Informácia

o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení

Úvod

V informácii o analýze vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení sú prevzaté údaje zo „Správy o analýze vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení“ (ďalej len „správa o analýze“), ktorá bola vypracovaná podľa bodu C.2. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 791 z 28. septembra 2006 k analýze postavenia a pôsobnosti krajských úradov z podkladov jednotlivých ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy a predložená podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

Vláda po pripomienkovom konaní a po súhlasnom prerokovaní v Rade vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokovala a vzala na vedomie správu o analýze 28. februára 2007. Na jej základe schválila zrušiť krajské úrady k 30. septembru 2007. V súvislosti s nesúhlasnými stanoviskami príslušných ministerstiev k zrušeniu krajských úradov životného prostredia, krajských školských úradov, krajských stavebných úradov a obvodných úradov životného prostredia vláda vzala len na vedomie „Návrh opatrení na ďalšiu racionalizáciu organizačných štruktúr miestnej štátnej správy“. Návrh opatrení je v prílohe č. 1. a ich grafické vyjadrenie v prílohe č. 2.

Súčasťou opatrení, ktoré na základe vykonanej analýzy navrhlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky by mala byť aj integrácia orgánov miestnej štátnej správy v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to krajských pozemkových úradov a krajských lesných úradov do krajských pozemkových a lesných úradov a obvodných pozemkových a obvodných lesných úradov do obvodných pozemkových a lesných úradov. V opatreniach sa tiež navrhlo v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prehodnotiť a usporiadať pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úseku služieb zamestnanosti a na úseku sociálnych vecí a rodiny.

Navrhované opatrenia nemali určený termín ich realizácie, avšak vychádzali z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého analýza mala posúdiť aj možnosti zredukovania organizačnej členitosti a personálnej náročnosti krajských štruktúr štátnej správy. Vláda preto nepovažuje zrušenie krajských úradov za jediné opatrenie na racionalizáciu miestnej štátnej správy a predpokladá v tomto procese pokračovať, pretože až komplexný prístup jej umožní spolu s ďalšími krokmi, najmä v komunálnej oblasti a v administratívnom usporiadaní Slovenskej republiky dosiahnuť výraznejší pokrok v racionalizácii a efektívnosti sústavy orgánov miestnej štátnej správy.

Vláda zároveň vo svojom uznesení k správe o analýze súhlasila, aby problematika bezpečnostných rád krajov bola riešená v „Zámere ďalšieho rozvoja a výstavby bezpečnostného systému Slovenskej republiky do roku 2010“, ktorý má byť v zmysle uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky č. 128 z 29. januára 2007 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 119 zo 14. februára 2007 vypracovaný a predložený na rokovanie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a následne na rokovanie vlády.

2

Okrem ďalších úloh vláda v predmetnom uznesení uložila vykonať do 31. decembra 2007 audit všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby došlo k zjednodušeniu a ku skvalitneniu výkonu štátnej správy vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám a vypracovať návrh postupu vypracovania koncepcie komunálnej reformy v Slovenskej republiky a predložiť ho na rokovanie vlády do 31. októbra 2007.

V súvislosti so zrušením krajských úradov z dôvodu výraznej decentralizácie vybraných úsekov štátnej správy a hospodárskeho riadenia v rokoch 2001 – 2004 z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa nenavrhoval presun pôsobností z krajských úradov do pôsobnosti územnej samosprávy. Druhostupňový výkon štátnej správy terajších krajských úradov sa navrhol zveriť do pôsobnosti jednotlivých ministerstiev. Z dôvodu jeho vysokej frekventovanosti štátnej správy na úsekoch priestupkovom, živnostenského podnikania a civilnej ochrany sa Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky umožňuje zriadiť odborné pracoviská so sídlami v Košiciach a v Banskej Bystrici. Zároveň sa navrhuje, aby niektoré prvostupňové pôsobnosti krajských úradov, alebo ich pôsobnosti, ktoré sa nevykonávajú v správnom konaní, boli presunuté do pôsobnosti obvodných úradov v sídlach krajov.

Informácia preberá obsah a členenie zo správy o analýze.

I. ČASŤ

A.Postavenie a pôsobnosť miestnych orgánov štátnej správy

V súčasnej organizácii miestnej štátnej správy sú územné orgány štátnej správy budované prevažne v dvojstupňovej sústave. Sú nimi obvodné úrady a krajské úrady, ďalšie špecializované obvodné úrady a krajské úrady, alebo iné územné štátne orgány.

Sústavu územných orgánov verejnej správy dopĺňa územná samospráva, a to obce a samo-správne kraje a inšpekčné orgány, ktoré sú zriadené na druhostupňový výkon štátnej správy vý-lučne na republikovej úrovni a na prvostupňový výkon štátnej správy na krajskej úrovni, alebo v menšom počte ako je počet krajov. V prípadoch, v ktorých prvostupňový výkon štátnej správy bol v celom rozsahu prenesený na obce, a to na úseku stavebného poriadku a na úseku základ-ného školstva, druhostupňový výkon štátnej správy uskutočňujú orgány miestnej štátnej správy zriadené len na krajskej úrovni (krajské stavebné úrady a krajské školské úrady). V iných prípadoch, napr. na úseku životného prostredia vo veciach výrubu drevín a na úseku špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie, sú odvolacími orgánmi proti prvostupňovým rozhodnutiam obcí orgány miestnej štátnej správy zriadené na obvodnej úrovni, a to obvodné úrady životného prostredia a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.

Miestne orgány štátnej správy, vrátane inšpekčných orgánov konajú a rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v správnom konaní, katastrálnom konaní, daňovom konaní a v colnom konaní. Okrem kraj-ských úradov a obvodných úradov, ktoré vykonávajú štátnu správu aj na úsekoch, ktoré sú v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy ako Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, napr. na úsekoch bezpečnostných rád krajov, bezpečnostných rád obvodov, hospodárskej mobilizácie, správy majetku štátu, rómskej problematiky, drogovej problematiky, povodňových komisií a registrácií spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sú ostatné analyzované miestne orgány štátnej správy zriadené prevažne na jedno odvetvový výkon štátnej správy. To znamená, že riadenie a kontrola výkonu štátnej správy je v pôsobnosti jedného odvetvového ústredného orgánu štátnej správy. Napriek tomu, že krajské úrady a im na roveň postavené ďalšie druhostupňové orgány miestnej štátnej správy sú zriadené ako odvolacie orgány proti prvostupňovým rozhodnutiam obvodných úradov a im na roveň postavených ďalších prvostupňových miestnych orgánov štátnej správy vykonávajú aj prvostupňové pôsobnosti. Na druhej strane niektoré prvostupňové orgány miestnej štátnej správy vykonávajú

3

aj druhostupňový výkon štátnej správy, a to v prípadoch, v ktorých v prvom stupni v oblasti preneseného výkonu štátnej správy rozhodujú obce, napr. na úsekoch stavebného konania a životného prostredia.

Územné orgány štátnej správy, okrem rozhodovacej pôsobnosti vo veci samej, zabezpečujú ďalšie úlohy odborného charakteru na jednotlivých úsekoch v ich pôsobnosti, ktoré sú vysoko frekventované a ktoré musia byť vykonávané rovnako kvalitne a včas. Okrem úkonov ad-ministratívneho charakteru sú to aj úkony slúžiace na záchranu života a zdravia občanov a ich majetku. Počet takýchto úkonov bol v pôsobnosti okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru v roku 2004 spolu 26 503 a v roku 2005 to bolo 26 832 úkonov. Boli to zásahy vykonané ich jednotkami. V pôsobnosti krajských úradov bolo na úseku civilnej ochrany obyvateľstva v roku 2004 vykonaných 711 001 takýchto úkonov a v roku 2005 to bolo 244 841.

Obvodmi územnej pôsobnosti 727 miestnych orgánov štátnej správy z celkového počtu 742 analyzovaných územných orgánov štátnej správy sú kraje a okresy. Z toho v sídlach krajov, okrem 88 druhostupňových miestnych orgánov štátnej správy je zriadených aj 61 prvostupňo-vých miestnych orgánov štátnej správy. Územnými obvodmi pôsobnosti 578 prvostupňových miestnych orgánov štátnej správy je jeden alebo viac okresov. Obvodmi územnej pôsobnosti 15 druhostupňových miestnych orgánov štátnej správy, medzi ktoré patrí napr. ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, štátna veterinárna a potravinová správa, úrad verejného zdravotníctva, vyššia vojenská správa, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo, hlavný banský úrad a druhostupňové inšpekčné orgány je územie Slovenskej republiky. Niektoré miestne orgány štátnej správy zriadili na priblíženie prevažne vysoko frekventovanej štátnej správy občanovi pracoviská, ktorých je napr. v obvodných úradoch zriadených 37, a to na výkon priestupkovej činnosti a živnostenského podnikania.

