Návrh

Zákon

z..........2006

o vzdelávaní v školách ( školský zákon ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Prvá časť

Úvodné ustanovenia

Prvý diel

Predmet úpravy a základné pojmy

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje práva a povinnosti detí a žiakov a ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a nepedagogických zamestnancov pri vzdelávaní, dĺžku a spôsoby plnenia povinnej školskej dochádzky, princípy a ciele vzdelávania, pravidlá tvorby obsahu a organizácie vzdelávania v predprimárnom, primárnom, nižšom sekundárnom, vyššom sekundárnom, odbornom, úplnom odbornom a vyššom odbornom vzdelávaní a podmienky dosiahnutia jednotlivých stupňov vzdelania.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona

a)vzdelávanie je organizovaný proces, v ktorom si jednotlivci v súlade so svojimi možnosťami a schopnosťami osvojujú spoločnosťou uznávané kultúrne nástroje, hodnoty a postoje, potrebné na zabezpečenie plnohodnotného a aktívneho verejného i súkromného života; vzdelávanie sa uskutočňuje na školách podľa tohto zákone,

b)vzdelanie je jednotlivcom osvojené vzdelávacie obsahy, korešpondujúce s cieľmi vzdelávania stanovenými vo vzdelávacích programoch pre konkrétne odbory a stupne vzdelávania,

c)vzdelávací odbor je oblasť poznania, ktorá je predmetom vzdelávania a ktorá je určená konkrétnymi cieľmi, obsahom a rozsahom vzdelávania, dĺžkou vzdelávania v jednotlivých stupňoch vzdelania,

d)vzdelávací program je pedagogický projekt, ktorý určuje ciele ucelenej časti vzdelávania, ďalej obsah a rozsah vzdelávania, jeho organizáciu a formy ako aj personálne a materiálno technické zabezpečenie potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov,

e)vzdelávací cyklus je plnenie vzdelávacieho programu v školách podľa tohto zákona od prvého do posledného ročníka nepretržite,

f)stupeň vzdelania je štátom určená úroveň vedomostí a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním príslušných odborov vzdelávania v hierarchii určujúcej nadväznosť vo vzdelávaní alebo možnosť uplatnenia sa v pracovnom procese,

g)vyučovací jazyk je jazyk, v ktorom sa uskutočňuje vzdelávací program alebo jeho časť,

h)škola je vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu,1) ktorá zabezpečuje vzdelávanie pre deti a žiakov podľa vzdelávacieho programu,

1) § 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

i)spádová škola je základná škola v školskom obvode2), v ktorom má žiak trvalý pobyt,

j)kmeňová škola3) je škola, do ktorej bol žiak prijatý na plnenie povinnej školskej dochádzky,

k)školská spôsobilosť je súlad psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania vzdelávacieho programu základnej školy alebo základnej školy zriadenej pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami; školská nespôsobilosť sa pokladá vždy za dočasnú,

l)školská dochádzka dieťaťa alebo žiaka je jeho účasť na plnení vzdelávacieho programu spravidla v školách podľa tohto zákona,

m)dieťa je osoba pred začatím povinnej školskej dochádzky,

n)žiak je osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania spravidla v školách podľa tohto zákona s výnimkou materskej školy,

o)absolvent je žiak, ktorý úspešne ukončil vzdelávací program pre príslušný stupeň vzdelania,

p)vzdelávacia potreba je požiadavka na zabezpečenie, organizáciu a realizáciu vzdelávacieho programu spôsobom, ktorý zodpovedá osobitostiam telesného a psychického vývinu detí alebo žiakov,

q)špeciálna vzdelávacia potreba je špeciálna požiadavka na prispôsobenie podmienok, organizácie a realizácie vzdelávacieho procesu dieťaťu alebo žiakovi, ktorého telesný alebo psychický vývin sa výrazne líši od štandardného vývinu; môže sa prejavovať v celom vzdelávacom procese alebo v jeho časti, prechodne alebo trvalo; jej príčinou môže byť najmä zdravotné postihnutie, zdravotné znevýhodnenie, vývinové poruchy, sociálne znevýhodnenie, kultúrna a jazyková odlišnosť alebo nadanie; špeciálna vzdelávacia potreba dieťaťa alebo žiaka sa diagnostikuje prostredníctvom poradenského zariadenia, v prípade zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia dieťaťa alebo žiaka aj na základe diagnózy určenej odborným lekárom,

2) § 8 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3) § 27 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

r)dieťa alebo žiak so špeciálnou vzdelávacou potrebou je aj osoba odsúdená a vykonávajúca trest odňatia slobody, osoba vo výkone väzby a osoba, ktorá sa zúčastňuje programu na ochranu svedkov podľa osobitného predpisu4),

s)dieťa alebo žiak so zdravotným postihnutím je osoba s mentálnym, psychickým, zmyslovým, telesným alebo kombinovaným postihnutím,

t)dieťa alebo žiak so zdravotným znevýhodnením je osoba zdravotne oslabená alebo dlhodobo chorá, alebo osoba s takými zdravotnými poruchami, ktoré si vyžadujú zohľadnenie pri vzdelávaní,

u)dieťa alebo žiak s vývinovými poruchami je osoba so špecifickými vývinovými poruchami učenia, správania, emocionality, reči, pozornosti a aktivity,

v)dieťa alebo žiak so sociálnym znevýhodnením je osoba z rodinného prostredia s takým sociálnym a ekonomickým postavením, na základe ktorého nedosahuje veku primeranú úroveň psychického vývinu a môže byť ohrozená sociálnopatologickými javmi, alebo osoba s nariadenou ústavnou starostlivosťou alebo uloženou ochrannou výchovou,

w)dieťa alebo žiak s nadaním je osoba, ktorá v oblasti intelektových schopností, umeleckého alebo športového nadania dosahuje v porovnaní s osobami rovnakého veku mimoriadne vysoké výkony,

x)školská integrácia je vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v triedach škôl určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych vzdelávacích potrieb,

y)individuálne vzdelávanie je spôsob účasti žiaka na plnení školského vzdelávacieho programu, ktorý sa neuskutočňuje v škole,

z)komunita je skupina osôb určená geografickou oblasťou alebo spoločnými záujmami a hodnotami,

za)vysvedčenie je verejná listina, ktorá je dokladom o hodnotení úrovne žiaka po absolvovaní programu vzdelávania alebo jeho časti alebo je dokladom o získanom stupni vzdelania; vysvedčenie vydáva škola, v ktorej žiak absolvoval vzdelávací program alebo jeho časť.

4) Zákon č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Druhý diel

Princípy vzdelávania

§ 3

(1)Vzdelávanie uvedené v tomto zákone je súčasťou celoživotného vzdelávania.

(2)Vzdelávanie je založené na princípoch

a)rovnoprávnosti prístupu ku vzdelávaniu,

b)zohľadňovania vzdelávacích potrieb jednotlivca,

c)slobodnej voľby vzdelávacej cesty s prihliadnutím na očakávania a predpoklady občanov v súlade s možnosťami školskej sústavy,

d)rovnakého právneho postavenia škôl a iných právnických osôb a fyzických osôb v systéme školskej sústavy uvedenej v tomto zákone.

Tretí diel

Ciele vzdelávania

§ 4

Medzi ciele vzdelávania patrí

a)rozvoj osobnosti človeka, osvojenie si vedomostí a získanie poznávacích a sociálnych spôsobilostí, potrebných na zodpovedný osobný a občiansky život v slobodnej spoločnosti a na výkon povolania alebo pracovnej činnosti,

b)osvojenie si kultúrneho dedičstva spoločnosti a spoločenských hodnôt, pochopenie a uplatňovanie zásad demokracie a právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd,

c)získanie vzdelania podľa tohto zákona,

d)príprava na ďalšie a samostatné vzdelávanie v rámci celoživotného procesu vzdelávania.

Štvrtý diel

Práva a povinnosti dieťaťa a žiaka a jeho zákonného zástupcu

§ 5

(1)Dieťa alebo žiak má právo na

a)rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,

b)individuálny prístup vo vzdelávaní v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, ktorý rešpektuje jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav,

c)bezplatné vzdelávanie v školách podľa tohto zákona,

d)vzdelávanie v materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

e)zabezpečenie povinného obsahu vzdelávania v rozsahu ustanovenom rámcovým vzdelávacím programom,

f)bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov,

g)vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,

h)organizáciu vzdelávacieho procesu primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu, uskutočňovanom v súlade so zásadami psychohygieny,

i)rešpektovanie jeho potrieb, schopností, zdravotného stavu, záujmov a nadania pri výbere školy, ktorá zabezpečuje vzdelávanie podľa tohto zákona,

j)slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania v rozsahu ustanovenom školským vzdelávacím programom uskutočňovanom v súlade s jeho záujmami a možnosťami,

k)poskytovanie poradenstva a služieb spojených so vzdelávaním,

l)úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,

m)aktívnu účasť pri voľbe orgánov školskej samosprávy a byť volený do orgánov školskej samosprávy,

n)informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho vzdelávacích výsledkov,

o)individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)Dieťa alebo žiak so špeciálnou vzdelávacou potrebou má právo na integráciu v triedach škôl určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych vzdelávacích potrieb pri rešpektovaní špeciálnych požiadaviek na prispôsobenie podmienok, organizácie a realizácie vzdelávacieho procesu.

(3)Dieťa alebo žiak so špeciálnou vzdelávacou potrebou má právo používať pri vzdelávaní učebnice, ktoré sú jeho potrebe prispôsobené. Nepočujúcemu dieťaťu alebo žiakovi sa zabezpečuje právo na vzdelávanie pomocou posunkovej reči nepočujúcich;5) nevidiacemu dieťaťu alebo žiakovi sa zabezpečuje právo na vzdelávanie s použitím Braillovho písma; dieťaťu alebo žiakovi s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

(4)Dieťa alebo žiak je povinný

a)zúčastňovať sa pravidelne na vzdelávacom procese a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)dodržiavať školský poriadok6) a ďalšie vnútorné predpisy školy,

c)konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa vzdelávacieho procesu,

d)neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa vzdelávacieho procesu,

e)chrániť majetok, ktorý škola využíva na vzdelávací proces.

(5)Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo

a)vybrať školu, ktorá zabezpečuje vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúcu schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám, vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti dieťaťa alebo

5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

6) § ..... vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ......... o základnej škole.

§ ...... vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ......... o gymnáziu, strednej odbornej škole a učilišti.

žiaka; právo na slobodnú voľbu školy možno uplatňovať v súlade s možnosťami sústavy škôl,

b)zúčastňovať sa na voľbách do orgánov školskej samosprávy7) a byť volený do orgánov školskej samosprávy,

c)oboznámiť sa so vzdelávacím programom školy a školským poriadkom,

d)vyjadrovať sa k vzdelávaciemu programu školy a k školskému poriadku prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,

e)žiadať, aby v rámci vzdelávacieho procesu v škole sa poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti v súlade so všeobecnými cieľmi vzdelávania,

f)byť informovaný o spôsobe hodnotenia a o vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,

g)žiadať, aby sa mu poskytli poradenské služby pri vzdelávaní svojho dieťaťa,

h)zvoliť voliteľné a nepovinné predmety alebo iné častí obsahu vzdelávania pre dieťa alebo žiaka v rozsahu ustanovenom školským vzdelávacím programom, pri rešpektovaní jeho potrieb, schopností, zdravotného stavu, záujmov a nadania,

i)zúčastňovať sa na procese vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy,

j)byť prítomný na komisionálnom preskúšaní dieťaťa alebo žiaka.

