16

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon”) bol naposledy novelizovaný zákonom č. 265/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2005. Od účinnosti tejto novely zákona bolo možné dostatočne posúdiť jej vplyv na aplikačnú prax. Novela zaviedla niektoré nové prvky do zákona, ktoré sú nesporne pozitívom pri jeho aplikácii, avšak aj napriek tomu sa vyskytuje viacero ustanovení zákona, ktoré si vyžadujú jeho ďalšiu zmenu a doplnenie v záujme sprehľadnenia a zefektívnenia všetkých činností pri nadobúdaní, strate a osvedčovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení z augusta 2006 zakotvila prijatie úpravy pravidiel udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky cudzincom s cieľom dôkladnejšieho preverovania žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky. Táto úloha bola zakomponovaná následne do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Navrhovanou novelou zákona sa reaguje aj na potreby vyplývajúce z praktickej aplikácie zákona, najmä na platný právny stav, ktorý nastal po prijatí ostatnej novely tohto zákona účinnej od 1. septembra 2005. Touto novelou sa podrobnejšie upravili podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ktoré musia byť dokladované na základe stanovísk nielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom dožiadaní cez medzinárodné inštitúcie. V záujme objektívneho posúdenia skutkového stavu, najmä plnenia povinností zo strany žiadateľov, je potrebné rozšíriť rozsah predkladaných dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti a predĺžiť dĺžku povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je predpokladom dostatočnej integrácie žiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho bezúhonnosti a preukázania prínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti. Uvedený proces si vyžaduje nároky na zaobstaranie všetkých príslušných dokladov, čo má zásadný vplyv na dĺžku rozhodovacieho procesu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

V rámci správneho konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je ministerstvo vnútra povinné si vyžiadať stanoviská od orgánov Policajného zboru a iných bezpečnostných orgánov, ktoré zisťujú potrebné informácie prostredníctvom informácií v databázach medzinárodných bezpečnostných inštitúcií. Vzhľadom na neustále narastajúce nebezpečenstvo organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu vrastá potreba dôsledného preverovania všetkých relevantných informácií týkajúcich sa žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je ministerstvo vnútra v rámci konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky povinné postupovať aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom, ako aj ďalších súvisiacich právnych predpisov Európskej únie. Doterajšie znenie zákona upravuje dĺžku lehoty na rozhodovanie, ktorú nemožno z uvedených dôvodov dodržať, a preto je potrebné ju predĺžiť v záujme objektívneho posúdenia veci. Súčasná dĺžka lehoty je nedostačujúca aj vzhľadom na to, že stanoviská niektorých štátnych orgánov, ktoré sú rozhodujúce pre konanie vo

17

veci, nemožno vypracovať a doručiť v priebehu niekoľkých mesiacov tak, aby správny orgán mohol vo veci rozhodnúť včas.

Ustanovenie o podmienkach na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je potrebné doplniť o preukazovanie plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky. Z hľadiska zistenia stupňa integrácie cudzinca do spoločnosti a jeho stotožnenia sa s právnym poriadkom štátu je potrebné získavať aj informácie o jeho sociálnom postavení, pokiaľ ide o zamestnanie, podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť a z toho vyplývajúce plnenie povinností voči štátu.

Nakoľko zákon obsahuje aj niektoré povinnosti fyzických osôb, je potrebné v záujme možnosti vynútiteľnosti splnenia týchto povinností v prípade ich dobrovoľného nesplnenia doplniť do zákona aj sankcie v podobe postihu za priestupky .

V rámci konania podľa zákona dochádza k problémom pri doručovaní písomností do vlastných rúk z dôvodu neohlásenia zmeny pobytu, čo následne spôsobuje prieťahy v konaní a neodôvodnené zaťažovanie správneho orgánu, ako aj zbytočné zvyšovanie finančných nákladov na doručovanie. V tejto súvislosti je vhodné upraviť spôsob doručovania písomností priamo v zákone so zohľadnením všetkých osobitostí vyplývajúcich z konania o štátnom občianstve.