Obvodné úrady špecializovanej miestnej štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na jednotlivých úsekoch štátnej správy v prvom stupni, sú zriadené v rozličných počtoch, a to od 39 obvodných lesných úradov, cez 40 regionálnych veterinárnych a potravinových správ, 44 ob-vodných pozemkových úradov, 46 obvodných úradov životného prostredia, 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, 46 obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie do 50 obvodných úradov, 51 okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru a 72 správ katastra. Z uvedených diferencovaných počtov miestnych orgánov štátnej správy vyplýva, že obvodmi ich územnej pôsobnosti sú aj viaceré okresy. V individuálnych prípadoch dochádza z hľadiska územnej pôsobnosti miestnych orgánov štátnej správy k narúšaniu hraníc krajov, napr. na úseku životného prostredia, kde z Trnavského kraja sú do Bratislavského kraja zaradené okresy Senica a Skalica a v prípadoch inšpekčných orgánov, ktoré sú na prvostupňový výkon štátnej správy zriadené v menšom počte, ako je počet krajov. Konkrétne sú to inšpektoráty životného prostredia, ktoré sú zriadené v počte 4 a Slovenská stavebná inšpekcia, ktorých je zriadených 5. V jednom prípade je na prvostupňovú činnosť zriadený mimo sídla kraja väčší počet úradov, ako je počet krajov. Je to 9 colných úradov, z ktorých jeden je z objektívnych dôvodov v Čiernej nad Tisou. V 15 prípadoch je druhostupňový výkon štátnej správy uskutočňovaný na celoslovenskej úrovni.

Zo 742 analyzovaných miestnych orgánov štátnej správy má 179 postavenie služobného úradu a je zamestnávateľom. Sú rozpočtovými organizáciami štátu, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet odvetvového ministerstva a v prípade prvostupňových orgánov na rozpočet príslušného druhostupňového miestneho orgánu štátnej správy. Z uvedeného počtu 179 úradov je to 14 úradov zriadených na celoštátnej úrovni, medzi ktoré patrí napr. ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a 6 inšpekčných orgánov; 83 úradov zriadených na krajskej úrovni, z ktorých je 72 druhostupňových krajských úradov, 3 správy finančnej kontroly a 8 inšpektorátov práce; 82 úradov zriadených na obvodnej úrovni, medzi ktoré patrí 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

4

Pôsobnosť analyzovaných miestnych orgánov štátnej správy upravuje vyše 220 zákonov. V súvislosti so zrušením krajských úradov bude potrebné zmeniť alebo doplniť viac ako 50 zákonov.

B. Frekventovanosť a kvalita výkonu štátnej správy

V záujme utvorenia možností na porovnanie kvality a frekventovanosti výkonu štátnej správy boli orgány miestnej verejnej správy rozdelené do štyroch skupín. Do I. skupiny sú zaradené prvostupňové a druhostupňové orgány miestnej štátnej správy, v ktorých pôsobnosti sú úseky štátnej správy, ktoré boli v roku 1996 integrované do pôsobnosti 8 krajských úradov a 79 okresných úradov, a ktoré sa dezintegrovali v priebehu rokov 1996 – 2003, alebo ktoré vznikli v dôsledku reformy týkajúcej sa decentralizácie pôsobnosti v rokoch 2001 – 2003 a dezintegrácie miestnej štátnej správy v období od 1. 1. 2004. Do II. skupiny patria ďalšie miestne orgány štátnej správy, do III. skupiny inšpekčné orgány a do IV. skupiny územná samospráva.

Na porovnanie kvality a frekventovanosti činnosti analyzovaných orgánov miestnej verej-nej správy zradených do I. skupiny slúžili údaje zo sumárnych výkazov o činnosti krajských úradov a okresných úradov v správnom konaní a o počte ich iných úkonov rozhodujúceho charakteru za rok 2001.

Miestne orgány verejnej správy, ktorých činnosť je predmetom analýzy, konajú a rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb, t. j. navonok úradu. Frekventovanosť rozhodovacej pôsobnosti zvyšuje aj činnosť miestnych orgánov štátnej správy smerujúca dovnútra úradu, najmä v štátnozamestnaneckých vzťahoch štátnych zamestnancov. V roku 2004 orgány miestnej ve-rejnej správy vydali celkom 6 840 623 prvostupňových rozhodnutí a v roku 2005 o 2 392 495 prvostupňových rozhodnutí menej, čo bolo spôsobné napr. výrazným znížením počtu prvo-stupňových rozhodnutí vydaných colnými úradmi.

V rámci odvolacieho konania voči prvostupňovým rozhodnutiam (vrátane autoremedúry) bolo v roku 2004 vyhovené v 14 874 prípadoch, čo tvorí 0,22 % vydaných rozhodnutí a v roku 2005 to bolo v 15 365 prípadoch, čo tvorí 0,34 %. Z celkového počtu 6 840 623 prvostupňových rozhodnutí vydaných napr. v roku 2004 miestnymi orgánmi verejnej správy vydali orgány miest-nej štátnej správy zaradené do prvej skupiny 3 286 091 prvostupňových rozhodnutí, z ktorých najviac, a to 2 517 829 bolo vydaných na úseku sociálnych vecí, rodiny a zamestnanosti. Z tohto počtu bolo napr. 1 067 520 prvostupňových rozhodnutí vydaných na úseku pomoci v hmotnej núdzi a takmer 800 000 na úseku zamestnanosti. V roku 2005 sa oproti roku 2004 znížil počet prvostupňových rozhodnutí vydaných orgánmi zaradenými do I. skupiny o 483 667, a to predovšetkým v dôsledku ich výraznejšieho poklesu na úseku sociálnych vecí, na ktorom sa prejavilo najmä prehodnotenie všetkých poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých. K najvýraznejšiemu poklesu v roku 2005, a to o vyše 1 800 000 vydaných prvostupňových rozhodnutí došlo v pôsobnosti colných úradov z dôvodov transformácie ich činností.

Pri porovnaní údajov uvedených vo výkaze o činnosti krajských úradov a okresných úradov v správnom konaní za rok 2001 s údajmi za rok 2004 možno konštatovať, že počet cca 2 516 091 prvostupňových rozhodnutí vydaných v roku 2004 miestnymi orgánmi štátnej správy zaradenými do I. skupiny (ktorý vznikol po odpočítaní cca 770 000 rozhodnutí vydaných na úseku zamestnanosti, ktorý nebol vykonávaný v integrovaných krajských úradoch a okresných úradoch) sa takmer zhoduje s počtom 2 492 225 rozhodnutí vydaných krajskými úradmi a okresnými úradmi v roku 2001, a to aj napriek tomu, že v rámci decentralizácie pôsobností bol najfrekventovanejší úsek stavebného konania (na ktorom bolo v roku 2001 vydaných 72 523 rozhodnutí) decentralizovaný na obce, ktoré ho vykonávajú ako prenesený výkon štátnej správy. Takmer totožnosť počtu prvostupňových rozhodnutí vydaných v roku 2004 miestnymi

5

orgánmi štátnej správy, ktorých úseky štátnej správy boli v roku 1996 integrované s počtom vy-daných prvostupňových rozhodnutí v roku 2001, je spôsobená aj v dôsledku vyše 66 500 roz-hodnutí vydaných v roku 2004 vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov.

Orgány miestnej štátnej správy zaradené do II. skupiny v roku 2004 vydali 3 374 268 pr-vostupňových rozhodnutí a v roku 2005 to bolo 1 490 699 rozhodnutí. Odvolaniam podaným proti týmto rozhodnutiam bolo v roku 2004 vyhovené v 4 961 prípadoch, čo znamená 0,14 % pochybení v rozhodovacom procese. Oproti roku 2004 bolo v roku 2005 vydaných o 1 885 569 prvostupňových rozhodnutí menej a počet 4 849 oprávnených odvolaní znamená 0,32 % nesprávnych rozhodnutí vydaných v správnom konaní prípadne v daňovom konaní.

V roku 2004 vydali inšpekčné orgány (III. skupina) celkom 11 423 prvostupňových roz-hodnutí a v roku 2005 to bolo 12 843, čo je primeraný počet vzhľadom na prevažujúci charakter iných činností (inšpekčných, kontrolných, presadzovania ochrany zamestnancov pri práci, vyko-návania kontrol a následných finančných kontrol) v ich pôsobnosti.

Frekventovanosť výkonu štátnej správy, ktorá v značnej miere ovplyvňuje jeho kvalitu, je potrebné posudzovať aj v kontinuite rozhodovacej pôsobnosti na výkon iných úkonov rozhodu-júceho charakteru, ktoré boli v roku 2004 vykonané v počte 120 644 948 a v roku 2005 v počte 126 425 607. Najviac takýchto úkonov, a to 97 339 136 bolo uskutočnených v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, 6 513 867 ich bolo uskutočnených v pôsobnosti krajských úradov a obvodných úradov, v 2 780 393 prípadoch ich uskutočnili katastrálne úrady, atď. V počte úkonov rozhodujúceho charakteru je zahrnutá aj kontrolná činnosť a činnosť súvisiaca s poskytovaním informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (zákon o slobode informácií).

V roku 2004 prejednali analyzované orgány miestnej verejnej správy 64 474 priestupkov, z ktorých bolo 53 605 prejednaných obvodnými úradmi na úseku občianskeho spolunažíva-nia. Oproti roku 2004 bolo v roku 2005 prejednaných o 2 311 priestupkov viac, z toho bolo 1 103 priestupkov prejednaných obvodnými úradmi.

