Dôvodová správa

Všeobecná časť

Platná právna úprava športu v Slovenskej republike zodpovedá predstavám o vzťahu štátu k športu zo začiatku druhej polovice 20. storočia. Šport bol vtedy chápaný najmä ako prostriedok zábavy a spôsob trávenia voľného času. S výnimkou športových klubov ozbrojených zborov bol oddelený nielen od štátnych, ale aj od podnikateľských subjektov a ťažisko športovej činnosti spočívalo najmä na športových organizáciách fungujúcich na báze dobrovoľnosti.

Nekomplexnosť a deklaratívnosť súčasnej právnej úpravy nezodpovedá vývoju vzťahu štátu a športu, ktorým prechádzajú európske krajiny v posledných dvoch desaťročiach, v ktorých šport už nie je len prostriedkom zábavy a trávenia voľného času, ale stal sa osobitným sociálnym fenoménom. Komisia Európskych spoločenstiev zdôraznila nasledovné úlohy súčasného športu:

-výchovnú (šport je prostriedkom rozvoja osobnosti),

-zdravotnú (všeobecná akceptácia športových aktivít upevňujúcich zdravie človeka),

-sociálnu (silný integračný faktor športu, ktorý je navyše aj prostriedkom boja proti netolerancii, rasizmu a drogám),

-kultúrnu (zvyšovanie národného povedomia a vlastenectva),

-rekreačnú (kultivovaný prostriedok trávenia voľného času a zábavy),

-komerčnú (šport je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich ekonomických odvetví vo svete a v súčasnosti už predstavuje 3 % svetového trhu).

Zásadným spôsobom sa zmenili aj finančné požiadavky spojené s uskutočňovaním jednotlivých športových aktivít. Aj následkom uvedeného došlo k významnej komercionalizácii športu, ktorá je spojená so sponzorskými finančnými prostriedkami a tiež aj s obchodovaním s televíznymi prenosovými právami. Uvedené prináša v súčasnosti potrebu novej právnej úpravy, ktorá by vytvorila trhové pravidlá aj v tejto oblasti, priniesla transformáciu športových klubov na obchodné spoločnosti a zároveň aj definovala právny status športovca.

Potrebu novej právnej úpravy prináša aj verejný záujem na prijatí opatrení proti niektorým negatívnym stránkam, ktoré sprevádzajú súčasný šport. Ide predovšetkým o ohrozenie zdravého vývoja športovcov dopingom a o výtržnosti fanúšikov na športových súťažiach.

Potreba novej komplexnej a presnejšej právnej úpravy športu vyplýva nielen zo zmeny jeho postavenia v spoločnosti ale aj z významu, ktorý športu začali venovať medzinárodné organizácie a osobitne Rada Európy a Európska únia. Napriek absencii unifikovanej právnej úpravy športu v práve Európskej únie je šport predmetom zvyšujúceho sa záujmu jej orgánov, čoho výrazom je aj značný počet rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Výsledkom legislatívnych snáh je prijatie Prehlásenia č. 29 k Amsterdamskej zmluve týkajúce sa telovýchovy a športu a nezáväzné prehlásenie prijaté na konferencii Európskej rady v decembri 2000 v Nice.

2

Z práva Európskej únie vyplývajú pre Slovenskú republiku viaceré podnety pre zdokonalenie vnútroštátnej úpravy, aby táto korešpondovala s komunitárnou právnou úpravou, s judikatúrou Európskeho súdneho dvora k základným slobodám, s právom hospodárskej súťaže, ako aj s ďalšími súvisiacimi oblasťami (vzdelávanie, verejné zdravie, profesionalizácia športovcov a športových klubov, ochrana mladých športovcov, podpora športu občanov so zdravotným postihnutím a ďalšie).

Okrem komunitárneho práva má z medzinárodného hľadiska veľký význam aj právna úprava športu v rámci Rady Európy. Táto sa sústreďuje predovšetkým na podporu športu pre všetkých (Európska charta športu z roku 1992, ktorá zakotvuje právo na šport) a medzinárodné presadzovanie ochrany zdravia športovcov a bezpečnosti divákov športových súťaží. Pre Slovenskú republiku sú v tomto smere dôležité a právne záväzné dve medzinárodné zmluvy a to Európsky dohovor k diváckemu násiliu a nevhodnému správaniu pri športových podujatiach, predovšetkým futbalových stretnutiach a Dohovor proti dopingu.

Cieľom zákona je riešiť problematiku športu pri zohľadnení medzinárodného vývoja v tejto oblasti a akceptácii zvýšeného významu športu a športových aktivít v spoločnosti. Navrhovaný zákon komplexne upravuje:

-úlohy štátu v oblasti športu,

-Národný program pre šport a Realizačný program pre šport,

-postavenie a úlohy orgánov verejnej správy s pôsobnosťou v oblasti športu,

-ochranu olympijskej symboliky,

-opatrenia proti dopingu v športe,

-rozhodovanie sporov pri športovej činnosti,

-informovanosť o športe,

-postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky,

-postavenie športových organizácií a organizovanie športových súťaží,

-opatrenia na zabránenie násiliu pri športových podujatiach,

-formy financovania športu z verejných zdrojov,

-postavenie športovca a právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s výkonom športu.

Slovenská republika podľa predloženého zákona podporuje šport a v rozsahu ustanovenom zákonom presadzuje verejný záujem v športe. Na dosiahnutie uvedeného najmä určuje právne podmienky organizovanej formy športu, prostredníctvom vlády Slovenskej republiky prijíma Národný program pre šport, utvára podmienky pre zdravý životný štýl a šport pre všetkých, podporuje šport detí a mládeže, šport žien a rodín, šport občanov so zdravotným postihnutím, v zákonom ustanovenom rozsahu dozerá nad činnosťou športových organizácií a športových inštitúcií, podporuje výstavbu, údržbu, modernizáciu a rozvoj športových zariadení, vytvára podmienky pre pravidelné športovanie a telesnú výchovu na základných školách, na stredných školách, na vysokých školách a v iných školských

3

zariadeniach, podporuje výchovu a vzdelávanie športovcov a športových odborníkov, vytvára podmienky pre amatérske, otvorené a profesionálne športové súťaže, pomáha pri organizovaní medzinárodných vrcholových športových súťaží, podporuje prípravu športových reprezentantov SR a ich účasť na medzinárodných vrcholových športových súťažiach, vytvára podmienky pre podporu ochrany zdravia športovcov a zabezpečuje plnenie antidopingových opatrení, vytvára prostriedky na ochranu a bezpečnosť športových súťaží a proti násiliu na športových štadiónoch a vytvára informačný systém pre oblasť športu.

Vláda SR by mala podľa predloženého návrhu zákona schvaľovať Národný program pre šport na obdobie troch rokov (na návrh ministerstva a po prerokovaní v Rade vlády Slovenskej republiky pre šport), zabezpečovať finančnú podporu pre šport v návrhu štátneho rozpočtu, vytvárať podmienky pre napĺňanie Národného programu pre šport a v súčinnosti s Radou pre šport vyhodnocovať jeho plnenie, vytvárať podmienky pre štátnu športovú reprezentáciu, pre prípravu športových talentov, pre rozvoj športu pre všetkých a pre šport občanov so zdravotným postihnutím a na návrh ministra školstva Slovenskej republiky vymenúvať a odvolávať členov Rady pre šport.

Zákon teda zriaďuje nový poradný orgán vlády SR – Radu pre šport. Jej prostredníctvom získajú športové zväzy možnosť ovplyvňovať najmä tvorbu najvýznamnejšieho programového dokumentu v oblasti športu Národného programu pre šport, ale aj financovanie športu.

Ministerstvo školstva SR ako ústredný orgán štátnej správy pre štátnu starostlivosť o šport by malo zodpovedať za vytváranie podmienok pre rozvoj športu, za efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladaných na šport a koordinovať činnosť orgánov verejnej správy, právnických osôb a fyzických osôb pri príprave a uskutočňovaní štátnej politiky v oblasti športu.

Jednou z najväčších hrozieb športu, ktorá ohrozuje nielen férovosť športových súťaží ale aj priamo zdravie športovcov sa stal doping. Najmä veľká dopingová aféra na Tour de France v roku 1998 urýchlila hľadanie efektívnych metód boja proti dopingu. Väčšina štátov sveta, vrátane Slovenskej republiky sa stala členom celosvetovej medzinárodnej organizácie na boj proti dopingu (WADA). Vyvrcholením je prijatie Svetového antidopingového kódexu ku ktorého efektívnej aplikácii sa zaviazala aj Slovenská republika. Zákon preberá zmysel a obsah Svetového antidopingového kódexu do vnútroštátneho právneho poriadku a vytvára inštitucionálno-organizačnú, procesnú i sankčnú bázu jeho reálneho napĺňania, čím sa Slovenská republika stane jednou z prvých krajín, ktorá boj proti dopingu povýši na zákonnú úroveň a súčasť verejného záujmu štátu. Predložený zákon počíta s vytvorením Antidopingového centra pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, ktoré by vykonávalo preventívnu, kontrolnú a vzdelávaciu činnosť v oblasti boja proti dopingu Na čele antidopingového centra bude stáť riaditeľ, ktorého menuje minister.

Šport a športové súťaže sa vyznačujú veľkou dynamikou. Pri aplikácii pravidiel športovej súťaži dochádza k sporným situáciám a práve dynamika športových súťaží vyžaduje ich rýchle a spravodlivé rozhodovanie. Pomalosť a prílišný formalizmus konania všeobecných súdov nevytvára vhodný priestor pre súdne rozhodovanie športových sporov. Len výnimočne sú športové spory predmetom súdneho rozhodovania nielen u nás ale aj v zahraničí. Naopak jednoznačným a dlhodobým trendom je arbitrážne (rozhodcovské) riešenie súdnych sporov, ktoré má v demokratických krajinách dlhodobú tradíciu i uspokojujúce výsledky. Napríklad

4

vo Francúzsku sa od roku 1975 až dve tretiny športových sporov vyriešilo v rámci obligatórneho rozhodcovského konania. Veľmi úspešne pôsobí aj medzinárodný arbitrážny športový súd (Cour d´arbitrage du sport – CAS) so sídlom v Lausanne. Medzinárodné športové asociácie odporúčajú svojim členským štátom zriaďovanie arbitrážnych (rozhodcovských) súdov. Príkladom môže byť futbalová asociácia UEFA, ktorá priamo nariadila národným futbalovým zväzom zriadenie takýchto rozhodcovských orgánov. V zákonoch o športe, ktoré sú v súčasnosti prijímané v ostatných krajinách je ich integrálnou súčasťou zriadenie univerzálnej športovej arbitráže. Ako príklad možno uviesť nový maďarský zákon o športe. Navrhovaná právna úprava v tomto trende pokračuje a po vzore Francúzska pri Slovenskom olympijskom výbore zriaďuje Rozhodcovský súd pre šport, ktorý začleňuje do systému rozhodcovských súdov na Slovensku.