Doterajšie znenie zákona si vyžaduje aj drobné legislatívne úpravy, ktoré spresnia text zákona a umožnia jeho jednoznačný výklad pri aplikácii v praxi.

Zákonom sa stručne novelizuje vzhľadom na požiadavky praxe, občanov ako aj novo vydávané osobné doklady zákon o mene a priezvisku tak, aby mohli občania používať v úradnom styku všetky mená uvedené v matrike.

V samostatnom článku sa navrhuje novelizovať zákon o správnych poplatkoch. Na základe tejto novely sa zvýšia niektoré poplatky vyberané obcami a orgánmi štátnej správy, pretože súčasné poplatky už nezodpovedajú náročnosti úkonov a ich finančnému pokrytiu.

Na základe medzirezortného pripomienkového konania bola do návrhu zapracovaná požiadavka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a bol doplnený nový článok IV, ktorým sa novelizuje zákon č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, a to v prechodných ustanoveniach tak, aby zostali preukazy vydávané podľa doterajšej právnej úpravy aj po 1. auguste 2007 v platnosti, aby nedošlo k obrovskému nárastu administratívy, ako aj zvýšeniu finančných nárokov na štátny rozpočet ako aj súkromné financie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, Európskym dohovorom o občianstve a ďalšími medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

18

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

a)zvýšený príjem rozpočtov obcí nemožno kvantifikovať, pretože neexistuje evidencia úkonov a štatistický prehľad o nich od jednotlivých obcí, ktoré sú matričnými úradmi,

b)zvýšenie cca 1,1 mil. Sk príjmov rozpočtu štátu v súvislosti s poplatkami za registrácie a úkony súvisiace s nimi oproti roku 2006, pri predpokladanom počte úkonov

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Minimálny, len v súvislosti s individuálnymi podaniami a výberom príslušných správnych poplatkov za vykonané úkony

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Bez dopadov

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Bez dopadov

Piata časť: Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Bez dopadov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie

19

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Keďže problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6.

II . Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Cieľom je spresnenie úpravy predmetu zákona tak, aby korešpondoval so skutočným obsahom, pričom sa vzhľadom na navrhované doplnenie zákona o priestupky na úseku štátneho občianstva predmet zákona dopĺňa aj o túto skutočnosť.

K bodom 2, 11, 12, 14, 20, 26, 30, 32, 35, 36, 41, 42, 47, 52, 62, a 65

Ide o precizovanie doterajšieho textu a zjednotenie používanej terminológie vzhľadom na existujúcu právnu úpravu. Cieľom je predchádzanie možnému nejednoznačnému výkladu ako aj následnej aplikácii predmetných ustanovení a upraviť dĺžky pobytu v súlade so všeobecným predĺžením pobytu.

K bodu 3

Vzhľadom na ústavnú úpravu, podľa ktorej nie je možné štátne občianstvo Slovenskej republiky odňať, sa sprísňuje jedna zo základných podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, a to dĺžka trvalého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky pred podaním žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z päť na osem rokov. Počas dlhšieho pobytu na území Slovenskej republiky bude možné dôkladnejšie preveriť zžitie sa žiadateľa s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s našim kultúrnym prostredím.

K bodu 4

Zmena ustanovenia o bezúhonnosti reaguje na nové zákonné úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku. Zároveň umožní kvalifikovanejšie a presnejšie posudzovanie osoby žiadateľa z hľadiska jeho protiprávneho konania, ktorého posúdenie je nevyhnutné na účely rozhodovania o udelení štátneho občianstva.

K bodu 5

Úprava je potrebná vzhľadom na prijatie nového Trestného zákona a Trestného poriadku.

20

K bodu 6, 24 a 25

Navrhovanou úpravu sa konkretizujú a spresňujú pravidlá preukazovania ovládania slovenského jazyka žiadateľom ako jednej zo zákonných podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

K bodu 7

Konkretizujú sa povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z osobitných právnych predpisov, ktoré je povinný žiadateľ dodržiavať.

