Tabuľka zhody právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

Právny akt ES/EÚ

Právny predpis SR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21.apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd

Preklad z Úradného vestníka EÚ - L 143/56

Návrh zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Článok

(Č, O, P, V)

Text

Spôsob transpozície

Číslo

Článok (Č, §, O, V, P)

Text

Zhoda

Administratívna infraštruktúra

Poznámky

Štádium legislatívneho procesu

Č 1

Účelom tejto smernice je vytvoriť rámec environmentálnej zodpovednosti za prevenciu a odstraňovanie environmentálnych škôd založenej na základe „znečisťovateľ platí“.

§ 1 O 1

(1)Tento zákon upravuje

a)práva a povinnosti prevádzkovateľov pri prevencii a náprave environmentálnych škôd vrátane znášania s tým spojených nákladov,

b)úlohy orgánov štátnej správy pri prevencii a náprave environmentálnych škôd,

c)zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

MŽP SR

Po medzirezortnom pripomienkovom konaní

Č 2

O 1

P a)

„environmentálna škoda“ znamená

a)škodu na chránených druhoch a prirodzených biotopoch, ktorá je akoukoľvek škodou, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržanie priaznivého stavu ochrany takýchto biotopov alebo druhov. Závažnosť takýchto účinkov sa má zhodnotiť odkazom na základný stav, berúc do úvahy kritériá uvedené v prílohe I

§ 2 O 1 P a)

bod 1

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie

a)environmentálnou škodou škoda na

1. chránených druhoch a chránených biotopoch, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany chránených druhov a chránených biotopov, s výnimkou už skôr identifikovaných nepriaznivých účinkov vzniknutých následkom konania prevádzkovateľa, na ktoré bol výslovne oprávnený v súlade s osobitným predpisom,

MŽP SR

§ 2 O 3

Závažnosť nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa odseku 1 písm. a) bod 1 sa určuje a posudzuje na základe základného stavu a kritérií uvedených v prílohe č. 1.

Č 2

O 1

P a)

V 3

Škoda na chránených druhoch a prirodzených biotopoch nezahŕňa už skôr zistené nepriaznivé účinky, ktoré vznikli následkom konania prevádzkovateľa, ktorý bol výslovne oprávnený príslušnými orgánmi v súlade s ustanoveniami, ktorými sa vykonáva článok 6 ods. 3 a 4 alebo článok 16 smernice 92/43/EHS, alebo článok 9 smernice 79/409/EHS, alebo v prípade biotopov a druhov, na ktoré sa nevzťahuje právo spoločenstva, v súlade s rovnocennými ustanoveniami vnútroštátneho práva o ochrane prírody.

§ 2 O 1 P a)

bod 1

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie

a)environmentálnou škodou škoda na

MŽP SR

Č 2

O 1

P b)

a)škodu na vode, ktorou je akákoľvek škoda, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický a/alebo kvantitatívny stav a/alebo ekologický potenciál príslušných vôd, ako je definovaný v smernici 2000/60/ES, s výnimkou nepriaznivých účinkov, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 7 uvedenej smernice;

§ 2 O 1 P a)

bod 2

2. vode, ktorá má závažné nepriaznivé účinky na ekologický, chemický alebo kvantitatívny stav vôd alebo na ekologický potenciál vôd, s výnimkou nepriaznivých účinkov ustanovených v osobitnom predpise, alebo

MŽP SR

Č 2

O 1

P c)

b)škodu na zemi, ktorou je akákoľvek kontaminácia zeme, ktorá predstavuje závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie ľudí následkom priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do zeme, na zem alebo pod zemský povrch;

§ 2 O 1 P a)

bod 3

3. pôde spočívajúca v znečistení pôdy predstavujúcom závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch,

MŽP SR

Č 2

O 2

„škoda“ znamená merateľnú nepriaznivú zmenu prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie služieb prírodného zdroja, ku ktorým by mohlo dôjsť priamo alebo nepriamo;

§ 2 O 1 P c)

c) škodou merateľná nepriaznivá zmena prírodného zdroja alebo merateľné zhoršenie funkcií prírodného zdroja, ku ktorým môže dôjsť priamo alebo nepriamo,

MŽP SR

Č 2

O 3

P a)

„chránené druhy a prirodzené biotopy“ znamenajú

a)druhy uvedené v článku 4 ods. 2 smernice 79/409/EHS alebo uvedené v jej prílohe I alebo uvedené v prílohách II a IV smernice 92/43/EHS;

§ 2 O 1 P h)

bod 1, 2

Chránenými druhmi a chránenými biotopmi

1.chránené druhy európskeho významu uvedené v osobitnom predpise,

2.druhy európskeho významu a sťahovavé vtáky, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia uvedené v osobitnom predpise a ich chránené biotopy,

MŽP SR

Č 2

O 3

P b)

h)biotopy druhov uvedených v článku 4 ods. 2 smernice 79/409/EHS alebo uvedených v jej prílohe I alebo uvedených v prílohe II smernice 92/43/EHS a prirodzené biotopy uvedené v prílohe I smernice 92/43/EHS a miesta pre párenie alebo miesta na oddych uvedené v prílohe IV smernice 92/43/EHS; a

§ 2 O 1 P h)

bod 3, 4,

3.miesta na rozmnožovanie alebo na oddych chránených druhov európskeho významu uvedených v osobitnom predpise,

4.chránené biotopy európskeho významu uvedené v osobitnom predpise,

MŽP SR

Č 2

O 3

P c)

i)ak členský štát rozhodne, tak aj akýkoľvek biotop alebo druh neuvedený v zmienených prílohách, ktorý členský štát vymedzí na rovnaké účely, ako sú účely uvedené v týchto dvoch smerniciach;

Č 2

O 4

P a)

V 1

„stav ochrany“ znamená

a)pokiaľ ide o prirodzený biotop, súhrn vplyvov pôsobiacich na prirodzený biotop a jeho typické druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozdelenie, štruktúru a funkcie, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov v závislosti od prípadu v rámci európskeho územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, alebo v rámci územia členského štátu alebo v rámci prirodzeného rozsahu takéhoto biotopu:

§ 2 O 1 P l)

bod 1

l)stavom ochrany, ak ide o

1. chránený biotop, súhrn vplyvov pôsobiacich na chránený biotop a jeho typické druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkcie, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov, v závislosti od konkrétneho prípadu, na území Slovenskej republiky alebo v jeho prirodzenom rozsahu,

MŽP SR

Č 2

O 4

P a)

V 2

Stav ochrany prirodzeného biotopu sa bude považovať za „priaznivý“, keď

-jeho prirodzený rozsah

§ 2 O 1 P m)

body 1, 2, 3

m) priaznivým stavom chráneného biotopu stav, keď

1.jeho prirodzený areál a plocha, ktorú pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,

MŽP SR

a územie, ktoré pokrýva, zostávajú stabilné alebo sa zväčšujú,

-existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné pre jeho dlhodobé udržanie a je pravdepodobné, že budú naďalej existovať v dohľadnej dobe, a

-stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý, ako je definované v bode b);

2.existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné pre jeho dlhodobé udržanie a je pravdepodobné, že budú aj v blízkej budúcnosti naďalej existovať a

3.stav jeho typických druhov je priaznivý v súlade s písmenom n),

Č 2

O 4

P b)

V 1

m)pokiaľ ide o druh, súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na príslušný druh a môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozloženie a početnosť jeho populácie v závislosti od prípadu v rámci európskeho územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, alebo v rámci územia členského štátu alebo v rámci prirodzeného pohybu tohto druhu;

§ 2 O 1 P l)

bod 2

2.chránený druh, súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušný chránený druh, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácie, v závislosti od konkrétneho prípadu, na území Slovenskej republiky alebo v jeho prirodzenom areáli,

MŽP SR

Č2

P b)

V 2

Stav ochrany druhu za bude považovať za „priaznivý“, keď:

-údaje o dynamike populácie príslušného druhu naznačujú, že sa tento druh sám dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent,

-územie prirodzeného pohybu tohto druhu sa ani nezmenšuje, ani sa pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti nezmenší, a

-existuje a pravdepodobne bude naďalej existovať dostatočne veľký prirodzený biotop na dlhodobé udržanie jeho populácie;

§ 2 O 1 P n)

body 1, 2, 3

n) priaznivým stavom chráneného druhu stav, keď

1.údaje o dynamike populácie príslušného chráneného druhu naznačujú, že sa tento druh sám dlhodobo udržiava vo svojom chránenom biotope ako životaschopný prvok,

2.prirodzený areál chráneného druhu sa nezmenšuje a ani sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti nezmenší a

3.existuje a pravdepodobne bude aj naďalej existovať, dostatočne veľký chránený biotop na dlhodobé udržanie jeho populácie,

MŽP SR

Č 2

O 5

„vody“: znamenajú všetky vody, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/60/ES;

§ 2 O 1 P i)

i) vodou všetky vody podľa osobitného predpisu,

MŽP SR

Č 2

O 6

„prevádzkovateľ“: znamená fyzickú alebo právnickú, súkromnú alebo verejnú osobu, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť, alebo kde to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, na ktorú boli prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť alebo osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo oznamujúcej takúto činnosť;

§ 2 O 1 P e)

e) prevádzkovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá vykonáva alebo riadi pracovnú činnosť, alebo na ktorú boli podľa osobitného predpisu prevedené rozhodujúce ekonomické právomoci nad technickým fungovaním takejto činnosti, vrátane držiteľa povolenia alebo oprávnenia na takúto činnosť, osoby zaregistrovanej na takúto činnosť alebo osoby vykonávajúcej takúto činnosť na základe jej oznámenia,

MŽP SR

Č 2

O 7

„pracovná činnosť“: znamená akúkoľvek činnosť vykonávanú v rámci hospodárskej činnosti, obchodnej činnosti alebo podnikania, bez ohľadu na jej súkromnú alebo verejnú, ziskovú alebo neziskovú povahu;

§ 2 O 1 P d)

d) pracovnou činnosťou činnosť vykonávaná v rámci hospodárskej činnosti, obchodu alebo podnikania bez ohľadu na jej súkromnú alebo verejnú povahu alebo jej ziskový či neziskový charakter,

MŽP SR

Č 2

O 8

„emisia“: znamená uvoľnenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do životného prostredia ako následok ľudských činností;

§ 2 O 1 P o)

o) emisiou uvoľnenie látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti,

MŽP SR

Č 2

O 9

„bezprostredná hrozba vzniku škody“: znamená dostatočnú pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti by mohlo dôjsť k environmentálnej škode;

§ 2 O 1 P b)

b)bezprostrednou hrozbou environmentálnej škody dostatočná pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti môže dôjsť k environmentálnej škode,

MŽP SR

Č 2

O 10

„preventívne opatrenia“: znamenajú akékoľvek opatrenia, ktoré sa prijmú ako reakcia na udalosť, konanie alebo opomenutie, ktoré spôsobuje bezprostrednú hrozbu vzniku environmentálnej škody, s cieľom takejto škode predísť alebo ju minimalizovať;

§ 2 O 1 P r)

r) preventívnym opatrením opatrenie, ktoré sa prijme ako reakcia na udalosť, konanie alebo opomenutie, spôsobujúce bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody, a ktorého účelom je takejto škode predísť alebo ju minimalizovať,

MŽP SR

Č 2

O 11

„nápravné opatrenia“: znamenajú akúkoľvek akciu, alebo kombináciu akcií, vrátane opatrení na zmiernenie následkov alebo dočasné opatrenia na obnovu, regeneráciu alebo nahradenie poškodených

§ 2 O 1 P s)

s) nápravným opatrením akcia alebo kombinácia akcií vrátane opatrení na zmiernenie následkov alebo dočasných opatrení, ktorých účelom je obnova,

MŽP SR

prírodných zdrojov a/alebo zhoršených služieb, alebo na zabezpečenie rovnocennej náhrady týchto zdrojov alebo služieb, ako ich predpokladá príloha II;

regenerácia alebo nahradenie poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií alebo zabezpečenie rovnocennej náhrady za tieto zdroje alebo funkcie,

Č 2

O 12

„prírodný zdroj“: znamená chránené druhy a prirodzené biotopy, vodu a zem;

§ 2 O 1 P f)

f) prírodným zdrojom chránené druhy, chránené biotopy, voda a pôda,

MŽP SR

Č2

O 13

„služby“ a „služby prírodných zdrojov“: znamenajú funkcie, ktoré plní prírodný zdroj v prospech iných prírodných zdrojov alebo verejnosti;

§ 2 O 1 P g)

g) funkciou prírodného zdroja funkcia, ktorú plní prírodný zdroj v prospech iného prírodného zdroja alebo verejnosti,

MŽP SR

Č 2

O 14

„základný stav“: znamená stav v čase poškodenia prírodných zdrojov a služieb, ktorý by existoval, keby nedošlo k environmentálnej škode, odhadnutý na základe dostupných informácií;

§ 2 O 1 P k)

k)základným stavom stav prírodného zdroja a jeho funkcií v čase vzniku environmentálnej škody, ktorý by existoval, keby nedošlo k environmentálnej škode, odhadnutý na základe dostupných informácií,

MŽP SR

Č 2

O 15

„regenerácia“ vrátane „prirodzenej regenerácie“: v prípade vody, chránených druhov a prírodných biotopov znamená návrat poškodených prírodných zdrojov a/alebo zhoršených služieb do základného stavu a v prípade škôd na zemi odstránenie každého závažného rizika nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí;

§ 2 O 1 P p)

p) obnovou, vrátane prirodzenej obnovy, ak ide o environmentálnu škodu na chránených druhoch a chránených biotopoch a na vode, návrat poškodených prírodných zdrojov alebo ich zhoršených funkcií do základného stavu a ak ide o environmentálnu škodu na pôde odstránenie akéhokoľvek závažného rizika nepriaznivých účinkov na zdravie,

MŽP SR

Č 2

O 16

„náklady“: znamenajú náklady, ktoré sú opodstatnené potrebou zabezpečiť náležité a účinné vykonávanie tejto smernice, vrátane nákladov na posúdenie environmentálnej škody, bezprostrednej hrozbe vzniku takejto škody, alternatívnych opatrení, ako aj administratívne náklady, právne náklady a náklady na vymáhanie, náklady na zber údajov a iné všeobecné náklady, ako aj náklady na monitorovanie a kontrolu.