(6)Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti na vzdelávacom procese doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.

(7)Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka je ďalej povinný

a)dodržiavať podmienky vzdelávacieho procesu dieťaťa alebo žiaka určené školským poriadkom školy,

7) § 25 zákona č. 596/2003 Z.z.. v znení neskorších predpisov.

b)vytvoriť pre dieťa alebo žiaka podmienky na prípravu na vzdelávací proces v škole a na plnenie školských povinností,

c)rešpektovať špeciálne vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka,

d)informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti, zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh vzdelávania dieťaťa alebo žiaka,

e)umožniť výkon práv a plnenia povinností detí a žiakov uvedených v odseku 1 až 4.

(8)Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na vzdelávacom procese, jeho zákonný zástupca je povinný oznámiť škole bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti.

(9)Neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka, ktorý nie je plnoletý, v rozsahu jeden až päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní ospravedlňuje jeho zákonný zástupca; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže požadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad, potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, predloží dieťa alebo žiak alebo jeho zákonný zástupca potvrdenie od lekára.

§ 6

(1)Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako deťom alebo žiakom a ich zákonným zástupcom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenom osobitným zákonom.8)

(2)Za diskrimináciu na nepovažuje osobitný spôsob prijímania žiakov cirkevných škôl, upravený vnútornými predpismi školy, ktorý celkom alebo sčasti uprednostňuje prijímanie žiakov určitého vierovyznania.

8) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

(3)Dieťa alebo žiak a ich zákonný zástupca nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný a ani inak postihovaný.

(4)Ak sa dieťa alebo žiak a ich zákonný zástupca domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa domáhať podľa osobitného zákona8) právnej ochrany na súde.

Piaty diel

Povinná školská dochádzka a jej plnenie

§ 7

Povinná školská dochádzka

(1)Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najdlhšie do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Ak bolo odložené plnenie povinnej školskej dochádzky podľa tohto zákona, žiak dokončí povinnú školskú dochádzku najneskôr do 18. roku veku.

(2)Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.

(3)Povinná školská dochádzka sa začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Na posúdenie školskej spôsobilosti zákonný zástupca predloží potvrdenie praktického lekára pre deti a dorast o preventívnych prehliadkach, vykonaných pred dovŕšením 6. roku veku dieťaťa spolu so závermi, vyplývajúcimi pre túto spôsobilosť. Ak zákonný zástupca nepredloží potvrdenie uvedené v predchádzajúcej vete, vyžiada si uvedené potvrdenie škola na náklady zákonného zástupcu.

(4)Pedagogický zamestnanec pri zápise vykoná diagnostiku školskej spôsobilosti štandardizovaným postupom, ktorý upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(5)V prípade pochybnosti praktického lekára alebo pedagogického zamestnanca o dosiahnutí školskej spôsobilosti, odporučí riaditeľ školy dieťa na diagnostiku školskej spôsobilosti v príslušnom poradenskom zariadení9).

(6)Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, rozhodne10) riaditeľ školy na návrh zákonného zástupcu alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje alebo aj bez takéhoto návrhu o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok. Na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje môže riaditeľ školy rozhodnúť o zaradení dieťaťa uvedeného v predchádzajúcej vete do nultého ročníka základnej školy. Súčasťou návrhu a žiadosti zákonného zástupcu alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, je odporučenie praktického lekára pre deti a dorast, odporučenie pedagogických zamestnancov školy, do ktorej zákonný zástupca prihlásil dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a odporučenie príslušného poradenského zariadenia.

(7)Ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej školskej dochádzky, sa v prvom polroku školského roka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, rozhodne riaditeľ školy o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka so súhlasom zákonného zástupcu.

(8)Ak dieťa ani po odložení začiatku povinnej školskej dochádzky alebo po dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky nedosiahlo školskú spôsobilosť, najneskôr 1. septembra roku nasledujúceho po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok veku, bude zaradené do prvého ročníka alebo so súhlasom zákonného zástupcu do nultého ročníka základnej školy.

(9)Nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dovŕšili šesť rokov veku a nedosiahli školskú spôsobilosť. Absolvovanie nultého ročníka v základnej škole sa považuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.

9) § 20 zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.

10) § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(10)Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia9) a praktického lekára pre deti a dorast.

§ 8

Prihlasovacia povinnosť na povinnú školskú dochádzku

(1)Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v učilištiach, v gymnáziách a v stredných odborných školách.

(2)Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Zápis sa koná každoročne od 15. januára do 15. februára.

(3)Miesto a čas zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole uvedenej v odseku 2 určí

a)obec všeobecne záväzným nariadením11),

b)krajský školský úrad12),

c)zriaďovateľ cirkevnej školy,

d)zriaďovateľ súkromnej školy.

(4)Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode2), v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťaťa nevyberie inú základnú školu. Ak je žiak zapísaný na inú než spádovú školu, riaditeľ školy to oznámi riaditeľovi spádovej školy najneskôr do 31. marca; riaditeľ spádovej školy v lehote do 15. apríla zašle zoznam všetkých detí, ktoré boli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky, obci podľa trvalého bydliska žiaka.

11) Čl. 68 Ústavy č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

12) § 10 zákona č.596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

(5)Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v detskom domove,13) v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole vyšší ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.2)

(6)Riaditeľ základnej školy môže na požiadanie zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho súhlasom a na základe odporučenia príslušného školského poradenského zariadenia preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, poskytujúceho primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

(7)Žiak umiestnený v školskom zariadení14) alebo v detskom domove na základe nariadenej ústavnej starostlivosti, uloženej ochrannej výchovy alebo na požiadanie jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(8)Žiak uvedený v odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo riaditeľa detského domova plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.

§ 9

Formy osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky

Osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky možno vykonať týmito formami :

13) § 49 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14) Zákon č.279/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

a)individuálnym vzdelávaním, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na

vzdelávaní v školách podľa tohto zákona,

b)vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c)vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky.

§ 10

Individuálne vzdelávanie

(1)O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu.

(2)O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu15). Individuálne vzdelávanie

a)sa povoľuje žiakom, ktorým zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace alebo

b)sa môže povoliť žiakom prvého stupňa základnej školy, ak nejde o prípady, uvedené pod písmenom a).

(3)K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania uvedenej v odseku 2 písm. a) zákonný zástupca priloží súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Vzdelávanie v tomto prípade zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania v rozsahu najmenej 5 hodín týždenne, ak zákonný zástupca žiaka nezabezpečí vzdelávanie podľa tohto zákona.

(4)Vzdelávanie žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobne celodennou formou vzdelávania alebo prostredníctvom pedagogického zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady učiteľa primárneho vzdelávania uvedené v tomto zákone.

(5)Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) obsahuje

15) § 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

a)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,

b)ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálna výchova a vzdelávanie povoliť,

c)dôvody pre povolenie individuálneho vzdelávania,

d)individuálny vzdelávací plán, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade so školským vzdelávacím programom školy, rozhodujúcej o povolení individuálneho vzdelávania,

e)popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,

f)meno a priezvisko osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť individuálne vzdelávanie povolené; ak bude touto osobou pedagogický zamestnanec, predložia sa súčasne aj jej doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek pre učiteľa primárneho vzdelávania uvedených v tomto zákone; ak bude touto osobou zákonný zástupca, predloží aj doklady o dosiahnutom stupni vzdelania a zamestnaní,

g)zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

h)ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka,

i)vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia.

(6)Riaditeľ školy individuálne vzdelávanie žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) povolí, ak

a)sú splnené podmienky pre individuálne vzdelávanie uvedené v odseku 5,

b)dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania sú v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona.

(7)Žiak, ktorému riaditeľ školy povolil individuálne vzdelávanie, môže absolvovať v tejto škole priebežné hodnotenie, ktoré sa vykonáva v súlade so systémom hodnotenia podľa školského vzdelávacieho programu. Priebežné hodnotenie sa uskutočňuje podľa dohody učiteľa so zákonným zástupcom žiaka. Zákonný

zástupca žiaka môže požiadať o odborné konzultácie učiteľa, ktorý priebežné hodnotenie žiaka vykonáva.

(8)Žiak, ktorému riaditeľ školy povolil individuálne vzdelávanie, musí absolvovať v tejto škole komisionálne skúšky podľa osobitného predpisu16) za každý školský polrok.

(9)Kontrolu úrovne vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní uskutočňuje Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu.17) Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia vzdelávania a ochrany zdravia žiaka uskutočňuje škola.

(10)Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka uvedeného v odseku 2 písm. a) riaditeľ školy zruší, ak dôvody povolenia pominú. K žiadosti o zrušenie povolenia priloží zákonný zástupca súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast.

(11)Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b) riaditeľ školy zruší

a)na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka,

b)ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

c)ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,

d)ak žiaka nemožno hodnotiť podľa tohto zákona,

(12)Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. Proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok. Ak je zriaďovateľom školy obec, rozhoduje o odvolaní obec. Ak je zriaďovateľom školy iná fyzická alebo právnická osoba,

16) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ......... o základnej škole a vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ........ o gymnáziu, strednej odbornej škole a učilišti

17) § 13 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

o odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa školy rozhoduje útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý školu zriadil alebo založil.

(13)Náklady spojené s individuálnym vzdelávaním žiaka uvedeného v odseku 2 písm. b), okrem nákladov na učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené ministerstvom školstva a nákladov na činnosť školy, do ktorej bol žiak prijatý, hradí zákonný zástupca žiaka.

§ 11

Plnenie povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky alebo v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky

(1)Zákonný zástupca žiaka je povinný oznámiť riaditeľovi kmeňovej školy plnenie povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky alebo v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky. V oznámení zákonný zástupca žiaka uvedie

a)meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

b)rodné číslo žiaka,

c)názov a adresu školy, ktorú bude žiak navštevovať, ak je vopred známa,

d)ak bude žiak mimo územia Slovenskej republiky, aj predpokladanú dĺžku pobytu v zahraničí.

(2)Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku aj

a)v škole iného štátu zriadenej mimo územia Slovenskej republiky,

b)v škole zriadenej pri diplomatickej misii Slovenskej republiky,

c)v škole zriadenej pri diplomatickej misii iného štátu na území Slovenskej republiky,

d)v Európskej škole.18)

18) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z. o uzavretí Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.

(3)Ak žiak prvého stupňa základnej školy nemôže v zahraničí plniť povinnú školskú dochádzku v škole uvedenej v odseku 2 písm. a) a b), plní povinnú školskú dochádzku formou individuálneho vzdelávania.

(4)Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v škole uvedenej v odseku 2 alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, je žiakom kmeňovej školy.

(5)Zákonný zástupca žiaka je povinný prihlásiť žiaka do školy uvedenej v odseku 2 najneskôr do 15 dní od príchodu žiaka do krajiny pobytu. Doklad o prijatí žiaka do školy uvedenej v odseku 2 zašle bezodkladne riaditeľovi kmeňovej školy.

