Návrh

Zákon

z..........2006

o vzdelávaní v školách ( školský zákon ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Prvá časť

Úvodné ustanovenia

Prvý diel

Predmet úpravy a základné pojmy

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje práva a povinnosti detí a žiakov a ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a nepedagogických zamestnancov pri vzdelávaní, dĺžku a spôsoby plnenia povinnej školskej dochádzky, princípy a ciele vzdelávania, pravidlá tvorby obsahu a organizácie vzdelávania v predprimárnom, primárnom, nižšom sekundárnom, vyššom sekundárnom, odbornom, úplnom odbornom a vyššom odbornom vzdelávaní a podmienky dosiahnutia jednotlivých stupňov vzdelania.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona

a)vzdelávanie je organizovaný proces, v ktorom si jednotlivci v súlade so svojimi možnosťami a schopnosťami osvojujú spoločnosťou uznávané kultúrne nástroje, hodnoty a postoje, potrebné na zabezpečenie plnohodnotného a aktívneho verejného i súkromného života; vzdelávanie sa uskutočňuje na školách podľa tohto zákone,

b)vzdelanie je jednotlivcom osvojené vzdelávacie obsahy, korešpondujúce s cieľmi vzdelávania stanovenými vo vzdelávacích programoch pre konkrétne odbory a stupne vzdelávania,

c)vzdelávací odbor je oblasť poznania, ktorá je predmetom vzdelávania a ktorá je určená konkrétnymi cieľmi, obsahom a rozsahom vzdelávania, dĺžkou vzdelávania v jednotlivých stupňoch vzdelania,

d)vzdelávací program je pedagogický projekt, ktorý určuje ciele ucelenej časti vzdelávania, ďalej obsah a rozsah vzdelávania, jeho organizáciu a formy ako aj personálne a materiálno technické zabezpečenie potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov,

e)vzdelávací cyklus je plnenie vzdelávacieho programu v školách podľa tohto zákona od prvého do posledného ročníka nepretržite,

f)stupeň vzdelania je štátom určená úroveň vedomostí a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním príslušných odborov vzdelávania v hierarchii určujúcej nadväznosť vo vzdelávaní alebo možnosť uplatnenia sa v pracovnom procese,

g)vyučovací jazyk je jazyk, v ktorom sa uskutočňuje vzdelávací program alebo jeho časť,

h)škola je vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu,1) ktorá zabezpečuje vzdelávanie pre deti a žiakov podľa vzdelávacieho programu,

1) § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

i)spádová škola je základná škola v školskom obvode2), v ktorom má žiak trvalý pobyt,

j)kmeňová škola3) je škola, do ktorej bol žiak prijatý na plnenie povinnej školskej dochádzky,

k)školská spôsobilosť je súlad psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania vzdelávacieho programu základnej školy alebo základnej školy zriadenej pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami; školská nespôsobilosť sa pokladá vždy za dočasnú,

l)školská dochádzka dieťaťa alebo žiaka je jeho účasť na plnení vzdelávacieho programu spravidla v školách podľa tohto zákona,

m)dieťa je osoba pred začatím povinnej školskej dochádzky,

n)žiak je osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania spravidla v školách podľa tohto zákona s výnimkou materskej školy,

o)absolvent je žiak, ktorý úspešne ukončil vzdelávací program pre príslušný stupeň vzdelania,

p)vzdelávacia potreba je požiadavka na zabezpečenie, organizáciu a realizáciu vzdelávacieho programu spôsobom, ktorý zodpovedá osobitostiam telesného a psychického vývinu detí alebo žiakov,

q)špeciálna vzdelávacia potreba je špeciálna požiadavka na prispôsobenie podmienok, organizácie a realizácie vzdelávacieho procesu dieťaťu alebo žiakovi, ktorého telesný alebo psychický vývin sa výrazne líši od štandardného vývinu; môže sa prejavovať v celom vzdelávacom procese alebo v jeho časti, prechodne alebo trvalo; jej príčinou môže byť najmä zdravotné postihnutie, zdravotné znevýhodnenie, vývinové poruchy, sociálne znevýhodnenie, kultúrna a jazyková odlišnosť alebo nadanie; špeciálna vzdelávacia potreba dieťaťa alebo žiaka sa diagnostikuje prostredníctvom poradenského zariadenia, v prípade zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia dieťaťa alebo žiaka aj na základe diagnózy určenej odborným lekárom,

2) § 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3) § 27 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

r)dieťa alebo žiak so špeciálnou vzdelávacou potrebou je aj osoba odsúdená a vykonávajúca trest odňatia slobody, osoba vo výkone väzby a osoba, ktorá sa zúčastňuje programu na ochranu svedkov podľa osobitného predpisu4),

s)dieťa alebo žiak so zdravotným postihnutím je osoba s mentálnym, psychickým, zmyslovým, telesným alebo kombinovaným postihnutím,

t)dieťa alebo žiak so zdravotným znevýhodnením je osoba zdravotne oslabená alebo dlhodobo chorá, alebo osoba s takými zdravotnými poruchami, ktoré si vyžadujú zohľadnenie pri vzdelávaní,

u)dieťa alebo žiak s vývinovými poruchami je osoba so špecifickými vývinovými poruchami učenia, správania, emocionality, reči, pozornosti a aktivity,

v)dieťa alebo žiak so sociálnym znevýhodnením je osoba z rodinného prostredia s takým sociálnym a ekonomickým postavením, na základe ktorého nedosahuje veku primeranú úroveň psychického vývinu a môže byť ohrozená sociálnopatologickými javmi, alebo osoba s nariadenou ústavnou starostlivosťou alebo uloženou ochrannou výchovou,

w)dieťa alebo žiak s nadaním je osoba, ktorá v oblasti intelektových schopností, umeleckého alebo športového nadania dosahuje v porovnaní s osobami rovnakého veku mimoriadne vysoké výkony,

x)školská integrácia je vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v triedach škôl určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych vzdelávacích potrieb,

y)individuálne vzdelávanie je spôsob účasti žiaka na plnení školského vzdelávacieho programu, ktorý sa neuskutočňuje v škole,

z)komunita je skupina osôb určená geografickou oblasťou alebo spoločnými záujmami a hodnotami,

za)vysvedčenie je verejná listina, ktorá je dokladom o hodnotení úrovne žiaka po absolvovaní programu vzdelávania alebo jeho časti alebo je dokladom o získanom stupni vzdelania; vysvedčenie vydáva škola, v ktorej žiak absolvoval vzdelávací program alebo jeho časť.