K bodu 8

Vypúšťa sa výnimka ovládania slovenského jazyka pre okruh žiadateľov o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky uvedených v § 7 ods. 2 zákona.

K bodu 9

Jednoznačne sa ustanovuje, že manželstvo žiadateľa so štátnym občanom Slovenskej republiky musí v čase rozhodovania trvať a zároveň sa text zosúľaďuje s terminológiou používanou aj v iných právnych predpisoch.

K bodu 10

Rozširuje sa okruh oblastí, v ktorých sa môže žiadateľ významne zaslúžiť o prínos pre Slovenskú republiku a z tohto dôvodu mu možno udeliť štátne občianstvo. Navrhuje sa, aby udelenie štátneho občianstva po novele zákona bolo možné aj osobám, ktoré sú významné v spoločenskom živote a to najmä z dôvodu, že ich činnosť na území Slovenskej republiky má zásadný vplyv na konanie najvýznamnejších kultúrnych a ekonomických ustanovizní, ktoré ovplyvňujú svojou pôsobnosťou celospoločenské dianie, ale aj reprezentujú Slovenskú republiku doma i v zahraničí.

K bodu 13

Aj v prípadoch, ak je žiadateľom o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky azylant, sa ustanovuje minimálna dĺžka pobytu azylanta na území Slovenskej republiky na päť rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti. Uvedená dĺžka pobytu je potrebná na dostatočné preskúmanie integrácie azylanta do spoločnosti, nakoľko skutočná identita týchto osôb je počas konania udelenia azylu na území Slovenskej republiky často nezistiteľná.

K bodu 15

Navrhovanou úpravou sa zjednodušujú zákonné podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky ako bývalým občanom Slovenskej republiky prepustených podľa § 9 zákona (bývalí štátni občania Slovenskej republiky, ktorí o prepustenie zo štátneho

21

zväzku Slovenskej republiky boli nútení požiadať v súvislosti s nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu, ktorého právny poriadok neumožňoval dvojaké štátne občianstvo), tak isto aj osobám, ktorých jeden z rodičov bol v čase ich narodenia československým štátnym občanom a podľa vtedajšej právnej úpravy nevykonal úkon smerujúci k získaniu československého štátneho občianstva pre dieťa. Doterajšia právna úprava takýmto žiadateľom nepriznávala osobitné postavenie.

K bodu 16 a 22

Navrhovaná úprava sa vykonáva z dôvodu účinnosti zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorým sa zaviedla nová terminológia a ktorú je potrebné používať aj v tomto zákone. Zároveň sa predlžuje dĺžka nepretržitého pobytu bezprostredne predchádzajúceho podaniu žiadosti žiadateľom s priznaným postavením Slováka žijúceho v zahraničí z dvoch rokov na tri roky.

K bodu 17

Ustanovenie sa dopĺňa o ďalších žiadateľov, ktorých doterajšia právna úprava neriešila.

K bodu 18

Spresňuje sa znenie § 7 ods. 6 a vypúšťa sa lehota, ktorá bola potrebná podľa doterajšieho právneho stavu.

K bodu 19

Podľa terajšieho stavu o všetkých žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky rozhoduje podľa organizačného poriadku ministerstva vnútra odbor štátneho občianstva sekcie verejnej správy. Odvolacím orgánom je minister.

Navrhuje sa, aby o žiadostiach podľa § 7 ods. 2 písm. b) t.j., v prípadoch, v ktorých možno udeliť výnimku, ak ide o žiadateľa, ktorý sa významným spôsobom zaslúžil o prínos pre Slovenskú republiku v niektorých spoločenských oblastiach rozhodoval priamo minister vnútra. Ide vo všetkých prípadoch o to, že udelenie štátneho občianstva podporujú priamo ministri prípadne ďalší iní ústavní činitelia. Návrh sa odôvodňuje aj tým, že ide o priamu komunikáciu medzi ústavnými činiteľmi.

