D Ô V O D O V Á S P R Á V A

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá z dôvodu potreby prebratia Smerníc ES/EÚ, plnenia úloh uložených v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 a z dôvodu poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

V čl. I návrhu zákona sa navrhujú tieto zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení

- transponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorú je potrebné prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 8. októbra 2005; v tejto súvislosti sa novo upravuje definícia platobnej neschopnosti zamestnávateľa, a to na základe rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau, a rozširuje sa okruh zamestnávateľov podliehajúcich povinnému garančnému poisteniu o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva fyzickú osobu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce budú mať z garančného poistenia zamestnávateľa z dôvodu jeho platobnej neschopnosti nárok na dávku garančného poistenia,

- novo sa definuje okruh povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát, ide o fyzické osoby starajúce sa o dieťa do 6 rokov veku, starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov a o osoby poberajúce peňažný príspevok za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby,

- zabezpečenie adresnosti platieb poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom a súčasné ustanovenie povinnosti fyzických osôb, za ktoré platí poistné na povinné dôchodkové poistenie štát, podať prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu začatia starostlivosti o dieťa do 6 rokov, z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo z dôvodu poberania peňažného príspevku pri opatrovaní ťažko zdravotne postihnutej osoby, osobitne,

-prerušenie povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby počas dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej po uplynutí 52 týždňov dočasnej pracovnej neschopnosti,

-zachovanie ochrannej lehoty len pre poistenkyňu, ktorej zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, na účely nároku na nemocenské a materské,

-zjednotenie spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie zárobkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok,

-prepočítanie sumy starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bez obmedzenia najvyššou výmerou, pri súčasnom zohľadnení sumy priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10 000 Sk,

-zmena podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok,

-novo sa definujú podmienky nároku, trvanie nároku a zánik nároku na invalidný dôchodok, súčasne sa novo ustanovuje potrebný počet rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku od 28 do 34 rokov a u poistencov nad 34 rokov sa ustanovuje obdobie dôchodkového poistenia potrebné na nárok na invalidný dôchodok na desať rokov,

-v súlade s novými poznatkami z medicínskej praxe sa navrhuje nová príloha č. 4,

-uvoľnenie vdovských dôchodkov a vdoveckých dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004, ktoré sa vyplácali v nižšej sume alebo sa nevyplácali vôbec z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými do 31. decembra 2003,

-priznanie vdoveckých dôchodkov mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004,

-zvýšenie sirotského dôchodku z 30 % na 40 % z dôchodku zomrelého rodiča,

-poskytovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku, po dovŕšení 65 rokov jej poberateľa,

-nová právna úprava, ktorou sa zabezpečuje, aby do priemerného osobného mzdového bodu na určenie sumy starobného dôchodku sa zahŕňala aj suma úrazovej renty, a to z dôvodu zániku nároku na úrazovú rentu po dovŕšení dôchodkového veku poškodeného alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku a novo navrhovaných podmienok nároku na jednorazové vyrovnanie,

-podmienenie nároku na dávku v nezamestnanosti získaním najmenej dvoch rokov poistenia v nezamestnanosti pre skupinu zamestnancov, ktorí obdobie poistenia získali výkonom činnosti zamestnanca na určitú dobu a dobrovoľným dôchodkovým poistením, pri skrátení podporného obdobia na štyri mesiace.

V čl. II sa v zákone o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca navrhuje najmä vylúčenie fyzickej osoby vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody z definície zamestnanca na účely poskytovania náhrady príjmu a vylúčenie nároku na náhradu príjmu z dôvodu, že zamestnanec sa nezdržiava na mieste určenom počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára.

V čl. III návrhu zákona sa navrhuje doplnenie zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým sa zabezpečuje, aby príspevok na bývanie vždy patril občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je poberateľom starobného dôchodku.

V čl. IV návrhu zákona sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení s navrhovanými zmenami a doplneniami zákona o sociálnom poistení a zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,

- na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku.

Čl. V návrhu zákona obsahuje zmeny a doplnenia zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení

- z dôvodu potreby transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, a to najmä čl. 20 tejto smernice, ktorú bolo potrebné prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 23. septembra 2005; v tejto súvislosti sa upravujú najmä podmienky cezhraničného pôsobenia doplnkových dôchodkových spoločností v iných členských štátoch Európskej únie, Islande, Lichtenštajnsku a Nórsku a zamestnaneckých dôchodkových spoločností na území Slovenskej republiky a vykonávanie dohľadu nad ich činnosťou Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu z členského štátu Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska príslušným na vykonávanie dohľadu nad zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou,

- na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku,

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,

- vyplývajúce z poznatkov z aplikačnej praxe.