§ 2 O 1 P t)

t) nákladmi náklady potrebné na zabezpečenie náležitej a účinnej prevencie a nápravy environmentálnej škody vrátane nákladov na posúdenie environmentálnej škody, bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a alternatívnych opatrení, nákladov na súvisiacu administratívu, právne služby a na vymáhanie náhrady nákladov, nákladov na zber údajov a ďalších všeobecných nákladov, ako aj nákladov na monitorovanie a kontrolu environmentálnou škodou dotknutého alebo ohrozeného miesta,

MŽP SR

Č 3

O 1

P a)

Táto smernica sa vzťahuje na:

a)environmentálne škody spôsobené ktoroukoľvek z pracovných činností uvedených v prílohe III a na akúkoľvek bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody z dôvodu ktorejkoľvek z uvedených činností;

§ 1 O 2 P a) až k)

(2)Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú, bez ohľadu na zavinenie, týmito pracovnými činnosťami:

a)prevádzkovaním zariadení podliehajúcich integrovanému povoleniu podľa osobitného predpisu, okrem zariadení alebo ich častí, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov,

b)zberom, prepravou, zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadov s výnimkou aplikácie čistiarenského kalu do pôdy v súlade s osobitným predpisom, ktoré vyžadujú súhlas podľa osobitného predpisu alebo registráciu podľa osobitného predpisu,

c)cezhraničným pohybom odpadov, ktorý vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu,

d)vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, ktoré vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

e)vypúšťaním znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo injektážou znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

f)odberom vody a vzdúvaním vody, ktoré vyžadujú povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

g)výrobou, používaním, uskladňovaním,

MŽP SR

spracúvaním, plnením, uvoľňovaním do životného prostredia a vnútropodnikovou prepravou

1.nebezpečných chemických látok a nebezpečných chemických prípravkov podľa osobitného predpisu,

2.prípravkov na ochranu rastlín vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu, biocídnych výrobkov vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,

h)prepravou nebezpečného alebo znečisťujúceho tovaru cestnou dopravou, železničnou dopravou, vnútrozemskou vodnou dopravou, námornou dopravou alebo leteckou dopravou podľa osobitných predpisov,

i)prevádzkou veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia vyžadujúcou súhlas podľa osobitného predpisu,

j)používaním geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch vrátane ich prepravy podľa osobitného predpisu,

k)zámerným uvoľňovaním geneticky modifikovaných organizmov podľa osobitného predpisu.

Č3

P b)

b)škody na chránených druhoch a prirodzených biotopoch spôsobené pracovnými činnosťami inými, ako sú činnosti uvedené v prílohe III a na akúkoľvek bezprostrednú hrozbu vzniku takýchto škôd z dôvodu ktorejkoľvek z týchto činností, ku ktorej dôjde zo zavinenia alebo nedbalosti prevádzkovateľa.

§ 1 O 3

(3) Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody na chránených druhoch rastlín a živočíchov (ďalej len „chránený druh“) a chránených biotopoch spôsobenú zavineným konaním prevádzkovateľa inej pracovnej činnosti ako je uvedená v odseku 2.

MŽP SR

Č 3

O 2

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie právne predpisy spoločenstva upravujúce vykonávanie ktorejkoľvek z činnosti patriacich do pôsobnosti tejto smernice a bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy spoločenstva, ktoré obsahujú pravidlá o konflikte súdnych právomocí.

n. a.

MŽP SR

Č 3

O 3

Bez toho, aby to malo vplyv na vnútroštátne právne predpisy, táto smernica neudeľuje súkromným osobám právo na náhradu škody ako následok environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby vzniku takejto škody.

§ 2 O 2

(2) Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku, ani škodu na zdraví.

MŽP SR

Č 4

O 1

P a)

Táto smernica sa nevzťahuje na environmentálne škody ani na bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody spôsobené:

a)ozbrojeným konfliktom, vojnovým stavom, občianskou vojnou alebo povstaním;

§ 1 O 4 P a)

(4) Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu škodu, ani na bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú

a)vojnou alebo vojnovým stavom,

MŽP SR

Č 4

O 1

P b)

b)prírodným javom výnimočnej, neodvratnej a neodolateľnej povahy.

§ 1 O 4 P b)

b)prírodným javom výnimočnej, neovplyvniteľnej a neodvrátiteľnej povahy,

MŽP SR

Č 4

O 2

Táto smernica sa nevzťahuje na environmentálne škody ani na akúkoľvek bezprostrednú hrozbu vzniku takejto škody spôsobenú nehodou, pri ktorej zodpovednosť alebo náhrada škody patrí do pôsobnosti ktoréhokoľvek z medzinárodných dohovorov uvedených v prílohe IV, ktoré sú platné v príslušnom členskom štáte, vrátane ich prípadných budúcich zmien a doplnení.

SR nie je zmluvnou stranou uvedených dohovorov

Č 4

O 3

Táto smernica platí bez toho, aby bolo dotknuté právo prevádzkovateľa obmedziť svoju zodpovednosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva Dohovor o obmedzení zodpovednosti za námorné pohľadávky (LLMC) z roku 1976, vrátane akýchkoľvek budúcich

SR nie je zmluvnou stranou uvedených dohovorov

zmien a doplnení tohto dohovoru, alebo Štrasburský dohovor o obmedzení zodpovednosti za vnútrozemskú plavbu (CLNI) z roku 1988, vrátane akýchkoľvek budúcich zmien a doplnení tohto dohovoru.

Č 4

O 4

Táto smernica sa nevzťahuje na také jadrové riziká alebo environmentálne škody alebo bezprostrednú hrozbu vzniku takýchto škôd, ktoré by boli spôsobené činnosťami, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo spôsobené nehodou alebo činnosťou, pri ktorej zodpovednosť alebo náhrada škody patria do pôsobnosti ktoréhokoľvek z medzinárodných právnych dokumentov uvedených v prílohe V, vrátane akýchkoľvek budúcich zmien a doplnení.

§ 1 O 4 P c)

c)činnosťou s jadrovým rizikom, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis, ako aj udalosťou alebo činnosťou, pri ktorej sa na zodpovednosť alebo náhradu škody vzťahujú ustanovenia medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

MŽP SR

Č 4

O 5

Táto smernica sa vzťahuje len na environmentálne škody alebo na bezprostrednú hrozbu vzniku takýchto škôd spôsobených znečistením plošného charakteru, pri ktorých je možné nájsť príčinnú súvislosť medzi škodou a činnosťami jednotlivých prevádzkovateľov.

§ 1 O 4 P d)

d)znečistením difúzneho charakteru, pri ktorom nie je možné určiť príčinnú súvislosť medzi environmentálnou škodou a pracovnou činnosťou jednotlivých prevádzkovateľov.

MŽP SR

Č 4

O 6

Táto smernica sa nevzťahuje na činnosti, ktorých hlavným účelom je slúžiť národnej obrane alebo medzinárodnej bezpečnosti, ani na činnosti, ktorých výlučným účelom je ochrana pred živelnými pohromami.

§ 1 O 5 P a), b)

(5) Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti, ktorých

a)hlavným účelom je slúžiť obrane štátu alebo medzinárodnej bezpečnosti,

b)výlučným účelom je ochrana pred živelnými pohromami.

MŽP SR

Č 5

O 1

Ak k environmentálnej škode zatiaľ nedošlo, ale existuje bezprostredná hrozba vzniku takejto škody, prevádzkovateľ musí bezodkladne prijať potrebné preventívne opatrenia.

§ 4 O 1

(1) Pri bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody je prevádzkovateľ povinný bezodkladne prijať a vykonať preventívne opatrenia.

MŽP SR

Č 5

O 2

Členské štáty ustanovia, že v prípade potreby a v každom prípade kedykoľvek, keď nedôjde k odvráteniu bezprostrednej hrozbe vzniku environmentálnej škody napriek preventívnym opatreniam, ktoré

§ 4 O 2

(2) Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu všetky potrebné údaje a okolnosti konkrétneho prípadu, ak sa napriek prijatým a vykonaným

OÚ ŽP

SIŽP

MŽP SR

prevádzkovateľ prijal, prevádzkovatelia čo najskôr, ako je to možné, informujú príslušný orgán o všetkých príslušných aspektoch danej situácie.

preventívnym opatreniam nepodarilo odstrániť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody alebo ak sa prevádzkovateľ domnieva, že sa napriek prijatiu a vykonaniu preventívnych opatrení nepodarí odvrátiť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody. Ak je v konkrétnom prípade ohrozené tiež územie iného štátu podľa § 14, prevádzkovateľ zároveň oznámi všetky potrebné údaje aj Ministerstvu životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“). Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov ostáva nedotknutá.

Č 5

O 3

P a)

Príslušný orgán môže kedykoľvek:

a)požiadať prevádzkovateľa, aby poskytol informácie o každej bezprostrednej hrozbe vzniku environmentálnej škody alebo v prípadoch, kedy má podozrenie na takúto bezprostrednú hrozbu;

§ 4 O 3 P a)

(3) Príslušný orgán je oprávnený

a)požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol potrebné informácie o bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo o prípadoch, keď má podozrenie na možnosť vzniku bezprostrednej hrozby environmentálnej škody, vyplývajúcej z jeho pracovnej činnosti,

OÚ ŽP

SIŽP

Č 5

O 3

P b)

b)požiadať prevádzkovateľa, aby prijal potrebné preventívne opatrenia;

§ 4 O 3 P b)

b)rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ neprijal a nevykonal preventívne opatrenia na odvrátenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní preventívnych opatrení alebo

OÚ ŽP

SIŽP

Č 5

O 3

P c)

c)dať prevádzkovateľovi pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní potrebných preventívnych opatrení; alebo

§ 4 O 3 P b)

b)rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľovi prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ neprijal a nevykonal preventívne opatrenia na odvrátenie

OÚ ŽP

SIŽP

bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má

riadiť pri prijímaní a vykonávaní preventívnych

opatrení alebo

Č 5

O 3

P d)

d)sám prijať potrebné preventívne opatrenia

§ 4 O 3 P c)

c)sám prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ

1. neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) povinnosť podľa odseku 1 alebo

2. nie je známy alebo nemá právneho nástupcu alebo

3. nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť podľa § 11 ods. 3.

OÚ ŽP

SIŽP

Č 5

O 4

Príslušný orgán vyžaduje, aby preventívne opatrenia prijal prevádzkovateľ. Ak prevádzkovateľ nesplní svoje povinnosti ustanovené v odseku 1 alebo 3 písm. b) alebo c), nie je možné ho identifikovať alebo sa od neho podľa tejto smernice nevyžaduje, aby znášal náklady, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia sám.

§ 4 O 3 P b), c)

(3)Príslušný orgán je oprávnený

c)sám prijať a vykonať preventívne opatrenia, ak prevádzkovateľ

1.neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) povinnosť podľa odseku 1 alebo

2.nie je známy alebo nemá právneho nástupcu alebo

3.nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť podľa § 11 ods. 3.

