Správa

o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005–2006

Drogy a drogová problematika sa stali jedným z vážnych celospoločenských problémov. Užívanie drog poškodzuje zdravie, vplýva na kvalitu života, narušuje medziľudské vzťahy, rozkladá rodiny. V dôsledku negatívnych zdravotných, sociálnych, ekonomických a bezpečnostných dosahov, ktoré s užívaním drog súvisia, je taktiež ohrozený zdravý vývoj spoločnosti. a verejného zdravia, ohrozenie všeobecného poriadku v mestách a dedinách. Napriek doposiaľ prijatým a realizovaným opatreniam v krajinách Európy narastá počet osôb experimentujúcich s drogami a tých, ktorí sú od nich závislé. Zvyšuje sa počet stíhaných páchateľov/osôb a trestných činov nedovolenej výroby, prechovávania a distribúcie drog.

Národná protidrogová stratégia a jej ciele

Problémy spojené s užívaním drog sa dotýkajú i našej spoločnosti, ktorá s plnou vážnosťou pristupuje k riešeniu tohto problému. V súlade s medzinárodnými poznatkami sa snaží uplatňovať vyvážený, integrovaný a koordinovaný prístup pri riešení úloh v boji proti drogovému nebezpečenstvu. Hlavným cieľom schválenej národnej protidrogovej stratégie boja proti drogám (NPBPD) na obdobie 2004 - 2008 je vytvárať prostredie pre predchádzanie ďalšieho zhoršovania situácie v oblasti zneužívania drog a drogovej závislosti občanov Slovenskej republiky, s dôrazom na deti a mládež.

V hodnotiacom období 2005 -2006 sa pozornosť sústreďovala hlavne na :

•aktivity zamerané na znižovanie dopytu po drogách,

•dostupnosť programov liečby závislostí pre širokú verejnosť, znižovanie zdravotných rizík spojených s užívaním drog, poskytovanie primeranej pomoci pri opätovnej integrácii jednotlivca,

•znižovanie ponuky a presadzovanie práva (súbor zákonných opatrení a aktivít smerujúcich k potlačovaniu ponuky drog),

•skvalitnenie koordinácie, hodnotenia a monitorovania vývoja drogovej scény

•rozvoj medzinárodnej spolupráce,

•účinnosť prijatých opatrení v kontexte medzinárodných skúseností, národných a regionálnych špecifík a poznatkov.

Hlavným cieľom stratégie je predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti abúzu a drogovej závislosti občanov Slovenskej republiky, zníženie rizík spojených s užívaním drog a vytváranie primeraných podmienok pre realizáciu kvalitného systému prevencie, liečby, resocializácie, represie s rešpektovaním národných a medzinárodných špecifík a skúseností1.

1 NPBPD na obdobie 2004-2008

Politický a inštitucionálny rámec protidrogovej politiky

Za tvorbu a napĺňanie protidrogovej2 politiky spoločnosti od roku 1995 zodpovedá vláda SR. Prostredníctvom Národného programu boja proti drogám (ďalej len NPBPD) v štvorročných intervaloch schvaľuje národnú protidrogovú stratégiu, definuje jej ciele, zásady a princípy vrátane formovania príslušného legislatívneho prostredia. Od roku 2005 sa realizuje už tretí NPBD na obdobie 2004 – 2008. Tento bol v roku 2005 jednotlivými rezortmi rozpracovaný do - vládou SR schválených - akčných plánov.

Poradným orgánom vlády SR pre otázky protidrogovej politiky štátu je Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (ďalej len „VM DZKD“), ktorého členmi sú ministri vybraných rezortov a generálny prokurátor. Exekutívou VM DZKD je Generálny sekretariát VM DZKD (ďalej len „GSVM DZKD“), ktorý koordinuje, metodicky a odborne usmerňuje a kontroluje realizáciu protidrogovej politiky na centrálnej a regionálnej úrovni.

Národná stratégia vyjadrená NPBPD na obdobie 2004 - 2008 sa v súlade s protidrogovou stratégiou EÚ a protidrogovým akčným plánom EÚ na obdobie 2005 – 2008 sústredila na omamné a psychotropné látky v zmysle medzinárodných dohovorov OSN o drogách a psychotropných látkach. Opiera sa o skúsenosti a poznatky získané z realizácie zámerov a cieľov predchádzajúcich národných stratégií3. Sústreďuje sa na budovanie komplexného a koordinovaného celospoločenského prístupu a zodpovednosti za riešenie drogového problému. Osobitný dôraz je kladený na regionálny a miestny rámec a vytváranie sociálnych a ekonomických podmienok s cieľom predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti drogovej závislosti obyvateľov. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa zvýraznil význam medzinárodnej spolupráce a kooperácie, čo sa odrazilo na začlenení rady odborníkov do štruktúr EÚ v oblasti boja proti drogám.

Reformou verejnej správy a prenosom časti výkonu štátnej správy na VÚC a obce vzrástol význam a postavenie orgánov samosprávy v procese realizácie stratégie protidrogovej politiky. Vytvorili sa tak nové podmienky pre tvorbu a realizáciu regionálnych a miestnych protidrogových stratégií a predpoklady pre rozvoj kooperácie, koordinácie a spolupráce orgánov a inštitúcií nachádzajúcich sa v systéme územnej štátnej správy a samosprávy na plnení stratégie protidrogovej politiky spoločnosti. Veľmi aktívne sa v oblasti praktickej realizácie drogovej politiky rozvíja spolupráca a dialóg s miestnou samosprávou prostredníctvom ZMOS. Posilňoval sa význam a podiel mimovládnych organizácií a občianskych aktivít pri realizácii praktických úloh na regionálnej a miestnej úrovni.

Koordináciu protidrogovej politiky štátu na miestnej a regionálnej úrovni v oblasti drogovej problematiky počas hodnotiaceho obdobia zabezpečovali krajské úrady (ďalej len „KÚ“). Na každom z nich bolo od 1.1.2004 vytvorené samostatné pracovné miesto koordinátora pre drogovú problematiku4, ktoré plní úlohy súvisiace s koordináciou plnenia úloh v oblasti prevencie, liečby a resocializácie drogových závislostí na regionálnej úrovni. V záujme zjednotenia postupu KÚ na úseku drogovej problematiky bol v roku 2005 GSVM DZKD v spolupráci s ministerstvom vnútra SR vypracovaný a uvedený do platnosti metodický pokyn ÚV SR č. 4/2006-GSVMDZKD, ktorý

2 Protidrogová politika sa týka nelegálnych drog - legálne psychoaktívne látky alkohol a tabak sú predmetom individuálnych stratégií

3 1. NPBD na obdobie 1995-1998

2. NPBD na obdobie 1999-2003 s výhľadom do roku 2008.

4 Do roku 2003 bolo na KÚ vyčlenené len 1 pracovné miesto pre rómsku problematiku, prevenciu kriminality a drogovú problematiku

určuje činnosti krajských úradov v drogovej oblasti a zjednocuje postup zriaďovania krajských koordinačných komisií pre drogovú problematiku. V období 2005 – 2006 sa začala a realizovaná twinningová časť projektu Prechodného fondu 2004 s názvom “Implementácia Národného programu boja proti drogám v SR na roky 2004 - 2008“. Jej hlavnou úlohou bolo prostredníctvom vzájomnej komunikácie a výmeny poznatkov posilniť koordináciu a spoluprácu zainteresovaných subjektov pôsobiacich v drogovej problematike na národnej a regionálnej úrovni.

S výnimkou trestného zákona a trestného poriadku, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2006 a zákona o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele (účinnosť od 1. septembra 2005) nedošlo v legislatívnom, inštitucionálnom a exekutívnom rámci v oblasti drogovej problematiky k podstatným zmenám.