V čl. IV a čl. V návrhu zákona sa navrhuje, aby v súlade so schválenými opatreniami na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku podávala návrh na výmaz dôchodkovej správcovskej spoločnosti a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z Obchodného registra po odňatí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Národná banka Slovenska.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu:skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) - je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to vo viacerých článkoch zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení; v rámci Spoločenstva sa v oblasti upravenej návrhom zákona uplatňuje tzv. globálny prístup, ktorého cieľom nie je zosúladenie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ale dosiahnutie efektívnej koordinácie týchto systémov.

Návrh zákona plne rešpektuje štyri všeobecné právne zásady, ktorými sú aplikácia jedného zákonodarstva, rovnosť zaobchádzania, zachovanie získaných práv a spočítanie období poistenia.

- je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev, a to

a1. problematika návrhu zákona v čl. I je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev v

- Nariadení Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v platnom znení,

- Nariadení Rady (EHS) č. 574/72/EHS o postupe vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1408/71,

-Smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

-Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

-Smernici Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov v znení Smernice Rady

87/164/EHS, v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002,

-Smernici Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva,

-Smernici Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia v znení Smernice Rady 98/52/ES,

a2. problematika návrhu zákona v čl. III je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev v

- Nariadení Rady č. 574/72/EHS o postupe vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1408/71,

- Smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

- Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

a3. problematika návrhu zákona v čl. IV je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev v

-Smernici Rady 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia v znení smernice Rady 96/97/ES,

- Smernici Rady 98/49/ES o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva,

-Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

b) - nie je upravená v primárnom práve Európskej únie,

- je upravená v sekundárnom práve Európskej únie, a to

b1. problematika návrhu zákona v čl. I je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v nariadení Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

b2. problematika návrhu zákona v čl. III je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v

- nariadení Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

- Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/83 z 5. novembra 2002 týkajúcej sa životného poistenia,

b3. problematika návrhu zákona v čl. IV je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia,

c) - je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, a to vo vzťahu k problematike návrhu zákona v čl. I v

- rozsudku ESD C-34/02 Sante Pasguini gegen Istituto Nazionale della Previdenza Sociale (INP),

-rozsudku ESD C-92/02 Nina Kristiansen gegen Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening,

-rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau,

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

- pre Slovenskú republiku vyplývajú záväzky z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

- vo vzťahu k návrhu zákona nie sú upravené prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia,

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

- smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS je potrebné prebrať do 8. októbra 2005,

- smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 je potrebné prebrať do 23. septembra 2005,

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

- uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

V zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2005 Z. z. je čiastočne prebratá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskych spoločenstiev): Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1, 4 a 18

Podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov riaditeľa štátneho podniku vymenuje na základe výberového konania zakladateľ štátneho podniku. Zakladateľom štátneho podniku je ústredný orgán štátnej správy. Tento zakladateľ riaditeľa štátneho podniku z funkcie aj odvoláva.

Riaditeľ štátneho podniku nie je zamestnancom štátneho podniku, ale s účinnosťou od 31. októbra 2003 sa podľa § 19 ods. 11 cit. zákona počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a platenia príspevkov v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.

Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 4 definuje okruh zamestnancov, avšak riaditeľa štátneho podniku táto definícia neobsahuje.

Vzhľadom na to, že návrh novely zákona o štátnom podniku a návrh zákona o sociálnom poistení sa v legislatívnom procese časovo prekrývali a v súčasnosti je okruh poistených osôb definovaný v dvoch právnych predpisoch, pričom sa vo vzťahu k riaditeľovi štátneho podniku nevylučujú, odporúčame v zákone o sociálnom poistení vyššie navrhované zmeny, tak, aby s účinnosťou od 1. januára 2006 bol riaditeľ štátneho podniku zahrnutý do osobného rozsahu zamestnancov na účely sociálneho poistenia v zákone o sociálnom poistení.

Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne, že pojem „zamestnanec“ na účely zákona o sociálnom poistení bude definovaný iba v jednom právnom predpise a to v zákone o sociálnom poistení a definícia uvedená v zákone o štátnom podniku bude obsolétna.

K bodom 2 a 5

Z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje na účely garančného poistenia rozšírenie definície zamestnanca o fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a rozšírenie definície zamestnávateľa o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva takéto fyzické osoby.

K bodu 3

Podľa zákona č. 382/2004 Z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. septembra 2004, sa v spôsobe odmeňovania uplatňuje jednotný princíp (zmluvná odmena, minimálne tarifná odmena) pri určovaní odmeny bez ohľadu na osobu zadávateľa a z tohto dôvodu nie je opodstatnené rozlišovať, či znalci, tlmočníci a prekladatelia vykonávajú túto činnosť pre štátne orgány (súdy alebo iné orgány verejnej moci) alebo pre iný subjekt.