Zákon zriaďuje aj Informačný systém o športe. Jeho obsahom sú viaceré registre, ktorých cieľom je sprehľadnenie systému vykonávania športovej činnosti na Slovensku. Zriadenie informačného systému o športe pri Ministerstve školstva SR vyvolala potreba informovanosti o športových organizáciách a športovcoch. Nemenej dôležitou príčinou je aj sprehľadnenie systému, na ktorý sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky z verejných zdrojov. Jeho súčasťou je preto aj register dotácií a grantov z verejných zdrojov, ktorý bude obsahovať aj informácie o ich použití. Prístup k Informačnému systému o športe bude mať široká verejnosť, čo umožní aj zvýšenie jej dôvery v transparentné financovanie športu.

V inštitucionálno-organizačnej štruktúre vychádza zákon o športe z európskeho modelu športu, ktorý podporujú aj orgány Európskej únie a osobitne Komisia. Základom európskeho modelu športu je pyramídový systém, ktorý umožňuje zachovanie solidarity medzi amatérskym a profesionálnym športom.

Základňu tejto pyramídy tvoria športové kluby, ktoré na miestnej úrovni ponúkajú možnosť zapojiť sa do športu pre všetkých širokým vrstvám obyvateľov a zároveň sa starajú o výchovu novej generácie športovcov. V niektorých kolektívnych športoch sa športové kluby venujú vrcholovému športu a zamestnávajú profesionálnych športovcov a športových odborníkov. Športový klub sa stáva súčasťou globálnej športovej ekonomiky, čomu zodpovedá aj prípadná zmena právnej povahy športového klubu ako právnickej osoby z občianskeho združenia na obchodnú spoločnosť.

Rozlišovanie medzi profesionálnymi športovými súťažami a amatérskymi športovými súťažami je zásadnou zmenou v systéme organizovania športových súťaží a zavádza model, ktorý umožní ich objektívnejší priebeh.

Druhým stupňom pyramídy Európskeho modelu športu sú športové zväzy. V ideálnom prípade by mal na štátnej úrovni fungovať jeden športový zväz. Spravidla každá európska športová federácia totiž akceptuje členstvo iba jedného športového zväzu z každej krajiny. Zákon však nepreberá toto obmedzenie a rešpektujúc združovacie právo občanov nebráni vzniku viacerých športových zväzov v jednom športovom odvetví, avšak túto možnosť limituje vo vzťahu k aplikácii tohto zákona určením zákonných kritérií, ktoré musí naplniť.

Zákon prenáša na športový zväz, ako občianske združenie, viaceré úlohy spojené s napĺňaním verejného záujmu. Medzi tieto patrí napríklad starostlivosť o prepojenie medzi vrcholovým športom a športom pre všetkých v danom športovom odvetví, zapojenie sa do boja proti dopingu, či zabezpečovanie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky v medzinárodnej súťaži, ktorá je tiež v zákone širšie upravená. Ako vyplýva

5

z viacerých konzultačných dokumentov tzv. „soft law“ Európskej únie jedinou šancou športových zväzov aby bolo s nimi zaobchádzané zhovievavo aj z právneho aj politického hľadiska je vytvorenie skutočnej demokratickej štruktúry športových zväzov založenej na transparentnosti, zodpovednosti a pluralite. Zákon k tomu vytvára nevyhnutné predpoklady.

Financovanie športu je v zákone založené na financovaní z verejných rozpočtov. Pokiaľ ide o ich rozdeľovanie, pre väčšie zapojenie športovej verejnosti zákon utvára nový poradný orgán Ministerstva školstva SR. Tento orgán bude oprávnený, v súlade s cieľmi ustanovenými v Národnom programe pre šport, vypracúvať, posudzovať a na základe splnenia podmienok odporúčať ministrovi na schválenie kritériá na poskytovanie dotácií, návrhy na poskytnutie dotácií, podmienky pre vyhlásenie verejnej súťaže na poskytovanie dotácií a návrhy na poskytnutie dotácií v oblasti športu pre všetkých

Podstatou tejto zákonnej úpravy je vytvorenie stabilného a transparentného systému financovania športových aktivít.

V prostredí profesionálneho európskeho športu začali pracovnoprávne vzťahy zohrávať nevyhnutnú úlohu. Významné rozhodnutie v prípade Bosman jednoznačne určilo, že profesionálni hráči zamestnaní svojimi klubmi majú byť považovaní ako zamestnanci z hľadiska práva Európskeho spoločenstva. Predmetné rozhodnutie sa stalo prelomovým rozhodnutím pre celý trh práce európskeho športu.

Nové smerovanie profesionálneho športu je zamerané na zladenie profesionálnych a amatérskych záujmov za účelom zachovania ich vzájomných výhod, čo je základným predpokladom a legitimitou pre zachovanie európskeho modelu športu. Navrhovaná právna úprava v spojitosti s vyššie uvedeným je pochopiteľnou súčasťou transformácie športu z rekreačných aktivít vo voľnom čase na profesiu. Slovenské športové subjekty si musia uvedomiť, že ich jediná možnosť, aby boli akceptované aj z právneho ako aj spoločenského hľadiska, je vysoko závislá na vytvorení skutočnej pracovnoprávnej štruktúry založenej na zodpovednosti, transparentnosti a pluralizme.

Doposiaľ absentovala právna úprava právneho postavenia športovcov pri výkone športovej činnosti. Postavenie športovca pritom vyžaduje čiastočne odlišnú úpravu pracovných podmienok akú poskytuje Zákonník práce

Pre navrhovanú právnu úpravu právneho postavenia športovca je rozhodujúca skutočnosť, či výkon jeho športovej činnosti vykazuje alebo nevykazuje prvky závislej činnosti. Na základe tohto kritéria právna úprava diferencuje právne postavenie športovca tak, že spadá do oblasti pracovnoprávnej alebo do oblasti obchodného práva. Ak výkon športovej činnosti vykazuje prvky závislej činnosti, má športovec status zamestnanca a jeho športová činnosť sa bude realizovať v pracovnoprávnom vzťahu. Ak výkon športovej činnosti nevykazuje prvky závislej činnosti, to znamená, že športovec z inštitucionálneho hľadiska vystupuje samostatne vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť, má takýto športovec postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. V dôsledku toho, právna úprava športovej činnosti vykonávanej samostatne spadá do režimu obchodného práva.

Zákon vytvára právny rámec pre výkon závislej športovej činnosti športovca pre športový klub alebo športový zväz za odmenu a tiež právny rámec pre vytvorenie zodpovedajúcich pracovných podmienok zohľadňujúcich špecifiká tejto činnosti.

Zákon poskytuje potrebnú právnu istotu pre adresátov týchto noriem a odstraňuje

6

problém uzatvárania právnych vzťahov, ktorých predmetom bol výkon športovej činnosti vykazujúcej prvky závislej činnosti, avšak tieto vznikali na základe noriem občianskeho práva, poprípade noriem obchodného práva.

V novej právnej úprave je zjednotená právna úprava pre športovcov vo všetkých kategóriách, pričom je úpravou komplexnou a samostatnou vyhovujúcou i medzinárodným štandardom.

Predkladaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie zákona a jeho aplikácia bude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Účelom zákona je v súlade s európskym vývojom upraviť starostlivosť štátu o šport, úlohy orgánov verejnej moci, občianskych združení a iných právnických osôb a fyzických osôb v oblasti športu a pri udržiavaní a rozvoji fyzickej a duševnej kondície občanov a upraviť právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s výkonom športu.

Zákon upravuje úlohy štátu v športe, Národný program pre šport a Realizačný program pre šport, postavenie a úlohy orgánov verejnej správy s pôsobnosťou v oblasti športu, opatrenia proti dopingu v športe, rozhodovanie sporov pri športovej činnosti, informovanosť o športe, postavenie športovej reprezentácie Slovenskej republiky, postavenie športových organizácií a organizovanie športových súťaží, opatrenia na zabránenie násiliu pri športových podujatiach, financovanie športu z verejného rozpočtu a právne postavenie športovcov.

K § 2

V ustanovení sú vymedzené základné pojmy používané v celom zákone.

K § 3

Definuje sa verejný záujem v oblasti športu a ďalšie ustanovenie konštatuje, že úlohy pri presadzovaní verejného záujmu v oblasti športu plní Vláda Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, samosprávny kraj a obec.

K § 4

7

Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť vlády v oblasti športu. Vláda schvaľuje Národný program pre šport, zabezpečuje finančnú podporu pre šport v návrhu štátneho rozpočtu, vytvára podmienky pre napĺňanie Národného programu pre šport a v súčinnosti s Radou pre šport vyhodnocuje jeho plnenie, vymenúva a odvoláva na návrh ministra školstva Slovenskej republiky členov Rady pre šport a schvaľuje štatút Rady pre šport.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje pôsobnosť Ministerstva školstva SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre štátnu starostlivosť o šport. Ministerstvo zodpovedá za vytváranie podmienok pre rozvoj športu, za efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladaných na šport a koordinuje činnosť orgánov verejnej správy, právnických osôb a fyzických osôb pri príprave a uskutočňovaní štátnej politiky v oblasti športu, ak tento zákon neustanovuje inak. V rámci uvedeného ministerstvo zodpovedá za vytváranie podmienok pre uskutočňovanie Národného programu pre šport a Realizačného programu v športe. Na dosiahnutie uvedeného ministerstvo najmä pripravuje v súčinnosti so subjektami, ktoré plnia úlohy v oblasti športu a predkladá vláde návrh Národného programu pre šport, poskytuje dotácie na financovanie športu, pripravuje v súčinnosti so všetkými subjektami, ktoré plnia úlohy v oblasti športu a prijíma Realizačný program v športe, koordinuje uskutočňovanie a vykonáva dohľad nad dodržiavaním Národného programu pre šport a Realizačný program v športe, riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku športu, ním zriadené organizácie za účelom plnenia úloh v oblasti štátnej správy športu a pri správe verejného informačného systému o športe, vedie evidenciu športovcov, športových odborníkov, športových zväzov a športových klubov, spolupracuje s orgánmi verejnej správy, s právnickými osobami a s fyzickými osobami pri zabezpečovaní úloh v oblasti športu, utvára právne, vedeckovýskumné, organizačné, ekonomické a zdravotné podmienky na rozvoj športu, vypracúva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti športu, vydáva zoznam dopingových látok a antidopingový program a kontroluje jeho uskutočňovanie, vypracúva návrhy nástrojov priamej a nepriamej podpory športu, utvára podmienky na rozvoj športu pre všetkých, utvára podmienky na športovú reprezentáciu Slovenskej republiky, podporuje činnosť občianskych združení, právnických osôb a fyzických osôb pôsobiacich v oblasti športu, podporuje organizovanie významných medzinárodných športových podujatí a iných významných športových podujatí na území Slovenskej republiky, podporuje športovú aktivitu občanov so zdravotným postihnutím, zabezpečuje výber a prípravu športových talentov a športovcov, rozhoduje a vydáva potvrdenia o akreditácii právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré pôsobia v oblasti športu, zabezpečuje výchovu a vzdelávanie v oblasti športu a v rozsahu ustanovenom zákonom o športe, rozhoduje o rozdelení finančných prostriedkov pre šport z verejného rozpočtu.

K § 6

Určujú sa úlohy ministerstva vnútra, ministerstva obrany a ministerstva zdravotníctva pri príprave a realizácii Národného programu pre šport a realizačného programu pre šport.

K § 7

Ustanovenie zriaďuje akreditačnú komisiu v oblasti športu ako poradný orgán Ministerstva školstva SR. Členov akreditačnej komisie vymenúva a odvoláva minister,

8

ktorý zároveň určuje jej predsedu a podpredsedu; vymenúva ich z odborníkov pre príslušné športové odvetvie, z príslušných fakúlt vysokých škôl a z odborných a vedeckých ustanovizní v Slovenskej republike. Akreditačná komisia bude posudzovať a na základe splnenia podmienok odporúčať ministerstvu školstva vydať potvrdenie o akreditácii vzdelávacím zariadeniam, ktoré pripravujú športových odborníkov. Vzhľadom na komplexnosť svojich úloh, bude mať nová akreditačná komisia možnosť zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny pre jednotlivé športové odvetvia, zložené zo športových odborníkov navrhovaných konkrétnym športovým zväzom z radov svojich členov a z príslušných fakúlt vysokých škôl a odborných a vedeckých ustanovizní v Slovenskej republike. Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny bude vymenúvať a odvolávať predseda akreditačnej komisie po schválení v akreditačnej komisii. Členovia pracovnej skupiny budú musieť spĺňať kritérium vysokej odbornej úrovne a autority a členmi takejto pracovnej skupiny budú môcť byť aj zahraniční odborníci. Zákon predpokladá, že spôsob rokovania akreditačnej komisie a jej pracovných skupín upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá ministerstvo.

K § 8

Ustanovenie zriaďuje Komisiu pre poskytovanie dotácií v športe, ako poradný orgán Ministerstva školstva SR, ktorá bude v súlade s cieľmi ustanovenými v Národnom programe pre šport posudzovať a na základe splnenia podmienok odporúčať ministrovi na schválenie kritériá na poskytovanie dotácií, návrhy na poskytnutie dotácií, určenie podmienok pre vyhlásenie verejnej súťaže na poskytovanie dotácií a návrhy na poskytnutie dotácií v oblasti športu pre všetkých. Členov komisie bude vymenúvať a odvolávať minister ktorý zároveň určí jej predsedu a podpredsedu. Členov finančnej komisie vymenuje ich z radov odborníkov z jednotlivých oblastí športu. Zákon predpokladá, že podrobnosti o počte členov, spôsobe rokovania finančnej komisie upraví štatút, ktorý schváli ministerstvo.

K § 9

Zriadením antidopingového centra sa zabezpečuje inštitucionálna základňa pre realizáciu boja proti dopingu na území Slovenskej republiky. V súčasnosti pôsobí Antidopingový výbor Slovenskej republiky ako občianske združenie a výkon svojej činnosti odvodzuje z princípu dobrovoľnosti a pri absencii zákonnej obligatórnosti podrobenia sa jeho zákonným právomociam je efektívnosť vykonávania dopingovej kontroly založená viac na etickej ako právnej autorite. To znižuje možnosť Slovenskej republiky zaručiť plnenie svojich medzinárodných záväzkov na našom území – Dohovoru proti dopingu (Rada Európy) a Svetového antidopingového kódexu (WADA).

K § 10

Základným dokumentom, ktorým sa bude pri vykonávaní dopingových kontrol Slovenské antidopingové centrum riadiť je Antidopingovým programom. Jeho obsahom bude plánovaný rozpis tzv. obligatórnych antidopingových kontrol, ktoré bude vykonávať Slovenské antidopingové centrum z vlastnej iniciatívy.

9

K § 11

Ustanovenie zmocňuje samosprávny kraj, aby rozpracúval koncepciu Národného programu pre šport na podmienky samosprávneho kraja, prispieval k plneniu Realizačného programu v športe a koordinoval aktivity na úseku starostlivosti o šport a starostlivosť o deti a mládež v rámci vlastného samosprávneho územného celku.

K § 12

Ustanovenie umožňuje obciam, aby v rámci svojich možností prispievali k plneniu Realizačného programu v športe.

K § 13

Zákaz užívania dopingových látok je kľúčovým inštitútom zabezpečujúcim základné právo športovca zúčastniť sa na bezdopingovom športe a tak podporovať zdravie, čestnosť a rovnosť športovcov pri výkone športovej činnosti. Zákaz užívania dopingových látok vychádza z Dohovoru proti dopingu, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku ako člena Rady Európy (uverejnený bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 262/1993 Z.z.) a tiež zo Svetového antidopingového kódexu, ku ktorého dodržiavaniu sa Slovenská republika zaviazala v rámci WADA. Premietnutím základných inštitútov týchto medzinárodných noriem do zákona o športe dáva najlepšiu záruku ich dodržiavania na Slovensku. Právna úprava nahrádza doterajší stav, kedy plnenie Svetového antidopingového kódexu bolo na Slovensku právne takmer nevynútiteľné a jeho uplatňovanie záležalo viac na princípe dobrovoľnosti športovcov a ochoty športových zväzov. V právnom vzduchoprázdne z tohoto pohľadu bolo aj postavenie Antidopingového výboru Slovenskej republiky, ktorý pôsobil ako dobrovoľné občianske združenie.

Zákaz užívania dopingových látok sa vzťahuje predovšetkým na športovcov a jej obsahom je zákaz držať dopingovú látku, užívať dopingovú látku pri príprave na športovú súťaž, a zákaz užívať dopingovú látku v športovej súťaži. Pri odhaľovaní užívania dopingových látok sa vychádza z

-objektívnej zodpovednosti športovca, čo znamená, že nie je potrebné dokazovať zavinenie športovca (nielen vedomé ale ani nedbanlivostné), ktorý zodpovedá za to, že sa žiadna dopingová látka nedostane do jeho tela a hlavným dôkazom porušenia zákazu užívania dopingových látok je nájdenie zakázanej látky v telesnej vzorke športovca (dôkazné bremeno preukázania prítomnosti tejto látky je na dopingovej kontrole) a na mieru zavinenia sa prihliada len pri ukladaní sankcie (§ 25); pri porušení zákazu držby dopingovej látky, ktoré možno považovať za pokus o jej užitie sa naopak vychádza z princípu subjektívnej zodpovednosti, čo znamená, že sa bude vyžadovať dôkaz o úmysle športovca vlastniť takúto látku a bude sa preukazovať priznaním športovca, svedectvom tretej strany alebo iným dôkazom,

-prezumpcie užitia dopingovej látky, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené, pričom dôkazné bremeno, že tieto skutočnosti (odmietnutie dopingovej kontroly, nedostavenie sa na ňu a pokus o falšovanie odberu moču alebo krvi) nastali budú na dopingovej kontrole,

-obmedzení športovcov, ktoré sa týkajú po prvé povinnosti športovcov podrobiť sa dopingovej kontrole a vykonať všetky úkony potrebné k jej úspešnému vykonaniu a po druhé oznamovať príslušnému športovému zväzu, všetky údaje, aby sa mohla úspešne vykonať aj mimosúťažná dopingová kontrola a po tretie informovať antidopingové

10

centrum o vykonaní antidopingovej kontroly, ktorú nevykonalo Slovenské antidopingové centrum (ide napríklad o dopingovú kontrolu vykonanú v zahraničí).

Zákon zavádza zodpovednosť za porušenie zákazu užívania dopingu nielen športovcov ale aj športových odborníkov. Podmienkami uplatnenia zodpovednosti športového odborníka za porušenie zákazu užívania dopingových látok je, že

-športový odborník buď športovcovi dopingovú látku priamo podá alebo sa dopustí zákonom vymedzeného súčinnostného konania,

-ide o športového odborníka, ktorý sa stará o prípravu športového odborníka, pričom nie je dôležité akú športovú odbornosť má a zákon tým, že príkladom uvádza trénera, lekára alebo športového funkcionára nevylučuje aj iného športového odborníka, napríklad maséra.

Športovému odborníkovi bez ohľadu na to, či sa stará o konkrétneho športovca sa rovnako ako športovcovi zakazuje mať v držbe dopingovú látku. Výnimkou, ktorá sa vzťahuje na športovcov i športových odborníkov je vlastníctvo dopingovej látky, ktorá je podľa osobitného ustanovenia zákona o športe určená na liečebné účely.