(6)Ak žiak plní povinnú školskú dochádzku v škole uvedenej v odseku 2 písm. a) alebo c) alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, vykoná skúšky v kmeňovej škole alebo v škole uvedenej v odseku 2 písm. b), a to za každý školský rok, najneskôr však po ukončení vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje primárne vzdelanie a po ukončení vzdelávacieho programu, ktorý poskytuje nižšie sekundárne vzdelanie. Ak žiak plní povinnú školskú dochádzku v škole štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o vzájomnom uznávaní primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelania, skúška sa vykonáva v rozsahu dohodnutom v uzavretej zmluve. Termín skúšky dohodne zákonný zástupca žiaka s riaditeľom školy, v ktorej má žiak skúšku vykonať. Táto skúška sa vykoná ako komisionálna skúška podľa osobitného predpisu16)

(7)Ustanovenia odsekov 3 a 6 sa nevzťahujú na občanov Slovenskej republiky, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku v Európskej škole.

(8)Žiakovi, ktorý má povolené plnenie povinnej školskej dochádzky v škole uvedenej v odseku 2 písm. a), c) a d) alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, poskytuje škola, ktorá povolenie vydala, učebnice, učebné texty a pracovné zošity na požiadanie jeho zákonného zástupcu.

(9)Riaditeľ kmeňovej školy žiaka, ktorý mal povolenie na plnenie povinnej školskej dochádzky v škole uvedenej v odseku 2 alebo spôsobom uvedeným v odseku 3, po jeho návrate zaradí do príslušného ročníka podľa výsledkov žiaka dosiahnutých v predchádzajúcom vzdelávaní.

Druhá časť

Obsah vzdelávania

Prvý diel

§ 12

Národný program vzdelávania

(1)Národný program vzdelávania rozpracúva ciele vzdelávania stanovené týmto zákonom a vymedzuje hlavné oblasti vzdelávania, zmeny v obsahu vzdelávania a prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(2)Návrh Národného programu vzdelávania vypracúva Ministerstvo školstva na obdobie siedmich rokov. Návrh Národného programu vzdelávania prerokuje Ministerstvo školstva s Kurikulárnou radou, s príslušnými organizáciami zamestnávateľov s celoslovenskou pôsobnosťou, zverejní ho na internete a zabezpečí k návrhu verejnú diskusiu.

(3)Ministerstvo školstva predloží návrh Národného programu vzdelávania na schválenie vláde Slovenskej republiky.

(4)Schválený Národný program vzdelávania ministerstvo školstva zverejní na internete.

Druhý diel

Vzdelávacie programy

§ 13

(1)Obsah a rozsah vzdelávania sa určuje vzdelávacím programom. Vzdelávacie

programy sa tvoria na úrovni štátnej a na úrovni školskej.

(2)Štátnu úroveň vzdelávacích programov predstavujú rámcové vzdelávacie programy vydávané pre každý odbor vzdelávania. Rámcové vzdelávacie programy určujú podmienky na dosiahnutie jednotlivých stupňov vzdelania.

(3)Školskú úroveň vzdelávacích programov predstavujú školské vzdelávacie programy, podľa ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(4)Rámcové a školské vzdelávacie programy vychádzajú z Národného programu vzdelávania.

§ 14

Rámcový vzdelávací program

(1)Rámcový vzdelávací program vymedzuje ciele, záväzný obsah, minimálny rozsah a podmienky vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania. Rámcové vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov, učebníc, učebných textov a pracovných zošitov a sú záväzným základom pre určenie výšky normatívnych príspevkov pre školu na kalendárny rok19).

(2)Rámcový vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona, Národným programom vzdelávania a zodpovedá

a)súčasným vedeckým poznatkom pedagogiky a psychológie o účinných metódach, prostriedkoch a formách vzdelávania primeraných veku a pohlaviu žiaka,

b)súčasnému stavu rozvoja jednotlivých oblastí vedy, umenia a profesijných činností, ktorých základy a uplatnenie má vzdelávanie sprostredkovať,

c)etickým, duchovným a občianskym hodnotám, vychádzajúcich z tradície a spoločenského konsenzu.

(3)Rámcové vzdelávacie programy sa vypracúvajú pre každý vzdelávací odbor. Vzdelávacie odbory sa označujú číselným kódom a názvom a tvoria sústavu vzdelávacích odborov.

(4)Sústavu vzdelávacích odborov určuje Ministerstvo školstva po prerokovaní s Kurikulárnou radou a s príslušnými organizáciami zamestnávateľov s celoslovenskou pôsobnosťou. Príslušné vzdelávacie odbory v pôsobnosti

19) § 4 ods. 1 zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

iných ústredných orgánov štátnej správy, zaradí ministerstvo školstva do sústavy vzdelávacích odborov s ich predchádzajúcim súhlasom.

(5)Rámcový vzdelávací program vypracúva Ministerstvo školstva v súčinnosti s odborníkmi z vedy a praxe pre jednotlivé vzdelávacie odbory v predprimárnom, primárnom, nižšom sekundárnom, vyššom sekundárnom, odbornom, úplnom odbornom a vyššom odbornom vzdelávaní. Rámcové vzdelávacie programy pre vzdelávacie odbory v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vypracúva príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(6)Rámcový vzdelávací program obsahuje najmä

a)ciele vzdelávania záväzné pre jednotlivé stupne vzdelania,

b)povinný minimálny obsah vzdelávania rozčlenený do vzdelávacích oblastí,

c)rozsah vzdelávania určený minimálnym časovým limitom pre jednotlivé vzdelávacie oblasti,

d)vzdelávacie štandardy záväzné pre jednotlivé stupne vzdelania,

e)organizáciu a formy vzdelávania,

f)materiálno-technické zabezpečenie,

g)personálne zabezpečenie,

h)podmienky ochrany bezpečnosti a zdravia pri vzdelávaní,

i)špecifickú úpravu pri zameraní školy na jednotlivé vzdelávacie oblasti alebo podľa špeciálnych vzdelávacích potrieb žiakov,

j)zásady pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

(7)Rámcový vzdelávací program Ministerstvo školstva schváli a vydá po súhlasnom vyjadrení Kurikulárnej rady. Schválený rámcový vzdelávací program zverejní Ministerstvo školstva obvyklým spôsobom a na internete. Zároveň určí lehotu a spôsob na zosúladenie školských vzdelávacích programov s rámcovými vzdelávacími programami.

(8)Rámcové vzdelávacie programy pre vzdelávacie odbory v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy schváli a vydá príslušný ústredný orgán štátnej správy.

§ 15

Školský vzdelávací program

(1)Vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa schválených školských vzdelávacích programov.

(2)Školský vzdelávací program obsahuje najmä

a)druh a typ školy,

b)možnosti zabezpečenia odborného vzdelávania,

c)poslanie školy,

d)profil absolventa,

e)učebný plán rozčlenený podľa ročníkov pre jednotlivé stupne vzdelania,

f)vzdelávacie štandardy rozčlenené podľa stupňov vzdelania,

g)obsahovú štruktúru podľa § 17 odsek 5,

h)učebný plán, obsahovú štruktúru a vzdelávacie štandardy pre externú formu primárneho alebo nižšieho sekundárneho vzdelávania pre občanov podľa § 32 odsek 10, pre pomaturitné a nadstavbové štúdium,

i)používané učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky,

j)organizačné formy a metódy výučby,

k)formy spolupráce s komunitou a inými fyzickými a právnickými osobami,

l)školský poriadok a vnútorné predpisy školy,

m)systém kontroly a hodnotenia plnenia školského programu,

n)systém rozvoja kvality,

o)pravidlá pri prijímaní žiakov,

p)podmienky postupu do vyššieho ročníka,

q)spôsob zabezpečenia prestupu žiaka z inej školy,

r)materiálno-technické zabezpečenie,

s)personálne zabezpečenie,

t)podmienky pre zabezpečenie vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami,

u)podmienky poskytovania štipendií a hmotného zabezpečovania žiakov.

(3)Návrh školského vzdelávacieho programu po prerokovaní s pedagogickými zamestnancami školy predloží riaditeľ školy zriaďovateľovi školy. Ak škola nie je zaradená v sieti škôl, vypracuje školský vzdelávací program zriaďovateľ.

(4)Zriaďovateľ predloží návrh po vyjadrení rady školy vzdelávaciemu expertovi na vydanie osvedčenia.

(5)Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona, so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s rámcovými vzdelávacími programami pre vzdelávacie odbory, v ktorých škola vzdelávanie zabezpečuje. Tento súlad posudzuje vzdelávací expert uvedený v §19.

(6)Po vydaní osvedčenia schvaľuje školský vzdelávací program zriaďovateľ.

(7)Riaditeľ školy schválený školský vzdelávací program vydá a zverejní na prístupnom mieste. Schválený školský vzdelávací program je verejná listina.

§ 16

Individuálny vzdelávací plán

(1)Vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho plánu môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy.

(2)Vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním, z dôvodu tehotenstva, materstva alebo z iných vážnych dôvodov.

(3)Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho

vzdelávacieho plánu tak, aby bol tento v súlade so školským vzdelávacím programom kmeňovej školy.

(4)Individuálny vzdelávací plán sa vypracuje v spolupráci s pedagogickými zamestnancami. Individuálny vzdelávací plán schvaľuje riaditeľ školy.

§ 17

Vzdelávacie štandardy, učebné plány a obsahová štruktúra

(1)Vzdelávací štandard je súčasťou vzdelávacieho programu. Určuje požiadavky na osvojenie si vzdelávacích poznatkov a základných spôsobilostí, ktoré je potrebné dosiahnuť, aby dieťa alebo žiak mohol pokračovať vo vzdelávacom programe, ukončiť vzdelávací program alebo aby mu mohol byť priznaný stupeň vzdelania.

(2)Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na

a)obsahové vzdelávacie štandardy, ktoré určujú konkrétny obsah vzdelávania,

b)výkonové vzdelávacie štandardy, ktoré určujú úrovne dosiahnutia obsahových štandardov; určujú sa tri úrovne dosiahnutia štandardov: základná, stredná, a pokročilá.

(3)Stupeň vzdelania môže byť priznaný žiakovi iba na základe dosiahnutia príslušných vzdelávacích štandardov.

(4)Učebný plán je súčasťou školského vzdelávacieho programu. Obsahuje zoznam vyučovacích predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania s vymedzením ich rozsahu vo vyučovacích hodinách v jednom týždni. Učebný plán rešpektuje povinný minimálny časový limit pre jednotlivé vzdelávacie oblasti príslušných rámcových vzdelávacích programov a maximálny povolený časový limit vyjadrený počtom hodín v jednom týždni.

(5)Obsahová štruktúra je konkretizáciou tematických oblastí učebného plánu. Obsahuje konkrétne tematické celky zaradené do jednotlivých vyučovacích predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania.

(6)Učebné plány a obsahová štruktúra pre jednotlivé druhy a typy škôl sa vytvárajú na školskej úrovni a upravujú obsah vzdelávania nad rámec povinného minimálneho obsahu a rozsahu vzdelávania určeného príslušnými rámcovými vzdelávacími programami v nadväznosti na nové poznatky vyplývajúce z rozvoja vedy, umenia a profesijných činností, zo špecifických podmienok školy, z potrieb a záujmov detí a žiakov a ich zákonných zástupcov a komunity.

