N á v r h

V Y H LÁ Š K A

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

z .................. 2007

o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 62 písm. r) zákona č. xxx/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje

a)požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci,

b)prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,

c)prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov,

d)hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce,

e)opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci,

f)postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže,

g)kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže,

h)opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž,

i)postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci a

j)opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú senzorickú záťaž pri práci.

§ 2

Požiadavky na miesto výkonu práce, celkovú fyzickú záťaž, lokálnu svalovú záťaž a pracovné polohy

(1)Miesto výkonu práce musí spĺňať požiadavky v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci uvedené v prílohe č. 1.

(2)Celková fyzická záťaž zamestnancov nesmie presiahnuť prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov uvedené v prílohe č. 2.

(3)Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov uvedené v prílohe č. 3.

(4)Pracovné polohy musia v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci spĺňať požiadavky z hľadiska fyziológie práce uvedené v prílohe č. 4.

§ 3

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci

(1)Na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia.1)

(2)Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a)ergonomické úpravy pracovísk,

b)zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických postupov spôsobujúcich zvýšenú fyzickú záťaž pri práci,

c)primerané mikroklimatické podmienky.

(3)Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a)režim práce a odpočinku,

b)organizácia práce.

(4)Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú najmä

a)priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej fyzickej záťaže,

b)posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon práce a vykonávanie cielených lekárskych preventívnych prehliadok.

§ 4

Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže

(1)Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ2) prostredníctvom

a)lekára pracovnej zdravotnej služby3) so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo, alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby zdravia pri práci,

b)iného zdravotníckeho pracovníka v tíme pracovnej zdravotnej služby3), ktorým je psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore psychológia práce a organizácie, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia.

(2)Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže je potrebné zhromaždiť všetky dostupné informácie o pracovnej činnosti a pracovisku.

(3)Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž.

(4)Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej záťaže sú

a)nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,

1) § 38 ods. 1 písm. e) zákona č. xxx/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

2) § 38 ods. 2 písm. a) zákona č. xxx/2007 Z. z.

3) § 26 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

b)vnútené pracovné tempo,

c)monotónnosť práce,

d)hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach skupiny I a II, 4)

e)sociálne interakcie,

f)hmotná a organizačná zodpovednosť,

g)riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,

h)práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,

i)neštandardné pracovné prostredie, 5)

j)fyzický diskomfort.

(5)Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž sú

a)psychické preťaženie,

b)monotónia,

c)nešpecifické preťaženie,

d)zníženie koncentrácie pozornosti.

(6)Pojmy upravujúce psychickú pracovnú záťaž sú uvedené v prílohe č. 5.

(7)Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže tvorí súbor metód uvedený v prílohe č. 6.

(8)Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa prihliada aj na senzorickú záťaž pri práci, na zaradenie pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo 4 vo faktoroch práce a pracovného prostredia podľa osobitného predpisu6) a na ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať psychickú pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 6 časti A k tejto vyhláške.

(9)Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového hodnotenia psychickej pracovnej záťaže podľa pracovnej činnosti alebo podľa profesie.

(10)V osobitných prípadoch vzhľadom na špecifické charakteristiky práce a pracovného prostredia, alebo keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú pracovnú záťaž, možno hodnotiť aj ďalšie charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, neuvedené v odseku 5, s použitím metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

§ 5

Kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže

(1)Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako zvýšenej1) je

a)dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž

4) Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.

5) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. xxx/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.

6) Príloha č. 1 písm. b), e), g) a l) k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. xxx/2007 Z. z. o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 6 časti A k tejto vyhláške, alebo

b)dosiahnutie maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov vykonávajúcich hodnotenú pracovnú činnosť podľa jednej alebo kombinácie viacerých metód hodnotiacich subjektívnu odozvu zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž uvedených v prílohe č. 6 časti B k tejto vyhláške alebo podľa špecifických metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

(2)Kritériá na zaradenie prác do kategórií z hľadiska rizika psychickej pracovnej záťaže upravuje osobitný predpis.7)

§ 6

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž

(1)Na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia.8)

(2)Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a)ergonomické úpravy pracovísk,

b)obmedzenie senzorickej záťaže,

c)kvalita pracovného prostredia.

(3)Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a)organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov, napríklad pri veľmi monotónnych prácach striedanie rôznych činností, rotácia zamestnancov, odstraňovanie rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,

b)režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného zaradenia prestávok.

(4)Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú najmä

a)systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,

b)pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,

c)systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,

d)vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. 9)

§ 7

7) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. xxx/2007 Z. z. o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

8) § 38 odsek 2 písm. b) zákona č. xxx/2007 Z.z.

9) § xx zákona č. xxx/2007 Z.z.

Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci

(1)Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž.

(2)Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú záťaž pri práci.2)

(3)Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním expozície zamestnancov hluku v pracovnom prostredí a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.

(4)Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci sú

a)veľkosť kritického detailu,

b)náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,

c)nároky na adaptáciu zraku,

d)nároky na akomodáciu a okohybné svaly,

e)osvetlenie.

(5)Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú senzorickú záťaž pri práci sú

a)zraková únava,

b)zrakové ťažkosti.

(6)Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú záťaž.

(7)Pojmy upravujúce senzorickú záťaž pri práci sú uvedené v prílohe č. 7.

(8)Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci tvorí súbor metód uvedený v prílohe č. 8.

§ 8

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú senzorickú záťaž pri práci

(1)Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné účinné opatrenia.10)

(2)Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a)ergonomické úpravy pracovísk,

b)kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,

c)primerané osvetlenie pri práci,

d)primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.

(3)Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a)režim práce a odpočinku,

b)racionálna organizácia práce.

10) § 38 odsek 2 písm. b) zákona č. xxx/2007 Z. z.

(4)Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú najmä

a)systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,

b)primerané mikroklimatické podmienky,

c)používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

§ 9

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť ................. 2007.

Príloha č. 1

k vyhláške č. . . . /2007 Z. z.

Požiadavky na miestO výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej ZÁŤAŽE PRI PRÁCI

1.Výška pracovnej manipulačnej roviny musí zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca, základnej pracovnej polohe, hmotnosti predmetov, bremien a podobne, ktoré sú používané pri práci, ako aj zrakovým nárokom na prácu. Optimálna výška pracovnej roviny je pri práci v stoji u mužov v rozmedzí 1020 až 1180 mm, u žien 930 až 1080 mm. Pri práci v sede je optimálna výška pracovnej roviny u mužov 220 až 310 mm, u žien 210 až 300 mm nad sedadlom. Výška sedadla nad podlahou sa predpokladá v rozsahu 400 ± 50 mm. Ak sú pri práci používané nástroje (napríklad zveráky) a iné technické zariadenia, výškou pracovnej roviny je miesto, na ktorom sú najčastejšie vykonávané pohyby.