4) Zákon č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Druhý diel

Princípy vzdelávania

§ 3

(1)Vzdelávanie uvedené v tomto zákone je súčasťou celoživotného vzdelávania.

(2)Vzdelávanie je založené na princípoch

a)rovnoprávnosti prístupu ku vzdelávaniu,

b)zohľadňovania vzdelávacích potrieb jednotlivca,

c)slobodnej voľby vzdelávacej cesty s prihliadnutím na očakávania a predpoklady občanov v súlade s možnosťami školskej sústavy,

d)rovnakého právneho postavenia škôl a iných právnických osôb a fyzických osôb v systéme školskej sústavy uvedenej v tomto zákone.

Tretí diel

Ciele vzdelávania

§ 4

Medzi ciele vzdelávania patrí

a)rozvoj osobnosti človeka, osvojenie si vedomostí a získanie poznávacích a sociálnych spôsobilostí, potrebných na zodpovedný osobný a občiansky život v slobodnej spoločnosti a na výkon povolania alebo pracovnej činnosti,

b)osvojenie si kultúrneho dedičstva spoločnosti a spoločenských hodnôt, pochopenie a uplatňovanie zásad demokracie a právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd,

c)získanie vzdelania podľa tohto zákona,

d)príprava na ďalšie a samostatné vzdelávanie v rámci celoživotného procesu vzdelávania.

Štvrtý diel

Práva a povinnosti dieťaťa a žiaka a jeho zákonného zástupcu

§ 5

(1)Dieťa alebo žiak má právo na

a)rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,

b)individuálny prístup vo vzdelávaní v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, ktorý rešpektuje jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav,

c)bezplatné vzdelávanie v školách podľa tohto zákona,

d)vzdelávanie v materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

e)zabezpečenie povinného obsahu vzdelávania v rozsahu ustanovenom rámcovým vzdelávacím programom,

f)bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov,

g)vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,

h)organizáciu vzdelávacieho procesu primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu, uskutočňovanom v súlade so zásadami psychohygieny,

i)rešpektovanie jeho potrieb, schopností, zdravotného stavu, záujmov a nadania pri výbere školy, ktorá zabezpečuje vzdelávanie podľa tohto zákona,

j)slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania v rozsahu ustanovenom školským vzdelávacím programom uskutočňovanom v súlade s jeho záujmami a možnosťami,

k)poskytovanie poradenstva a služieb spojených so vzdelávaním,

l)úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,

m)aktívnu účasť pri voľbe orgánov školskej samosprávy a byť volený do orgánov školskej samosprávy,

n)informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho vzdelávacích výsledkov,

o)individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)Dieťa alebo žiak so špeciálnou vzdelávacou potrebou má právo na integráciu v triedach škôl určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych vzdelávacích potrieb pri rešpektovaní špeciálnych požiadaviek na prispôsobenie podmienok, organizácie a realizácie vzdelávacieho procesu.

(3)Dieťa alebo žiak so špeciálnou vzdelávacou potrebou má právo používať pri vzdelávaní učebnice, ktoré sú jeho potrebe prispôsobené. Nepočujúcemu dieťaťu alebo žiakovi sa zabezpečuje právo na vzdelávanie pomocou posunkovej reči nepočujúcich;5) nevidiacemu dieťaťu alebo žiakovi sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím Braillovho písma; dieťaťu alebo žiakovi s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

(4)Dieťa alebo žiak je povinný

a)zúčastňovať sa pravidelne na vzdelávacom procese a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)dodržiavať školský poriadok6) a ďalšie vnútorné predpisy školy,

c)konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa vzdelávacieho procesu,

d)neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa vzdelávacieho procesu,

e)chrániť majetok, ktorý škola využíva na vzdelávací proces.

(5)Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo

a)vybrať školu, ktorá zabezpečuje vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúcu schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám, vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti dieťaťa alebo

5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

6) § ..... vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ......... o základnej škole.

§ ...... vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ......... o gymnáziu, strednej odbornej škole a učilišti.

žiaka; právo na slobodnú voľbu školy možno uplatňovať v súlade s možnosťami sústavy škôl,

b)zúčastňovať sa na voľbách do orgánov školskej samosprávy7) a byť volený do orgánov školskej samosprávy,

c)oboznámiť sa so vzdelávacím programom školy a školským poriadkom,

d)vyjadrovať sa k vzdelávaciemu programu školy a k školskému poriadku prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,

e)žiadať, aby v rámci vzdelávacieho procesu v škole sa poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti v súlade so všeobecnými cieľmi vzdelávania,

f)byť informovaný o spôsobe hodnotenia a o vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,

g)žiadať, aby sa mu poskytli poradenské služby pri vzdelávaní svojho dieťaťa,

h)zvoliť voliteľné a nepovinné predmety alebo iné častí obsahu vzdelávania pre dieťa alebo žiaka v rozsahu ustanovenom školským vzdelávacím programom, pri rešpektovaní jeho potrieb, schopností, zdravotného stavu, záujmov a nadania,

i)zúčastňovať sa na procese vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy,

j)byť prítomný na komisionálnom preskúšaní dieťaťa alebo žiaka.

(6)Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti na vzdelávacom procese doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.

(7)Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka je ďalej povinný

a)dodržiavať podmienky vzdelávacieho procesu dieťaťa alebo žiaka určené školským poriadkom školy,

7) § 25 zákona č. 596/2003 Z.z.. v znení neskorších predpisov.

b)vytvoriť pre dieťa alebo žiaka podmienky na prípravu na vzdelávací proces v škole a na plnenie školských povinností,

c)rešpektovať špeciálne vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka,

d)informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti, zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh vzdelávania dieťaťa alebo žiaka,

e)umožniť výkon práv a plnenia povinností detí a žiakov uvedených v odseku 1 až 4.

(8)Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na vzdelávacom procese, jeho zákonný zástupca je povinný oznámiť škole bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti.

(9)Neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka, ktorý nie je plnoletý, v rozsahu jeden až päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní ospravedlňuje jeho zákonný zástupca; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže požadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad, potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, predloží dieťa alebo žiak alebo jeho zákonný zástupca potvrdenie od lekára.

§ 6

(1)Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako deťom alebo žiakom a ich zákonným zástupcom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenom osobitným zákonom.8)

(2)Za diskrimináciu na nepovažuje osobitný spôsob prijímania žiakov cirkevných škôl, upravený vnútornými predpismi školy, ktorý celkom alebo sčasti uprednostňuje prijímanie žiakov určitého vierovyznania.

8) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

(3)Dieťa alebo žiak a ich zákonný zástupca nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný a ani inak postihovaný.

(4)Ak sa dieťa alebo žiak a ich zákonný zástupca domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa domáhať podľa osobitného zákona8) právnej ochrany na súde.

Piaty diel

Povinná školská dochádzka a jej plnenie

§ 7

Povinná školská dochádzka

(1)Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Ak bolo odložené plnenie povinnej školskej dochádzky podľa tohto zákona, žiak dokončí povinnú školskú dochádzku najneskôr do 18. roku veku.

(2)Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.

(3)Povinná školská dochádzka sa začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Na posúdenie školskej spôsobilosti zákonný zástupca predloží potvrdenie praktického lekára pre deti a dorast o preventívnych prehliadkach, vykonaných pred dovŕšením 6. roku veku dieťaťa spolu so závermi, vyplývajúcimi pre túto spôsobilosť. Ak zákonný zástupca nepredloží potvrdenie uvedené v predchádzajúcej vete, vyžiada si uvedené potvrdenie škola na náklady zákonného zástupcu.

(4)Pedagogický zamestnanec pri zápise vykoná diagnostiku školskej spôsobilosti štandardizovaným postupom, ktorý upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(5)V prípade pochybnosti praktického lekára alebo pedagogického zamestnanca o dosiahnutí školskej spôsobilosti, odporučí riaditeľ školy dieťa na diagnostiku školskej spôsobilosti v príslušnom poradenskom zariadení9).

(6)Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, rozhodne10) riaditeľ školy na návrh zákonného zástupcu alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje alebo aj bez takéhoto návrhu o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok. Na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje môže riaditeľ školy rozhodnúť o zaradení dieťaťa uvedeného v predchádzajúcej vete do nultého ročníka základnej školy. Súčasťou návrhu a žiadosti zákonného zástupcu alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, je odporučenie praktického lekára pre deti a dorast, odporučenie pedagogických zamestnancov školy, do ktorej zákonný zástupca prihlásil dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a odporučenie príslušného poradenského zariadenia.

(7)Ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej školskej dochádzky, sa v prvom polroku školského roka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, rozhodne riaditeľ školy o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka so súhlasom zákonného zástupcu.

(8)Ak dieťa ani po odložení začiatku povinnej školskej dochádzky alebo po dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky nedosiahlo školskú spôsobilosť, najneskôr 1. septembra roku nasledujúceho po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok veku, bude zaradené do prvého ročníka alebo so súhlasom zákonného zástupcu do nultého ročníka základnej školy.

(9)Nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dovŕšili šesť rokov veku a nedosiahli školskú spôsobilosť. Absolvovanie nultého ročníka v základnej škole sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.

9) § 20 zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.

10) § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(10)Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia9) a praktického lekára pre deti a dorast.

§ 8

Prihlasovacia povinnosť na povinnú školskú dochádzku

(1)Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v učilištiach, v gymnáziách a v stredných odborných školách.

(2)Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Zápis sa koná každoročne od 15. januára do 15. februára.

(3)Miesto a čas zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole uvedenej v odseku 2 určí

a)obec všeobecne záväzným nariadením11),

b)krajský školský úrad12),

c)zriaďovateľ cirkevnej školy,

d)zriaďovateľ súkromnej školy.

(4)Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode2), v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťaťa nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, riaditeľ školy to oznámi riaditeľovi spádovej školy najneskôr do 31. marca; riaditeľ spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky, obci podľa trvalého bydliska žiaka.

11) Čl. 68 Ústavy č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

12) § 10 zákona č.596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

(5)Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v detskom domove,13) v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole vyšší ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.2)

(6)Riaditeľ základnej školy môže na požiadanie zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho súhlasom a na základe odporučenia príslušného školského poradenského zariadenia preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, poskytujúceho primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

(7)Žiak umiestnený v školskom zariadení14) alebo v detskom domove na základe nariadenej ústavnej starostlivosti, uloženej ochrannej výchovy alebo na požiadanie jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(8)Žiak uvedený v odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo riaditeľa detského domova plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.

§ 9

Formy osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky

Osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky možno vykonať týmito formami :

13) § 49 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14) Zákon č.279/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

a)individuálnym vzdelávaním, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na

vzdelávaní v školách podľa tohto zákona,

b)vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c)vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky.

§ 10

Individuálne vzdelávanie

(1)O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu.

(2)O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu15). Individuálne vzdelávanie

a)sa povoľuje žiakom, ktorým zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace alebo

b)sa môže povoliť žiakom prvého stupňa základnej školy, ak nejde o prípady, uvedené pod písmenom a).

(3)K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania uvedenej v odseku 2 písm. a) zákonný zástupca priloží súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Vzdelávanie v tomto prípade zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania v rozsahu najmenej 5 hodín týždenne, ak zákonný zástupca žiaka nezabezpečí vzdelávanie podľa tohto zákona.

(4)Vzdelávanie žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobne celodennou formou vzdelávania alebo prostredníctvom pedagogického zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady učiteľa primárneho vzdelávania uvedené v tomto zákone.

(5)Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) obsahuje

15) § 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

a)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,

b)ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálna výchova a vzdelávanie povoliť,

c)dôvody pre povolenie individuálneho vzdelávania,

d)individuálny vzdelávací plán, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade so školským vzdelávacím programom školy, rozhodujúcej o povolení individuálneho vzdelávania,

e)popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,

f)meno a priezvisko osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť individuálne vzdelávanie povolené; ak bude touto osobou pedagogický zamestnanec, predložia sa súčasne aj jej doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek pre učiteľa primárneho vzdelávania uvedených v tomto zákone; ak bude touto osobou zákonný zástupca, predloží aj doklady o dosiahnutom stupni vzdelania a zamestnaní,

g)zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

h)ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka,

i)vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia.

(6)Riaditeľ školy individuálne vzdelávanie žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) povolí, ak

a)sú splnené podmienky pre individuálne vzdelávanie uvedené v odseku 5,

b)dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania sú v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona.

(7)Žiak, ktorému riaditeľ školy povolil individuálne vzdelávanie, môže absolvovať v tejto škole priebežné hodnotenie, ktoré sa vykonáva v súlade so systémom hodnotenia podľa školského vzdelávacieho programu. Priebežné hodnotenie sa uskutočňuje podľa dohody učiteľa so zákonným zástupcom žiaka. Zákonný

zástupca žiaka môže požiadať o odborné konzultácie učiteľa, ktorý priebežné hodnotenie žiaka vykonáva.