§ 18

Učebnice, učebné texty a pracovné zošity

(1)Pri vzdelávaní podľa tohto zákona sa používajú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania podľa tohto zákona, Národným programom vzdelávania a rámcovými vzdelávacími programami pre príslušné vzdelávacie odbory ako aj so vzdelávacími štandardami pre jednotlivé stupne vzdelania, ak ďalej nie je uvedené inak.

(2)Učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1, obsahujú osvedčenie o súlade, ktoré vydá ministerstvo školstva, prípadne iné ústredné orgány štátnej správy, ktoré schvaľujú a vydávajú rámcové vzdelávacie programy pre príslušné odbory vzdelávania, ak ďalej nie je uvedené inak.

(3)Zoznam učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorým bolo vydané osvedčenie o súlade uvedené v odseku 2, zverejňuje ministerstvo školstva vo svojom publikačnom prostriedku a na internete.

(4)Pri vzdelávaní sa môžu používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity ktoré neobsahujú osvedčenie o súlade, ak spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1. To neplatí pre učebnice prispôsobené pre deti alebo žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

(5)O použití učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pri vzdelávaní rozhoduje riaditeľ školy po prerokovaní s pedagogickými zamestnancami.

(6)Podrobnosti o tvorbe, vydávaní osvedčení a spôsobe používania učebníc, učebných textov a pracovných zošitov ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Tretí diel

Osvedčenie školských vzdelávacích programov

§ 19

(1)Vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa schválených školských programov. Schváleniu školského vzdelávacieho programu predchádza vydanie osvedčenia o súlade školského vzdelávacieho programu s rámcovým vzdelávacím programom.

(2)Osvedčenie na školské vzdelávacie programy vydá vzdelávací expert.

(3)Vzdelávací expert je fyzická osoba, ktorá má kvalifikačné predpoklady učiteľa primárneho, nižšieho alebo vyššieho sekundárneho vzdelávania, ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, prax desať rokov v príslušnom odbore a úspešne vykonal skúšku pred Kurikulárnou radou.

(4)Vzdelávacieho experta vymenúva minister školstva na návrh Kurikulárnej rady na obdobie piatich rokov.

(5)Funkcia vzdelávacieho experta je nezlučiteľná s funkciou

a)člena Kurikulárnej rady,

b)vedúceho zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy.

(6)Riaditeľ školy a zriaďovateľ školy nesmie ako vzdelávací expert vydať osvedčenie o súlade školského vzdelávacieho programu, ktorý sám predložil ako žiadateľ.

(7)Funkcia vzdelávacieho experta zaniká :

a)uplynutím funkčného obdobia,

b)vzdaním sa funkcie,

c)ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

d)pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

e)v prípadoch podľa odseku 5, ak vzdelávací expert do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,

f)smrťou.

(8)Podrobnosti o potrebnej praxi, vykonaní skúšky vzdelávacieho experta, jeho ďalších činnostiach v súlade s týmto zákonom, odmene za jeho činnosti, podmienkach registrácie a vedenia zoznamu vzdelávacích expertov, upraví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(9)Žiadosť o osvedčenie školského vzdelávacieho programu predkladá zriaďovateľ školy ( ďalej len „žiadateľ“ ) vzdelávaciemu expertovi, zapísanému v zozname expertov do 31. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom sa má školský vzdelávací program uplatniť. Žiadosť obsahuje návrh školského vzdelávacieho programu, vypracovaného podľa § 15 ods. 2 tohto zákona.

(10)V lehote 90 dní od doručenia žiadosti je povinný vzdelávací expert rozhodnúť o súlade školského vzdelávacieho programu s rámcovým vzdelávacím programom a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona.

(11)Ak je školský vzdelávací program v súlade s príslušnými rámcovými vzdelávacími programami a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona, rozhodne vzdelávací expert o vydaní osvedčenia o súlade školského vzdelávacieho programu. Rozhodnutie, ktorým sa vydalo osvedčenia o súlade, vyznačí vzdelávací expert na jednom vyhotovení školského vzdelávacieho programu. Vyznačenie obsahuje dátum rozhodnutia, podpis vzdelávacieho experta

a odtlačok pečiatky. Uvedené vyhotovenie doručí vzdelávací expert žiadateľovi.

(12)Ak školský vzdelávací program nie je v súlade s príslušnými rámcovými vzdelávacími programami a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona, vzdelávací expert konanie preruší, uvedie návrhy na doplnenie alebo zmenu jeho obsahu a poučí žiadateľa o lehote na opravu školského vzdelávacieho programu. Prerušiť konanie môže vzdelávací expert najdlhšie na 30 dní.

(13)O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nevydaní osvedčenia školského vzdelávacieho programu môže zriaďovateľ podať opravný prostriedok v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Kurikulárnej rade.

(14)Platnosť osvedčenia o súlade školského vzdelávacieho programu s rámcovými vzdelávacími programami a s princípmi a cieľmi podľa tohto zákona končí

a)pre školy, ktoré zabezpečujú vzdelávanie v osemročných a dlhšie trvajúcich vzdelávacích cykloch, po uplynutí jedného vzdelávacieho cyklu, najneskôr však po 10 rokoch odo dňa jeho schválenia,

b)pre školy, ktoré zabezpečujú vzdelávanie v kratších ako osemročných vzdelávacích cykloch, po uplynutí dvoch vzdelávacích cyklov, najneskôr však po 10 rokoch odo dňa jeho schválenia,

c)zmenou Národného vzdelávacieho programu a rámcových vzdelávacích programov,

d)na návrh zriaďovateľa na základe žiadosti rady školy.

(15)Zoznam vydaných osvedčení zverejňuje ministerstvo školstve v elektronickej podobe.

Štvrtý diel

§ 20

Kurikulárna rada

(1)Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom vlády pri tvorbe a napĺňaní Národného vzdelávacieho programu a rámcových vzdelávacích programov.

(2)Kurikulárnu radu zriaďuje vláda Slovenskej republiky.

(3)Kurikulárna rada má 21 členov (ďalej len „členovia rady“), ktorých vymenúva a odvoláva vláda z členov týchto troch skupín

a)deviatich členov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady učiteľa predprimárneho, primárneho, nižšieho alebo vyššieho sekundárneho vzdelávania, majú ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a prax desať rokov v príslušnom odbore, a to na návrh škôl podľa tohto zákona a profesijných organizácií pedagogických zamestnancov,

b)deviatich členov, ktorí pôsobia vo funkcii profesora alebo docenta v študijných programoch v skupine odborov učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy, a to na návrh vysokých škôl,

c)troch členov na návrh organizácií zamestnávateľov s celoslovenskou pôsobnosťou.

(4)Funkcia člena Kurikulárnej rady je nezlučiteľná so zamestnaním na ministerstve školstva.

(5)Vláda vymenúva členov rady na šesť rokov; možno ich vymenovať najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Pri prvom vymenovaní členov podľa tohto zákona sa žrebom určí jedna tretina členov rady z každej zo skupín uvedenej v odseku 3, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a obdobne jedna tretina členov rady, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch.

(6)Členovia Kurikulárnej rady volia spomedzi seba predsedu a podpredsedu.

(7)Členstvo v Kurikulárnej rade zaniká

a)uplynutím funkčného obdobia jej člena,

b)vzdaním sa členstva na základe písomnej žiadosti,

c)odvolaním člena,

d)v prípadoch uvedených v odseku 4, ak člen rady do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,

e)smrťou člena.

(8)Vláda môže člena rady odvolať na návrh ministra školstva, ak člen rady

a)neplní svoje povinnosti vyplývajúce z jeho členstva, alebo

b)bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

(9)Ak členstvo niektorého člena rady zanikne pred uplynutím jeho funkčného obdobia a vláda v tomto čase vymenuje na jeho miesto nového člena rady, funkčné obdobie člena rady sa skončí dňom, ktorým by uplynulo funkčné obdobie pôvodne vymenovaného člena rady.

(10)Kurikulárna rada môže zriaďovať na plnenie svojich úloh pracovné skupiny.

(11)Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda Kurikulárnej rady po schválení v Kurikulárnej rade; predsedu pracovnej skupiny vymenúva z členov rady.

(12)Podrobnosti o činnosti Kurikulárnej rady a jej pracovných skupín upraví štatút, ktorý schvaľuje vláda.

(13)Činnosť Kurikulárnej rady materiálne, finančne a administratívne zabezpečuje ministerstvo školstva.

(14)Činnosť členov komisie a jej pracovných skupín je úkonom vo všeobecnom záujme.20) Zamestnávateľ im na návrh ministra školstva poskytne odmenu a cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.21) Finančné prostriedky na odmenu a cestovné náhrady uhradí zamestnávateľovi ministerstvo školstva.

(15)Kurikulárna rada najmä

a)prerokúva Národný program vzdelávania a prijíma k nemu návrhy a vyjadrenia,

20) § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.

21) Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

b)vyjadruje súhlas s rámcovými vzdelávacími programami,

c)prerokúva sústavu vzdelávacích odborov a prijíma k nej návrhy a vyjadrenia,

d)zriaďuje pracovnú skupinu na vykonanie skúšok,

e)podľa výsledku skúšok podá ministrovi školstva návrh na vymenovanievzdelávacích expertov,

f)predkladá ministrovi školstva vlastné podnety v oblasti vzdelávania.

Tretia časť

Organizácia a formy vzdelávania

Prvý diel

Organizácia vzdelávania

§ 21

Vyučovacia hodina

(1)Vyučovacia hodina je základnou organizačnou jednotkou vzdelávania.

(2)Vyučovacia hodina trvá spravidla 45 minút.

(3)Dĺžka vyučovacích hodín a prestávok je určená školským vzdelávacím programom. Celkové trvanie maximálneho počtu vyučovacích hodín v minútach v jednom týždni nesmie časovo presiahnuť súčet maximálneho počtu hodín uvedených v odseku 5 alebo 6.

(4)Rámcový vzdelávací program určí maximálny počet vyučovacích hodín v jednom týždni.

(5)Maximálny počet vyučovacích hodín v jednom týždni je pre žiakov škôl poskytujúcich

a)predprimárne vzdelávanie v nultom ročníku a primárne vzdelávanie v prvom až druhom ročníku najviac 22,

b)primárne vzdelávanie v treťom až piatom ročníku najviac 26,

c)nižšie sekundárne vzdelávanie v šiestom a siedmom ročníku najviac 30,

d)nižšie sekundárne vzdelávanie v ôsmom a deviatom ročníku najviac 32,

e)odborné vzdelávanie najviac 33,

f)vyššie sekundárne vzdelávanie, úplné odborné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie najviac 35,

(6)Maximálny počet vyučovacích hodín pre žiakov škôl v odboroch vzdelávania, v ktorých súčasťou prijímacieho konania je skúška na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo talentu, je 40 hodín v jednom týždni.

(7)Rámcový vzdelávací program určí povinný minimálny počet vyučovacích hodín pre jednotlivé vzdelávacie oblasti a stupne vzdelávania tak, aby ich súčet v minútach poskytoval škole možnosť doplniť obsah vzdelávania spôsobom uvedeným v § 17 odseku 5 a 6.