2.Pri práci, ktorá vyžaduje zvýšené nároky na zrak, napríklad drobné predmety, súčiastky a podobne, sa výška pracovnej roviny zväčšuje približne o 100 až 200 mm. Pri práci, pri ktorej sa manipuluje s predmetmi ťažšími ako 2 kg, pri práci v stoji, sa manipulačná rovina znižuje približne o 100 až 200 mm.

3.Dosahy horných končatín vo vertikálnej a horizontálnej pracovnej rovine pri práci v sede a vo vertikálnej rovine pri práci v stoji sa upravujú podľa údajov na obrázkoch č. 1, 2 a 3.

4.Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové priestory a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a prirodzeným dráham pohybov končatín zamestnancov a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky neprijateľných pracovných polôh.

5.Pracovné sedadlo a priestor pre dolné končatiny

a)miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v sede, musí byť vybavené pracovným sedadlom s nastaviteľnou výškou sedadla a s opierkou chrbta,

b)miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v stoji a nevyžaduje trvalé sledovanie chodu zariadenia, musí byť vybavené sedadlom s jednoduchou konštrukciou na krátkodobý odpočinok,

c)konštrukcia sedadiel musí zaisťovať ich stabilitu, prípadne ľahko nastaviteľnú výšku sedadla i sklonu chrbtovej opierky. Povrch sedadla a chrbtovej opierky má zodpovedať podmienkam práce z hľadiska poréznosti, umývateľnosti a podobne,

d)miesto výkonu práce, na ktorom je zvýšená pracovná rovina, musí byť vybavené pracovnými sedadlami s výškou sedadla zodpovedajúcou výške pracovnej roviny nad podlahou a zrakovým požiadavkám. Musí byť vybavené kruhovou alebo inou opierkou pre dolné končatiny,

e)na montážnych linkách v pásovej výrobe s trvalým i prerušovaným sedením a v prípadoch, keď sú pracovné úkony spojené s otáčaním trupu alebo s úkonmi mimo maximálny dosah rúk podľa obrázka č. 2, sa miesto výkonu práce vybavuje otočnými, prípadne pojazdnými sedadlami,

f)priestor pre dolné končatiny na mieste výkonu práce s trvalým i prerušovaným sedením musí byť dostatočne veľký a má umožňovať pohodlnú pracovnú polohu a pohyb dolných končatín dopredu aj do strán,

g)rozmery pohybového priestoru pre dolné končatiny

1.najmenšia výška nad podlahou 600 mm,

2.najmenšia celková šírka 500 mm,

3.najmenšia hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení)500 mm,

4.optimálna hĺbka (od prednej hrany stola, zariadení)700 mm,

5.najmenšia vzdialenosť roviny sedadla od dolnej plochy pracovného stola 200 mm,

h)pohybový priestor pre nožné ovládače

1.maximálne 400 mm od zvislej roviny h preloženej miestom najviac vystupujúcej

hrany pracovnej roviny a kolmej na vodorovnú rovinu, podlahu,

2.minimálne 200 mm od roviny h dopredu,

3.maximálne 250 mm nad základňou a

4.maximálne 350 mm do strán od zvislej roviny prechádzajúcej stredom sedadla, kolmej na rovinu h.

Uvedené hodnoty sú platné v prípade, že predná hrana sedadla je asi 100 mm vzdialená od roviny h. V prípade inej vzdialenosti medzi prednou hranou sedadla a

rovinou h sa musí pohybový priestor pre nožné ovládače posunúť dopredu alebo

dozadu.

i)sily prípustné pre ovládače sú uvedené v tabuľke č.1,

j)pri základnej polohe v stoji je možné použitie nožných ovládačov len vo výnimočných prípadoch, ak ich frekvencia nie je väčšia ako 5 pohybov.min-1 a ich prevedenie umožňuje striedavú obsluhu pravou a ľavou nohou. Ovládače obsluhované iným spôsobom ako rukami a chodidlami, napríklad lakťové a kolenové ovládače, sa nesmú používať.

Tabuľka č. 1 Ovládače - typy, tvary, polohy, spôsob ovládania, ovládacie sily

Typ ovládača

Tvar, polohy a frekvencie ovládania

Spôsob ovládania, minimálne a maximálne sily (N)

Tlačidlo

kruhové, štvorcové, obdĺžnikové, hríbové

jedným prstom

dlaňou

min. 2,5

max. 8

min. 2,5

max. 50

Prepínač páčkový

valcový, kužeľový, hranolový

dvojpolohový: min.30do strán od zvislej osi,

trojpolohový: min. 30 do strán od zvislej osi a kolmo na základňu

prstami

min. 2,5

max. 10

Prepínač otočný

kruhová základňa, úchopová časť kužeľová, obdĺžniková

pri zrakovej kontrole: max. počet polôh 24, min. uhol medzi polohami 15,

pri hmatovej kontrole max. počet polôh 8, min. uhol medzi polohami 45

prstami

min. 2,5

max. 15

Točidlo, točka

valcová, kužeľová

priemer do 2,5 cm

priemer väčší ako 2,5 cm

prstami

min. 2,5

max. 4

min. 2,5

max. 15

Koleso ručné

vonkajší priemer venca sa volí podľa rýchlosti otáčania, pri väčšej rýchlosti menší priemer

jednou rukou

oboma rukami

min. 10

max.100

min. 10

max. 200

Volant

a)stacionárne technické zariadenia

b)mobilné technické zariadenia

c)všetky technické zariadenia pri zlyhaní posilovača riadenia (pri núdzovom riadení)

Poľnohospodárske a lesné stroje:

a)stacionárne stroje

b)mobilné stroje

c)všetky stroje pri zlyhaní posilovača riadenia (núdzové riadenie)

oboma rukami

jednou alebo oboma rukami

oboma rukami

jednou alebo oboma rukami

oboma rukami

max. 115

max. 80

max. 350

max. 120

max. 490

Ručná páka

rukoväť: valcová, kužeľová, guľová

hornou končatinou

pohyb páky:

používaná trvalo

používaná často

používaná zriedka

dopredu a dozadu

do strán

dopredu a dozadu

do strán

nahor a nadol

(núdzová a parkovacia brzda)

Poľnohospodárske a lesné stroje:

núdzová a parkovacia brzda

min. 10

max. 60

min. 10

max. 40

min. 10

max. 120

min. 10

max. 80

min. 10

max. 300

max. 250

max. 295

Nožná páka (pedál)

obdĺžniková, kruhová, štvorcová

používaná trvalo

používaná často

Poľnohospodárske a lesné stroje:

pedál spojky

pedál akcelerátora

pedál prevádzkovej a núdzovej brzdy

ostatné pedále

pohybom celej nohy

pedál prevádzkovej núdzovej brzdy

pedál ovládaný pohybom nohy v členku

min. 10

max. 90

min. 40

max. 400

min. 20

max.60

max. 245

max. 60

max. 580

max. 150

Poznámka: Trvalo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 40-krát počas pracovnej zmeny.

