)zabezpečenie radiačnej ochrany pri preprave2 rádioaktívnych žiaričov3 a rádioaktívnych látok4,

d)zabezpečenie radiačnej ochrany pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom5,

e)uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia pri činnostiach vedúcich k ožiareniu,

f)zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

g)na odbornú prípravu osôb vykonávajúcich sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany,

h)údaje a informácie, ktoré treba hlásiť do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok6,

i)dokumentáciu pri činnostiach vedúcich k ožiareniu.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

1 § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. ..... Z. Z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2 Článok 2 nariadenia Rady (Euratom) č. 1493/93 z 8. júna 1993 o prepravách rádioaktívnych látok medzi členskými štátmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 12/zv. 1).

3 Príloha č. 1 bod 22 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

4 Príloha č. 1 bod 16 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

5 § 2 písm. r) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6 § 45 ods. 26 písm. x) zákona č. ..... Z. z.

2

a)dopravcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uskutočňuje prepravu rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok pomocou dopravného prostriedku,

b)prepravcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odovzdáva zásielku alebo náklad rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok na prepravu a v prepravných dokumentoch je uvedená ako odosielateľ,

c)zásielkou obal spolu s rádioaktívnym obsahom odovzdaným na prepravu,

d)vyňatou zásielkou zásielka, ktorej rádioaktívny obsah nepresahuje hodnoty aktivity uvedené v osobitnom predpise7,

e)obalom súbor komponentov určených na úplné uzatvorenie rádioaktívneho obsahu, môže sa skladať z jednej alebo z viacerých schránok, absorpčných materiálov, dištančných prvkov, tienenia a obslužných zariadení na plnenie, vyprázdňovanie, ventiláciu alebo na úpravu tlaku, zariadení na chladenie, pohlcovanie mechanických nárazov, manipuláciu a upevňovanie a tepelné tienenie; obalom môže byť debna, sud alebo podobná schránka, prepravný kontajner alebo cisterna,

f)rádioaktívnym obsahom rádioaktívne látky so všetkými kontaminovanými alebo aktivovanými tuhými látkami, kvapalnými látkami a plynmi vnútri obalu,

g)prepravným kontajnerom zariadenie uľahčujúce prepravu balených rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok alebo nebalených rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok jedným alebo viacerými spôsobmi bez prekladania prispôsobené na trvalé uzavretie, pevné a dostatočne odolné na opakované použitie a vybavené zariadením umožňujúcim zaobchádzanie s ním, najmä prekladanie medzi dopravnými prostriedkami a z jedného druhu prepravy na iný druh prepravy,

h)malým prepravným kontajnerom prepravný kontajner, ktorého žiaden celkový vonkajší rozmer nie je väčší ako 1,5 m, alebo ktorého vnútorný objem nie je väčší ako 3 m3; iný prepravný kontajner je veľký prepravný kontajner,

i)vonkajším obalom obal, ktorý používa jediný prepravca na uloženie dvoch alebo viacerých zásielok na zjednodušenie manipulácie pri ich skladovaní alebo preprave,

j)podmienkami výlučného použitia podmienky, pri ktorých vonkajší obal, prepravný kontajner alebo dopravný prostriedok použije ten istý prepravca, ktorý zabezpečí, že všetky prvotné, sprostredkované a konečné nakládky a vykládky sa vykonajú v súlade s jeho pokynmi,

k)dočasné pracovisko je pracovisko, na ktorom sa činnosti vedúce k žiareniu vykonávajú na prechodnú, vopred vymedzenú, krátku dobu, spravidla s prenosnými, na ten účel vyrobenými zdrojmi ionizujúceho žiarenia8 ako sú napr. defektoskopické pracovisko alebo karotážne pracovisko,

l)krátkožijúci rádionuklid je rádionuklid s polčasom premeny kratším alebo rovným 60 dňom,

m)dekontamináciou odstraňovanie alebo znižovanie rádioaktívnej kontaminácie9,

n)kontamináciou znečistenie rádioaktívnymi látkami; povrchová kontaminácia je znečistenie povrchu rádioaktívnymi látkami a zahŕňa fixovanú, nefixovanú alebo do povrchu vniknutú aktivitu; pri nefixovanej povrchovej kontaminácii nie je vylúčené šírenie rádioaktívnej látky,

7 Bod 2.2.7.7.1.2 prílohy A vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) v znení oznámenia ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 444/2005 Z. z. o nadobudnutí platnosti zmien a doplnkov príloh k Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).

8 § 2 ods. 2 písm. i) zákona č. ..... Z. z.

9 § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. ..... Z. z.

3

o)zaobchádzaním s rádioaktívnou látkou získavanie, výroba, skladovanie, spracovanie, prepracovanie, iné používanie a odstraňovanie rádioaktívnych látok, ďalej aj vyhľadávanie, ťažba a spracovanie rádioaktívnych rúd a materiálov, hlavne uránových a tóriových rúd.

§ 3

Zabezpečenie kvality radiačnej ochrany

(1)Pri vykonávaní činností, ktoré sa povoľujú podľa § 45 zákona, musí byť zavedený systém kvality a vypracovaný program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany10. Je potrebné zabezpečiť, aby pracovníci mali zabezpečený trvalý prístup k prevádzkovým predpisom, k zásahovým inštrukciám a postupom pre prípad odchýlok od bežnej prevádzky a k havarijným plánom. Trvalý prístup môže byť riešený vyvesením na prístupnom mieste. Pokyny pre bezpečnú prácu pri normálnej prevádzke a pri mimoriadnych udalostiach musia byť k dispozícii na každom trvalom pracovnom mieste.

(2)Pred vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu sa

a)identifikujú výrobky, činnosti, vzťahy, systémy, oprávnenia, zodpovednosť a spôsob riadenia a organizačného zabezpečenia,

b)stanovujú a dokumentujú oprávnenia, zodpovednosť a vzájomné väzby osôb, ktoré riadia, vykonávajú, hodnotia a kontrolujú pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej ochrany,

c)stanovujú a dokumentujú postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej ochrany,

d)stanovujú sa konkrétne ciele radiačnej ochrany, zásady regulácie ožiarenia a referenčné úrovne, systém hodnotenia radiačnej ochrany a uplatňovania prevádzkových skúseností.

(3)Počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu sa

a)vedie a uchováva dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v ustanovenom rozsahu tak, aby bola jednoznačne identifikovateľná, úplná a dostupná oprávneným osobám a aby sa predišlo jej strate, znehodnoteniu alebo neoprávnenému zaobchádzaniu s ňou,

b)zabezpečuje jednoznačná identifikácia zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)stanovuje postup kontroly zdrojov ionizujúceho žiarenia a kontroly vykonávaných prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(4)Program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany musí byť primeraný vykonávanej činnosti a musí obsahovať

a)identifikačné údaje držiteľa povolenia,

b)predmet, miesto a rozsah činnosti,

c)zoznam položiek včítane všetkých procesov vedúcich k výstupu (napr. k výrobku, k protokolu o meraní, k diagnostickej informácii a pod.), na ktoré sa program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany vzťahuje a činností vykonávaných dodávateľským spôsobom, pričom ku každej položke a procesu musia byť uvedené

1.písomné postupy,

2.také vhodné zariadenia a vhodné podmienky prostredia, aby boli splnené požiadavky kvality položky,

3.nadväznosť na stanovenú dokumentáciu,

4.parametre a znaky položky,

10 § 45 ods. 26 písm. a) zákona č. ..... Z. z.

4

5.oprávnené osoby na schválenie dokumentácie,

6.prehľadné a zrozumiteľné kritériá kvality položky,

7.spôsob údržby zariadenia na zabezpečenie trvalej kvality položky,

8.kvalifikované osoby pre jednotlivé činnosti,

d)popis systému kvality s uvedením právomocí, zodpovednosti, spôsobu riadenia a organizačného zabezpečenia jednotlivých prvkov tohto systému,

e)rozpracované požiadavky uvedené v odsekoch 2 a 3,

f)zoznam nadväznej dokumentácie o zabezpečovaní kvality s jej jednoznačnou identifikáciou,

g)harmonogram zavádzania častí systému, ak je potrebný,

h)spôsob a frekvencie previerok súladu s príslušnými predpismi a spôsob a forma zaznamenávania výsledkov týchto previerok,

i)spôsob revidovania a zmien programu zabezpečenia kvality radiačnej ochrany a súvisiacej dokumentácie.

(5)Zabezpečenie kvality jadrových zariadení a činností pre všetky etapy životnosti jadrového zariadenia upravuje osobitný predpis11.

Druhá časť

Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu

§ 4

Požiadavky na prípravu a začatie prevádzky pracoviska

(1)Činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia možno vykonávať len na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk12. Projektovanie, výstavba a uvádzanie pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do prevádzky sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila radiačná ochrana pracovníkov13, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(2)Pri návrhu, výstavbe a uvádzaní do prevádzky pracovísk so otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi14 sa dbá na to, aby v prípade potreby bolo možné vykonať účinnú, rýchlu a dostatočnú dekontamináciu osôb a pracoviska.

(3)Stavebný materiál na výstavbu pracoviska, konštrukcia stien, vnútorné členenie pracoviska a jeho vybavenie vrátane tienenia a krytov zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia voliť tak, aby pri všetkých činnostiach vedúcich k ožiareniu a v prípade radiačnej nehody bola zabezpečená taká radiačná ochrana, ktorá zodpovedá podmienkam očakávaným počas bežnej prevádzky pracoviska a predvídateľným odchýlkam od bežnej prevádzky.

(4)Steny, stropy a podlahy miestností, v ktorých sa používajú alebo skladujú rádioaktívne žiariče, musia mať také tieniace vlastnosti, aby efektívne dávky alebo ekvivalentné dávky osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch susediacich s takýmito miestnosťami boli udržiavané na

11 Zákon č. 541/2004 Z. z.

12 § 45 ods. 26 písm. b), c) a d) zákona č. ..... Z. z.

13 § 2 ods. 2 písm. u) zákona č. ..... Z. z.

14 § 2 ods. 2 písm. n) zákona č. ..... Z. z.

5

čo najnižšej úrovni v súlade s optimalizáciou a aby neprekročili limity ožiarenia15 obyvateľov. Miestnosti, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče, musia byť zabezpečené proti vstupu nepovolaných osôb. Zdroje ionizujúceho žiarenia sa musia skladovať tak, aby bolo zabezpečené, že s nimi nebudú manipulovať neoprávnené osoby a aby sa zabránilo strate alebo krádeži zdroja alebo jeho poškodeniu, napr. požiarom.

(5)Tieniace vrstvy pozorovacích okienok, dvier a na stenách musia byť na nich zreteľne vyznačené. Nápisy označujúce hrúbku tieniacich vrstiev musia byť vyznačené nezmazateľnou farbou, vyryté, prípadne vyrobené na tabuľkách, ktoré sa pevne pripevňujú na jednotlivé steny, pozorovacie okienka alebo dvere. Uvedené primerane platí aj pre osobné ochranné tieniace pomôcky a tieniace zásteny a prostriedky.

(6)Ovládacie zariadenia sa umiestňujú spravidla mimo kontrolovaného pásma16. Pokiaľ je nevyhnutné ovládacie zariadenie umiestniť v kontrolovanom pásme, umiestňuje sa v priestore, kde dávkový príkon nepresahuje 2,5 μSv.h-1. Na ovládacom zariadení musí byť svetelná signalizácia činnosti zariadenia, resp. vysunutia rádioaktívneho žiariča z tieniaceho krytu.

(7)Pred začiatkom prevádzky pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa preverí funkčnosť signalizačných a výstražných zariadení, o preverení sa vyhotoví písomný záznam, ktorý je súčasťou dokumentácie pracoviska podľa § 57 písm. j).

(8)Miestnosť, v ktorej je umiestnený zdroj ionizujúceho žiarenia, sa musí dať vždy opustiť, označenia smeru k núdzovému východu a núdzového východu, musia byť dobre viditeľné.

§ 5

Uzavreté rádioaktívne žiariče17

(1)Ak uzavretý rádioaktívny žiarič nemá osvedčenie podľa osobitného predpisu18 alebo nie je iným spôsobom stanoveným v podmienkach povolenia doložená jeho tesnosť alebo bola zistená jeho netesnosť, pokladá sa za otvorený žiarič.

(2)Držiteľ môže uzavretý rádioaktívny žiarič odovzdať len fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je podľa zákona oprávnená na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s takým žiaričom19. Uzavretý rádioaktívny žiarič môže prevziať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa zákona oprávnená na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s takým žiaričom

19

. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prevzatie žiaričov na prepravu dopravcom.

