jej boli zverené právnickou osobou. Musí ísť o trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby. Týmto poňatím trestnej zodpovednosti právnickej osoby v medzinárodných dohovoroch a právnych aktoch EÚ je Slovenská republika viazaná a transponuje ho do návrhu § 5.
Pojem „ v prospech“ je známy a používaný v ustanoveniach Trestného zákona napr. v § 124,125,126, 266,267,268, 275,277,299,326,342. Môže mať majetkovú i nemajetkovú povahu. Kde sa vyžaduje jeho majetková povaha, návrh ju takto výslovne vymedzuje, napr. u trestu prepadnutia majetku. Rozsah majetkového prospechu a jeho limit je definovaný v § 124 a nasl. Trestného zákona. Požiadavka prospechu nie je upravená ako motív konania a nie je závislá od subjektívnej stránky konania osoby uvedenej v odseku 1 a 2.
Trestné činy uvedené v § 4 návrhu sú všetky trestnými činmi úmyselnými. Preto ich osoby uvedené v § 5 ods. 1,2 musia spáchať úmyselne, ako to definuje Trestný zákon v § 15. U činu uvedeného v § 5 ods. 2 písm.a) postačuje u osoby uvedenej v odseku 1 nedbanlivosť podľa § 16 Trestného zákona. Kontrolná činnosť, ktorú nevykonala, musela jej byť uložená právnym predpisom alebo interným predpisom , nepostačuje vyvodzovať jej kontrolnú povinnosť zo situácie či z okolností. Trestný čin, ktorý umožnila, musí byť spáchaný úmyselne.
Ak je zistené, že trestný čin spáchala niektorá z uvedeného okruhu osôb, jej identifikácia nie je podmienkou trestnej zodpovednosti právnickej osoby.
Osoby uvedené v § 5 ods. 1,2 sú vždy osobami fyzickými. Pod pojmom štatutárny orgán a dozorný orgán sa mieni prípad, že týmto orgánom je len jedna osoba. Ak ide o kolektívny orgán, musí spáchať trestný čin „jeho člen“, teda opäť fyzická osoba.
Ak uvedená osoba svojím konaním nenaplnila všetky znaky trestného činu uvedeného v § 4, nebude právnická osoba trestne zodpovedná a môže byť výnimočne zodpovedná napr. len za porušenie predpisu upravujúceho jej administratívne povinnosti. Právnická osoba
nebude zodpovedná ani vtedy, ak perfektný trestný čin spáchaný osobou uvedenou v § 5 ods.1,2 nesmeroval k prospechu právnickej osoby.
Ak ostane nepochybné, že bol spáchaný v prospech právnickej osoby trestný čin uvedený v § 4 osobou uvedenou v § 5 ods. 1,2 nie je trestné stíhanie takej osoby a jeho výsledok pre trestné stíhanie právnickej osoby rozhodujúci, napr. ukončenie zmierom, znemožnenie trestného stíhania útekom, smrťou alebo usmrtením fyzickej osoby. Prekážkou trestného stíhania právnickej osoby nie je ani vylúčenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby podľa § 22, 23 Trestného zákona, pretože jej konanie ostáva trestným činom. Ak však nastali u fyzickej osoby okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu podľa § 24 až 30 Trestného zákona, neišlo o trestný čin u nej a preto ani u právnickej osoby. Nezávislosť trestnej zodpovednosti fyzickej osoby na trestnej zodpovednosti právnickej osoby je upravená Trestným zákonom a nie je predmetom úpravy v tomto zákone.
Ak podnikateľ je fyzickou osobou, predkladaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa na jeho konanie nevzťahuje.
Pojem neplatnej spoločnosti v odseku 3 je definovaný v § 68a Obchodného zákonníka..
Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, spolupáchateľovi a účastníkovi, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.
Ustanovenia § 6 a § 7 upravujú len odchylné postupy, ktoré vyžaduje povaha právnických osôb – ide o podmienky účinnej ľútosti, o úpravu premlčania výkonu trestu,