Z celkového počtu 8 677 sťažností a petícií vybavených v roku 2004 miestnymi orgánmi štátnej správy a sťažností, ktoré prijali orgány územnej samosprávy, bolo najviac, a to 1 469 sťažností vybavených na úseku sociálnych vecí a rodiny. Podobne to bolo aj v roku 2005, keď z celkového počtu 9 886 vybavených sťažností a petícií bolo na úseku sociálnych vecí a rodiny vybavených 1 016. Celkový priemerný počet sťažností na jeden analyzovaný úrad, vrátane územnej samosprávy, v roku 2004 bol 13,3 sťažností a v roku 2005 to bolo 14, 6 sťažností.

Pri sledovaní frekventovanosti pôsobnosti analyzovaných orgánov miestnej verejnej správy pri prepočte počtu vydaných prvostupňových rozhodnutí a počtu obyvateľov vyplýva, že v roku 2004 pripadlo na jedného obyvateľa Slovenskej republiky 1,27 prvostupňových rozhodnutí a v roku 2005 to bolo 0, 83 rozhodnutí. Pomerne vysoká je frekventovanosť rozhodovacej pô-sobnosti na niektorých úsekoch štátnej správy v prepočte na jedného zamestnanca úradu.

Problémové situácie vznikajú najmä na úradoch, v ktorých je najvyššia frekventovanosť rozhodovacej činnosti alebo rozhodovacia pôsobnosť je zložitá. Napr. na úseku sociálnych vecí a rodiny je znásobovaná aj výkonom nových agend na jednotlivých úsekoch štátnej správy, vrá-tane úloh koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie, pričom na tieto úlohy neboli stanovené vyššie počty zamestnancov. Tým v určitých oblastiach pretrváva preťaženosť zamestnancov z dôvodu ich poddimenzovaných počtov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky odporúča, aby problémy na jednotlivých úsekoch boli pri systemizácii v plnej miere zohľadnené. Na úsekoch sociálnych vecí, zamestnanosti a rodiny pretrváva nepriaznivý stav aj v oblasti softwarového zabezpečenia, na ktorom produkčné i podporné systémy sú zastaralé a nevyhovujú súčasným bezpečnostným požiadavkám prevádzkovania systémov a požiadavkám na ochranu osobných údajov. Hlavné problémy v oblasti realizácie odborných poradenských služieb vyplývajú z nedostatočného priestorového

6

zabezpečenia na výkon týchto úloh v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na nedostatočný počet zamestnancov a na nedostatky v softwarovom vybavení odvetvových orgánov miestnej štátnej správy poukázali aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy, napr. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na obvodných pozemkových úradoch.

Na úseku katastrálnom Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky uvádza, že napr. rozpočtová nedostatočnosť neumožňuje vytvoriť podmienky na plnenie všetkých zákonných úloh katastra, a preto niektoré úlohy sú už niekoľko rokov v útlme, napr. revízia údajov katastra a následná obnova operátu katastra. Tieto dôvody neumožňujú ani zrýchliť tempo prác na usporiadaní pozemkového vlastníctva konaním o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z., pričom ostáva úloha ukončiť 45 % územia Slovenskej republiky.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo vytypovaných hlavných problémoch uvádza úlohy, ktoré budú prislúchať úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Sú nimi monitorovanie zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, zdravotných rizík pôsobiacich na zdravie, spoluúčasť na zvyšovaní podielu zásobovania obyvateľstva nezávadnou pitnou vodou a pod.

C. Riadiaca a kontrolná činnosť

Riadenie výkonu štátnej správy sa uskutočňuje spravidla mesačnými poradami minister-stiev s druhostupňovými miestnymi orgánmi štátnej správy, na ktorých sa v menšom počte zúčastňujú aj zástupcovia prvostupňových orgánov. V niektorých prípadoch na tieto porady nadväzujú porady druhostupňových miestnych orgánov štátnej správy s prvostupňovými. Celkový počet porád je zahrnutý do iných úkonov rozhodujúceho charakteru. Okrem porád s prednostami krajských úradov sú z úrovne ústredných orgánov štátnej správy uskutočňované aj porady vedúcich s vedúcimi organizačných útvarov riadených úradov. Tieto sú spravidla za-merané na oboznamovanie s novými všeobecne záväznými právnymi predpismi a na zámery pri plnení jednotlivých úloh. V individuálnych prípadoch, napr. na úseku sociálnych vecí a rodiny sa generálny riaditeľ ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zúčastňuje na poradách Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a naopak, generálny riaditeľ príslušnej sekcie ministerstva sa zúčastňuje na poradách ústredia. Prednostovia katastrálnych úradov sú členmi grémia predsedu, ktoré je jeho poradným orgánom a ktoré zasadá minimálne štyrikrát v roku. Predmetom ich rokovaní boli najzávažnejšie otázky týkajúce sa činnosti celého rezortu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky konalo v roku 2004 a 2005 takmer mesačne porady s prednostami krajských úradov, na ktorých sa riešila aj problematika na úseku civilnej ochrany a integrovaného záchranného systému. Naviac v sledovaných rokoch boli mesačne konané samostatné porady na úseku Hasičského a záchranného zboru, zasadnutia štábu prezidenta rozšírené o riaditeľov krajských riaditeľstiev zboru. Obdobne sa porád Ministerstva financií Slovenskej republiky zúčastňovali aj štatutárni zástupcovia správ finančnej kontroly.

V rámci pôsobnosti ministerstiev súvisiacej s riadením a kontrolou výkonu štátnej správy v analyzovaných miestnych orgánoch štátnej správy (netýka sa to územnej samosprávy) boli vydávané smernice, pokyny, usmernenia, metodické návody a služobné predpisy, ktorými ministerstvá usmerňovali činnosť odvetvovo riadených miestnych orgánov štátnej správy a ktoré boli uverejňované v rezortných publikačných prostriedkoch. Od 1. januára 1991 je na uverejňovanie smerníc a iných normatívnych opatrení ústredných orgánov štátnej správy zriadený Vestník vlády Slovenskej republiky. V roku 2004 v ňom bolo uverejnených 10 oznámení o vydaní smerníc, 3 metodické pokyny, 3 ďalšie organizačné akty riadenia a jedna smernica a v roku 2005 to bolo o jeden organizačný akt viac. V roku 2004 v ňom boli uverejnené aj 3 oznámenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky o akreditáciách a jedno

7

oznámenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o vydaní metodického pokynu; v roku 2005 to boli 3 oznámenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky o akreditáciách.

Niektoré ústredné orgány štátnej správy na vydávanie aktov riadenia zriaďujú svoje publi-kačné prostriedky, čím vzniká ich široká sieť a nemusia byť prístupné pre všetky miestne orgány štátnej správy, pričom Vestník vlády Slovenskej republiky je distribuovaný minimálne na všetky ústredné orgány štátnej správy, obce a vyššie územné celky.

Analyzované miestne orgány štátnej správy majú vytvorený funkčný systém vnútornej kontroly. Kontrolná činnosť správ finančnej kontroly, ale aj iných miestnych orgánov štátnej správy je zameraná na vybavovanie podaní, plnenie úloh vyplývajúcich z porád, na vydávanie interných predpisov, usmernení a stanovísk v oblasti kontroly. Kontrola je vykonávaná podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole. Najviac kontrol vykonalo ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Katastrálna inšpekcia vykonala na katastrálnych úradoch a správach katastra v roku 2004 celkom 162 kontrol. Celkové počty kontrol sú zahrnuté do počtu iných úkonov rozhodujúceho charakteru.

Najrozšírenejšou formou komunikácie analyzovaných miestnych orgánov štátnej správy je poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Prostredníctvom internetu bolo napr. na katastrálnom úseku v roku 2004 poskytnutých 5 513 informácií a v roku 2005 13 295 informácií a v bežnom úradnom styku počas stránkových dní bolo vybavených ročne viac ako 1,5 milióna stránok. Významnými prostriedkami komunikácie analyzovaných miestnych orgánov štátnej správy sú masovokomunikačné prostriedky.

D. Personálne, finančné a priestorové zabezpečenie orgánov miestnej štátnej správy

1. Personálne zabezpečenie

Celkový počet funkčných miest, ktorými sú vykonávané činnosti analyzovaných orgánov miestnej štátnej správy a inšpekčných orgánov (ďalej len „štátne orgány“) k 30. 9. 2006, je 38 440, z toho počet funkčných miest pre štátnu službu je 32 710 a počet funkčných miest na výkon práce vo verejnom záujme 5 730. V porovnaní so skutočnosťou roku 2004 došlo k zníženiu počtu funkčných miest o 847,5, z ktorých 714 bolo štátnozamestnaneckých funkčných miest a 133,5 funkčných miest na výkon práce vo verejnom záujme.

Odborné činnosti súvisiace s pôsobnosťou úradu na jednotlivých úsekoch štátnej správy vykonávali zamestnanci na 30 410,9 funkčných miestach. V roku 2004 bola skutočnosť 31 468,3 funkčných miest, čo predstavuje pokles o 1 057,4 funkčných miest.