(3)Uzavretý rádioaktívny žiarič môže byť mimo ochranného tieniaceho krytu, ochranného kontajnera alebo v pracovnej polohe len na nevyhnutnú dobu počas vykonávania prác.

(4)Pri ožarovaní a prežarovaní s uzavretým rádioaktívnym žiaričom sa na vstupe a v ožarovni umiestňuje dobre viditeľné nezávislé zariadenie signalizujúce vysunutie rádioaktívneho žiariča z tieniaceho krytu a pred každým vstupom do vymedzeného ožarovacieho priestoru a po skončení práce preveruje meraním alebo kontrolou signalizácie odtienenie alebo zasunutie uzavretého rádioaktívneho žiariča do ochranného tieniaceho krytu. Nezávislé zariadenie umiestnené v ožarovni musí pri zvýšenom dávkovom príkone a zároveň otvorených dverách vydávať zreteľný zvukový signál. Ak pri manipulácii s uzavretým

15 § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. ..... Z. z.

16 § 2 ods. 2 písm. s) zákona č. ..... Z. z.

17 § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. ..... Z. z.

18 § 41 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

19 § 45 ods. 2, 3, 4 a 7 zákona č. ..... Z. z.

6

rádioaktívnym žiaričom nemožno vylúčiť jeho nekontrolované uvoľnenie z ožarovacieho zariadenia alebo jeho stratu, na meranie je potrebné použiť prístroj umožňujúci za každých okolností určiť jeho polohu. Funkčnosť bezpečnostných a signalizačných zariadení sa preveruje aspoň raz mesačne, o preverení sa vyhotoví písomný záznam, ktorý je súčasťou dokumentácie pracoviska podľa § 57 písm. j).

(5)Uzavreté rádioaktívne žiariče sa skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na vonkajších stenách skladovacích priestorov neprekročil 1 μSv.h-1. Pokiaľ sa skladovacie priestory v celosti nachádzajú v kontrolovanom pásme, môže byť príkon dávkového ekvivalentu na vonkajších stenách väčší, ak je to v súlade s optimalizáciou, avšak spravidla maximálne do 10 μSv.h-1. Uzavreté rádioaktívne žiariče sa skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na povrchu tieniacich kontajnerov, tieniacich krytov, trezorov a tienených boxov neprekročil 100 μSv.h-1 a vo vzdialenosti 1 m neprekročil 10 μSv.h-1. Uzavreté rádioaktívne žiariče sa skladujú a používajú tak, aby vždy bola možná ich ľahká identifikácia.

(6)Uzavretý rádioaktívny žiarič sa nesmie používať, ak nebola vykonaná preberacia skúška alebo ak od poslednej skúšky dlhodobej stability uplynula lehota na jej periodické vykonanie alebo nastali iné dôvody na vykonanie tejto skúšky.

(7)Pri akomkoľvek podozrení na netesnosť obalu rádioaktívneho žiariča sa uzavretý rádioaktívny žiarič bezodkladne vyradí z používania a vykoná sa skúška jeho tesnosti, ak je to technicky možné.

(8)Uzavretý rádioaktívny žiarič musí byť primeraným spôsobom zabezpečený proti odcudzeniu alebo neoprávnenej manipulácii s ním.

(9)Ustanovenie odseku 6 platí aj pre zariadenie obsahujúce uzavretý rádioaktívny žiarič. Ak bola pre takéto zariadenie stanovená odporúčaná doba pre používanie, je možné ho naďalej používať, ak jeho parametre a prevádzkové vlastnosti vyhovujú požiadavkám pre skúšku dlhodobej stability.

§ 6

Otvorené rádioaktívne žiariče

(1)Niektoré požiadavky na vykonávanie činností s otvorenými žiaričmi ustanovuje osobitný predpis

24

.

(2)Osoby, ktoré zaobchádzajú s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, musia používať primerané osobné ochranné prostriedky a ochranné zariadenia20. Týmto osobám je zakázané správanie, pri ktorom by mohli spôsobiť sebe alebo iným osobám vnútornú kontamináciu rádionuklidmi, s ktorými zaobchádzajú, hlavne jedením, pitím, fajčením, používaním prostriedkov starostlivosti o zdravie a používaním kozmetických prostriedkov. Uvedené platí aj pre osoby, ktoré sa nachádzajú v priestoroch, kde sa s otvorenými žiaričmi zaobchádza. Obzvláštny dôraz na ochranné opatrenia sa kladie v prípade, že sú prekročené hodnoty povrchovej kontaminácie podľa odseku 7.

(3)Na pracoviskách s otvorenými žiaričmi je potrebné používať pracovné oblečenie. Na pracoviskách kategórie II a III aj vhodnú pracovnú obuv alebo návleky. Pracovné oblečenie používané na pracoviskách kategórie II a III musí byť zreteľne označené a nesmie sa používať mimo vymedzených pracovných priestorov. Pre pracovné oblečenie sa na pracoviskách kategórie II a III zriaďujú oddelené skrine v kontrolovanom pásme a pre

20 § 45 ods. 29 písm. c) zákona č. ..... Z. Z.

7

osobné oblečenie sa zriaďujú skrine alebo obliekáreň mimo kontrolovaného pásma. Pracovné odevy kontaminované tak, že sú prekročené najvyššie prípustné hodnoty podľa osobitného predpisu21, sa nesmú prať vo verejných práčovniach.

(4)Otvorené rádioaktívne žiariče môžu byť na pracovnom mieste len v takých aktivitách a na takú dobu, ako to vyžaduje pracovný postup, skladujú sa a používajú tak, aby vždy bola možná ich ľahká identifikácia.

(5)Ak žena oznámi prevádzkovateľovi, že je tehotná, musia sa jej pracovné podmienky uspôsobiť takým spôsobom, že je vylúčená vnútorná kontaminácia pri práci22.

(6)Ak sa v ochranných pásmach nachádzajú otvorené rádioaktívne žiariče a ak je to pre ochranu osôb alebo vecí potrebné, je potrebné zistiť, či môže dôjsť ku kontaminácii týchto osôb alebo vecí. Ak sa u osôb, ktoré opúšťajú kontrolované pásmo, zistí kontaminácia, je potrebné bezodkladne vykonať primerané opatrenia, ktoré zabránia ďalšej expozícii a šíreniu rádioaktívnych látok. Meranie kontaminácie osôb je možné v prípade potreby vyžadovať aj pri činnostiach vykonávaných v sledovaných pásmach. Počas prevádzky pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi sa vykonáva dekontaminácia tak, aby sa zabezpečila čo najnižšia možná úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany.

(7)Na zabránenie šíreniu rádioaktívnych látok a na zabránenie vnútornej kontaminácie je potrebné bezodkladne vykonať opatrenia ak sa

a)v kontrolovanom pásme alebo sledovanom pásme na prepravných plochách, pracovných plochách alebo odeve zistí, že nefixovaná povrchová kontaminácia prekračuje tretinu príslušnej najvyššie prípustnej hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie podľa osobitného predpisu

21

, alebo

b)mimo ochranných pásiem prevádzkovateľa zistí, že kontaminácia povrchu pôdy, budov a predmetov, najmä oblečenia, prekračuje desatinu príslušných hodnôt pre pracovné povrchy mimo kontrolovaného pásma podľa osobitného predpisu

21

.

(8)Pre zisťovanie povrchovej kontaminácie môže mať plocha, z ktorej sa stanovuje stredná hodnota, veľkosť do 300 cm2, v odôvodnených prípadoch aj väčšiu.

(9)Ustanovenia odseku 6 neplatia pre prepravu rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok vykonávanú podľa § 27 až 29.

(10)Dekontamináciu môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé podľa osobitného predpisu23.

(11)Pri zaobchádzaní s takým množstvom otvorených rádioaktívnych žiaričov, pri ktorom je zvýšené riziko vonkajšieho ožiarenia, je potrebné používať primerané ochranné tienenia.

(12)Na vstupe a východe z pracovísk kategórie I a II sa zriaďuje miesto na prezlečenie potrebného pracovného odevu a prezutie pracovnej obuvi a umývadlo umožňujúce dekontamináciu rúk, kde je k dispozícii vhodný prostriedok na umytie rúk a ich dekontamináciu. V prípade potreby sa na vstupe a východe pracoviska kategórie II a pre pracoviská kategórie III vždy zriaďuje prezliekáreň so sprchou a dekontaminačným zariadením. Umývadlo umožňujúce dekontamináciu rúk, kde je k dispozícii vhodný prostriedok na umytie rúk a ich dekontamináciu sa zriaďuje aj v blízkosti východu z miestnosti, kde sa pracovisko nachádza. Vodovodné kohútiky a dávkovače mydla musia byť ovládateľné aj iným spôsobom ako rukami.

(13)Pracoviská s otvorenými žiaričmi musia byť dostatočne odvetrávané. Umelá výmena

21 Príloha č. 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

22 § 12 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

23 § 26 a 27 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

8

vzduchu na pracoviskách kategórie II a III musí byť aspoň päť krát za hodinu a spád tlakov zabezpečený tak, aby sa zabránilo šíreniu rádioaktívnej kontaminácie. Prúdenie vzduchu do vnútra digestorov pri otvorení na 20 cm musí byť minimálne 0,5 m.s-1. V podtlakových skriniach24 sa počas doby, keď je v nich rádioaktívny žiarič trvalo udržuje podtlak minimálne 50 Pa, ktorý musí byť trvalo kontrolovateľný na manometri.

(14)Umelé vetranie musí byť nastavené takým spôsobom, aby vzduch odchádzajúci z určitého priestoru nemohol prúdiť do iného priestoru alebo sa vracať späť. Vzduchotechnické vedenia v budove musia byť po celej dĺžke tesné alebo v celej dĺžke musí byť udržiavaný podtlak.

(15)Na pracoviskách kategórie II sa spravidla a na pracoviskách kategórie III sa vždy na odťahu vzduchu zriaďuje vhodný filter, podľa možnosti čo najbližšie digestoru alebo obdobnému zariadeniu. Filter sa v prípade potreby dopĺňa pre používané rádionuklidy špecifickým materiálom, ktorý ich zachytáva, prípadne vymrazovacím zariadením. Účinnosť filtrov sa pravidelne preveruje v dostatočne častých intervaloch v súlade s programom zabezpečenia kvality radiačnej ochrany.

(16)Na pracovisku kategórie III sa filtruje všetok vzduch odsávaný z pracoviska.

§ 7

Generátory ionizujúceho žiarenia

(1)Generátor ionizujúceho žiarenia sa spravidla obsluhuje z chránenej obsluhovne, ak jeho ochranné vlastnosti alebo spôsob použitia nevylučujú, že by mohlo dôjsť k prekročeniu limitov ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. V tomto prípade sa na vstupe do miestnosti s generátorom ionizujúceho žiarenia umiestňuje výstražná signalizácia jeho činnosti a v miestnosti s generátorom ionizujúceho žiarenia sa umiestňuje núdzový vypínač.

(2)V prípade röntgenových zariadení pre rádiodiagnostiku, ktoré je potrebné ovládať priamo z vyšetrovne, sa inštalujú pevné alebo posuvné ochranné zásteny zabezpečujúce neprekročenie limitov ožiarenia.

(3)Prístroje alebo zariadenia, ktorých súčasťou je generátor ionizujúceho žiarenia, možno používať len vtedy, ak zabezpečia automatické vyradenie generátora ionizujúceho žiarenia z prevádzky pri otvorení ich ochranného tienenia alebo ochranných dverí a zabránia jeho automatickému uvedeniu do prevádzky po zatvorení ich ochranného tienenia alebo ochranných dverí.

(4)Generátor ionizujúceho žiarenia sa nesmie používať, ak neprešiel úspešne preberacou skúškou alebo skúškou dlhodobej stability a ak od poslednej úspešnej skúšky dlhodobej stability uplynula dlhšia lehota, ako je stanovená pre jej periodické vykonávanie, alebo nastali iné dôvody na vykonanie tejto skúšky, ak sú takéto skúšky vyžadované príslušnými predpismi25.

§ 8

Urýchľovače častíc

(1)Pre urýchľovače častíc platia ustanovenia § 7 odsekov 1 až 3, pre urýchľovače častíc používané pri lekárskom ožiarení platí aj ustanovenie § 7 odsek 4.

24 Príloha č. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

25 § 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení.