Súčasný stav a postoj verejnosti k drogám

Napriek skutočnosti, že Slovenská republika v uvedenom období sústredila pozornosť na danú oblasť, naďalej v oblasti realizácie zámerov protidrogovej politiky pretrváva rad nepriaznivých a znepokojujúcich prvkov, vyžadujúcich pozornosť.

Z dlhodobých výskumov vyplýva, že občania Slovenska citlivo vnímajú riziká, ktoré prináša problematika drog. Postoj verejnosti k danej problematike sa ani v uvedenom období (v kontexte rokov 1996 – 2006) výrazne nezmenil. U časti verejnosti (60 - 65%) pretrváva názor, že užívatelia drog sú chorí ľudia alebo ich zaraďujú medzi kriminálne živly (35 - 40%), 3/5 obyvateľov SR sa obáva nárastu kriminality. Podľa prieskumov UIPŠ je stále proti legalizácii "mäkkých" drog väčšina respondentov (51,4%), ale ich podiel od roku 1999 (58,2%) mierne poklesol v prospech tých, ktorí nevedeli k tejto závažnej otázke zaujať stanovisko (41,5%)5. Vzrástla rozšírenosť konzumácie drogy v rodinách, medzi priateľmi, v regiónoch, mestách a na vidieku, zvyšujú sa počty prípadov a počty stíhaných osôb pre trestné činy súvisiace s drogami. Vyše tretina mladých ľudí má za sebou prvú skúsenosť s nelegálnou drogu.

Relatívne na dobrej úrovni je dostupnosť liečby. Liečba je poskytovaná centrami pre liečbu drogových závislostí, pracoviskami špecializovaných AT oddelení psychiatrických nemocníc a liečební a ambulanciami psychiatrov či psychiatrov s príslušnou špecializáciou v odbore liečba drogových závislostí. Situácia v počte liečených v zdravotníckych zariadeniach je relatívne stabilizovaná (2100-2200 pacientov). Oproti predchádzajúcemu obdobiu (2004) sa zvyšuje počet klientov, ktorí sú v kontakte s organizáciami terénnej sociálnej práce v otvorenom prostredí (3 900-4000), pričom väčšinou ide o injekčných užívateľov a/alebo užívateľov heroínu, pervitínu. Podľa dostupných údajov (ÚVVM-ŠÚ SR) je celoživotná prevalencia užívania heroínu v populácii Slovenska stabilne nízka (0,6%, resp. 1,2%). Pokračuje, ale už v miernejšom tempe, klesajúci trend počtu liečených kvôli problémom s opiátmi. Celoživotná prevalencia užívania pervitínu v populácii SR vzrástla z 0,6% (r. 2002) na 1,5% (r.2004) a u mládeže z 3,4% (r. 2004) na 4,5% (r. 2005). V období 2004-2006 pokračoval trend rastúcej preferencie marihuany. Od roku 2000 sa zvyšuje celoživotná prevalencia užívania marihuany u populácie (15 - 64 rokov) Slovenska (z 11,7% na 15,6%), čo sa odrazilo i na zvyšovaní počtu liečených kvôli problémom s marihuanou (v roku 2005 bolo liečených 400 pacientov, t.j. 25% z celkového počtu liečených). Počas desaťročného sledovania sa mení pomer medzi hlavnými skupinami užívanej primárnej drogy. Hoci je skupina okolo heroínu stále na prvom mieste v počte hlásení, pomer medzi heroínom a marihuanou sa v porovnaní s rokom 1995 zmenil z približne 40:1 na 2:1 v roku 2005. Počas posledných rokov sa

5 Národná správa 2006

zvyšuje priemerná koncentrácia účinnej látky THC u marihuany (7,8%)6. Podľa údajov z 11 pracovísk súdneho lekárstva neboli za obdobie rokov 2000 – 2005 nahlásené žiadne úmrtia v súvislosti so psychoaktívnymi látkami detí vo veku do 15 rokov.

Najpočetnejšou vekovou skupinou všetkých liečených bez rozdielu druhu drogy v porovnaní s rokom 2004 ostáva skupina vo veku 20-24 rokov. Priemerný vek liečených sa za 10 rokov zvýšil približne o 3 roky. Od roku 2003 sa priemerný vek všetkých liečených pohybuje medzi 25,5 a 26 rokov, u tých ktorí sú v liečbe po prvýkrát medzi 23,5 a 24 rokov.

Znepokojenie vyvoláva počet problémových užívateľov drog, ktorých spôsob/stupeň užívania drog nesie v sebe riziká zdravotných, sociálnych alebo trestnoprávnych následkov. Istá časť populácie užívateľov drog, ktorí nie sú v kontakte so žiadnym liečebným zariadením, sociálnymi službami alebo políciou/súdmi, ostáva skrytá. Podľa dostupných údajov sa počet problémových užívateľov definovaných ako vnútrožiloví užívatelia a/alebo dlhodobo pravidelne užívajúci opiáty a/alebo pervitín odhaduje približne na 18 500 (4,8/1000 obyvateľov) s rozmedzím 13 500 - 32 000 osôb. Z toho sa odhaduje približne 10 tis. užívateľov opiátov, 8 tis. užívateľov pervitínu a 18 tis. injekčných užívateľov drog. V kontakte s nízkoprahovými organizáciami v otvorenom prostredí je pritom ani nie 20% odhadovaných injekčných užívateľov drog.

Tab.1.: Odhad PDU na Slovensku, NMCD 2006

Odhad PDU

Dolný odhad PDU

Horný odhad PDU

Relatívny odhad na 1 000 obyvateľov

Bratislava

3 573

3 183

4 073

11,21

Celkom za SR okrem Bratislavy

14 820

10 382

28 109

4,18

Celkom za SR

18 393

13 565

32 182

4,76

Zdroj: NMCD, 2006

Na rovnakej úrovni (oproti roku 2004) je počet hlásených úmrtí súvisiacich s užívaním drog. Pod vplyvom psychoaktívnej látky bolo nahlásených celkovo 123 úmrtí, z toho priamym predávkovaním bolo spôsobených 46 úmrtí a v stave ovplyvnenia psychoaktívnou látkou 77. Najčastejšou príčinou úmrtí je zneužitie liečiv, predovšetkým benzodiazepínov.

Sociálnu reintegráciu a rezidenčnú starostlivosť o klientov po absolvovaní zdravotníckej liečby zabezpečujú resocializačné strediská s celkovou kapacitou cca. 300 postelí. Z celkového počtu klientov, ktorí sa zúčastnili resocializačného procesu ku dňu 31. 12. 2005 (260), dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poberalo 54,58%, cca 5% absolvovalo rekvalifikáciu alebo iný typ prípravy na povolanie počas pobytu v resocializačnom stredisku7.

Jedným zo sociálnych dôsledkov užívania drog je páchanie trestnej činnosti. V roku 2005-2006 pokračoval rastúci trend počtu spáchaných trestných činov spojených s výrobou, distribúciou a konzumáciou drog, ako i počtu stíhaných osôb. V priebehu 6 rokov bolo takmer ¾ trestne stíhaných mladistvých odsúdených za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej a

6 Národná správa o drogách a drogových závislostiach na Slovensku, GSVM DZKD 2006

7 Národná správa o drogách a drogových závislostiach na Slovensku, GSVM DZKD 2006

psychotropnej látky.