Často používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 20 až 40-krát počas pracovnej zmeny.

Zriedkavo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú menej ako 20-krát počas pracovnej zmeny.

Obrázok č. 1 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v sede

Obrázok č. 2 Dosahy horných končatín v horizontálnej rovine pri práci v sede

Vysvetlivky k obrázku č. 2:

Oblasť A – časté a presné pohyby, uchopovanie drobných predmetov prstami obidvoch rúk

Oblasť B – pohyby obidvoch predlaktí pri manipulácii s predmetmi a nástrojmi bez nutnosti

zmeny základnej pracovnej polohy – mierny predklon, pohyb do strán

Oblasť C – maximálny dosah – menej časté a pomalšie pohyby, nutnosť otáčania trupu

Obrázok č. 3 Dosahy horných končatín vo vertikálnej rovine pri práci v stoji

Príloha č. 2

k vyhláške č. . . . /2007 Z.z.

PRÍPUSTNÉ HODNOTY CELKOVEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE ZAMESTNANCOV

Prípustné hodnoty fyziologických ukazovateľov pracovnej záťaže:

energetického výdaja a srdcovej frekvencie

1.Hodnoty energetického výdaja (netto) mužov a žien vo veku vo veku 18 – 65 pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 a 2.1)

2.Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov a dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 3 a 4.1)

Tabuľka č. 1

Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) mužov vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami

Veková skupina (roky)

Energetický výdaj 1)

Jednotky

18-29

30-39

40-49

50-59

60-65

Zmenový priemerný 2)

8,3

7,5

6,8

6,0

5,2

Zmenový prípustný 3)

9,9

9,0

8,0

7,2

6,2

Ročný 4)

1940

1760

1600

1400

1220

Minútový prípustný 5)

kJ.min-1

41,1

685

38,7

635

34,5

575

30,9

515

28,7

478

Tabuľka č. 2

Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) žien vo veku 18 – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami

Veková skupina (roky)

Energetický výdaj 1)

Jednotky

18-29

30-39

40-49

50-59

60-65

Zmenový priemerný 2)

5,1

4,8

4,5

4,0

3,7

Zmenový prípustný 3)

6,1

5,8

5,4

4,8

4,4

Ročný 4)

1200

1130

1060

940

858

Minútový prípustný 5)

kJ.min-1

26,0

445

25,5

425

23,7

395

21,6

360

20,0

334

Tabuľka č. 3

Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Energetický výdaj 1)

Jednotky

Veková skupina

15 - 16

16 - 17

17 – 18

Zmenový priemerný 2)

5,9

6,9

7,9

Zmenový prípustný 3)

6,2

7,3

8,5

Ročný 4)

1390

1620

1860

Minútový prípustný 5)

kJ.min-1

26,4

440

500

32,4

540

Tabuľka č. 4

Hodnoty energetického výdaja (netto) dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Veková skupina

Energetický výdaj 1)

Jednotky

15 - 16

16 - 17

17 – 18

Zmenový priemerný 2)

3,7

3,8

4,8

Zmenový prípustný 3)

4,4

4,6

5,0

Ročný 4)

870

890

1130

Minútový prípustný 5)

kJ.min-1

20,9

350

22,2

370

22,5

375

Poznámky k tabuľkám č. 1 – 4:

1)Pri práci svalstva horných končatín v stoji sa všetky hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 – 4 znížia o 20%, pri práci obidvoch horných končatín v sede alebo jednej hornej končatiny v stoji sa hodnoty znížia o 50%, pri práci jednou hornou končatinou v sede sa znížia o 75%. Práca obidvoch dolných končatín sa hodnotí ako práca celým telom.

2)Vyjadruje hodnotu energetického výdaja, ktorá nesmie byť prekročená v priebehu zmeny pri rovnomernom rozdelení pracovnej zmeny.

3)Určuje hornú prípustnú hranicu zmenového energetického výdaja v prípade nerovnomerného rozloženia záťaže počas týždňa, mesiaca, alebo roku s tým, že priemerný energetický výdaj za daný interval nesmie prekročiť priemerný zmenový energetický výdaj.

4)Určuje najvyšší prípustný energetický výdaj vynaložený na prácu v priebehu roka a zodpovedá množstvu energie vynaloženej za 235 pracovných dní pri priemernom zmenovom energetickom výdaji.

5)Určuje energetický výdaj, ktorý nesmie byť počas zmeny prekročený ani pri krátkodobých operáciách. Hodnota môže byť prekročená pri výnimočných situáciách u vybraných, fyzicky veľmi zdatných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.

3.Zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie pri fyzickej práci mužov a žien, vykonávané veľkými svalovými skupinami, nesmú prekročiť ani krátkodobo hodnotu 150 . min–1. Táto hodnota môže byť prekročená za výnimočných situácií u vybraných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.

Pre mladistvých nie sú limitné hodnoty srdcovej frekvencie stanovené s ohľadom na špecifické zmeny prebiehajúce v organizme v tomto období života.

V tabuľke č. 5 sú uvedené kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami.

V tabuľke č. 6 sú uvedené hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa fyzického zaťaženia.

Tabuľka č. 5

Kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami

Hodnoty zmenovej srdcovej frekvencie (SF . min-1)

absolútne hodnoty

zvýšenie srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu

Veková skupina

priemerné hodnoty

medzné hodnoty

priemerné hodnoty

medzné hodnoty

18 – 29

108

117

30 – 39

106

115

40 – 49

101

110

50 – 59

105

60 – 65

100

Vysvetlivky k tabuľke č. 5:

A – hodnota určená na posúdenie nálezov pri vyšetrení skupiny osôb, ak nie je stanovená tiež východisková hodnota srdcovej frekvencie.

B – hodnota, ktorá môže byť pre vyšetrovanú osobu ešte dlhodobo únosná, ak nie je prekračovaná hodnota C, t. j. zvýšenie pracovnej srdcovej frekvencie nad východiskovú (pokojovú) hodnotu.

C – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu, ktorá je u zdravých jednotlivcov dlhodobo únosná.

D – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu, ktorá nesmie byť prekročená.

Tabuľka č. 6

Hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa zaťaženia

Spotreba energie

minútová

hodinová

Práca vykonávaná svalmi

(vyjadrená v % svalov)

Stupeň zaťaženia

W.m-2

kJ.min-1

W.m-2

kJ.min-1

malý

9,8 – 19,5

1 – 2

586,2 – 1367,9

60 – 140

stredný

19,5 – 39,1

2 – 4

1367,9 – 2051,8

140 – 210

rúk

veľký

39,1 – 48,9

4 – 5

2051,8 – 2638,1

210 – 270

malý

29,3 – 48,9

3 – 5

1563,3 – 2638,1

160 – 270

stredný

48,9 – 68,4

5 – 7

2638,1 – 3712,8

270 – 380

jednou hornou končatinou

veľký

68,4 – 87,9

7 – 9

3712,8 – 4855,3

380 – 500

malý

58,6 – 78,2

6 – 8

3224,3 – 4396,8

330 – 450

stredný

78,2 – 97,9

8 – 10

4396,8 – 5471,5

450 – 560

oboma hornými končatinami

(28 % svalstva)

veľký

97,7 – 117,2

10 - 12

5471,5 – 6546,6

560 – 670

malý

78,2 – 127,0

8 – 13

4494,5 – 6546,3

460 – 670

stredný

127,0 – 175,0

13 – 18

6546,3 – 9379,8

670 – 960

oboma hornými končatinami

a trupom

(44 % svalstva)

veľký

175,9 – 224,7

18 – 23

9379,8 – 12310,9

960 – 1260

malý

97,7 – 166,1

10 – 17

5471,5 – 8988,9

560 – 920

stredný

166,1 – 244,3

17 – 25

8988,9 – 13288,0

920 – 1360

veľký

244,3 – 342,0

25 – 35

13288,0 – 18368,7

1360 – 1880

celého tela

(100% svalstva)

veľmi veľký

342,0 – 439,7

25 – 45

18368,7 – 24426,5

1880 – 2500

Príloha č. 3

k vyhláške č. . . ./2007 Z.z.

PRÍPUSTNÉ HODNOTY LOKÁLNEJ SVALOVEJ ZÁŤAŽE VO VZŤAHU K SVALOVÝM SILÁM A FREKVENCII PRACOVNÝCH POHYBOV

Prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže svalov vyjadrené

v % maximálnej svalovej sily (Fmax)

1.Zmenový časovo vážený priemer vynakladaných svalových síl nesmie prekročiť hodnoty vyjadrené percentom maximálnej svalovej sily (% Fmax) exponovanej svalovej skupiny uvedenej v tabuľke č. 1.

2.Početnosť pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia a ruky, nesmie za zmenu ani krátkodobo za minútu prekročiť pri uvedených vynakladaných svalových silách hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.

3.Početnosť pohybov drobných svalov prstov a ruky nesmie prekročiť pri vynakladaných

svalových silách 3 % Fmax hodnotu 110, pri 6 % Fmax hodnotu 90 za minútu.

4.Pracovné úkony s použitou silou nad 70 % Fmax pri prevažne dynamickej práci, ako pravidelná súčasť hlavnej pracovnej operácie, sú neprípustné. Pracovné úkony s vynakladanou silou nad 60 % Fmax pri prevažne dynamickej práci sú prípustné maximálne 600 krát za zmenu.

Pracovné úkony pri prevažne statickej práci, s vynakladanou silou vyššou ako 45% Fmax, sú neprípustné.

Tabuľka č. 1

Prípustné zmenové priemerné hodnoty v % Fmax pre mužov a ženy s prevahou dynamickej a statickej zložky práce

Prevaha dynamickej zložky práce

Prevaha statickej zložky práce

Vysvetlivky k tabuľke č. 1

Fmax (maximálna svalová sila) je sila, ktorú je schopná vyšetrovaná osoba dosiahnuť pri maximálnom vôľovom úsilí vynakladanom konkrétnymi svalovými skupinami v definovanej pracovnej polohe. Vyjadruje sa vo fyzikálnych jednotkách (N). Meria sa individuálne alebo sa odhaduje z tabuľkových hodnôt.

% Fmax (percento maximálnej svalovej sily) udáva pomer vynaloženej svalovej sily k Fmax, pričom Fmax zodpovedá 100%.

Zmenová priemerná Fmax je časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných zaťažovanou svalovou skupinou.

Tabuľka č. 2

Priemerné svalové sily malých svalových skupín predlaktia a ruky za zmenu v oblasti 7 – 53 % Fmax - prípustný počet pracovných pohybov za minútu a za pracovnú zmenu

% Fmax

Počet pohybov za zmenu - 480 min.

Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 2s

Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 3s

27600

24300

21800

19800

18100

16700

15500

14000

13500

12700

12000

11400

10900

10400

10000

9600

9300

9000

8700

8400

8100

7800

7500

7200

6900

6600

6300

6000

5800

5600

5400

5200

5000

4800

4600

4400

4200

4000

3800

3600

3400

3200

3000

2700

2400

2100

1800

Príloha č. 4

k vyhláške č. . . ./2007 Z.z.

HODNOTENIE PRACOVNÝCH POLÔH Z HĽADISKA FYZIOLÓGIE PRÁCE

1.Hodnotenie práce z hľadiska pracovných polôh je najvýznamnejšie na stabilných miestach výkonu práce (napríklad práce na stacionárnych a mobilných pracovných strojoch, práce v pásovej výrobe a iné), keď je zamestnanec viac ako polovicu osemhodinovej pracovnej zmeny na rovnakom mieste výkonu práce a vykonáva rovnakú pracovnú činnosť. Pritom si pracovnú polohu zamestnanec nemôže sám voliť, ale jeho pracovná poloha je priamo závislá od konštrukcie stroja, usporiadania miesta výkonu práce, priestorových parametrov pracoviska a podobne.

2.Pri hodnotení ostatných pracovných činností je možné vychádzať z uvedených kritérií, ale vždy je nevyhnutné prihliadať na individuálne charakteristiky jednotlivých prác, najmä ak ide o časové faktory prác.

3.Pracovná poloha sa vždy hodnotí iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda ak ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie náhodné činnosti.

4.Používa sa dvojkrokový systém hodnotenia pracovných polôh, pričom

a)krok 1 zahŕňa hodnotenie pracovnej polohy jednotlivých častí tela pomocou uhlov,

b)krok 2 zahŕňa podmienky, pri ktorých je možné polohy označené v kroku 1 za podmienene prijateľné zaradiť medzi polohy prijateľné.

