a)cudzincovi, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor“) a ktorý
1.má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu3) a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky, alebo
2. má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,4)
b)rodinnému príslušníkovi cudzinca uvedeného v písmene a) prvom bode, ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c) cudzincovi, ktorý nie je občan Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce zo sociálnej pomoci zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov,
d) cudzincovi, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu.5)
(2) Sociálne služby sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú aj
a) cudzincovi, ktorý nie je občan Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu6) a ktorého práva vyplývajúce zo sociálnej pomoci nie sú upravené medzinárodnou zmluvou,
b) cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu,5)
c) cudzincovi, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa osobitného predpisu,5)
d) Slovákovi žijúcemu v zahraničí,7) ktorý sa zdržiava sa na území Slovenskej republiky v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.
(3) Za zamestnanie sa na účely odseku 1 považuje zamestnanie podľa § 58a.
(4) Za rodinných príslušníkov osôb uvedených v odseku 1 písm. b) sa považujú manžel, manželka, rodičia a ich nezaopatrené deti.