K bodu 6

Navrhuje sa novo upraviť definíciu platobnej neschopnosti zamestnávateľa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudkom ESD C-160/01 Karin Mau.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby sa nemocenské poistenie nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom priznaným z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iného podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

K bodom 8 až 12

Navrhuje sa, aby povinnému dôchodkovému poisteniu podliehali

- fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, pričom sa navrhuje zosúladiť definíciu riadnej starostlivosti o dieťa s definíciou riadnej starostlivosti podľa zákona o rodičovskom príspevku,

- fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov veku až do 18 rokov veku dieťaťa, čím dochádza u tejto skupiny osôb k výraznému predĺženiu obdobia vzhľadom na to, že podľa súčasného právneho stavu do tohto okruhu poistencov je možné zahrnúť fyzické osoby, starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotný stavom len do siedmich rokov veku dieťaťa,

- fyzická osoba, ktorej sa poskytuje príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa zákona o sociálnej pomoci v rozsahu najviac 12 rokov.

Obdobie povinného dôchodkového poistenia, získané starostlivosťou o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od šesť do 18 rokov a opatrovaním osoby za ktoré poberala peňažný príspevok za opatrovanie môže byť v úhrne najviac v rozsahu dvanástich rokov.

Z dôvodu zabezpečenia adresnosti poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom za fyzické osoby starajúce sa o dieťa a za fyzické osoby, ktorým sa poskytuje príspevok za opatrovanie, sa navrhuje, aby povinnému dôchodkovému poisteniu podliehali len tie fyzické osoby, ktoré podajú prihlášku na dôchodkové poistenie.

Súčasne sa navrhuje okruh povinne dôchodkovo poistených osôb rozšíriť o poberateľov úrazovej renty priznanej podľa zákona o sociálnom poistení, aby sa obdobie poberania úrazovej renty posudzovalo ako obdobie dôchodkového poistenia s tým, že suma poberanej úrazovej renty sa bude zohľadňovať aj pri určení výšky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Z okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb sa vypúšťajú občania vykonávajúci základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, v nadväznosti na zákon o brannej povinnosti, podľa ktorého sa táto služba fakticky skončila koncom roka 2005.

K bodu 13

Z okruhu osôb, ktoré majú nárok na úrazové dávky, sa vypúšťajú občania vykonávajúci základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, v nadväznosti na zákon o brannej povinnosti, podľa ktorého sa táto služba ukončila koncom roka 2005.

K bodom 14 až 16

Novo sa navrhuje vymedzenie osobného rozsahu garančného poistenia z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

Navrhovaným negatívnym vymedzením zamestnávateľa nepodliehajúceho povinnému garančnému poisteniu sa zabezpečuje zosúladenie s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2006.

K bodu 17

Obdobne ako v nemocenskom poistení sa navrhuje, aby sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného

podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iného podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

K bodu 19

V súvislosti s bodom 8 sa novo navrhuje úprava vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 15 ods.1 písm. c) až e).

K bodu 20

V súvislosti s bodom 14 sa navrhuje upraviť vznik a zánik povinného garančného poistenia zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 21

Vzhľadom na to, že podľa pracovnoprávnych predpisov muž- zamestnanec v prípade starostlivosti o dieťa nečerpá materskú dovolenku ale rodičovskú dovolenku sa navrhuje, aby sa povinné poistenie mužovi prerušovalo až po vyčerpaní materského.

K bodom 22 a 23

Z dôvodu jednotného uplatňovania poistného princípu sa navrhuje, aby sa u zamestnanca povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a u samostatne zárobkovo činnej osoby povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie prerušovalo odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda v období, keď už poistenec nemá nárok na nemocenské, obdobne ako je to v prípade prerušenia povinného poistenia, ak potreba ošetrovania zákonom ustanoveného okruhu fyzických osôb alebo starostlivosť o dieťa trvá dlhšie ako desať kalendárnych dní.

K bodom 24, 25, 27, 28, 31, 36 a 38

Inštitút ochrannej lehoty bol prevzatý z pôvodnej právnej úpravy nemocenského poistenia. Z dôvodu zabránenia zneužívania prostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje zachovanie ochrannej lehoty len pre poistenkyne, ktorým nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Súčasne sa navrhujú podmienky nároku na nemocenské a materské tehotnej poistenkyne po zániku nemocenského poistenia.

K bodom 26 a 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 29

Z dôvodu jednoznačnej aplikácie § 33 ods. 2 sa navrhuje ustanoviť, že ak sa obdobia nemocenského poistenia prekrývajú, započítavajú sa iba raz.

K bodu 32

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy poskytovania nemocenského s Dohovorom MOP č. 130 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe, podľa ktorého sa dávka môže obmedziť pre každý prípad pracovnej neschopnosti, nie však na menej ako 52 týždňov, sa navrhuje z § 34 vypustiť odseky 4 a 5.

K bodu 33

V navrhovanom ustanovení sa spresňuje okruh nemocensky poistených osôb a situácií, kedy sa nemocenské poskytuje počas prvých 3 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % a od štvrtého dňa 55 % z denného vymeriavacieho základu.