OÚ ŽP

SIŽP

Č 6

O 1

P a)

Ak došlo k vzniku environmentálnej škody, prevádzkovateľ bezodkladne informuje príslušný orgán o všetkých príslušných aspektoch situácie a vykoná:

d)všetky uskutočniteľné kroky na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok a/alebo iných škodlivých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí alebo ďalšiemu zhoršeniu služieb a

§ 5 O 1 P a), b)

(1)Ak vznikne environmentálna škoda je prevádzkovateľ povinný

a)oznámiť bezodkladne vznik environmentálnej škody príslušnému orgánu a pri pravdepodobnom vzniku environmentálnej škody presahujúcej hranice štátov podľa § 14 tiež ministerstvu,

b)prijať a vykonať všetky uskutočniteľné kroky na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok alebo iných škodlivých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodám a nepriaznivým účinkom na zdravie alebo ďalšiemu zhoršeniu funkcií prírodných zdrojov (ďalej len „zmierňujúce opatrenia“),

OÚ ŽP

SIŽP

Č 6

O 1

P b)

e)potrebné nápravné opatrenia v súlade s článkom 7.

§ 5 O 1 P c)

c) vypracovať bezodkladne návrh nápravných opatrení podľa § 6 až 10 a podať žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení príslušnému orgánu.

OÚ ŽP

SIŽP

Č 6

O 2

P a)

Príslušný orgán môže kedykoľvek:

a)požiadať prevádzkovateľa, aby poskytol doplňujúce informácie o každej škode, ku ktorej došlo;

§ 5 O 3 P a)

(4)Príslušný orgán je oprávnený

a)požadovať od prevádzkovateľa, aby mu poskytol doplňujúce informácie o environmentálnej škode, ku ktorej došlo,

OÚŽP

SIŽP

Č 6

O 2

P b)

a)požiadať prevádzkovateľa, aby prijal alebo dať prevádzkovateľovi pokyny týkajúce sa všetkých uskutočniteľných krokov na okamžitú kontrolu, zabránenie šíreniu, odstránenie alebo iné zvládnutie príslušných znečisťujúcich látok a/alebo iných škodlivých faktorov s cieľom obmedziť alebo predísť ďalším environmentálnym škodách a nepriaznivým účinkom na

§ 5 O 3 P b)

b)rozhodnúť o uložení povinnosti

prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia

vrátane zmierňujúcich opatrení, ak nesplnil

svoju povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a c) a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení,

OÚŽP

SIŽP

zdravie ľudí alebo ďalšiemu zhoršeniu služieb;

Č 6

O 2

P c)

b)požiadať prevádzkovateľa, aby prijal potrebné nápravné opatrenia;

§ 5 O 3 P b)

b)rozhodnúť o uložení povinnosti

prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia

vrátane zmierňujúcich opatrení, ak nesplnil svoju povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a c) a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení,

OÚŽP

SIŽP

Č 6

O 2

P d)

c)dať prevádzkovateľovi pokyny, ktorými sa má riadiť pri prijímaní potrebných nápravných opatrení; alebo

§ 5 O 3 P b)

b)rozhodnúť o uložení povinnosti prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia vrátane zmierňujúcich opatrení, ak nesplnil svoju povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a c) a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má

riadiť pri prijímaní a vykonávaní nápravných

opatrení,

OÚŽP

SIŽP

Č 6

O 2

P e)

d)sám prijať potrebné nápravné opatrenia

pozn.: v slovenskom preklade smernice uvedenej v Úradnom vestníku je chybný preklad tohto ustanovenia, má tam byť nápravné opatrenia a nie preventívne opatrenia

§ 5 O 3 P c)

c)prijať a vykonať nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ

1.neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) zmierňujúce opatrenia alebo nápravné opatrenia a povinnosti na zmiernenie a nápravu environmentálnej škody alebo

2.nie je známy alebo nemá právneho nástupcu,

3.nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia podľa § 11 ods. 4.

OÚŽP

SIŽP

Č 6

O 3

Príslušný orgán vyžaduje, aby nápravné opatrenia prijal prevádzkovateľ. Ak prevádzkovateľ nesplní svoje povinnosti ustanovené v odseku 1 alebo 2 písm. b), c) alebo d), nie je možné ho identifikovať alebo sa od neho podľa tejto smernice nevyžaduje, aby znášal náklady, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia sám, ako

§ 5 O 3 P b) c)

b)rozhodnúť o uložení povinnosti

prevádzkovateľa vykonať nápravné opatrenia

vrátane zmierňujúcich opatrení, ak nesplnil

svoju povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a c) a dať mu podľa potreby pokyny, ktorými sa má

OÚŽP

SIŽP

poslednú možnosť.

riadiť pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení,

c)prijať a vykonať nápravné opatrenia, ak prevádzkovateľ

1.neplní sám alebo ani na základe rozhodnutia podľa písmena b) zmierňujúce opatrenia alebo nápravné opatrenia a povinnosti na zmiernenie a nápravu environmentálnej škody alebo

2.nie je známy alebo nemá právneho nástupcu,

3.nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia podľa § 11 ods. 4.

Č 7

O 1

Prevádzkovatelia podľa prílohy II identifikujú možné nápravné opatrenia a predložia ich príslušnému orgánu na schválenie, pokiaľ príslušný orgán neprijal opatrenia podľa článku ž ods. 2 písm. e) a ods. 3.

§ 5 O 1 P c)

(1)Ak vznikne environmentálna škoda je prevádzkovateľ povinný

c)vypracovať bezodkladne návrh nápravných opatrení podľa § 6 až 10 a podať žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení príslušnému orgánu.

OÚŽP

SIŽP

Č 7

O 2

Príslušný orgán rozhodne, ktoré nápravné opatrenia sa vykonajú podľa prílohy II, v prípade potreby v spolupráci s príslušným prevádzkovateľom.

§ 28

(1)Návrhom na začatie konania o schválení návrhu nápravných opatrení je písomná žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení podľa § 5 ods. 1 písm. c).

(2)Žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení obsahuje, popri všeobecných náležitostiach podania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, návrh nápravných opatrení v členení na primárne opatrenia, doplnkové opatrenia a kompenzačné opatrenia podľa § 7 až 9 a analýzu rizík podľa § 10 ak vznikla environmentálna škoda na pôde.

(3)Príslušný orgán pri rozhodovaní o schválení nápravných opatrení oboznámi o začatí konania všetkých

OÚŽP

SIŽP

známych účastníkov konania a dotknuté orgány a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním; zároveň ich upozorní, že svoje pripomienky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne v konaní neprihliadne.

(4)Od miestneho zisťovania alebo od ústneho pojednávania môže príslušný orgán upustiť, ak sú mu dobre známe pomery a okolnosti vzniku environmentálnej škody a zároveň žiadosť o schválenie návrhu nápravných opatrení poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie veci.

(5) Príslušný orgán upovedomí účastníkov konania o začatí konania najmenej sedem pracovných dní pred konaním ústneho pojednávania. Ak príslušný orgán upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci konania a dotknuté orgány podať svoje pripomienky a stanoviská a upozorní ich, že sa na neskoršie podané pripomienky a stanoviská neprihliadne.

(6)Pri environmentálnej škode týkajúcej sa rozsiahleho územia alebo s počtom účastníkov nad 50 príslušný orgán upovedomí účastníkov o začatí konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred začatím ústneho pojednávania; ak sa ústne pojednávanie nekoná, tak najmenej 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie pripomienok a stanovísk podľa odseku 5.

(7)Príslušný orgán upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v akej môžu uplatniť svoje pripomienky a stanoviská účastníci konania. Ak niektorý z dotknutých orgánov potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, príslušný orgán na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži. Ak dotknutý orgán v určenej

alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko, má sa za to, že s navrhovanými nápravnými opatreniami z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

(8) Ak v konaní o schválení návrhu doplnkových nápravných opatrení alebo kompenzačných nápravných opatrení nemožno použiť výber prístupov uprednostňujúcich ekvivalenciu prírodných zdrojov alebo ich funkcií, uplatní sa postup podľa § 8 ods. 4 alebo § 9 ods. 5.

Č 7

O 3

V 1

Ak došlo k vzniku viacerých prípadov environmentálnych škôd takým spôsobom, že príslušný orgán nemôže zabezpečiť, že sa súčasne prijmú potrebné nápravné opatrenia, príslušný orgán má právo rozhodnúť, ktorý prípad environmentálnej škody sa musí odstrániť ako prvý.

§ 27 O 7

(7) Ak došlo k vzniku viacerých prípadov

environmentálnych škôd takým spôsobom, že príslušný

orgán nemôže zabezpečiť, že sa pre všetky z nich súčasne

prijmú nápravné opatrenia, príslušný orgán rozhodne,

ktorá environmentálna škoda sa musí napraviť ako prvá.

Pri prijímaní takéhoto rozhodnutia sa zohľadnia najmä povaha, rozsah a závažnosť jednotlivých prípadov environmentálnej škody a možnosť prirodzenej obnovy, ako aj riziká pre zdravie.

OÚŽP

SIŽP

Č 7

O 3

V 2

Pri prijímaní takéhoto rozhodnutia príslušný orgán zohľadní okrem iného povahu, rozsah a závažnosť jednotlivých prípadov príslušných environmentálnych škôd a možnosť prirodzenej regenerácie. taktiež zohľadní riziká pre zdravie ľudí.

§ 27 O 7

Ak došlo k vzniku viacerých prípadov environmentálnych škôd takým spôsobom, že príslušný orgán nemôže zabezpečiť, že sa pre všetky z nich súčasne prijmú nápravné opatrenia, príslušný orgán rozhodne, ktorá environmentálna škoda sa musí napraviť ako prvá. Pri

prijímaní takéhoto rozhodnutia sa zohľadnia najmä povaha,

rozsah a závažnosť jednotlivých prípadov

environmentálnej škody a možnosť prirodzenej obnovy,

ako aj riziká pre zdravie.

OÚŽP

SIŽP

Č 7

O 4

Príslušný orgán vyzve osoby uvedené v článku 12 ods. 1 a v každom prípade osoby, na ktorých pôde sa majú vykonať nápravné opatrenia, aby predložili svoje pozorovania a zohľadní ich.

§ 25

(1)Účastníkom konania je prevádzkovateľ.

(2)Účastníkom konania podľa § 27 a 28 je aj

a)vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je dotknutá environmentálnou škodou, alebo na ktorej sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia;

b)obec, ktorej územie je dotknuté environmentálnou škodou alebo na ktorej území sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

c)fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté.

(3)Účastníkom konania podľa § 27 je aj občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných predpisov,) ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok, je ochrana životného prostredia (ďalej len „mimovládna organizácia“), ktorá podala oznámenie podľa § 26 ods. 1, a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia podľa § 26 ods. 5.

OÚŽP

SIŽP

Č 8

O 1

Prevádzkovateľ znáša náklady na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tejto smernice.

§ 11 O 1

(1)Náklady na preventívne opatrenia a nápravné opatrenia prijaté podľa tohto zákona znáša prevádzkovateľ s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 a 4.

OÚŽP

SIŽP

Č 8

O 2

V 1

S výhradou odsekov 3 a 4 príslušný orgán získa, vymáha späť od prevádzkovateľa, ktorý škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody spôsobil, náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s preventívnymi alebo nápravnými opatreniami prijatými podľa tejto smernice, okrem iného prostredníctvom zabezpečenia majetkom alebo inými vhodnými zárukami.

§ 12 O 1

§ 31

(1)Príslušný orgán rozhodne o výške nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, ktoré je prevádzkovateľ povinný nahradiť príslušnému orgánu, ak príslušný orgán vykonal preventívne opatrenia podľa § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

(1)Konanie o povinnosti nahradiť náklady začína príslušný orgán z vlastného podnetu ak konal podľa § 4 ods. 3 písm. c) a § 5 ods. 3 písm. c).

(2)Rozhodnutie o povinnosti nahradiť náklady na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia obsahuje popri všeobecných náležitostiach rozhodnutia

a)určenie výšky náhrady nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

b)určenie spôsobu vrátenia náhrady nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

c)určenie lehoty na náhradu nákladov na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

d) číslo bankového účtu, na ktorý má byť suma náhrady nákladov zaplatená.

(3)Ak prevádzkovateľ alebo iná povinná osoba uvedená v rozhodnutí podľa odseku 2 neuhradí určenú náhradu nákladov v určenej lehote alebo ju uhradí len sčasti, príslušný orgán postúpi vec ministerstvu na vymáhanie.