9

(2)Pri návrhu stavebných projektov zariadení je potrebné zohľadniť aj možnú aktiváciu vzduchu, častí urýchľovačov, tienení a chladiacej vody, možné žiarenie rozptyľované vo vzduchu v okolí budovy a nad budovou.

(3)Do priestorov s urýchľovačom častíc musí byť zabezpečený kontrolovaný vstup a v prípade potreby, najmä kvôli aktivácii aj oneskorený vstup do doby, kým aktivita a dávkové príkony neklesnú pod prijateľnú úroveň.

(4)Súčasťou monitorovacieho plánu zariadení s urýchľovačom častíc musí byť pravidelné meranie aktivácie, ak k nej dochádza vo väčšom rozsahu. Aktivované časti a materiály sa likvidujú ako rádioaktívny odpad.

§ 9

Požiadavky na činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré sa oznamujú

Pre činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia platia primerane ustanovenia § 4 až 7 a § 19.

§ 10

Požiadavky na radiačnú ochranu pri ťažbe a spracovaní materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy a ťažia sa alebo spracovávajú sa pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky

(1)Držiteľ povolenia na ťažbu a spracovanie materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy a ťažia sa alebo spracovávajú sa pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky26 musí vykonávať periodickú kontrolu za účelom overovania súladu vykonávaných činností so schváleným prevádzkovým poriadkom a za účelom radiačnej ochrany zamestnancov a obyvateľov.

(2)Držiteľ povolenia podľa odseku 1 musí zabezpečiť, aby

a)každý hlavný ventilátor bol vybavený výstražným zariadením signalizujúcim, že zariadenie nie je plne funkčné,

b)bol určený pracovník prijímajúci tento signál,

c)boli realizované preventívne opatrenia na zabránenie negatívnemu ovplyvňovaniu prevádzky ventilačných systémov (nepovolanými osobami alebo interferujúcimi činnosťami).

(3)V prípade, ak ventilačný systém nefunguje v súlade s požiadavkami uvedenými v povolení, musí držiteľ povolenia podľa odseku 1

a)realizovať alternatívne opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia pracovníkov,

b)zabezpečiť, že sa až do uvedenia ventilačného systému do plnej prevádzky budú vykonávať len nevyhnutné udržiavacie práce.

(4)Ak sa v schválenom prevádzkovom poriadku neuvádza inak, respirátory sa môžu používať len na prechodnú dobu v neočakávaných situáciách.

(5)Držiteľ povolenia podľa odseku 1 musí zabezpečiť umiestnenie výstražných znakov na vstupe do oblastí, kde príkon dávkového ekvivalentu žiarenia gama prekračuje 25 μSv.h-1 a vybaviť každého pracovníka priamo odčítateľným dozimetrom pri vstupe do oblasti, kde príkon dávkového ekvivalentu žiarenia gama prekračuje 100 μSv.h-1.

(6)Osobná dozimetria na pracoviskách podľa odseku 1 musí umožniť stanovenie osobnej dávky osobitne z vonkajšieho ožiarenia, vnútorného ožiarenia a z ožiarenia radónom.

26 § 45 ods. 2 písm. b) zákona č. ..... Z. z.

10

(7)Držiteľ povolenia podľa odseku 1 musí viesť evidenciu pozostávajúcu z dokumentácie podľa § 57 a z nasledovnej dokumentácie

a)záznamy o prevádzke a servisných činnostiach,

b)záznamy o aktuálnych a výhľadových plánoch ťažby,

c)časové harmonogramy všetkých plánovaných činností súvisiacich s ťažbou a spracovaním rúd a materiálov,

d)projekty banských diel, technologických zariadení a ich súčastí inštalované v baniach alebo objektoch určených na spracovanie rúd a materiálov,

e)metodiky a relevantné údaje používané na stanovenie osobných dávok pracovníkov a príjmu rádionuklidov,

f)výsledky všetkých meraní, ktoré sa na pracovisku vykonali v súlade s požiadavkami uvedenými v povolení a požiadavkami platnej legislatívy v oblasti radiačnej ochrany,

g)údaje o výmene vzduchu hlavnými inštalovanými ventilátormi,

h)záznamy o parametroch a výkone systémov na kontrolu prašnosti,

i)záznamy o informovaní a školení pracovníkov.

(8)Dokumentáciu podľa odseku 7 držiteľ povolenia podľa odseku 1 uchováva najmenej päťdesiat rokov po ukončení činnosti.

§ 11

Výroba zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)Povolenie na výrobu zdrojov ionizujúceho žiarenia27 oprávňuje výrobcu aj na skladovanie a nevyhnutnému skúšanie a overovanie vlastností a parametrov vyrobených zdrojov ionizujúceho žiarenia.

(2)Výrobca môže odovzdať vyrobené zdroje ionizujúceho žiarenia len osobe, ktorá je oprávnená s nimi vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu na základe povolenia

19

a v prípade rádioaktívnych žiaričov má povolenie na ich odber a skladovanie.

§ 12

Dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)Dovážať z krajín mimo Európskej únie

27

sa môžu len zdroje ionizujúceho žiarenia typovo schválené a označené značkou zhody podľa príslušných predpisov Európskej únie. Dovozca rádionuklidových žiaričov alebo zariadení s nimi musí mať zabezpečený spätný odber ním dovezených žiaričov alebo zariadení a tento spätný odber umožniť. Uvedené v odôvodnených prípadoch nie je potrebné zabezpečiť, a to najmä v prípade krátkožijúcich rádionuklidov, keď sa dá zabezpečiť ich vymretie na úroveň, ktorá umožňuje ich uvoľnenie do životného prostredia, alebo na iné spracovanie.

(2)Dovozca zabezpečí, aby v priebehu dovozu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia nemohli manipulovať neoprávnené osoby a zdroje ionizujúceho žiarenia dodá len osobe, ktorá je oprávnená s nimi vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu, a to aspoň ich odobrať a skladovať.

(3)Dovozca, ktorý s dovážanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia nebude manipulovať a v prípade rádioaktívnych žiaričov ich nebude ani skladovať, nemusí k žiadosti o povolenie na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia predkladať monitorovací plán, návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma a havarijný plán, ak v žiadosti uvedie všetky osoby, ktoré budú

27 § 45 ods. 2 písm. i) zákona č. ..... Z. z.

11

v priebehu dovozu s dovážanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi alebo ich obsahujú, na území Slovenskej republiky manipulovať, a doložia, že sú na to oprávnení podľa zákona.

§ 13

Vývoz zdrojov ionizujúceho žiarenia do krajín mimo Európskej únie

27

(1)Vývozca zabezpečí, aby v priebehu vývozu manipulovali so zdrojmi ionizujúceho žiarenia len oprávnené osoby a zdroje ionizujúceho žiarenia dodá len osobe, ktorá je oprávnená ich používať. Štandardný formulár podľa § 29 dokladajúci, že príjemca spĺňa podmienky pre používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, potvrdený kompetentným orgánom krajiny príjemcu sa vyžaduje len pre vývoz rádioaktívnych žiaričov.

(2)Vývozca, ktorý s vyvážanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia nebude manipulovať a v prípade rádioaktívnych žiaričov ich nebude ani skladovať, nemusí k žiadosti o povolenie na vývoz zdrojov ionizujúceho žiarenia predkladať monitorovací plán, návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma a havarijný plán, ak v žiadosti uvedie všetky osoby, ktoré budú v priebehu vývozu s vyvážanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia na území Slovenskej republiky manipulovať, a doloží, že sú na to oprávnené v zmysle zákona.

§ 14

Distribúcia, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)Držiteľ povolenia na distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia

27

zabezpečí, aby

a)súčasťou dokumentácie distribuovaných zdrojov ionizujúceho žiarenia boli pri otvorených rádioaktívnych žiaričoch sprievodný list28, pri uzavretých rádioaktívnych žiaričoch platné osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča vydané oprávnenou osobou a návod na používanie, ktorý musí obsahovať pokyny na bezpečné používanie týchto výrobkov; tieto dokumenty musia byť v slovenskom jazyku,

b)v priebehu distribúcie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia manipulovali len oprávnené osoby, a zdroje ionizujúceho žiarenia dodá len osobe, ktorá je oprávnená na činnosti s nimi podľa zákona.

(2)Držiteľ povolenia na distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorý s distribuovanými zdrojmi ionizujúceho žiarenia nebude manipulovať a v prípade rádioaktívnych žiaričov ich nebude ani skladovať, nemusí k žiadosti o povolenie na distribúciu zdrojov ionizujúceho žiarenia predkladať monitorovací plán, návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma a havarijný plán, pokiaľ v žiadosti uvedie všetky osoby, ktoré budú v priebehu distribúcie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia na území Slovenskej republiky manipulovať, a doloží, že sú na to oprávnené v zmysle § 45 zákona.

(3)Držiteľ povolenia na distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia je povinný zabezpečiť povinnosti podľa § 12 odsek 1 okrem prvej vety.

28 Príloha č. 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

12

§ 15

Inštalácia a uvádzanie zdrojov ionizujúceho žiarenia do prevádzky

(1)Povolenie na vykonávanie inštalácie zdrojov ionizujúceho žiarenia29 musí mať ten, kto nie je inak oprávnený s daným zdrojom nakladať a pri inštalácii ho bude používať na nevyhnutné otestovanie jeho funkčnosti a s ním súvisiacich tieniacich a ochranných zariadení alebo na overenie, či je zdroj ionizujúceho žiarenia vhodný na použitie a na účel, na ktorý sa má používať.

(2)Držiteľ povolenia na vykonávanie inštalácie zdrojov ionizujúceho žiarenia môže inštalovať a uvádzať do prevádzky zdroje ionizujúceho žiarenia výlučne na pracoviskách, ktoré vyhovujú technickým a organizačným podmienkam bezpečnej prevádzky podľa osobitných predpisov30 a

a)ak sa jedná o zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré sú typovo schválené a

b)na pracovisku sú vytvorené podmienky, ktoré účinne zabraňujú odcudzeniu zdrojov ionizujúceho žiarenia a ktoré zabraňujú neoprávnenej manipulácii s nimi aj počas doby, keď sa nepoužívajú.

§ 16

(1)Povolenie na odber uzavretých rádioaktívnych žiaričov31 je potrebné v prípade prvotného odberu vysokoaktívnych žiaričov. Odber a opakovaný odber otvorených rádioaktívnych žiaričov a opakovaný odber uzavretých rádioaktívnych žiaričov je možné vykonávať v súlade s platným povolením na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, napr. pre defektoskopické pracoviská, pracoviská nukleárnej medicíny, pracoviská, kde sa otvorené žiariče spotrebovávajú.

(2)Povolenie na skladovanie rádioaktívnych žiaričov

31

musí mať ten, kto skladuje rádioaktívne žiariče, ktoré nie je oprávnený vyrábať, dovážať, distribuovať alebo používať, napríklad preto, že ešte nemá vytvorené alebo už stratil podmienky na ich používanie. Povolenie na skladovanie rádioaktívnych žiaričov nepotrebuje dopravca pre skladovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia nevyhnutné pre uskutočnenie prepravy.

(3)Zdroje ionizujúceho žiarenia musia byť skladované tak, aby s nimi nemohli manipulovať neoprávnené osoby.

§ 17

Dočasné pracoviská

(1)Na dočasnom pracovisku môže prevádzkovateľ vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu, na vopred vymedzenú krátku dobu nepresahujúcu 30 dní, len ak to má uvedené v povolení na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu

19

.

(2)Termín začatia prác, predpokladaná doba práce na dočasnom pracovisku, jeho miesto, opis prác, a prehľad používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia sa oznamuje miestne príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru písomne alebo faxom najmenej jeden pracovný deň

29 § 45 ods. 2 písm. g) zákona č. ..... Z. z.

30 § 19 a § 20 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., § 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z. z.

31 § 45 ods. 2 písm. d), e) a ods. 3 písm. c), f) a g) zákona č. ..... Z. z.

13

vopred. Pracovné skupiny na dočasných pracoviskách musia byť najmenej dvojčlenné, z toho aspoň jedna osoba musí mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti32. Ukončenie prác na dočasnom pracovisku sa bezodkladne oznámi príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru33.

(3)Zdroje ionizujúceho žiarenia, na používanie ktorých je potrebné povolenie podľa odseku 1, je možné používať len na pracoviskách, ktoré vyhovujú technickým a organizačným podmienkam bezpečnej prevádzky a sú trvale zabezpečené proti odcudzeniu zdrojov ionizujúceho žiarenia a manipulácii neoprávnenými osobami. Používať alebo zapínať zdroje ionizujúceho žiarenia je možné len pre pracovný výkon.