V danom období došlo k poklesu počtu odsúdených za drogové trestné činy. Pokračoval mierne rastúci trend počtu odsúdených pre nedovolenú držbu drogy pre vlastnú potrebu a dlhodobý trend znižovania počtu odsúdených, ktorí spáchali trestný čin pod vplyvom drog. Zvýšil sa počet záchytov drog, pričom najväčší podiel na zvýšení mali záchyty marihuany (takmer 63%). Pokračoval rastúci trend počtu záchytov a objemu zachyteného pervitínu, zvýšil sa objem zachytených drog v prípade heroínu a extázy. Počas 5 - ročného obdobia bolo zachytené najväčšie množstvo huby rodu Psilocybe, čo môže potvrdzovať rastúci trend experimentovania mladých ľudí s tzv. „magic mushrooms“ v Európe.

Tab. 2: Počet odsúdených mladistvých do 18 rokov podľa jednotlivých paragrafov

Rok

§186

§187

§188

§188a

Spolu

2000

2001

2002

2003

2004

2005

Zdroj : MS SR 2006

Financovanie protidrogovej politiky nie je priamou súčasťou NPBD 2004-2008. Pri tvorbe štátneho rozpočtu príslušné ministerstvá vypracovávajú vlastný návrh rozpočtu, ktorého súčasťou sú i náklady na boj proti drogám. Na podporu činnosti právnických osôb a fyzických osôb zaoberajúcich sa bojom proti drogám bol v roku 1996 zriadený Protidrogový fond, do ktorého je každoročne zo štátneho rozpočtu vyčleňovaná suma 50 mil. Sk.

Úlohy NPBD 2004-2008 sú v časti ministerstvá financované zo štátneho rozpočtu, čo tvorí asi 70% nákladov na protidrogovú politiku. Približne 15% nákladov sa vynakladá na liečbu drogovo závislých a sú hradené z fondov zdravotných poisťovní. Zvyšných 15% je financovaných z iných zdrojov, napr. z rozpočtu miest a obcí, samosprávnych krajov (ďalej len „VÚC“), darov fyzických a právnických osôb, vlastných príjmov za poskytované služby - odbornú pomoc (napr. v oblasti resocializácie) a projektov a programov EÚ. Celkové náklady na boj proti drogám sú na úrovni cca. 700 mil. Sk. VÚC zo svojho rozpočtu podporujú najmä sociálne služby (sociálne poradenstvo, sociálna prevencia, resocializácia). V roku 2005 vynaložili na tento účel celkovo 56 696 000,- Sk.

Hlavné oblasti plnenia zámerov NPBPD

A. Oblasť znižovania dopytu

Drogová problematika a jej riešenie predstavuje komplexný a nesmierne komplikovaný multidisciplinárny okruh problémov. Preto sa v uvedenom období na jej rozpracovaní, realizácii a hodnotení podieľal celý rad inštitúcií a organizácií. Na národnej úrovni kľúčovými rezortmi sú rezorty školstva, zdravotníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny, vnútra, spravodlivosti, financií a Generálna prokuratúra SR, dôležité úlohy plnili rezorty zahraničných vecí, kultúry, obrany, hospodárstva, pôdohospodárstva a dopravy, pôšt a telekomunikácií. Stále viac kompetencií a výkonov sa v uvedenom období realizovalo v rámci regionálnych štruktúr verejnej správy (územná štátna správa a samospráva) a rôznymi formami občianskych združení a aktivít.

Prevencia

Hlavné úsilie v oblasti prevencie sa sústredilo na obmedzenie narastajúceho dopytu po drogách, zníženie prevalencie užívania drog najmä mladými ľuďmi vo veku do 18 rokov a ochranu detí a mládeže pred drogovým nebezpečenstvom. Okrem rezortu školstva, v ktorého rámci sa realizuje väčšina aktivít a programov zameraných na školskú populáciu, je podpora zdravia a výchova k zdraviu univerzálnym posolstvom realizovaným i rezortom zdravotníctva a kultúry.

V oblasti vzdelávania a výchovy detí a mládeže je prevencia chápaná komplexne. Ústrednou myšlienkou prevencie závislostí je ochrana zdravia, rozvoj a budovanie životných zručností Najväčšia cieľová skupina existuje v školskej populácii. Vo veku povinnej desaťročnej školskej dochádzky bolo v r. 2005 804 923 detí vo veku 6 - 16 rokov. Potenciál stredoškolskej populácie (17-19) tvoril 253 553 mladých ľudí8. Preto sa cieľovými skupinami stali deti a žiaci, rodičia, pedagogickí a vybraní nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení. Cieľom sa stala aktívna ochrany detí a mládeže pred užívaním drog, zvyšovanie informovanosti o rizikách užívania drog a efektívne riešenie jednotlivých konkrétnych prípadov závislostí. Drogová problematika sa stala integrálnou súčasťou vzdelávacieho procesu na školách, podporovaná formou doplnkových učebných textov9.

Na školách sú etablovaní učitelia – koordinátori prevencie sociálnopatologických javov a drogových závislostí, avšak bez dostatočnej personálnej stabilizácie a nedostatočného zabezpečenia ich adekvátneho vzdelávania. Realizáciu ich ďalšieho vzdelávania (i ostatných pedagogických zamestnancov) v zmysle platnej školskej legislatívy zabezpečujú najmä metodicko-pedagogické centrá (ďalej len MPC) formou priebežného a špecializačného vzdelávania. Uvedení pracovníci koordinujú preventívne aktivity a opatrenia prijaté na školách v súčinnosti s ďalšími odbornými zamestnancami rezortu školstva, rezortu zdravotníctva, sociálnych vecí a polície (štátnej aj mestskej).10 Prostredníctvom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) boli zabezpečované vzdelávacie, resp. metodické podujatia pre nepedagogických zamestnancov rezortu školstva. V sieti školských zariadení existujú v každom okrese výchovné zariadenia zamerané aj na prevenciu porúch správania a na špecializovanú pomoc rizikovým deťom (pedagogicko-psychologické poradne, centrá výchovnej a psychologickej prevencie)11. Skvalitnila

8 Národná správa o drogách a drogových závislostiach na Slovensku, GSVM DZKD 2006

9 MŠ SR 2007

10 MŠ SR 2007

11 Vzhľadom na úsporné opatrenia v rezorte školstva prišlo v roku 2005 prišlo k poklesu počtu samostatných CVPP na 2 a odborných

sa koordinácia a spolupráca s preventívnymi a poradenskými zariadeniami rezortu školstva, zariadeniami rezortu zdravotníctva a práce a sociálnych vecí a políciou na jednotlivých úrovniach. Je však nevyhnuté podporovať na všetkých úrovniach len také školské preventívne programy a aktivity, majúce záruku odbornej garancie a ktoré sa realizujú a koordinujú v súčinnosti so zamestnancami školy, resp. školského zariadenia, majú dlhodobý charakter a konkrétne výsledky.