(4)Ministerstvo nebude vymáhať náhradu všetkých nákladov, ak by náklady na ich vymáhanie boli vyššie ako vymožiteľná suma, alebo ak prevádzkovateľa nie je možné identifikovať; túto skutočnosť vyznačí v spise.

(5)Pri vymáhaní náhrady nákladov podľa odseku 4 sa postupuje podľa osobitného predpisu.

MŽP SR

OÚŽP

SIŽP

(6)Príslušný orgán nezačne konanie o náhrade nákladov po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy boli preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia prijaté a vykonané a ak nie je možné tento deň jednoznačne určiť, tak odo dňa, kedy bol identifikovaný zodpovedný prevádzkovateľ alebo zodpovedná tretia osoba.

Č 8

O 2

V 2

Príslušný orgán však môže rozhodnúť, že nebude vymáhať späť všetky náklady, ak by výdavky na ich vymáhanie boli vyššie, ako vymožiteľná suma alebo ak prevádzkovateľa nie je možné identifikovať.

§ 31 O 4

MŽP SR

OÚŽP

SIŽP

Č 8

O 3

P a)

Od prevádzkovateľa sa nevyžaduje, aby znášal náklady na preventívne a nápravné opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ak môže dokázať, že environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu takejto škody:

c)spôsobila tretia osoba a vznikla napriek tomu, že boli vykonané príslušné bezpečnostné opatrenia; alebo

§ 11 O 3 P a)

(3)Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na preventívne opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálna škoda alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody

a)bola spôsobená treťou osobou, a že táto škoda alebo jej bezprostredná hrozba vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil vzniku environmentálnej škody alebo jej bezprostrednej hrozby spôsobenej treťou osobou alebo

OÚŽP

SIŽP

§ 11 O 4 P c)

(4)Príslušný orgán rozhodne na základe žiadosti prevádzkovateľa, že prevádzkovateľ nie je povinný znášať náklady na nápravné opatrenia alebo ich časť, ak prevádzkovateľ preukáže, že environmentálna škoda vznikla v dôsledku

c)konania tretej osoby a škoda vznikla napriek tomu, že prevádzkovateľ vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho požadovať, aby zabránil vzniku environmentálnej škody spôsobenej treťou osobou alebo

Č 8

O 3

P b)

e)vznikla následkom splnenia zákonného nariadenia alebo pokynu vydaného verejným orgánom iným ako je nariadenie alebo pokyn vydaný po emisii alebo nehode spôsobenej vlastnou činnosťou prevádzkovateľa.

§ 11 O 3 P b)

§ 11 O 4 P d)

b) vznikla v dôsledku splnenia záväzného príkazu, pokynu alebo povolenia na vykonávanie pracovnej činnosti vydaného orgánom verejnej správy v čase pred vznikom environmentálnej škody alebo bezprostrednej hrozby environmentálnej škody.

d)splnenia záväzného príkazu, pokynu orgánu verejnej správy, alebo povolenia na vykonávanie pracovnej činnosti vydaného orgánom verejnej správy v čase pred vznikom

OÚŽP

SIŽP

environmentálnej škody.

Č 8

O 3

P b)

V 2

V takých prípadoch členské štáty prijmú vhodné opatrenia, ktoré prevádzkovateľovi umožnia získať späť vynaložené náklady.

§ 12 O 3 - 5

(3)Prevádzkovateľ má podľa § 11 ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. c) právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, voči tretej osobe, ktorá spôsobila environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody; náhradu si uplatňuje podľa osobitného predpisu.

(4)Prevádzkovateľ má podľa § 11 ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. d) právo na náhradu nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia, voči orgánu verejnej správy , ktorý vydal záväzný príkaz, pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti.

(5)Orgán verejnej správy, ktorý vydal záväzný príkaz, pokyn alebo povolenie na vykonávanie pracovnej činnosti podľa odseku 4 je povinný nahradiť prevádzkovateľovi vynaložené náklady .

OÚŽP

SIŽP

Č 8

O 4

P a)

Členské štáty môžu povoliť, aby prevádzkovateľ neznášal náklady za nápravné opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ak preukáže, že nešlo o jeho zavinenie alebo nedbanlivosť, a že environmentálna škoda vznikla v dôsledku:

a)emisie alebo udalosti výslovne povolenej v oprávnení a plne v súlade s podmienkami oprávnenia

§ 11 O 4 P a)

a)emisie alebo udalosti povolenej v rozhodnutí o vykonávaní pracovnej činnosti uvedenej v § 1

OÚŽP

SIŽP

preneseného alebo udeleného podľa platných vnútroštátnych zákonov a predpisov, ktoré implementujú legislatívne opatrenia prijaté spoločenstvom špecifikované v prílohe III, platných ku dňu úniku emisií alebo vzniku udalosti;

ods. 2, pričom rozhodnutie o vykonávaní tejto pracovnej činnosti musí byť v súlade aj s osobitnými predpismi starostlivosti o životné prostredie, a platné ku dňu emisie alebo udalosti a zároveň preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu,

Č 8

O 4

P b)

b)emisie alebo činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri činnosti, pri ktorej prevádzkovateľ preukáže, že ju nepovažoval za činnosť, ktorá by mohla spôsobiť environmentálnu škodu na základe stavu vedecko – technických poznatkov v čase, kedy došlo k úniku emisií alebo kedy bola činnosť vykonaná.

§ 11 O 4 P b)

b)emisie, činnosti alebo akéhokoľvek spôsobu použitia výrobku pri výkone pracovnej činnosti, pri ktorom prevádzkovateľ preukáže, že ho na základe stavu poznatkov vedy a techniky v čase, keď došlo k emisii alebo keď bola činnosť vykonaná, nemohol považovať za také, ktoré by mohlo spôsobiť environmentálnu škodu a zároveň preukáže, že nezavinil environmentálnu škodu,

OÚŽP

SIŽP

Č 8

O 5

Opatrenia prijaté príslušným orgánom podľa článku 5 ods. 3 a ods. 4 a článku 6 ods. 2 a ods. 3 sa nedotýkajú zodpovednosti príslušného prevádzkovateľa podľa tejto smernice a ani článkov 87 a 88 zmluvy.

§ 11 O 2

(2) Vykonaním preventívnych opatrení príslušným orgánom podľa § 4 ods. 3 písm. c). alebo nápravných opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. c) a zabezpečením analýzy rizík príslušným orgánom podľa § 10 ods. 2 nie je dotknutá povinnosť prevádzkovateľa znášať náklady na tieto opatrenia.

OÚŽP

SIŽP

Č 9

Táto smernica platí bez toho, aby mala vplyv na akékoľvek ustanovenia vnútroštátnych predpisov, ktoré sa týkajú rozdelenia nákladov v prípade škôd zapríčinenými viacerými stranami, najmä tými, ktoré sa týkajú rozdelenia zodpovednosti medzi výrobcom a používateľom výrobku.

§ 3 O 5

(5) Ak environmentálnu škodu spôsobilo viac prevádzkovateľov, zodpovedajú za ňu v rozsahu, v akom sa na jej vzniku podieľali. Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo

OÚŽP

SIŽP

bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

Č 10

Príslušný orgán má právo začať konanie na vymáhanie nákladov od prevádzkovateľa alebo kde to prichádza do úvahy od tretej osoby, ktorá škody alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody spôsobila, v súvislosti so všetkými opatreniami prijatými podľa tejto smernice do piatich rokov od dátumu, kedy boli tieto opatrenia ukončené alebo od dátumu, kedy bol prevádzkovateľ alebo tretia osoba identifikovaná, podľa toho, ktorý z týchto dátumov je neskorší.

§ 31 O 6

OÚŽP

SIŽP

Č 11

O 1

Členské štáty určia príslušný (é) orgán (y) zodpovedné za plnenie povinností ustanovených v tejto smernici.

§ 15

Štátnu správu na úseku prevencie a nápravy environmentálnych škôd vykonávajú

a)ministerstvo,

b)krajský úrad životného prostredia,

c)obvodný úrad životného prostredia,

d)Slovenská inšpekcia životného prostredia.

MŽP SR

KÚ ŽP

OÚŽP

SIŽP

Č 11

O 2

Povinnosť určiť, ktorý prevádzkovateľ spôsobil škodu alebo bezprostrednú hrozbu vzniku škody, posúdiť závažnosť škody a určiť, aké nápravné opatrenia by sa mali prijať s odkazom na prílohu II, spočíva na príslušnom orgáne. Za týmto účelom príslušný orgán je oprávnený požadovať od príslušného prevádzkovateľa, aby vykonal svoje vlastné posúdenie

a poskytol všetky potrebné informácie a údaje.

§ 3 O 3, 5

§ 27 O 2

(3)Za posúdenie bezprostrednej hrozby environmentálnej škody a vzniku environmentálnej škody zodpovedá prevádzkovateľ; v prípade pochybností môže požiadať obvodný úrad životného prostredia alebo Slovenskú inšpekciu životného prostredia (ďalej len „príslušný orgán) o konzultáciu. Podanie žiadosti o konzultáciu nezbavuje prevádzkovateľa zodpovednosti konať podľa tohto zákona.

(5)Ak environmentálnu škodu spôsobilo viac prevádzkovateľov, zodpovedajú za ňu v rozsahu, v akom sa na jej vzniku podieľali. Pri pochybnostiach o rozsahu podielu jednotlivých prevádzkovateľov na vzniku environmentálnej škody rozhodne príslušný orgán. Ak nemožno rozsah podielu ich zodpovednosti na vzniku environmentálnej škody rozhodnutím jednoznačne alebo bez neprimeraných nákladov určiť, prevádzkovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(2) V konaní príslušný orgán zisťuje, či došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo či vznikla environmentálna škoda a ktorý prevádzkovateľ ju spôsobil ak ide o environmentálnu škodu uvedenú v § 1 ods. 3 zisťuje príslušný orgán aj zavinenie prevádzkovateľa. Príslušný orgán si podľa potreby vyžiada od dotknutého orgánu (§ 32 ods. 2) stanovisko.

OÚŽP

SIŽP

Č 11

O 3

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán mohol splnomocniť alebo požiadať tretie strany, aby vykonali potrebné preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia.

§ 18 O 2, 3

(2)Pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení podľa § 5 ods. 3 písm. c) postupuje obvodný úrad životného prostredia podľa § 6 až 10.

(3)Prijatie a vykonanie preventívnych opatrení a nápravných opatrení podľa odseku 1 písm. g) zabezpečí obvodný úrad životného prostredia sám alebo prostredníctvom odborne a technicky spôsobilej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa.

OÚŽP

SIŽP

Č 11

O 4

Každé rozhodnutie prijaté podľa tejto smernice, ktoré ukladá preventívne a nápravné opatrenia, musí obsahovať presné dôvody, na ktorých je založené. Takéto rozhodnutie sa oznámi bezodkladne príslušnému prevádzkovateľovi, ktorý bude súčasne informovaný o dostupných opravných prostriedkoch podľa zákonov platných v príslušnom členskom štáte a o lehotách, ktorým takéto opravné prostriedky podliehajú.

§ 23 O 1

(1)Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

OÚŽP

SIŽP

Č 12

O 1

P a) – c)

Fyzické alebo právnické osoby:

a)postihnuté alebo ktoré by mohli byť environmentálnou škodou postihnuté alebo

b)majúce dostatočný záujem o rozhodovanie týkajúce sa environmentálnej škody alebo poprípade

c)odvolávajúce sa na porušenie práva, kde to zákon o správnom konaní členského štátu požaduje ako podmienku,

sú oprávnené predložiť príslušnému orgánu pozorovania týkajúce sa prípadov environmentálnych škôd alebo bezprostrednej hrozby vzniku takýchto škôd, ktorých sú si vedomé a majú právo požiadať príslušný orgán, aby prijal opatrenia podľa tejto smernice.

§ 26 O 1,4, 5

(1) Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je alebo môže byť dotknutá environmentálnou škodou, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté, mimovládna organizácia (ďalej len „oznamovateľ“) sú oprávnené oznámiť príslušnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že došlo k environmentálnej škode.

(4) Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že nedošlo k environmentálnej škode, príslušný orgán oznámenie odloží záznamom a upovedomí o tom s uvedením dôvodov oznamovateľa.

(5) Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že environmentálna škoda vznikla, príslušný orgán postupuje

OÚŽP

SIŽP

podľa § 5 ods. 3 a § 6 až 10, pričom o svojom postupe písomne upovedomí s uvedením dôvodov oznamovateľa.

Č 12

O 1

V 2

Členské štáty určia čo predstavuje „dostatočný záujem“ a „porušenie práva“.

§ 25

(1)Účastníkom konania je prevádzkovateľ.

(2)Účastníkom konania podľa § 27 a 28 je aj

b)obec, ktorej územie je dotknuté environmentálnou škodou alebo na ktorej území sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

c)fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté.