K bodu 34

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje sprísnenie podmienok nároku na výplatu nemocenského pri porušení liečebného režimu v prípade trvania tej istej dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade opakovaného porušenia liečebného režimu sa navrhuje vylúčenie nároku na výplatu nemocenského v rozsahu najviac 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

K bodu 35

Navrhuje sa zvýhodnenie poistenkyne, ktorá porodí ďalšie dieťa tak, že sa jej do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, v ktorom zamestnankyňa čerpá rodičovskú dovolenku a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba poberá rodičovský príspevok.

K bodu 37, 39 až 43

V nadväznosti na skúsenosti získané z aplikačnej praxe, ktoré potvrdili zneužívanie systému nemocenského poistenia sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bol pri každej situácii, ktorá podmieňuje poskytovanie nemocenskej dávky, predchádzajúci kalendárny rok s tým, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie sa vydelí počtom dní, v ktorých trvalo nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Ak poistenec v rozhodujúcom období nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo mu v predchádzajúcom kalendárnom roku netrvalo nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Zamestnancom a povinne poisteným samostatne zárobkovo činných osobám sa denný vymeriavací základ určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, platilo poistné na

nemocenské poistenie. Dobrovoľne poistenej osobe sa pravdepodobný denný vymeriavací základom určí z minimálnej mzdy, ktorá platí ku dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak má poistenec viacero nemocenských poistení a dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol iba z jedného nemocenského poistenia (alebo iba z niektorých), denný vymeriavací základ sa určí v takej výške, ktorá zodpovedá vymeriavaciemu základu v poistení, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Súčasne sa navrhuje vypustiť § 59 ako nadbytočný z dôvodu ukončenia vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnej služby.

K bodu 44

Z obdobia dôchodkového poistenia sa navrhuje vypustiť obdobie výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na dôchodok poskytovaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia silových rezortov z dôvodu aby nedošlo k duplicitnému zápočtu tohto obdobia pri dôchodkových nárokoch.

K bodu 45 a 47

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok je známy až po jeho uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. až po 31. marci. Z toho dôvodu Sociálna poisťovňa do uverejnenia všeobecného vymeriavacieho základu nemôže určiť presnú sumu dôchodku v prípade, ak ide o získanie obdobia poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, ak túto sumu je potrebné určiť v období pred uverejnením všeobecného vymeriavacieho základu v Zbierke zákonov. Aby sa zabránilo vzniku takýchto situácií, navrhuje sa, aby po vzniku nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, všeobecným vymeriavacím základom na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia bol kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

K bodu 46

Z dôvodu naplnenia pôvodného účelu predčasného starobného dôchodku sa navrhuje, aby nárok na tento dôchodok vznikol najskôr odo dňa podania žiadosti a o dôchodok bolo možné požiadať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

K bodu 48

Ustanovenia odsekov 7 a 8 v § 68 sa po uplynutí prechodného obdobia na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhujú vypustiť.

K bodu 49

Z poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe vyplynula potreba zamedziť zneužívaniu dôchodkového poistenia a preto sa navrhuje, aby poistenec nemal nárok na starobný dôchodok, ak už mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

K bodu 50 a 54

Navrhuje sa podmieniť vznik nároku na invalidný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku nakoľko dovŕšením dôchodkového veku poistenec prechádza z jedného podsystému sociálneho poistenia (invalidné poistenie) do iného podsystému sociálneho poistenia (starobné poistenie) a súčasne sa z tohto dôvodu navrhuje aj zánik nároku na invalidný dôchodok.

K bodu 51

Navrhuje sa, aby mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je rozhodujúcou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu bolo možné o 10 % zvýšiť a to nielen vo vzťahu k hornej hranici miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

K bodom 52 a 53

Novo sa ustanovuje potrebný počet rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku od 28 do 34 rokov a u poistenca nad 34 rokov sa ustanovuje potrebné obdobie dôchodkového poistenia na desať rokov.

K bodu 55 až 57

V nadväznosti na body 49 a 53 sa navrhuje zánik nároku na pozostalostné dávky určené z invalidného dôchodku zomrelého.

K bodu 58

Za účelom zlepšenia sociálnej situácie osirelých detí sa navrhuje zvýšenie sirotského dôchodku z 30% na 40 %.

K bodu 59

Navrhuje sa vznik nároku na pozostalostné dávky po doplatení dlžného poistného pozostalou osobou po zomrelej povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe.

K bodu 60

V nadväznosti na novú filozofiu poskytovania invalidného dôchodku len do dosiahnutia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, nie je odôvodnené použitie § 79, z uvedeného dôvodu sa navrhuje zo znenia zákona vypustiť.

K bodu 61

Rozšírenie okruhu osôb, ktoré nepodliehajú nemocenskému poisteniu o osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa navrhuje premietnutie tejto skutočnosti aj do § 80 ods. 1 a súčasne sa v nadväznosti na bod 52 navrhuje v § 80 vypustiť ods. 2 ako nadbytočný.