MŠ SR v oblasti prevencie (univerzálnej) v spolupráci s občianskymi združeniami detí a mládeže a prostredníctvom informačno-poradenskej činnosti pre deti a mládež venovalo zvýšenú pozornosť ( i vo forme vyčleňovania a poskytovania finančných prostriedkov) tvorbe a realizácii programov, zameraných na podporu práce s deťmi a mládežou a neformálneho vzdelávania detí a mládeže. Dôraz bol položený na vytváranie podmienok pre pravidelné športovanie detí a mládeže a zapájanie sa čo najväčšieho počtu detí a mládeže do pravidelných športových aktivít (vrátane žiakov so zdravotným postihnutím) a podpore rozvoja systému pravidelných školských športových súťaží (napr. školské športové súťaže, zimná olympiáda žiakov základných škôl, športové aktivity zdravotne postihnutých a pod.)12

Podpora a ochrana zdravia a poradenské služby v tejto oblasti sa prostredníctvom rôznych programov a projektov realizovali taktiež v spolupráci s rezortom zdravotníctva a kultúry napr. úradov verejného zdravotníctva, odborníkov zo špecializovaných zdravotníckych zariadení pre liečbu drogových závislostí, resp. iných odborníkov v oblasti závislostí. Významné projekty v oblasti prevencie boli realizované v rezorte kultúry prostredníctvom organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR pôsobiacich v oblasti kultúrneho dedičstva, umenia, audiovízie a osvety a tiež prostredníctvom regionálnych osvetových stredísk, miestnych osvetových centier a knižníc. Špecifické úlohy v oblasti voľnočasových aktivít a kultúrno-osvetovej práce v rezorte kultúry plnilo Národne osvetové centrum (najmä prostredníctvom kabinetu sociálnej prevencie) zamerané na prevenciu závislostí s dôrazom na posilňovanie úlohy kultúry v oblasti drogovej prevencie a jej dostupnosť.13

Jednou z hlavných úloh pre oblasť prevencie drogových závislostí v nasledujúcom období je sústredenie pozornosti na oblasť redukcie konzumácie marihuany a redukcie včasnej iniciácie pitia alkoholu u mladistvých a detí a vytváranie podmienok na aktívne a zmysluplné využívanie voľného času.

Liečba

Trvalá pozornosť bola venovaná zabezpečovaniu dostupnej a kvalitnej liečebnej starostlivosti pre pacientov so závislosťou od ilegálnych psychoaktívnych látok. Realizátormi boli dominantne na túto problematiku zameraní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti - špecializované nemocnice, ktorými sú Centrá pre liečbu drogových závislostí a špecializovaní lekári – psychiatri vykonávajúci prax v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach ambulantnou alebo ústavnou formou. Významným kvalitatívnym posunom v plnení úlohy dobudovania Centier pre liečbu drogových závislostí v rokoch 2005 a 2006 bolo ich odčlenenie od väčších nemocničných celkov a udelenie právnej subjektivity napriek vzniknutým ťažkostiam v procese ich transformácie. Tým sa vytvorili predpoklady pre ďalšie skvalitňovanie ich činnosti, najmä prostredníctvom personálneho a fyzického dobudovania (napr. CPLDZ Nové Zámky, Košice). Dobrým trendom

zamestnancov. Spájanie zariadení poradenských služieb poskytovaných PPP so zariadeniami výchovnej prevencie nemusí byť podľa odborníkov prínosom pre uplatňovanie princípu včasnej prevencie v rizikových skupinách žiakov a študentov.

12 MŠ SR 2007

13 MK SR 2007

v dobudovávaní a skvalitňovaní činnosti CPLDZ za posledné dva roky je získanie certifikátu kvality ISO 9000 jedným centrom a ďalšie dve sú v procese certifikácie. Nepriamym potvrdením dobrého smerovania pri plnení priorít Národného programu boja proti drogám v rezorte zdravotníctva v uplynulých rokoch je aj skutočnosť, že bolo v roku 2006 v Bratislave spoluorganizátorom Európskej konferencie pre liečbu opiátových závislostí (EUROPAD).

Základňou pre poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti pre pacientov, ktorí mali problémy v súvislosti s užívaním drog bola tiež široká sieť lekárov a zdravotníkov vrátane všeobecných lekárov, lekárov urgentnej medicíny, lekárov a zdravotníkov záchrannej zdravotnej služby, pediatrov, ale aj lekárov ďalších odborností. V roku 2005 bolo poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti rezortu zdravotníctva a ministerstva spravodlivosti prvý krát liečených pre závislosti od ilegálnych psychoaktívnych látok 2078 pacientov. Celkovo bol ale počet liečených vyšší a len v pôsobnosti rezortu zdravotníctva bolo v rokoch 2005 a 2006 spolu liečených poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti kvôli závislostiam od ilegálnych psychoaktívnych látok odhadom 4200 – 4600 pacientov. Vzhľadom na širokú sieť poskytovateľov bola na celoštátnej úrovni pre pacientov, ktorí mali problémy súvisiace s užívaním ilegálnych psychoaktívnych látok zabezpečená dostupnosť špecializovanej detoxifikačnej a odvykacej liečby bez čakacích listín. Platí to nielen celkovo, ale aj pre jednotlivé formy liečebných prístupov, akým bolo napríklad zabezpečenie tzv. čistej liečby s dostatkom ambulantných a lôžkových zdravotníckych kapacít. Forma tzv. čistej liečby bola najširšou, celoplošne ponúkanou, modalitou pre pacientov so závislosťou od ilegálnych psychoaktívnych látok na Slovensku. Vzhľadom na meniacu sa štruktúru užívaných drog na drogovej scéne, pokles užívania opiátov v posledných rokoch a narastanie počtu žiadateľov o liečbu s takýmito druhmi závislosti, kde prichádza do úvahy len táto forma liečby, je jej prevaha pochopiteľná a dá sa očakávať aj v najbližších rokoch14.

V rokoch 2005 až 2006 sa napriek pretrvávajúcemu poklesu dopytu po liečbe závislosti od opiátov v celonárodnom meradle podarilo širšie rozvinúť programy substitučnej liečby pre pacientov so závislosťou od opioidov. Kým do začiatku roku 2005 bol počas viacerých rokov na Slovensku len jeden takýto program, a to v Bratislave, koncom roka 2006 už existoval ďalší program substitučnej liečby metadónom v CPLDZ Banská Bystrica a tretí substitučný program používajúci buprenorfín vznikol v CPLDZ Košice. Jej ďalšie rozširovanie bude v nasledujúcom období závisieť od situácie na drogovej scéne a od dopytu po tejto forme liečby, ktorá je účinná len u pacientov so závislosťou od opioidov. V uvedenom období dvoch rokov bolo v substitučnej liečbe liečených viac ako 500 pacientov z celkového počtu liečených. Časť pacientov z celkového počtu liečených bola v tomto období novozaradená, alebo zotrvávala v rehabilitácii a doliečovaní ambulantnou formou už z predchádzajúceho obdobia.

Nie všetci úspešne liečení zo závislosti od drog vyžadovali pokračovanie liečby formou ambulantného doliečovania v skupinových terapeutických aktivitách, resp. v socioterapeutických kluboch. Pri tejto forme neexistujú poradovníky, resp. čakacie listiny pre pacientov na zaradenie do rehabilitačných a prípadne resocializačných programov/aktivít po ukončení intenzívnej odvykacej liečby. Socioterapeutické kluby prijímali všetkých doporučených abstinujúcich pacientov so závislosťou a kapacitne postačovali. U skupiny pacientov, ktorí prejavili záujem a boli na to indikovaní, bola po ukončení odvykacej liečby bez ťažkostí zabezpečovaná kontinuálna rehabilitácia a poskytovanie odbornej pomoci v resocializačných zariadeniach. Prebiehala aj realizácia súdom nariadených protitoxikomanických liečení v špecializovaných nemocniciach - CPLDZ u všetkých pacientov, či už ambulantnou alebo ústavnou formou, ale len v prípade, ak sa na uvedenú výzvu na liečenie v zdravotníckom zariadení k liečbe pacient sám prihlásil. Na základe

14 MZ SR 2007

takto získaných skúseností riaditelia CPLDZ dali podnet na preskúmanie možnosti flexibilnejšej, rýchlejšej zmeny formy súdom nariadenej liečby tak, aby súdne nariadenie neobsahovalo definovanú formu odvykacej liečby, ale aby kompetentní lekári mohli sami v rámci súdom nariadenej protitoxikomanickej liečby určiť podľa vývoja a fázy ochorenia pacientovi formu liečenia a aby nemuseli vždy žiadať a čakať na rozhodnutie súdu a o zmenu formy žiadať príslušný súd, čo je zdĺhavý proces15.