Taktiež aj podľa právnych poriadkov iných krajín Európskej únie rozhoduje v obdobných prípadoch o udelení štátneho občianstva priamo ústavný činiteľ alebo člen exekutívy (napr. prezident, minister). Podľa evidencie ministerstva vnútra ide o desať až dvadsať prípadov ročne.

Odbor štátneho občianstva preskúma pred rozhodnutím ministra všetky ostatné okolnosti, ktorých splnenie sa inak zákonom vyžaduje.

K bodu 21

Zakotvuje sa povinnosť predložiť pri žiadosti doklad o bezúhonnosti nie starší ako 6 mesiacov každého štátu, ktorého je alebo bol žiadateľ štátnym občanom, ako aj štátov, v ktorých mal žiadateľ v posledných 15 rokoch pred podaním žiadosti povolený pobyt.

22

K bodu 23

Taxatívne sa vymenúvajú ďalšie doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť pri podaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, s ktorých je možné zistiť plnenie povinností vyplývajúcich z právneho poriadku Slovenskej republiky resp. skutočností o osobnom stave žiadateľa a zdroji jeho príjmov.

K bodu 27

Zakotvuje sa povinnosť aj pri žiadostiach maloletých detí do 14 rokov predkladať potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného a dĺžke trvania poistného vzťahu.

K bodu 28

Ustanovenie reaguje na právny stav, ktorý vyplynie z nového zákona o registri trestov od 1. mája 2007.

K bodu 29

V konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa zakotvuje obligatórna súčinnosť ministerstva s osobitným útvarom Policajného zboru vo forme stanoviska k žiadosti a v prípade potreby aj stanoviska od Slovenskej informačnej služby resp. iného štátneho orgánu. Výslovne sa uvádza, že pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa berie zreteľ na verejný záujem a osobitne na bezpečnostné hľadisko vyplývajúce zo stanovísk dožiadaných orgánov.

K bodu 31

Uvedená zmena je nutná z dôvodu zosúladenia jednotlivých ustanovení tohto zákona, pretože niektorí žiadatelia spĺňajúci podmienky podľa § 7 ods. 2 až 6 nemusia mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ako jednu z podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ale postačuje u nich iná forma povoleného pobytu (prechodný, tolerovaný).

K bodu 33

Predlžuje sa lehota správneho orgánu potrebná na rozhodnutie o žiadosti, pretože doterajšia lehota je nedostačujúca. V rámci správneho konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je ministerstvo vnútra povinné si vyžiadať stanoviská od orgánov Policajného zboru a v prípade potreby aj od iných bezpečnostných orgánov vzhľadom na neustále narastajúce nebezpečenstvo organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu. Z dôvodu dôsledného preverenia všetkých relevantných informácií týkajúcich sa žiadateľa je potrebné lehotu na rozhodnutie vo veci predĺžiť.

K bodu 34

Doplnením § 8a o odsek 8 sa taxatívne ustanovujú obsahové a formálne náležitosti listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky.

Ustanovením odseku 9 sa riešia tie prípady, kedy po vydaní listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky pred jej prevzatím žiadateľom sa zistia nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú štátne občianstvo Slovenskej republiky neudeliť. Uvedená úprava je nutná vzhľadom na ústavou zakotvenú nemožnosť odňatia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Na takéto prípady nemožno preto aplikovať ustanovenia správneho poriadku o tzv. mimoriadnych opravných prostriedkoch proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov v prípade zistenia nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.