§ 22

Vyučovací jazyk

Vyučovacím jazykom v školách podľa tohto zákona je štátny jazyk Slovenskej republiky22), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 23

Vzdelávanie národnostných menšín

(1)Deťom a žiakom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelávanie v ich jazyku23) za podmienok uvedených v odseku 2.

(2)Vzdelávanie detí a žiakov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje

22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23) Čl. 34 Ústavy č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

a)v školách a triedach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, v ktorých sa vzdelávací proces zabezpečuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,

b)v školách a triedach s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, v ktorých sa vyučuje predmet jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania je štátny jazyk; v týchto školách a triedach sa môžu aj niektoré ďalšie predmety alebo iné časti obsahu vzdelávania vyučovať v jazyku národnostnej menšiny.

(3)Súčasťou vzdelávania v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra.

§ 24

Bilingválne vzdelávanie

(1)Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len „bilingválne vzdelávanie“). Cudzím jazykom na účely tohto zákona sa rozumie jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V školách, v ktorých sa uskutočňuje bilingválne vzdelávanie, je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk.

(2)V školách a v triedach, v ktorých sa uskutočňuje bilingválne vzdelávanie, je súčasťou povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.

(3)V školách a v triedach, v ktorých sa uskutočňuje bilingválne vzdelávanie, sa niektoré predmety alebo iné časti obsahu vzdelávania vyučujú v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku.

(4)Vyučovací jazyk školy, v ktorom sa zabezpečuje vyučovanie predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania, môže byť jazykom, v ktorom sa vykonávajú skúšky.

(5)Pomer vyučovania predmetov alebo iných častí obsahu vzdelávania v štátnom jazyku a v cudzom jazyku určí rámcový vzdelávací program.

§ 25

Organizácia školského roka

(1)Školský rok sa začína 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

(2)Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po skončení ktorého nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.

(3)Obdobie školského vyučovania sa začína 2. septembra a končí sa 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasleduje obdobie školských prázdnin ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.

(4)Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa začína 2. septembra a končí sa 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka a druhý školský polrok sa začína 1. februára a končí sa 30. júna príslušného kalendárneho roka. Vzdelávanie sa v školách zabezpečuje v päťdennom vyučovacom týždni, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)V období školského vyučovania môže riaditeľ školy určiť zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, okrem dní prázdnin najviac päť dní voľna.

(6)V období školského vyučovania môže ministerstvo školstva zo závažných dôvodov, najmä klimatických alebo organizačných, vyhlásiť mimoriadne voľno.

(7)V dňoch pracovného pokoja, vrátane štátom uznaných sviatkov, sa na školách nevyučuje.

(8)Obdobie školských prázdnin pre žiakov trvá v príslušnom školskom roku najviac 60 pracovných dní. Termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka pre jednotlivé druhy a typy škôl určí pre každý školský rok ministerstvo školstva.24)

§ 26

Zmeny v priebehu vzdelávania

24) § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

V priebehu vzdelávania sa umožňuje žiakovi a primerane dieťaťu

a)prestup do inej školy

b)zmena odboru vzdelávania,

c)opakovanie ročníka,

d)postup do vyššieho ročníka,

e)prerušenie štúdia žiakovi, ktorý ukončil plnenie povinnej školskej dochádzky,

f)zanechanie štúdia žiakovi, ktorý ukončil plnenie povinnej školskej dochádzky.

Druhý diel

§ 27

Formy vzdelávani a

(1)Vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou alebo externou formou.

(2)Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.

(3)Externá forma sa realizuje ako prezenčné (večerné, diaľkové) štúdium, dištančné štúdium alebo kombinované štúdium.

(4)Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho plánu.

(5)Poldenná forma vzdelávania je organizovaná len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6)Celodenná forma vzdelávania je organizovaná v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(7)Týždenná forma vzdelávania je vzdelávanie uvedené v odseku 6 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

(8)Večerná forma vzdelávania je organizovaná pravidelne niekoľkokrát v týždni, v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

(9)Diaľková forma vzdelávania je organizovaná spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

(10)Dištančná forma vzdelávania nahrádza priamy kontakt učiteľa so žiakom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

(11)V školách zabezpečujúcich vyššie sekundárne vzdelávanie alebo vyššie odborné vzdelávanie možno dennú formu kombinovať s externou formou (ďalej len „kombinované štúdium“).

(12)Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku sa vzdelávanie organizuje len dennou formou.

(13)Dĺžka externej formy vzdelávania je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma vzdelávania.

(14)Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

Štvrtá časť

Sústava škôl zabezpečujúcich stupne vzdelania

§ 28

Stupne vzdelania

(1)Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho časti môže dieťa alebo žiak dosiahnuť tieto stupne vzdelania :

a)predprimárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy predprimárneho vzdelávania určí rámcový vzdelávací program. Školami zabezpečujúcimi predprimárne vzdelávanie sú materská škola a základná škola.

b)primárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy primárneho vzdelávania určí rámcový vzdelávací program. Školou zabezpečujúcou primárne vzdelávanie je základná škola.

c)nižšie sekundárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy nižšieho sekundárneho vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi nižšie sekundárne vzdelávanie sú základná škola, učilište, osemročné gymnázium a stredná odborná škola.

d)vyššie sekundárne vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy vyššieho sekundárneho vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi vyššie sekundárne vzdelávanie sú gymnázium a stredná odborná škola.

§ 29

Stupne odborného vzdelávania

(1)Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho časti môže žiak dosiahnuť okrem stupňa vzdelania uvedeného v § 28 aj:

a)odborné vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy odborného vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi odborné vzdelávanie sú učilištia a stredné odborné školy.

b)úplné odborné vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy úplného odborného vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi úplné odborné vzdelávanie sú stredné odborné školy a učilištia.

c)vyššie odborné vzdelanie; ciele a záväzné vzdelávacie štandardy vyššieho sekundárneho vzdelávania určia rámcové vzdelávacie programy. Školami zabezpečujúcimi vyššie odborné vzdelávanie sú stredné odborné školy.

§ 30

Druhy škôl

(1)Školy, ktoré zabezpečujú vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom školských vzdelávacích programov tvoria sústavu škôl.

(2)Sústavu škôl tvorí

a)materská škola,

b)základná škola,

c)učilište,

d)gymnázium,

e)stredná odborná škola.

(3)Druhy škôl sa môžu členiť na typy najmä podľa zamerania na jednotlivé vzdelávacie oblasti nad povinný minimálny obsah a rozsah uvedený v rámcovom vzdelávacom programe alebo podľa špeciálnych vzdelávacích potrieb žiakov, prípadne aj podľa vzdelávacích odborov.

(4)Školy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) sú právnickými osobami. Materské školy, neplnoorganizované základné školy uvedené v § 32 odseku 6 písm. b) sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

(5)Základná škola a materská škola sa môžu spájať do jednej právnickej osoby, ktorou je základná škola s materskou školou.

(6)Školy majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť.25) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.

(7)V školách nie je povolená činnosť politických strán a politických hnutí a ani ich propagácia.

(8)V školách sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s princípmi, cieľmi a obsahom vzdelávania a reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický alebo morálny vývin detí a žiakov.

§ 31

Materská škola

25) Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.747/2004 Z. z.

(1)Materská škola zabezpečuje vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu pre deti, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť podľa tohto zákona.

(2)Materská škola nezabezpečuje plnenie povinnej školskej dochádzky.

(3)Vzdelávanie v materských školách môže byť uskutočňované aj s priamou účasťou zákonných zástupcov.

(4)Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu v materskej škole získa absolvent predprimárne vzdelanie. Dokladom o získaní predprimárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie s doložkou, na ktorej materská škola uvedie príslušný stupeň vzdelania.

(5)Materské školy sa členia na typy podľa zamerania alebo podľa špeciálnych vzdelávacích potrieb detí uvedených v odseku 6.

(6)Typy materských škôl, ktoré sa zriaďujú pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú:

a)materská škola pre deti so zrakovým postihnutím,

b)materská škola pre deti so sluchovým postihnutím,

c)materská škola pre deti s telesným postihnutím,

d)materská škola pre deti pre deti s chybami a poruchami reči,

e)materská škola pre deti s poruchami správania,

f)materská škola pre deti s autizmom,

g)materská škola pre deti s mentálnym postihnutím,

h)materská škola pre deti s nadaním,

i)materská škola pre deti pri zdravotníckom zariadení

(7)Podrobnosti o zriadení materských škôl, organizácii a priebehu vzdelávania upraví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom26).

§ 32

26) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. .......... o materskej škole.

Základná škola

(1)Základná škola zabezpečuje vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorého úspešné absolvovanie poskytuje primárne a nižšie sekundárne vzdelanie, ak má škola zriadený nultý ročník aj predprimárne vzdelanie.

(2)Základná škola zabezpečuje plnenie povinnej školskej dochádzky.

(3)Základná škola sa člení na prvý a druhý stupeň.

(4)Prvý stupeň základnej školy tvorí prvý až piaty ročník, ak má škola zriadený nultý ročník tvorí prvý stupeň nultý až piaty ročník. Prvý stupeň základnej školy zabezpečuje primárne vzdelávanie, okrem nultého ročníka, v ktorom sa zabezpečuje predprimárne vzdelávanie. Úspešným absolvovaním časti školského vzdelávacieho programu pre nultý ročník získa absolvent predprimárne vzdelanie. Dokladom o získaní predprimárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie s doložkou, na ktorej škola uvedie dosiahnutý stupeň vzdelania. Úspešným absolvovaním časti školského vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy získa absolvent primárne vzdelanie. Dokladom o získaní primárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie s doložkou, na ktorej škola uvedie dosiahnutý stupeň vzdelania. Získanie primárneho vzdelania je predpokladom pokračovania vzdelávania v časti školského vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy alebo vo vzdelávacích programoch iných škôl podľa tohto zákona, zabezpečujúcich nižšie sekundárne vzdelávanie.

(5)Druhý stupeň základnej školy tvorí šiesty až deviaty ročník. Druhý stupeň základnej školy zabezpečuje nižšie sekundárne vzdelávanie. Úspešným absolvovaním časti školského vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy získa absolvent nižšie sekundárne vzdelanie. Dokladom o získaní nižšieho sekundárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie s doložkou, na ktorej škola uvedie dosiahnutý stupeň vzdelania. Získanie nižšieho sekundárneho vzdelania je predpokladom pokračovania vzdelávania

vo vzdelávacích programoch škôl, zabezpečujúcich vyššie sekundárne vzdelávanie.

(6)Základné školy sa členia na

a)základné školy so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizované základné školy“),

b)základné školy, ktoré nemajú všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizované základné školy“).

(7)Vzdelávanie v neplnoorganizovaných základných školách len s prvým stupňom sa môže organizovať aj v triedach, v ktorých sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa.

(8)Základné školy sa môžu členiť na typy základných škôl podľa zamerania alebo podľa špeciálnych vzdelávacích potrieb žiakov uvedených v odseku 9.