(8)Žiak, ktorému riaditeľ školy povolil individuálne vzdelávanie, musí absolvovať v tejto škole komisionálne skúšky podľa osobitného predpisu16) za každý školský polrok.

(9)Kontrolu úrovne vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní uskutočňuje Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu.17) Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia vzdelávania a ochrany zdravia žiaka uskutočňuje škola.

(10)Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka uvedeného v odseku 2 písm. a) riaditeľ školy zruší, ak dôvody povolenia pominú. K žiadosti o zrušenie povolenia priloží zákonný zástupca súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast.

(11)Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) riaditeľ školy zruší

a)na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka,

b)ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

c)ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,

d)ak žiaka nemožno hodnotiť podľa tohto zákona,

(12)Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. Proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok. Ak je zriaďovateľom školy obec, rozhoduje o odvolaní obec. Ak je zriaďovateľom školy iná fyzická alebo právnická osoba,

16) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ......... o základnej škole a vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ........ o gymnáziu, strednej odbornej škole a učilišti

17) § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

o odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa školy rozhoduje útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý školu zriadil alebo založil.

(13)Náklady spojené s individuálnym vzdelávaním žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b), okrem nákladov na učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené ministerstvom školstva a nákladov na činnosť školy, do ktorej bol žiak prijatý, hradí zákonný zástupca žiaka.

§ 11

Plnenie povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky alebo v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky

(1)Zákonný zástupca žiaka je povinný oznámiť riaditeľovi kmeňovej školy plnenie povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky alebo v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky. V oznámení zákonný zástupca žiaka uvedie

a)meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

b)rodné číslo žiaka,

c)názov a adresu školy, ktorú bude žiak navštevovať, ak je vopred známa,

d)ak bude žiak mimo územia Slovenskej republiky, aj predpokladanú dĺžku pobytu v zahraničí.

(2)Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku aj

a)v škole iného štátu zriadenej mimo územia Slovenskej republiky,

b)v škole zriadenej pri diplomatickej misii Slovenskej republiky,

c)v škole zriadenej pri diplomatickej misii iného štátu na území Slovenskej republiky,

d)v Európskej škole.18)

18) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z. o uzavretí Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.

(3)Ak žiak prvého stupňa základnej školy nemôže v zahraničí plniť povinnú školskú dochádzku v škole uvedenej v odseku 2 písm. a) a b), plní povinnú školskú dochádzku formou individuálneho vzdelávania.

(4)Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v škole uvedenej v odseku 2 alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, je žiakom kmeňovej školy.

(5)Zákonný zástupca žiaka je povinný prihlásiť žiaka do školy uvedenej v odseku 2 najneskôr do 15 dní od príchodu žiaka do krajiny pobytu. Doklad o prijatí žiaka do školy uvedenej v odseku 2 zašle bezodkladne riaditeľovi kmeňovej školy.

(6)Ak žiak plní povinnú školskú dochádzku v škole uvedenej v odseku 2 písm. a) alebo c) alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, vykoná skúšky v kmeňovej škole alebo v škole uvedenej v odseku 2 písm. b), a to za každý školský rok, najneskôr však po ukončení vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje primárne vzdelanie a po ukončení vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje nižšie sekundárne vzdelanie. Ak žiak plní povinnú školskú dochádzku v škole štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o vzájomnom uznávaní primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelania, skúška sa vykonáva v rozsahu dohodnutom v uzavretej zmluve. Termín skúšky dohodne zákonný zástupca žiaka s riaditeľom školy, v ktorej má žiak skúšku vykonať. Táto skúška sa vykoná ako komisionálna skúška podľa osobitného predpisu16)

(7)Ustanovenia odsekov 3 a 6 sa nevzťahujú na občanov Slovenskej republiky, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku v Európskej škole.

(8)Žiakovi, ktorý má povolené plnenie povinnej školskej dochádzky v škole uvedenej v odseku 2 písm. a), c) a d) alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, poskytuje škola, ktorá povolenie vydala, učebnice, učebné texty a pracovné zošity na požiadanie jeho zákonného zástupcu.

(9)Riaditeľ kmeňovej školy žiaka, ktorý mal povolenie na plnenie povinnej školskej dochádzky v škole uvedenej v odseku 2 alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, po jeho návrate zaradí do príslušného ročníka podľa výsledkov žiaka dosiahnutých v predchádzajúcom vzdelávaní.

Druhá časť

Obsah vzdelávania

Prvý diel

§ 12

Národný program vzdelávania

(1)Národný program vzdelávania rozpracúva ciele vzdelávania stanovené týmto zákonom a vymedzuje hlavné oblasti vzdelávania, zmeny v obsahu vzdelávania a prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(2)Návrh Národného programu vzdelávania vypracúva Ministerstvo školstva na obdobie siedmich rokov. Návrh Národného programu vzdelávania prerokuje Ministerstvo školstva s Kurikulárnou radou, s príslušnými organizáciami zamestnávateľov s celoslovenskou pôsobnosťou, zverejní ho na internete a zabezpečí k návrhu verejnú diskusiu.

(3)Ministerstvo školstva predloží návrh Národného programu vzdelávania na schválenie vláde Slovenskej republiky.

(4)Schválený Národný program vzdelávania ministerstvo školstva zverejní na internete.

Druhý diel

Vzdelávacie programy

§ 13

(1)Obsah a rozsah vzdelávania sa určuje vzdelávacím programom. Vzdelávacie

programy sa tvoria na úrovni štátnej a na úrovni školskej.

(2)Štátnu úroveň vzdelávacích programov predstavujú rámcové vzdelávacie programy vydávané pre každý odbor vzdelávania. Rámcové vzdelávacie programy určujú podmienky na dosiahnutie jednotlivých stupňov vzdelania.

(3)Školskú úroveň vzdelávacích programov predstavujú školské vzdelávacie programy, podľa ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(4)Rámcové a školské vzdelávacie programy vychádzajú z Národného programu vzdelávania.

§ 14

Rámcový vzdelávací program

(1)Rámcový vzdelávací program vymedzuje ciele, záväzný obsah, minimálny rozsah a podmienky vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania. Rámcové vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov, učebníc, učebných textov a pracovných zošitov a sú záväzným základom pre určenie výšky normatívnych príspevkov pre školu na kalendárny rok19).