Rezort zdravotníctva sa podieľal i na realizácii úloh v oblasti primárnej protidrogovej prevencie aj keď v užšom rozsahu ako MŠ SR. Protidrogové programy a projekty Úradov verejného zdravotníctva prispievali k posilneniu zdravotného životného štýlu mládeže a k tvorbe materiálov a projektov primárnej protidrogovej prevencie po technicko-odbornej stránke a formou vzdelávania a prednášok. V rámci programu ochrany verejného zdravia, ale čiastočne i v rámci Národného programu proti šíreniu infekcie HIV/AIDS bola tiež zabezpečovaná špecializovaná prevencia vzniku a šírenia krvou prenosných infekčných ochorení u vnútrožilových užívateľov drog. Na plnení tejto priority sa podieľali i pracoviská Slovenskej zdravotníckej univerzity, ako napr. Národné referenčné centrum pre HIV/AIDS, Národné centrum pre infekčné hepatitídy a mimovládne organizácie pracujúce v terénnej práci s užívateľmi drog.. Jedným z výsledkov dlhoročného systematického presadzovania programov znižovania poškodenia zdravia u užívateľov drog v prepojení na ochranu verejného zdravia bola skutočnosť, že v uplynulých dvoch rokoch sa podarilo udržať neepidemické rozšírenie HIV (prakticky blízke nule) a hepatitídy typu B medzi vnútrožilovými užívateľmi drog na Slovensku, v čom nám patrí popredné miesto na svete.

Jednotlivé pracoviská a zdravotnícke zariadenia (Centrá pre liečbu drogových závislostí, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národné centrum zdravotníckych informácií (predtým ÚZIŠ), Slovenská zdravotnícka univerzita) sa v rámci svojich možností podieľali na sledovaní kľúčových indikátorov drogovej problematiky v SR pre drogový informačný systém Európskej únie – Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) v Lisabone. Napriek určitým problémom sa v rokoch 2005 a 2006 v rezorte zdravotníctva podarilo udržať kontinuitu monitorovania z minulých rokov, pokiaľ ide o indikátor TDI (požiadavky na liečbu) a DRID (s drogami súvisiace infekčné ochorenia u užívateľov drog), zaviesť nové výstupy - odhady PDU (odhady problémových užívateľov drog v populácii) a údaje o DRD (s drogami súvisiace úmrtia) za Slovenskú republiku. Pracovníci centier sa taktiež podieľali na zbere materiálu so zameraním na zistenie prevalencie krvou prenosných infekčných ochorení u užívateľov drog vstupujúcich do liečby v rámci multicentrickej štúdie. Zástupcovia rezortu participovali na zasadaniach Expertnej skupiny Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) v Lisabone pre indikátor prvého dopytu po liečbe (FTD) a indikátor s drogami súvisiacich infekčných ochorení (DRID) a podieľalo sa na vývoji nového európskeho manuálu pre DRID16.

Resocializácia

Významným článkom protidrogovej politiky je sociálna politika realizovaná najmä prostredníctvom rezortu práce sociálnych vecí a rodiny. V sledovanom období bol dôraz kladený na to, aby predchádzanie drogovým závislostiam a problémom spojeným s drogami a utváranie priestoru na riešenie drogovej problematiky bolo vždy v pozadí prijímania a realizovania všetkých opatrení sociálnej politiky. Boli zavedené mnohé opatrenia, ktoré priamo i nepriamo riešili problematiku drogových závislosti. Situáciu v oblasti drogovej závislostí je možno odvodzovať o.

15MZ SR 2007

16 MZ SR 2007

i. od celkovej sociálnej situácie, osobitne situácie ohrozených a rizikových skupín populácie. Výrazná časť opatrení bola preto v predchádzajúcom období venovaná oblasti sociálnej inklúzie s dôrazom na zhodnotenie sociálnej situácie a zavádzania rôznych opatrení v tejto oblasti17. Popri komplexe opatrení, ktoré sa venujú problematike drogových závislostí v širšom kontexte (opatrenia na trhu práce, programy zamerané na marginalizované komunity, decentralizácia sociálnych služieb, zavedenie dotácií na podporu školskej dochádzky a pod.) bolo v sledovanom období zámerom MPSVR SR utvoriť podmienky na realizáciu konkrétnych krokov (legislatívneho i nelegislatívneho charakteru) na predchádzanie a riešenie sociálnych problémov súvisiacich s drogovou závislosťou. V rámci procesu modernizácie a decentralizácie verejnej správy v časti sociálnej sféry bol k 1. januáru 2004 zavŕšený proces decentralizácie sociálnych služieb na obce a vyššie územné celky a vznikla špecializovaná štátna správa v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. K 1. januáru 2005 bola tiež realizovaná fiškálna decentralizácia, ktorá o.i. utvorila podmienky pre sociálny rozvoj na regionálnej a lokálnej úrovni podľa potrieb obyvateľov toho - ktorého územia.

Celá pôsobnosť v oblasti sociálnych vecí vrátane pôsobnosti v oblasti riešenia drogovej problematiky je na Slovensku delená medzi štátnu správu a samosprávu, pričom významnú úlohu vykonávajú v tejto oblasti za zákonom stanovených podmienok neštátne subjekty18. Popri zavedení osobitných prvkov v rôznych oblastiach (napr. oblasť riešenia hmotnej núdze - zavedenie osobitného mechanizmu zohľadňujúceho potreby resocializácie drogových závislostí ), bolo hlavnou úlohou v sledovanom období zaviesť do praktického výkonu novú právnu úpravu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zabezpečiť plnenie nových úloh vyplývajúcich z právnych úprav najmä v oblasti rodinného, občianskeho a trestného práva. Nová právna úprava utvára priestor na vykonávanie rôznych metód práce v otvorenom prostredí (mobilný aj stacionárny streetwork); na vykonávanie nových typov výchovných opatrení - napr. nariadenie pobytu v resocializačnom stredisku (ďalej len RS) pre drogovo závislých maloletému, uloženie povinnosti zúčastniť sa liečby v špecializovanej ambulantnej starostlivosti a uloženie dieťaťu povinnosti zúčastniť sa na výchovnom programe alebo sociálnom programe; možnosť zriaďovať samostatné skupiny špecializované pre drogovo a inak závislé deti v detských domovoch; zavedenie akreditácie a pod. Zavádzanie novej právnej úpravy sa monitoruje a pravidelne vyhodnocuje.

V roku 2005-2006 sociálnu reintegráciu vykonávalo 18 RS (z toho zriaďovateľom 1 RS je obec a 1 RS VÚC). Podmienky na udelenie akreditácie a podmienky resocializácie drogových závislostí v pôsobnosti rezortu upravuje zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Napriek tomu je treba skonštatovať, že súčasná úroveň existujúcich personálnych kapacít a uplatňovanie najnovších prístupov v priamej práci s klientmi zaostáva za porovnateľnou starostlivosťou a ostatnými oblasťami pomoci drogovo závislým osobám v Slovenskej republike (napr. poradenstvo, zdravotná starostlivosť, prevencia) a tiež za porovnateľnou rehabilitačnou a resocializačnou starostlivosťou o takéto osoby v ostatných členských štátoch EÚ. Príčinou je najmä absencia úpravy konkrétnych podmienok vykonávania resocializácie. Z tohto dôvodu sa začína realizovať projektu (Prechodný fond) „Skvalitnenie a rozšírenie procesu resocializačnej a rehabilitačnej starostlivosti o osoby závislé od psycho-aktívnych látok“, zameraný na skvalitnenie personálnych kapacít v resocializačných zariadeniach v SR v zmysle zlepšenia ich odbornej pripravenosti a schopnosti na prácu s osobami závislými od psycho-aktívnych látok s cieľom zvyšovania úrovne všetkých činností vykonávaných týmito zariadeniami a na vypracovanie štandardov kvality poskytovania starostlivosti závislým osobám v RS. K 31.12.2005 bolo v RS celkovo 260 klientov, z toho 27 neplnoletých a 233 plnoletých, z toho 38 žien. Celková suma

17 MPSVaR SR 2007; Ciele a opatrenia pre nadchádzajúce obdobie obsahuje Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie pre roky 2006 – 2008.