Zamestnanci vykonávajúci ekonomickú a personálnu činnosť, ako je financovanie, rozpočtovanie, mzdová agenda, administratívno-technické činnosti, finančná kontrola, investície, riadenie ľudských zdrojov, osobný úrad, vnútorná kontrola úradu a predstavení úradov - prednosta úradu, riaditeľ úradu, vedúci úradu, zástupca prednostu (riaditeľa, vedúceho úradu) zabezpečujú tieto činnosti na 5 437,55 funkčných miestach. V roku 2004 bola skutočnosť tejto kategórie zamestnancov v počte 5 157,4 funkčných miest, čo predstavuje zvýšenie o 279,9 funkčných miest.

Správa, prevádzka, údržba a ochrana budov a zabezpečenie informačných systémov je realizovaná 2 591,55 funkčnými miestami. Dosiahnutá skutočnosť v roku 2004 bola 2 661,55 funkčných miest. Pri zabezpečovaní týchto činností došlo k zníženiu o 70 funkčných miest.

Z uvedeného celkového počtu funkčných miest všetkých analyzovaných úradov je na

8

druhostupňových orgánoch 5 556,5 funkčných miest a na prvostupňových orgánoch 32 883,5 funkčných miest v členení :

druhostupňové orgány rok 2006 rok 2004 rozdiel

odborné činnosti 3 001,60 3 613,70 -612,10

prierezové činnosti 1 801,30 1 757,30 44,00

obslužné činnosti 753,60 797,00 -43,40

prvostupňové orgány

odborné činnosti 27 409,30 27 854,60 -445,30

prierezové činnosti 3 636,25 3 400,35 235,90

obslužné činnosti 1 837,95 1 864,55 -26,60

Z údajov o počte funkčných miest v analyzovaných orgánoch vyplýva, že od roku 2004 došlo k zníženiu počtu funkčných miest o 2,2 % napriek zvýšenému rozsahu vykonávaných úloh. Z hľadiska štruktúry funkčných miest je najvyšší pokles funkčných miest, ktorými sú zabezpečované úlohy výkonu štátnej správy o 1 057,4 funkčných miest, ale nárast počtu funkčných miest na zabezpečenie prierezových činností o 279,9.

Vláda Slovenskej republiky v roku 2003 na realizáciu koncepcie reformy verejnej správy uznesením č. 691 schválila kvantifikáciu finančných prostriedkov a počet funkčných miest na výkon úloh špecializovanej štátnej správy k 1. 1. 2004. V súlade so schválenou kvantifikáciou finančných prostriedkov sa podľa návrhu Ministerstva školstva Slovenskej republiky predpokladalo presunúť do orgánov územnej samosprávy na úseku školstva k 1. 7. 2004 na odborné činnosti 490 funkčných miest a 56 funkčných miest na vykonávanie prierezových činností. Počet funkčných miest krajských školských úradov k 1. 7. 2004 mal byť po vykonaní presunu 194 funkčných miest. Porovnaním údajov vyššie citovaného uznesenia vlády a stavu v roku 2006 došlo k nárastu počtu funkčných miest o 7 v úradoch pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, o 14 funkčných miest v úradoch životného prostredia a o 4,5 funkčného miesta v stavebných úradoch.

Priemerný počet funkčných miest orgánov miestnej štátnej správy, ktoré vznikli od 1. 1. 2004, je v druhostupňových krajských úradoch 137, v krajských školských úradoch 49, v krajských úradoch životného prostredia 29, v krajských stavebných úradoch 21, v krajských úradoch pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie 14,v krajských pozemkových úradoch 12 a v krajských lesných úradoch 9. Priemerný počet funkčných miest v prvostupňových obvodných úradoch je 49, v obvodných úradoch životného prostredia 16, v obvodných pozemkových úradoch 11, v obvodných úradoch pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie 6 a v obvodných lesných úradoch 5.

2. Finančné zabezpečenie

Celkový objem príjmov štátneho rozpočtu analyzovaných štátnych orgánov k 30. 9. 2006 predstavuje sumu 1 071 838,90 tis. Sk, z toho objem príjmov štátneho rozpočtu druhostupňových orgánov predstavuje sumu 566 181,43 tis. Sk a objem príjmov štátneho rozpočtu prvostupňových orgánov predstavuje sumu 505 657,47 tis. Sk.

Celková výška výdavkov štátneho rozpočtu k 30. 9. 2006 analyzovaných štátnych orgánov je v sume 52 575 051,20 tis. Sk. Výška výdavkov štátneho rozpočtu druhostupňových orgánov je v sume 6 134 139,35 tis. Sk a prvostupňových orgánov predstavuje sumu 46 440 911,85 tis. Sk.

Z celkového objemu mzdových prostriedkov k 30. 9. 2006 analyzovaných štátnych orgánov vo výške 8 842 610,85 tis. Sk tvoria mzdové prostriedky štátnych zamestnancov 7 797 450,06 tis. Sk a mzdové prostriedky zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom

9

záujme 1 045 160,79 tis. Sk. Objem mzdových prostriedkov štátnych zamestnancov druhostupňových orgánov predstavuje sumu 1 527 637,65 tis. Sk a objem mzdových prostriedkov štátnych zamestnancov prvostupňových orgánov predstavuje sumu 6 269 812,41 tis. Sk. Objem mzdových prostriedkov zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme druhostupňových orgánov je 313 141,29 tis. Sk a objem mzdových prostriedkov zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme prvostupňových orgánov je 732 019,50 tis. Sk.

Priemerná mesačná mzda štátnych zamestnancov štátnych orgánov v roku 2004 dosiahla 16 672 Sk, v roku 2005 výšku 18 556 Sk a v roku 2006 výšku 19 865 Sk. Priemerná mesačná mzda zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v roku 2004 bola vo výške 15 520 Sk, v roku 2005 bola 14 443 Sk a v roku 2006 bola 15 200 Sk.

Priemerná mesačná mzda štátnych zamestnancov druhostupňových orgánov v roku 2004 dosiahla výšku 20 365 Sk, v roku 2005 výšku 22 423 Sk a v roku 2006 výšku 32 018 Sk. Priemerná mesačná mzda zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v druhostupňových orgánoch v roku 2004 bola 15 132 Sk, v roku 2005 bola vo výške 15 482 Sk a v roku 2006 dosiahla 16 511 Sk.

Priemerná mesačná mzda štátnych zamestnancov analyzovaných prvostupňových orgánov v roku 2004 bola 16 083 Sk, v roku 2005 to bolo 18 021 Sk a v roku 2006 bola 18 183 Sk. Priemerná mesačná mzda zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v analyzovaných prvostupňových orgánoch v roku 2004 bola 15 662 Sk, v roku 2005 to bolo 14 037 Sk a v roku 2006 bola 14 701 Sk.

Priemerná výška finančných prostriedkov štátnych orgánov vynakladaných na tovary a služby bola na 1 zamestnanca v roku 2004 vo výške 109 757 Sk, v roku 2005 vo výške 114 933 Sk a v roku 2006 vo výške 108 009 Sk.

Priemerná výška finančných prostriedkov vynakladaných na jedného zamestnanca na tovary a služby bola v druhostupňových orgánoch roku 2004 vo výške 230 071 Sk, v roku 2005 vo výške 258 700 Sk a v roku 2006 vo výške 278 134 Sk. Výška finančných prostriedkov tejto kategórie na jedného zamestnanca sa v porovnaní s rokom 2004 zvýšila o 48 064 Sk.

Priemerná výška finančných prostriedkov vynakladaných na tovary a služby na jedného zamestnanca bola v prvostupňových orgánoch v roku 2004 vo výške 87 350 Sk, v roku 2005 vo výške 90 597 Sk a v roku 2006 vo výške 79 262 Sk. Výška finančných prostriedkov tejto kategórie na jedného zamestnanca sa v porovnaní s rokom 2004 znížila o 8 088 Sk.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu vykazujú krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo výške 30 670 Sk a krajské školské úrady vo výške 21 530 Sk. Najnižšiu priemernú mesačnú mzdu vykazujú krajské úrady vo výške 17 850 Sk.

Najvyššiu priemernú výšku prostriedkov druhostupňových orgánov vynakladaných na tovary a služby vykazujú krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo výške 209 460 Sk na jedného zamestnanca. Najnižšiu priemernú výšku prostriedkov druhostupňových orgánov vynakladaných na tovary a služby vykazujú krajské úrady životného prostredia vo výške 94 650 Sk na jedného zamestnanca.

3. Priestorové zabezpečenie

Analýza priestorového zabezpečenia orgánov verejnej správy preukazuje, že umiestnenie analyzovaných štátnych orgánov a ich dislokácia zodpovedá pôsobnosti a postaveniu týchto orgánov vymedzených v zákonoch upravujúcich ich úlohy v jednotlivých odvetviach štátnej správy.