K § 14

Základnou úlohou boja proti dopingu je okrem zachovania pravidiel čestnej športovej hry aj ochrana zdravia športovca. Bolo by proti zmyslu boja proti dopingu, keby sa v mene zachovania pravidiel čestnej športovej hry ohrozilo zdravie športovca. Zákon preto umožňuje užívanie dopingových látok na liečebné účely. Analogicky ako v prípade dopingových látok vydáva ministerstvo zoznam dopingových látok určených aj na liečebné účely vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, pričom sa predpokladá, že tento zoznam bude pravidelne (raz ročne) obmieňaný (§ 7 ods. 3 písm. f).

Zákaz odstraňuje aj nedostatok zo športovej praxe, ktorý sa prejavuje nielen u nás ale aj v zahraničí, a to absenciu procesných pravidiel pri povoľovaní užívania dopingových látok na liečebné účely. Rozhodnutie o práve športovca užívať dopingovú látku na liečebné účely bude oprávnený vydať riaditeľ antidopingového centra, pričom bude viazaný lekárskym posudkom, ktorý bude zohľadňovať aj možnosti použitia inej liečebnej látky a len v prípade nevyhnutnosti odporučí dopingovú látku (napríklad pri akútnej ťažkej astme, či zápalovom ochorení čreva).

Rozhodnutie riaditeľa antidopingového centra o práve užiť dopingovú látku na liečebné účely bude mať len vnútroštátne účinky a preto športovec, ktorý sa bude chcieť zúčastniť medzinárodnej športovej súťaže bude musieť túto skutočnosť oznámiť jej organizátorovi.

K § 15

Zákon vymedzuje orgány boja proti dopingu, ktorými sú antidopingové centrum, športový zväz, Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor. Každý z týchto orgánov bude mať iné právomoci založené na princípe oddelenosti subjektov rozhodujúcich o vine a o treste. Rozhodnutie o použití dopingu bude vydávať antidopingové centrum a sankciu za použitie dopingu bude ukladať športový zväz.

K § 16

11

Vymedzuje sa základné inštitucionálno-organizačné zabezpečenie vykonávania dopingových kontrol, z hľadiska ich druhov, náhrady nákladov a subjektov vykonávajúcich dopingovú kontrolu a laboratórnu analýzu.

Zákon rozlišuje kontroly z hľadiska

a)ich iniciovania,

b)spôsobu zamerania.

Z hľadiska iniciovania dopingových kontrol sa budú vykonávať dopingové kontroly

-obligatórne, ktoré budú vychádzať z každoročne schvaľovaného antidopingového programu a v jeho rozsahu,

-fakultatívne na základe žiadosti buď športového zväzu alebo organizátora športovej súťaže, to znamená, že o vykonanie dopingovej kontroly môže úspešne požiadať športový klub len v prípade, ak bude aj organizátorom športovej súťaže, v rámci ktorej sa bude predmetná dopingová kontrola vykonávať.

Z hľadiska spôsobu zamerania budú dopingové kontroly

-súťažné, ktoré sa budú vykonávať v súvislosti s konkrétnou športovou súťažou, a to bezprostredne pred jej uskutočnením, počas nej a bezprostredne po jej ukončení,

-mimosúťažné, ktoré nebudú súvisieť s účasťou športovca na konkrétnej športovej súťaži a zákon dopĺňa princíp náhodilého výboru športovcov aj kritériom výkonnosti športovca, ktorá v porovnaní s doterajšími výsledkami je výrazne vyššia.

Náklady dopingových kontrol budú hradené z verejných zdrojov a súkromných zdrojov. Z verejných zdrojov môžu byť hradené len tie, ktoré budú vykonávané na základe antidopingového programu, pričom sa bude dbať na ustanovenie článku 4 ods. 3 písm. a) Dohovoru proti dopingu. Zákon určuje aj kritériá na funkciu dopingového kontrolóra. Okrem odborných záruk, ktoré posudzuje riaditeľ antidopingového centra zákon určuje ako podmienku výkonu funkcie dopingového kontrolóra aj jeho bezúhonnosť stanovenú zákonom o športe. Zákon zavádza aj princíp inkompatibility výkonu funkcie dopingového kontrolóra (nesmie byť členom športového zväzu) a odmeňovania. Vzhľadom na to, že odmena dopingového kontrolóra bude sčasti hradená aj z verejných zdrojov výška odmien bude vopred a presne stanovená ako súčasť antidopingového programu. V súčasnosti na Slovensku neexistuje laboratórium, ktoré by malo medzinárodne uznávaný certifikát oprávňujúci k vykonávaniu dopingových kontrol. Ministerstvo môže preto dočasne poveriť inštitúciu, ktorá je spôsobilá vykonávať dopingové kontroly vykonávaním laboratórnych analýz odobratých vzoriek. Ide tu o záväzok vyplývajúci pre Slovenskú republiku z článku 5 Dohovoru proti dopingu.

K § 17

Určujú sa základné úlohy športového zväzu v oblasti boja proti dopingu. Ich zákonné ustanovenie je dôležité vzhľadom na to, že sa na športové zväzy ako občianske združenia prenáša plnenie úloh vo verejnom záujme. Dôležité je aj zákonné určenie povinnosti športového zväzu automaticky a obligatórne uplatniť inštitút dočasného zákazu účasti športovca na športovej súťaži, a to v prípade pozitívneho nálezu vo vzorke „A“. Dočasné pozastavenie trvá až do definitívneho rozhodnutia o porušení zákazu dopingu v športe. Doba dočasného zákazu účasti na športovej súťaži sa zo zákona započítava do dĺžky trestu zákazu účasti športovca na športovej súťaži za porušenie zákazu dopingu v športe.

K § 18

12

Rozhodnutím o začatí dopingovej kontroly a o poverení dopingového komisára na jej vykonanie vydaným riaditeľom antidopingového centra vznikajú zo zákona viaceré povinnosti najmä organizátorovi športovej súťaže, v rámci ktorej sa bude dopingová kontrola vykonávať. Organizátor športovej súťaže je povinný

-umožniť dopingovému kontrolórovi vstup do všetkých priestorov, v ktorých sa športovec pripravuje na športovú súťaž a tiež do všetkých priestorov kde sa priamo zúčastňuje na športovej súťaži,

-poskytnúť pre vykonávanie dopingovej kontroly primeraný priestor, ktorý umožní korektné odobratie telesných vzoriek a manipuláciu s nimi bez možných vonkajších vplyvov,

-poskytnúť dopingovému kontrolórovi svojho zamestnanca alebo aj inú osobu, ak s tým bude súhlasiť, ktorí budú pomáhať dopingovému kontrolórovi vykonať dopingovú kontrolu, napríklad prostredníctvom nich bude zabezpečovať komunikáciu s organizátorom športovej súťaže a so športovcami.

Vzhľadom na to, že ide o určitý zásah do práva na súkromie je potrebné tieto povinnosti upraviť vo forme zákona a tiež zákonom zabezpečiť nespochybniteľnú identifikáciu dopingového kontrolóra.

K § 19

Zákon ustanovuje len základné a nevyhnutné práva a povinnosti dopingového kontrolóra a športovca pri samotnom vykonávaní dopingovej kontroly, pričom dôležité je určenie povinnosti podrobiť sa dopingovej kontrole. Podrobnosti postupu vykonania dopingovej kontroly ponecháva na vykonávací všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 20

Dopingová kontrola sa vykonáva v dvoch etapách. Prvou etapou je zákonné odobratie telesných vzoriek športovca a druhou laboratórna analýza odobratých telesných vzoriek športovca. Zákon upravuje nielen postup pri jej vykonávaní, ale aj práva a povinnosti zúčastnených osôb, vrátane športovca, ktorému boli telesné vzorky odobraté. Športovec má najmä právo podať žiadosť o kontrolnú analýzu telesnej vzorky tzv. „B“. V prípade, že toto právo nevyužije stanovuje sa zákonná prezumpcia, že výsledok dopingovej kontroly je pozitívny. Zákon v odseku 5 stanovuje aj ďalšie prezumpcie, na základe ktorých je riaditeľ antidopingového centra povinný vydať rozhodnutie o použití dopingu športovca. Predmetné rozhodnutie je riaditeľ antidopingového centra povinný bezodkladne doručiť do vlastných rúk športovcovi a štatutárnemu orgánu športového zväzu.

K § 21

Princíp oddelenosti rozhodovania o vine a o treste vychádzajúci zo Svetového antidopingového kódexu vyžaduje, aby sankcie za porušenie zákazu dopingu v športe vydal športový zväz, ktorý je disciplinárnym orgánom voči športovcovi, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom príslušného športového zväzu. Pre určenie osobnej príslušnosti športového zväzu je určujúce športové odvetvie, v ktorom športovec pôsobil v čase porušenia zákazu dopingu a vydanie preukazu športovca. Vzhľadom na dynamiku športových súťaží je

13

športový zväz povinný uložiť sankciu určenú v zákone o športe bezodkladne po doručení rozhodnutia riaditeľa antidopingového centra o použití dopingu športovca. Rozhodnutie riaditeľa antidopingového centra je pre športový zväz záväzné.

K § 22

Zákon určuje sankcie za porušenie zákazu dopingu v športe plne v súlade so Svetovým antidopingovým kódexom v záujme potreby celosvetovej unifikácie sankcií za použitie dopingu v športe. Vzhľadom na to, že obsahom sankcií je závažný zásah do práv športovca porovnateľný napríklad s trestom zákazu činnosti v rámci Trestného zákona je nevyhnutné, aby sankcie výslovne určil zákon tak, aby čo najviac vylúčil voľnú úvahu športového zväzu pri ich ukladaní. Uloženie sankcií je pre športový zväz obligatórne. Športový zväz pri ukladaní sankcie za použitie dopingu v športe vystupuje ako občianske združenie, na ktoré prešla právomoc orgánu verejnej moci.

Voľnú úvahu pri ukladaní sankcií má športový zväz len v prípadoch

-športovca, ktorý porušil zákaz dopingu v športe po prvý krát a ak preukáže, že použil dopingovú látku, ktorá mu bola lekárom predpísaná na liečenie momentálneho ochorenia,

-športovca, ktorý znemožnil vykonanie mimosúťažnej dopingovej kontroly,

-športového odborníka,

-športovca z pohľadu určenia miery jeho zavinenia podľa § 25, ktorú možno považovať aj za osobitné poľahčujúce okolnosti.

K § 23

Upravuje postup pri súbežnom zistení porušení zákazu dopingu v športe. V prvom prípade ide o zistenie porušenia zákazu dopingu v športe jednou dopingovou kontrolou, pri ktorej sa u športovca zistilo užitie viacerých dopingových látok. V tomto prípade sa uloží len jedna sankcia, pri ktorej ukladaní sa táto okolnosť bude považovať za určitú priťažujúcu okolnosť.

V druhom prípade sa rieši situácia, keď sa u športovca zistí porušenie zákazu dopingu v športe dvomi na sebe nezávislými dopingovými kontrolami a športovcovi ešte nebola ani za jedno z nich uložená sankcia. V tomto prípade sa zvyšuje horná hranica sankcie o jeden rok zákazu účasti na športovej súťaži.

Zákon ustanovuje aj objektívnu premlčaciu lehotu na začatie konania za porušenie dopingu v športe, ktorá je v súlade s WADA osem rokov.

K § 24

Hlavnou sankciou za porušenie zákazu dopingu v športe je zákaz účasti na športovej súťaži. Tento zákaz však neznamená, že športovec by naďalej nemohol vykonávať šport. Naopak, aj počas doby trvania sankcie sa naďalej môže pripravovať na športové súťaže. Náklady na takúto športovú činnosť však športovec alebo športový odborník nemôže uhradiť z verejných rozpočtov špecifikovaných v zákone o športe. Nič však nebráni tomu, aby športovec alebo športový odborník uhrádzal tieto náklady zo súkromných zdrojov, čo vyplýva z článku 4 ods. 3 písm. b) Dohovoru proti dopingu.

Druhou obligatórnou sankciou za porušenie zákazu dopingu v športe je kontumácia výsledkov dosiahnutých športovcom v konkrétnej športovej hre alebo športovej súťaži. Zákon

14

rieši situáciu, keď športovec odmietol vrátiť ceny a odmeny získané v športovej súťaži, v rámci ktorej bolo dopingovou kontrolou zistené, že užil dopingovú látku a porušil zákaz dopingu v športe podľa § 13 ods. 3. Splnenie tejto povinnosti môže organizátor športovej súťaže vynútiť zákonnou cestou.

Rieši sa aj kolektívna zodpovednosť športového klubu, ktorého členovia (najmenej dvaja) v rámci športového tímu porušili zákaz dopingu v športe. Organizátor športovej súťaže má fakultatívnu možnosť diskvalifikácie športového tímu z tejto športovej súťaže alebo z jej časti. Túto sankciu môže organizátor športovej súťaže uplatniť aj v prípade, že nebola zakotvená v pravidlách predmetnej športovej súťaže.

K § 25

Zákon umožňuje športovému zväzu pri ukladaní sankcie vziať do úvahy aj poľahčujúce okolnosti, ktoré znížia mieru zavinenia športovca. Tieto poľahčujúce okolnosti nemenia nič na princípe objektívnej zodpovednosti športovca a teda nie sú exulpačnými dôvodmi ale môžu sa uplatniť pri zmiernení sankcie za porušenie zákazu dopingu v športe. Svetový antidopingový kódex výslovne ukladá príslušnej „antidopingovej organizácii“ zmierniť sankciu v prípade, keď športovec poskytne účinnú pomoc pri odhaľovaní a dokazovaní porušení zákazu dopingu v športe a osobitne zákazu držby dopingovej látky.

K § 26

V zhode s článkom 13 Svetového antidopingového kódexu sa športovcovi alebo športovému odborníkovi výslovne priznáva právo na odvolanie.

K § 27

Športovec, ktorému bola uložená doživotná sankcia zákazu účasti na športovej súťaži sa štyri roky nemôže zúčastniť na žiadnej športovej súťaži. Po uplynutí týchto štyroch rokov sa môže zúčastniť na športovej súťaži miestnej úrovne, ktorá sa uskutočňuje v inom športovom odvetví, ako je to, v ktorom sa športovec dopustil porušenia zákazu dopingu v športe. Podobne športovec môže bez obmedzenia športovať v rámci športu pre všetkých.

Ďalším obmedzením športovca, ktorému nebol uložený doživotný zákaz účasti na športovej súťaži je povinnosť poskytovať informácie, ktoré umožnia vykonanie mimosúťažnej dopingovej kontroly.

K § 28

Pri športovej činnosti vznikajú osobitné druhy sporov, ktoré sú spojené s charakterom športovej súťaže ale aj s uplatňovaním osobitných športových pravidiel. Zákon vymedzuje len najčastejšie druhy športových sporov, ktoré sa v praxi vyskytujú. Nevylučuje aj rozhodovanie iných sporov, ktoré by mohli vzniknúť pri športe, pri príprave a organizovaní športových súťaží. Rozhodnutia disciplinárnych orgánov športových zväzov môžu byť preskúmané Rozhodcovským súdom pre šport až po ich právoplatnom ukončení v rámci orgánov športových zväzov.

Pre rozhodovanie športových sporov môže byť využitý rozhodcovský súd pre šport ,

15

ktorý bude rozhodovať športové spory na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pri ich rozhodovaní sa musí riadiť na rozdiel od iných druhov rozhodcovských konaní nielen platnými právnymi predpismi ale aj pravidlami športového odvetvia, resp. pravidlami konkrétnej športovej súťaže, v rámci ktorej vznikol spor. Osobitne dôležitá pre rozhodovanie športových sporov je aj rýchlosť rozhodovania, pretože neskoré rozhodnutie by mohlo ohroziť priebeh celej športovej súťaže. Osobitne je to dôležité v prípade športových súťaží, ktoré sú naviazané na medzinárodné športové súťaže a zapojenie do nich je bezprostredne spojené s výsledkom športovej súťaže (napríklad v prípade postupu víťazov vnútroštátnej najvyššej futbalovej súťaže do európskej futbalovej ligy majstrov). Zákon preto ustanovuje povinnosť, aby rozhodcovský súd pre šport rozhodol do 30 dní od podania návrhu; v prípadoch, ktoré by mohli ohroziť priebeh športovej súťaže do troch pracovných dní po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania.

K § 29

Rozhodujúcim subjektom pre posúdenie porušenia športových pravidiel v konkrétnej športovej súťaži je športový rozhodca poverený jej rozhodovaním. V záujme zabezpečenia istoty a zmyslu športovej súťaže je rozhodnutie športového rozhodcu zásadne nezmeniteľné a nezrušiteľné.

Organizátor športovej súťaže môže dodatočne zmeniť výsledok športovej súťaže na základe neskoršieho zistenia závažného porušenia pravidiel športovej súťaže alebo pravidiel športového odvetvia.

Okrem zmeny výsledku môže organizátor športovej súťaže zakázať športovcovi alebo športovému klubu pokračovanie v športovej súťaži, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé. Napríklad, ak pôjde o dlhodobú súťaž tak sankcia vzťahujúca sa na pokračovanie v športovej súťaži môže byť uložená ako zákaz účasti v športovej súťaži. Takéto rozhodnutie môže byť vydané len so súhlasom športového zväzu pre športové odvetvie v rámci ktorého sa športová súťaž uskutočnila.

Možnosť využitia Rozhodcovského súdu pre šport sa týka len vnútroštátnych športových súťaží, ktorých organizátorom nie je medzinárodná športová organizácia. Zákon však nebráni, aby sa Rozhodcovský súd pre šport využil aj v súťaži organizovanej medzinárodnou športovou organizáciou na základe rozhodnutia medzinárodnej športovej organizácie aj pre prípad ustanovený v odseku 2.

K § 30

Disciplinárne konanie voči športovcovi alebo športovému odborníkovi je odlišné ako sankcia ukladaná organizátorom športovej súťaže. Jej obsahom je zodpovednosť za porušenie povinností uložených v športových pravidlách konkrétneho športového odvetvia, ktoré vydáva športový zväz. Disciplinárna zodpovednosť sa uplatňuje nezávisle od sankcií, ktoré sú ukladané za porušenie športových pravidiel v konkrétnej športovej súťaži. Športový zväz môže uplatniť disciplinárnu zodpovednosť len voči svojim členom. Voči nečlenom môže uplatniť len zodpovednosť za porušenie pravidiel športovej súťaže za podmienky, že je jej organizátorom. Zákon ustanovuje aj subjektívnu a objektívnu lehotu na vydanie rozhodnutia o porušení disciplíny športovca alebo športového odborníka.

K § 31

16

V záujme zvýšenia transparentnosti športového systému sa zriaďuje Informačný systém o športe, ktorého správou je poverené ministerstvo. Jeho zriadenie je vyvolané potrebou sprehľadnenia systému, do ktorého sú investované značné finančné prostriedky z verejných zdrojov. Viaceré kontroly zamerané na finančné hospodárenie s poskytnutými prostriedkami z verejných zdrojov poukázali na neprehľadnosť a absenciu základných údajov o počte športovcov, športových odborníkoch a športových zariadení v jednotlivých športových odvetviach. Informačný systém o športe má odstrániť aj podozrenia z manipulovaním legitimity niektorých športových zväzov, ktoré vykazujú nekorektné údaje napríklad o počte svojich členov, o množstve nimi organizovaných športových súťaží a pod. Informácie o použití prostriedkov z verejných zdrojov zasa zvýšia dôveryhodnosť športových klubov a športových zväzov nielen vo vzťahu k orgánom verejnej moci ale aj k občanom.

Informačný systém o športe môže splniť všetky tieto potreby a požiadavky vtedy, ak bude komplexný, včasný a široko prístupný, preto sa predpokladá jeho prístupnosť na internete alebo prostredníctvom iných všeobecne prístupných komunikačných prostriedkov.

K § 32

Informačný systém o športe sa bude skladať z viacerých registrov, ktoré sú taxatívne v zákone vymedzené. Vzhľadom na to, že bude prístupný aj verejnosti bude obsahovať len také údaje o fyzických osobách a právnických osobách, ktoré neohrozia právo na súkromie a budú rešpektovať zákonnú ochranu osobných údajov.

K § 33

Zakotvením zákonnej informačnej povinnosti sa má zabezpečiť včasnosť, vierohodnosť a úplnosť údajov obsiahnutých v jednotlivých registroch Informačného systému o športe. Každému registru korešponduje konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať povinnosť pravidelne zasielať ministerstvu zákonom požadované údaje. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované podľa tohto zákona.

K § 34

Prejavom autonómnosti športu je kreovanie športovej reprezentácie Slovenskej republiky. Príprava a úspešná účasť športovej reprezentácie Slovenskej republiky na medzinárodnej súťaži je vzhľadom na prestížny charakter športových súťaží družstiev najmä v kolektívnych športoch vo verejnom záujme. Štátne orgány však ponechávajú výber športovcov a športových odborníkov na medzinárodnú športovú súťaž v kompetencii športového zväzu v konkrétnom športovom odvetví. Je plne v kompetencii športových zväzov určovať kritériá a limity, ktoré športovec musí splniť, aby bol nominovaný za člena športovej reprezentácie. V zhode s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci Chirtelle Deliège v. Ligue Francophone de Judo et Disciplines Associèes z 11. 4. 2000 sa pri nominovaní športovca na medzinárodnú športovú súťaž musia zohľadniť aj kritériá určené organizátorom medzinárodnej športovej súťaže, napríklad splnenie atletických limitov na účasť na majstrovstvá sveta v atletike. Ani splnenie týchto limitov a kritérií však neznamená pre športovca automatické právo byť nominovaný na predmetnú medzinárodnú športovú súťaž. Toto právo má v rukách buď športový zväz konkrétneho športového odvetvia alebo iný

17

subjekt, ktorého výslovne zmocňujú pravidlá predmetnej medzinárodnej športovej súťaže. Príkladom môže byť Slovenský olympijský výbor, ktorý v zmysle Olympijskej charty má povinnosť „zúčastňovať sa na olympijských hrách vyslaním športovcov“ (článok 31 ods. 3 Olympijskej charty). Aj v tomto prípade však príslušný subjekt, ktorý poveruje športovca športovou reprezentáciou zohľadňuje návrhy príslušného športového zväzu. Zákon preberá existenciu stredísk športovej prípravy, ktoré boli zriadené niektorými ministerstvami.

K § 35

Oprávnenia športového zväzu alebo iného subjektu, ktorý poveril športovca športovou reprezentáciou spojené s príjmami športovej reprezentácie na druhej strane zaväzujú na znášanie nákladov športovej reprezentácie. Zákon nevylučuje, že tieto náklady alebo ich časť budú hradené aj z verejných rozpočtov pri splnení podmienok financovania športu z verejných rozpočtov, ktoré určuje zákon o športe.

K § 36

Ustanovenie príkladom označuje funkcie, výkon ktorých vyžaduje odbornú spôsobilosť v oblasti športu, definuje odbornú spôsobilosť a poveruje ministerstvo aby svojim všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo po prvé presný zoznam špecializovaných činností v oblasti športu a po druhé podrobnosti o podmienkach získavania odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti športu a o príprave na ich vykonávanie. Odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných činností v oblasti športu sa rozumie súbor odborných vedomostí, zručností a návykov získaných štúdiom vo vzdelávacom zariadení, ktorému bolo udelené potvrdenie o akreditácii na základe tohto zákona.

K § 37

Ustanovenie definuje spôsob, ktorým možno získať odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných činností v oblasti športu a požiadavky, ktoré musí spĺňať príslušné vzdelávacie zariadenie. Na základe pozitívnych skúseností z minulosti sa preberá systém akreditácie, ktorú vydáva na základe schválenia a odporúčania akreditačnou komisiou ministerstvo. Na akreditačnú komisiu sa prenáša aj oprávnenie v spolupráci s odborníkmi z vysokých škôl, z odborných a vedeckých ustanovizní v Slovenskej republike, vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok, za ktorých ministerstvo vydalo potvrdenie o akreditácii. Ustanovenie tiež zmocňuje ministerstvo, aby svojim všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo podrobnosti o zriadení, zložení a činnosti akreditačnej komisie a o vydávaní potvrdení o akreditácii.

K § 38

Športový klub je základnou organizačnou jednotkou v Európskom modeli športu. Športový klub je právnickou osobou, ktorá môže byť založená ako občianske združenie a potom sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona č. 83/1990 Zb. alebo ako obchodná spoločnosť a potom sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zákon vylučuje, aby sa športový klub zriadil ako iná právnická osoba, napríklad nadácia alebo družstvo. Na rozdiel

18

od iných občianskych združení alebo obchodných spoločností sa na športový klub vzťahujú aj kritériá pre rozlíšenie amatérskeho a profesionálneho športového klubu.

Zákon výslovne umožňuje, aby sa členom športového klubu mohla stať aj právnická osoba, čo je dôležité najmä pri tých športových kluboch, ktoré pôsobia vo viacerých športových odvetviach a športových súťažiach.

Rozdelenie športových klubov na profesionálne športové kluby a na amatérske športové kluby má význam z hľadiska ich účasti na amatérskych, otvorených alebo profesionálnych športových súťažiach.

K § 39

Športový zväz je kľúčovou organizáciou v Európskom modeli športu, ktorej úlohou je prepojenie medzi profesionálnym športom, amatérskym športom a športom pre všetkých v príslušnom športovom odvetví. Napriek tomu, že ide o subjekt súkromného práva zákon o športe zveruje športovému zväzu viaceré úlohy, ktorých plnenie je vo verejnom záujme štátu. Z toho dôvodu zákon o športe ustanovuje kritériá, ktoré musí športový zväz splniť, aby sa na neho vzťahoval tento zákon.

K § 40

Zákon neurčuje taxatívne úlohy športovému zväzu, ale ustanovuje najmä tie, pri plnení ktorých športový zväz napĺňa obsah verejného záujmu v športe. Okrem týchto úloh zákon o športe ustanovuje aj ďalšie povinnosti športovému zväzu napríklad v oblasti boja proti dopingu, budovania Informačného systému o športe.

K § 41

Zákon rozdeľuje športové súťaže na profesionálne, otvorené a amatérske.

Zákon neobmedzuje nikoho v práve vyhlásiť športovú súťaž a byť jej organizátorom. Zároveň ponecháva úplne v kompetencii vyhlasovateľa športovej súťaže určenie podmienok účasti na športovej súťaži. Zákon však výslovne určuje, že základnou podmienkou účasti športového klubu na športovej súťaži je absencia verejného dlhu, ktorý zákon o športe pre účely účasti športového klubu na športovej súťaži osobitne definuje v odseku 4. Do športovej súťaže nemôže byť zaradený ani športovec alebo športový klub, ktorý nerešpektuje právnu úpravu pracovných vzťahov podľa tohto zákona.

V prípade, že súčasťou vyhlásenia športovej súťaže budú aj odmeny a ceny je takéto vyhlásenie považované za verejný prísľub a vzťahujú sa naň ustanovenia § 850 Občianskeho zákonníka.

K § 42

Právo rozhodnúť o tom aký charakter bude mať športová súťaž má organizátor športovej súťaže. Táto skutočnosť bude mať vplyv na jej účastníkov, ak sú nimi športové kluby. Športový klub sa totiž bude môcť zúčastniť profesionálnej športovej súťaže len ako obchodná spoločnosť, a to buď ako akciová spoločnosť alebo ako spoločnosť s ručením obmedzeným.

19

K § 43

Športové podujatie je definované ako každá organizovaná a verejnosti prístupná športová súťaž. Táto definícia sa vzťahuje na všetky športové podujatia, ktoré sú upravené v zákone o športe s výnimkou ustanovení piateho oddielu druhej hlavy. Na tieto ustanovenia zákona o športe sa vzťahuje všeobecná definícia doplnená o jej negatívne vymedzenie v tomto ustanovení. Povinnosti spojené so zabránením násilia a výtržností na štadiónoch sa nevzťahujú na taxatívne vymedzené športové podujatia, ktoré vzhľadom na ich charakter, miesto a výber účastníkov nepredstavujú nebezpečenstvo vzniku násilia alebo výtržností pri ich uskutočňovaní. Naopak mnohé povinnosti, ktoré zákon o športe vyžaduje pri organizovaní športových podujatí by mohli komplikovať ich uskutočňovanie.

K § 44

Zavádza sa všeobecná zodpovednosť organizátora športového podujatia za bezpečnosť a poriadok pri jeho výkone. Organizátor športového podujatia zodpovedá za škodu, ktorá by vznikla účastníkom športového podujatia v prípade zanedbania zákonných povinností uvedených v zákone o športe na zabezpečenie bezpečnosti a poriadku pri výkone športových podujatí. Uplatnenie tejto osobitnej zodpovednosti nebráni použitiu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu v prípade subjektívneho zavinenia organizátora športového podujatia.

Ďalej zákon o športe určuje povinnosti organizátora športovej súťaže spojené s predajom vstupeniek na športové podujatie, ktoré umožní organizátorovi športového podujatia prijať vhodné opatrenia na to, aby nedošlo k bezprostredným kontaktom medzi divákmi, fanúšikmi jednotlivých súperiacich mužstiev. Medzi tieto opatrenia, ktoré zákon výslovne neuvádza, ale umožňuje patrí aj obmedzenie počtu vstupeniek vydávaných pre divákov, fanúšikov hosťujúcich športových tímov.

Ak organizátor športového podujatia dôvodne predpokladá, že bude vydaných viac ako 10 000 vstupeniek je jeho povinnosťou uviesť organizačné a bezpečnostné pokyny pre divákov na každej vstupenke, pričom nie je potrebné ich úplné znenie, ktoré sa musí nachádzať na viditeľných a voľne prístupných miestach na štadióne.