18 MPSVaR SR 2007

bežných nákladov na RS za všetky strediská bola v roku 2005 48 978 053,- Sk (priemer na RS - 2 721 002,9,- Sk). Priemerná suma bežných nákladov na klienta za rok vychádza podľa údajov RS na 180 730,- Sk v závislosti od regiónu, výšky príspevku od VÚC, počtu platiacich klientov a v neposlednom rade i v rozsahu a druhu vykonávaných odborných činností a aktivít. Priemerná mesačná výška úhrady od klienta činí cca 3 300,- Sk. RS využívajú na financovanie svojich aktivít (s výnimkou bežných prevádzkových nákladov) rôzne zdroje financovania napr. Protidrogový fond, ESF, Prechodný fond. V rámci dotačnej politiky MPSVR SR v r. 2006 poskytlo na činnosť týchto zariadení 1 000 000,- Sk. Sledovanie účinnosti programu sa v resocializačných strediskách líši. Vzhľadom na význam sledovania efektívnosti a hodnotenia resocializačného procesu je spôsob sledovania sústavne prehodnocovaný, najmä za účelom vytvorenia jednotného systému sledovania dát a vybraných štatistických ukazovateľov. Z dôvodu potreby riešiť problematiku drogovo a inak závislých detí, ktoré nemajú ukončenú povinnú školskú dochádzku (podmienkou pre prijatie do resocializačného strediska je ukončenie povinnej školskej dochádzky) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v marci 2006 spracovalo Koncepciu vykonávania ústavnej starostlivosti zameranú na roky 2006 – 2007 s výhľadom na roky 2008 – 2010. Medzi hlavné ciele koncepcie patrí vytvárať špecializované samostatné skupiny – zákon dáva možnosť vytvárania šiestich špecializovaných samostatných skupín pre deti, vrátane skupín pre drogovo a inak závislé deti.

V uplynulom období bolo úsilie zamerané najmä na utváranie právneho a inštitucionálneho rámca a na utvorenie podmienok na zavádzanie opatrení na zlepšovanie kvality a efektivity práce v tejto oblasti. Vzhľadom na rozsah a relatívne krátky čas účinnosti nových právnych úprav je potrebné dôsledne zhodnotiť ich dopady na praktický výkon. V oblasti resocializácie drogových závislostí nie sú zaznamenané problémy v dostupnosti resocializácie. V spolupráci s VÚC je potrebné riešiť oblasť financovania RS a prehodnotiť existujúce resocializačné programy z hľadiska ich kvality a efektivity.19

B. Oblasť znižovania ponuky

Počas hodnotiaceho obdobia sa úsilie zameriavalo i na oblasť znižovania ponuky drog. Drogová kriminalita má od roku 1999 neprerušovane rastúcu tendenciu. V roku 2005 bolo políciou evidovaných 1 638 trestných činov spojených s výrobou, distribúciou a konzumáciou drog, čo oproti roku 2004 znamená nárast o 29,9%. Rovnako bol zaznamenaný aj nárast počtu stíhaných osôb oproti roku 2004 o 17,5%. Najvyšší podiel (71,5%) na celkovom počte páchateľov drogových trestných činov mali osoby vo vekovej skupine 18 - 30 ročných. Podiel žien na počte páchateľov klesol z 10,3% na 8,6%. Z hľadiska sociálneho postavenia najväčšiu skupinu tvorili nezamestnaní (64,8%) a podľa vzdelanosti najpočetnejšiu skupinu tvorili páchatelia so základným vzdelaním (57,5 %, kým v roku 2004 bol ich podiel 60,4 %20. Stúpajúcu tendenciu má drogová kriminalita mladistvých. Kým v roku 1999 bolo stíhaných 49 osôb do 18 rokov v roku 2005 ich už bolo 173. Oproti roku 2004 vzrástol počet stíhaných mladistvých o 33 osôb a ich podiel na celkovom počte páchateľov sa v roku 2005 zvýšil z 11,1% na 13,1% oproti roku 2004.

Najviac drogových trestných činov bolo registrovaných v Bratislavskom kraji, ktorého podiel na celoštátnej drogovej kriminalite v roku 2005 predstavuje 62,5% (nárast o 2,1%) Pokles podielu trestných činov na celoštátnej drogovej kriminalite bol zaznamenaný len v Žilinskom kraji (o 2,5%) Počas šesťročného obdobia takmer kontinuálne rastie počet odsúdených pre nedovolenú držbu drogy pre vlastnú potrebu. V roku 2005 bolo odsúdených za tento trestný čin 205 osôb, čo je o 20

19 MPSVaR SR 2007;

20 Materiál na VM DZKD, Správa o bezpečnostnej situácii v SR z aspektu drogovej kriminality v roku 2005, MV SR, marec 2006

osôb viac ako v roku 2004 (185 osôb). U osôb odsúdených za trestné činy spáchané podľa §187, §188 a §188a došlo v uvedenom období k miernemu poklesu. Podľa údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže MS SR narastá počet odsúdených, ktorým súd nariadil počas výkonu trestu odňatia slobody absolvovať protitoxikomanické ochranné liečenie a protialkoholické ochranné liečenie tzv. suchú liečbu21. V roku 2005 takúto liečbu absolvovalo 379 osôb (v roku 2004 - 264 osôb) a 56 absolvovalo protialkoholickú a protitoxikomanickú ochrannú liečbu dobrovoľne. V roku 2005 však podľa údajov MS SR bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie 324 odsúdeným a protitoxikomanické ochranné liečenie bolo udelené 109 odsúdeným (58 – ústavne a 51 – ambulantne)22. Avšak v dlhodobejšom sledovaní narastá počet tých, ktorí z rôznych dôvodov neabsolvujú protialkoholickú ochrannú liečbu, ale rastie počet tých, ktorí nastúpia na ochrannú protitoxikomanickú liečbu23. V spolupráci s nemeckými a českými partnermi Zbor väzenskej a justičnej stráže uskutočnil podrobné zhodnotenie terajšieho slovenského systému spracovania údajov a metód práce zboru v oblasti drogovej problematiky vrátane analyzovania príslušných právnych predpisov. Výsledkom je špecifikácia niektorých kompetencií dotýkajúcich sa aktivít so závislými obvinenými a odsúdenými a doplnenie údajovej databázy vedenej štatistiky o závislých obvinených a odsúdených24.