K bodu 62

Z dôvodu zániku nároku na invalidný dôchodok novo sa upravuje súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 64

Ustanovuje sa postup pri určovaní denného vymeriavacieho základu na určenie sumy jednorazového vyrovnania a jednorazového odškodnenia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Súčasne sa z dôvodu jednoznačného určenia rozhodujúceho obdobia na účely výšky úrazových dávok navrhuje, aby skutočnosťou rozhodujúcou na určenie rozhodujúceho obdobia bol deň, v ktorom zamestnanec utrpel pracovný úraz alebo deň, ktorý je v posudku príslušného zdravotníckeho zariadenia označený za deň vzniku choroby z povolania.

K bodom 65 a 66

V záujme jednoznačného spôsobu určenia denného vymeriavacieho základu na účely úrazových dávok sa navrhuje, aby denný vymeriavací základ bol zistený z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie bezprostredne pred pracovným úrazom alebo obdobie, v ktorom poškodený naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vznikla choroba z povolania upravený novo určeným koeficientom.

K bodu 67

Podľa súčasnej právnej úpravy je poskytovanie úrazového príplatku viazané na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a na výplatu nemocenského. Pre nárok na úrazový príplatok sa v súčasnosti skúma nárok na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nárok na výplatu nemocenského. Vzhľadom na to, že ak zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu nevyplatí zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, nevznikne mu nárok na úrazový príplatok sa navrhuje, aby bol nárok na úrazový príplatok viazaný len na nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a táto zásada sa premieta aj pri posúdení nároku na úrazový príplatok od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 68

Poskytovanie úrazovej renty doživotne nie je odôvodnené vzhľadom na vekom obmedzenú možnosť fyzickej osoby pracovať, preto sa navrhuje obmedziť nárok na úrazovú rentu dosiahnutím dôchodkového veku alebo priznaním predčasného starobného dôchodku. Zároveň sa navrhuje priznať poberateľovi úrazovej renty rovnaké nároky v dôchodkovom poistení ako poberateľovi invalidného dôchodku t. j. započítavať obdobie poberania úrazovej renty do obdobia dôchodkového poistenia, čím dôjde aj k zohľadneniu poberania úrazovej renty v sume dôchodkovej dávky.

K bodu 69

Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa rozširujú dôvody, pre ktoré poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty.

K bodu 70

Vypustenie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z § 89 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu, že po dovŕšení dôchodkového veku alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku poškodený nebude mať nárok na úrazovú rentu a súbeh dotknutých dôchodkových dávok a úrazovej renty nenastane.

K bodu 71

Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s osobitnou úpravou zániku nároku na úrazovú rentu v bode 71.

K bodu 72

Navrhuje sa, aby v nadväznosti na zmeny v úrazovom poistení spočívajúce v zhodnotení doby poberania úrazovej renty na účely dôchodkového poistenia zanikol nárok na poberanú úrazovú rentu dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku poškodenému.

K bodu 73

Vzhľadom na to, že poškodenému, ktorý dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok nevzniká nárok na úrazovú rentu, navrhuje sa, aby takýto poškodený mal nárok na jednorazové vyrovnanie. Rovnako sa navrhuje, aby nárok na jednorazové vyrovnanie vznikol aj poškodenému, ktorému dovŕšením dôchodkového veku nevznikol nárok na starobný dôchodok.

K bodom 74 a 75

V nadväznosti na nové podmienky nároku na úrazovú rentu sa novo ustanovujú aj podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, na ktorú zaniká nárok dňom, ktorým by zomrelý poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

K bodu 76

Z dôvodu úprav vykonaných v § 84 ods.1 sa znenie tretej a štvrtej vety vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 77

Z dôvodu nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy podmienok priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje zaviesť odkaz na príslušný právny predpis.

K bodom 78 až 80

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave podmienok nároku na dávku garančného poistenia.

K bodom 81 až 83

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave určenia maximálnej výšky dávky garančného poistenia.

K bodu 84

Navrhuje sa právna úprava uspokojovania nárokov zamestnanca z garančného poistenia vo vzťahu k Európskej únii prebratím čl. 8a ods. 1 a 2 smernice Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudku C 160/01 Karin Mau.

K bodu 85 až 94

V súvislosti s problémami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe pri posudzovaní nárokov na dávku v nezamestnanosti, najmä sezónnych zamestnancov, sa navrhuje osobitný režim

pre poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia. Navrhuje sa, aby tomuto okruhu poistencov sa dávka v nezamestnanosti poskytovala, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie získali najmenej dva roky poistenia z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo z dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a ak v tomto období neboli súčasne poistení v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.

V nadväznosti na zvýhodnenie podmienok nároku oproti všeobecnému režimu sa navrhuje, aby z pracovného pomeru na určitú dobu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v trvaní štyroch mesiacov.

Vypustením odsekov 3 a 4 v § 105 sa umožňuje spočítavať obdobia poistenia v nezamestnanosti získané z viacerých poistení do jedného rozhodujúceho obdobia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti a pre jej výpočet.