23

K bodu 37

Predĺžením lehoty sa sleduje možnosť dôkladnejšieho posúdenia opakovanej žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, po uplynutí ktorej bude možno znovu posúdiť mieru integrácie žiadateľa do spoločnosti a jeho zžitie sa s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

K bodu 38

Vylučuje sa možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam o zastavení konania podľa tohto zákona. Ide o tie prípady, kedy žiadateľ buď nespĺňa jednu zo základných podmienok na udelenie štátneho občianstva, a to potrebnú dĺžku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ďalej ak mu v čase konania o žiadosti zaniklo povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky, ako aj vtedy, keď si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky do 6 mesiacov od doručenia písomnej výzvy na jej prevzatie.

Možnosť použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa správneho poriadku touto zmenou nie je dotknutá.

K bodu 39

V praxi sa vyskytujú prípady, že po odovzdaní listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvo vnútra zistí, že cudzinci, ktorí nespĺňajú podmienky zákona, predložili príslušnému krajskému úradu sfalšované alebo inak pozmenené doklady (napr. doklad o pobyte cudzinca, osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, a pod.). Je preto potrebné na tieto skutočnosti reagovať. Týmto návrhom sa ustanovenie rozčleňuje kvôli prehľadnosti do jednotlivých písmen a zároveň sa dopĺňa aj o prípady, kedy žiadateľ v konaní predložil doklady inej osoby, za ktorú sa vydáva, ako aj prípady, kedy bola listina vydaná bez znalosti skutočností, ktoré mohli mať na rozhodnutie podstatný vplyv, avšak tieto skutočnosti žiadateľ počas konania neoznámil, hoci takúto povinnosť mal.

Keďže Ústava Slovenskej republiky neumožňuje odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti vôli občana, je potrebné výslovne v zákone ustanoviť, že v takýchto prípadoch štátne občianstvo nevzniklo.

Riešenia reagujúce na takéto konanie žiadateľa o štátne občianstvo má aj právny poriadok iných štátov, napr. Maďarská republika po takomto odhalení zrušuje štátne občianstvo, čo však náš právny poriadok vzhľadom na znenie ústavy neumožňuje.

K bodu 40

Ustanovenie sa rozširuje o ďalší štátny orgán, ktorému sa oznamuje skutočnosť, že štátne občianstvo Slovenskej republiky osobe, ktorej bola vydaná listina, nevzniklo.

K bodu 43

Náležitosti žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodné priezvisko, rodné číslo a o adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

24

K bodu 44

Ustanovením sa zavádza potreba podania samostatnej žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky aj pre maloleté deti od 14 rokov veku.

K bodu 45

Novým znením odseku 9 sa taxatívne ustanovujú obsahové a formálne náležitosti listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

K bodu 46

V ustanovení odseku 9 sa navrhuje upraviť šesť mesačná lehota na vydanie rozhodnutia o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nakoľko lehota podľa správneho poriadku je vzhľadom na charakter uvedeného konania príliš krátka.

Ustanovením odseku 10 sa riešia tie prípady, kedy po vydaní listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky pred jej prevzatím žiadateľom sa zistia nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú neprepustiť štátneho občana zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Odsekom 11 sa špecifikuje deň straty štátneho občianstva Slovenskej republiky a ustanovuje sa postup príslušných štátnych orgánov pri odovzdávaní listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Ustanovením odseku 12 sa obdobne ako v konaní o žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zakotvuje povinnosť zastaviť konanie ak si žiadateľ listinu o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky bez vážneho dôvodu neprevezme v zákonom ustanovenej lehote pričom sa zároveň v odseku 13 ustanovuje, že sa proti takémuto rozhodnutiu nemožno odvolať.

K bodu 48

Ustanovením sa upresňuje nutnosť osobného podania žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ako aj miesta, kde je možné takúto žiadosť podať.

K bodu 49

Náležitosti žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodné priezvisko, rodné číslo a o adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 50

Ustanovenie má za cieľ predchádzať prípadom, keď nie je možné na základe zákonom ustanovených dokladov, ktoré sa predkladajú ku žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zistiť či žiadateľ je štátnym občanom alebo nie je, a preto sa ustanovuje možnosť krajskému úradu vyžiadať si aj iné potrebné doklady na posúdenie žiadosti o vydanie osvedčenia.