Hlavným cieľom v hodnotiacom období bolo zabezpečiť adekvátny postih páchateľov tzv. drogových trestných činov. Nový Trestný zákon od 1. januára 2006 zaviedol trestnú zodpovednosť fyzickej osoby za spáchaný čin dovŕšením štrnásteho roku veku. Zníženie dolnej hranice veku o jeden rok má viesť k tomu, aby sa všetkými dostupnými, primárne výchovnými prostriedkami zabránilo recidíve25. Osobu, ktorá dovŕšila štrnásty rok svojho veku a neprekročila osemnásty rok svojho veku považuje nový Trestný zákon za mladistvú. Vo vzťahu k nej zákon upravuje niektoré špeciálne ustanovenia, ktoré nemožno použiť voči osobe staršej ako 18 rokov (posudzovanie závažnosti činu, ukladanie trestov, skúšobná lehota pri odsúdení a pod.) a zavádza povinné psychologické vyšetrenie na stanovenie podmienečnej príčetnosti. Zákon stanovuje, že mladistvý, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Sprísnil sa trestný postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami a možnosť trestného postihu za trestný čin šírenia toxikománie osobitne vo vzťahu k chráneným osobám. Zvýšila sa aktivita prokurátorov pri využívaní prostriedkov prokurátorského dozoru v predsúdnom konaní a ich aktívne vystupovanie pred súdom. Na základe niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli upresnené podmienky z hľadiska vyčísľovania pojmu rozsah činu v zmysle § 187 Trestného zákona resp. § 172 nového Trestného zákona, Generálna prokuratúra SR sa podieľala na zjednotení aplikácie tzv. drogových trestných činov v postupe a v rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní. Nový Trestný zákon upravuje stanovenie výšky trestu za vykonávanie zamestnania či inej činnosti, pri ktorej by sa mohlo ohroziť zdravie alebo život ľudí, či spôsobiť značnú škodu na majetku. Ide teda o trestný čin ohrozenia. Takouto činnosťou je aj vedenie motorového vozidla pod vplyvom drog26.

V súlade s vydaním nových smerníc Európskej únie k problematike zaobchádzania s chemickými látkami (prekurzormi), ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných

21 V SR sa vo väzeniach substitučná liečba neposkytuje.

22 Štatistická ročenka 2005, sekcia justičnej informatiky a štatistiky MS SR, s. 86

23 Štatistická ročenka 2005 sekcia justičnej informatiky a štatistiky MS SR , s.50

24 MS SR 2007;

25 „Hoci v mnohých prípadoch pôjde o žiakov základnej školy, problém spočíva v kriminologickom zistení, že ak takýto mladý človek zopakuje trestný skutok do dovŕšenia dospelosti, stane sa z neho v ďalšom vývine dospelý recidivista. Postihuje mladistvých bez ohľadu na sociálny pôvod, ba sklon k zločinnosti sa prejavuje stále viac u mladistvých z majetných vrstiev a výrazne sa zvyšuje aj podiel dievčat. Pritom istá časť mládeže začína byť vzhľadom na stav spoločnosti anomická.“ uvádza sa v Dôvodovej správe k zákonu

26 GP SR 2007;

a psychotropných látok, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky bolo predkladateľom zákona č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 18. augusta 2005. Následne bola vydaná aj vykonávacia vyhláška MH SR č.380/2005 Zb. z 18. augusta 2005, ktorá ustanovuje rozsah, formu a termín podávania hlásení prevádzkovateľov o medzinárodnom obchode s určenými látkami a o uvádzaní určených látok na trh27. Vzhľadom na narastajúcu výrobu syntetických drog a zneužívanie prekurzorov syntetických drog bola podpísaná Dohoda o vzájomnej dobrovoľnej spolupráci medzi Colným riaditeľstvom SR, Ministerstvom vnútra SR - PZ, Zväzom chemického a farmaceutického priemyslu a podnikmi chemického a farmaceutického priemyslu (ďalej len „dohoda“). Cieľom dohody je znižovanie ponuky drog formou zabránenia diverzifikácie drogových prekurzorov a základných chemických látok potrebných k nezákonnej výrobe omamných a psychotropných látok a prípravkov. Prostredníctvom postupného budovania digitálnej rádiovej siete so šifrovou ochranou sa skvalitnila komunikácia pri realizácii akcií príslušníkov colnej správy najmä v oblasti boja proti drogovej kriminalite. Upevnila sa spolupráca Colného kriminálneho úradu s Policajným zborom, predovšetkým s Národnou protidrogovou jednotkou Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ, regionálnymi odbormi Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ, Úradom justičnej a kriminálnej polície PPZ, Úradom zvláštnych policajných činností PPZ a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru. Čoraz väčšiu úlohu v rámci krajín Európskeho spoločenstva zohráva spolupráca s Europolom, upevnila sa spolupráca s colnými a policajnými orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Nemecka, Francúzska a Rakúska.28

Dôležitú úlohu pri predchádzaní šírenia omamných a psychotropných látok a tzv. legálnych drog plní monitoring. Príslušníci Železničnej polície (ďalej ŽP) vykonávali náhodné kontroly u rizikových skupín, zúčastňovali sa policajných akcií zameraných na kontrolu miest sústreďovania sa podozrivých osôb za účelom distribúcie, obchodu, ale najmä užívania omamných a psychotropných látok drogovo závislými osobami. Policajné akcie sa vykonávali predovšetkým v čase organizovania rôznych spoločenských, kultúrnych a športových podujatí (jarmočné trhy, festivaly a vystúpenia hudobných skupín, futbalové zápasy). Vybrané policajné akcie boli vykonávané v spolupráci s príslušníkmi Policajného zboru a Colnej správy SR. V priebehu roka 2006 bola ŽP v pozícii pozorovateľa medzinárodnej organizácie RAILPOL. Na januárovom zasadnutí 2007 sa ŽP začlenila medzi platných členov medzinárodnej organizácie RAILPOL, ktorá sa podieľa na ochrane železníc.29. Sekcia poľnohospodárstva MP SR a fytoinšpektori Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, v súlade so zák.č. 139/1998Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, plnili úlohy pri kontrole výsevu drog, nakladaní s drogovým odpadom, odhaľovaní a odstraňovaní nelegálneho výskytu konope, pestovania, zbere a nakladaní s makom na území Slovenskej republiky. V závažných prípadoch zistené výskyty likvidujú v spolupráci s políciou. V hodnotenom období 2006 boli vykonávané kontroly pestovania maku u pestovateľov na výmere 1 183,66 ha30. Taktiež príslušníci krajských riaditeľstiev Policajného zboru uskutočňovali preventívno–bezpečnostné akcie zamerané na odhaľovanie kriminality spojenej s distribúciou a užívaním drog. V 25 mestách a obciach košického kraja na ukrajinsko–slovenskej hranici bol vybudovaný kamerový systém umožňujúci ochranu hranice pred pašerákmi drog prichádzajúcich z Ukrajiny31.

Prehĺbila sa spolupráca príslušníkov Vojenskej polície s mimorezortnými bezpečnostnými službami zaoberajúcimi sa problematikou boja proti drogám, a to predovšetkým s Policajným

27 MH SR 2007;

28 MV SR 2007;

29 MDPaT SR 2007;

30 MP SR 2007;

31 MF SR, Colná správa 2007;

zborom, Železničnou políciou, orgánmi Colnej správy a Vojenským obranným spravodajstvom, začína sa realizovať vzdelávanie a odborná príprava príslušníkov Vojenskej polície, participujúcich na odhaľovaní, riešení a predchádzaní drogovej kriminality v pôsobnosti Slovenskej republiky. Za účelom zníženia počtu trestných činov s drogovým prvkom uskutočnilo výcvikové centrum Vojenskej polície v Liptovskom Mikuláši v spolupráci s odborníkmi Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Banská Bystrica, Centra pre liečbu drogových závislostí Žilina, Colnej správy – Colného kriminálneho útvaru, pracovisko Žilina (psovodmi so služobným psom) rad školiacich aktivít zameraných na odhaľovanie a dokumentovanie drogovej trestnej činnosti32.