V nadväznosti na nové podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti poistenca, ktorému vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti po skončení pracovného pomeru na určitú dobu, sa novo ustanovuje aj rozhodujúce obdobie, z ktorého sa zisťuje denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti.

Pri aplikácii pôvodného znenia § 104 ods.2 sa do potrebného obdobia poistenia v nezamestnanosti nezapočítavalo obdobie dobrovoľného poistenia, získané v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poistenec zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, ak poistné nebolo zaplatené do konca tohto kalendárneho mesiaca. Z dôvodu, že táto podmienka nie je v súlade so všeobecnou lehotou splatnosti poistného, navrhuje sa v prečíslovanom § 104 ods.4, aby obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti za mesiac, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítavalo na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ak poistné bolo zaplatené v termíne bežnej splatnosti poistného.

K bodu 95

Ide o doplnenie ustanovenia vzhľadom na zmenu podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, pri ktorom sa navrhuje, aby nárok vznikol najskôr odo dňa podania žiadosti, nie spätne.

K bodu 96 a 97

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu umožnenia zníženia percentuálneho podielu zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania alebo úplné zbavenie sa

zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj u iných zodpovedných subjektov v súlade so Zákonníkom práce.

K bodu 98

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa bola kontaktnou inštitúciou nielen vo vzťahu k štátom Európskej únie, ale aj vo vzťahu k Európskemu hospodárskemu priestoru.

K bodu 99

V nadväznosti na zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý upravuje problematiku náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje nová kompetencia pre Radu riaditeľov a to schvaľovanie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

K bodu 100

Navrhuje sa zjednotenie označovania organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, začínajúce malými písmenami.

K bodu 101

Vzhľadom na vylúčenie osôb, ktoré dosiahli dôchodkový vek z okruhu osôb, ktoré podliehajú invalidnému poisteniu, sa navrhuje v nadväznosti na túto zmenu aj spresnenie okruhu poistencov, ktorí nie sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie.

K bodu 102

V súvislosti so zavedením adresnosti poistného na dôchodkové poistenie, sa tieto skutočnosti premietajú aj v právnej úprave vymedzujúcej štát ako jedného z platiteľov poistného na dôchodkové poistenie.

K bodu 103

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 104 a 105

V súvislosti so zavedením povinného dôchodkového poistenia poberateľov úrazovej renty sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa platila poistné za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

K bodom 106 a 108

Navrhuje sa rozšírenie okruhu príjmov zahrňovaných do vymeriavacieho základu zamestnanca o podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi, ktorý sa nepodieľa na základnom imaní spoločnosti alebo družstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že úhrn hrubých ročných príjmov zamestnanca je známy až po uplynutí kalendárneho roku a teda zahrnutie tohto príjmu do vymeriavacieho základu na platenie poistného v praxi nie je realizovateľné z dôvodu, že rozhodujúce obdobie zamestnanca je aktuálny kalendárny mesiac, navrhuje sa nezahŕňať do vymeriavacieho základu príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie.

K bodu 107 a 115

Podľa súčasného právneho stavu na náhradu mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru platia dva režimy a to v závislosti od toho, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu, kedy patrí do vymeriavacieho základu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vyplatená, samozrejme so zohľadnením maximálnej výšky vymeriavacieho základu v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo či bola vyplatená po skončení poistného vzťahu, kedy sa už do vymeriavacieho základu nezahŕňa, pretože je vyplatená po skončení poistného vzťahu. Z dôvodu, aby poistenec nebol znevýhodňovaný pri svojich nárokoch zo sociálneho poistenia, sa navrhuje osobitný režim určenia vymeriavacieho základu a platenie poistného z náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru, bez ohľadu na to, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu alebo po jeho skončení a tento osobitný režim platí aj pre zamestnanca, aj pre jeho zamestnávateľa.

K bodu 109

Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú nezdaniteľnou časťou základu dane príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle súčasného znenia § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe suma vymeriavacieho základu, vypočítaná z príjmu, zníženého okrem iných položiek aj o sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, znižuje o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie. Uplatnením zákona o dani z príjmu a zákona o sociálnom poistení dochádza k dvojnásobnej podpore doplnkového dôchodkového sporenia zo strany štátu, čo je potrebné považovať za neodôvodnené a preto sa navrhuje v § 138 ods. 7 vypustiť tretiu vetu.

K bodu 110

zamestnávateľa na platenie poistného na garančné poistenie s tým, že vzhľadom na to, že na odmeňovanie práce, vykonávanej na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde, vymeriavacím základom zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a na garančné poistenie je skutočná odmena zamestnanca a na jeho určenie sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnej výške.

K bodom 111 a 112

Ide o spresnenie ustanovení vo vzťahu k okruhu osôb, za ktoré platí poistné štát.

K bodu 113

Navrhuje sa obmedzenie obdobia, za ktoré Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku nielen dovŕšením dôchodkového veku ale aj priznaním predčasného starobného dôchodku.