(3) Účastníkom konania podľa § 27 je aj občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných predpisov, ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok, je ochrana životného prostredia (ďalej len „mimovládna organizácia“), ktorá podala oznámenie podľa § 26 ods. 1, a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia podľa § 26 ods. 5.

OÚŽP

SIŽP

Č 12

O 1

V 3

Na tento účel sa záujem mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný na účely písmena b). Takéto

§ 25 O 3

(3) Účastníkom konania podľa § 27 je aj občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných predpisov,) ktorej cieľom podľa stanov,

OÚŽP

SIŽP

organizácie sa taktiež považujú za organizácie majúce práva, ktoré by sa mohli považovať za porušené na účel písmena c).

zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok, je ochrana životného prostredia (ďalej len „mimovládna organizácia“), ktorá podala oznámenie podľa § 26 ods. 1, a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia podľa § 26 ods. 5.

Č 12

O 2

K žiadosti o konanie musia byť priložené príslušné informácie a údaje na podporu pozorovaní predložených v súvislosti s príslušnou environmentálnou škodou.

§ 26 O 2

(2) Oznámenie sa podáva v písomnej forme a obsahuje najmä

a)meno prevádzkovateľa, ktorého činnosťou vznikla environmentálna škoda, ak je oznamovateľovi známy,

b)miesto na ktorom vznikla environmentálna škoda,

c)opis zistených skutočností,

d)dôkazy potvrdzujúce obsah oznámenia,

e)meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu oznamovateľa, ak je oznamovateľom fyzická osoba,

f)názov a sídlo oznamovateľa a meno a priezvisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom oznamovateľa ak je oznamovateľom právnická osoba.

OÚŽP

SIŽP

Č 12

O 3

Ak žiadosť o konanie a sprievodné pozorovania preukážu, že environmentálna škoda existuje, príslušný orgán posúdi všetky takéto pozorovania a žiadosti o konanie. Za takých okolností príslušný orgán príslušnému prevádzkovateľovi umožní, aby sa k žiadosti o konanie a k sprievodným pozorovaniam vyjadril.

§ 26 O 3

(3)Príslušný orgán oznámenie preskúma, podľa potreby si vyžiada ďalšie údaje od oznamovateľa a stanoviská od dotknutých orgánov a požiada prevádzkovateľa o vyjadrenie k oznámeniu a k predloženým údajom a stanoviskám.

OÚŽP

SIŽP

Č 12

O 4

Príslušný orgán podľa možnosti čo najskôr a v každom prípade v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva informuje osoby uvedené v odseku 1, ktoré orgánu predložili svoje pozorovania,

§ 27 O 4, 5

(4)Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody nedošlo alebo že nedošlo k environmentálnej škode, príslušný

OÚŽP

SIŽP

o svojom rozhodnutí súhlasiť alebo zamietnuť žiadosť o konanie a svoje rozhodnutie odôvodní.

orgán oznámenie odloží záznamom a upovedomí o tom s uvedením dôvodov oznamovateľa.

(5)Ak sa pri preskúmaní oznámenia preukáže, že došlo k bezprostrednej hrozbe environmentálnej škody alebo že environmentálna škoda vznikla, príslušný orgán postupuje podľa § 4 ods. 3, § 5 ods. 3 a § 6 až 10, pričom o svojom postupe upovedomí s uvedením dôvodov oznamovateľa.

Č 12

O 5

Členské štáty môžu rozhodnúť, že neuplatnia odseky 1 a 4 na prípady bezprostrednej hrozby vzniku škody.

§ 26 O 1

OÚŽP

SIŽP

Č 13

O 1

Osoby uvedené v článku 12 ods. 1 musia mať prístup k súdu alebo inému nezávislému a nestrannému verejnému orgánu, ktorý má právomoc preskúmať procesnú a vecnú zákonnosť rozhodnutí, konania alebo nekonania príslušného orgánu na základe tejto smernice.

§ 25

(1)Účastníkom konania je prevádzkovateľ.

(2)Účastníkom konania podľa § 27 a 28 je aj

d)vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, ktorá je dotknutá environmentálnou škodou, alebo na ktorej sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia;

e)obec, ktorej územie je dotknuté environmentálnou škodou alebo na ktorej území sa budú prijímať a vykonávať preventívne opatrenia alebo nápravné opatrenia,

f)fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť environmentálnou škodou priamo dotknuté.

(3)Účastníkom konania podľa § 27 je aj občianske združenie alebo iná organizácia založená alebo zriadená podľa osobitných predpisov, ktorej cieľom podľa stanov, zriaďovacej listiny, zakladacej listiny, nadačnej listiny alebo ich zmien platných najmenej jeden rok, je ochrana životného prostredia (ďalej len „mimovládna organizácia“), ktorá podala oznámenie podľa § 26 ods. 1, a zároveň písomne oznámila svoj záujem zúčastniť sa na konaní najneskôr do siedmich dní od doručenia upovedomenia podľa § 26 ods. 5.

OÚ ŽP

SIŽP

Č 13

O 2

Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú prístup k spravodlivosti a ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby sa pred využitím správneho konania vyčerpali všetky administratívne postupy preskúmavania.

§ 23 O 1

(1)Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Č 14

Členské štáty prijmú opatrenia na podporu

§ 13

(1)Prevádzkovateľ pracovnej činnosti, podľa § 1 ods. 2,

MŽP SR

O 1

vytvorenia nástrojov a trhov finančného zabezpečenia príslušnými ekonomickými a finančnými prevádzkovateľmi, vrátane finančných mechanizmov pre prípad platobnej neschopnosti, s cieľom umožniť prevádzkovateľom, aby využívali finančné záruky na krytie svojich zodpovedností vyplývajúcich z tejto smernice.

je povinný zabezpečiť finančné krytie svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody, ktorá môže byť spôsobená jeho pracovnou činnosťou, a to nepretržite po celý čas prevádzkovania pracovnej činnosti.

(2)Výška finančného krytia musí zodpovedať výške predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť vrátane analýzy rizika a nápravných opatrení na odstránenie environmentálnej škody.

(3)Prevádzkovateľ je povinný najneskôr do 100 dní od povolenia pracovnej činnosti preukázať príslušnému orgánu spôsob finančného krytia svojej zodpovednosti za environmentálnu škodu vrátane predpokladaných nákladov na nápravnú činnosť a nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody a bezodkladne ho písomne informovať o všetkých jeho zmenách.

OÚ ŽP

SIŽP

Č 14

O 2

Komisia do 30. apríla 2010 predloží správu o účinnosti smernice v podmienkach skutočného odstraňovania škôd, o dostupnosti primeraných nákladov a o podmienkach poistenia a iných druhov finančného zabezpečenia činností, na ktoré sa vzťahuje príloha III. V súvislosti s finančným zabezpečením táto správa posúdi aj tieto aspekty: postupný prístup, strop pre finančnú zábezpeku a vylúčenie nízko rizikových činností. V zmysle tejto správy a rozšíreného posúdenia vplyvov, vrátane analýzy nákladov a prínosov. Komisia v prípade potreby predloží návrhy na systém harmonizovaného povinného finančného zabezpečenia.

n. a.

Č 15

O 1

Ak environmentálna škoda ovplyvňuje alebo by mohla ovplyvniť niekoľko členských štátov, tieto členské štáty budú spolupracovať, vrátane príslušnej výmeny informácií, s cieľom zabezpečiť, aby sa prijali preventívne a v prípade potreby aj nápravné opatrenia v súvislosti s každou takou environmentálnou škodou.

§ 14 O 1, 2

(1)Ak vznikne environmentálna škoda presahujúca hranice štátov alebo bezprostredná hrozba environmentálnej škody presahujúca hranice štátov, pri ktorej je Slovenská republika stranou pôvodu alebo dotknutou stranou, postupuje sa primerane podľa ustanovení § 3 až 13, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, alebo ak sa strana pôvodu a dotknutá strana nedohodnú inak.

(2)Podľa odseku 1 sa postupuje, len ak je zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranou pôvodu a dotknutou stranou.

MŽP SR

Č 15

O 2

Ak dôjde k environmentálnej škode, členský štát, na ktorého území škoda vznikla, poskytne dostatočné informácie členským štátom, ktoré by prípadne mohli byť postihnuté.

§ 14 O 3

(3)Ak je Slovenská republika stranou pôvodu, ministerstvo po doručení oznámenia podľa § 4 ods. 2 alebo § 5 ods. 1 písm. a) bezodkladne informuje dotknutú stranu a dohodne s ňou ďalší postup.

MŽP SR

Č 15

O 3

Ak členský štát zistí škodu v rámci svojich hraníc, ktorá nebola spôsobená v rámci týchto hraníc môže túto záležitosť nahlásiť Komisii a ktorémukoľvek inému dotknutému členskému štátu; môže odporúčať prijatie preventívnych a nápravných opatrení a môže sa snažiť získať v súlade s touto smernicou späť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s prijatím preventívnych alebo nápravných opatrení.

§ 14 O 4, 6

(4)Ak je Slovenská republika dotknutou stranou, príslušný orgán, ktorý zistil vznik environmentálnej škody, oznámi to ministerstvu s uvedením dostupných údajov, najmä o

a)mieste a čase vzniku alebo zistenia environmentálnej škody,

b)pracovnej činnosti alebo udalosti v strane pôvodu, ktorá ju spôsobila, ak je známa alebo pravdepodobná,

c)charaktere a pravdepodobnom rozsahu environmentálnej škody,

d)dosiaľ prijatých preventívnych opatreniach alebo nápravných opatreniach vrátane zmierňujúcich opatrení,

MŽP SR

e)ďalších konkrétnych okolnostiach týkajúcich sa miesta vzniku environmentálnej škody a jeho okolia.

(6) Ak sa ministerstvo dozvie o vzniku environmentálnej škody z oznámenia podľa odseku 5, z oznámenia strany pôvodu alebo iným hodnoverným spôsobom, bezodkladne vstúpi do kontaktu so stranou pôvodu a o tejto environmentálnej škode informuje tiež Európsku komisiu a ďalej postupuje podľa odseku 1.

Č 16

O 1

Táto smernica nebráni členským štátom, aby si ponechali alebo prijali prísnejšie ustanovenia v súvislosti s prevenciou a odstraňovaním environmentálnych škôd, vrátane identifikácie dodatočných činností, ktoré by mali podliehať preventívnym a nápravným požiadavkám tejto smernice a identifikácie ďalších zodpovedných strán.

n. a.

MŽP SR

Č 16

O 2

Táto smernica nebráni členským štátom, aby prijali vhodné opatrenia, ako je zákaz dvojitého vymáhania nákladov v situáciách, kedy by mohlo dôjsť k dvojitému vymáhaniu nákladov následkom súčasného konania príslušného orgánu podľa tejto smernice a osoby, ktorej majetok bol environmentálnou škodou postihnutý.

§ 2 O 2

(2) Environmentálna škoda nezahŕňa škodu na majetku, ani škodu na zdraví.

MŽP SR

Č 17

Táto smernica sa nevzťahuje na:

−škody spôsobené emisiou, udalosťou alebo haváriou, ku ktorej došlo pred dátumom uvedeným v článku 19 ods. 1

−škody spôsobené emisiou, udalosťou alebo haváriou, ku ktorej dôjde po dátume uvedenom v článku 19 ods. 1, ak sú spôsobené špecifickou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončila pred uvedeným dátumom,

−škody, ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktoré škodu spôsobili,

§ 34 P a), b)

§ 1 O 6

a)škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá vznikla pred dňom účinnosti tohto zákona,

b) škodu spôsobenú emisiou, udalosťou alebo haváriou, ktorá síce vznikla po dni účinnosti tohto zákona, avšak bola spôsobená konkrétnou činnosťou, ktorá bola vykonaná a skončená pred dňom účinnosti tohto zákona.

(6)Tento zákon sa nevzťahuje na environmentálnu

MŽP SR

uplynulo viac ako 30 rokov.

škodu, ak od emisie, udalosti alebo havárie, ktorá škodu spôsobila, uplynulo viac ako 30 rokov.

Č 18

O 1

Členské štáty Komisii podajú správy o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tejto smernice najneskôr do 30. apríla 2013. Tieto správy musia obsahovať informácie a údaje uvedené v prílohe

č. VI.

§ 16 P g)

Ministerstvo

g)podáva správy Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona podľa prílohy č. 2,

MŽP SR

Č 18

O 2

Na základe nich Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 30. apríla 2014 správu, ktorá bude obsahovať príslušné návrhy zmien a doplnení.

n. a.