5.Za prijateľnú pracovnú polohu sa považuje práca v sede alebo v stoji, prípadne s možnosťou striedania práce v sede a v stoji.

6.Vymedzenie podmienene prijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

7.Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých podmienene prijateľných pracovných polohách nesmie presiahnuť 160 minút a doba trvania jednotlivých pracovných polôh nesmie byť dlhšia ako 1 až 8 minút v závislosti od typu polohy a frekvencie pohybov.

8.Vymedzenie neprijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

9.Celková doba práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých neprijateľných pracovných polohách nesmie prekročiť 30 minút. Celková doba práce v podmienene prijateľných a neprijateľných pracovných polohách nesmie byť dlhšia ako polovica osemhodinovej pracovnej zmeny.

10.Pri hodnotení polohy trupu sa vychádza z polohy výrastku siedmeho krčného stavca a hornej hrany veľkého trochantera, ktoré definujú neutrálnu polohu. Uhly pre hodnotenie polohy trupu sa potom vzťahujú k vertikálnej rovine. Uhol medzi rovinou prechádzajúcou trupom v neutrálnej polohe a vertikálnou rovinou je 4°.

11.Pri hodnotení polohy krku a hlavy sa vychádza buď z uhla pohľadu (pri polohe trupu v neutrálnej polohe), t. j. z veľkosti uhla pod horizontálnou rovinou oka, alebo z veľkosti

uhla sklonu hlavy a krku k vertikálnej rovine.

12.Pri hodnotení horných končatín sa vychádza z dvoch bodov na hornej končatine, t. j. vonkajší okraj kľúčnej kosti a lakťového kĺbu. Vzpaženie hornej končatiny sa definuje ako uhol, ktorý zviera končatina v pracovnej polohe vzhľadom na neutrálnu polohu paže. Neutrálna poloha je poloha končatiny voľne visiacej pozdĺž tela.

Tabuľka č. 1 Polohy trupu

KROK 1:

NEPRIJATEĽNÉ POLOHY

Statické polohy

Predklon trupu > 60°

Záklon bez opory celého tela

Výrazný úklon alebo pootočenie trupu > 20°

Dynamické polohy

Predklon trupu > 60° pri frekvencii pohybov ≥2 . min-1

Výrazný úklon trupu alebo pootočenie > 20° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1

PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY

Statické polohy

Predklon trupu 40°- 60° bez opory trupu (KROK 2A)

Záklon trupu s oporou tela (KROK 2B)

Výrazný úklon alebo rotácia > 10° a < 20°

Dynamické polohy

Predklon trupu > 60°pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2C)

Výrazný úklon trupu do strán > 20° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2A)

Záklon trupu pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2C)

KROK 2:

A Prijateľná, ak doba držania v tejto polohe je < ako maximálne

prijateľný čas držania (v min)

B Prijateľná, ak je opora trupu (chrbtová opora)

C Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica

pracovnej zmeny

Tabuľka č. 2 Polohy hlavy a krku

KROK 1:

NEPRIJATEĽNÉ POLOHY

Statické polohy

Predklon hlavy > 25° bez podpory trupu

Záklon hlavy bez opory celej hlavy

Úklon a rotácia hlavy > 15°

Dynamické polohy

Úklon a rotácia hlavy > 15° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1

Predklon hlavy > 25° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1

PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY

Statická poloha

Predklon hlavy 25°- 40° s oporou celého trupu (KROK 2A)

Dynamické polohy

Predklon hlavy 25° - 40°pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)

Záklon hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)

Úklon a rotácia hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)

KROK 2:

A Musí byť dodržaný maximálne prijateľný čas držania

B Neprijateľná, ak sa stroj používa viac ako polovicu pracovnej zmeny

Tabuľka č. 3 Polohy horných končatín

KROK 1:

NEPRIJATEĽNÉ POLOHY

Statické polohy

Nevhodná poloha paže (spätné ohnutie paže, krajná vonkajšia rotácia paže, zdvihnuté rameno)

Vzpaženie paže > 60°

Dynamické polohy

Vzpaženie paže > 60° pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1

Zapaženie pri frekvencii pohybov ≥ 2 . min-1

PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY

Statická poloha

Vzpaženie paže 40°- 60°, ak paža nie je podopretá (KROK 2A)

Dynamické polohy

Vzpaženie paže 40°– 60° pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B,C)

Zapaženie pri frekvencii pohybov < 2 . min-1 (KROK 2B)

KROK 2:

A Musí byť dodržaný maximálne prijateľný čas držania

B Nie je prijateľná pri frekvencii pohybov 10 . min-1

C Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica

pracovnej zmeny

Tabuľka č. 4 Polohy dolných končatín

KROK 1:

NEPRIJATEĽNÉ POLOHY

Statické polohy

Extrémna flexia kolena, extrémna dorzálna/plantárna flexia v členku

Dynamické polohy

Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1

PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY

Dynamické polohy

Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov > 2 . min-1 (KROK 2B)

KROK 2:

B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica

pracovnej zmeny

Tabuľka č. 5 Polohy ostatných častí tela

KROK 1:

NEPRIJATEĽNÉ POLOHY

Statické polohy

Extrémna flexia alebo extenzia v lakti, extrémna supinácia a pronácia zápästia, extrémna flexia a extenzia zápästia

Dynamické polohy

Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnym rozpätiam s frekvenciou pohybov ≥ 2 . min-1

PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY

Statické polohy

Práca poležiačky, pokľačiačky, v podrepe (KROK 2B)

Dynamické polohy

Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži maximálnemu rozpätiu s frekvenciou pohybov > 2 . min-1 (KROK 2B)

KROK 2:

B Neprijateľná, ak sa stroj používa po dobu dlhšiu ako polovica

pracovnej zmeny

Príloha č. 5

k vyhláške č. . . ./2007 Z.z.

POJMY UPRAVUJÚCE PSYCHICKÚ PRACOVNÚ ZÁŤAŽ

1.Psychická pracovná záťaž je na účely tejto vyhlášky faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia, pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií.

2.Záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus, pričom odpoveďou organizmu je námaha, úsilie. Miera namáhania závisí od veľkosti záťaže, od vlastností a schopností osobnosti, resp. od celkového stavu organizmu.

3.Psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, pričom prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje, vrátane pracovného prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie. Nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia. Možno rozlíšiť tri formy psychickej záťaže: senzorickú, mentálnu a emocionálnu.

4.Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému.

5.Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie.

6.Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu.

7.Psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne.

8.Neuropsychické zaťaženie vyjadruje určitý priebehový dej záťaže organizmu v súvislosti so zvyšujúcim sa podielom neuropsychickej sféry človeka v pracovnom procese, uplatňovaním najmä vyšších psychických procesov pri vykonávaní pracovnej činnosti a znižovaním podielu fyzického zaťaženia.