(4)Na dočasných pracoviskách so zdrojmi žiarenia sa musia vytýčiť príslušné ochranné pásma tak, aby sa zamedzil prístup neoprávnených osôb. Ak možno prístup neoprávnených osôb na dočasnom pracovisku vylúčiť, vytýčenie pásma nie je potrebné.

(5)Činnosti vedúce k ožiareniu možno vykonávať na dočasnom pracovisku len, ak boli vykonané opatrenia na obmedzenie ožiarenia pracovníkov aj obyvateľov v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany podľa osobitného predpisu. Pri činnosti na dočasnom pracovisku sa musia využiť ochranné pomôcky, prídavné zariadenia a dodatočné tienenie, ktoré obmedzujú ožiarenie34. Primárny zväzok ionizujúceho žiarenia musí byť smerovaný a termín vykonania týchto činností musí byť zvolený tak, aby pravdepodobnosť ožiarenia tretích osôb bola minimalizovaná.

(6)Na dočasnom pracovisku musia byť k dispozícii prevádzkové predpisy na bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, návrh na vymedzenie sledovaného pásma, kontrolovaného pásma a pásma s obmedzeným prístupom, monitorovací plán, havarijný plán, overená kópia povolenia, overená kópia osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

§ 18

Opravy a servis zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)K žiadosti o povolenie na opravy alebo servis zdrojov ionizujúceho žiarenia

29

sa nepredkladá návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma, pásma s obmedzeným prístupom a havarijný plán, ak táto činnosť bude vykonávaná výhradne na pracovisku prevádzkovateľa opravovaného alebo servisovaného zdroja ionizujúceho žiarenia a počas vykonávania opravy alebo počas servisnej činnosti nie je potrebné iným spôsobom vymedziť kontrolované pásmo alebo pásmo s obmedzeným prístupom.

(2)Osoby vykonávajúce opravy alebo servis zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia na pracoviskách prevádzkovateľov opravovaných zdrojov riadiť havarijným plánom prevádzkovateľa zdroja.

§ 19

Bezpečné ukončenie činnosti pracoviska

(1)Pri ukončení činnosti pracoviska, kde sa vykonávali činnosti vedúce k ožiareniu, sa musia odstrániť všetky zdroje ionizujúceho žiarenia alebo aspoň zabezpečiť proti neoprávnenému použitiu napr. bezpečným uskladnením rtg žiaričov. Na pracovisku, kde sa používali otvorené rádioaktívne žiariče, sa musí vykonať dekontaminácia od rádionuklidov takým

32 § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. ..... Z. z.

33 § 5 ods. 6 písm. g), h), § 6 ods. 7 zákona č. ..... Z. z.

34 § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. ..... Z. z.

14

spôsobom a v takom rozsahu, že nikde na pracovisku nebudú prekročené uvoľňovacie úrovne uvedené v osobitnom predpise

24

alebo stanovené v príslušnom povolení.

(2)Nepoužívané žiariče35 musia byť najneskôr do 12 mesiacov od ukončenia ich používania odovzdané inému oprávnenému používateľovi, zlikvidované ako rádioaktívny odpad, vrátené výrobcovi alebo dodávateľovi alebo odovzdané na pracovisko oprávnené na dlhodobé skladovanie.

§ 20

Dozor nad radiačnou ochranou

(1)Prevádzkovateľ musí zabezpečiť sústavný dozor nad radiačnou ochranou36 a to v rozsahu zodpovedajúcom zdrojom ionizujúceho žiarenia na pracovisku, spôsobu používania týchto zdrojov, súvisiacej miere možného ožiarenia, vrátane ožiarenia vyplývajúceho z predvídateľných porúch a odchýlok od bežnej prevádzky a s uvážením rizika vzniku radiačnej nehody alebo havárie. Sústavný dozor nad radiačnou ochranou sa zabezpečuje odborným zástupcom37 a pracovníkmi, ktorí riadia vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu (ďalej len „pracovník riadiaci práce“).

(2)Prevádzkovateľ je povinný umožniť odbornému zástupcovi zoznámiť sa so všetkými dokumentmi majúcimi vzťah k radiačnej ochrane a umožniť zúčastňovať sa jednaní súvisiacich s radiačnou ochranou a zabezpečiť, aby mal odborný zástupca vo veciach radiačnej ochrany priamy prístup k vedeniu (manažmentu) organizácie bez obmedzenia služobnými predpismi.

(3)Náplňou činnosti odborného zástupcu je

a)sledovať a hodnotiť plnenie povinností prevádzkovateľa pri zabezpečení všetkých opatrení na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia v rámci vykonávanej činnosti vedúcej k ožiareniu,

b)pomáhať vedúcim pracovníkom pri plnení povinností prevádzkovateľa na zabezpečenie radiačnej ochrany, upozorňovať ich na zistené nedostatky a podávať im návrhy na ich odstránenie,

c)pravidelne preverovať meracie zariadenia, účinnosť technických postupov, kontrolovať ochranné pomôcky, zabezpečovať správne používanie a pravidelné kalibrácie meracích prístrojov a pravidelne overovať ich prevádzkyschopnosť.

(4)Odborný zástupca pre prevádzkovateľa ďalej spravidla vykonáva alebo v prípade potreby organizuje

a)informovanie pracovníkov ožiarených pri práci o práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

b)vzdelávanie pracovníkov ožiarených pri práci o bezpečnej prevádzke zdrojov ionizujúceho žiarenia, osobne alebo dodávateľsky cestou oprávnenej osoby,

c)overovanie spôsobilosti pracovníkov ožiarených pri práci bezpečne používať zdroje ionizujúceho žiarenia pravidelnými skúškami,

d)prípravu programu monitorovania, prípadne sa podieľa na meraní a hodnotení podľa schváleného programu monitorovania,

e)vedenie dokumentácie, ktorá sa na pracovisku požaduje z hľadiska radiačnej ochrany,

35 § 2 ods. 2 písm. o) zákona č. ..... Z. z.

36 § 45 ods. 25 písm. h) zákona č. ..... Z. z., § 19 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

37 §45 ods. 10 zákona č. ..... Z. z.

15

f)evidenciu o pohybe a stave zdrojov ionizujúceho žiarenia, zariadení a prístrojov, ktoré majú vplyv na radiačnú ochranu,

g)kontrolu vykonávania skúšok dlhodobej stability a vykonávania skúšok prevádzkovej stálosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

h)vyšetrovanie mimoriadnych udalostí alebo radiačných nehôd, strát, alebo odcudzení zdroja ionizujúceho žiarenia a realizáciu nápravných opatrení,

i)sledovanie účasti pracovníkov na predpísaných preventívnych lekárskych prehliadkach.

(5)Pracovníci riadiaci práce sa na zabezpečení sústavného dozoru nad radiačnou ochranou podieľajú najmä tým, že trvale dozerajú na to, aby všetci pracovníci pri svojej práci plnili požiadavky ochrany zdravia aj technické a administratívne požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany. Podrobné vymedzenie ich činnosti sa stanoví v programe zabezpečenia kvality radiačnej ochrany.

(6)Na zabezpečenie sústavného dozoru nad radiačnou ochranou musí prevádzkovateľ v programe zabezpečenia kvality radiačnej ochrany stanoviť a určiť zo svojich zamestnancov primeraný počet pracovníkov riadiacich práce.

§ 21

Referenčné úrovne

(1)V monitorovacom pláne sa vymedzujú referenčné úrovne38. Referenčnou úrovňou sa rozumie hodnota alebo kritérium pre určitý vopred stanovený postup alebo opatrenie radiačnej ochrany.

(2)Referenčné úrovne, pri prekročení ktorých je potrebné údaj zaznamenávať a evidovať, sa označujú ako záznamové úrovne monitorovanej veličiny. Záznamové úrovne monitorovanej veličiny oddeľujú hodnoty vyžadujúce pozornosť od hodnôt bezvýznamných. Záznamové úrovne monitorovanej veličiny sa spravidla stanovujú vo výške jednej desatiny limitov alebo smerných hodnôt39 a metódy monitorovania sa volia tak, aby najmenšia detegovateľná hodnota meranej veličiny radiačnej ochrany bola menšia ako takto stanovená záznamová úroveň.

(3)Referenčné úrovne, prekročenie ktorých sa zaznamená a vyšetria sa príčiny a možné dôsledky výkyvu sledovanej veličiny radiačnej ochrany, sa označujú ako vyšetrovacie úrovne monitorovanej veličiny. Vyšetrovacie úrovne monitorovanej veličiny sa stanovujú spravidla vo výške troch desatín limitov ožiarenia, smerných hodnôt alebo ako horná hranica obvykle sa vyskytujúcich hodnôt.

(4)Referenčné úrovne, prekročenie ktorých je podnetom na vykonanie opatrenia na zmenu zisteného výkyvu sledovanej veličiny radiačnej ochrany, sa označujú ako zásahové úrovne monitorovanej veličiny. Pre zásahové úrovne monitorovanej veličiny vymedzené v monitorovacom pláne sa uvádza aj presne o aký zásah sa jedná a akým postupom sa o ňom rozhoduje. Pre jednotlivú meranú veličinu alebo parameter môže byť stanovených aj niekoľko na seba nadväzujúcich zásahových úrovní, zodpovedajúcich nadväzujúcim zásahom postupne významnejším podľa toho, ako rastie význam zisteného výkyvu sledovanej veličiny.

38 § 30 ods. 5 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

39 § 2 ods. 2 písm. g) zákona č. ..... Z. z.

16

§ 22

Monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)Pri začatí prác, pri zmenách pracovných postupov a pri každej zmene, ktorá môže mať vplyv na radiačnú ochranu, sa zabezpečuje meranie príkonu priestorového a smerového dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho žiarenia, na pracovných miestach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na takých miestach pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, do ktorých má pracovník ožiarený pri práci prístup40.

(2)Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej prevádzky, nedostatočnú funkciu alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi prekračujú hodnoty podľa § 6 odsek 7, musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít vyskytujúcich sa rádionuklidov v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie.

§ 23

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva v okolí pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona41, alebo z ktorých je možnosť úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona

41

. Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí zabezpečiť kontrolu dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožniť včasné zistenie únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia, umožniť objektivizáciu vplyvu vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožniť hodnotenie radiačnej záťaže obyvateľov.

(2)Monitorovanie okolia sa zabezpečuje sieťou vopred vybraných meracích bodov a trás, v ktorých sa na základe merania priestorového dávkového ekvivalentu, na základe odberu vzoriek a stanovenia obsahu rádionuklidov v ovzduší, v povrchových vodách, vo vybraných zložkách životného prostredia a v potravinách vypočítava veľkosť a distribúcia efektívnych dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 24

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia

(1)Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona

41

, alebo na ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie podľa zákona

41

. Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila kontrola dodržiavania

40 § 45 ods. 26 písm. i) zákona č. ..... Z. z.

41 § 45 ods. 5 zákona č. ..... Z. z.

17

povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia, aby bolo možné včas zistiť nekontrolovaný únik rádioaktívnych látok do životného prostredia a aby bolo možné hodnotiť vplyv vypustených rádioaktívnych látok na obyvateľov a životné prostredie

40

.

(2)Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do ovzdušia a povrchových vôd z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zahŕňa

a)sústavné bilančné meranie všetkých rádionuklidov, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvateľstva,

b)nepretržité meranie reprezentatívnych rádionuklidov umožňujúce rýchlu signalizáciu odchýlok od bežnej prevádzky.

(3)Ak je možný havarijný únik rádioaktívnych látok do životného prostredia, je potrebné zabezpečiť sústavné monitorovanie všetkých potenciálnych ciest úniku.

(4)Bilančné meranie podľa odseku 2 je možné nahradiť výpočtom. Bilancovanie sa vykonáva za kalendárny rok a informácia o vypúšťaní obsahuje dátum vypúšťania, spôsob vypúšťania, rádionuklid a aktivitu.

§ 25

Hodnotenie veličín v rámci monitorovania

(1)Pri prepočte aktivít prijatých rádionuklidov na úväzok efektívnej dávky sa používajú konverzné faktory a postupy uvedené v osobitnom predpise42. Ak nemožno identifikovať rádionuklidy, ich chemickú formu alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, hodnotí sa aktivita tých rádionuklidov, ich chemická forma alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, pre ktoré je v osobitnom predpise43 stanovený najvyšší konverzný faktor na príjem rádionuklidov požitím alebo vdýchnutím.