K bodu 114

Navrhuje sa, aby vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, bol mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty, čo predstavuje 100 % hrubého zárobku, t.j., vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ platil poistné na úrazové poistenie za poškodeného zamestnanca.

K bodu 116

Podľa súčasného právneho stavu v prípade postúpenia pohľadávky Sociálna poisťovňa postupuje pri výbere tretej osoby podľa zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa pri postúpení pohľadávky neobstaráva ani tovar, ani prácu, ani služby a nevynakladá na ich obstarávanie finančné prostriedky, navrhuje sa, aby sa na výber najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou vzťahovali ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži rovnako.

K bodu 117

Navrhuje sa vypustenie osobitnej právnej úpravy uplatňovania pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania ustanovenej v § 152 zákona o sociálnom poistení z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 118

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 119

Rozširuje sa kompetencia posudkových lekárov sociálneho poistenia vo vzťahu ku kontrole dodržiavania liečebného režimu už od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nadväzne na skutočnosť, že zamestnávateľ nie je odborne spôsobilý posúdiť dodržiavanie liečebného režimu v období, v ktorom zamestnancovi poskytuje náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

K bodom 120 a 122

Navrhuje sa nové prerozdelenie poistného zaplateného na výsluhové zabezpečenie prevedené Sociálnej poisťovni zo silových rezortov z dôvodu dosiahnutia pôvodného účelu ustanovenia.

K bodu 121

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje ustanovenie vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 123

Z dôvodu zavedenia transferu zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, rozširuje sa možnosť použitia finančných prostriedkov základného fondu úrazového poistenia aj na úhradu poistného a príspevkov za poberateľov úrazovej renty.

K bodu 124

Navrhuje sa upraviť režim určenia sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pri ich postupovaní do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že zamestnávateľ tieto príspevky nezaplatil a nepredložil podklady na určenie ich sumy.

K bodu 125

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje, aby základný fond poistenia v nezamestnanosti bol určený iba na výplatu dávky v nezamestnanosti.

K bodu 126

Navrhuje sa, aby sa zo správneho fondu uhrádzali nielen penále ale aj pokuty uložené podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodom 127 až 129

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhuje sa rozdeliť kompetencie medzi ústredie a pobočky Sociálnej poisťovne.

K bodom 130, 131, 137, 138, 139, 142, 144

Navrhuje sa vytvoriť právny rámec pre určenie spôsobu komunikácie medzi Sociálnou poisťovňou a poistencami a inými subjektmi určenými zákonom o sociálnom poistení tak, aby nebolo potrebné elektronické podania potvrdzovať písomne.

K bodom 132 a 133

Uvedené zmeny § 209 a 210 sa navrhujú za účelom vyjadrenia zásady, podľa ktorej bude Sociálna poisťovňa povinná vydávať rozhodnutia vo všetkých konaniach podľa § 178 ods. 1 písm. a) a § 179 ods. 1 písm. a) a b).

K bodu 134

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť prevod finančných prostriedkov zo základného fondu nezamestnanosti do základného fondu starobného poistenia.

K bodu 135

Navrhuje sa predĺženie lehoty na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z piatich dní na desať dní od priradenia platby, vzhľadom na množstvo údajov, ktoré je potrebné spracovať.

K bodu136

Navrhuje sa , aby Sociálna poisťovňa bola povinná poskytnúť informáciu poberateľom dôchodkových dávok, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii, o možnosti požiadať o pomoc v hmotnej núdzi na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu.

K bodu 140

V nadväznosti na prijatie zákona o brannej povinnosti sa navrhuje vypustiť povinnosti vojenskej správy vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti v sociálnom poistení za občanov vykonávajúcich základnú, náhradnú a zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách a občanov SR vykonávajúcich civilnú službu.

K bodu 141

V súvislosti s podmienením vzniku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa a fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažná príspevok za opatrovanie,

podaním prihlášky na dôchodkové poistenie, sa novo navrhuje upraviť jej povinnosť odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia.

K bodom 143, 145 až 147

K bodu 148

V súvislosti s adresným poskytovaním dávok sociálneho poistenia a adresným platením poistného štátom na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa sa navrhuje uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa a fyzických osôb na príslušných tlačivách.

K bodu 149

Navrhuje sa, aby zodpovednosť v sociálnom poistení okrem poberateľa dávky sa vzťahovala aj na príjemcu dávky.

K bodu 150

Navrhuje sa upustiť od splnenia podmienky získania aspoň jedného roka zamestnania na účely zhodnotenia náhradných dôb získaných do 31. decembra 2003.

K bodu 151

Navrhuje sa, aby zamestnanie a náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, ak boli zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, sa nezhodnocovalo pre nárok na dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom poistení.

Rovnako sa navrhuje, aby sa nezhodnocovalo obdobie výkonu základnej, náhradnej alebo zdokonaľovacej služby a civilnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na účely pozostalostných dávok osobitného systému a na účely pozostalostných dávok po občanoch, na ktorých sa vzťahovala piata časť zákona o sociálnom zabezpečení.