9.Odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií. Meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných parametrov fyziologických funkcií; hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje výkon v príslušnej psychologickej úlohe.

10.Subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je na účely tejto vyhlášky parameter, ktorý sa prejavuje psychickými stavmi v psychickom dianí a prežívaní. Zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnancov na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže, práce alebo vlastného stavu zamestnancom.

11.Maximálny stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na

psychickú pracovnú záťaž sú na účely tejto vyhlášky súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže. Tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre. Konkrétna interpretácia maximálneho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnancov na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 6 časti B k tejto vyhláške.

12.Psychické napätie je psychický stav, pocit neuvedomovaného narušenia dynamickej rovnováhy organizmu; vyznačuje sa prechodným znížením pozornosti a znížením stability psychických funkcií, prípadne aj porušením koordinácie pohybov; vyskytuje sa pri konfliktoch, záťaži, strese, strachu.

13.Psychické preťaženie je na účely tejto vyhlášky psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať výkon.

14.Monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie. Monotónia je stav, spôsobený najčastejšie monotónnou prácou, monotónnosťou.

15.Nešpecifické preťaženie je na účely tejto vyhlášky stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti. V protiklade k monotónii je charakterizované nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.

16.Pracovné podmienky na účely tejto vyhlášky predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Priamo alebo nepriamo podmieňujú priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a stavom pracovného prostredia.

17.Práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb. Nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám. Kombinácia vnúteného tempa práce a vysokej nutnej rýchlosti tempa je veľmi nepriaznivá.

18.Monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti. Pri monotónnej práci sa rozlišuje pohybová alebo úkonová monotónnosť (stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií) a výkonová monotónnosť (činnosť s prevahou percepčných

zložiek a s minimálnou účasťou myšlienkových či rozhodovacích procesov).

19.Operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha. Operácie rôzneho druhu sú také, ktoré sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych zariadení, nástrojov či pomôcok. Operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného predmetu, napr. tvaru, rozmeru, alebo druhu materiálu.

20.Úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania.

21.Práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho nástupu únavy a nedostatočného zotavenia organizmu. Čím je činnosť zložitejšia, tým viac časový tlak narúša jej výkon.

22.Vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie najmä pri prácach skupiny i a ii podľa osobitného predpisu a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách, napr. hluk na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné.

23.Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa, vzájomné slovné i mimoslovné dorozumievanie sa, alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami alebo medzi skupinami. je determinovaná kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym činiteľom.

24.Zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom a činnostiam. ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní pridelených úloh či zverených hodnôt (hmotná a organizačná zodpovednosť). charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík.

25.Riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je na účely tejto vyhlášky väčšia pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov (udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí. v pracovnom procese pôsobí ako záťažový faktor, vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržovanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť, nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a sebakontrolované vykonávanie činnosti.

26.Pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických, mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok, v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov. neštandardné pracovné prostredie je na účely tejto vyhlášky napríklad na pracovisku bez denného osvetlenia, pri práci v podzemí, vo výškach, pod vodou a podobne.

27.Fyzický diskomfort je na účely tejto vyhlášky pocit fyzickej nepohody a záťaže pri práci, ktorý sťažuje pracovný výkon. fyzický diskomfort môže byť spôsobený fyzickou námahou, hypokinézou, nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu, viditeľnosť alebo sluch.

Príloha č. 6

k vyhláške č. . . ./2007 Z.z.

postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže

Časť A HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO PROSTREDIA

METÓDA NA HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE

Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK

1. Základné požiadavky na použitie metódy

Metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva pre hodnotenie psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu.

Hodnotí psychickú pracovnú záťaž v štyroch stupňoch podľa jedenástich charakteristík práce a pracovného prostredia: intenzita práce a časový tlak, vnútené pracovné tempo, monotónnosť, vplyvy narúšajúce sústredenie, sociálne interakcie, hmotná a organizačná zodpovednosť, riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb, práca na zmeny, pracovné prostredie, fyzický diskomfort a iné zdroje záťaže.

Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa tejto metódy má platnosť iba pre konkrétnu skúmanú pracovnú skupinu, pretože pracovné skupiny sa aj pri podobnom charaktere práce od seba líšia sociálno-psychologickými okolnosťami.

Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa charakteristík práce a pracovného prostredia sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých pracovných podmienkach, nie individuálne pre každého zamestnanca.

Súčasťou Protokolu o hodnotení psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky práce a pracovného prostredia do stupňa A, B, C alebo D a prevod na výsledný stupeň 1, 2, 3 alebo 4 v súlade s metódou.

Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je tretí alebo štvrtý stupeň dosiahnuté v tejto metóde.

Prevod stupňov A, B, C a D na výsledné stupne 1, 2, 3 alebo 4:

PREVOD STUPŇOV A, B, C a D NA STUPNE 1, 2, 3 alebo 4:

POČET STUPŇOV A - D

STUPEŇ 1 - 4

0 - 11

≥ 1

≤ 3

Vysvetlivky:

≥ 4

° = bez ohľadu na počet

PSYCHICKÁ PRACOVNÁ ZÁŤAŽ Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK

≥ 4

x = neprichádza do úvahy

2. Vzor záznamového protokolu

Protokol o hodnotení psychickej pracovnej záťaže

z hľadiska úrovne pracovných podmienok

PRACOVISKO: ................................................

PRÁCA / PROFESIA: ......................................................

Intenzita práce a časový tlak

Vnútené pracovné tempo

Monotónnosť

Vplyvy narúšajúce sústredenie

Sociálne interakcie

Hmotná a organizačná zodpovednosť

Riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb

Zmenová, nočná alebo nadčasová práca

Neštandardné pracovné prostredie

10.

Fyzický diskomfort

11.

Iné zdroje záťaže

V ý s l e d n ý s t u p e ň

Vyhodnotil:Za hodnotené pracovisko prítomný:Dátum:

Časť B HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA CHARAKTERISTÍK SUBJEKTÍVNEJ ODOZVY ZAMESTNANCOV NA ZÁŤAŽ

B.1 METÓDA SUBJEKTÍVNEHO HODNOTENIA PRÁCE PODĽA MEISTERA

1. Základné požiadavky na použitie metódy

Metóda slúži na subjektívne hodnotenie vplyvov práce na psychiku zamestnancov. Je vhodná na orientačné skríningové hodnotenie rôznych prác alebo profesií.

Na základe desiatich položiek, ktorými sú časová tieseň, malé uspokojenie z práce, vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a konflikty na pracovisku, monotónia, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie maximálnej únosnosti, metóda individuálne aj skupinovo hodnotí psychickú záťaž pri práci v charakteristikách: psychické preťaženie, monotónna záťaž (monotónia) a nešpecifická záťaž. Hodnotí aj individuálne prežívanie subjektívne pociťovanej psychickej záťaže pri práci.

Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky sú tretí stupeň psychického preťaženia, alebo tretí stupeň monotónnej záťaže, alebo tretí stupeň nešpecifickej záťaže, dosiahnuté v tejto metóde.

2. Vzor záznamového protokolu

DÁTUM: ...........................PRACOVISKO: ................................................

POHLAVIE: M / ŽVEK: ......PRÁCA / PROFESIA: .....................................

Prečítajte si, prosím, pozorne každú otázku a zvážte, ako súhlasí so skúsenosťami z Vašej vlastnej činnosti. Posudzujte pritom všetku činnosť, ktorú vykonávate, ako celok.

Pri každej otázke naznačte odpoveď krížikom podľa škály, odpoveď označená ? znamená ani tak – ani tak:

áno, úplne

skôr áno

skôr nie

nie, vôbec

Pri práci sa často dostávam do časovej tiesne

Práca ma z rôznych dôvodov neuspokojuje

Moja práca ma psychicky veľmi zaťažuje pre vysokú zodpovednosť spojenú so závažnými dôsledkami

Moja práca je málo zaujímavá, málo podnecujúca, je skôr otupujúca

V mojej práci vznikajú často konflikty či problémy, od ktorých sa nemôžem odpútať ani po skončení pracovnej zmeny

Pri práci udržujem iba s námahou pozornosť a pohotovosť, pretože sa často dlhú dobu nedeje nič nové a rozhodujúce

Moja práca je psychicky tak náročná, že po niekoľkých hodinách cítim nervozitu a rozochvelosť

Vykonávam prácu, pri ktorej chcem po niekoľkých hodinách robiť niečo iné

Moja práca je psychicky tak náročná, že po niekoľkých hodinách zreteľne cítim ochabnutosť a únavu

Moja práca je psychicky tak náročná, že ju pravdepodobne nemožno robiť roky s rovnakou výkonnosťou

B.2TEST KONCENTRÁCIE POZORNOSTI

Základné požiadavky na použitie metódy

Z kvantitatívnych, profilových a kvalitatívnych parametrov výkonového testu koncentrácie pozornosti je v rámci skupinového hodnotenia zisťované najmä psychomotorické tempo, rýchlosť a správnosť výkonu, sklon k chybnému výkonu, celková koncentrácia pozornosti.

Test poskytuje informácie:

a)absolútne

-rýchlosť výkonu = počet riešení bez ohľadu na správnosť,

-správnosť výkonu = počet správnych riešení,

-chybovosť výkonu absolútna (celková) = počet chybných riešení celkom,

-chybovosť výkonu vynechaním = počet chybných riešení vynechaním (nepozornosťou, prehliadnutím),

-chybovosť výkonu zlým škrtnutím = počet chybných riešení zlým škrtnutím (unáhlenosťou, impulzívnosťou).

b)relatívne

-relatívna správnosť výkonu,

-relatívna chybovosť výkonu,

-relatívna chybovosť výkonu prehliadnutím, nepozornosťou,

-relatívna chybovosť výkonu unáhlenosťou, impulzívnosťou.

Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa používa písmenová forma, nie znaková.

Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je výsledné vážené skóre relatívnej správnosti výkonu v pásme 1. – 4. stenu, alebo prekročená relatívna chybovosť výkonu podľa normových tabuliek, uvedených v tejto metóde.

Príloha č. 7

k vyhláške č. . . ./2007 Z.z.

POJMY UPRAVUJÚCE SENZORICKÚ ZÁŤAŽ PRI PRÁCI

1.Veľkosť kritického detailu sa hodnotí podľa pomernej pozorovacej vzdialenosti D/d, kde D = pozorovacia vzdialenosť, d = veľkosť kritického detailu. Obe hodnoty sa zisťujú meraním. Kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo viacrozmerný, rozhodujúci na posúdenie zrakovej obtiažnosti vykonávanej práce. Je to tá časť pozorovaného predmetu, znaku, symbolu a podobne, ktorú je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne identifikovaný.

2.Náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu oproti pozadiu alebo ostatným predmetom. Kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými činiteľmi: tvarom, farbou, jasom, pohybom predmetov či okolia alebo obomi. Tieto činitele uľahčujú alebo sťažujú vnímanie.

3.Nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní pohľadu na miesta s rozdielnym jasom (simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov či intenzity osvetlenia (sukcesívne). Vysoké nároky na adaptačné procesy vedú k oslneniu, t. j. k neprimeranému stavu zraku, ktorý narúša zrakovú pohodu, alebo zhoršuje až znemožňuje videnie. Oslnenie môže byť rušivé (discomfort glare, psychologické), keď oslňujúci zdroj odvádza pozornosť od miesta zrakovej úlohy, obmedzujúce (disability glare, fyziologické), ktoré sťažuje rozoznávanie, vedie k únave zrakového orgánu a k poklesu zrakovej výkonnosti, alebo oslepujúce (blinding glare), ktoré znemožňuje videnie.

4.Nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke

predmety, keď sa unavujú svaly, ovládajúce šošovku a konvergenciu očí. Krátka pozorovacia vzdialenosť má vzťah i k vertebrogénnym problémom. Početnosť a intenzita týchto problémov sa zvyšuje s približovaním oka k pozorovanému detailu.

5.Práca pri sťažených svetelných podmienkach je pre účely tejto vyhlášky práca pri svetelných podmienkach, ktoré sú podmienené technologicky, keď si pracovný postup vyžaduje zvláštny druh osvetľovania; prípadne práca v trvalo umelom alebo združenom osvetlení. Aj typy svetelných zdrojov a svietidiel majú vzťah k nárokom práce na zrakové vnímanie (plošné, priestorové, štruktúr, detailov a podobne) a na rozlišovanie farebných tónov a odtieňov.

6.Náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať rôzne zvukové signály. Treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť pozadia a trvanie úlohy. Hlučnosť pozadia núti k vyvíjaniu vyšieho úsilia pri rozlišovaní signálov a môže byť zdrojom únavy až neurotizácie. Zhoršením kvality zvuku sa rozumie skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom prenosovom zariadení a ktoré núti zamestnanca zvýšiť úsilie pri vnímaní.

7.Náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány - z hľadiska možných zdravotných rizík prichádzajú do úvahy najmä práce spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát, pri ktorých môže dochádzať k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela. Práce náročné na taktilné vnímanie sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú činnosť prstov a malých svalových skupín. Môže tu dochádzať i k rôznym úrazom, čo zvyšuje nároky na sústredenosť. Možno sem zaradiť i práce s drobnými predmetmi. Treba brať do úvahy i pracovné tempo vynútené napr. kooperáciou či výkonovou mzdou a v súvislosti s tým i zložitosť činnosti. Všetky tieto okolnosti môžu viesť k nervozite a neurotizovať.

8.Zrakové ťažkosti sú na účely tejto vyhlášky celkové ťažkosti (zraková únava, malátnosť), ťažkosti spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané oči, slzenie očí), vizuálne ťažkosti spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie pred očami, rozmazané videnie, dvojité videnie, pocit zníženej citlivosti zraku), nešpecifické ťažkosti spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy), pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru a podobne.

9.Citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, minimálne množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie receptora a zrakový vnem.

Príloha č. 8

k vyhláške č. . . ./2007 Z.z.

POSTUP PRI HODNOTENÍ SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI

Časť A HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI Z HĽADISKA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO PROSTREDIA

METÓDA NA HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI

Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK

1. Základné požiadavky na použitie metódy

Metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva na hodnotenie senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných podmienok, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu.

Hodnotí senzorickú záťaž pri práci v troch stupňoch podľa záťaže sluchu, záťaže ostatných zmyslových orgánov a podľa šiestich charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej záťaže: veľkosť kritického detailu, náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu, nároky na adaptáciu zraku, nároky na akomodáciu a okohybné svaly, práce za sťažených svetelných podmienok a iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu.

Hodnotenie senzorickej záťaže pri práci podľa charakteristík práce a pracovného prostredia sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých pracovných podmienkach, nie individuálne pre každého zamestnanca.

Súčasťou Protokolu o hodnotení senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky práce a pracovného prostredia do stupňa A, B alebo C a prevod na výsledný stupeň 1, 2 alebo 3 v súlade s metódou.

Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je tretí stupeň senzorickej záťaže pri práci dosiahnutý v tejto metóde.

Prevod stupňov A, B a C na výsledné stupne 1, 2 alebo 3:

PREVOD STUPŇOV A, B a C NA STUPNE 1, 2 alebo 3:

POČET STUPŇOV A - C

Z Á Ť A Ž

STUPEŇ 1 - 3

0 - 3

1 - 2

Z R A K

≥ 3

S L U C H

Vysvetlivky:

° = bez ohľadu na počet

OSTATNÉ

ZMYSLY

(vestibulárny aparát

taktilné vnemy)

plus min. stupeň C v hľadisku "intenzita práce"

x = neprichádza do úvahy

2. Vzor záznamového protokolu

Protokol o hodnotení senzorickej záťaže pri práci

z hľadiska úrovne pracovných podmienok

PRACOVISKO: ................................................

PRÁCA / PROFESIA: ......................................................

Veľkosť kritického detailu

Náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu

Nároky na adaptáciu zraku

Nároky na akomodáciu a okohybné svaly

Práce za sťažených svetelných podmienok

Iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu

Sluch

Ostatné zmyslové orgány

Stupeň zrakovej záťaže

Stupeň sluchovej záťaže

Stupeň záťaže ostatných zmyslov

V ý s l e d n ý s t u p e ň s e n z o r i c k e j z á ť a ž e

(najvyšší dosiahnutý stupeň záťaže zraku, sluchu a ostatných zmyslov)

Vyhodnotil:Za hodnotené pracovisko prítomný:Dátum:

Časť B SUBJEKTÍVNA ODOZVA ZAMESTNANCOV NA ZRAKOVÚ ZÁŤAŽ PRI PRÁCI

DOTAZNÍK ZRAKOVÝCH ŤAŽKOSTÍ

PRI PRÁCI A PRETRVÁVAJÚCICH PO SKONČENÍ PRÁCE

1. Základná charakteristika metódy

Metóda umožňuje rýchlo a jednoducho získať všeobecný prehľad o zrakových ťažkostiach zamestnancov vykonávajúcich zrakovo náročnú prácu.

Dotazník orientačne zisťuje výskyt zrakových ťažkostí vyskytujúcich sa v priebehu práce a pretrvávajúcich po skončení práce. Zrakové ťažkosti zisťuje prostredníctvom pätnástich príznakov rozdelených do štyroch skupín:

1.okulárne, spojené so zrakovým orgánom – pálenie očí, sčervenanie očí, slzenie očí, mykanie v očiach a tiky, tlak v očiach,

2.vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní – mihanie pred očami, pocit zníženej citlivosti zraku, rozmazané videnie, dvojité videnie,

3.nešpecifické, súvisiace s psychickou pohodou – svetloplachosť, bolesti hlavy zo zrakovej námahy, pocit nepohody pri umelom alebo nedostatočnom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru,

4.všeobecné – zraková únava, celková únava a malátnosť.

Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky sú odpovede s intenzitou 4 a 5, naznačujúce chronicitu zrakových ťažkostí.

2. Vzor záznamového protokolu

DÁTUM: ...........................PRACOVISKO: ................................................

POHLAVIE: M / ŽVEK: ......PRÁCA / PROFESIA: .....................................

Myslíte, že máte dobrý zrak?

áno

nie

Ak nie, uveďte príznaky a obtiaže:

Chyby a ochorenia zraku:

prekonané:

súčasné:

Nosíte okuliare?

áno

nie

Ak áno, uveďte aké:

Kedy ste boli naposledy u očného lekára?

Uveďte výsledok vyšetrenia:

V nasledujúcom dotazníku uveďte, ako často trpíte v priebehu práce a po skončení práce uvedenými ťažkosťami. Odpoveď zaznačte číslicou podľa príslušnej stupnice:

ZRAKOVÉ ŤAŽKOSTI

PRI PRÁCI

0nikdy

1veľmi zriedka

2občas

3často

4veľmi často

5takmer trvalo

PO PRÁCI

0vôbec sa neobjavuje

1zmizne do 2 hodín po prac. zmene

2zmizne do 6 hod. po práci (do večera)

3zmizne do 12 hod. po práci (do rána)

4zmizne až po dlhšom voľne

5trvá takmer stále

Pocit celkovej zrakovej

únavy

Pálenie očí

Sčervenanie očí

Slzenie očí

Mykanie, trhanie v očiach, tiky

Tlak v očiach (alebo tlak v očnicovej dutine)

Mihanie pred očami

Pocit zníženej citlivosti zraku

Svetloplachosť