(2)Príjem rádionuklidov požitím sa vypočíta na základe údajov spotreby požívatín uvedených v štatistických prehľadoch podľa jednotlivých vekových kategórií, pokiaľ nie sú známe údaje o množstve prijatých požívatín.

(3)Ak nie sú známe údaje o množstve a kvalite vdýchnutého vzduchu a požitej vody, pri výpočte príjmu rádionuklidov vdýchnutím a požitím sa vychádza z údajov podľa osobitného predpisu

42

a z toho, že osoby požijú za jeden rok

a)1 m3 vody, z toho 0,7 m3 vo forme kvapaliny, ak ide o osobu staršiu ako 17 rokov,

b)0,45 m3 vody vo forme kvapaliny, ak ide o dieťa vo veku 2 až 17 rokov a

c)0,25 m3 vody vo forme kvapaliny, ak ide dieťa vo veku do 2 rokov.

(4)Pri výpočte efektívnej dávky v dôsledku vdýchnutia radónu a jeho dcérskych produktov rádioaktívnej premeny sa v oblastiach ovplyvnených ťažbou a spracovaním uránových a tóriových rúd sa uvažuje hodnota pozadia objemovej aktivity radónu vo výške 10 Bq. m-3 , pokiaľ v oblasti nie je známa iná hodnota.

(5)Osobný dozimeter sa umiestňuje a používa na reprezentatívnom mieste povrchu tela, spravidla na prednej ľavej strane trupu. Pri používaní ochrannej tieniacej zástery sa osobný dozimeter umiestňuje pod ňou, odporúča sa nosiť ďalší dozimeter na ochrannej tieniacej zástere.

(6)V prípade, ak je na základe kvalifikovaného odhadu alebo vykonaného monitorovania predpoklad, že údaj osobného dozimetra môže byť väčší ako 20 mSv za rok, alebo ak sa

42 Príloha č. 5 a 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

43 Príloha č. 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

18

počas monitorovania zistí, že je väčší ako 20 mSv za rok, je potrebné použiť dva osobné dozimetre, pričom jeden sa umiestni pod ochrannou tieniacou zásterou v oblasti brucha a druhý na ochrannej tieniacej zástere v oblasti krku. Druhý dozimeter sa používa výlučne pri použití ochrannej tieniacej zástery, musí byť osobitne označený. Celková osobná dávka sa potom stanovuje výpočtom nasledovne

Htot(10) = Hpod(10) + a . Hnad(10),

Htot(0,07) = Hpod(0,07) + Hnad(0,07),

kde index „tot“ označuje celkovú dávku, index „pod“ označuje nameranú dávku pod ochrannou tieniacou zásterou a index „nad“ označuje nameranú dávku z dozimetra umiestneného na ochrannej tieniacej zástere. V prípade, ak je pri používaní ochrannej tieniacej zástery chránená štítna žľaza, koeficient a = 0,05 a ak štítna žľaza nie je chránená koeficient a = 0,1. Uvedený výpočet je možné, ak sa zistí lepší, zmeniť spôsobom podľa § 5 ods. 6 písm. k) zákona.

(7)Zisťovanie ekvivalentnej dávky v horných končatinách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky alebo v koži nie je potrebné, ak sa preukáže, že v kalendárnom roku nebude väčšia ako 50 mSv.

(8)Monitorovanie príspevku k efektívnej dávke z vnútorného ožiarenia, z vonkajšieho ožiarenia fotónovým žiarením alebo z vonkajšieho ožiarenia neutrónovým žiarením nie je potrebné vykonávať, ak je preukázateľne menší ako 10 percent celkovej osobnej ročnej dávky.

(9)Interval osobného monitorovania pracovníkov kategórie A je spravidla jeden mesiac. Ak sa vykonáva osobné monitorovanie pracovníkov kategórie B postačuje monitorovací interval trojmesačný. Interval osobného monitorovania pracovníkov kategórie A môže byť dlhší, maximálne však trojmesačný, ak

a)dotknuté osoby sú sledované aj pomocou priamoodčítateľných dozimetrov alebo

b)sa na mieste vykonáva meranie so zobrazením dávkového príkonu a meradlo má výstražné zariadenie, ktoré sa uvedie do činnosti pri prekročení nastavených úrovní dávkového príkonu.

§ 26

Stavebné a technologické zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)Za stavebné alebo technologické zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany počas výstavby sa považujú zmeny návrhu na výstavbu, ktorý bol posúdený príslušným orgánom verejného zdravotníctva, ktoré nastali počas výstavby a ktoré menia charakteristiky zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich umiestnenie, tieniace vlastnosti stavebných a konštrukčných materiálov alebo iné zmeny parametrov technologických zariadení a ich materiálov, ktoré ovplyvňujú zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku alebo v jej okolí.

(2)Za stavebné alebo technologické zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany počas prevádzky alebo vyraďovania sa považujú

a)zmeny oproti stavu, ktorý bol dokumentovaný v žiadosti o povolenie na vykonávanie príslušnej činnosti vedúcej k ožiareniu, ktoré zmenia charakteristiky zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich umiestnenie, tieniace vlastnosti stavebných a konštrukčných materiálov,

b)iné zmeny parametrov technologických zariadení a ich materiálov, ktoré ovplyvňujú zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku alebo v jej okolí,

c)zmeny prevádzkových postupov, v dôsledku ktorých sa zmenia podmienky vykonávania

19

činnosti vedúcej k ožiareniu alebo úroveň radiačnej ochrany alebo

d)zmeny, ktoré síce neovplyvnia zabezpečenie radiačnej ochrany, ale pri ich vykonaní dôjde k ožiareniu osôb, pri ktorom očakávané individuálne dávky budú vyššie ako 1 mSv alebo kolektívna dávka bude vyššia ako 20 mSv.

Tretia časť

Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri preprave rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok

§ 27

Podmienky prepravy

(1)Rádioaktívne žiariče a rádioaktívne látky sa smú prepravovať len pri dodržaní podmienok ustanovených osobitnými predpismi na prepravu nebezpečného materiálu44 a osobitným predpisom na prepravu rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok45.

(2)Pre prepravu rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok platia limity ožiarenia ustanovené osobitnými predpismi46.

(3)Rádioaktívne žiariče a rádioaktívne látky musia byť pri preprave dostatočne oddelené od osôb zúčastnených na preprave a od obyvateľov.

(4)Prepravca je povinný

a)preukázateľne oboznámiť dopravcu o spôsobe ochrany osôb pri preprave,

b)vypracovať havarijný plán na zabezpečenie ochrany osôb a životného prostredia pre prípad mimoriadnej radiačnej udalosti pri preprave,

c)pre každú prepravu vyhotoviť požadovanú dokumentáciu.

(5)Dopravca pri preprave zásielok s celkovou aktivitou presahujúcou aktivitu vyňatých zásielok alebo zásielok vysokoaktívnych žiaričov je najneskôr 24 hodín pred začatím prepravy povinný oznámiť príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru

33

a)názov a adresu prepravcu a príjemcu, ich telefónne čísla alebo faxové čísla,

b)telefónne číslo alebo faxové číslo dopravcu,

c)dátum prepravy, čas prepravy, spôsob prepravy a trasu prepravy,

d)druh dopravného prostriedku a pri motorovom vozidle aj evidenčné číslo vozidla,

e)druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok,

f)pri tranzitnej preprave čas každého prechodu štátnej hranice.

(6)Dopravca je povinný

a)zabezpečiť vybavenie osôb, ktoré vykonávajú prepravu, osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu na mieste ich pobytu prekračuje 0,01 mSv/h,

b)preukázateľne oboznámiť osoby, ktoré vykonávajú prepravu, s opatreniami na ochranu zdravia pre prípad straty kontroly nad zdrojom žiarenia,

44 Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. v znení oznámenia č. 444/2005 Z. z., Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID), Príloha I k Jednotným právnym predpisom pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (CIM), ktoré tvoria Dodatok B k Dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru po železniciach (COTIF) z 9. mája 1980 [vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF)].

45 Nariadenie Rady (Euratom) č. 1493/93.

46 § 9 až § 16 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

20

c)vyhotoviť záznam o priebehu prepravy,

d)zabezpečiť označenie dopravného prostriedku a vybaviť vozidlo dokladmi podľa osobitných predpisov,

e)bezodkladne oznámiť haváriu dopravného prostriedku príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru

33

,

f)zabezpečiť, aby počas prepravy rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok boli vo vozidle len osoby vykonávajúce prepravu,

g)plánovať trasu prepravy tak, aby sa podľa možností vyhla husto obývaným oblastiam a mohla byť vykonaná v čo najkratšom čase,

h)zabezpečiť, aby zaparkované vozidlo bolo pod nepretržitým dozorom tak, aby sa zabránilo akémukoľvek konaniu so zlým úmyslom a aby bolo možné okamžite vyrozumieť príslušné pracovisko štátneho zdravotného dozoru

33

a Policajný zbor v prípade odcudzenia vozidla.

(7)Preprava sa v cestnej doprave môže vykonať len dvojstopovým motorovým vozidlom.

(8)V prípade prepravy rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok, ak prepravovaná aktivita prekračuje buď hodnotu 3000 A147 alebo 3000 A2

47

alebo 1000 TBq, je potrebné doručiť oznámenie podľa odseku 5 najmenej 7 dní vopred, a to aj Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

(9)Ustanovenia odsekov 1 až 7 neplatia pre zásielky materiálov s obsahom prírodných rádionuklidov, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu neprekračuje hodnotu 5 mikroSv/h na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky.

(10)Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa vzťahujú osobitné predpisy.

5

(11)Na zabezpečenie opatrení na ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia nesmie

a)za bežných podmienok prepravy dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 2 mSv/h,

b)za podmienok výlučného použitia dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 10 mSv/h,

c)za bežných podmienok prepravy dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste povrchu dopravného prostriedku presiahnuť hodnotu 2 mSv/h a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku hodnotu 0,1 mSv/h.

§ 28

Nefixovaná rádioaktívna kontaminácia

(1)Nefixovaná rádioaktívna kontaminácia sa určuje ako priemerná hodnota kontaminácie z ľubovoľnej plochy veľkosti do 300 cm2.

(2)Na zabezpečenie opatrení na ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia

a)sa musí nefixovaná rádioaktívna kontaminácia na vonkajšom povrchu zásielky udržiavať na čo najnižšej v praxi dosiahnuteľnej úrovni a v bežných podmienkach dopravy na ľubovoľnom mieste povrchu zásielky nesmie presiahnuť

1.4 Bq.cm-2 pre beta a gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,

2.0,4 Bq.cm-2 pre ostatné alfa žiariče,

b)úroveň nefixovanej rádioaktívnej kontaminácie na vnútornom a vonkajšom povrchu vonkajšieho obalu, prepravného kontajnera alebo dopravného prostriedku nesmie okrem podmienok uvedených v písmene c) presiahnuť hodnoty uvedené v písmene a),

c)úroveň nefixovanej rádioaktívnej kontaminácie na vonkajšom povrchu vonkajšieho obalu,

47 Bod 2.2.7.7.2.1. prílohy A vyhlášky č. 64/1987 Zb. v znení oznámenia č. 444/2005 Z. z.

21

prepravného kontajnera alebo dopravného prostriedku môže výnimočne presiahnuť hodnoty uvedené v písmene a) len v podmienkach výlučného použitia.

§ 29

Štandardný formulár pre prepravu

Pri preprave uzavretých rádioaktívnych žiaričov medzi členskými štátmi, z členských štátov alebo do členských štátov sa použije štandardný formulár podľa osobitného predpisu.

45

Štvrtá časť

Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom

§ 30

(1)Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sa musí vykonávať tak, aby bola trvalo zabezpečená ochrana zdravia osôb podľa osobitných prepisov48 a ochrana životného prostredia49.

(2)Spôsob a postup nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia ľudí sa určujú na základe

a)parametrov, pri ktorých je zabezpečená radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

b)spôsobov a lehôt merania a hodnotenia parametrov uvedených v písmene a),

c)požiadaviek na prevádzkovú spôsobilosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

d)organizačného zabezpečenia radiačnej ochrany,

e)druhu a najvyššieho prípustného skladovaného množstva rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva.

(3)Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s rádioaktívnymi rezíduami.

§ 31

Príprava na skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)Prípravou na skladovanie rádioaktívnych odpadov sa rozumie ich spracovanie a v prípade ich plnenia do obalových súborov aj plnenie.