K bodu 51

Náležitosti osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodné priezvisko a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 53

25

Upravuje sa postup v prípade zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, s tým, že zamietnutá žiadosť musí byť písomne odôvodnená z hľadiska jednoznačnosti vyjadrenia dôvodov zamietnutia a možnosti jej následného preskúmania.

K bodu 54

Zavádza sa povinnosť krajskému úradu viesť evidenciu okrem vydaných osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky aj o zamietnutých žiadostiach o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 55 a 56

Doplnením odseku 11 sa zavádza povinnosť ministerstvu vnútra viesť evidenciu neplatných osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Táto povinnosť sa ukladá v súvislosti s možným zneužitím takýchto osvedčení.

Na účely informovanosti je ministerstvo vnútra povinné podľa odseku 12 oznámiť tieto skutočnosti obci podľa miesta trvalého pobytu, príslušnému útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, subjektom vykonávajúcim sociálne poistenie a príslušnej zdravotnej poisťovni.

V odseku 13 sa dopĺňa kompetencia krajského úradu na vydávanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky za účelom preukázania tejto skutočnosti ku dňu úmrtia osoby alebo k inému dňu v minulosti na účely konania pred inými orgánmi verejnej moci. Štátne občianstvo Slovenskej republiky ku dňu podania žiadosti sa preukazuje osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré sa vydáva podľa predchádzajúcich odsekov.

K bodu 57

Doterajšia prax ukázala, že aj v tejto oblasti dochádza ku konaniam zo strany niektorých osôb, ktoré porušovali povinnosti ustanovené týmto zákonom a ktorých nesplnenie môže mať zásadný vplyv na konanie ďalších fyzických a právnických osôb, obcí, štátnych orgánov a pod. Toto konanie často spočívalo v zneužití neplatných verejných listín týkajúcich sa štátneho občianstva.

Skutkové podstaty a sankcie sledujú cieľ zamedziť takýmto konaniam a zjednať nápravu tak, aby evidencia o udelených štátnych občianstvach a osvedčeniach o štátnom občianstve nevykazovala chybovosť, pretože sa z nej poskytujú informácie orgánom verejnej moci na ich konanie.

K bodu 58 a 60

Osobitný charakter konania o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky vyžaduje vykonať viaceré odchýlky od všeobecných pravidiel doručovania ustanovených všeobecným predpisom, t.j. zákonom o správnom konaní. Tieto úpravy sú vyvolané praxou a opodstatnené z hľadiska konštitutívnych účinkov doručenia. Úpravy ďalej reagujú na skutočnosti, že sa mnohí žiadatelia s vedomím možného zamietavého rozhodnutia vyhýbajú jeho prevzatiu.

K bodu 59

Upravuje sa súčinnosť orgánov verejnej moci pri konaniach upravených týmto zákonom a osobitne sa upravujú oprávnenia bezpečnostných orgánov Slovenskej republiky na získavanie

26

informácií za účelom vydania stanoviska k žiadostiam o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

K bodu 61

V doterajšom ustanovení chýba vzťah o ustanovení príslušnosti orgánu štátnej správy na podanie vyhlásenia podľa § 3 ods. 3 a § 12 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva. V praxi sa totiž objavili ďalšie prípady takéhoto konania.

K bodu 63

V súvislosti s novou úpravou doručovania je potrebné v § 16a ods. 2 vykonať uvedenú zmenu.

K bodu 64

Zmena osobných údajov a zmena osobného stavu žiadateľa môže mať zásadný vplyv na rozhodovanie o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky. Napriek všeobecným pravidlám administratívneho konania sa javí potrebné vyslovene zakotviť povinnosť navrhovanú v § 18 a nedodržanie tejto povinnosť sankcionovať ako priestupok podľa § 9b.

