NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA
Predkladacia správa
Časť 1.
k správe o výsledku hospodárenia za rok 2006
_________________________________________________________________________________________________________________
Predkladacia správa
Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) bola zriadená ako nezávislá centrálna
banka Slovenskej republiky. Jej činnosť je upravená zákonom Národnej rady Slovenskej
republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o NBS“). Materiál „Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za
rok 2006“ sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 38 ods.
3 zákona o NBS, ktorý ukladá NBS povinnosť predložiť ročnú správu o výsledku svojho
hospodárenia Národnej rade Slovenskej republiky do troch mesiacov po skončení
kalendárneho roka.
Predkladaná správa hodnotí v zmysle § 38 a § 39 zákona o NBS dosiahnuté výsledky
hospodárenia NBS za rok 2006 (časť 2. materiálu) a jej súčasťou je tiež Správa nezávislého
audítora a účtovná závierka NBS k 31. decembru 2006 (časť 3. materiálu).
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o NBS je hlavným cieľom NBS udržovanie
cenovej stability. Za tým účelom NBS určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince,
riadi, koordinuje a zabezpečuje platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku a stará sa
o ich plynulosť a hospodárnosť. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o NBS prispieva NBS
v oblasti finančného trhu k stabilite finančného systému ako celku, ako aj k bezpečnému
a zdravému fungovaniu finančného trhu. Pritom NBS vykonáva dohľad nad finančným trhom
a ďalšie súvisiace činnosti.
V zmysle § 4 zákona o NBS zastupuje NBS Slovenskú republiku na základe
poverenia vlády Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách v oblasti finančného trhu
a v operáciách na medzinárodných finančných trhoch súvisiacich s plnením menovej politiky ako
aj plní úlohy v oblasti medzinárodnej spolupráce pri výkone dohľadu nad finančným trhom.
Naplneniu hlavného cieľa a úlohám vyplývajúcim zo zákona podriaďuje NBS všetky
svoje aktivity a obchody aj napriek tej skutočnosti, že nebude dosiahnutý kladný
hospodársky výsledok. Činnosť NBS sa nevykonáva s cieľom dosahovať zisk.
Výkon menovej politiky zabezpečuje NBS viacerými nástrojmi, napr. operáciami na
voľnom trhu (repo tendre, emisia pokladničných poukážok, devízové swapy), určovaním
základnej úrokovej miery, jednodňovými refinančnými a sterilizačnými operáciami,
stanovením povinných minimálnych rezerv alebo ovplyvňovaním výmenného kurzu.
Koncoročná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP)
dosiahla v roku 2006 v Slovenskej republike hodnotu 3,7 %. Priemerná miera inflácie v roku
2006 bola 4,3 % (v roku 2005 to bolo 2,8 %).
Základná úroková sadzba v roku 2006 sa pohybovala v rozpätí od 3,00 % od 4,75 %.
Slovenská koruna vstúpila do systému mechanizmov výmenných kurzov, tzv. ERM II,
28. novembra 2005. Centrálna parita slovenskej koruny v ERM II bola určená na úrovni
38,4550 SKK/EUR. Ministri financií a guvernéri eurozóny spolu s Európskou centrálnou
bankou schválili s účinnosťou od 19. marca 2007 novú centrálnu paritu 35,4424 SKK/EUR.
Podľa maastrichtského kurzového kritéria sa môže kurz koruny pohybovať v rámci
stanoveného fluktuačného pásma +/- 15 % od stanovenej centrálnej parity. Spodná hranica
pre povinné intervencie je 30,1260 SKK/EUR a horná hranica je 40,7588 SKK/EUR.
NBS v roku 2006 dosiahla celkovú stratu vo výške 45 128 mil. Sk. Celkové náklady
dosiahli výšku 73 264 mil. Sk a celkové výnosy 28 136 mil. Sk. Strata NBS vznikla najmä
vplyvom posilnenia výmenného kurzu slovenskej koruny.
1. 1