(9)Typy základných škôl, ktoré sa zriaďujú pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú:

a)základná škola pre deti so zrakovým postihnutím,

b)základná škola pre deti so sluchovým postihnutím,

c)základná škola pre deti s telesným postihnutím,

d)základná škola pre deti pre deti s chybami a poruchami reči,

e)základná škola pre deti s poruchami správania,

f)základná škola pre deti s autizmom,

g)základná škola pre deti s mentálnym postihnutím,

h)základná škola pre deti s nadaním,

i)základná škola pre deti pri zdravotníckom zariadení

(10)Pre občanov, ktorí nezískali v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie, môže základná škola organizovať externú formu vzdelávania na získanie príslušného stupňa vzdelania. Úspešným absolvovaním externej formy vzdelávacieho programu pre príslušný stupeň vzdelávania získa absolvent primárne alebo nižšie

sekundárne vzdelanie. Dokladom o získaní primárneho alebo nižšieho sekundárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie s doložkou, na ktorej škola uvedie príslušný stupeň vzdelania. Pre osoby odsúdené a vykonávajúce trest odňatia slobody sa toto vzdelávanie organizuje v detašovaných triedach27) základných škôl v ústavoch pre výkon trestu.

(11)Podrobnosti o zriadení základných škôl, prijímaní na vzdelávanie, ukončovaní vzdelávania, o organizácii a priebehu vzdelávania určí Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 33

Učilište

(1)Učilište zabezpečuje vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorého úspešné absolvovanie poskytuje odborné vzdelanie alebo úplné odborné vzdelanie. Učilište môže zabezpečovať aj nižšie sekundárne vzdelávanie pre žiakov s ukončeným primárnym vzdelaním.

(2)Učilište zabezpečuje plnenie povinnej školskej dochádzky.

(3)Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu získa absolvent odborné vzdelanie. Dokladom o získaní odborného vzdelania podľa tohto zákona je osvedčenie o zaškolení, osvedčenie o zaučení alebo vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list. Dokladom o získaní úplného odborného vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie o maturitnej skúške.

(4)Učilištia sa môžu členiť na typy podľa vzdelávacích odborov, zamerania alebo podľa špeciálnych vzdelávacích potrieb žiakov uvedených v odseku 5.

(5)Typy učilíšť, ktoré sa zriaďujú pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú:

a)praktické školy a

b)odborné učilištia.

27) § 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(6)Pri učilištiach možno zriaďovať strediská praktického vyučovania28), v ktorých sa zabezpečuje odborná prax. Strediská praktického vyučovania môžu plniť úlohy pri zabezpečovaní výrobných a hospodárskych činností, služieb a podnikateľských činností v súlade so svojim účelovým poslaním. Strediská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie žiakom učilíšť na základe zmluvných vzťahov.

(7)Podrobnosti o zriadení učilíšť, prijímaní na vzdelávanie, ukončovaní vzdelávania, o organizácii a priebehu vzdelávania určí Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 34

Gymnázium

(1)Gymnáziá sa delia na gymnáziá s osemročným štúdiom a ostatné gymnáziá.

(2)Gymnáziá zabezpečujú vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorého úspešné absolvovanie poskytuje vyššie sekundárne vzdelanie, gymnáziá s osemročným štúdiom zabezpečujú aj nižšie sekundárne vzdelávanie.

(3)Nižšie sekundárne vzdelávanie sa zabezpečuje v prvom až štvrtom ročníku gymnázií s osemročným štúdiom. Úspešným absolvovaním časti školského vzdelávacieho programu pre prvý až štvrtý ročník gymnázií s osemročným štúdiom získa absolvent nižšie sekundárne vzdelanie. Dokladom o získaní nižšieho sekundárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie s doložkou, na ktorej škola uvedie dosiahnutý stupeň vzdelania. Získanie nižšieho sekundárneho vzdelania je predpokladom na pokračovanie vzdelávania vo vyšších ročníkoch gymnázií s osemročným štúdiom alebo na pokračovanie vzdelávania vo vzdelávacích programoch iných škôl, zabezpečujúcich vyššie sekundárne vzdelávanie, odborné vzdelávanie alebo úplné odborné vzdelávanie.

28) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. ................ o strediskách odbornej praxe.

(4)Vyššie sekundárne vzdelávanie sa zabezpečuje v piatom až ôsmom ročníku gymnázií s osemročným štúdiom a v ostatných gymnáziách. Úspešným absolvovaním časti školského vzdelávacieho programu pre piaty až ôsmy ročník gymnázií s osemročným štúdiom a školských vzdelávacích programov ostatných gymnázií získa absolvent vyššie sekundárne vzdelanie. Dokladom o získaní vyššieho sekundárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie o maturitnej skúške.

(5)Gymnáziá zabezpečujú plnenie povinnej školskej dochádzky.

(6)Podrobnosti o zriadení osemročných a ostatných gymnázií, prijímaní na vzdelávanie, ukončovaní vzdelávania, o organizácii a priebehu vzdelávania určí Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 35

Stredné odborné školy

(1)Stredná odborná škola zabezpečuje vzdelávanie prostredníctvom školského vzdelávacieho programu, ktorého úspešné absolvovanie poskytuje odborné vzdelanie alebo úplné odborné vzdelanie, v špecifických prípadoch uvedených v odseku 8 aj nižšie sekundárne vzdelanie. Stredná odborná škola môže zabezpečovať aj vyššie odborné vzdelávanie.

(2)Úspešným absolvovaním školského vzdelávacieho programu získa absolvent odborné vzdelanie alebo úplné odborné vzdelanie. Dokladom o získaní odborného vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list, dokladom o získaní úplného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Získanie úplného odborného vzdelania je predpokladom na pokračovanie vzdelávania vo vzdelávacích programoch, ktoré zabezpečujú úroveň vyššieho odborného vzdelávania v príslušnom odbore vzdelávania.

(3)Stredné odborné školy môžu zabezpečovať aj vzdelávanie poskytujúce stupeň vyššieho odborného vzdelania. Úspešným absolvovaním časti školského vzdelávacieho programu pre príslušný stupeň vzdelania získa absolvent

vyššie odborné vzdelanie. Dokladom o získaní vyššieho odborného vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.

(4)Stredné odborné školy zabezpečujú plnenie povinnej školskej dochádzky.

(5)Stredné odborné školy sa členia na typy podľa odborov vzdelávania.

(6)Typy stredných odborných škôl, ktoré sa zriaďujú pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú nasledovné

a)stredná škola pre žiakov so zrakovým postihnutím,

b)stredná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím,

c)stredná škola pre žiakov s telesným postihnutím.

(7)Pri stredných odborných školách možno zriaďovať strediská praktického vyučovania28), v ktorých sa zabezpečuje odborná prax. Strediská praktického vyučovania môžu plniť úlohy pri zabezpečovaní výrobných a hospodárskych činností, služieb a podnikateľských činností v súlade so svojim účelovým poslaním. Strediská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie žiakom stredných odborných škôl na základe zmluvných vzťahov.

(8)Riaditeľ strednej odbornej školy môže poskytovať žiakom finančné zabezpečenie formou odmien získaných za vykonávanie prác v rámci vzdelávania.

(9)Konzervatórium je špecifickým typom strednej odbornej školy, ktorá môže zabezpečovať aj nižšie sekundárne vzdelávanie. Úspešným absolvovaním časti školského vzdelávacieho programu pre nižšie sekundárne vzdelávanie, získa absolvent príslušný stupeň vzdelania. Dokladom o získaní nižšieho sekundárneho vzdelania podľa tohto zákona je vysvedčenie s doložkou, na ktorej škola uvedie dosiahnutý stupeň vzdelania. Získanie nižšieho sekundárneho vzdelania je predpokladom na pokračovanie vzdelávania v časti školského vzdelávacieho programu zabezpečujúceho úplné odborné vzdelávanie alebo na vzdelávanie vo vzdelávacích programoch iných škôl, zabezpečujúcich vyššie sekundárne vzdelávanie alebo odborné vzdelávanie.

(10)Stredná odborná škola môže zabezpečovať aj pokračovanie vzdelávania pre absolventov, ktorí získali odborné vzdelanie alebo úplné odborné vzdelanie.

Pokračovanie vzdelávania sa organizuje externou formou nadstavbového alebo pomaturitného štúdia.

(11)Nadstavbové štúdium organizuje stredná odborná škola za účelom získania úplného odborného vzdelania.

(12)Pomaturitné štúdium organizuje stredná odborná škola za účelom doplnenia úplného odborného vzdelania zvýšením kvalifikácie v absolvovanom vzdelávacom odbore alebo získaním kvalifikácie v inom vzdelávacom odbore.

(13)Podrobnosti o zriadení stredných odborných škôl, prijímaní na vzdelávanie, ukončovaní vzdelávania, o organizácii a priebehu vzdelávania určí Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Piata časť

Hodnotenie vzdelávania

§ 36

Hodnotenie vzdelávania sa vykonáva na úrovni školy a na úrovni detí a žiakov.

§ 37

Hodnotenie školy

(1)Hodnotenie vzdelávania na úrovni školy sa uskutočňuje ako interné a externé.

(2)Interné hodnotenie školy sa vykonáva podľa systému kontroly a hodnotenia plnenia školského vzdelávacieho programu uvedeného v § 15 odsek 2 písm. m) a je podkladom pre vyhotovenie správy podľa osobitného predpisu29). Interné hodnotenie školy podľa predchádzajúcej vety je súčasne jedným z podkladov pre hodnotenie Štátnou školskou inšpekciou. Za interné hodnotenie školy zodpovedá riaditeľ školy rade školy30) a zriaďovateľovi.

29) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 9/2006 Z.z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení.

30) § 24 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

(3)Externé hodnotenie školy vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu.31)

§ 38

Hodnotenie detí a žiakov

(1)Hodnotenie vzdelávania na úrovni detí a žiakov sa uskutočňuje ako interné a externé.

(2) Interné hodnotenie detí a žiakov pozostáva z priebežného hodnotenia, ktoré sa vykonáva podľa osobitných predpisov16) v súlade so systémom hodnotenia uvedeného v školskom vzdelávacom programe v § 15 odsek 2 písm. m). Za interné hodnotenie detí a žiakov zodpovedajú pedagogickí zamestnanci riaditeľovi.

(3) Externé hodnotenie detí a žiakov sa vykonáva za účelom overovania dosiahnutia úrovne vzdelávacích štandardov záväzných pre jednotlivé stupne vzdelania uvedené v § 14 odsek 6 písm. d). Za externé hodnotenie detí a žiakov zodpovedá Ministerstvo školstva. Externé hodnotenie detí a žiakov upravuje všeobecne záväzný právny predpis16).

Šiesta časť

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a iných ústredných orgánov štátnej správy

§ 39

31) § 12 a nasl. zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(1)Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a iných ústredných orgánov štátnej správy sú

a)školy pri diplomatických misiách Slovenskej republiky,

b)školy v zriaďovateľskej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy uvedené v odseku 2.

(2)Školami v zriaďovateľskej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy sú najmä

a)školy Policajného zboru,

b)školy požiarnej ochrany,

c)školy Zboru väzenskej a justičnej stráže,

d)vojenské školy.

§ 40

Školy pri diplomatických misiách Slovenskej republiky

(1)Pri diplomatických misiách Slovenskej republiky sa môže zriadiť :

a)základná škola,

b)gymnázium.

(2)Školy pri diplomatických misiách Slovenskej republiky zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

(3)Školy uvedené v odseku 1 vo veciach povinnej školskej dochádzky a vo veciach všeobecne pedagogických riadi ministerstvo školstva.