K bodu 66

Prechodným ustanovením sa navrhuje postupovať v konaniach podľa zákona účinného od 15. júla 2007 s výnimkou ustanovenia § 7 a 8, okrem § 8 ods. 1. Pri žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podaných pred 15. júlom 2007 sa budú posudzovať podmienky na udelenie štátneho občianstva a doklady predkladané k žiadosti podľa doterajších predpisov.

Čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava reaguje na podnety z praxe, nakoľko podľa súčasného zákona o mene a priezvisku nemá osoba, ktorej bolo určené druhé alebo tretie meno, možnosť zrušenia druhého alebo tretieho mena po nadobudnutí plnoletosti. Taktiež sa navrhuje, aby takúto zmenu mohol maloletému vykonať jeho zákonný zástupca. Takýto úkon nie je považovaný za úkon, na ktorý je potrebné povolenie, ale vykoná sa na základe oznámenia matričnému úradu.

K bodu 2

Ide o zosúladenie používania mien uvedených v osobných dokladoch so zápisom mien osoby uvedených v matričných dokladoch. Doterajšia právna úprava neumožňovala používanie druhého a tretieho mena osoby zapísaných v rodnom liste v úradnom styku. Uvedená zmena je potrebná aj vzhľadom na vydávanie občianskych preukazov formátu Európskej únie, ktoré by sa mali začať vydávať od 1. júla 2007.

27

K bodu 3

Upresňuje sa používanie priezviska alebo priezvisk osôb v úradnom styku.

K bodu 4

Novou úpravou sa síce umožňuje štátnym občanom Slovenskej republiky používať v úradnom styku všetky mená, ktoré má osoba zapísané v matrike v knihe narodení. Je však potrebné na účely vydávania osobných dokladov v určitých prípadoch toto právo obmedziť a to výlučne z dôvodov znakovej kapacity na vydávanom doklade kedy by nebolo možné všetky mená alebo priezviská štátneho občana Slovenskej republiky ako aj cudzinca do dokladu zapísať. Mená a priezviská štátneho občana Slovenskej republiky sa do dokladov zapisujú v tvare a poradí zapísanom v matrike v knihe narodení alebo v knihe manželstiev a u cudzinca v tvare a poradí uvedenom v doklade, ktorý predkladá na účely vydania požadovaného dokladu, a to tak aby nemohlo dôjsť k zámene identity osoby.

Čl. III

K bodu 1

Poplatky v položke 18 týkajúce sa uzavretia manželstva neboli upravované od roku 2000. Ich výška už nezodpovedá nákladom na úkony spojené so zabezpečením sobášneho obradu obcami. Text položky sa zároveň spresňuje tak, aby bolo zrejmé, ktoré úkony sa spoplatňujú, pretože položka nebola vykonávaná obcami jednotne. Pokiaľ ide o občanov Slovenskej republiky, zvýšenie predstavuje 300,- Sk (zo 700,- Sk na 1000,- Sk) a pre cudzincov nárast o 1000,- Sk.

K bodu 2

Umožňuje sa nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobe, ktorej aspoň jeden s rodičov bol v čase jej narodenia československým štátnym občanom za znížený správny poplatok rovnako ako bývalým československým alebo slovenským štátnym občanom.

K bodu 3

Navrhuje sa zjednotiť výška správneho poplatku za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky tak, aby suma poplatku bola rovnaká pre žiadateľov o vydanie osvedčenia na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky.

V súvislosti s vydávaním potvrdení o štátnom občianstve Slovenskej republiky krajským úradom podľa § 9a ods. 13 je potrebné zaviesť správny poplatok za vydanie tohto potvrdenia, ktorý sa navrhuje v rovnakej výške ako za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

28

K bodu 4

Dôvodom navrhovanej zmeny v bode 2 je zjednotenie sumy správneho poplatku pre tie právne formy právnických osôb, ktorých registrácia je v pôsobnosti ministerstva vnútra.

K bodom 5, 6 a 8 až 11

Zmeny, ktoré sa navrhujú v týchto bodoch, vyplývajú z prijatia nových právnych predpisov a odstránenia legislatívnych chýb.