(2)Spracovanie rádioaktívnych odpadov zmenou ich fyzikálnych alebo chemických vlastností alebo zmenou ich obalových súborov sa vykonáva tak, aby boli vhodné na bezpečnú prepravu a skladovanie a aby množstva rádioaktívnych odpadov bolo čo možno najmenšie.

(3)Ak sa plnia spracované rádioaktívne odpady do obalových súborov, kontroluje sa, či nedošlo k ich preplneniu. Obalové súbory musia zaistiť bezpečnosť ďalšieho nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Pri výbere obalových súborov sa zohľadňuje možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov na obalové súbory, najmä prítomnosťou korozívnych látok, ich

48 Zákon č. ..... Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

49 § 9 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.

22

rozpínaním, vývinom plynov a uvoľňovaním tepla, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

§ 32

Odstraňovanie rádioaktívnych odpadov

(1)Odovzdávať rádioaktívne odpady je možné len oprávneným subjektom.

(2)Ukladať rádioaktívne odpady je možné len za predpokladu, že bude trvalo zabezpečená ochrana zdravia ľudí a ochrana životného prostredia.

§ 33

Vývoz a dovoz rádioaktívnych odpadov

Rádioaktívne odpady sa môžu vyvážať len z dôvodu ich prepracovania a úpravy na ukladanie, ak nie je ustanovené inak. Dovoz rádioaktívnych odpadov je zakázaný.

§ 34

Evidencia rádioaktívnych odpadov

(1)Evidenciu rádioaktívnych odpadov tvoria

a)prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú:

1.údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v rádioaktívnych odpadoch pri ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave,

2.údaje o hmotnosti, aktivite a druhu rádioaktívnych odpadov vrátane údajov o pôvodcovi odpadov,

3.údaje o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní aj údaje o mieste a čase ich skladovania,

4.údaje o vykonaných kontrolách skladu,

5.výsledky vykonaných analýz rádioaktívnych odpadov a ich obalových súborov,

6.ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

b)záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov

c)sprievodný list rádioaktívnych odpadov.

(2)Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu

19

uchováva

a)prevádzkové záznamy a záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov 10 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov,

b)sprievodné listy rádioaktívnych odpadov 30 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov.

(3)Bilanciu vyprodukovaných, skladovaných a odstránených rádioaktívnych odpadov za kalendárny rok oznámi držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu do 31. marca nasledujúceho roku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

(4)Evidenciu rádioaktívnych odpadov podľa odseku 2 úpadca odovzdá príslušnému orgánu verejného zdravotníctva

33

.

§ 35

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov

(1)Sprievodný list rádioaktívnych odpadov musí byť vedený počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, ako aj pri každej zmene držiteľa povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu

19

pri odovzdaní rádioaktívnych odpadov v dvoch

23

rovnopisoch, pričom jeden rovnopis odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý rádioaktívne odpady preberá.

(2)Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje

a)špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,

b)druh a identifikačné označenie obalového súboru,

c)údaje o rádioaktivite jednotlivých rádionuklidov, celkovej aktivite alfa rádionuklidov, celkovej aktivite beta rádionuklidov,

d)príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,

e)údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,

f)celkovú hmotnosť obalového súboru a rádioaktívnych odpadov,

g)dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,

h)dátum vystavenia sprievodného listu rádioaktívnych odpadov,

i)meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu a podpis osôb poverených odovzdaním a prebratím rádioaktívnych odpadov.

§ 36

Zber a triedenie rádioaktívnych odpadov

(1)Rádioaktívne odpady sa musia zhromažďovať a triediť na mieste ich vzniku s prihliadnutím na ich ďalšie spracovanie a úpravu.

(2)Rádioaktívne odpady musia byť pred skladovaním roztriedené podľa skupenstva, druhu, ak to je možné aj podľa aktivity a rádionuklidov, ktoré obsahujú. Roztriedené rádioaktívne odpady sa skladujú oddelene (v oddelených obaloch).

(3)Rádioaktívne odpady sa musia skladovať v priestoroch s obmedzeným prístupom tak, aby

a)osoby a životné prostredie nebolo neodôvodnene ožiarené a

b)bolo umožnené ich ďalšie spracovanie, úprava na uloženie a uloženie.50

(4)Zberné nádoby, obaly a iné pomôcky, zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré sa používajú pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, sa zreteľne a viditeľne označujú značkou „radiačného nebezpečenstva“51.

(5)Nádrž na zhromažďovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov sa musí zabezpečiť proti preplneniu a vybaviť zariadením na odčerpanie rádioaktívnych odpadov a rezervnou nádržou s rovnakým objemom. Nádrž sa umiestňuje vo vodotesnom ochrannom bazéne alebo v ďalšej nádrži, ktorých objem je väčší ako objem nádrže, vybavenými signalizáciou úniku rádioaktívnych odpadov z nádrže a zariadením na ich odčerpanie. Umiestnenie nádrže vo vodotesnom ochrannom bazéne alebo v ďalšej nádrži v odôvodnených prípadoch nie je potrebné, ak sa zhromažďujú výlučne rádionuklidy s polčasom premeny kratším ako 10 dní. Plnenie nádrže sa musí kontrolovať. Výpary z nádrže a ochranného bazénu sa musia zachytávať a spracúvať ako rádioaktívne odpady. Je potrebné zabezpečiť, aby nádrž na zhromažďovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov bola tesná a jej tesnosť sa musí dať ľahko skontrolovať.

(6)Záchytná stanica kvapalných rádioaktívnych odpadov má minimálne dve nádrže na zhromažďovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov, ktoré sa musia dať striedavo plniť.

50 § 21 zákona č. 541/2004 Z. z.

51 Príloha č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.

24

Vyprázdňovanie nádrže na zhromažďovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov sa nesmie dať vyvolať automaticky, vypúšťanie musí byť výsledkom manuálneho pokynu. Každá nádrž musí mať ukazovateľ naplnenia, signalizáciu 80 percentného naplnenia, miešadlo a odberné miesto, resp. zariadenie.

(7)Rádioaktívne odpady, ktoré obsahujú výlučne krátkožijúce rádionuklidy, sa musia zbierať a triediť osobitne, ak je to technicky možné.

(8)Riedenie rádioaktívnych odpadov neaktívnymi materiálmi s cieľom znížiť ich mernú aktivitu pod uvoľňovacie úrovne podľa osobitného predpisu52, na účely ich uvoľnenia do životného prostredia je zakázané. Uvedené sa netýka riedenia rádioaktívne kontaminovaných látok, ktoré splnili kritéria pre uvoľnenie spod administratívnej kontroly a následne boli pred uvoľnením zriedené alebo pomiešané s neaktívnymi materiálmi.

§ 37

Spracovanie rádioaktívnych odpadov

(1)Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie využiteľných látok od nevyužiteľných látok tak, aby množstvo nevyužiteľných látok bolo čo najmenšie a oddelenie aktívnych látok od neaktívnych, prípadne menej aktívnych od vysoko aktívnych tak, aby množstvo aktívnych látok bolo čo najmenšie.

(2)Pred spracovaním rádioaktívnych odpadov sa musí vyhodnotiť vplyv vznikajúcich látok na spoľahlivosť používaných technologických zariadení a technologicky súvisiacich systémov.

(3)Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú meniče iónov, filtračné alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, pravidelne sa musí sledovať ich účinnosť. Po znížení ich účinnosti a po uplynutí ich životnosti sa musia vymeniť.

(4)Ak sa rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh rádioaktívnych odpadov sa musí určiť technologický postup spaľovania. Proces spaľovania, filtrácia spalín a nakladanie s popolom musia byť prispôsobené druhu spaľovaných rádioaktívnych odpadov a charakteristikám rádionuklidov a vlastnostiam ich chemických zlúčenín, ktoré obsahujú.

(5)Spracovanie rádioaktívnych odpadov zmenou ich fyzikálnych vlastností alebo chemických vlastností, alebo zmenou ich obalov sa musí vykonávať tak, aby boli vhodné na bezpečnú prepravu a skladovanie.

(6)Ak sa plnia spracované rádioaktívne odpady do obalov, musí sa kontrolovať, či nedošlo k ich preplneniu. Obaly sa musia navrhovať tak, aby zaistili bezpečnosť ďalšieho nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Pri výbere obalov sa musí zohľadňovať možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov na obaly, najmä prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov a uvoľňovaním tepla, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

§ 38

Skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)Rádioaktívne odpady sa musia skladovať na mieste ich vzniku až do času ich prepravy na miesto skladovania, spracovanie alebo uloženia; najdlhšie však 12 mesiacov, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)Rádioaktívne odpady sa neskladujú spolu s inými odpadmi alebo materiálmi.

(3)Sklad rádioaktívnych odpadov (ďalej len „sklad“) zodpovedá druhu skladovaného

52 Príloha č. 3 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

25

rádioaktívneho odpadu a chráni ho proti poveternostným vplyvom. Technický stav a vybavenie skladu sa musí pravidelne kontrolovať a údaje o vykonaných kontrolách sa musia evidovať v prevádzkových záznamoch.

(4)Kvapalné rádioaktívne odpady v nádobách sa musia skladovať v miestnostiach s vodotesnou podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení skladu zabráni prípadnému úniku rádioaktívnych odpadov do životného prostredia. Podlaha musí byť vyspádovaná do bezodtokového vodotesného ochranného bazénu.

(5)Odpady s krátkožijúcimi rádionuklidmi sa musia skladovať na pracovisku do doby, kým ich aktivita klesne pod uvoľňovacie úrovne, potom ich možno uvoľniť spod administratívnej kontroly, ak je to v súlade s povolením na činnosti vedúce k ožiareniu alebo s povolením na uvoľňovanie rádioaktívnych látok spod administratívnej kontroly

19

alebo je ich možné odovzdať osobe oprávnenej podľa osobitného predpisu53.

Piata časť

Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia pri činnostiach vedúcich k ožiareniu

§ 39

(1)Pod uvádzaním rádioaktívnych látok do životného prostredia sa rozumie

a)vypúšťanie rádioaktívnych látok do povrchových vôd alebo ovzdušia,

b)uvoľňovanie materiálov kontaminovaných rádionuklidmi do životného prostredia.

(2)Z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré má platné povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu

19

možno uvádzať rádioaktívne látky do životného prostredia len v súlade s osobitným predpisom54; toto ustanovenie sa týka rádioaktívne kontaminovaných vzdušnín, vôd, pevných materiálov, prístrojov, hnuteľných zariadení, budov a objektov a ich častí, pôdy alebo územia (ďalej len „rádioaktívne kontaminované materiály“), ktoré boli rádioaktívne kontaminované pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a ktoré sú uvádzaním do životného prostredia uvoľňované na ďalšie neobmedzené alebo obmedzené používanie, prepracovanie, vlastnenie, odovzdávanie a odstraňovanie.

(3)Do životného prostredia je možné uvádzať len rádioaktívne kontaminované materiály, ktorých aktivita je tak nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov alebo rádioaktívnych látok z materiálu uvádzaného do životného prostredia nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené55. Ak rádioaktívne materiály obsahujú krátkožijúce rádionuklidy, uvádzajú sa do životného prostredia až po vymretí krátkožijúcich rádionuklidov, ak sú v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany dostupné spôsoby a metódy na ich dočasné zadržanie alebo skladovanie.

(4)Pri uvádzaní rádioaktívnych látok do životného prostredia sa musia voliť také spôsoby, ktoré zabezpečia čo najnižšiu záťaž obyvateľstva a prírodného prostredia, pričom v životnom prostredí nedôjde k ich koncentrácii do úrovní, ktoré by spôsobovali neodôvodnené ožiarenie.

53 § 45 ods. 2 písm. h), k) a l) zákona č. ..... Z. z.

54 Príloha č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

55 § 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

26

(5)Pred uvedením do životného prostredia musí byť zistená úroveň rádioaktívnej kontaminácie všetkých materiálov uvádzaných do životného prostredia. Zisťovanie rádioaktívnej kontaminácie musí byť vykonané v súlade s požiadavkami ustanovenými v tejto vyhláške a v súlade ďalšími požiadavkami, ak sú uvedené v povolení na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia. Prevádzkovateľ musí viesť evidenciu rádioaktívnych materiálov uvedených do životného prostredia.