(2)Rámcový vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona, Národným programom vzdelávania a zodpovedá

a)súčasným vedeckým poznatkom pedagogiky a psychológie o účinných metódach, prostriedkoch a formách vzdelávania primeraných veku a pohlaviu žiaka,

b)súčasnému stavu rozvoja jednotlivých oblastí vedy, umenia a profesijných činností, ktorých základy a uplatnenie má vzdelávanie sprostredkovať,

c)etickým, duchovným a občianskym hodnotám, vychádzajúcich z tradície a spoločenského konsenzu.

(3)Rámcové vzdelávacie programy sa vypracúvajú pre každý vzdelávací odbor. Vzdelávacie odbory sa označujú číselným kódom a názvom a tvoria sústavu vzdelávacích odborov.

(4)Sústavu vzdelávacích odborov určuje Ministerstvo školstva po prerokovaní s Kurikulárnou radou a s príslušnými organizáciami zamestnávateľov s celoslovenskou pôsobnosťou. Príslušné vzdelávacie odbory v pôsobnosti

19) § 4 ods. 1 zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

iných ústredných orgánov štátnej správy, zaradí ministerstvo školstva do sústavy vzdelávacích odborov s ich predchádzajúcim súhlasom.

(5)Rámcový vzdelávací program vypracúva Ministerstvo školstva v súčinnosti s odborníkmi z vedy a praxe pre jednotlivé vzdelávacie odbory v predprimárnom, primárnom, nižšom sekundárnom, vyššom sekundárnom, odbornom, úplnom odbornom a vyššom odbornom vzdelávaní. Rámcové vzdelávacie programy pre vzdelávacie odbory v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vypracúva príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(6)Rámcový vzdelávací program obsahuje najmä

a)ciele vzdelávania záväzné pre jednotlivé stupne vzdelania,

b)povinný minimálny obsah vzdelávania rozčlenený do vzdelávacích oblastí,

c)rozsah vzdelávania určený minimálnym časovým limitom pre jednotlivé vzdelávacie oblasti,

d)vzdelávacie štandardy záväzné pre jednotlivé stupne vzdelania,

e)organizáciu a formy vzdelávania,

f)materiálno-technické zabezpečenie,

g)personálne zabezpečenie,

h)podmienky ochrany bezpečnosti a zdravia pri vzdelávaní,

i)špecifickú úpravu pri zameraní školy na jednotlivé vzdelávacie oblasti alebo podľa špeciálnych vzdelávacích potrieb žiakov,

j)zásady pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

(7)Rámcový vzdelávací program Ministerstvo školstva schváli a vydá po súhlasnom vyjadrení Kurikulárnej rady. Schválený rámcový vzdelávací program zverejní Ministerstvo školstva obvyklým spôsobom a na internete. Zároveň určí lehotu a spôsob na zosúladenie školských vzdelávacích programov s rámcovými vzdelávacími programami.

(8)Rámcové vzdelávacie programy pre vzdelávacie odbory v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy schváli a vydá príslušný ústredný orgán štátnej správy.

§ 15

Školský vzdelávací program

(1)Vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa schválených školských vzdelávacích programov.

(2)Školský vzdelávací program obsahuje najmä

a)druh a typ školy,

b)možnosti zabezpečenia odborného vzdelávania,

c)poslanie školy,

d)profil absolventa,

e)učebný plán rozčlenený podľa ročníkov pre jednotlivé stupne vzdelania,

f)vzdelávacie štandardy rozčlenené podľa stupňov vzdelania,

g)obsahovú štruktúru podľa § 17 odsek 5,

h)učebný plán, obsahovú štruktúru a vzdelávacie štandardy pre externú formu primárneho alebo nižšieho sekundárneho vzdelávania pre občanov podľa § 32 odsek 10, pre pomaturitné a nadstavbové štúdium,

i)používané učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky,

j)organizačné formy a metódy výučby,

k)formy spolupráce s komunitou a inými fyzickými a právnickými osobami,

l)školský poriadok a vnútorné predpisy školy,

m)systém kontroly a hodnotenia plnenia školského programu,

n)systém rozvoja kvality,

o)pravidlá pri prijímaní žiakov,

p)podmienky postupu do vyššieho ročníka,

q)spôsob zabezpečenia prestupu žiaka z inej školy,

r)materiálno-technické zabezpečenie,

s)personálne zabezpečenie,

t)podmienky pre zabezpečenie vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami,

u)podmienky poskytovania štipendií a hmotného zabezpečovania žiakov.

(3)Návrh školského vzdelávacieho programu po prerokovaní s pedagogickými zamestnancami školy predloží riaditeľ školy zriaďovateľovi školy. Ak škola nie je zaradená v sieti škôl, vypracuje školský vzdelávací program zriaďovateľ.

(4)Zriaďovateľ predloží návrh po vyjadrení rady školy vzdelávaciemu expertovi na vydanie osvedčenia.

(5)Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona, so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s rámcovými vzdelávacími programami pre vzdelávacie odbory, v ktorých škola vzdelávanie zabezpečuje. Tento súlad posudzuje vzdelávací expert uvedený v §19.

(6)Po vydaní osvedčenia schvaľuje školský vzdelávací program zriaďovateľ.

(7)Riaditeľ školy schválený školský vzdelávací program vydá a zverejní na prístupnom mieste. Schválený školský vzdelávací program je verejná listina.

§ 16

Individuálny vzdelávací plán

(1)Vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho plánu môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy.

(2)Vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním, z dôvodu tehotenstva, materstva alebo z iných vážnych dôvodov.

(3)Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho

vzdelávacieho plánu tak, aby bol tento v súlade so školským vzdelávacím programom kmeňovej školy.

(4)Individuálny vzdelávací plán sa vypracuje v spolupráci s pedagogickými zamestnancami. Individuálny vzdelávací plán schvaľuje riaditeľ školy.

§ 17

Vzdelávacie štandardy, učebné plány a obsahová štruktúra

(1)Vzdelávací štandard je súčasťou vzdelávacieho programu. Určuje požiadavky na osvojenie si vzdelávacích poznatkov a základných spôsobilostí, ktoré je potrebné dosiahnuť, aby dieťa alebo žiak mohol pokračovať vo vzdelávacom programe, ukončiť vzdelávací program alebo aby mu mohol byť priznaný stupeň vzdelania.