Č 18

O 3

P a)

Správa uvedená v odseku 2 musí obsahovať preskúmanie:

a)uplatňovania:

−článku č ods. 2 a ods. 4 v súvislosti s vylúčením znečistenia, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné právne dokumenty uvedené v prílohách IV a V z pôsobnosti tejto smernice, a

−článku 4 ods. 3 v súvislosti s právom prevádzkovateľ obmedziť svoju zodpovednosť v súlade s medzinárodnými dohovormi uvedenými v článku 4 ods. 3.

n. a.

Č 18

O 3

P a)

V 2

Komisia zohľadní skúsenosti získané v rámci príslušných medzinárodných fór, ako sú ILO a Euratom, a príslušných medzinárodných dohôd, ako aj rozsahu v akom tieto právne dokumenty nadobudli platnosť a/alebo boli modifikované, berúc do úvahy všetky príslušné prípady environmentálnych škôd vyplývajúcich z takýchto činností a prijaté nápravné opatrenia a rozdiely medzi úrovňami zodpovednosti v členských štátoch a berúc do úvahy vzťah medzi zodpovednosťou vlastníkov lodí a príspevkami osôb, pre ktoré sú ropné látky určené, s náležitým

n. a.

zohľadnením každej príslušnej štúdie vykonanej Medzinárodným fondom pre náhradu škôd spôsobených ropným znečistením.

Č 18

O 3

P b)

b)uplatňovania tejto smernice na environmentálne škody spôsobené geneticky modifikovanými organizmami (GMO), najmä z hľadiska skúseností získaných v rámci príslušných medzinárodných fór a dohovorov, ako sú Dohovor o biologickej diverzite a Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti, ako aj výsledky všetkých prípadov environmentálnych škôd spôsobených GMO;

n. a.

Č 18

O 3

P c)

c)uplatňovanie tejto smernice vo vzťahu k chráneným druhom a prirodzeným biotopom;

n. a.

Č 18

O 3

P d)

d)právnych dokumentov, ktoré by sa mohli zahrnúť do príloh III, IV a V.

n. a.

Č 19

O 1

V 1

Členské štáty uvedú do 30. apríla 2007 do účinnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Okamžite budú o tom informovať Komisiu.

Č VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2007 s výnimkou čl. I § 20, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008 a čl. I § 13, ktorý nadobúda účinnosť 1. mája 2012.

MŽP SR

Č 19

O 1

V 2

Ak členské štáty prijmú takéto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo budú takýmto odkazom doplnené pri príležitosti ich oficiálneho uverejnenia. Spôsoby uvádzania takýchto odkazov stanovia členské štáty.

§ 35

Príloha č. 3

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 3.

MŽP SR

Č 19

O 2

Členské štáty oznámia Komisii text ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, spolu s tabuľkou znázorňujúcou, ako ustanovenia tejto smernice korešpondujú s prijatými vnútroštátnymi ustanoveniami.

n. a.

MŽP SR

Č 20

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň jej

n. a.

uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Č 21

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

n. a.

MŽP SR

Príloha I

Kritériá uvedené v článku 2 ods. 1 písm. A

Závažnosť akejkoľvek škody, ktorá má nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu ochrany biotopov alebo druhov sa musí posudzovať odkazom na stav ochrany v čase ich poškodenia, na služby poskytované príjemnosťami, ktoré vytvárajú a na ich schopnosť prirodzenej regenerácie. Významné nepriaznivé zmeny základného stavu by sa mali určiť pomocou merateľných údajov ako sú:

-počet jedincov, ich hustota alebo územie, ktoré pokrývajú,

-úloha jednotlivých jedincov alebo poškodeného územia vo vzťahu k ochrane druhu alebo biotopu, vzácnosť výskytu druhu alebo biotopu (posúdené na miestnej, regionálnej alebo vyššej úrovni, vrátane úrovne spoločenstva),

-schopnosť druhu rozmnožovať sa (podľa dynamiky špecifickej pre daný druh alebo pre danú populáciu), jeho životaschopnosť alebo schopnosť prirodzenej regenerácie biotopu (podľa dynamiky špecifickej pre jeho typické druhy alebo ich populácie),

-schopnosť druhu alebo biotopu zotaviť sa v krátkom čase potom ako došlo k poškodeniu bez akéhokoľvek iného zásahu ako sú napríklad prísnejšie opatrenia na ochranu, do stavu, ktorý má výhradne pôsobením dynamiky druhu alebo biotopu za následok stav, ktorý sa považuje za rovnocenný alebo lepší ako východiskový stav.

Príloha

č. 1

Kritériá závažnosti nepriaznivých účinkov na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 a ods. 3

Pri posudzovaní závažnosti akejkoľvek škody, ktorá má nepriaznivé účinky na dosahovanie alebo udržiavanie priaznivého stavu chránených biotopov alebo chránených druhov, sa vychádza zo stavu ich ochrany v čase vzniku škody a s prihliadnutím na ich funkcie spočívajúce v poskytovaní nimi vytváraných pozitívnych možností, ako aj na schopnosť ich prirodzenej obnovy.

Závažné nepriaznivé zmeny základného stavu sa určujú podľa možnosti merateľnými údajmi, ako sú napríklad

a)počet jedincov chráneného druhu; ich hustota alebo rozloha územia ich výskytu,

b)úloha konkrétnych jedincov alebo poškodeného územia vo vzťahu k ochrane chráneného druhu alebo chráneného biotopu, vzácnosť výskytu chráneného druhu alebo chráneného biotopu (posudzované na miestnej regionálnej alebo vyššej úrovni vrátane úrovne Európskeho spoločenstva),

c)rozmnožovacia schopnosť chráneného druhu (podľa dynamiky špecifickej pre konkrétny druh alebo konkrétnu populáciu) a jeho životaschopnosť alebo schopnosť prirodzenej obnovy chráneného biotopu (podľa dynamiky špecifickej pre jeho charakteristické chránené druhy alebo ich populácie),

Škoda s preukázateľným účinkom na zdravie ľudí sa musí klasifikovať ako závažná škoda.

Nasledujúce škody sa nemusia klasifikovať ako závažné škody:

-negatívne odchýlky, ktoré sú menšie ako prirodzená fluktuácia, ktorá sa pre daný druh alebo biotop považuje za normálnu,

-negatívne odchýlky spôsobené prirodzenými príčinami alebo vyplývajúce zo zásahu súvisiaceho s bežnou správou miest, ako sú definované v záznamoch o biotope alebo v cieľovej dokumentácii alebo ktoré boli vykonané predtým vlastníkmi alebo prevádzkovateľmi,

-škody na druhoch alebo biotopoch, pri ktorých sa preukáže, že sa zotavia v krátkom čase bez zásahu buď do východiskového stavu alebo do stavu, ktorý má výhradne pôsobením dynamiky druhu alebo biotopu za následok stav, ktorý sa považuje za rovnocenný alebo lepší ako východiskový stav.

d)schopnosť chráneného druhu alebo chráneného biotopu potom, ako došlo k jeho poškodeniu, zotaviť sa v krátkom čase bez akéhokoľvek iného zásahu, s výnimkou opatrení na zvýšenú ochranu, a to iba v dôsledku jeho vlastnej dynamiky, do stavu, ktorý možno považovať za rovnocenný alebo lepší, ako bol základný stav.

Škoda s preukázanými účinkami na zdravie ľudí sa musí klasifikovať ako závažná škoda.

Ako závažnú škodu možno klasifikovať aj tieto škody:

a)nepriaznivé odchýlky, ktoré sú menšie ako prirodzená fluktuácia chráneného druhu alebo chráneného biotopu považovaná za normálnu,

b)nepriaznivé odchýlky spôsobené prirodzenými príčinami alebo vyplývajúce zo zásahov súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o lokalitu, ako sú definované v záznamoch o chránených biotopoch alebo v cieľovej dokumentácii alebo ktoré boli predtým vykonané ich vlastníkmi alebo správcami,

c)škoda na chránených druhoch alebo chránených biotopoch, pri ktorých sa preukáže, že sa zotavia v krátkom čase bez potreby iného zásahu do takého stavu, ktorý má výhradne pôsobením dynamiky chráneného druhu alebo chráneného biotopu za následok stav, ktorý sa považuje za rovnocenný alebo lepší ako bol základný stav.

Príloha II

Odstraňovanie environmentálnych škôd

Táto príloha stanovuje spoločný rámec, podľa ktorého sa má postupovať pri výbere najvodnejších opatrení na zabezpečenie

§ 6 - 10

§ 6

Náprava environmentálnej škody

OÚ ŽP

SIŽP

odstránenia environmentálnej škody.

1.Odstránenie škôd na vodách alebo chránených druhoch alebo prirodzených biotopoch

Odstránenie environmentálnej škody v súvislosti s vodou chránenými druhmi alebo prirodzenými biotopmi sa dosiahne prostredníctvom obnovenia životného prostredia do pôvodného stavu pomocou primárnej, doplnkovej a kompenzačnej nápravy, kde:

a)"Primárna" náprava je akékoľvek nápravné opatrenie, ktoré vráti poškodené prírodné zdroje a/alebo zhoršené služby do pôvodného stavu alebo takmer do pôvodného stavu.

b)"Doplnková" náprava je akékoľvek nápravné opatrenie prijaté v súvislosti s prírodnými zdrojmi a/alebo službami ako kompenzácia skutočnosti, že primárne nápravné opatrenie naviedlo k úplnému obnoveniu poškodených prírodných zdrojov a/alebo služieb;

c)"Kompenzačná" náprava je akékoľvek opatrenie prijaté na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov a/alebo služieb, ku ktorým dôjde od dňa vzniku škody až kým primárna náprava nedosiahne úplný účinok;

d)"dočasné straty" znamenajú straty, ktoré sú spôsobené skutočnosťou, že poškodené prírodné zdroje a/alebo služby nemôžu plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre iné prírodné zdroje alebo pre verejnosť dovtedy, kým primárne alebo doplnkové opatrenia nezačnú účinkovať. Nespočívajú vo finančnej kompenzácii pre verejnosť.

(1) Cieľom nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch a chránených biotopoch a vode je obnova životného prostredia do základného stavu a odstránenie závažných rizík nepriaznivých účinkov na zdravie. Tento cieľ sa dosahuje pomocou primárnej nápravy, doplnkovej nápravy a kompenzačnej nápravy.

(2) Primeranosť možností nápravy environmentálnej škody na chránených druhoch, chránených biotopoch a vode sa vyhodnotí použitím najlepších dostupných technológií so zohľadnením týchto kritérií:

a)účinok na zdravie a bezpečnosť,

b)náklady na realizáciu,

c)pravdepodobnosť úspechu,

d)rozsah, v akom sa zabráni budúcim environmentálnym škodám a predíde vedľajším škodám, ako následku realizácie danej možnosti,

e)rozsah prospechu pre všetky zložky prírodného zdroja alebo jeho funkcie,

f)rozsah zohľadnenia spoločenských, ekonomických a kultúrnych záujmov a ostatných faktorov špecifických pre dané miesto,

g)čas potrebný na to, aby náprava environmentálnej škody bola účinná,

h)rozsah obnovenia miesta, na ktorom k environmentálnej škode došlo,

i)geografické prepojenie s poškodeným miestom.

(3) Cieľom nápravy environmentálnej škody na pôde je

Ak primárna náprava nevedie k obnoveniu životného prostredia do pôvodného stavu, potom sa vykoná doplnková náprava. Okrem toho sa urobí kompenzačná náprava na kompenzáciu dočasných strát.

Odstránenie environmentálnej škody, čo sa týka poškodenia vody alebo chránených druhov alebo prírodných biotopov, taktiež znamená, že sa odstráni každé závažné riziko, že by došlo k nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí.

1.1.Ciele nápravných opatrení

Účel primárnej nápravy

1.1.1.Účelom primárnej nápravy je obnoviť poškodené prírodné zdroje a/alebo služby do pôvodného stavu alebo takmer do pôvodného stavu.

Účel doplnkovej nápravy

1.1.2.Ak sa poškodené prírodné zdroje a/alebo služby nevrátia do pôvodného stavu, potom sa urobí doplnková náprava. Účelom doplnkovej nápravy je zabezpečiť pôvodnú úroveň prírodných zdrojov a/alebo služieb, v prípade potreby na náhradnom mieste, aká by bola zabezpečená, ak by sa poškodené miesto vrátilo do pôvodného stavu. Náhradné miesto by malo byť, kde je to možné a vhodné, geograficky spojené s poškodeným miestom, berúc do úvahy záujmy postihnutej populácie.

Účel kompenzačnej nápravy

zabezpečiť odstránenie znečistenia pôdy tak, aby pôda nepredstavovala závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie.