(4)Vzdelávanie v školách uvedených v odseku 1 sa uskutočňuje podľa rámcových vzdelávacích programov.

§ 41

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy

(1)Školy uvedené v § 39 odseku 2 zriaďuje, riadi a zrušuje príslušný ústredný orgán štátnej správy; vo veciach všeobecne pedagogických postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(2)Pôsobnosť vo veciach škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy v školstve, vykonáva voči školám uvedených v odseku 1 príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(3)Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl uvedených v odseku 1 ustanovujú osobitné predpisy32)

(4)Podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl uvedených v odseku 1, o vzdelávaní, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní rámcových a školských vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia, o hodnotení a klasifikácii, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole vzdelávacieho procesu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá príslušný ústredný orgán štátnej správy po dohode s ministerstvom školstva.

Siedma časť

Vzdelávanie cudzincov

§ 42

(1)Vzdelávanie podľa tohto zákona sa poskytuje za rovnakých podmienok ako občanom Slovenskej republiky :

a)deťom, ktoré sú štátnymi občanmi iného štátu alebo sú bez štátnej príslušnosti s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,33)

b)deťom, ktoré sú azylantmi, alebo žiadateľmi o udelenie azylu na území Slovenskej republiky34),

32) Napríklad zákon č.73/1998 Z. z. o Štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č.315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č.4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

33) Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a zmene a doplnení niektorých zákonov.

34) Zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

c)deťom, ktoré sú odídencami alebo žiadateľmi o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky34)

d)deťom cudzincov, ktorým bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí35).

(2)Pre deti uvedené v odseku 1 môže zriaďovateľ zriadiť školy alebo v rámci školy jednotlivé triedy s možnosťou pôsobenia asistenta učiteľa.

(3)Pre zaradenie detí uvedených v odseku 1 do vzdelávacieho procesu v školách podľa tohto zákona sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.

(4)Deti uvedené v odseku 1 zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania vyučovacieho jazyka školy; deti uvedené v odseku 1 písm. b) a c) zaraďuje najneskôr do troch mesiacov od podania žiadosti o udelenie azylu alebo žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska.

(5)Pre deti uvedené v odseku 1 písm. b) a c), ktorých školská dochádzka podľa zákonov Slovenskej republiky je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(6)Pre deti vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré sú deťmi osôb so štátnou príslušnosťou iného štátu Európskej únie, ktorí získali povolenie k pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodov vykonávania pracovnej činnosti, zabezpečí príslušný orgán štátnej správy v spolupráci so zriaďovateľom školy, v ktorého územnom obvode majú povolený pobyt

a)bezplatnú prípravu na ich začlenenie do vzdelávania v školách, ktorá zahrňuje aj vyučovanie slovenského jazyka

b)vyučovanie materinského jazyka a oboznámenie sa s kultúrou krajiny ich pôvodu.

(7)Ustanovenia tohto zákona o povinnej školskej dochádzke neplatia pre deti osôb iných štátov, ktorým bol povolený prechodný pobyt podľa osobitného

35) Zákon č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

predpisu33) a preukázali príslušným orgánom, že ich deti plnia povinnú školskú dochádzku v zmysle tohto zákona spôsobom, ktorý je v súlade s právom štátu, ktorého sú občanmi.

(8)Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí zabezpečujú vzdelávanie detí uvedených v odseku 1 odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečí príslušný orgán štátnej správy, v ktorého územnej pôsobnosti sa uskutočňuje vzdelávanie týchto detí.

Ôsma časť

Zamestnanci škôl

Prvý diel

Pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci škôl

§ 43

Zamestnancami škôl podľa tohto zákona sú:

a)pedagogickí zamestnanci a

b)nepedagogickí zamestnanci.

Druhý diel

Pedagogickí zamestnanci

§ 44

Pedagogickými zamestnancami sú zamestnanci, ktorí vykonávajú priamu vzdelávaciu činnosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom36) alebo výchovnú, poradenskú a terapeutickú činnosť v školách.

36) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. ......... o rozsahu vyučovacej činnosti pedagogických zamestnancov.

§ 45

Predpoklady výkonu práce pedagogických zamestnancov

(1)Pedagogickým zamestnancom je fyzická osoba, ktorá

a)má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

b)je bezúhonná,

c)má zdravotnú spôsobilosť,

d)spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon činnosti, ktorú má vykonávať,

e)preukázala ovládanie slovenského jazyka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za

a)úmyselný trestný čin,

b)trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti pedagogického zamestnanca a

c)trestné činy stanovené osobitným predpisom,37) pokiaľ sa na neho nepozerá, ako by nebol odsúdený.

(3) Bezúhonnosť preukazuje fyzická osoba pred vznikom prvého pracovnoprávneho vzťahu predložením odpisu registra trestov38) nie starším ako tri mesiace.

§ 46

Ovládanie slovenského jazyka

(1)Fyzická osoba, ktorá získala požadovanú kvalifikáciu ustanovenú týmto zákonom v inom vyučovacom jazyku ako slovenskom a pôsobí v škole

37) § 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o vykonaní práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

38) Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov.

s vyučovacím jazykom slovenským, je povinná preukázať ovládanie slovenského jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo slovenského jazyka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)Skúšku zo slovenského jazyka organizujú a zabezpečujú vysoké školy39), ktoré majú priznané právo konať štátne skúšky v študijných programoch slovenský jazyk a literatúra alebo učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a organizácie ďalšieho vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl podľa osobitného predpisu.40)

(3)Obsah, rozsah a podmienky skúšky zo slovenského jazyka určujú fakulty a organizácie poskytujúce ďalšie vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl na úrovni potrebnej na vyučovanie aprobačných predmetov alebo študijného odboru.

(4)Skúška nenahradzuje kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra v školách podľa tohto zákona.

(5)Ustanovenie odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov, ktorí sú cudzincami a zabezpečujú vzdelávanie v cudzom jazyku alebo vyučovanie cudzieho jazyka v školách podľa tohto zákona.

§ 47

Kvalifikačné predpoklady pedagogických zamestnancov

(1)Kvalifikačnými predpokladmi na účely tohto zákona je vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorý ministerstvo školstva určí všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2)Požadovaným vzdelaním sa rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa príslušných študijných odborov41) pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov škôl.

39) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

40) § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41) §§ 51, 52 a 53 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

(3)Osobitný kvalifikačný predpoklad vymedzuje ďalšie požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov, ktorý ministerstvo školstva určí všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4)Kvalifikácia občanov členských štátov Európskej únie a občanov ostatných štátov sa uznáva podľa osobitného predpisu.42)

§ 48

Kategorizácia pedagogických zamestnancov

(1)Kategórie pedagogických zamestnancov sú

a)učiteľ,

b)vychovávateľ,

c)asistent učiteľa a asistent vychovávateľa,

d) výchovno-poradenský a terapeuticko-výchovný zamestnanec.

(2)Učiteľ je pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva priamu vzdelávaciu činnosť.

(3)Vychovávateľ je pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva priamu výchovnú činnosť v zariadeniach43) zriadených pri školách pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku.

(4)Asistent učiteľa asistuje pri vzdelávacej činnosti. Podieľa sa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových, zdravotných, sociálnych a kultúrnych znevýhodnení detí a žiakov vo vzdelávacom procese.

(5)Asistent vychovávateľa asistuje pri priamej výchovnej činnosti v zariadeniach43) zriadených pri školách pre žiakov, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku. Podieľa sa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových, zdravotných, sociálnych a kultúrnych znevýhodnení detí a žiakov vo vzdelávacom procese.

42 Zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

43 § 6 zákona č. 279/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

(6)Výchovno-poradenský a terapeuticko-výchovný zamestnanec podporujú vzdelávaciu a výchovnú činnosť prostredníctvom diagnostických, intervenčných, poradenských, terapeutických a metodicko-konzultačných aktivít vo vzťahu k deťom, žiakom, zákonným zástupcom a ostatným pedagogickým zamestnancom.

§ 49

Učiteľ predprimárneho vzdelávania

(1)Učiteľ predprimárneho vzdelávania je pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe zameranom na pedagogiku predškolského veku v odbore predškolská a elementárna pedagogika,

b)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe zameranom na učiteľstvo pre deti predškolského veku v odbore predškolská a elementárna pedagogika, alebo

c)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

(2)Učiteľ predprimárneho vzdelávania je aj pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva priamu vzdelávaciu činnosť zameranú na deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe zameranom na pedagogiku predškolského veku v odbore špeciálna pedagogika,

b)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe zameranom na učiteľstvo pre deti predškolského veku v odbore špeciálna pedagogika, alebo

c)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

§ 50

Učiteľ primárneho vzdelávania

(1)Učiteľ primárneho vzdelávania je pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady

a)získaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe zameranom na učiteľstvo pre prvý stupeň základnej školy v odbore predškolská a elementárna pedagogika,

b) pre vyučovanie cudzích jazykov, umeleckých a výchovných predmetov získaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v príslušných jednopredmetových študijných programoch v odbore učiteľstvo akademických predmetov alebo učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov, alebo

c)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

(2)Učiteľ primárneho vzdelávania je aj pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva priamu vyučovaciu činnosť zameranú na deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe zameranom na učiteľstvo pre prvý stupeň základnej školy v odbore špeciálna pedagogika alebo

b)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

§ 51

Učiteľ nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania

(1)Učiteľ nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania je pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo akademických predmetov,

b)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo profesijných predmetov,

c)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov, alebo

d)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

(2)Učiteľ nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorý vykonáva priamu vyučovaciu činnosť, zameranú na žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo akademických predmetov a v odbore špeciálna pedagogika,

b)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo profesijných predmetov a v odbore špeciálna pedagogika,

c)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov a v odbore špeciálna pedagogika, alebo

d)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

(3)Učiteľ nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorý vykonáva priamu vyučovaciu činnosť pri realizácii odborného výcviku, odbornej praxe a praktického vyučovania, spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe zameranom na učiteľstvo praktickej prípravy v odbore učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy,

b)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe zameranom na učiteľstvo praktickej prípravy v odbore učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy a v odbore špeciálna pedagogika, alebo

c)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

(4)Učiteľ nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorý vykonáva priamu vyučovaciu činnosť pri realizácii športovej prípravy, spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe zameranom na telesnú výchovu v odbore učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov a 2. trénerskej triedy,

b)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe zameranom na trénerstvo v odbore šport,

c)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe zameranom na telesnú výchovu v odbore učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov a 2. trénerskej triedy, alebo

d)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

§ 52

Vychovávateľ

(1)Vychovávateľ je pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore pedagogika,

b)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore pedagogika,

c)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore predškolská a elementárna pedagogika,

d)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo akademických predmetov, učiteľstvo profesijných predmetov, učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov, alebo

e)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

(2)Vychovávateľ, ktorý vykonáva priamu výchovnú činnosť zameranú na deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore špeciálna pedagogika,

b)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore pedagogika a v odbore špeciálna pedagogika,

c)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore pedagogika a v odbore špeciálna pedagogika,

d)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore predškolská a elementárna pedagogika a v odbore špeciálna pedagogika,

e)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo akademických predmetov, učiteľstvo profesijných predmetov, učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov a v odbore špeciálna pedagogika, alebo

f)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

§ 53

Asistent učiteľa a asistent vychovávateľa

(1)Asistent učiteľa a asistent vychovávateľa je pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore predškolská a elementárna pedagogika,

b)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore učiteľstvo akademických predmetov a učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov, alebo

c)vzdelania podľa doteraz platných predpisov.