(2)Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na

a)obsahové vzdelávacie štandardy, ktoré určujú konkrétny obsah vzdelávania,

b)výkonové vzdelávacie štandardy, ktoré určujú úrovne dosiahnutia obsahových štandardov; určujú sa tri úrovne dosiahnutia štandardov: základná, stredná, a pokročilá.

(3)Stupeň vzdelania môže byť priznaný žiakovi iba na základe dosiahnutia príslušných vzdelávacích štandardov.

(4)Učebný plán je súčasťou školského vzdelávacieho programu. Obsahuje zoznam vyučovacích predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania s vymedzením ich rozsahu vo vyučovacích hodinách v jednom týždni. Učebný plán rešpektuje povinný minimálny časový limit pre jednotlivé vzdelávacie oblasti príslušných rámcových vzdelávacích programov a maximálny povolený časový limit vyjadrený počtom hodín v jednom týždni.

(5)Obsahová štruktúra je konkretizáciou tematických oblastí učebného plánu. Obsahuje konkrétne tematické celky zaradené do jednotlivých vyučovacích predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania.

(6)Učebné plány a obsahová štruktúra pre jednotlivé druhy a typy škôl sa vytvárajú na školskej úrovni a upravujú obsah vzdelávania nad rámec povinného minimálneho obsahu a rozsahu vzdelávania určeného príslušnými rámcovými vzdelávacími programami v nadväznosti na nové poznatky vyplývajúce z rozvoja vedy, umenia a profesijných činností, zo špecifických podmienok školy, z potrieb a záujmov detí a žiakov a ich zákonných zástupcov a komunity.

§ 18

Učebnice, učebné texty a pracovné zošity

(1)Pri vzdelávaní podľa tohto zákona sa používajú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona, Národným programom vzdelávania a rámcovými vzdelávacími programami pre príslušné vzdelávacie odbory ako aj so vzdelávacími štandardami pre jednotlivé stupne vzdelania, ak ďalej nie je uvedené inak.

(2)Učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1, obsahujú osvedčenie o súlade, ktoré vydá ministerstvo školstva, prípadne iné ústredné orgány štátnej správy, ktoré schvaľujú a vydávajú rámcové vzdelávacie programy pre príslušné odbory vzdelávania, ak ďalej nie je uvedené inak.

(3)Zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bolo vydané osvedčenie o súlade uvedené v odseku 2, zverejňuje ministerstvo školstva vo svojom publikačnom prostriedku a na internete.

(4)Pri vzdelávaní sa môžu používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity ktoré neobsahujú osvedčenie o súlade, ak spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1. To neplatí pre učebnice prispôsobené pre deti alebo žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

(5)O použití učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pri vzdelávaní rozhoduje riaditeľ školy po prerokovaní s pedagogickými zamestnancami.

(6)Podrobnosti o tvorbe, vydávaní osvedčení a spôsobe používania učebníc, učebných textov a pracovných zošitov ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Tretí diel

Osvedčenie školských vzdelávacích programov

§ 19

(1)Vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa schválených školských programov. Schváleniu školského vzdelávacieho programu predchádza vydanie osvedčenia o súlade školského vzdelávacieho programu s rámcovým vzdelávacím programom.

(2)Osvedčenie na školské vzdelávacie programy vydá vzdelávací expert.

(3)Vzdelávací expert je fyzická osoba, ktorá má kvalifikačné predpoklady učiteľa primárneho, nižšieho alebo vyššieho sekundárneho vzdelávania, ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, prax desať rokov v príslušnom odbore a úspešne vykonal skúšku pred Kurikulárnou radou.

(4)Vzdelávacieho experta vymenúva minister školstva na návrh Kurikulárnej rady na obdobie piatich rokov.

(5)Funkcia vzdelávacieho experta je nezlučiteľná s funkciou

a)člena Kurikulárnej rady,

b)vedúceho zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy.

(6)Riaditeľ školy a zriaďovateľ školy nesmie ako vzdelávací expert vydať osvedčenie o súlade školského vzdelávacieho programu, ktorý sám predložil ako žiadateľ.

(7)Funkcia vzdelávacieho experta zaniká :

a)uplynutím funkčného obdobia,

b)vzdaním sa funkcie,

c)ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

d)pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

e)v prípadoch podľa odseku 5, ak vzdelávací expert do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,

f)smrťou.

(8)Podrobnosti o potrebnej praxi, vykonaní skúšky vzdelávacieho experta, jeho ďalších činnostiach v súlade s týmto zákonom, odmene za jeho činnosti, podmienkach registrácie a vedenia zoznamu vzdelávacích expertov, upraví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(9)Žiadosť o osvedčenie školského vzdelávacieho programu predkladá zriaďovateľ školy ( ďalej len „žiadateľ“ ) vzdelávaciemu expertovi, zapísanému v zozname expertov do 31. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom sa má školský vzdelávací program uplatniť. Žiadosť obsahuje návrh školského vzdelávacieho programu, vypracovaného podľa § 15 ods. 2 tohto zákona.

(10)V lehote 90 dní od doručenia žiadosti je povinný vzdelávací expert rozhodnúť o súlade školského vzdelávacieho programu s rámcovým vzdelávacím programom a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona.

(11)Ak je školský vzdelávací program v súlade s príslušnými rámcovými vzdelávacími programami a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona, rozhodne vzdelávací expert o vydaní osvedčenia o súlade školského vzdelávacieho programu. Rozhodnutie, ktorým sa vydalo osvedčenia o súlade, vyznačí vzdelávací expert na jednom vyhotovení školského vzdelávacieho programu. Vyznačenie obsahuje dátum rozhodnutia, podpis vzdelávacieho experta

a odtlačok pečiatky. Uvedené vyhotovenie doručí vzdelávací expert žiadateľovi.

(12)Ak školský vzdelávací program nie je v súlade s príslušnými rámcovými vzdelávacími programami a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona, vzdelávací expert konanie preruší, uvedie návrhy na doplnenie alebo zmenu jeho obsahu a poučí žiadateľa o lehote na opravu školského vzdelávacieho programu. Prerušiť konanie môže vzdelávací expert najdlhšie na 30 dní.

(13)O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nevydaní osvedčenia školského vzdelávacieho programu môže zriaďovateľ podať opravný prostriedok v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Kurikulárnej rade.

(14)Platnosť osvedčenia o súlade školského vzdelávacieho programu s rámcovými vzdelávacími programami a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona končí

a)pre školy, ktoré zabezpečujú vzdelávanie v osemročných a dlhšie trvajúcich vzdelávacích cykloch, po uplynutí jedného vzdelávacieho cyklu, najneskôr však po 10 rokoch odo dňa jeho schválenia,

b)pre školy, ktoré zabezpečujú vzdelávanie v kratších ako osemročných vzdelávacích cykloch, po uplynutí dvoch vzdelávacích cyklov, najneskôr však po 10 rokoch odo dňa jeho schválenia,

c)zmenou Národného vzdelávacieho programu a rámcových vzdelávacích programov,

d)na návrh zriaďovateľa na základe žiadosti rady školy.

(15)Zoznam vydaných osvedčení zverejňuje ministerstvo školstve v elektronickej podobe.

Štvrtý diel

§ 20

Kurikulárna rada

(1)Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom vlády pri tvorbe a napĺňaní Národného vzdelávacieho programu a rámcových vzdelávacích programov.

(2)Kurikulárnu radu zriaďuje vláda Slovenskej republiky.

(3)Kurikulárna rada má 21 členov (ďalej len „členovia rady“), ktorých vymenúva a odvoláva vláda z členov týchto troch skupín

a)deviatich členov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady učiteľa predprimárneho, primárneho, nižšieho alebo vyššieho sekundárneho vzdelávania, majú ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a prax desať rokov v príslušnom odbore, a to na návrh škôl podľa tohto zákona a profesijných organizácií pedagogických zamestnancov,

b)deviatich členov, ktorí pôsobia vo funkcii profesora alebo docenta v študijných programoch v skupine odborov učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy, a to na návrh vysokých škôl,

c)troch členov na návrh organizácií zamestnávateľov s celoslovenskou pôsobnosťou.

(4)Funkcia člena Kurikulárnej rady je nezlučiteľná so zamestnaním na ministerstve školstva.

(5)Vláda vymenúva členov rady na šesť rokov; možno ich vymenovať najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Pri prvom vymenovaní členov podľa tohto zákona sa žrebom určí jedna tretina členov rady z každej zo skupín uvedenej v odseku 3, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a obdobne jedna tretina členov rady, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch.

(6)Členovia Kurikulárnej rady volia spomedzi seba predsedu a podpredsedu.

(7)Členstvo v Kurikulárnej rade zaniká

a)uplynutím funkčného obdobia jej člena,

b)vzdaním sa členstva na základe písomnej žiadosti,

c)odvolaním člena,

d)v prípadoch uvedených v odseku 4, ak člen rady do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,

e)smrťou člena.

(8)Vláda môže člena rady odvolať na návrh ministra školstva, ak člen rady

a)neplní svoje povinnosti vyplývajúce z jeho členstva, alebo

b)bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

(9)Ak členstvo niektorého člena rady zanikne pred uplynutím jeho funkčného obdobia a vláda v tomto čase vymenuje na jeho miesto nového člena rady, funkčné obdobie člena rady sa skončí dňom, ktorým by uplynulo funkčné obdobie pôvodne vymenovaného člena rady.

(10)Kurikulárna rada môže zriaďovať na plnenie svojich úloh pracovné skupiny.

(11)Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda Kurikulárnej rady po schválení v Kurikulárnej rade; predsedu pracovnej skupiny vymenúva z členov rady.

(12)Podrobnosti o činnosti Kurikulárnej rady a jej pracovných skupín upraví štatút, ktorý schvaľuje vláda.

(13)Činnosť Kurikulárnej rady materiálne, finančne a administratívne zabezpečuje ministerstvo školstva.

(14)Činnosť členov komisie a jej pracovných skupín je úkonom vo všeobecnom záujme.20) Zamestnávateľ im na návrh ministra školstva poskytne odmenu a cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.21) Finančné prostriedky na odmenu a cestovné náhrady uhradí zamestnávateľovi ministerstvo školstva.

(15)Kurikulárna rada najmä

a)prerokúva Národný program vzdelávania a prijíma k nemu návrhy a vyjadrenia,

20) § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.

21) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

b)vyjadruje súhlas s rámcovými vzdelávacími programami,

c)prerokúva sústavu vzdelávacích odborov a prijíma k nej návrhy a vyjadrenia,

d)zriaďuje pracovnú skupinu na vykonanie skúšok,

e)podľa výsledku skúšok podá ministrovi školstva návrh na vymenovanievzdelávacích expertov,

f)predkladá ministrovi školstva vlastné podnety v oblasti vzdelávania.

Tretia časť

Organizácia a formy vzdelávania

Prvý diel

Organizácia vzdelávania

§ 21

Vyučovacia hodina

(1)Vyučovacia hodina je základnou organizačnou jednotkou vzdelávania.

(2)Vyučovacia hodina trvá spravidla 45 minút.

(3)Dĺžka vyučovacích hodín a prestávok je určená školským vzdelávacím programom. Celkové trvanie maximálneho počtu vyučovacích hodín v minútach v jednom týždni nesmie časovo presiahnuť súčet maximálneho počtu hodín uvedených v odseku 5 alebo 6.

(4)Rámcový vzdelávací program určí maximálny počet vyučovacích hodín v jednom týždni.

(5)Maximálny počet vyučovacích hodín v jednom týždni je pre žiakov škôl poskytujúcich

a)predprimárne vzdelávanie v nultom ročníku a primárne vzdelávanie v prvom až druhom ročníku najviac 22,

b)primárne vzdelávanie v treťom až piatom ročníku najviac 26,

c)nižšie sekundárne vzdelávanie v šiestom a siedmom ročníku najviac 30,

d)nižšie sekundárne vzdelávanie v ôsmom a deviatom ročníku najviac 32,

e)odborné vzdelávanie najviac 33,

f)vyššie sekundárne vzdelávanie, úplné odborné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie najviac 35,

(6)Maximálny počet vyučovacích hodín pre žiakov škôl v odboroch vzdelávania, v ktorých súčasťou prijímacieho konania je skúška na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo talentu, je 40 hodín v jednom týždni.

(7)Rámcový vzdelávací program určí povinný minimálny počet vyučovacích hodín pre jednotlivé vzdelávacie oblasti a stupne vzdelávania tak, aby ich súčet v minútach poskytoval škole možnosť doplniť obsah vzdelávania spôsobom uvedeným v § 17 odseku 5 a 6.

§ 22

Vyučovací jazyk

Vyučovacím jazykom v školách podľa tohto zákona je štátny jazyk Slovenskej republiky22), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 23

Vzdelávanie národnostných menšín

(1)Deťom a žiakom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelávanie v ich jazyku23) za podmienok uvedených v odseku 2.

