NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV. volebné obdobie

Návrh

zákon

z ............... 2006,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z. a zákona č. 341/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.Doterajší text § 29 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ak sa návrh na výkon cudzieho rozhodnutia podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná3fa), podáva na súde podľa § 45 alebo bol v súlade s takouto medzinárodnou zmluvou doručený príslušnému súdu, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 3fa znie:

„3fa) Napríklad Vyhláška č. 95/1983 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, Vyhláška

č. 207/1964 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach.“.

2.V § 34 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: “Ak je tieto údaje potrebné zistiť v cudzine, exekútor požiada súd, ktorý ho poveril vykonaním exekúcie, o vypracovanie dožiadania o právnu pomoc a jeho zaslanie do cudziny. Obdobne exekútor postupuje, ak treba v exekučnom konaní doručiť písomnosť adresátovi v cudzine.“.

3.§ 36 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Ak bol súdu doručený návrh na výkon cudzieho rozhodnutia podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná3fa), súd udelí poverenie na vykonanie exekúcie z úradnej moci a určí v ňom exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie. Ustanovenie § 42 ods. 4 sa použije primerane.“.

4.V § 37 ods. 4 sa slová „alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností“ nahrádzajú slovami „právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia“.

5.V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

„(7)Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.“.

Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.

6.V § 44 ods. 9 sa slová „podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 8“.

7.V § 100 ods. 1 sa slová „nevykonáva odpisovanie pohľadávky z účtu povinného“ nahrádzajú slovami „neblokuje pohľadávky na účte povinného“ a slovo „odpisovaní“ sa nahrádza slovom „blokovaní“.

8.V § 100 ods. 2 sa slová „vykonáva odpisovanie pohľadávky z účtu povinného ďalej, ale odpísané sumy nevypláca“ nahrádzajú slovami „blokuje pohľadávky na

účte povinného ďalej, ale blokované sumy nepoukazuje“ a v druhej vete sa slová „vyplatí banka odpísané sumy“ nahrádzajú slovami „poukáže banka blokované sumy“.

9.V § 148 odsek 2 znie:

“(2) Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tým, ktorí vzniesli proti udeleniu príklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému daňovému úradu a správe katastra nehnuteľností na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu.“.

10.V § 166 odsek 2 znie:

„(2) Spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na účet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na spoluvlastníkov. Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe.“.

11.§ 193 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.“.

12.V § 197 ods. 3 sa slovo „štát“ nahrádza slovom „súd“ a na konci sa pripája táto veta: „V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.“.

13. V § 203 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: “To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.“.

14.Za § 239 sa dopĺňa § 240, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 240

Prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006

(1) Konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

(2) Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006; ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, pričom neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.

(3) Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006 podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2006.

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Cieľom predkladaného návrhu je predovšetkým odstrániť viaceré interpretačné a zároveň praktické nejasnosti, ktoré sa vyskytli v doterajšej aplikačnej praxi (napr. kritérium všeobecného súdu povinného pri určení miestnej príslušnosti podľa § 45 ods.3). Osobitne je potrebné riešiť niektoré špecifiká exekučného konania, ktoré vyvstali v súvislosti so zmenami vykonanými zákonom č. 341/2005 Z. z., za ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „posledná novela EP“). Nedostatočným zvážením dopadov a narýchlo pripravenými postupmi a krokmi sa v mnohých prípadoch, obzvlášť v oblasti náhradného výživného, stal zákon nevykonateľný. Pre rodiča domáhajúceho sa plnenia vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča sa tento inštitút stal nedostupným, nakoľko si nemôže dovoliť hradiť poplatky spojené s exekúciou.

Od účinnosti poslednej novely EP t.j. od 1. septembra 2005 ubehlo dlhšie obdobie. Osobitne je potrebné doriešiť vykonávanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživné vo vzťahu k úhrade trov exekúcie. V takom prípade musí byť zásada ochrany a obrany povinného prelomená. Nejasným sa stalo ustanovenie § 197 ods. 3 a to z pohľadu subjektu, ktorý bude platiteľom preddavku pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom. Obdobný výkladový problém vznikol v § 203 ods. 2.

Ďalší z okruhov navrhovaných zmien sa snaží riešiť problematiku výkonu rozhodnutí vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú členmi EÚ a s ktorými uzavrela Slovenská republika dvojstranné zmluvy o tzv. právnej pomoci (čl. 55 Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach – vyhláška č. 95/1983 Zb.; čl. 54 Zmluvy medzi ČSSR a SFRJ o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach – vyhláška č. 207/1964 Zb.). Na základe uvedených zmlúv môže oprávnený podať návrh na výkon cudzieho rozhodnutia na území SR priamo na súde, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni v cudzine. Tento súd (napr. súd v Moskve) postúpi v súlade s dvojstrannou zmluvou návrh oprávneného prostredníctvom ústredných orgánov (určené boli ministerstvá spravodlivosti) súdu druhej zmluvnej strany, ktorý je príslušný rozhodnúť o návrhu (všeobecný súd povinného, napr. OS Prešov). Nakoľko súdny výkon cudzieho rozhodnutia neprichádza do úvahy, navrhujú sa v exekučnom konaní zmeny, ktoré v tejto súvislosti zohľadňujú špecifiká cudzieho exekučného titulu (napr. spôsob podania návrhu; udelenia poverenia).

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet vo vzťahu k plateniu preddavkov súdmi, ak ide o vykonávanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Presnú výšku dopadu nie je možné určiť, nakoľko sa nedá predvídať, koľko bude podaných návrhov na vykonávanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Možno predpokladať, že zaťaženie rozpočtu vzhľadom na výšku preddavku nebude enormné. Finančné prostriedky súvisiace s predmetnými činnosťami budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Róbert Madej, poslanec NR SR

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu :

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

Článok I:

K bodu 1 (§ 29 ods. 2)

Reakcia na problematiku výkonu rozhodnutí vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú členmi EÚ a s ktorými uzavrela Slovenská republika dvojstranné zmluvy o tzv. právnej pomoci (čl. 55 Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach – vyhláška č. 95/1983 Zb.; čl. 54 Zmluvy medzi ČSSR a SFRJ o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach – vyhláška č. 207/1964 Zb.). Podľa týchto zmlúv môže oprávnený podať návrh na výkon cudzieho rozhodnutia na území SR priamo na súde, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni v cudzine. Tento súd (napr. súd v Moskve) postúpi v súlade s dvojstrannou zmluvou návrh oprávneného prostredníctvom ústredných orgánov (určené boli ministerstvá spravodlivosti) súdu druhej zmluvnej strany, ktorý je príslušný rozhodnúť o návrhu (všeobecný súd povinného, napr. OS Prešov).

Nakoľko v týchto veciach oprávnený býva v cudzine a nepozná právnu situáciu v SR, prelomuje sa pravidlo, podľa ktorého si exekútora vyberá oprávnený.

K bodu 2 (§ 34 ods. 1)

V súvislosti s upustením od súdneho výkonu cudzích rozhodnutí, navrhovaná úprava dožiadania nadväzuje na situáciu, keď exekučným titulom je cudzie rozhodnutie (k tomu porov. bod 1 § 29 ods. 2).

K bodu 3 (§ 36 ods. 8)

V § 29 ods. 2 sa navrhuje vo vybraných prípadoch prelomiť dispozičnú zásadu, podľa ktorej si exekútora vyberá oprávnený. Tomu je potrebné prispôsobiť aj mechanizmus udeľovania poverenia na vykonanie exekúcie. Súd ex offo určí priamo v poverení na vykonanie exekúcie exekútora, ktorý vykoná exekúciu.

K bodu 4 (§ 37 ods. 5)

Zákonom č. 341/2005 Z. z. sa expressis verbis zakotvilo, že účastníci sú vždy povinní oznámiť exekútorovi, že nastali skutočnosti odôvodňujúce prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Exekútor je potom povinný v stanovenej lehote doručiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania.

K zmene môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia - uznesenia o pripustení zmeny, ktorého originál, prípadne odpis je potrebné - na to, aby exekútor mohol pokračovať vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia - pripojiť k pôvodnému povereniu. Platný právny stav hovorí o priložení originálu alebo osvedčenej fotokópie listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností. Doručovanie takýchto listín tretím osobám nemá právny ani faktický význam, pretože tu nie je dôvod, aby sa tretie osoby predmetnými listinami zaoberali. Na posúdenie zmeny osoby účastníka konania je relevantným jedine uznesenie exekučného súdu, vydané na návrh súdneho exekútora podľa § 37 ods. 3 EP. Uznesenie súdu

„odobruje“ v procesnoprávnej rovine zmenu, ktorá nastala v rovine hmotnoprávnej. (k tomu porov. Molnár, P.: Novoty v slovenskom exekučnom práve, Justičná revue, 57, 2005, č. 10).

K bodu 5 (§ 44 ods. 7)

V § 44 odseku 7 sa prelomuje dispozičná voľnosť exekútora pri požadovaní a vyčíslovaní preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov za predpokladu, že ide o vymáhanie pohľadávok na výživnom. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa stáva platiteľom preddavku súd (§ 197 ods. 3), navrhuje sa, aby súd už priamo v poverení na vykonanie exekúcie určil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.

K bodu 6 (§ 44 ods. 9)

Legislatívno-technická úprava súvisí s vložením nového odseku 7 v bode 5 a s preznačením pôvodných odsekov.

K bodom 7 a 8 (§ 100)

Doterajšia terminológia vecne nezodpovedá konkrétnym úkonom, ktoré banka vykonáva.

K bodu 9 (§ 148 ods. 2)

V porovnaní s platnou úpravou sa rozlišuje vzhľadom na okruh adresátov, ktorým sa má rozhodnutie súdu o udelení príklepu doručiť, rozhodnutie právoplatné a rozhodnutie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť. V prípade miestne príslušného daňového úradu a správy katastra sa kumulatívne spolu s požiadavkou právoplatnosti rozhodnutia súdu o udelení príklepu navrhuje aj doručenie zápisnice o udelení príklepu.

K bodu 10 (§ 166 ods. 2)

Navrhuje sa zakotviť, aby sa spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, považoval za vydražiteľa podielu, za predpokladu, že zloží na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť s cieľom zabrániť predaju veci. Ak tak urobí viac spoluvlastníkov zúži sa okruh dražiteľov iba na spoluvlastníkov. Treba zdôrazniť, že predmetom dražby nebude „celá vec“ ale podiel.

K bodu 11 (§ 193)

V súvislosti s odstránením súdneho výkonu rozhodnutia (okrem určitých výnimiek – výchova, justičné pohľadávky) je potrebné dopracovať úpravu nadväzujúcu na hmotnoprávny kódex, ktorým je Občiansky zákonník. Napr. podľa § 142 ods. 1 „ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to,

aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.“ Súd teda formou uznesenia nariadi predaj a následne ďalším rozhodnutím rozdelí výťažok. Ďalšou do úvahy prichádzajúcou situáciou je zákonné záložné právo.

K bodu 12 (§ 197 ods. 3)

Pohľadávky na výživné sa pred účinnosťou zákona č. 341/2005 Z. z. vymáhali takmer vo všetkých prípadoch súdnou cestou. Ustanovenie § 197 ods. 3 (obdobne § 203 ods. 2) sa v praxi nevyužívalo. Po upustení od súdneho výkonu rozhodnutia sa ustanovenie § 197 ods. 3 stalo nejasným a to z pohľadu subjektu, ktorý bude platiteľom preddavku pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom. Obdobný výkladový problém vznikol v § 203 ods. 2. A to aj napriek tomu, že aj občiansky súdny poriadok pracuje na viacerých miestach s pojmom štát, pričom pod tento pojem sa v praxi subsumuje súd (porov. napr. § 148 OSP). Z týchto dôvodov sa navrhuje nahradiť slovo „štát“ slovom „súd“. Trovy exekúcie platí súd, pričom nemá nárok na ich náhradu.

K bodu 13 (§ 203 ods. 2)

Navrhovaná úprava sa vyrovnáva s faktom, že pohľadávky na výživné je možné vymáhať len prostredníctvom exekútora. V takom prípade by bolo v rozpore so záujmom oprávneného - najmä ak ním je maloleté dieťa - aby sa aplikovala uvedená zásada ochrany povinného.

Pre úplnosť treba dodať, že podľa § 46 ods. 2 sa návrhy na vykonanie exekúcie pre pohľadávky predstavujúce výživné vybavujú prednostne. Pohľadávky výživného majú teda prednostné právo na vybavenie. Súd nemôže na návrh exekútora zastaviť exekúciu z dôvodu, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, ak je oprávnený oslobodený od súdneho poplatku podľa zákona o súdnych poplatkoch. Je potrebné zabezpečiť, aby osobám, ktoré spĺňajú podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, nebolo znemožnené vymôcť právo len z toho dôvodu, že nemajú dostatok prostriedkov na zaplatenie preddavku. Od poplatku je oslobodený okrem iného aj navrhovateľ v konaní o určenie výživného, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

K bodu 14 (§ 240)

Prechodné ustanovenie upravujúce aplikáciu novej právnej úpravy na začaté exekučné konania.