K bodu 7

Zmena v bode 8 sa navrhuje z dôvodu odstránenia nejednotnosti aplikácie v praxi.

K bodu 12

Správne poplatky podľa položky 63a písm. b) sa vyberajú najmä od ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnutých osôb odkázaných na individuálnu prepravu. V tejto položke nebol doteraz riešený prípad vydania preukazu za preukaz odcudzený. Vykonaním navrhovanej úpravy bude možné za podanie žiadosti o vydanie preukazu osobitného označenia vozidla za preukaz odcudzený vyberať správny poplatok vo výške 30,- Sk, tak ako je tomu v ostatných prípadoch podania žiadosti o vydanie náhradného preukazu. Obstarávacie náklady predmetných preukazov sa pohybujú vo výške niekoľkých desiatok halierov, takže výška správneho poplatku 30,- Sk je dostatočná.

K bodu 13

Spresňuje sa platenie správneho poplatku pri žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky už pri samotnom podaní žiadosti bez ohľadu na to, či bude žiadosti vyhovené alebo bude zamietnutá. Položka sa zosúlaďuje s položkou 22 sadzobníka správnych poplatkov (bod 3 tohto článku) vzhľadom na jej doplnenie o potvrdenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 14

Umožňuje sa nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobe, ktorej aspoň jeden s rodičov bol v čase jej narodenia československým štátnym občanom za znížený správny poplatok rovnako ako bývalým československým alebo slovenským štátnym občanom.

Čl. IV

Preukaz zahraničného Slováka a osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí sú doklady s rovnakými účinkami pre ich držiteľov, ak preukážu Slovenskú národnosť a splnia ostatné zákonom stanovené záležitosti.

V prípade ak ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 474/2005 Z.z. zostane naďalej v platnosti, znamená to, že držitelia približne 12 000 preukazov by museli žiadať o ich výmenu za osvedčenia. Pri ich rovnakom význame by to znamenalo napr. enormné zvýšenie administratívy, neefektívnosť a nehospodárnosť aj pokiaľ ide o finančné prostriedky na zabezpečenie väčšieho počtu osvedčení a v neposlednom rade aj nároky na držiteľov už vydaných preukazov, ktorí by

29

museli predložiť nevyhnutné doklady k výmene. Okrem administratívneho zaťaženia držiteľov vydaných preukazov by došlo aj k nárastu finančných nákladov v súvislosti so zabezpečením zasielania nevyhnutných dokladov. Rovnako treba mať na pamäti predovšetkým možnosť straty evidencie našich Slovákov v jednotlivých štátoch, ktorí by mohli byť postupom výmeny dokladov znechutení a nepožiadali by o výmenu dokladu a mohla by sa očakávať ich kritika na takýto postup.

Problematika Slovákov žijúcich v zahraničí úzko súvisí so zákonom o štátnom občianstve Slovenskej republiky a nevykonaním navrhovanej zmeny by došlo k administratívnemu zaťaženiu osôb, ktorým už bol v minulosti vydaný preukaz zahraničného Slováka a požiadali o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky pričom doteraz nebolo o ich žiadosti rozhodnuté.

Ide tiež o jednu z úloh vlády Slovenskej republiky, je v súlade s politikou štátu vo vzťahu k týmto osobám, pričom východiská a zásady štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí určuje vláda.

Navrhovaný postup nemá žiadne nároky na zvýšenie finančných prostriedkov štátu ale naopak sa predpokladá úspora.

Čl. V

Vzhľadom na početnosť nových ustanovení, ktoré návrh zákona do zákona prináša, sa navrhuje vyhlásenie jeho úplného znenia.

Čl. VI

Navrhovaná účinnosť zákona sa ustanovuje s ohľadom na zánik krajských úradov. Čl. IV nadobúda účinnosť skôr vzhľadom na dôvody uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy k predmetnému článku.

V Bratislave 4. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Robert Kaliňák, v. r.

minister vnútra