(2)Vzdelávanie detí a žiakov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje

22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23) Čl. 34 Ústavy č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

a)v školách a triedach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, v ktorých sa vzdelávací proces zabezpečuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,

b)v školách a triedach s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, v ktorých sa vyučuje predmet jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania je štátny jazyk; v týchto školách a triedach sa môžu aj niektoré ďalšie predmety alebo iné časti obsahu vzdelávania vyučovať v jazyku národnostnej menšiny.

(3)Súčasťou vzdelávania v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.

§ 24

Bilingválne vzdelávanie

(1)Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len „bilingválne vzdelávanie“). Cudzím jazykom na účely tohto zákona sa rozumie jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V školách, v ktorých sa uskutočňuje bilingválne vzdelávanie, je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk.

(2)V školách a v triedach, v ktorých sa uskutočňuje bilingválne vzdelávanie, je súčasťou povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.

(3)V školách a v triedach, v ktorých sa uskutočňuje bilingválne vzdelávanie, sa niektoré predmety alebo iné časti obsahu vzdelávania vyučujú v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku.

(4)Vyučovací jazyk školy, v ktorom sa zabezpečuje vyučovanie predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania, môže byť jazykom, v ktorom sa vykonávajú skúšky.

(5)Pomer vyučovania predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania v štátnom jazyku a v cudzom jazyku určí rámcový vzdelávací program.

§ 25

Organizácia školského roka

(1)Školský rok sa začína 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

(2)Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po skončení ktorého nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.

(3)Obdobie školského vyučovania sa začína 2. septembra a končí sa 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasleduje obdobie školských prázdnin ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.

(4)Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa začína 2. septembra a končí sa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka a druhý školský polrok sa začína 1. februára a končí sa 30. júna príslušného kalendárneho roka. Vzdelávanie sa v školách zabezpečuje v päťdennom vyučovacom týždni, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)V období školského vyučovania môže riaditeľ školy určiť zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, okrem dní prázdnin najviac päť dní voľna.

(6)V období školského vyučovania môže ministerstvo školstva zo závažných dôvodov, najmä klimatických alebo organizačných, vyhlásiť mimoriadne voľno.

(7)V dňoch pracovného pokoja, vrátane štátom uznaných sviatkov, sa na školách nevyučuje.

(8)Obdobie školských prázdnin pre žiakov trvá v príslušnom školskom roku najviac 60 pracovných dní. Termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka pre jednotlivé druhy a typy škôl určí pre každý školský rok ministerstvo školstva.24)

§ 26

Zmeny v priebehu vzdelávania

24) § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V priebehu vzdelávania sa umožňuje žiakovi a primerane dieťaťu

a)prestup do inej školy

b)zmena odboru vzdelávania,

c)opakovanie ročníka,

d)postup do vyššieho ročníka,

e)prerušenie štúdia žiakovi, ktorý ukončil plnenie povinnej školskej dochádzky,

f)zanechanie štúdia žiakovi, ktorý ukončil plnenie povinnej školskej dochádzky.

Druhý diel

§ 27

Formy vzdelávani a

(1)Vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou alebo externou formou.

(2)Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.

(3)Externá forma sa realizuje ako prezenčné (večerné, diaľkové) štúdium, dištančné štúdium alebo kombinované štúdium.

(4)Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho plánu.

(5)Poldenná forma vzdelávania je organizovaná len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6)Celodenná forma vzdelávania je organizovaná v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(7)Týždenná forma vzdelávania je vzdelávanie uvedené v odseku 6 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

(8)Večerná forma vzdelávania je organizovaná pravidelne niekoľkokrát v týždni, v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

(9)Diaľková forma vzdelávania je organizovaná spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

(10)Dištančná forma vzdelávania nahrádza priamy kontakt učiteľa so žiakom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

(11)V školách zabezpečujúcich vyššie sekundárne vzdelávanie alebo vyššie odborné vzdelávanie možno dennú formu kombinovať s externou formou (ďalej len „kombinované štúdium“).

(12)Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku sa vzdelávanie organizuje len dennou formou.

(13)Dĺžka externej formy vzdelávania je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma vzdelávania.

(14)Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

Štvrtá časť

Sústava škôl zabezpečujúcich stupne vzdelania

§ 28

Stupne vzdelania

(1)Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho časti môže dieťa alebo žiak dosiahnuť tieto stupne vzdelania :

a)predprimárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy predprimárneho vzdelávania určí rámcový vzdelávací program. Školami zabezpečujúcimi predprimárne vzdelávanie sú materská škola a základná škola.

b)primárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy primárneho vzdelávania určí rámcový vzdelávací program. Školou zabezpečujúcou primárne vzdelávanie je základná škola.

c)nižšie sekundárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy nižšieho sekundárneho vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi nižšie sekundárne vzdelávanie sú základná škola, učilište, osemročné gymnázium a stredná odborná škola.

d)vyššie sekundárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy vyššieho sekundárneho vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi vyššie sekundárne vzdelávanie sú gymnázium a stredná odborná škola.

§ 29

Stupne odborného vzdelávania

(1)Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho časti môže žiak dosiahnuť okrem stupňa vzdelania uvedeného v § 28 aj:

a)odborné vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy odborného vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi odborné vzdelávanie sú učilištia a stredné odborné školy.

b)úplné odborné vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy úplného odborného vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi úplné odborné vzdelávanie sú stredné odborné školy a učilištia.

c)vyššie odborné vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy vyššieho sekundárneho vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi vyššie odborné vzdelávanie sú stredné odborné školy.

§ 30

Druhy škôl

(1)Školy, ktoré zabezpečujú vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom školských vzdelávacích programov tvoria sústavu škôl.

(2)Sústavu škôl tvorí

a)materská škola,

b)základná škola,

c)učilište,

d)gymnázium,

e)stredná odborná škola.

(3)Druhy škôl sa môžu členiť na typy najmä podľa zamerania na jednotlivé vzdelávacie oblasti nad povinný minimálny obsah a rozsah uvedený v rámcovom vzdelávacom programe alebo podľa špeciálnych vzdelávacích potrieb žiakov, prípadne aj podľa vzdelávacích odborov.

(4)Školy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) sú právnickými osobami. Materské školy, neplnoorganizované základné školy uvedené v § 32 odseku 6 písm. b) sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

(5)Základná škola a materská škola sa môžu spájať do jednej právnickej osoby, ktorou je základná škola s materskou školou.

(6)Školy majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť.25) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.

(7)V školách nie je povolená činnosť politických strán a politických