(4) Pri prijímaní a vykonávaní nápravných opatrení na nehnuteľnostiach vo vlastníctve inej osoby, ako je pôvodca environmentálnej škody, sa na obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľnosti použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Po vykonaní nápravných opatrení sú tí, ktorí ich vykonali, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné, do stavu zodpovedajúcemu predchádzajúcemu využívaniu nehnuteľnosti. Ak vykonaním nápravných opatrení vznikne škoda, na jej náhradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody.

§ 7

Primárna náprava

(1)Primárnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktorými sa dosiahne obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu alebo do takmer základného stavu (ďalej len „primárne nápravné opatrenia“).

(2) Pri výbere primárnych nápravných opatrení sa zvažujú možnosti týchto opatrení so zreteľom na obnovu prírodných zdrojov alebo ich funkcií do základného stavu prostredníctvom prirodzenej obnovy alebo prostredníctvom obnovy v čo najkratšom čase.

(3)Ak sa zvolia primárne nápravné opatrenia, ktoré v plnom rozsahu nenavrátia poškodené chránené druhy alebo biotopy alebo vodu do základného stavu, alebo

1.1.3.Kompenzačná náprava sa urobí s cieľom kompenzácie dočasných strát prírodných zdrojov a služieb pred ich obnovením. Táto kompenzácia spočíva v dodatočných zlepšeniach chránených prírodných a druhov alebo vody buď na poškodenom mieste alebo na náhradnom mieste. Nepredstavuje finančnú kompenzáciu pre verejnosť.

1.2. Identifikácia nápravných opatrení

Identifikácia primárnych nápravných opatrení

1.2.1.Musia sa zvážiť možnosti opatrení zameraných priamo na obnovu prírodných zdrojov a služieb do pôvodného stavu v skrátenej lehote alebo prostredníctvom prirodzenej regenerácie.

Identifikácia doplnkových a kompenzačných nápravných opatrení

1.2.2.Pri určovaní rozsahu doplnkových a kompenzačných nápravných opatrení sa najprv zváži použitie ekvivalencie zdrojov alebo služieb. V rámci týchto prístupov sa najprv zvážia opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje a/alebo služby rovnakého typu, kvality a množstva ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo služieb. Kde to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje a/alebo služby. Napríklad zníženie kvality by sa mohlo vyvážiť zvýšením množstva nápravných opatrení.

1.2.3.Ak nie je možné použiť najskôr výber prístupov ekvivalencie zdrojov alebo služieb, použijú sa

ktoré ich navrátia do základného stavu pomalšie, musia sa zároveň prírodné zdroje alebo funkcie prírodných zdrojov, ku ktorých strate dôjde následkom takéhoto rozhodnutia vykompenzovať rozsiahlejšími doplnkovými opatreniami alebo kompenzačnými opatreniami na zabezpečenie rovnakej úrovne prírodných zdrojov alebo funkcií prírodných zdrojov, akú mali pred ich poškodením spôsobeným environmentálnou škodou. Tieto rozsiahlejšie doplnkové nápravné opatrenia alebo kompenzačné nápravné opatrenia sa určia v súlade s postupom podľa § 8 ods. 4 a § 9 ods. 4.

§ 8

Doplnková náprava

(1) Doplnkovou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa prijmú vtedy, ak sa nedosiahla obnova environmentálnou škodou poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií primárnymi nápravnými opatreniami (ďalej len „doplnkové nápravné opatrenia“).

(2) Účelom doplnkových nápravných opatrení je zabezpečiť podobnú úroveň prírodných zdrojov a ich funkcií, aká by bola zabezpečená, ak by sa poškodené miesto vrátilo do základného stavu.

(3) Doplnkové nápravné opatrenia možno prijať a vykonať aj na inom mieste, než na akom bola spôsobená environmentálna škoda, ktoré by malo byť, ak je to možné a vhodné, geograficky spojené s územím na ktorom bola spôsobená environmentálna škoda. Pri určení náhradného územia sa berú do úvahy záujmy verejnosti dotknutej

alternatívne techniky oceňovania. Príslušný orgán môže predpísať spôsob, napríklad peňažné ocenenie, na určenie rozsahu potrebných doplnkových a kompenzačných nápravných opatrení. Ak je možné oceniť stratené zdroje a/alebo služby, ale náhradné prírodné zdroje a/alebo služby nie je možné oceniť v primeranom čase alebo za primeranú cenu, potom príslušný orgán môže zvoliť nápravné opatrenia, ktorých náklady sa rovnajú odhadovanej peňažnej hodnote stratených prírodných zdrojov alebo služieb.

Doplnkové a kompenzačné nápravné opatrenia by mali byť navrhnuté tak, aby zabezpečovali dodatočné prírodné zdroje a/alebo služby, ktoré by odrážali časové preferencie a časový profil nápravných opatrení. Napríklad, čím dlhšia doba uplynie pred dosiahnutím pôvodného stavu, tým väčšie množstvo kompenzačných nápravných opatrení sa prijme (pričom iné veci sú rovnaké).

1.3.Výber možností nápravy

1.3.1.Primerané možnosti nápravy by sa mali vyhodnotiť použitím najlepších dostupných technológií na základe týchto kritérií:

-účinok každej možnosti na zdravie a bezpečnosť verejnosti,

-náklady na realizáciu možnosti,

-pravdepodobnosť úspechu každej možnosti,

-rozsah v akom každá možnosť

environmentálnou škodou.

(4) Pri výbere doplnkových nápravných opatrení je potrebné vziať do úvahy použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom je najprv potrebné vziať do úvahy opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo funkcie rovnakého typu, kvality a množstva ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie, napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení.

§ 9

Kompenzačná náprava

(1) Kompenzačnou nápravou sú nápravné opatrenia, ktoré sa príjmu na kompenzáciu dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií, ktoré nastali od dňa vzniku environmentálnej škody, až kým sa primárnymi nápravnými opatreniami nedosiahne obnova prírodného zdroja alebo ich funkcií (ďalej len „kompenzačné nápravné opatrenia“). Kompenzačná náprava nespočíva vo finančnej kompenzácii pre verejnosť.

(2) Dočasnými stratami sú straty spôsobené skutočnosťou, že prírodné zdroje alebo ich funkcie, poškodené environmentálnou škodou, nemôžu plniť svoje ekologické funkcie alebo poskytovať služby pre iné prírodné zdroje alebo pre verejnosť dovtedy, kým primárne opatrenia alebo doplnkové opatrenia nezačnú účinkovať; nespočívajú vo

zabráni budúcim škodám a predíde vedľajším škodám, ako následku realizácie danej možnosti,

-rozsah, v akom každá možnosť prospieva každej zložke prírodného zdroja a/alebo služby,

-rozsah, v akom každá možnosť zohľadňuje príslušné spoločenské, ekonomické a kultúrne záujmy a ostatné príslušné faktory špecifické pre danú lokalitu,

-čas potrebný na to, aby odstránenie environmentálnej škody bolo účinné,

-rozsah, v akom každá možnosť dosiahne obnovenie miesta, na ktorom k environmentálnej škode došlo,

-geografické prepojenie s poškodeným miestom,

1.3.2.Pri hodnotení rozličných možností nápravy sa môžu zvoliť primárne nápravné opatrenia, ktoré v plnom rozsahu nenavrátia poškodenú vodu alebo chránené druhy alebo prirodzené biotopy do pôvodného stavu alebo ktoré ich navrátia do pôvodného stavu pomalšie. Toto rozhodnutie sa môže prijať len vtedy, ak prírodné zdroje a/alebo služby, ku ktorých strate dôjde na primárnom mieste následkom takéhoto rozhodnutia, sú vykompenzované rozsiahlejšími doplnkovými alebo kompenzačnými opatreniami na zabezpečenie rovnakej úrovne prírodných zdrojov a/alebo služieb, akú pôvodne mali zhoršené služby.

finančnej kompenzácii pre verejnosť.

(3) Účelom kompenzačných nápravných opatrení je kompenzácia dočasných strát prírodných zdrojov alebo ich funkcií pred ich obnovením.

(4) Kompenzačné nápravné opatrenia spočívajú v dodatočných zlepšeniach chránených druhov, biotopov alebo vôd buď na poškodenom mieste alebo na náhradnom mieste.

(5) Pri výbere kompenzačných nápravných opatrení je potrebné vziať do úvahy použitie prístupov ekvivalencie prírodných zdrojov alebo ich funkcií, pričom najprv je potrebné vziať do úvahy opatrenia, ktoré zabezpečia prírodné zdroje alebo ich funkcie rovnakého typu, kvality a množstva ako je typ, kvalita a množstvo poškodených prírodných zdrojov alebo ich funkcií. Ak to nie je možné, zabezpečia sa náhradné prírodné zdroje alebo funkcie napríklad tak, že znížená kvalita prírodných zdrojov alebo ich funkcií sa kompenzuje zvýšením množstva nápravných opatrení.

§ 10

Náprava environmentálnej škody na pôde

(1)Posúdenie vzniku environmentálnej škody na pôde sa zabezpečuje vykonaním analýzy rizík nepriaznivých účinkov znečistenia pôdy na zdravie v dôsledku priameho alebo nepriameho zavedenia látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov na pôdu, do pôdy alebo pod jej povrch (ďalej len „analýza rizík“); ak vznikne environmentálna škoda na poľnohospodárskej pôde,

To bude napríklad v prípade, keď rovnocenné prírodné zdroje a/alebo služby je možné získať inde s nižšími nákladmi. Tieto dodatočné nápravné opatrenia sa určia v súlade s pravidlami uvedenými v oddieli 1.2.2.

1.3.3.Bez ohľadu na pravidlá uvedené v oddieli 1.3.2 a v súlade s článkom 7 ods. 3 je príslušný orgán oprávnený rozhodnúť, že sa neprijmú žiadne ďalšie nápravné opatrenia, ak:

a)už prijaté nápravné opatrenia zabezpečia, že už neexistuje závažné riziko nepriaznivých účinkov na zdravie ľudí, vodu alebo chránené druhy a prirodzené biotopy, a

b)by náklady nápravných opatrení, ktoré by sa mali prijať na dosiahnutie pôvodného stavu alebo podobnej úrovne, boli neprimerané environmentálnym prínosom, ktoré sa majú dosiahnuť.

2.Odstránenie škôd na zemi

Prijmú sa potrebné opatrenia aspoň na zabezpečenie, aby sa príslušné znečisťujúce látky odstránili, kontrolovali, zabránilo sa ich šíreniu alebo sa znížilo ich množstvo tak, aby kontaminovaná zem, berúc do úvahy jej súčasné použitie alebo jej budúce použitie schválené v čase, kedy ku škode došlo, už nepredstavuje žiadne závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie ľudí. Existencia takýchto rizík sa posudzuje pomocou postupov hodnotenia rizika berúc do úvahy charakteristiku a funkciu pôdy, typ a

použijú sa pri analýze rizík aj ustanovenia osobitného predpisu.

(2)Za vykonanie analýzy rizík zodpovedá prevádzkovateľ, pri jej vykonaní postupuje podľa osobitného predpisu. Ak prevádzkovateľ nezabezpečil vykonanie analýzy rizík alebo ak koná príslušný orgán podľa § 5 ods. 3 písm. c) zabezpečí analýzu rizík príslušný orgán.

(3)Pri analýze rizík sa berie do úvahy druh pôdy podľa § 2 ods. 1 písm. j), typ a koncentrácia škodlivých látok, prípravkov a organizmov alebo mikroorganizmov, ich rizikovosť a možnosť rozptýlenia. Spôsob využívania pôdy sa zistí podľa osobitných predpisov, účinných v čase kedy došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde; ak takýto spôsob využívania pôdy nie je možné zistiť, spôsob využívania konkrétneho územia sa určuje podľa charakteru oblasti, v ktorej došlo k vzniku tejto environmentálnej škode, pričom sa berie do úvahy predpokladaný vývoj územia, na ktorom došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde.

(4)Nápravné opatrenia na odstránenie environmentálnej škody na pôde musia zabezpečiť odstránenie znečisťujúcich látok a prípravkov, účinnú kontrolu ich množstva a zabránenie ich šíreniu alebo zníženiu ich množstva tak, aby znečistená pôda nepredstavovala žiadne závažné riziko nepriaznivého účinku na zdravie so zreteľom na jej súčasné alebo budúce využívanie schválené v čase, keď došlo k vzniku environmentálnej škody na pôde. Ak sa v čase posudzovania environmentálnej škody na pôde zmení využívanie pôdy, zohľadní sa táto zmena v prijatých a vykonaných nápravných opatreniach. Pri návrhu

koncentráciu škodlivých látok, prípravkov, organizmov alebo mikroorganizmov, ich riziko a možnosť rozptýlenia. Použitie sa zistí na základe predpisov o využívaní územia alebo prípadne iných príslušných predpisov platných v čase, kedy ku škode došlo.