Vzhľadom na nejednotnosť postupov v praxi a v záujme zvýšenia právnej istoty sa určuje zákonná lehota na vrátenie ceny vstupenky za neuskutočnenie športového podujatia. Táto povinnosť sa nevzťahuje na športové podujatie, ktoré sa riadne začalo ale neuskutočnilo, pričom vstupenka platí na pokračovanie tohoto športového podujatia v inom termíne.

K § 45

Z doterajšieho platného zákonného stavu sa preberá oznamovacia povinnosť organizátora športovej súťaže a zákon o športe ich len legislatívno-technicky upravuje.

K § 46

Požiadavky na miesto konania športového podujatia vychádzajú z

20

-Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (ďalej „Dohovor proti násiliu“), ktorý bol uverejnený formou oznámenia MZV SR č. 295/1993 Z.z.,

-zákona č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach, ktorý zákon o športe zrušuje,

-doterajších skúseností pri výstavbe a rekonštrukciách športových štadiónov a objektívnych potrebách zaručenia bezpečnosti na športových štadiónoch.

K § 47

Upravujú sa povinnosti organizátora športového podujatia pri vstupe divákov na štadión, ktoré na druhej strane obmedzujú divákov v záujme zachovania bezpečnosti a poriadku na štadióne.

K § 48

Zákon o športe reaguje na článok 3 ods. 4 písm. f) Dohovoru proti násiliu, ktorý zaväzuje zmluvné strany, aby obmedzili a podľa možnosti aj zakázali predaj a akúkoľvek distribúciu alkoholických nápojov na štadiónoch, resp. aby boli dostupné len v bezpečných obaloch. Zákon o boji proti alkoholizmu síce priamo nezakázal predaj alkoholických nápojov na športových štadiónoch, ale umožnil obciam upraviť reguláciu tohoto predaja.

Zákon o športe nezakazuje organizátorom športového podujatia umožniť predaj alkoholických nápojov, ale ho podmieňuje súhlasom obce a predajom v bezpečných obaloch. Organizátor športovej súťaže musí sám zvážiť riziko predaja alkoholických nápojov na konkrétnom športovom podujatí vzhľadom na uplatnenie jeho zodpovednosti za bezpečnosť a poriadok na štadióne.

K § 49

Organizátor športového podujatia má povinnosť zabezpečiť poriadkovú službu. Inštitút poriadkovej služby nahrádza doterajší inštitút usporiadateľskej služby, vrátane viditeľného označenia, ktoré musí byť na celom území Slovenskej republiky jednotné. Jeho vzor bude upravený vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo. Vzhľadom na závažné zákonné oprávnenia poriadkovej služby, ktoré zasahujú aj do osobnej slobody je nevyhnutné, aby členovia poriadkovej služby boli o svojich právach a povinnostiach riadne poučení. Za rozsah a obsah tohoto poučenia zodpovedá organizátor športovej súťaže, ktorý môže pri tom využiť aj systém výchovy a vzdelávania v športe podľa zákona o športe. Základné princípy činnosti poriadkovej služby budú tiež uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.

V osobitných prípadoch, v záujme zabezpečenia profesionálnej ochrany verejného poriadku, môže byť členom poriadkovej služby len člen súkromnej bezpečnostnej služby. Musí ním byť vždy, ak organizátor športového podujatia vydal na športové podujatie viac ako 5000 vstupeniek. Organizátor športového podujatia môže požiadať o pomoc aj príslušníkov Policajného zboru alebo obecnej polície na základe príslušných zákonov, ktoré upravujú ich organizáciu a činnosť. O túto pomoc môže požiadať nielen počas športového podujatia ale aj pred jeho začatím a po jeho skončení, ak sa diváci pokojne nerozídu. Pri výkone oprávnení

21

podľa zákona o športe majú členovia súkromnej bezpečnostnej služby, Policajného zboru a obecnej polície postavenie člena poriadkovej služby, vrátane povinnosti príslušného označenia.

Zákon taxatívne vymedzuje oprávnenia poriadkovej služby na zabezpečenie verejného poriadku, ktoré majú nielen preventívno-kontrolný charakter, ale aj represívny charakter v podobe vyvedenia diváka zo štadióna a zabránení mu v jeho ďalšej účasti na športovom podujatí. Podmienkou vykonania tohoto poriadkového opatrenia je, že divák bol na to upozornený a napriek tomu opakovane narušuje priebeh športového podujatia. Poriadková služba môže diváka vyviesť zo štadióna aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak závažným spôsobom narušil priebeh športového podujatia, napríklad tým, že hádzal nebezpečné predmety (sklenené fľaše, kovové predmety a podobne) alebo inak priamo ohrozoval život, zdravie alebo majetok športovcov, športových odborníkov alebo divákov na štadióne.

K § 50

Upravuje sa možnosť subsidiárneho použitia osobitného zákona, ktorý upravuje výkon zhromažďovacieho práva.

K § 51

Financovanie športu sa zabezpečuje z dotácií poskytovaných ministerstvom po odporúčaní komisie.

K § 52

Zákon určuje priority financovania športu z verejného rozpočtu.

K § 53

Proces poskytovania dotácií v oblasti športu upraví všeobecne záväzný právny predpis vydaný v súlade s § 8 odsek 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách vo verejnej správe. Poskytovanie dotácií na účely podľa § 52 písm.h) a v súlade s Národným programom rozvoja športu sa bude realizovať vo forme verejnej súťaže.

K §§ 54 a 55

Výkon športovej činnosti v kolektívnych športoch vykazuje prvky závislej činnosti, športovec má tak status zamestnanca a jeho športová činnosť sa bude realizovať v pracovnoprávnom vzťahu. Kým výkon práce profesionálneho športovca bude realizovaný ako hlavný pracovný pomer, výkon práce amatérskeho športovca bude realizovaný ako tzv. vedľajší pracovný pomer. Hlavným dôvodom takéhoto členenia je skutočnosť, že pokiaľ športovec poberá za výkon športu odmenu, a ide súčasne o závislú činnosť, je nevyhnutné uzavrieť pracovnoprávny zmluvný vzťah. Pracovný pomer profesionálneho športovca alebo

22

športového odborníka je pracovnoprávny vzťah, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou o športovej činnosti medzi profesionálnym športovcom alebo športovým odborníkom a športovým klubom alebo športovým zväzom. Profesionálny športovec môže mať uzatvorenú v príslušnom športovom odvetví iba jednu športovú zmluvu. Športovou zmluvou sa profesionálny športovec alebo športový odborník zaväzuje pre športový klub alebo športový zväz vykonávať šport alebo činnosť športového odborníka. Dohodou o vykonaní práce v športovej oblasti amatérsky športovec sa zaväzuje pre športový zväz, športový klub alebo pre organizátora športovej súťaže vykonávať alebo zabezpečovať odplatne šport. Dohodou o vykonaní športovej práce sa športový odborník zaväzuje pre športový zväz, športový klub alebo pre organizátora športovej súťaže vykonávať alebo zabezpečovať odplatne činnosť športového odborníka, ktorej výkon by bol v pracovnom pomere pre športový zväz, športový klub alebo pre organizátora športovej súťaže neúčelný alebo nehospodárny. Športový reprezentant, ktorý vykonáva šport v medzinárodnej súťaži uskutočňuje túto činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý vzniká uzavretím dohody o výkone športovej práce so športovým zväzom alebo osobou poverenou podľa § 34 ods. 3. Ak profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť v profesionálnej súťaži alebo v otvorenej súťaži a vystupuje samostatne vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť, považuje sa za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa osobitného predpisu. Amatérsky športovec, ktorý vykonáva odplatne kolektívny šport v otvorenej súťaži alebo v amatérskej súťaži v rámci športového klubu, uskutočňuje túto činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý vzniká uzavretím dohody o výkone športovej práce. Ak športový odborník vykonáva alebo zabezpečuje odplatne športovú činnosť v rámci športového klubu alebo športového zväzu, uskutočňuje túto činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý vzniká uzavretím športovej zmluvy alebo dohody o výkone športovej práce. Na účely tohto zákona sa za mladistvého športovca považuje fyzická osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá má zdravotnú spôsobilosť na výkon športovej činnosti.

K § 56

Ustanovuje predpoklady výkonu profesionálnej športovej činnosti, ktorými sú bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť a preukaz športovca.

K § 57

Pracovný pomer sa zakladá písomnou športovou zmluvou medzi športovým klubom alebo športovým zväzom a fyzickou osobou, ktorá spĺňa predpoklady pre výkon profesionálnej športovej činnosti. Vzhľadom na to, že platí subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce, všetky náležitosti pracovnej zmluvy sa vzťahujú na športovú zmluvu.

S mladistvým športovcom, ktorý dovŕšil 15 rokov veku môže športový klub alebo športový zväz uzatvoriť športovú zmluvu iba po predchádzajúcom písomnom súhlase jeho zákonného zástupcu.

K § 58

Vzhľadom na to, že platí subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce, všetky náležitosti pracovnej zmluvy sa vzťahujú na športovú zmluvu.

V športovej zmluve je športový klub alebo športový zväz povinný s fyzickou osobou dohodnúť aj stabilizačnú zmluvnú pokutu, ak sa športová zmluva uzatvára na základe

23

stabilizačnej dohody. V športovej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä súhlas športovca s verejným využitím jeho športových výkonov ako aj ďalšie hmotné výhody

K § 59

Dojednanie trvania pracovného pomeru športovcov je časovo obmedzené na dobu najdlhšie päť rokov. Pracovný pomer možno opätovne dojednávať najviac päťkrát za sebou. Za opätovne dojednaný pracovný pomer sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru medzi tými istými účastníkmi.

K § 60

Dočasné pridelenie sa uskutočňuje na základe dohody o dočasnom pridelení. Dohoda o dočasnom pridelení má obligatórne písomnú formu a uzatvára sa medzi športovým klubom alebo športovým zväzom a profesionálnym športovcom.

Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi športovým klubom alebo športovým zväzom a profesionálnym športovcom musí obsahovať predchádzajúci písomný súhlas zákonného zástupcu s dočasným pridelením, ak ide o mladistvého športovca, ktorý dovŕšil 15 rokov veku.

K § 61

Taxatívne stanovuje dôvody, pri existencii ktorých môže profesionálny športovec dať športovému klubu alebo športovému zväzu výpoveď.

