N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

IV. volebné obdobie

(N á v r h)

Zákon

z ..................... 2007,

ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. sa dopĺňa takto:

1.§ 2 ods. 2 sa dopĺňa vetou „Nezávislosť advokáta nie je porušená, ak koná ako agent za podmienok podľa § 18a.“.

2.Za § 18 sa dopĺňa nový § 18a, ktorý znie:

㤠18a

Advokát môže konať ako agent pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie, ak

a)nejde o odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie jeho klienta alebo

b)takýmto konaním neporuší povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi.“

3.V § 23 ods. 9 sa na konci vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová „alebo ak advokát koná ako agent za podmienok podľa § 18a.“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2007.

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je stanoviť v zákone o advokácii možnosť advokáta pôsobiť v pozícii agenta pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestného činu korupcie a zároveň stanoviť pravidlá pre takéto pôsobenie.

Navrhovaná úprava vychádza z konfliktu medzi verejným záujmom na potieraní závažnej trestnej činnosti na jednej strane a ústavným právom na obhajobu prostredníctvom obhajcu na strane druhej, pričom v súlade s princípmi právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), rieši tento konflikt nastolením rovnováhy medzi týmito záujmami.

Základnou podmienkou novej úpravy je, že advokát musí chrániť svojho klienta a preto nebude môcť konať ako agent pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní svojho klienta a tiež nebude môcť spolupracovať v tejto pozícii, ak by mal svojím konaním porušiť povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi. Novela tak rešpektuje súčasné znenie zákona, ktorý definuje základné predpoklady výkonu advokácie (nezávislosť advokáta a viazanosť všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta) tým, že vylučuje konanie advokáta ako agenta voči klientovi a pri poskytovaní právnych služieb klientovi.

Novela umožňuje advokátom, rovnako ako ostatným občanom, využiť v plnom rozsahu nástroje Trestného poriadku a podieľať sa na odhaľovaní trestnej činnosti páchateľov korupcie. Vytvára možnosť na efektívne zabránenie možnosti beztrestne sa pokúsiť o spáchanie trestného činu vo vzťahu k advokátovi alebo prostredníctvom advokáta, pretože advokát okrem oznámenia podľa § 167 ods. 3 TZ a prípadnej výpovede ako svedok v súvislosti s trestným činom korupcie, bude môcť prispieť k odhaleniu tohto trestného činu aj ako agent.

Dôležitým aspektom zakotvenia takejto možnosti expressis verbis do zákona je aj ochrana advokáta, ktorý nebude môcť byť pri ponúknutí úplatku medzi štyrmi očami neskôr obvinený druhou stranou z krivej výpovede.

Predkladateľ nepovažuje za potrebné vyrovnať sa v priamo texte zákona s námietkou narušenia nezávislosti advokáta, ak musí plniť pokyny polície ani s námietkou možného odpočúvania, ktoré by mohlo ohroziť jeho klienta. Napriek tomu považuje sa užitočné objasnenie takýchto možných námietok v dôvodovej správe:

Pokiaľ ide o pokyny, ktoré dávajú orgány činné v trestnom konaní agentovi (občanovi), zo žiadneho ustanovenia § 88b Trestného poriadku nevyplýva, že ak sa občan rozhodne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní ako agent pri odhaľovaní korupcie, sú tieto orgány oprávnené dávať mu akékoľvek pokyny, ktoré je občan v pozícii agenta povinný bezvýhradne a okamžite plniť. Z ustanovení § 88b Trestného poriadku celkom zrejme vyplýva, že to môžu byť len pokyny smerujúce k odhaleniu, zisteniu a usvedčeniu páchateľov trestného činu korupcie, v súvislosti s ktorými bola daná osoba ustanovená za agenta.

Žiadne ustanovenie zákona nedáva orgánom činnými v trestnom konaní právo

dávať advokátovi v postavení agenta pri odhaľovaní trestného činu korupcie iného advokáta pokyny, ako má vykonávať obhajobu svojich klientov, resp. poskytovať právne služby svojim klientom. Ide o čisto technické pokyny, ako postupovať pri odhaľovaní trestného činu korupcie inej osoby ako je klient advokáta.

Pokiaľ ide o ohrozenie vzťahu advokát – klient pri umožnení odpočúvania, z ustanovenia § 88 ods.1 Trestného poriadku vyplýva, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činnosti možno vydať za splnenia dvoch podmienok (i) ide o trestné konanie pre niektorý z trestných činov uvedených v § 88 ods.1 Trestného poriadku, vrátane trestného činu korupcie, (ii) možno dôvodne predpokladať, že zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie. V prípade trestných činov uvedených v § 88 ods.1 Trestného poriadku, vrátane trestného činu korupcie, nie je ako podmienka vydania príkazu na odpočúvanie stanovený súhlas užívateľa účastníckej telefónnej stanice, ktorá má byť odpočúvaná.

Zároveň treba uviesť, že žiadne ustanovenie zákona nezakazuje odpočúvať účastnícku telefónnu stanicu advokáta, t.j. odpočúvanie účastníckej telefónnej stanice advokáta je za splnenia podmienok uvedených v § 88 Trestného poriadku postup v súlade so zákonom. Takisto zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, že účastnícku telefónnu stanicu advokáta (resp. aj akejkoľvek inej osoby) možno odpočúvať len v prípade, ak sa táto osoba rozhodne spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní ako agent pri odhaľovaní trestného činu korupcie.

V prípade, že je odpočúvaná účastnícka telefónna stanica advokáta práva jeho klientov sú o. i. chránené prostredníctvom:

- § 88 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačných činností zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť,

- § 88 ods. 7 Trestného poriadku, podľa ktorého v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1,

- § 88 ods. 8 Trestného poriadku, podľa ktorého ak sa pri odpočúvaní a zázname nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní musí získané záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

Predkladaná novela rešpektuje platný právny poriadok, ktorý upravuje inštitút agenta a možnosti využitia dôkazov získaných legálnym odpočúvaním a zároveň rešpektuje postavenie a povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi.

V konflikte verejného záujmu na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, akou je korupcia a záujmu na práva na obhajobu, novela chráni oba tieto záujmy v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu tohto záujmu druhého. Navrhovateľ tým nastoľuje rovnováhu, ktorá rieši ochranu a zároveň umožňuje efektívnu realizáciu oboch záujmov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Daniel Lipšic, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu nie je potrebné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

B.Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1:

Expressis verbis sa umožňuje, aby advokát mohol konať ako agent za podmienok určených v § 18a.

K bodu 2:

Určujú sa podmienky, za akých môže advokát konať ako agent. Princípom je, že advokát nesmie byť agentom pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľa korupcie svojho klienta a aj v prípade, ak by išlo o inú osobu, nesmie svojím konaním porušiť povinnosti, ktoré má ako advokát voči svoju klientovi.

K bodu 3:

Stanovuje sa výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ktorá súvisí s úpravou, ktorá umožňuje advokátovi konať ako agent priamo v zákone. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa v súlade s určeným princípom ochrany klienta v § 18a prelamuje vo vzťahu k veciam, (i) ktoré sa netýkajú jeho klienta (ii) ak nejde o korupciu jeho klienta.

K článku II:

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť od 1. júna 2007.