Návrh

Zákon

z ...........................................2006,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z., zákona č. 577/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 471/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z. a zákona č. 310/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 13 odsek 4 znie:

„(4) Za bývanie sa na účely príspevku na bývanie považuje aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne.“.

2. V § 13 ods. 7 sa slová „odseky 3 až 6“ nahrádzajú slovami „odseky 3, 5 a 6“.

3. V § 13 odsek 8 znie:

„(8) Odseky 3, 5 a 6 sa nepoužijú, ak občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania.“.

4.Za § 33f sa vkladá § 33g, ktorý znie:

㤠33g

Ak nárok na príspevok na bývanie vznikol v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2006, § 33f sa po 31. decembri 2006 nepoužije. To platí aj vtedy, ak nárok na príspevok na bývanie vznikne v období od 1. januára 2007 do 31. júla 2007.“.

Čl. II

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2007.

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Podľa zákona č. 599/2003 Z .z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku v hmotnej núdzi.

Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak sú vlastníkmi bytu, vlastníkmi rodinného domu, nájomcami bytu alebo nájomcami rodinného domu, alebo nájomcami obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie.

V súvislosti s nájmom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom a nájomcom.

Novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi účinnou od 1. augusta 2006 sa rozšíril okruh osôb, ktorým možno poskytovať príspevok na bývanie, a to o občanov v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s nimi spoločne posudzujú, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku a ktorí sú poberateľmi inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ak splnili podmienku dovŕšenia veku 62 rokov. U týchto občanov sa podmienky nároku na príspevok na bývanie neskúmajú a príspevok na bývanie sa im priznáva automaticky.

Vzhľadom na tieto ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi nárok na príspevok na bývanie vzniká aj občanom, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania, ak spĺňajú podmienky dôchodku a veku. Na strane druhej, iným občanom (mladším ako 62 rokov), ktorým sa tiež poskytuje bývanie v zariadeniach sociálnych služieb celoročne,

nevznikne nárok na príspevok na bývanie, pričom na základe rozhodnutia o výške úhrady za poskytované sociálne služby náklady spojené s bývaním uhrádzajú. V dôsledku toho v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celoročne, vznikajú dve „kategórie občanov“ na účely poskytovania príspevku na bývanie.

Rozhodnutie o výške úhrady za poskytované sociálne služby (vrátane bývania) nemožno považovať v súlade s Občianskym zákonníkom za nájomnú zmluvu. Aby sa mohol príspevok na bývanie poskytovať všetkým obyvateľom v zariadeniach sociálnych služieb s poskytovaním starostlivosti celoročne, pokiaľ spĺňajú podmienky hmotnej núdze a následne aj podmienky na príspevok na bývanie, navrhuje sa, aby bolo za bývanie na účely poskytovania príspevku na bývanie považované aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb celoročne. Predloženým návrhom sa zabezpečí rovnaký prístup k posudzovaniu nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov, ktorým je poskytované bývanie v zariadeniach sociálnych služieb celoročne.

Ďalej sa navrhuje zrušiť podmienku poskytovania príspevku na bývanie na jednu adresu, z dôvodu problematickej aplikácie v praxi.

Navrhovaná úprava nezakladá nárok na pracovné sily.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodným zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dopad navrhovanej právnej úpravy je uvedený v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa zrušiť ustanovenie, ktorým sa umožňuje poskytovať príspevok na bývanie len na jednu adresu, čím sa umožní poskytovať príspevok na bývanie viacerým okruhom občanov v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s nimi spoločne posudzujú, ak bývajú na jednej adrese. Súčasne sa navrhuje považovať za bývanie aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predloženým návrhom.

K bodu 3

Navrhuje sa neskúmať podmienky vzniku nároku na príspevok na bývanie u občanov v hmotnej núdzi, ktorým je poskytované bývanie celoročne v zariadení sociálnych služieb.

K bodu 4

Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby účinky novej právnej úpravy poskytovania príspevku na bývanie sa uplatňovali po 31. decembri 2006 aj na občanov v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s nimi spoločne posudzujú a ktorým vznikol nárok na tento príspevok v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2006, ako aj na tých občanov a fyzické osoby, ktorým nárok na príspevok na bývanie vznikne v období od 1. januára 2007 do 31. júla 2007. Takáto úprava prechodného ustanovenia je potrebná vzhľadom na prechodné ustanovenie § 33f,

podľa ktorého sa príspevok na bývanie mal poskytovať do 31. júla 2007 len jednému občanovi a na jednu adresu, aj keď na jednej adrese bývalo viac občanov, ktorí spĺňali podmienky na tento príspevok.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2007.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: odhad dopadov na verejné financie

Navrhovanou úpravou zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje rozšíriť účel príspevku na bývanie, a to aj na bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb celoročne.

Vzhľadom na to je odôvodnený predpoklad nárastu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom. Z ročného výkazu (V(MPSVR SR) 10-01) o vybraných druhoch sociálnych služieb a o domoch s opatrovateľskou službou k 31. decembru 2005 bolo v zariadeniach sociálnych služieb evidovaných 22 808 miest. Ide o domovy dôchodcov (10 199), domovy sociálnych služieb pre dospelých (10 191), domovy penzióny pre dôchodcov (1 193) a zariadenia opatrovateľskej služby (1 225).

Štatistické údaje o poberateľoch dôchodkových dávok nám neumožňujú presne odhadnúť počet poberateľov invalidných dôchodkov (poberateľov starobného dôchodku sa predkladaný návrh netýka, nakoľko ich rieši posledná novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi), ktorí sa vyššie uvedenou legislatívnou zmenou dostanú do systému pomoci v hmotnej núdzi. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné zistiť príjmové rozloženie obyvateľov zariadení sociálnych služieb nie je možné odhadnúť koľkým z nich by mohol vzniknúť nárok na pomoc v hmotnej núdzi (príspevok na bývanie). Zároveň nie je možné použiť ani skúsenosti z poslednej novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorou sa rozšíril okruh poberateľov príspevku na bývanie.

Za predpokladu, že z 22 808 občanov umiestnených v zariadeniach

sociálnych služieb, ktorí sú poberatelia dôchodkových dávok (starobného dôchodku, invalidného dôchodku atď.) je cca 10% občanov, ktorým vznikne nárok na príspevok na bývanie, t.j. bude im poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, odhaduje sa ročný nárast finančných prostriedkov v roku 2007 o 36,9 mil. Sk, v roku 2008 o 41,3 mil. Sk a v roku 2009 o 42,1 mil. Sk. Ide o kvalifikovaný odhad. V rokoch 2008 a 2009 je premietnutá valorizácia v nadväznosti na vývoj inflácie.

Predpokladané zvýšenie čerpania finančných prostriedkov nebude mať dopad na verejné financie.

Druhá časť: odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a fyzických osôb

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a fyzických osôb.

Tretia časť: odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť: odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na zamestnanosť.

Piata časť: odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a s právom Európskej únie

1.Prekladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Edita Angyalová a Róbert Madej

2.Názov návrhu právneho predpisu: poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)- nie je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev,

- nie je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev,

b)- nie je upravená v primárnom práve Európskej únie,

- nie je upravená v sekundárnom práve Európskej únie,

c)- nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6 doložky zlučiteľnosti.