V súčasnom období vykonáva štátnu správu v Slovenskej republike na prvom a druhom stupni, vrátane inšpekčných orgánov celkove 742 orgánov štátnej správy, ktoré sú v zásade umiestnené v sídlach krajov a okresov. Na výkon svojej pôsobnosti, v záujme priblíženia štátnej

10

správy občanom, orgány miestnej štátnej správy alebo v prípadoch, v ktorých si to vyžaduje špecifické plnenie úloh štátnej správy (napr. colné úrady, sociálne veci, priestupky, živnostenské podnikanie, hasičské stanice a pod.), sú zriadené detašované pracoviská, ktoré sú umiestnené mimo sídla orgánu štátnej správy v počte 293. Štátne orgány sú umiestnené v budovách vo vlastníctve štátu alebo sú v nájme v majetku vo vlastníctve obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb a fyzických osôb. Štátne orgány, ktoré sú umiestnené v budovách vo vlastníctve štátu, užívajú tieto budovy na základe práva správy alebo na základe výpožičky. V budovách vo vlastníctve štátu je umiestnených 866 štátnych orgánov a ich pracovísk. Na základe nájmu je zabezpečené umiestnenie pre 282 štátnych orgánov a ich pracovísk. Z dôvodu nedostatku vhodných administratívnych priestorov vo vlastníctve štátu v sídlach krajov a okresov niektoré štátne orgány užívajú priestory v dvoch alebo vo viacerých budovách. Naopak, v sídlach okresov a krajov, v ktorých sú kapacitne vhodné priestory vo vlastníctve štátu, sídlia štátne orgány v jednej budove, čo pozitívne ovplyvňuje výšku výdavkov na správu týchto budov. Štátne orgány užívajú v týchto budovách priestory na základe výpožičky a uhrádzajú pomernú časť výdavkov na správu. Ich správu zabezpečujú štátne orgány, ktoré sú správcami budov.

V budovách slúžiacich na umiestnenie štátnych orgánov a ich pracovísk je umiestnených celkom 28 335,65 zamestnancov, z toho 5 319 zamestnancov v priestoroch slúžiacich pre druhostupňové orgány a 23 016,65 zamestnancov v priestoroch slúžiacich pre prvostupňové orgány. Správu budov a ich prevádzku zabezpečuje 568,10 zamestnancov, z toho pre druhostupňové orgány 150,67 zamestnancov a pre prvostupňové orgány 417,43 zamestnancov. Analyzované orgány štátnej správy užívajú celkom 392 684,26 m2 plochy kancelárskych priestorov. Na jedného zamestnanca pripadá priemerne 13,86 m2 kancelárskych priestorov. Na jedného zamestnanca prvostupňového orgánu pripadá 14,10 m2 kancelárskych priestorov a na jedného zamestnanca druhostupňového orgánu pripadá 12,82 m2.

Z predložených podkladov jednotlivých rezortov vyplýva, že zabezpečenie kancelárskych priestorov pre zamestnancov štátnych orgánov, vrátane ich pracovísk je v zásade dostatočné a vyhovujúce.

E. Informačné systémy a komunikačné technológie

Do analýzy boli zahrnuté informačné systémy verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy. Podľa § 1 ods. 2 uvedeného zákona sa jeho ustanovenia nevzťahujú na informačné systémy verejnej správy týkajúce sa zabezpečenia obrany, bezpečnosti Slovenskej republiky a utajovaných skutočností. Z toho dôvodu do analýzy neboli zahrnuté informačné systémy Ministerstva obrany Slovenskej republiky a informačné systémy silových zložiek Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Informačné systémy používané jednotlivými orgánmi miestnej štátnej správy boli hodnotené najmä z hľadiska úseku výkonu správy, legislatívnych noriem, poskytovaných služieb v rámci úradu, v rámci rezortu, v rámci verejnej správy a služieb pre občana. Tieto údaje budú využité pri návrhu a realizácii potrebných opatrení.

Jednotlivé informačné systémy boli rozdelené do dvoch skupín. Do prvej skupiny boli zaradené informačné systémy verejnej správy, ktoré sú zamerané na podporu prierezových činností úradu a do druhej skupiny informačné systémy zamerané na výkon štátnej správy. Z analýzy údajov vyplynulo, že pre informačné systémy verejnej správy, ktoré sú zamerané na podporu prierezových činností úradu, ako je ekonomika, personalistika a administratívny systém úradu prevláda aplikačné programové vybavenie (ďalej len APV) dodávané IVES-om Košice (organizácia pre informatiku verejnej správy). APV, ktoré je zamerané na výkon štátnej správy predstavuje 81 aplikácií od rôznych dodávateľov, pričom 35 aplikácií je centrálne prevádzkovaných v rámci intranetu príslušného rezortu.

11

Okrem použitého operačného a databázového prostredia boli analyzované požiadavky jednotlivých rezortov na prepojenie informačných systémov na iné informačné systémy. Analyzovali sa tiež počty a druhy WAN sietí ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých sú jednotlivé úrady pripojené, počty segmentov vlastných LAN sietí ako aj LAN sietí iných poskytovateľov. Ďalej sa analyzoval spôsob a rýchlosť pripojenia na Internet.

Z podkladov jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy možno konštatovať, že vlastnú rezortnú komunikačnú infraštruktúru má vybudovanú 9 ústredných orgánov štátnej správy, ktoré na tento účel zriadilo 11 virtuálnych privátnych sietí (ďalej len VPN). Tieto VPN prevádzkujú traja poskytovatelia komunikačných služieb. Z nich Telenor Slovakia s. r. o. prevádzkuje 5 VPN pre: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (2 VPN – VSNET a SNET), Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. T-Com prevádzkuje 3 VPN pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Slovanet prevádzkuje VPN pre Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Ministerstvu školstva Slovenskej republiky poskytuje internetové služby SANET.

V prípade prijatia opatrení na ďalšiu racionalizáciu organizačných štruktúr verejnej správy uvedených v návrhu opatrení, ktoré tvoria prílohu k navrhovanému uzneseniu vlády a po ich integrácii je možné na základe vykonanej analýzy konštatovať, že bude potrebné vybudovať novú informačno-komunikačnú infraštruktúru, resp. komplexne prebudovať existujúcu a vytvoriť podmienky na prevádzkovanie informačných systémov, ktoré sú momentálne samostatné.

F. Výkon štátnej správy v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, jeho finančné a personálne zabezpečenie

Zdrojom analýzy činnosti územnej samosprávy v oblasti preneseného výkonu štátnej správy sú podklady a údaje, ktoré boli získané jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy v predchádzajúcich obdobiach v rámci schválených štatistických zisťovaní. Správy o činnosti obcí a vyšších územných celkov v oblasti preneseného výkonu štátnej správy za rok 2004 a za rok 2005 boli prerokované vo vláde Slovenskej republiky.

V pôsobnosti samosprávy vyšších územných celkov je po vykonanej decentralizácii výkon štátnej správy na úsekoch zdravotníctva, školstva - stredných škôl, stredných odborných učilíšť, cestnej dopravy a na úseku dráh. V pôsobnosti obcí je výkon štátnej správy na úsekoch stavebného poriadku, vodného hospodárstva, ochrany ovzdušia, ochrany pred povodňami, ochrany prírody a tvorby krajiny, odpadového hospodárstva, školstva základných škôl, cestnej dopravy, pozemných komunikácií, matričnej činnosti.

V oblasti preneseného výkonu štátnej správy v roku 2004 vydali orgány vyšších územných celkov 3 všeobecne záväzné nariadenia a obce 26. Na úseku školstva sa všeobecne záväznými nariadeniami určovali školské obvody, riešila sa problematika prijímania žiakov do základných škôl, zanedbávania povinnej školskej dochádzky a podobne. V roku 2005 vydali orgány vyšších územných celkov 2 všeobecne záväzné nariadenia a obce 13, z toho napr. 10 na úseku pozemných komunikácií. V predchádzajúcich rokoch bolo vydaných viacero všeobecne záväzných nariadení obcí vo veciach nakladania s komunálnym odpadom a s drobným stavebným odpadom. Obce v obvode pôsobnosti Krajského úradu životného prostredia v Prešove vydali do konca roka 2005 celkom 537 všeobecne záväzných nariadení na úseku ochrany prírody a krajiny vo veciach výrubu drevín a na úseku ochrany ovzdušia.

V rámci rozhodovacej pôsobnosti v roku 2004 vydali orgány územnej samosprávy

12

168 841 prvostupňových rozhodnutí v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, z ktorého počtu bola prevažná väčšina, a to 131 175 prvostupňových rozhodnutí vydaných orgánmi obcí. Najfrekventovanejším úsekom štátnej správy bol úsek stavebného poriadku v pôsobnosti obcí, na ktorom bolo napr. v roku 2004 vydaných 80 724 prvostupňových rozhodnutí. V roku 2005 bolo vydaných orgánmi územnej samosprávy o 26 679 prvostupňových rozhodnutí menej.

Proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánov vyšších územných celkov a obcí bolo v roku 2004 podaných 1 015 opodstatnených odvolaní, čo tvorí 0,60 % a v roku 2005 to bolo 1 090 opodstatnených odvolaní, čo tvorí 0,76 %.

Frekventovanosť činnosti vyšších územných celkov a obcí bola v roku 2004 znásobená výkonom 1 085 216 úkonov rozhodujúceho charakteru, z ktorých 1 084 857 pripadlo na obce a v roku 2005 počtom 1 204 297 takýchto úkonov, z ktorých 1 194 755 pripadlo na obce. Naj-vyšší počet iných úkonov rozhodujúceho charakteru bol na úseku matričnej činnosti. Jednotlivé odvetvové ministerstvá v správach o činnosti obcí a vyšších územných celkov v oblasti prene-seného výkonu štátnej správy konštatovali, napr. na úseku stavebného konania, nežiaduce prie-ťahy v rozhodovaní správnych orgánov obcí a vychádzali zo skutočností, že v roku 2004 bolo neukončených 7 393 prípadov, ktoré prešli na vybavenie do roku 2005. Z roku 2005 prešlo na vybavenie do roku 2006 celkom 7 278 podaní. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pravidelne uvádzalo tie isté dôvody spôsobujúce aj nedostatky v kvalite vydaných rozhodnutí, medzi ktorými je aj nedostatočná odbornosť a znalosť príslušných právnych predpisov zamestnancov stavebných úradov obcí a nadmerné zaťaženie ich odborne spôsobilých zamestnancov. Na nízku úroveň rozhodovacieho procesu, najmä v malých obciach, sa poukazovalo aj na úseku pozemných komunikácií a na úseku životného prostredia, na ktorom v rámci možností daných zákonom č. 545/2002 Z. z., pôsobnosť obcí vo veciach výrubu drevín vykonávajú vo vzťahu k 1 148 obciam obvodné úrady životného prostredia. Odvetvové ministerstvá vidia východisko v širšom združovaní ich činností do spoločných obecných úradov a v prísnejších pravidlách fungovania spoločných obecných úradov, ktoré sú zriaďované na princípe dobrovoľnosti.

V roku 2004 vyššie územné celky a obce prijali podľa údajov uvedených vo výkazoch 216 sťažností súvisiacich s výkonom štátnej správy; v roku 2005 bol počet prijatých sťažností 342. Najväčší počet sťažností, a to v roku 2004 136 a v roku 2005 256 bol vybavovaný v pôsobnosti samosprávy vyšších územných celkov. Sťažnosti na činnosť obcí boli zamerané na úsek pozemných komunikácií, na veci súvisiace s vypúšťaním odpadových vôd, vyvážaním komunálneho odpadu, vytváraním nelegálnych skládok komunálneho odpadu a s výrubom stromov. Ďalej to boli sťažnosti na úseku školstva. Samospráva vyšších územných celkov prijala prevažnú väčšinu sťažností na úseku zdravotníctva.

Pri plnení úloh súvisiacich s preneseným výkonom štátnej správy, samospráva vyšších územných celkov a obce považujú (podľa správy o ich činnosti za roky 2004 a 2005) spoluprácu s miestnymi orgánmi štátnej správy a ministerstvami za vyhovujúcu a primeranú, okrem Prešovského samosprávneho kraja, ktorý považuje za veľmi zložitú alebo žiadnu spoluprácu na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Jednotlivé ministerstvá však kriticky poukazujú na spoluprácu obcí a vyšších územných celkov, najmä vo veciach predkladania podkladov a štatistických údajov.

V pôsobnosti vyšších územných celkov a obcí je vnútorná kontrola vykonávaná hlavnými kontrolórmi. Vo viacerých prípadoch hlavný kontrolór jednej obce vykonáva kontrolnú činnosť pre viaceré obce.

Na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy v roku 2004 bolo poskytnutých obciam zo štátneho rozpočtu 14 227 744 059 Sk, z ktorých bolo využitých 14 226 995 659 Sk, t.j. 99,99 %. Naviac obce v Bratislavskom kraji a Nitrianskom kraji na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy použili z vlastných rozpočtov 11 872,72 Sk.

13

Najviac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu bolo poskytnutých obciam na úseku školstva, a to 13 931 337 200 Sk, ktoré boli využité takmer na 100 %. Na úseku matrík bolo poskytnutých 134 792 000 Sk, ktoré boli vyčerpané na 99,99 %; nevyčerpaných bolo 16 066,80 Sk. Na úsek stavebného konania bolo poukázaných 131 498 000 Sk, z ktorých bolo nevyčerpaných 59 776 Sk, t. j. 0,05 %. Na úseku bytovej politiky bolo z pridelených 24 188 859 Sk vyčerpaných 23 975 671 Sk.

Vyššie územné celky v roku 2004 disponovali na úseku školstva s 9 307 097 800 Sk a na úseku cestnej dopravy so 168 264 000 Sk.

Na financovanie preneseného výkonu štátnej správy bolo v roku 2005 poskytnutých zo štátneho rozpočtu 24 046 535 320,40 Sk, z toho pre obce to bolo 14 518 799 320,40 Sk a pre samosprávne kraje 9 527 736 000 Sk, čo oproti roku 2004 predstavuje v prípade obcí nárast o 291 055 261,40 Sk. Zo skutočne čerpaného objemu finančných prostriedkov, t. j. 14 517 054 775,65 Sk bolo v obciach najviac, t. j. 97 %, pridelených a použitých na výkon štátnej správy na úseku školstva – základných škôl, pričom využiteľnosť financií dosahovala viac ako 99,9 %.

Z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo 974 matričným úradom poskytnutých 140 338 434 Sk, čo oproti roku 2004 predstavuje zvýšenie o viac ako 5,5 mil. Sk. Na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku bolo pridelených 132 333 000 Sk, ktoré boli oproti roku 2004 zvýšené o 835 000 Sk.

Z prostriedkov štátneho rozpočtu bol v samosprávnych krajoch dotovaný výkon štátnej správy na úseku školstva – stredných škôl, a to vo výške 9 527 736 000 Sk, z ktorých bolo vyčerpaných 9 527 633 000 Sk.

Prenesený výkon štátnej správy v roku 2004 uskutočňovalo v samospráve vyšších územ-ných celkov 66 zamestnancov a v obciach 1 580, z ktorých bolo 1 100 zamestnancov na úseku matrík. V roku 2005 to bolo 89 zamestnancov vo vyšších územných celkoch. V obciach sa dá vyjadriť počet zamestnancov počtom 1049 zamestnancov v 974 matričných úradoch. Vo väčšine prípadov zamestnanci obcí uskutočňujú prenesený výkon štátnej správy spolu s výkonom samosprávnych činností. Využívaná je aj možnosť združovania činností do spoločných obecných úradov a niektoré obce, najmä na zabezpečovanie činnosti na úseku pozemných komunikácií využívajú aj dohody o vykonaní prác.

Zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy prostriedkami informačno-komunikačných technológií, ako aj informačnými systémami a aplikačným programovým vyba-vením je plne v pôsobnosti príslušných ústredných orgánov štátnej správy, pričom v prevažnej miere je ťarcha riešenia tejto problematiky ponechaná na územnú samosprávu. Preto sa odporúča, aby jednotlivé ústredné orgány štátnej správy venovali tejto problematike osobitnú pozornosť.

Na pripojenie obcí do centrálneho registra obyvateľov sa buduje účelová VPN sieť obcí, ktorej prevádzkovateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V súčasnosti sa pripravuje pripájanie obcí so štatútom mesta pre zabezpečenie on-line vstupov matriky a ohlasovne pobytu na centrálny register obyvateľov. Po dokončení tejto etapy bude on-line pripojených približne 85 % vstupov z matričnej agendy a agendy hlásenia pobytu obyvateľov.

G. Ďalšie vzdelávanie zamestnancov verejnej správy

Zvládnutie náročných úloh vo verejnej správe si vyžaduje vysokú úroveň teoretických ve-domostí a praktických schopností jej zamestnancov. Ich systematické odborné vzdelávanie zabezpečované ústrednými orgánmi štátnej správy vytvára predpoklady na dosiahnutie vyššej kvality a efektívnosti služieb poskytovaných verejnou správou.

14

Jednotlivé ústredné orgány štátnej správy vytvorili v rokoch 2004 a 2005 nasledovné podmienky na vzdelávanie zamestnancov príslušných orgánov verejnej správy.

Legislatívne podmienky na ďalšie vzdelávanie zamestnancov miestnej štátnej správy upra-vujú najmä tieto zákony - zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Ďalšie vzdelávanie zamestnancov územnej samosprávy upravuje najmä zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení ne-skorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení ne-skorších predpisov.

Ďalej sú to spoločné všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce ďalšie vzdelávanie všetkých zamestnancov, najmä zákon č. 386/1997 Z. z o ďalšom vzdelávaní v znení neskorších predpisov a predpisy upravujúce výkon štátnej správy na jej jednotlivých úsekoch.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 699/2003 schválila stratégiu vzdelávania v štátnej službe a uznesením č. 79/2004 koncepciu vzdelávania štátnych zamestnancov, ktoré sú strategickými dokumentmi vymedzujúcimi rámec vzdelávania v štátnej službe. Obsah a rozsah vzdelávania cieľových skupín príslušných zamestnancov podľa stratégie a koncepcie stanovujú jednotlivé ústredné orgány štátnej správy na základe výsledkov analýzy vzdelávacích potrieb v ročných plánoch vzdelávania.

Vzhľadom na legislatívne zmeny uskutočnené od 1. januára 2006 a na zrušenie Úradu pre štátnu službu je dôležitou úlohou oba strategické dokumenty aktualizovať, prípadne doplniť.

Výška nákladov na vzdelávanie jedného zamestnanca podľa jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a podľa subjektov analýzy bola diferencovaná. Medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy sú veľké rozdiely vo výdavkoch vynaložených na vzdelávanie jedného zamestnanca. V roku 2004 najvyššie výdavky boli vynaložené na vzdelávanie jedného zamestnanca Slovenskej obchodnej inšpekcie, krajských školských úradov, ústredného daňového riaditeľstva a daňových úradov a krajských úradov a obvodných úradov. Najnižšie výdavky v uvedenom roku boli vynaložené na vzdelávanie jedného zamestnanca kraj-ských stavebných úradov, pamiatkových úradov, vyššej vojenskej správy a územných vojen-ských správ. Výdavky vynaložené na vzdelávanie zamestnancov vychádzali z analýzy vzdelávacích potrieb a finančných možností rezortu. Z dôvodu obmedzených možností rozpoč-tovaných finančných prostriedkov na vzdelávanie rezorty využívali formu vzdelávania aj na po-radách s vlastnými odborníkmi, prípadne samovzdelávania. V roku 2005 rezorty okrem minis-terstva pôdohospodárstva, ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstva vnútra, ministerstva kultúry, ministerstva obrany, ministerstva zdravotníctva a ministerstva životného prostredia vynaložili na vzdelávanie zamestnancov v porovnaní s rokom 2004 nižšie výdavky. Pri porovnaní výšky výdavkov vynaložených na vzdelávanie možno predpokladať, že rezorty, ktoré majú vlastné rezortné vzdelávacie zariadenia, vynaložili na vzdelávanie zamestnancov väčší objem finančných prostriedkov.

Okrem ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ministerstva kultúry a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja všetky ministerstvá uviedli, že majú vlastné rezortné vzdelávacie inštitúcie, ktoré zabezpečujú ťažisko vzdelávacích potrieb rezortu. Lektori v rezortných vzdelávacích inštitúciách sú predovšetkým z radov odborníkov rezortu. Tieto

15

rezorty využívajú mimorezortné vzdelávacie inštitúcie iba v osobitných prípadoch (na špecializované vzdelávacie aktivity na vzdelávanie zamestnancov orgánov miestnej štátnej správy vo svojej pôsobnosti). Niektoré rezortné vzdelávacie inštitúcie, ako napríklad Inštitút pre verejnú správu, Ives - organizácia pre informatiku verejnej správy, Košice, Académia Istropolitana Bratislava a Agroinštitút Nitra vzdelávajú na zmluvnom základe aj zamestnancov v pôsobnosti iných rezortov.

H. Vytypovanie hlavných problémov v jednotlivých úsekoch štátnej správy

Z analýzy vyplýva, že pri súčasnej organizácii štátnej správy budovanej v území rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb 742 miestnych orgánov štátnej správy. Z uvedeného počtu je 562 orgánov miestnej štátnej správy, ktorých úseky štátnej správy boli v roku 1996 integrované do pôsobnosti 8 krajských úradov a 79 okresných úradov a ktoré sa postupne z tejto sústavy vyčleňovali alebo na výkon integrovaných pôsobností, bola zriadená po decentralizácii pôsobnosti a zmenách v organizácii miestnej štátnej správy v roku 2004 sieť orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy.

Tým sa miestna štátna správa stala pre občanov neprehľadná a kladie zvýšené nároky pri vybavovaní záležitostí. Naviac, namiesto vybavenia si niektorých záležitostí naraz v jednom úrade, musí daňový poplatník absolvovať cestu na viac úradov a často aj v iných sídlach okresov, pretože súčasná organizácia miestnej štátnej správy v území nie je jednotná. Z predchádzajúcich 79 integrovaných okresných úradov vzniklo 72 správ katastra, 51 okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, 50 obvodných úradov, 46 obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, 46 obvodných úradov životného prostredia, 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva, 44 pozemkových úradov, 39 obvodných lesných úradov a 8 krajských pamiatkových úradov, ktoré sú zriadené na prvostupňový výkon štátnej správy. Nejednotná sieť úradov sa prejavuje aj v organizácií tých orgánov miestnej štátnej správy, v ktorých prevažuje činnosť zameraná na záchranu života, zdravia a majetku občanov. Zložitosť konania spôsobuje skutočnosť, že územie jedného okresu je vo viacerých prípadoch územným obvodom pôsobnosti dvoch miestnych orgánov štátnej správy toho istého druhu a v niektorých prípadoch patrí aj do iného kraja.

Zo 470 súčasných prvostupňových orgánov miestnej štátnej správy, ktoré boli zriadené po dezintegrácii pôsobnosti bývalých 79 prvostupňových okresných úradov má, 133 právnu sub-jektivitu. Pre ostatných 337 orgánov miestnej štátnej správy sú prierezové a obslužné činnosti vykonávané v druhostupňových 8 (celkom 72) krajských úradoch špecializovanej miestnej štátnej správy. V dôsledku zvyšovania sa frekventovanosti výkonu štátnej správy, a to aj z dôvodov rozširovania pôsobnosti jednotlivých miestnych orgánov štátnej správy podľa osobitných zákonov (súvisia aj so vstupom SR do Európskej únie, napr. na úseku práce, sociál-nych vecí a rodiny) bez zvýšenia počtu zamestnancov, niektoré ústredné orgány štátnej správy požadujú zvýšiť počet zamestnancov v záujme odstránenia neúmernej zaťaženosti, napr. na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny a na pozemkových úradoch. Ministerstvo pôdohospo-dárstva Slovenskej republiky poukazuje na potrebu zamestnancov v pozemkových úradoch s požadovanou vysokoškolskou kvalifikáciou. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na zabezpečenie racionalizačných opatrení, ktorými je 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov jednotlivých miestnych orgánov štátnej správy, uvažuje znížiť počet osobných úradov na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Problémom, ktorý tkvie v personálnom vybudovaní úradov, je aj vykonávanie kontrolnej činnosti. Okrem vysokej frekventovanosti výkonu štátnej správy v prepočte na jedného zamestnanca ku kvalite a zjednodušeniu práce neprispieva ani zastaralá výpočtová technika.

Pri porovnaní s rokom 2001, v ktorom výkon štátnej správy v integrovaných krajských úradoch a okresných úradoch uskutočňovalo k 31. decembru spolu 17 380,9 zamestnancov, ku

16

koncu roka 2005 to bolo 22 198, medzi ktorými je cca 3 500 zamestnancov na úseku zamest-nanosti, ktorý v roku 1996 nebol integrovaný do krajských úradov a okresných úradov.

Vo vzťahu k územnej samospráve Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky uvádza, že sa nezlepšuje kvalitatívna úroveň činnosti stavebných úradov, najmä v dôsledku prijímania nových zamestnancov s nedostatočnými skúsenosťami. Niektorí vykonávajú kumulovane aj iné činnosti v oblasti preneseného výkonu štátnej správy, prípadne aj samosprávne pôsobnosti. Vzhľadom na veľkú náročnosť na kvalifikačnú úroveň zamestnancov stavebných úradov ministerstvo zastáva názor, že je potrebné vytvoriť tarify pre vyššie ohodnotenie zamestnancov a v súvislosti s tým sprísniť kritériá overovania ich odbornej spôsobilosti a zaviesť systém priebežného dopĺňania znalostí.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky odporúča presunúť pôsobnosť obcí vo veciach špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie do pôsobnosti prvostupňových miestnych orgánov štátnej správy, čím sa odstráni kumulácia činnosti správcu, vlastníka a povoľovacieho orgánu, čo je dlhodobo neprijateľný stav.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v záujme racionalizácie, zvýšenia efektívnosti a ďalšieho skvalitňovania preneseného výkonu štátnej správy v pôsobnosti obcí navrhuje, aby obce vo väčšom rozsahu združovali výkon činnosti na úseku životného prostredia činnosť do spoločných obecných úradov.

I. Opatrenia navrhnuté ministerstvami

Opatrenia jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy boli zamerané v individuálnych prípadoch na zvýšenie počtu zamestnancov orgánov miestnej štátnej správy v záujme znížiť vy-sokú frekventovanosť ich činnosti, na zlepšenie ich kvalifikačnej skladby, odbornej úrovne a odmeňovania, na skvalitnenie výpočtovej a informačnej techniky a na celkové zvýšenie finan-čných prostriedkov na činnosť orgánov miestnej štátnej správy.

Vzhľadom na to, že opatrenia navrhnuté jednotlivými ministerstvami vo výsledkoch analýz neboli zamerané na úlohy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa racionalizácie organizačných štruktúr verejnej správy odporúčalo sa, aby ich ministerstvá riešili v rámci vlastných postupov.

II. ČASŤ

J.Smery a nástroje modernizácie miestnej štátnej správy a návrh na jej nové usporiadanie

Na základe analýzy miestnej štátnej správy na realizáciu zámerov programového vyhlá-senia vlády sa navrhuje:

1.Zrušiť krajské úrady k 30. septembru 2007, ktorých pôsobnosť prejde na obvodné úrady (50), na obvodné úrady v sídlach krajov (8) a na odvetvové ministerstvá uvedené v bodoch 4.2. až 4.5. tejto časti.

2.Zmeniť postavenie (50) obvodných úradov tak, že budú

a)právnickými osobami a rozpočtovými organizáciami štátu zapojenými finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

b)služobnými úradmi štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodných

17

úradoch, pričom prednostovia obvodných úradov budú mať postavenie vedúceho služobného úradu,

c)zamestnávateľmi zamestnancov, pri výkone práce vo verejnom záujme,

d)zriaďovať pracoviská obvodného úradu so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

3. Zrušiť Vyššiu vojenskú správu v Banskej Bystrici k 31. decembru 2007.

4 . Usporiadať pôsobnosť zrušených krajských úradov takto:

4.1. Na obvodné úrady presunúť

a) časť pôsobností na úsekoch

-štátneho občianstva (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-matrík,

-vnútorných vecí (verejné zbierky a štátne symboly),

- živnostenského podnikania - vydávanie dokladov o praxi (na obvodné úrady v sídlach krajov),

b) pôsobnosť na úsekoch

- vnútorných vecí - územné a správne zmeny, registrácie mimovládnych organizácií a spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-vydávania osobitných označení a preukazov - pre vozidlá určené na prevoz ŤZP (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-krízových štábov krajských úradov (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-civilnej ochrany, krízového riadenia a integrovaného záchranného systému (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-hospodárskej mobilizácie a krízového plánovania (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-rómskej problematiky (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-problematiky drogovej závislosti (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-prevencie kriminality (na obvodné úrady v sídlach krajov),

-správy majetku štátu,

-správy majetku štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu podľa § 5 zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (na obvodné úrady v sídle krajov),

-mimosúdnych rehabilitácií podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách (na obvodné úrady v sídlach krajov).

4.2. Na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky presunúť

-časť pôsobností na úseku štátneho občianstva (rozhodovanie o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky),

-časť pôsobností na úseku matrík,

-časť pôsobností na úseku živnostenského podnikania a odvolacie konanie proti prvostupňovým rozhodnutiam vydaným obvodnými úradmi,

-časť pôsobností na úseku vnútorných vecí (odvolacie konanie proti prvostupňovým rozhodnutiam vydaným obvodnými úradmi na priestupkovom úseku),

-časť pôsobností na úseku krízového riadenia a civilnej ochrany obyvateľstva.

4.3. Na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky presunúť

- vykonávanie štátnej správy v druhom stupni proti prvostupňovým rozhodnutiam obvodných úradov vydaných v správnom konaní na úseku hospodárskej mobilizácie.

18

4.4. Na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky presunúť

- vykonávanie štátnej správy v druhom stupni proti prvostupňovým rozhodnutiam obvodných úradov vydaných v správnom konaní podľa zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.

4.5. Na Ministerstvo financií Slovenskej republiky presunúť

druhostupňový výkon štátnej správy vo veciach

- ukladania pokút obvodnými úradmi za neuzatvorenie poistnej zmluvy podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Návrh na finančné, personálne a priestorové zabezpečenie obvodných úradov

Celkový počet funkčných miest na obvodných úradoch a na krajských úradoch k 30. 9. 2006 bol 3 532 funkčných miest, z toho na obvodných úradoch 2 437 funkčných miest a na krajských úradoch 1 095 funkčných miest. Po zrušení krajských úradov a po presune kompetencií na obvodné úrady sa predpokladá zabezpečiť výkon štátnej správy na obvodných úradoch počtom 3 325,8 funkčných miest, z toho odborné činnosti spojené so základnými úlohami úradov počtom 2 139,6 funkčných miest, obslužné činnosti spojené s prevádzkou a údržbou budov s počtom 522,2 funkčných miest a prierezové činnosti, t. j. prednosta úradu, riadenie ľudských zdrojov - osobný úrad, financovanie a rozpočtovanie, mzdová agenda, finančná kontrola, investície, s počtom 664 funkčných miest.

Predpokladaný priemerný počet funkčných miest na obvodnom úrade okrem obvodného úradu v sídle kraja je 50 a v sídle zrušeného krajského úradu 151 funkčných miest.

Zvýšenie počtu funkčných miest na obvodných úradoch sa uskutoční z dôvodu presunu pôsobností na úseku integrovaného záchranného systému, na úseku štátneho občianstva a matrík, na úseku vnútorných vecí, živnostenského podnikania, pôsobností sekretariátov bezpečnostných rád krajov, hospodárskej mobilizácie a krízového riadenia. Zvýšenie počtu funkčných miest obvodných úradov si vyžaduje aj zmena postavenia obvodných úradov ako právnických osôb. V súčasnosti sú právnické osoby len krajské úrady. Z uvedeného dôvodu je potrebné na obvodných úradoch zabezpečiť činnosť služobného úradu a osobného úradu a úlohy na úseku financovania a rozpočtovania, správy majetku štátu, prevádzky a podobne.

Predpokladaná úspora v personálnom zabezpečení obvodných úradov predstavuje 151 funkčných miest. Ďalšia úspora sa dosiahne v súvislosti s presunom pôsobností krajských úradov na obvodné úrady a ministerstvá a v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch aj v súvislosti so znížením počtu funkčných miest podľa bodu C.15. uznesenia vlády č. 856/2006.

V roku 2007 sa nepredpokladá úspora finančných prostriedkov z dôvodu uspokojenia zákonných nárokov pre 151 zamestnancov krajských úradov v súvislosti so zrušením funkčných miest. Finančné prostriedky na vyplatenie odstupného budú kvantifikované podľa skutočných nárokov dotknutých zamestnancov (predpoklad 13 500 tis. Sk). Úsporu možno predpokladať len v kategórii výdavkov, ktoré nebude potrebné vynakladať na zamestnancov krajských úradov, s ktorými budú skončené štátnozamestnanecké alebo pracovnoprávne vzťahy po 30. septembri 2007, t. j. za 3 mesiace do konca roku 2007 (predpoklad 11 516 tis. Sk). V roku 2008 a v nasledujúcich rokoch sa predpokladá úspora výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 46 065 tis. Sk ročne. Ďalšiu úsporu výdavkov v roku 2008 a v nasledujúcich rokoch bude možné kvantifikovať až po vykonaní racionalizačných opatrení podľa bodu C.15. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 856/2006. V roku 2008 po rozhodnutí o dislokácii obvodných úradov, najmä po vykonaní dislokácie obvodných úradov v sídlach krajov, bude možné vykázať ročnú úsporu na prevádzkových výdavkoch za uvoľnené budovy týchto obvodných úradov.

V nadväznosti na rozhodnutie o zrušení krajských úradov a o zmene postavenia obvodných

19

úradov bude potrebné vykonať dislokáciu novozriadených obvodných úradov v sídlach súčasných krajských úradov. Krajské úrady sú umiestnené v budovách vo vlastníctve štátu, ktoré dispozične, veľkosťou a technickým vybavením, vrátane technického zabezpečenia integrovaného záchranného systému zodpovedajú potrebám a navrhovaným novým úlohám obvodných úradov. Týmto opatrením dôjde ročne k úspore finančných prostriedkov v sume cca 5 622 tis. Sk z dôvodu uvoľnenia priestorov, ktoré užívajú súčasné obvodné úrady neumiestnené v budovách krajských úradov. V budovách krajských úradov nesídlia obvodné úrady v Trenčíne, v Nitre, v Žiline, v Prešove a v Košiciach. Odlišná situácia bude v sídlach doterajších obvodných úradov, vzhľadom na zmenu ich postavenia ako právnických osôb, najmä z dôvodu súčasného umiestnenia orgánov miestnej štátnej správy v sídlach okresov vykonaného podľa uznesenia vlády č. 1166 z 10. decembra 2003 k návrhu na dislokáciu orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy, ktoré zohľadňovalo potreby orgánov miestnej štátnej správy v štruktúre vzniknutej k 1. januáru 2004. Obvodné úrady v dôsledku presunu niektorých pôsobností z krajských úradov a ich postavenia ako právnických osôb budú na svoje umiestenie potrebovať viac administratívnych priestorov ako doteraz.

Okrem nehnuteľností, ktoré slúžia na umiestnenie krajských úradov, krajské úrady spravujú aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú prebytočným majetkom. Sú to najmä nehnuteľnosti, ktoré pripadli do vlastníctva štátu, správy krajských úradov podľa § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. S týmito nehnuteľnosťami v súčasnosti krajské úrady nemôžu nakladať z dôvodu pozastavenia nakladania s majetkom štátu podľa uznesenia vlády č. 208 z 1. marca 2006, pričom krajským úradom vznikajú so správou prebytočného majetku značné výdavky.

Záver

Na realizáciu zámerov obsiahnutých v informácii bol vypracovaný a vládou schválený návrh zákona o zrušení krajských úradov a o zmene zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.