C. Oblasť medzinárodnej spolupráce

Globálna povaha drogového problému vyžaduje intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu v kontexte prijatých medzinárodných dokumentov. Táto sa stala významnou súčasťou stratégie NPBPD do roku 2008. Slovenská republika rozvíjala spoluprácu s členskými štátmi EÚ v oblasti protidrogovej politiky na princípoch spoločnej zodpovednosti a partnerstva. Aktívne sa podieľala na práci poradnej skupiny Európskej komisie – Horizontálnej pracovnej skupiny pre drogy HWPD („Horizontal Working Party on Drugs“). Prostredníctvom zástupcov rezortov a GSVM DZKD, ktorý zabezpečuje zastupovanie SR v medzinárodných inštitúciách EÚ a OSN v oblasti drogovej problematiky, presadzovala politické a expertné stanoviská Slovenskej republiky pri dokumentoch, pripravovaných do Komisie stálych predstaviteľov členských krajín v EÚ (COREPER) a následne do Európskeho parlamentu a Európskej rady. Zúčastňovala sa na projektoch a práci Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA). Ako súčasť Európskej informačnej siete o drogách (Reitox) rozvíjala spoluprácu s národnými strediskami pre monitorovanie drog v ostatných členských krajinách EÚ.

Na spoluvytváraní podmienok pre aktívnu participáciu a koordináciu zainteresovaných subjektov a expertov Slovenskej republiky v rámci agendy boja proti drogám v intenciách medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, s akcentom na priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky a prezentáciu štátnej protidrogovej politiky sa popri jednotlivých rezortoch podieľalo najmä ministerstvo zahraničných vecí. Za sledované obdobie zabezpečovalo na medzinárodnej pôde aktívnu účasť slovenských expertov v rámci OSN a EÚ. Prostredníctvom Stálej misie SR pri OSN vo Viedni zabezpečovalo v rámci vyhodnocovaného obdobia medzinárodnú spoluprácu expertov SR s Programom OSN pre kontrolu drog UNDCP, koordinovalo účasť slovenských zástupcov na zasadnutiach Komisie OSN pre narkotické látky – CND, jej pracovných skupín a operatívnu výmenu informácií SR predkladaných Rade pre medzinárodnú kontrolu narkotík – INCB. Spolupôsobilo taktiež v rámci EÚ na úrovni Coreper procesu prijímania expertných a politických dokumentov, ktorých cieľom je bojovať proti drogám na celoeurópskej úrovni (návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý upravuje postavenie a fungovanie Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA)33.

Slovenská republika sa stala členom celosvetovej medzinárodnej organizácie na boj proti dopingu (WADA) a zaviazala sa k efektívnej aplikácii Svetového antidopingového kódexu. Antidopingovú kontrolu na Slovensku zabezpečuje Antidopingový výbor SR. Jeho základným poslaním je zabezpečovanie antidopingového programu na báze Dohovoru proti dopingu Rady Európy a Antidopingového kódexu Svetovej antidopingovej agentúry. Pri zabezpečovaní prevencie

32 MO SR 2007;

33 MZV SR 2007;

spolupracoval so športovými zväzmi a občianskymi združeniami najmä vo výchovnej oblasti (semináre, prednášky, výstavy)34.

Možno konštatovať, že Slovenská republika má vytvorené dobré podmienky pre plnohodnotné zapojenie do dialógu boja proti drogám na medzinárodnej úrovni. Jedným z nevyhnutných predpokladov aktívnej spolupráce je efektívna výmena informácií medzi zainteresovanými rezortmi za koordinácie Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (GSVM PDKD). Práve multidisciplinárny charakter drogového fenoménu vyžaduje v národných podmienkach kreovanie platformy na operatívnu výmenu informácií zainteresovaných subjektov a ich výstupov na medzinárodnej úrovni a súbežne koordinačného mechanizmu na prípravu spoločných pozícií SR na medzinárodnej pôde.

Záver

Slovenská republika sa dôsledne pridržiava všetkých medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z dokumentov Európskej únie v oblasti boja proti drogám, ktoré smerujú k zabráneniu legalizácie zisku z drogovej trestnej činnosti. Rešpektuje a uplatňuje medzinárodné dohovory a zásady medzinárodnej spolupráce v oblasti kontroly legálnej výroby drog a ich prekurzorov, obmedzuje nezákonnú výrobu a obchod s drogami, uplatňuje programy redukcie požiadavky po drogách, zdravotnej starostlivosti o závislých jedincov a rizikové skupiny a posilňuje pozitívny prístup k zdraviu a životu.

Pri hodnotení obdobia 2005 - 2006 môžeme konštatovať, že sa podarilo aktivizovať, stimulovať, cielene podporovať a realizovať komplex opatrení najmä v zdravotníckej a sociálnej oblasti, zameraných na účinnú pomoc závislým občanom a rizikovým skupinám, ako aj na reintegráciu vyliečených osôb do spoločnosti. V oblasti redukcie požiadavky po droge (prevencia), sa nám podarilo implementovať protidrogovú výchovu do učebných osnov na základných a stredných školách. Výchova k zdravému spôsobu života sa dostáva do výchovno-vzdelávacích zariadení, je vytvorená sieť špecializovaných preventívnych centier v rezorte školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí i v pôsobnosti mimovládnych inštitúcií, prijali a realizujú sa opatrenia na podporu rôznych foriem justičnej spolupráce vrátane vzdelávania pracovníkov vo výkone práva a výmeny odborných informácií s cieľom vypracovania bezpečných a účinných spôsobov komunikácie v súlade s domácimi právnymi systémami. Zdokonalila sa legislatíva a kontrola legálnej výroby omamných a psychotropných látok so zámerom účinne potlačiť nelegálny obchod s týmito látkami, ako aj opatrenia pre boj proti praniu špinavých peňazí. V duchu partnerstva sa aktívne rozvíjala medzinárodná spolupráca s radou členských štátov EÚ. Slovenská republika je otvorená pre všetky medzinárodné iniciatívy smerujúce k účinnej eliminácii a riešeniu drogových problémov.

Oblasť boja proti drogám je systém kontinuálny, zachovávajúci a rešpektujúci jednotlivé špecifiká. Existencia legitímnych a univerzálnych noriem, pravidiel a postupov, na ktorých sa príslušníci jednotlivých štruktúr, systémov a subsystémov zjednotili, je základný predpoklad pre

34 MŠ SR;

efektívnu spoluprácu, koordináciu a komunikáciu na všetkých úrovniach. Realizátori aktivít v jednotlivých oblastiach musia svoju činnosť účinnejšie koordinovať, učiť sa vzájomnej spolupráci a vytvárať priestor pre rozvoj a upevnenie občianskej a celospoločenskej zodpovednosti za riešenie tohto problému. Do popredia vystupuje požiadavka na kvalitnú a premyslenú činnosť, kvalitu rozhodovania a hodnotenia. Základ tvorí inštitút realizátora, jeho profesionálny a kvalifikovaný prístup, ako aj vytvorenie primeraných spoločenských a ekonomických podmienok.

Skúsenosti a poznatky z realizácie úloh a vývoja drogovej scény vytvárajú priestor pre rôzne hodnotenia. Dosiahnuté pozitívne výsledky odrážajú úsilie a aktivitu na rôznych úrovniach. Sú podmienené kvalitou a úrovňou poznania a prijatím zodpovednosti.

Splnenie náročných cieľov NPBPD 2004 – 2008 predpokladá upevnenie spolupráce a rozvoj koordinácie v oblastiach vedy, výskumu a praxe, v rade aktivít realizovaných príslušnými rezortmi, orgánmi samosprávy a podporu širokej škály občianskych aktivít. Len tak možno vytvoriť priestor pre aktívne priebežné modifikovanie nových stratégií a postupov. Nepretržité poznávanie procesov vývoja drogovej scény vytvára ďalšie možnosti pre stanovenie diagnóz i prognóz krízových trendov a ich regulovanie.