Ak sa využitie zeme zmení, prijmú sa všetky potrebné opatrenia na predchádzanie akýmkoľvek nepriaznivým účinkom na zdravie ľudí.

Ak predpisy o využívaní územia alebo iné príslušné predpisy chýbajú, charakter príslušnej oblasti, kde došlo ku škode, rozhodne o použití konkrétneho územia, berúc do úvahy jeho predpokladaný vývoj.

Zváži sa možnosť prirodzenej regenerácie, to je možnosť, kedy nedôjde k žiadnemu priamemu zásahu zo strany ľudí do procesu obnovenia.

§ 27 O 4 - 6

nápravných opatrení sa zvažuje možnosť prirodzenej obnovy pôdy.

(4)Ak v konaní o uložení povinnosti vykonať nápravné opatrenia nie je možné pri doplnkových nápravných opatreniach alebo kompenzačných nápravných opatreniach použiť výber prístupov uprednostňujúcich ekvivalenciu prírodných zdrojov alebo ich funkcií, príslušný orgán použije alternatívne techniky oceňovania.

(5)Pri postupe podľa odseku 4 príslušný orgán uloží povinnosť vykonať peňažné ocenenie na určenie rozsahu doplnkových nápravných opatrení a kompenzačných nápravných opatrení. Ak je možné oceniť prírodné zdroje alebo ich funkcie poškodené alebo zničené environmentálnou škodou, ale náhradné prírodné zdroje alebo ich funkcie nie je možné oceniť v primeranom čase alebo za primeranú cenu, môže príslušný orgán určiť nápravné opatrenia, ktorých náklady sa rovnajú odhadovanej peňažnej hodnote environmentálnou škodou poškodených alebo zničených prírodných zdrojov alebo ich funkcií.

(6)Príslušný orgán ukladá povinnosť vykonať doplnkové nápravné opatrenia a kompenzačné nápravné opatrenia tak, aby tieto nápravné opatrenia zabezpečovali dodatočné prírodné zdroje alebo ich funkcie pričom zohľadňuje čas potrebný na dosiahnutie základného stavu napríklad tak, že dlhší čas do dosiahnutia základného stavu vyváži zvýšením množstva kompenzačných nápravných opatrení.

Príloha III

Činnosti uvedené v článku 3 ods.

1.Prevádzka zariadení podliehajúcich povoleniu podľa smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania [1]. To znamená všetky činnosti uvedené v prílohe I smernice 96/61/ES s výnimkou zariadení alebo časti zariadení, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov.

2.Činnosti odpadového hospodárstva, vrátane zberu, prepravy, zhodnocovania a zneškodňovania odpadov a nebezpečných odpadov, vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a následnej starostlivosti o miesta zneškodňovania, ktoré podliehajú povoleniu alebo registrácii podľa smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch [2] a smernice Rady 91/689 z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch [3].

Tieto činnosti okrem iného zahŕňajú prevádzku skládok podľa smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1996 o skládkach odpadov [4] a prevádzku spaľovní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov [5].

Na účely tejto smernice môžu členské štáty rozhodnúť, že tieto činnosti nebudú zahŕňať používaní splaškových kalov z čistiarní komunálnych odpadových vôd upravených na schválenú úroveň na poľnohospodárske účely.

3.Každé vypúšťanie odpadových

§ 1 O 2

Tento zákon sa vzťahuje na environmentálnu škodu a bezprostrednú hrozbu takejto škody spôsobenú, bez ohľadu na zavinenie, ktoroukoľvek z týchto pracovných činností :

a)prevádzkou zariadení podliehajúcich integrovanému povoleniu podľa osobitného predpisu, s výnimkou zariadení alebo ich častí, ktoré sa používajú na výskum, vývoj a testovanie nových výrobkov a procesov,

b)zberom, prepravou, zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadov s výnimkou aplikácie čistiarenského kalu do pôdy v súlade s osobitným predpisom, ktoré sú vykonávané na základe

1.súhlasu podľa osobitného predpisu alebo

2.registrácie podľa osobitného predpisu,

c)cezhraničným pohybom odpadov, ktorý vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu,

d)vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, ktoré vyžaduje predchádzajúce povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

e)vypúšťaním znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo injektážou znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré vyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu6) vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

f)odberom vody a vzdúvaním vody, ktoré

vôd do vnútrozemských povrchových vôd, ktoré si vyžaduje predchádzajúce povolenie podľa smernice Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva [6].

4.Každé vypúšťanie látok do podzemných vôd, ktoré si vyžaduje predchádzajúce povolenie podľa smernice Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pre znečistením niektorými nebezpečnými látkami [7].

5.Vypúšťanie alebo injektáž znečisťujúcich látok do povrchových alebo pozemných vôd, ktoré si vyžaduje povolenie, oprávnenie alebo registráciu podľa smernice 2000/60/ES.

6.Odber vody a vzdúvanie vody, ktoré podliehajú predchádzajúcemu povoleniu podľa smernice 2000/60/ES.

7.Výroba, použitie, uskladnenie, spracovanie, plnenie, uvoľňovanie do životného prostredia a miestnu prepravu

a)nebezpečných látok, ako sú definované v článku 2 ods. 2 smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok [8];

vyžadujú predchádzajúce povolenie podľa osobitného predpisu vrátane povolenia s tým spojených vodných stavieb,

g)výrobou, používaním, uskladňovaním, spracúvaním, plnením, uvoľňovaním do životného prostredia a vnútropodnikovou prepravou

1.nebezpečných chemických látok a nebezpečných chemických prípravkov podľa osobitného predpisu,

2.prípravkov na ochranu rastlín vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,

3.biocídnych výrobkov vrátane ich uvádzania na trh podľa osobitného predpisu,

i)prevádzkou veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia vyžadujúcou súhlas podľa osobitného predpisu,

j)používaním geneticky modifikovaných organizmov v uzavretých priestoroch vrátane ich prepravy podľa osobitného predpisu,

k)zámerným uvoľňovaním geneticky modifikovaných organizmov podľa osobitného predpisu.

b)nebezpečných prípravkov, ako sú definované v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných prípravkov [9];

c)prípravkov na ochranu rastlín, ako sú definované v článku 2 ods. 1 smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní výrobkov na ochranu rastlín na trh [10];

d)biocídnych výrobkov, ako sú definované v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh [11].

8.Preprava nebezpečného tovaru alebo znečisťujúceho tovaru cestnou dopravou, železničnou dopravou, vnútrozemskou vodnou dopravou, námornou dopravou mori alebo leteckou dopravou, ako je definovaná buď v prílohe A smernice Rady 94/55/ES z 21. novembra 1994 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou [1] alebo v prílohe smernice Rady 96/49/ES z 23. júla 1996 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru

železničnou dopravou [2] alebo ako je definovaná v smernici Rady 93/75/EHS z 13. septembra 1993 o minimálnych požiadavkách pre plavidlá plaviace sa do prístavov spoločenstva alebo opúšťajúce prístavy spoločenstva a prepravujúce nebezpečný alebo znečisťujúci tovar [3].

9.Činnosť zariadení podliehajúca povoleniu podľa smernice Rady 84/360/EHS z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení [4] v súvislosti s uvoľňovaním do ovzdušia ktorejkoľvek zo znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje vyššie uvedená smernica.

10.Akékoľvek použitie v uzavretých priestoroch, vrátane prepravy, týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov, ako sú definované v smernici Rady 90/219/EHS z 23. apríla 1990 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov [5].

11.Akékoľvek zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ich preprava a uvádzanie na trh, ako sú definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES [6].

12.Cezhraničný pohyb zásielok odpadov v rámci, do alebo z Európskej únie, ktorá si vyžaduje povolenie alebo je zakázaná v zmysle nariadenia Rady (EHS) 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z

Európskeho spoločenstva [7].

Príloha IV

Medzinárodné dohovory uvedené v článku 4 ods. 2

e)Medzinárodný dohovor z 27. novembra 1992 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia ropnými látkami;

f)Medzinárodný dohovor z 27. novembra 1992 o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropnými látkami;

g)Medzinárodný dohovor z 23. marca 2001 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov;

h)Medzinárodný dohovor z 3. mája 1996 o zodpovednosti a náhrade škôd pri preprave nebezpečných a škodlivých látok po mori;

i)Dohovor z 10. októbra 1989 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené pri preprave nebezpečného tovaru po cestách, železniciach a na plavidlách vnútrozemskej plavby.

n.a.

SR nie je zmluvnou stranou uvedených dohovorov

Príloha V

Medzinárodné právne dokumenty uvedené v článku 4 ods. 4

a)Parížsky dohovor z 29. júla 1960 o zodpovednosti tretích strán v oblasti jadrovej energie a Bruselský dodatkový dohovor z 31. januára 1963;

b)Viedenský dohovor z 21. mája 1963 o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody;

c)Dohovor z 12. septembra 1997 o

n.a.

SR nie je zmluvnou stranou uvedených dohovorov

doplnkových náhradách za jadrové škody;

d)Spoločný protokol z 21. septembra 1988 o uplatňovaní Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru;

e)Bruselský dohovor zo 17. decembra 1971 o občianskoprávnej zodpovednosti v oblasti námornej prepravy jadrového materiálu.

Príloha VI

Informácie a údaje uvedené v článku 18 ods. 1

Správy uvedené v článku 18 ods. 1 zahŕňajú zoznam konkrétnych prípadov environmentálnych škôd a konkrétnych prípadoch zodpovednosti podľa tejto smernice s nasledujúcimi informáciami a údajmi pri každom konkrétnom prípade:

1.Typ environmentálnej škody, dátum vzniku a/alebo zistenia škody a dátum, kedy sa začalo konanie podľa tejto smernice.

2.Klasifikačný kód činnosti zodpovednej právnickej osoby (osôb) [1].

3.Informácie či zodpovedné strany alebo spôsobilé subjekty využili súdne preskúmanie. (Uvedie sa typ nárokujúcich strán a výsledok konania.)

4.Výsledok procesu nápravy.

5.Dátum skončenia konania.

Členské štáty môžu vo svojich správach uviesť akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považujú za užitočné na umožnenie správneho posúdenia pôsobenia tejto

Príloha č. 2

Obsah správy predkladanej Európskej komisii o uplatňovaní tohto zákona

Správa zahŕňa zoznam konkrétnych prípadov environmentálnych škôd a konkrétnych prípadov zodpovednosti s nasledujúcimi informáciami a údajmi pri každom konkrétnom prípade:

1. Typ environmentálnej škody, dátum vzniku a zistenia environmentálnej škody, dátum, kedy sa začalo konanie podľa tohto zákona.

2. Kód prevažujúcej činnosti.1)

3. Informácie či účastníci konania využili opravné prostriedky; označia sa účastníci konania a výsledok konania.

4. Výsledný stav po vykonaní nápravných opatrení.

5. Dátum ukončenia konania.

6. Ďalšie informácie, ktoré sa považujú za potrebné z hľadiska správneho uplatňovania tohto zákona, ako sú napríklad:

MŽP SR

smernice, napríklad:

1.Náklady vynaložené na nápravné a preventívne opatrenia, ako sú definované v tejto smernici:

-zaplatené priamo zodpovednými stranami, ak sú tieto informácie k dispozícii;

-získané dodatočne od zodpovedných strán;

-nezískané dodatočne od zodpovedných strán. (Mali by sa uviesť dôvody, prečo neboli získané späť.)

2.Výsledky opatrení na podporu a realizáciu nástrojov finančného zabezpečenia použitých v súlade s touto smernicou.

3.Posúdenie dodatočných administratívnych nákladov, ktoré každý rok vzniknú verejnej správe pri zriaďovaní a prevádzke administratívnych štruktúr potrebných na vykonávanie a vymáhanie uplatňovania tejto smernice.

6.1. Náklady, vynaložené na nápravné a preventívne opatrenia.

6.1.1 priamo osobami zodpovednými za náhradu nákladov podľa ustanovení zákona,

6.1.2. získané dodatočne od osôb zodpovedných za náhradu nákladov,

6.1.3. nezískané dodatočne od osôb, zodpovedných za náhradu nákladov; zároveň sa uvedú dôvody, prečo tieto náklady neboli získané späť.

6.2. Výsledky opatrení na podporu a realizáciu nástrojov finančného krytia zodpovednosti za environmentálnu škodu.

6. 3. Posúdenie dodatočných administratívnych nákladov, ktoré každý rok vzniknú orgánom verejnej správy pri zriaďovaní a prevádzke administratívnych štruktúr potrebných na vykonávanie ustanovení tohto zákona.