§ 54

Výchovno-poradenský a terapeuticko-výchovný zamestnanec

(1)Výchovno-poradenskí a terapeuticko-výchovní zamestnanci sú

a)školský špeciálny pedagóg,

b)školský liečebný pedagóg,

c)školský sociálny pedagóg a

d) školský psychológ.

(2)Školský špeciálny pedagóg je pedagogický zamestnanec, ktorý plní úlohy špeciálnopedagogického poradenstva, prevencie a intervencie vo vzťahu

k deťom a žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a ich zákonným zástupcom, ako aj ďalším pedagogickým zamestnancom škôl.

(3)Školský liečebný pedagóg je pedagogický zamestnanec, ktorý plní úlohy liečebnopedagogického poradenstva, prevencie a intervencie vo vzťahu k deťom a žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a ich zákonným zástupcom, ako aj ďalším pedagogickým zamestnancom škôl.

(4)Školský sociálny pedagóg je pedagogický zamestnanec, ktorý plní úlohy sociálnopedagogického poradenstva, prevencie a intervencie vo vzťahu k deťom a žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a ich zákonným zástupcom, ako aj ďalším pedagogickým zamestnancom škôl.

(5) Školský psychológ je pedagogický zamestnanec, ktorý plní úlohy psychologickej intervencie, diagnostiky a poradenstva vo vzťahu k deťom, žiakom a ich zákonným zástupcom a učiteľom a zabezpečuje kontaktný servis s ďalšími psychologickými službami mimo rámca školy.

(6)Výchovno-poradenský a terapeuticko-výchovný zamestnanec je pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady získaním

a)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore pedagogika,

b)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore pedagogika,

c)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore špeciálna pedagogika,

d)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore špeciálna pedagogika,

e)vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore liečebná pedagogika,

f)vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore liečebná pedagogika,

g) vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom programe v odbore psychológia,

h) vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom programe v odbore psychológia, alebo

i)vzdelania podľa doteraz platných predpisov

Tretí diel

Nepedagogickí zamestnanci

§ 55

(1)Nepedagogickými zamestnancami sú technicko-hospodárski a prevádzkoví zamestnanci.

(2)Nepedagogickým zamestnancom sa môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady podľa osobitného predpisu.44)

§ 56

Technicko-hospodárski a prevádzkoví zamestnanci

Technicko-hospodárski a prevádzkoví zamestnanci škôl na účely tohto zákona sú zamestnanci podľa osobitných predpisov.45)

Deviata časť

§ 57

Spoločné ustanovenia

44) § 3 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.

45) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a doplnení.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní46), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 58

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.

§ 59

Prechodné ustanovenia

(1)Vzdelávanie v školách sa uskutočňuje do 1. septembra 2011 podľa učebných plánov a učebných osnov schválených ministerstvom školstva.

(2)Učebné plány a učebné osnovy vydané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov sa menia za účelom zosúladenia s týmto zákonom.

(3)Piaty ročník základných škôl od 1. septembra 2006 bude zaradený do prvého stupňa základných škôl.

(4)S účinnosťou od 1. septembra 2011 počnúc prvým a šiestym ročníkom základných škôl, prvým ročníkom a piatym ročníkom gymnázií s osemročným štúdium, prvým ročníkom stredných odborných škôl, učilíšť a ostatných gymnázií sa vzdelávanie zabezpečuje podľa školských vzdelávacích programov podľa tohto zákona.

(5)Stupne vzdelania získané podľa doterajších predpisov, zostávajú nedotknuté.

(6)Národný vzdelávací program musí byť schválený do 1. septembra 2007.

(7)Rámcové vzdelávacie programy musia byť vydané do 1. septembra 2009.

(8)Školy podľa tohto zákona musia mať schválené školské vzdelávacie programy do 1. septembra 2011.

46) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( správny poriadok ) v znení neskorších predpisov.

(9)Riaditelia škôl podľa tohto zákona sú povinní do 1. septembra 2009 absolvovať odbornú prípravu zameranú na prípravu školských vzdelávacích programov. Odbornú prípravu riaditeľa školy môže vykonávať len vzdelávacia inštitúcia akreditovaná podľa osobitného zákona47).

(10)Prvé rokovanie Kurikulárnej rady zvolá minister školstva do 31. augusta 2007.

(11)Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.

(12)Asistent učiteľa alebo asistent vychovávateľa musí splniť požiadavky odbornej a pedagogickej spôsobilosti uvedené v § 53 najneskôr do 1. septembra 2011.

(13)Materská škola zriadená podľa doterajších predpisov15) ako školské zariadenie sa účinnosťou tohto zákona stáva školou.

(14)Združená stredná škola zriadená podľa doterajších predpisov sa účinnosťou tohto zákona mení na strednú odbornú školu.

Desiata časť

§ 60

Záverečné ustanovenia

Zrušujú sa:

1.Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č.188/1988 Zb., zákona č.171/1990 Zb., zákona č.522/1990 Zb., zákona č. 230/1994 Z. z., zákona č. 231/1994 Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z. zákona č. 334/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z.,

47) Zákon č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z.z.

zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z. a zákona č. 5/2005 Z. z.

2.Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov

3.Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách

4.Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl

5.Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách.

Čl. II

Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 475/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 5 odsek 3 sa za písm. j) vkladá nové písmeno k), ktoré znie:

„k)umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho vzdelávacieho plánu,“.

2.V § 5 odsek 6 sa za slová „Riaditeľ školského zariadenia“ vkladajú slová „a riaditeľ materskej školy“.

3.V § 5 odsek 6 sa vkladajú písmená e) a f), ktoré znejú:

e)prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy,

f)ukončení dochádzky dieťaťa do materskej školy.“

4.V § 13 odsek 1 sa za slová „podmienok vrátane“ vkladajú slová „individuálneho vzdelávania a“.

5.§ 27 vrátane nadpisu sa vypúšťa.

Čl. III

Zákon č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z.z., zákona č. 230/2000 Z.z., zákona č. 202/2001 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 334/2002 Z.z a zákona č.596/2003 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 2 ods.4 sa vypúšťa posledná veta.

2.V § 4 ods. 2 sa vypúšťajú slová „predškolské zariadenia,“.

3.§ 5 sa vypúšťa.

4.V § 8 ods.1 sa slová „predškolských zariadení“ nahrádzajú slovami „materských škôl“.

5.V § 24 ods.2 sa slová „predškolskom zariadení“ nahrádzajú slovami „materskej škole“.

6.V § 26 ods. 2 sa za slová „štátna jazyková škola“ dopĺňa „základná umelecká škola“.

7.Za § 29 sa vkladá § 29a ktorý vrátane nadpisu znie :

Základná umelecká škola

(1)Základná umelecká škola poskytuje záujmové umelecké vzdelanie v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium v učebných a v študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania a na konzervatóriu; pripravuje aj odborne na štúdium na vysokých školách s umeleckým a umeleckopedagogickým zameraním. Základná umelecká škola neposkytuje stupeň vzdelania podľa osobitného predpisu a nezabezpečuje povinnú školskú dochádzku.

(2)Na základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné ako uvedené umelecké odbory môže škola zriadiť po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(3)Základná umelecká škola organizuje štúdium prevažne pre žiakov základnej školy; môže organizovať aj štúdium pre deti predškolského veku, žiakov a študentov stredných a vysokých škôl a dospelých. Prípravné štúdium je určené spravidla pre deti predškolského veku na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich ďalší úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Štúdium pre dospelých je určené pre občanov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť svoje umelecké vzdelanie.

(4)Štúdium hlavného predmetu sa organizuje formou individuálneho vyučovania alebo formou skupinového vyučovania. Za skupinové vyučovanie sa považuje vyučovanie, na ktorom sa zúčastňujú minimálne dvaja žiaci.

(5)V základných umeleckých školách, ktorých zriaďovateľom je orgán vykonávajúci štátnu správu v školstve, prispievajú žiaci na úhradu nákladov spojených so štúdiom takto:

a)v prípravnom štúdiu v individuálnom vyučovaní platia žiaci mesačný príspevok (ďalej len "príspevok") vo výške najmenej 2% a najviac 10% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; 12) v skupinovom vyučovaní platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1% a najviac 5% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú

osobu podľa osobitného predpisu, 12)

b) v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci príspevok vo výške najmenej 2% a najviac 10% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; 12) v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1% a najviac 5% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, 12)

c) v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške najmenej 5% a najviac 25% sumy

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; 12) v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške najmenej 5% a najviac 15% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 12) Žiaci, ktorí nemajú vlastný príjem, platia príspevok žiaka na úhradu nákladov podľa písmena b).

(6)Výšku príspevkov na príslušný školský rok podľa odseku 5 písm. a) až c) ustanoví riaditeľ školy. Finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom školy na účely zabezpečenia vzdelávacieho procesu. Príspevok sa platí vopred, spravidla do 10. dňa v mesiaci, možno ho však zaplatiť na dlhšie časové obdobie. Ak sa žiak bez vážnych dôvodov nezúčastňuje na vyučovaní, zaplatený príspevok sa nevracia. Príspevok sa vráti, ak sa v škole nevyučovalo dlhšie ako štyri týždne alebo ak sa žiak nemohol z vážnych dôvodov zúčastniť na vyučovaní dlhšie ako štyri týždne.

(7)Riaditeľ školy môže na základe písomnej žiadosti žiaka alebo jeho zákonného zástupcu a po predložení rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu 13) odpustiť príspevok.

(8)V súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách sa vzdelávanie môže poskytovať za úhradu.

(9) Podrobnosti o zriaďovaní a zrušovaní základných umeleckých škôl, organizácii štúdia, prijímaní a zaraďovaní uchádzačov do štúdia, priebehu a ukončovaní štúdia, o hodnotení a klasifikácii, komisionálnych skúškach, pedagogickej dokumentácii a súťažiach ustanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Poznámky pod čiarou k odkazom 12) a 13) znejú :

12)§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13) Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8.V § 42 sa vypúšťa odsek 6.

9.Súčasné odseky 7 a 8 v § 42 sa označujú ako odseky 6 a 7.

Čl. IV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2006 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 1 až 11 a § 21 až 61, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. septembrom 2011.

Príloha :

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

1.Smernica Rady 92/51/LHS z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelania a prípravy, ktorou sa dopĺňa Smernica 89/48/EHS.

2.Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov.

3.Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (transpozícia do 12.1.2007).

4.Smernica Rady 76/207/EHS z 9.februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok.

5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 73/2002/EHS z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 76/207/EHS o implementácií zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.

6.Smernica Rady 2000/78/EHS z 27.novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

7.Smernica Rady 2000/43/EHS z 29.júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

8.Smernica Rady 98/52/EHS o rozšírení Smernice 97/80/ES o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

9.Smernica Rady 97/80/EHS z 15.decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia.