Dôvodová správa

Všeobecná časť

Slovenský rozhlas je verejnoprávne médium, ktorého činnosť riadi generálny riaditeľ volený Rozhlasovou radou.

Aplikácia platného zákona poukázala na možnú náročnosť procesu voľby nového generálneho riaditeľa, ktorá si z hľadiska právnej istoty vyžaduje precíznejšiu právnu úpravu.

Predložený návrh zohľadnil možnosť nezvolenia generálneho riaditeľa v rámci jednej voľby a v záujme zabezpečenia kontinuity riadenia verejnoprávnych médií navrhuje systém, ktorý upravuje voľbu generálneho riaditeľa.

Generálneho riaditeľa bude voliť Rozhlasová rada najmenej dvojtretinovou väčšinou na základe verejného vypočutia, pričom v rámci jednej voľby môžu prebehnúť o kandidátoch tri hlasovania. Ak žiaden z kandidátov nezíska najmenej dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých členov rady, bude sa hlasovanie na základe verejného vypočutia opakovať najneskôr do piatich dní. Na opakovanom hlasovaní sa zúčastnia kandidáti, ktorý získali najmenej tri hlasy. Ak ani v opakovanom hlasovaní nezíska žiaden z kandidátov dvojtretinovú väčšinu a aspoň jeden z kandidátov získa aspoň šesť hlasov, uskutoční sa na tom istom zasadnutí ďalšie hlasovanie. V ďalšom hlasovaní rada volí generálneho riaditeľa tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rady. Ak sa nepodarí zvoliť generálneho riaditeľa ani na základe tretieho hlasovania, rada do piatich dní od uskutočnenia neúspešného hlasovania zverejní novú výzvu na prihlásenie kandidátov.

Z dôvodu odstránenia pochybností o oprávnenosti kandidáta zúčastniť sa verejného vypočutia sa v súvislosti s precizovaním úpravy voľby generálneho riaditeľa sa upravuje zoznam príloh, ktoré musí kandidát na generálneho riaditeľa predložiť k prihláške.

S ohľadom na kompetenciu Rozhlasovej rady voliť a odvolávať generálneho riaditeľa sa navrhuje vytvoriť inštitút dočasného štatutárneho zástupcu, ktorého bude rada určovať na čas od skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa do zvolenia nového generálneho riaditeľa. Rozsah v akom bude dočasný štatutárny zástupca riadiť činnosť verejnoprávneho média, bude určovať rada.

Predložený návrh právnej úpravy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho prijatím sa nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a ani sa nepredpokladajú negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia. Navrhovaná právna úprava je kompatibilná s právom EÚ/ES.

2

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na verejné financie a zamestnanosť.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu a právnu nezáväznosť dotýkajúcich sa právnych aktov ES je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6 doložky zlučiteľnosti.

3

Osobitná časť

K Čl. I

Návrh upravuje ustanovenia týkajúce sa štatutárneho orgánu Slovenského rozhlasu. V bode dva sa ustanovuje nová kompetencia Rozhlasovej rady, podľa ktorej rada môže na čas od skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa do zvolenia nového generálneho riaditeľa určiť štatutárneho zástupcu Slovenského rozhlasu, ktorý bude v rozsahu určenom radou riadiť činnosť Slovenského rozhlasu a konať v jeho mene. Rada schváli za štatutárneho zástupcu niektorého zo zástupcov, ktorých poveril generálny riaditeľ a ktorý vykonával svoju funkciu v čase skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa, iba ak takýto štatutárny zástupca nie je, tak rada schváli za štatutárneho zástupcu iného zamestnanca Slovenského rozhlasu, ktorému môže určiť odmenu v pomere k jeho mzde. Rada si bude môcť dočasného štatutárneho zástupcu a rozsah jeho právomoci určiť už v priebehu výkonu funkcie generálneho riaditeľa; dočasný štatutárny zástupca však bude riadiť Slovenský rozhlas až po skončení výkonu funkcie generálneho riaditeľa. Generálnemu riaditeľovi pritom zostáva právo určiť si najviac dvoch svojich zástupcov, ku ktorým sa vyjadruje rada a ktorí ho zastupujú v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom generálnym riaditeľom. Skončením výkonu funkcie generálneho riaditeľa však takéto poverenie končí a vzniká poverenie pre dočasného štatutárneho zástupcu. Poverenie štatutárneho zástupcu, ktoré určí rada však nesmie byť obmedzené tak, aby dočasný štatutárny zástupca nemohol vykonávať úkony nevyhnutné na bežný prevádzkový chod inštitúcie alebo dôležité z hľadiska hospodárenia Slovenského rozhlasu.

Body 1, 2, 4 až 8 a 14 sú technické úpravy súvisiace s ustanovením novej kompetencie Rozhlasovej rady.

Bod 9 upravuje podmienky na výkon funkcie generálneho riaditeľa, ktoré zostávajú zachované, precizujú sa však a dopĺňajú o povinnosť predloženia explicitne ustanovených príloh k žiadosti kandidáta na výkon funkcie generálneho riaditeľa. Vzhľadom na čistotu vzťahov v samotnom verejnoprávnom médiu sa navrhuje, aby ani kandidát nemohol byť členom iného orgánu Slovenského rozhlasu; ak sa teda bude chcieť o funkciu generálneho riaditeľa uchádzať člen Rozhlasovej rady, bude sa musieť najprv vzdať členstva. Navrhuje sa aj riešenie konfliktu záujmov kandidáta na generálneho riaditeľa, ktorý sa môže zúčastniť volieb, ak čestne vyhlási, že v prípade zvolenia konflikt záujmov odstráni do 45 dní. S ohľadom na zabezpečenie primeranej úrovne predkladaných projektov kandidátmi, rada vo výzve určí minimálny rozsah a obsah projektu riadenia a rozvoja. V prípade, že kandidát predloží projekt, ktorý nebude spĺňať ani požadovaný minimálny rozsah, rada takéhoto kandidáta nemusí pozvať na verejné vypočutie, keďže nesplnil zákonom ustanovenú podmienku.

Bod 10 upravuje voľbu generálneho riaditeľa. Generálneho riaditeľa volí rada tajným hlasovaním najmenej dvojtretinovou väčšinou všetkých členov rady na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Ak žiadny z kandidátov nezíska vo voľbe najmenej dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých členov rady a verejného vypočutia sa zúčastnili aspoň traja kandidáti, rada najneskôr do piatich dní opakuje hlasovanie o kandidátoch, ktorý získali v prvom hlasovaní aspoň tri hlasy. Aj v tomto opakovanom hlasovaní však kandidát musí získať najmenej dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých členov rady. V prípade, že generálny riaditeľ zvolený nebude, rada zopakuje na tom istom zasadnutí hlasovanie a hlasuje o kandidátoch, ktorý získali aspoň šesť hlasov. Na zvolenie generálneho riaditeľa v ďalšom hlasovaní stačí nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov rady. Ak sa nepodarí zvoliť generálneho riaditeľa ani na základe tretieho (ďalšieho) hlasovania, rada do piatich dní od uskutočnenia neúspešného hlasovania zverejní novú výzvu na prihlásenie kandidátov.

Body 11 až 13 sú legislatívno-technické úpravy súvisiace s úpravou voľby generálneho riaditeľa.

Bod 15 je prechodným ustanovením upravujúcim proces voľby generálneho riaditeľa. Odo dňa účinnosti sa mení doterajší spôsob voľby generálnych riaditeľov verejnoprávnych inštitúcií.

K Čl. II

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatívny proces navrhuje na 1. novembra 2006.