(6)Materiály, v ktorých hmotnostná a povrchová aktivita prírodných rádionuklidov je na úrovni, ktorá sa vyskytuje bežne v životnom prostredí, sa nepovažujú za kontaminované rádioaktívnymi látkami a na ich uvádzanie z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia nie je potrebné povolenie podľa § 45 zákona. Aktivita prírodných a umelých rádionuklidov, ktorá je na úrovni bežne sa vyskytujúcej v životnom prostredí sa nezahŕňa do aktivity materiálov pri hodnotení ich rádioaktívnej kontaminácie, ak bola na pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prinesená v materiáloch zo životného prostredia.

(7)Rádioaktívne látky, ktoré sa používajú pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, ktoré sa podľa osobitného predpisu neoznamujú56 alebo sa podľa zákona oznamujú a evidujú sa môžu uvádzať do životného prostredia, ak je to v súlade s osobitným predpisom

54

.

§ 40

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia a do vôd

(1)Pod vypúšťaním rádioaktívnych látok do životného prostredia sa rozumie riadené kontinuálne alebo kampaňovité vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, povrchovej vody alebo komunálnej kanalizácie, ktoré je systematicky monitorované.

(2)Držiteľ povolenia na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia11 je povinný zabezpečiť,

a)aby ožiarenie obyvateľov spôsobené vypustenými rádioaktívnymi látkami nebolo vyššie ako je ustanovené osobitným predpisom57,

b)systematické monitorovanie výpustí a hodnotenie ožiarenia obyvateľov a

c)systém zachytávania rádionuklidov z výpustí pred ich vypustením, spôsob a systém vypúšťania boli v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany.

(3)Držiteľ povolenia na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia musí zabezpečiť monitorovanie vypúšťaných rádioaktívnych látok, hodnotenie vplyvu výpustí na aktivitu v životnom prostredí a hodnotenie ožiarenia obyvateľov. Zistené údaje musí držiteľ povolenia predkladať úradu verejného zdravotníctva a informovať verejnosť.

§ 41

Uvoľňovanie rádioaktívne kontaminovaných materiálov spod inštitucionálnej kontroly

(1)Držiteľ povolenia na uvoľňovanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia je povinný zabezpečiť

a)systematické monitorovanie uvoľňovaných materiálov pred ich uvoľnením,

b)odstránenie rádionuklidov z uvoľňovaných rádioaktívne kontaminovaných materiálov pred ich uvoľnením v súlade s ustanoveniami § 40.

56 § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

57 Príloha č. 3 bod I. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

27

(2)Úrad môže v povolení na uvoľňovanie rádioaktívnych materiálov stanoviť podmienky uvoľňovania a limitovať množstvo uvoľneného materiálu alebo celkovú uvoľnenú aktivitu.58

Šiesta časť

Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

§ 42

Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)Podmienkami na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia sú

a)povolenie podľa osobitného predpisu59,

b)odborná spôsobilosť pracovníkov pre vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)vybavenie zariadením nevyhnutným na vykonávanie potrebných technických úkonov,

d)používanie metodík, ktoré zodpovedajú náležitostiam vzorovej metodiky uvedenej v osobitnom predpise

28

,

e)vypracovávanie skúšobných protokolov, ktoré zodpovedajú náležitostiam vzorového protokolu uvedeného v v osobitnom predpise

28

.

(2)K žiadosti o povolenie na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia sa nepredkladá návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma a havarijný plán, ak táto činnosť bude vykonávaná výhradne na pracovisku prevádzkovateľa skúšaného zdroja ionizujúceho žiarenia a uvedenou činnosťou sa nezmenia podmienky jeho bežného používania.

(3)Osoby vykonávajúce skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia na pracoviskách prevádzkovateľov skúšaných zdrojov riadiť havarijným plánom schváleným pre prevádzkovateľa skúšaného zdroja.

(4)Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia zasiela jedenkrát za rok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prehľad všetkých vykonaných skúšok, ktorý obsahuje

a)miesto a čas vykonania skúšok,

b)špecifikáciu skúšaných zariadení,

c)výsledky skúšok,

d)identifikačné údaje a v prípade právnickej osoby aj meno a priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali.

(5)Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia zasiela do 30 dní príslušnému pracovisku štátneho zdravotného dozoru výsledky skúšky, ak v niektorom parametri zdroj ionizujúceho žiarenia nevyhovuje príslušným technickým predpisom alebo požiadavkám uvedeným v osobitných predpisoch60; v prípade, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia, výsledky zašle bezodkladne.

58 § 5 ods. 6 písm. a) zákona č. ..... Z. z.

59 § 45 ods. 4 písm. a) zákona č. ..... Z. z.

60 Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., Slovenské technické normy súboru STN IEC/TR 61223, súboru STN EN 61223 alebo súboru STN EN 60601.

28

§ 43

Preberacia skúška

(1)Preberaciu skúšku zabezpečuje dodávateľ zdroja ionizujúceho žiarenia alebo prevádzkovateľ pri odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(2)Preberaciu skúšku vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia

59

. Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou preberacej skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov.

(3)Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole, ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch. Dva rovnopisy odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, jeden rovnopis držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva, jeden zakladá do evidencie, ktorú uchováva najmenej 10 rokov.

§ 44

Skúška dlhodobej stability

(1)Skúšku dlhodobej stability zabezpečuje prevádzkovateľ v prípadoch uvedených v odseku 2 a 3 v intervaloch určených pri preberacej skúške. Vykonáva sa v rozsahu stanovenom pri typovom schvaľovaní, prípadne upresnenom pri preberacej skúške, spôsobom zodpovedajúcim slovenským technickým normám, ak nie sú vhodné slovenské technické normy dostupné, potom podľa iného vhodného aj zahraničného technického predpisu.

(2)Skúšku dlhodobej stability vykonáva držiteľ povolenia podľa § 43 ods. 2. Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou skúšky dlhodobej stability, vykonáva držiteľ povolenia podľa § 43 ods. 2.

(3)Pri stonásobnom a vyššom prekročení hodnôt uvedených v osobitnom predpise61 držiteľ povolenia podľa odseku 2 zabezpečí rádioaktívny žiarič na náklady vlastníka rádioaktívneho žiariča tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej kontaminácie.

(4)Výsledky skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch, z ktorých dva odovzdá držiteľovi povolenia podľa odseku 1, jeden zakladá do evidencie, ktorú uchováva najmenej 10 rokov.

(5)Skúška dlhodobej stability sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, technologické celky jadrových zariadení ani na rádioaktívny odpad.

§ 45

Skúška prevádzkovej stálosti

(1)Skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečuje prevádzkovateľ v rozsahu a intervaloch určených pri preberacej skúške alebo v rozsahu a intervaloch určených smernicami a návodmi Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydanými podľa § 5 ods. 6 písm. k) a vždy po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť skúšanú vlastnosť alebo parameter.

(2)Skúšku prevádzkovej stálosti spravidla vykonáva prevádzkovateľ, alebo ak nie je na takúto

61 Príloha č. 9 bod B. 2. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.

29

činnosť technicky vybavený, môže jej vykonávanie zabezpečiť držiteľom povolenia podľa § 43 ods. 2.

(3)Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa spravidla vykonáva oterom povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym žiaričom.

(4)Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti zaznamenáva prevádzkovateľ v protokole, ktorý uchováva najmenej 5 rokov. Ak skúšku prevádzkovej stálosti vykonal držiteľ povolenia podľa § 43 ods. 2, protokol vyhotoví v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden odovzdá prevádzkovateľovi a jeden zakladá do evidencie, ktorú uchováva najmenej 5 rokov.

§ 46

Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča

(1)Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania.

(2)Náležitosti osvedčenia uzavretého rádioaktívneho žiariča sú uvedené v osobitných predpisoch62.

(3)Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú.

§ 47

Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča

(1)Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(2)Náležitosti sprievodného listu otvoreného rádioaktívneho žiariča sú uvedené v osobitnom predpise

28

.

§ 48

Korešpondenčný audit

(1)Korešpondenčný audit je spôsob overovania charakteristík, prevádzkových vlastností a parametrov a ďalších skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany vykonávaný korešpondenčnou formou. Prostredníctvom korešpondenčného auditu overuje úrad optimalizáciu radiačnej ochrany u stanovených zdrojov a korektné vykonávanie vybraných činností.63

(2)Korešpondenčný audit sa vykonáva pre

a)zubné rtg zariadenia,

b)externé rádionuklidové rádioterapeutické ožarovače,

c)urýchľovače určené na lekárske ožiarenie64

d)činnosti podľa § 45 ods. 4 písm. b), c) a d) zákona.

(3)Korešpondenčný audit sa vykonáva na výzvu úradu verejného zdravotníctva alebo príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, spravidla raz za dva roky u zdrojov

62 Príloha č. 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., § 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov.

63 § 54 ods. 1, § 55 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. ..... Z. z.

64 § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. ..... Z. z.

30

ionizujúceho žiarenia uvedených v odseku 2 písmeno b) a c) a raz za štyri roky u zdrojov ionizujúceho žiarenia uvedených v odseku 2 písmeno a).

(4)V rámci korešpondenčného auditu zašle úrad príslušnému držiteľovi povolenia sadu dozimetrov a prípadne ďalších pomôcok spolu s pokynmi na ich ožiarenie hodnoteným zdrojom ionizujúceho žiarenia. Držiteľ povolenia vykoná ožiarenie zaslaných dozimetrov, prípadne ďalšie úkony podľa pokynov úradu, a bez zbytočného zdržiavania zašle sadu späť úradu na vyhodnotenie.

(5)Korešpondenčný audit pre činnosti uvedené v odseku 2 písm. d) sa vykonáva pomocou sady ožiarených dozimetrov alebo vzorky rádioaktívneho materiálu.

Siedma časť

Požiadavky na odbornú prípravu

§ 49

(1)Požadovaná odborná kvalifikácia v radiačnej ochrane sa získava vzdelaním vhodným pre uplatnenie v oblasti používania zdroja ionizujúceho žiarenia, praktickými skúsenosťami a odbornou prípravou.

(2)Kvalifikácia lektorov v oblasti radiačnej ochrany, ktorí majú vykonávať odbornú prípravu, musí zaručiť príslušné sprostredkovanie vedomostí.

(3)Po ukončení kurzu odbornej prípravy vydá držiteľ povolenia na vykonávanie odbornej prípravy potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy65.

§ 50

Odborná príprava

(1)Rozsah odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu je

a)32 hodín, ak ide o činnosti podľa § 45 ods. 2 písm. a), b), d), e), f), k), a l) zákona,

b)24 hodín, ak ide o činnosti podľa § 45 ods. 4 písm. b) zákona a v prípade poskytovania služieb monitorovania v jadrových zariadeniach podľa § 45 ods. 4 písm. f) zákona,

c)16 hodín, ak ide o činnosti podľa § 45 ods. 2 písm. c), g) až j), ods. 3 písm. a) až g) okrem činností podľa odseku 3 tejto vyhlášky, ods. 4 písm. a), c), d), g) zákona a podľa § 45 ods. 4 písm. f) zákona pre poskytovanie služieb monitorovania pre ostatné pracoviská neuvedené v písmene b) a § 45 ods. 5 zákona,

d)8 hodín, ak ide o činnosti, ktoré vykonáva externý dodávateľ služieb66.

(2)Rozsah opakovanej odbornej prípravy môže byť v odôvodnených prípadoch menší.

(3)Rozsah a náplň odbornej prípravy pre pracovníkov podieľajúcich sa na vykonávaní lekárskeho ožiarenia je stanovená v osobitnom predpise67.

65 § 16 ods. 15 písm. d) zákona č. .... Z. z.

66 § 2 ods. 2 písm. v) zákona č. ..... Z. z.

67 Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z. z.

31

Ôsma časť

Oznamovanie do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok

§ 51

Centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok

(1)Centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia, eviduje zdroje ionizujúceho žiarenia, na používanie ktorých vydal povolenie úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa § 45 ods. 2 a 3 zákona a zdroje ionizujúceho žiarenia oznámené podľa § 46 zákona.

(2)Centrálny register dávok pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia eviduje dávky pracovníkov

13

a pracovníkov vykonávajúcich činnosti so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením68.

§ 52

Oznamovacia povinnosť do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)Okrem zdrojov ionizujúceho žiarenia, pre ktoré sa nevyžaduje oznámenie, oznamuje držiteľ povolenia na distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia a na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia z krajín mimo Európskej únie do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia

a)dovoz, distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia najneskôr do jedného mesiaca od jeho uskutočnenia,

b)odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe do jedného mesiaca od jeho odovzdania,

c)stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie bezodkladne.