K § 62

Taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré môže profesionálny športovec okamžite skončiť pracovný pomer.

K § 63

Demonštratívnym spôsobom ustanovuje povinnosti profesionálneho športovca.

K § 64

Demonštratívnym spôsobom ustanovuje povinnosti športového klubu alebo športového zväzu.

24

K § 65

Diferencuje medzi dvoma stupňami intenzity porušenia povinností profesionálneho športovca, pričom definuje pojem závažné porušenie povinností.

V závislosti od toho, ktorú skutkovú podstatu porušenia povinnosti profesionálny športovec naplní, je športový klub alebo športový zväz oprávnený uplatniť voči nemu sankcie determinované stupňom intenzity porušenia povinností.

Za porušenie povinnosti profesionálneho športovca, ktoré sa vyznačujú nižšou mierou intenzity sa môže športový klub alebo športový zväz rozhodnúť, či voči profesionálnemu športovcovi uplatní sankciu písomného napomenutia alebo zníženia nenárokovateľnej zložky mzdy najviac na tri mesiace. Jeho rozhodnutie bude závisieť od okolností daného prípadu. Nie je vylúčené, že za tú istú skutkovú podstatu porušenia povinností uplatní športový klub alebo športový zväz voči jednému profesionálnemu športovcovi sankciu písomného napomenutia a voči druhému zníženie nenárokovateľnej zložky mzdy najviac na tri mesiace. Tento postup je možné realizovať z psychologického aspektu, pretože tá istá sankcia môže mať na každého profesionálneho športovca iný vplyv.

Pri závažnom porušení povinností sa predpokladá väčšia intenzita porušenia a v dôsledku toho sú jednotlivé sankcie prísnejšie. Na základe takéhoto porušenia povinností môže športový klub alebo športový zväz znížiť nenárokovateľnú zložku mzdy najviac na šesť mesiacov, odobrať nenárokovateľnú zložku mzdy, skončiť pracovný pomer výpoveďou alebo okamžitým skončením. O aký spôsob skončenia pracovného pomeru v danom prípade pôjde je ponechané na samotný športový klub alebo športový zväz. Rovnako ako pri iných sankciách bude jeho rozhodnutie závislé od okolností predmetného závažného porušenia povinností.

K § 66

Na základe stabilizačnej dohody uzatvorenej medzi športovým klubom a mladistvým športovcom, vyplýva športovému klubu povinnosť na svoje náklady zabezpečiť mladistvému športovcovi športovú výchovu a umožniť mu športový rast a tejto povinnosti korešponduje právo na to, aby mladistvý športovec zotrval v športovom klube po dohodnutú dobu a uzavrel v priebehu dohodnutej doby alebo najneskôr do tridsiatich dní po jej uplynutí športovú zmluvu. Z hľadiska formy sa pre stabilizačnú dohodu vyžaduje obligatórne písomná forma.

Z obsahového hľadiska musia byť v dohode obsiahnuté všetky podstatné náležitosti, ktorými sú:

-doba, po ktorú sa športový klub zaväzuje zabezpečiť mladistvému športovcovi športovú výchovu a umožniť športový rast,

-doba, po ktorú sa mladistvý športovec zaväzuje zotrvať v športovom klube v pracovnom pomere,

- náklady spojené s jeho športovou výchovou a športovým rastom, ktoré bude mladistvý športovec povinný uhradiť športovému klubu, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby,

-zmluvnú pokutu, ktorú bude mladistvý športovec povinný uhradiť športovému klubu, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby,

-vymedzenie povinností športového klubu týkajúcich sa športovej výchovy a športového rastu mladistvého športovca,

25

-pokutu, ktorú je športový klub povinný uhradiť mladistvému športovcovi, ak nesplní povinnosti podľa písmena e) a ak neuzatvorí pracovný pomer dohodnutý stabilizačnou dohodou z dôvodov na strane športového klubu,

-dôvody a spôsob ukončenia stabilizačnej dohody.

V prípade, že z takto vymedzených podstatných náležitostí, absentuje len jedna z nich, je celá stabilizačná dohoda neplatná. Stabilizačná dohoda vo svojej podstate plní nielen stabilizačnú funkciu ale i úhradovú funkciu. Táto spočíva v tom, že ak si mladistvý športovec nesplní svoj stabilizačný záväzok, je povinný uhradiť športovému klubu náklady spojené s jeho športovou výchovou a športovým rastom a zároveň zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v predmetnej dohode. Celková úhradová povinnosť sa znižuje, ak si mladistvý športovec splní svoj záväzok iba sčasti, v dôsledku toho nie je povinný uhradiť športovému klubu zmluvnú pokutu, ale uhrádza len vynaložené náklady na športovú výchovu a športový rast.

Úhradová povinnosť zaniká v celom rozsahu, ak

-mladistvý športovec sa bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon športovej činnosti,

-pracovný pomer dohodnutý stabilizačnou dohodou nebol uzatvorený z dôvodov na strane športového klubu,

-dôjde k písomnej dohode o ukončení stabilizačnej dohody,

-sa uzatvorí športová zmluva a uplynie polovica dohodnutej doby trvania športovej zmluvy,

-športový klub nezabezpečuje športovú výchovu a športový rast mladistvého športovca podľa vymedzených povinností, na ktoré sa zaviazal v stabilizačnej dohode.

K § 67

. Dohodu o výkone športovej práce môže športový zväz alebo športový klub uzatvoriť s amatérskym športovcom, športovým odborníkom alebo so športovým reprezentantom, ak predpokladaný rozsah športovej práce neprekračuje 500 hodín v kalendárnom roku.

K § 68

Ustanovenie upravuje možnosť uložiť sankcie za porušenie zákona.

K § 69

Ustanovenie upravuje osobitné skutkové podstaty priestupkov, ktorých sa možno dopustiť pri športových podujatiach. Ich zmyslom je aj represívnymi metódami zabrániť násiliu a výtržnostiam na štadiónoch.

K § 70

Ustanovenie ďalej precizuje podporu športu a športu pre všetkých zo strany štátu, keď

26

požaduje, aby každé nové športové zariadenie bolo voľne prístupné aj občanom so zdravotným postihnutím a aby zrušenie verejného športového zariadenia bolo možné iba za podmienky, že osoba ktorá o takéto zrušenie verejného športového zariadenia požiada, zabezpečila zriadenie rovnocenného verejného športového zariadenia na inom mieste v obci alebo v oblasti, v ktorej má dôjsť k zrušeniu verejného športového zariadenia.

K § 71

Ustanovenie konštatuje, že do ustanovenia akreditačnej komisie plní jej funkciu v nevyhnutnom rozsahu akreditačná komisia podľa doterajších predpisov. Rezortné strediská prípravy športovej reprezentácie sa považujú za strediská podľa tohto zákona. Zmluvy profesionálnych športovcov uzatvorené pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za športové zmluvy uzatvorené podľa tohto zákona. Športové kluby alebo športové zväzy a profesionálni športovci, ktorí pred účinnosťou tohto zákona uzatvorili zmluvy, ktorých predmetom je odplatný výkon športovej činnosti, sú povinní tieto zosúladiť s novou právnou úpravou do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 72

Ustanovenie konštatuje, že osvedčenia vydané vzdelávacím zariadeniam na výkon špecializovaných profesionálnych činností v oblasti telesnej kultúry podľa doterajších predpisov sa považujú za akreditáciu podľa tohto zákona, no ich platnosť však končí najneskoršie päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Do získania akreditácie Wady pracoviskom na území Slovenskej republiky, sa laboratórna analýza odobratých vzoriek z dopingovej kontroly vykonáva v niektorom z akreditovaných laboratórií v zahraničí. Konanie o porušení zákazu dopingu a konanie o udelení povolenia na použitie dopingovej látky na liečebné účely začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa tohto zákona.V konaní o porušení zákazu dopingu, ktoré nebolo ukončené pred účinnosťou tohto zákona možno uložiť iba sankciu podľa tohto zákona.

K § 73

Športový zväz je povinný do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona poskytnúť ministerstvu údaje uvedené v § 32 písm. a), b), c) a d).Vzdelávacia inštitúcia, ktorej bolo vydané potvrdenie o akreditácii podľa doterajších predpisov je povinná do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona poskytnúť ministerstvu zoznam vzdelávacích aktivít v oblasti športu, ktoré zabezpečuje. Správca športového zariadenia je povinný do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona poskytnúť ministerstvu údaje uvedené v § 32 písm. f).

27

K § 74

Ustanovenie obsahuje výpočet právnych predpisov, ktorých aktuálnosť prijatím zákona zaniká a ktoré sa z tohto dôvodu navrhuje zrušiť

K Čl. II

Ustanovuje sa nový stály poradný orgán vlády Rada vlády Slovenskej republiky pre šport.

K Čl. III

V zhode s tendenciou hľadania mimosúdnych prostriedkov riešenia sporov sa v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozširujú možnosti využitia rozhodcovského konania aj na iné ako majetkové spory vzniknuté z obchodno-právnych a občianskoprávnych vzťahov. Predmetné rozšírenie umožní efektívne pôsobenie najmä Rozhodcovského súdu pre šport.

K Čl. IV

Zákon umožňuje zriadenie rozhodcovského súdu pre šport ako osobitného orgánu oprávneného rozhodovať určené druhy sporov v športe. Zriadenie tohto orgánu odľahčí rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a urýchli rozhodovanie zákonom určenej kategórie sporov v športe. Rozhodca rozhodcovského súdu musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú prax. Pre zachovanie potrebnej nestrannosti ustanovenie vyžaduje, aby výkon funkcie rozhodcu bol nezlučiteľný s členstvom v riadiacich orgánoch Slovenského olympijského výboru, Slovenského paralympijského výboru, športového zväzu alebo športového klubu. Podobne ako rozhodcovský súd pre šport boli zriadené stále rozhodcovské súdy napríklad podľa § 16 zákona č.9/1992 Zb. o Obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, § 11a zákona č.30/1992 Zb. o Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komore v znení neskorších predpisov, § 28 zákona č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách ako aj podľa § 67 - § 71 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku.

Účinnosť zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje od 1. júla 2006.