(2)Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe oznámenia, sú povinné oznamovať do centrálneho registra

a)každé nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia najneskôr do jedného mesiaca od ich nadobudnutia, odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe najneskôr do jedného mesiaca od ich odovzdania,

c)skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do 3 dní po skončení činnosti.

(3)Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu alebo činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany na základe povolenia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva, sú povinné oznamovať do centrálneho registra

a)každé nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia a základné údaje o zdrojoch ionizujúceho žiarenia najneskôr do jedného mesiaca od ich nadobudnutia,

b)odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe najneskôr do jedného mesiaca od ich odovzdania,

c)stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie oznamujú bezodkladne

(4)K oznámeniu o nadobudnutí alebo odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia do centrálneho registra sú fyzické osoby a právnické osoby povinné pripojiť

68 § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. ..... Z. z.

32

a)kópiu osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov,

b)kópiu sprievodného listu otvorených rádioaktívnych žiaričov.

§ 53

Oznamovacia povinnosť do centrálneho registra dávok

(1)Evidované údaje o veľkosti ožiarenia pracovníkov so zdrojmi žiarenia kategórie A obsahujú

a)meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalé bydlisko a pracovné zaradenie pracovníka so zdrojmi žiarenia kategórie A,

b)dĺžku sledovaného monitorovacieho obdobia,

c)dátum začatia a skončenia prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

d)počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,

e)výsledky meraní osobných dávok za každé sledované monitorovacie obdobie,

f)efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia, úväzok efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia a celkovú efektívnu dávku v kalendárnom roku,

g)údaje o veľkosti ožiarenia pri radiačnej nehode a radiačnej havárii,

h)údaje o výnimočnom ožiarení.

(2)Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu alebo činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany na základe povolenia, sú povinné oznamovať do centrálneho registra dávok v elektronickej forme a v rozsahu stanovenom úradom verejného zdravotníctva

a)osobné údaje pracovníkov kategórie A podľa odseku 1 písm. a) a ich pracovné zaradenie do jedného mesiaca od nástupu pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do zamestnania a každú zmenu týchto údajov do jedného mesiaca,

b)efektívne dávky väčšie ako 20 mSv alebo ekvivalentné dávky väčšie ako 150 mSv bezodkladne po ich zistení,

c)zoznam a osobné údaje monitorovaných pracovníkov kategórie A, ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla pridelených osobných dozimetrov a výsledky meraní osobných dávok pracovníkov podľa odseku 1 písm. e), f), g) a h) za predchádzajúci kalendárny rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,

d)zoznam monitorovaných pracovníkov kategórie A, ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla pridelených osobných radiačných preukazov a výsledky meraní osobných dávok pracovníkov, ktorí boli vyslaní na prácu v zahraničí, podľa odseku 1 písm. e) a efektívne dávky pracovníkov za kalendárny rok najneskôr do troch mesiacov po ich ukončení práce v zahraničí a k oznámeniu doložiť kópiu potvrdenia o veľkosti ožiarenie za celé obdobie vykonávania prác v zahraničí od oprávnenej zahraničnej organizácie.

(3)Externý dodávateľ služieb, ktorý zamestnáva externých pracovníkov69 je povinný oznamovať do centrálneho registra

a)osobné údaje externých pracovníkov podľa odseku 1 písm. a) a druh vykonávania pracovnej činnosti so zdrojmi žiarenia do jedného mesiaca od začatia vykonávania prác v kontrolovanom pásme iného držiteľa povolenia,

b)zoznam monitorovaných externých pracovníkov, ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla pridelených osobných radiačných preukazov a údaje podľa odseku 1 písm. e), f), g) a h) za predchádzajúci kalendárny rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,

c)zoznam monitorovaných externých pracovníkov, ktorí boli vyslaní na prácu v zahraničí,

69 § 2 ods. 2 písm. w) zákona č. ..... Z. z.

33

ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla pridelených osobných radiačných preukazov a výsledky meraní osobných dávok pracovníkov podľa odseku 1 písm. e) a efektívne dávky pracovníkov za každý kalendárny rok najneskôr do troch mesiacov po ich ukončení práce v zahraničí.

(4)Držiteľ povolenia na poskytovanie služieb osobnej dozimetrie je povinný oznamovať do centrálneho registra dávok v elektronickej forme a v rozsahu a spôsobom stanovenom centrálnym registrom dávok

a)identifikačné osobné údaje o monitorovaných pracovníkoch, počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,

b)výsledky meraní za každé sledované obdobie do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv a ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia alebo efektívnych dávok väčších ako 6 mSv a ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení,

c)výsledky meraní osobných dávok pracovníkov za predchádzajúci kalendárny rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka

d)efektívnu dávku pracovníkov z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku,

e)úväzok efektívnej dávky pracovníkov z vnútorného ožiarenia v kalendárnom roku sledovaných pracovníkov,

f)celkovú efektívnu dávku pracovníkov v kalendárnom roku,

g)ekvivalentnú dávku v koži a na očnú šošovku v kalendárnom roku,

h)ekvivalentnú dávku na ruky v kalendárnom roku u pracovníkov, ktorí mali pridelené samostatné osobné dozimetre na monitorovanie veľkosti ožiarenia rúk,

i)dátum začatia alebo ukončenia monitorovania pracovníkov v priebehu kalendárneho roku.

j)výsledky merania veľkosti ožiarenia pracovníkov pri radiačnej nehode a radiačnej havárii a pri výnimočnom ožiarení ihneď po vyhodnotení osobných dozimetrov pracovníkov.

(5)Zoznam monitorovaných osôb, ich pracovné zaradenie, evidenčné čísla pridelených osobných dozimetrov a výsledky meraní podľa odseku 1 písm. f), g) a h), alebo výsledky hodnotenia veľkosti osobných dávok zamestnancov, ktorí pracujú na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením, oznamuje zamestnávateľ týchto osôb do centrálneho registra dávok súhrnne raz za predchádzajúci kalendárny rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka; efektívne dávky zamestnancov väčšie ako 20 mSv bezodkladne po ich zistení.

Deviata časť

Požiadavky na dokumentáciu

§ 54

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)Držiteľ povolenia na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v stanovenom rozsahu podľa odseku 3 a uchováva ju desať rokov od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(2)Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia vedú evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v stanovenom rozsahu podľa odseku 3 a uchovávajú ju po odovzdaní

34

zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia, alebo po jeho likvidáciidesať rokov v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia na používanie ktorých je potrebné povolenie,

b)tri roky v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia používaných na základe oznámenia a registrácie.

(3)Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje

a)charakteristiku a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia a ich obalov

b)prevádzkové záznamy o používaní zdrojov žiarenia,

c) doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia iným osobám,

d)osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov,

e)sprievodné listy otvorených rádioaktívnych žiaričov,

f)protokoly o preberacej skúške,

g)protokoly o skúškach dlhodobej stability,

h)protokoly o skúškach prevádzkovej stálosti.

(4)Centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia uchováva záznamy po vyradení zdroja žiarenia z prevádzky alebo jeho likvidácii

a)20 rokov v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia, na používanie ktorých je potrebné povolenie,

b)10 rokov v prípade zdrojov ionizujúceho žiarenia používaných na základe oznámenia a registrácie.

§ 55

Parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.

(2)Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

a)charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,

c)charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,

d)charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),

e)charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení)

(3)Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú záznamy a iné doklady, ktoré tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov a záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia u zdrojov ionizujúceho žiarenia podliehajúcich typovému schvaľovaniu napr. prehlásenie o zhode urobené výrobcom alebo dovozcom zariadenia, u rádioaktívnych žiaričov osvedčenie uzavretého žiariča, prípadne sprievodný list otvoreného žiariča

a)výsledky monitorovania vrátane použitej metodiky, vrátane

b)osobných dávok pracovníkov kategórie A,

c)veličín a parametrov charakterizujúcich pole ionizujúceho žiarenia a výskyt rádionuklidov na pracovisku, v okolí pracoviska a vypustí do okolia pracoviska,

35

d)záznamy o informovaní pracovníkov o riziku ich práce,

e)záznamy o overovaní spôsobilosti pracovníkov pravidelnými skúškami,

f)doklady o záveroch preventívnych lekárskych prehliadok na overenie zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A,

g)skutočnosti preukazujúce narušenie zásad radiačnej ochrany zistené v rámci sústavného dozoru,

h)ďalšie údaje vedené v osobnom radiačnom preukaze.

§ 56

Rozsah sledovania, merania, hodnotenia, overovania a evidencie veličín, parametrov a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

(1)Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rozsahu stanovenom v programe zabezpečenia kvality radiačnej ochrany a v programe monitorovania.

(2)Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 55 ods. 2 písm. a) a b) sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú

a)pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom na posúdenie zhody so schváleným typom,

b)pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre preberaciu skúšku,

c)pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre skúšku dlhodobej stability a pre skúšku prevádzkovej stálosti.

(3)Charakteristika a vlastnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča a ich obalov sa evidujú v osvedčení uzavretého rádioaktívneho žiariča. Charakteristika a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča sa evidujú v sprievodnom liste otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(4)Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 55 ods. 2 písm. c), d) a e) sú súčasťou prevádzkového poriadku, sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého ich používania.

(5)Parametre a izolačné, tieniace, prípadne ventilačné ochranné vlastnosti osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ochranných pomôcok a zariadení najmä manipulátorov, zásten, ochranných bariér musia, vyhovovať požiadavkám na zabezpečenie radiačnej ochrany stanoveným v slovenských technických normách.

§ 57

Dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, uchovávanie a oznamovanie evidovaných údajov

Dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia tvoria

a)doklady o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A,

b)doklady o skúškach odbornej spôsobilosti a záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov ožiarených pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov ožiarených pri práci a o vykonaných poučeniach o zásadách bezpečného správania v kontrolovanom pásme,

d)monitorovací plán,

e)výsledky monitorovania,

f)záznamy o úrovni ožiarenia pracovníkov kategórie A,

36

g)pre lekárske ožiarenie údaje podľa osobitného predpisu70,

h)doklady o overení meracích prístrojov uvedených v monitorovacom pláne,

i)havarijný plán ,

j)prevádzkové záznamy pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

k)záznamy o prešetrovaní prípadov zvýšeného ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a záznamy o vyhodnotení radiačnej nehody a radiačnej havárie,

l)správy o radiačnej nehode,

m)bezpečnostné rozbory,

n)program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

o)kniha údržby a opráv,

p)kniha návštev v kontrolovanom pásme, v ktorej sa evidujú údaje o osobách, na ktoré sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma s výnimkou údajov o osobách, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť, a to

1.identifikačné údaje, dôvod, dátum a dĺžka pobytu v kontrolovanom pásme,

2.veľkosť prijatých osobných dávok,

3.údaj o poučení a informovaní osôb o veľkosti prijatých osobných dávok,

q)všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť radiačnej ochrany,

r)pravidlá a pokyny na zabezpečenie radiačnej ochrany,

s)prevádzkový poriadok,

t)projektová dokumentácia pracoviska,

u)povolenia na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu a rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva vydané v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru.

§ 58

Kritériá pre posudzovanie činností vedúcich k ožiareniu a činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

Činnosti vedúce k ožiareniu sa posudzujú podľa možného ohrozenia zdravia a životného prostredia ionizujúcim žiarením na základe

a)charakteristík používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a typického spôsobu nakladania,

b)predpokladanej úrovne ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zamestnancov a obyvateľov pri danej činnosti a jej vplyvu na pracovné prostredie a životné prostredie,

c)náročnosti zabezpečenia radiačnej ochrany a bezpečnosti prevádzky,

d)požiadaviek na vybavenie a zabezpečenia pracoviska pre bezpečnú prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, najmä ochrannými pomôckami, izolačnými a tieniacimi zariadeniami, technickým riešením ventilácie a kanalizácie,

e)charakteristiky vznikajúcich rádioaktívnych odpadov a náročnosti ich skladovania a zneškodnenia,

f)potenciálneho ožiarenia osôb vyplývajúceho z podmienok bežnej prevádzky, predvídateľných porúch a odchýlok od bežnej prevádzky, alebo neoprávneného alebo nesprávneho použitia,

g)rizika vzniku radiačných nehôd a havárií a závažnosti ich následkov, a možnosti zásahov,

h)charakteristík územia ovplyvneného vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu a územia, ktoré môže byť zasiahnuté pri radiačnej havárii.

70 § 14 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 340/2006 Z. z.

37

§ 59

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť ....., okrem ustanovení uvedených v § 25 ods. 6, 7, 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.