K bodom 152 až 157

Právna úprava zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku poistencov, ktorí splnili podmienky nároku na uvedené dôchodky pred 1. januárom 2004,

upravená v zákone o sociálnom poistení, sa bude uplatňovať do 31. júla 2006. V záujme zrovnoprávnenia podmienok zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku za obdobie poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok sa s účinnosťou od 1. augusta 2006 navrhuje jednotný spôsob ich zvyšovania uvedený v § 293l.

K bodu 158

Vo vzťahu k poberateľom invalidných dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované čiastočné invalidné dôchodky priznané do 31. decembra 2003, sa navrhuje, aby do preskúmania trvania invalidity výkon činnosti zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nemal vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

K bodu 159

Navrhuje sa vylúčiť preskúmavanie trvania invalidity poberateľov invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, ktorí dovŕšili dôchodkový vek alebo tento dovŕšia do 31. decembra 2007 a to v nadväznosti na novú právnu úpravu v poskytovaní invalidného dôchodku, ktorej nadobudnutie účinnosti sa navrhuje od 1. januára 2008.

K bodu 160

Navrhuje sa postup v konaniach o náhrade za stratu na zárobku, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006.

K bodu 161

Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa prebrala od Ministerstva obrany Slovenskej republiky aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a z tohto dôvodu sa toto plnenie začleňuje medzi dávky, na ktoré štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

K bodu 162

Navrhujú sa ustanovenia prechodného charakteru.

§ 293g

Pre vznik dôchodkového poistenia po 31. júli 2006 z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo

veku od 6 do 18 rokov alebo z dôvodu poberania príspevku za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby sa vyžaduje, aby táto fyzická osoba podala prihlášku na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. augusta 2006, ak v období nadobudnutia účinnosti zákona patrila do uvedeného okruhu osôb.

Fyzická osoba, ktorá sa do 31. augusta 2006 neprihlási na dôchodkové poistenie, nebude patriť do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát.

K § 293h

Upravuje sa právny režim platobnej neschopnosti zamestnávateľa na účely garančného poistenia tak, že sa predlžujú účinky právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

K § 293i

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy nemocenského poistenia účinnej do 31. júla 2006 na dávky, ktoré sa vyplácajú k 31. júlu 2005 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni.

V záujme zachovania nárokov sa v nadväznosti na bod 35 navrhuje, aby sa obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006 na nárok na materské započítavalo do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch aj obdobie prerušenia povinného poistenia u zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, po vyčerpaní materského, a u samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.

K § 293j

Navrhuje sa, aby v období rokov pred 1. januárom 1995, v ktorom výška vymeriavacieho základu, úhrnu hrubých zárobkov, nebola limitovaná, pri určení priemerného osobného mzdového bodu sa zohľadňoval osobný mzdový bod získaný za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 najviac v hodnote 3.

K § 293k

Z dôvodu zmiernenia dôsledkov prechodu zo zabezpečovacieho systému na poistný systém sa navrhuje, aby suma starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola prepočítaná bez obmedzenia najvyššou výmerou a súčasne sa navrhuje, aby sa prehodnotila aj výška toho dôchodku, pri ktorom nebola zohľadnená suma priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10 000 Sk.

V novo určenej sume starobného dôchodku sa premietne aj úprava a valorizácie, ktoré patrili k dôchodku v jednotlivých rokoch.

Novo určený priemerný mesačný zárobok sa premietne aj vo zvýšení dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok.

K § 293l

Navrhuje sa zjednotiť spôsob zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie zárobkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok bez ohľadu na to, či bola priznaná dávka podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu, že ide o zvyšovanie dôchodkových dávok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31. júli 2006. Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje, aby suma zvýšenia zodpovedala skutočnému vymeriavaciemu základu, z ktorého bolo zaplatené poistné. Navrhovaná právna úprava sa nebude aplikovať v prípadoch tzv. porovnávacieho výpočtu, t.j. aj podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004 s tým, že poistenec má nárok na dôchodok v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.

V nadväznosti na body 45 a 47 sa navrhuje, aby sa tieto zmeny vzťahovali len na konania o nároku na predčasný starobný dôchodok začaté po 31. júli 2006.

V súvislosti s novou prílohou č. 4, ktorou sa novo ustanovuje percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa umožňuje poberateľovi invalidného dôchodku, ktorého invaliditu už Sociálna poisťovňa preskúmala, požiadať o nové preskúmanie podľa tejto prílohy.

Navrhuje sa uvoľnenie vdovských a vdoveckých dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004, ktoré sa vyplácali v nižšej sume alebo sa nevyplácali vôbec z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými do 31. decembra 2003.

V nadväznosti na bod 57 sa navrhuje režim zvýšenia sirotského dôchodku, priznaného podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 podľa toho, či ide o jednostranne osirelé alebo obojstranne osirelé dieťa.

Sirotské dôchodky priznané od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 sa navrhuje zvýšiť od augustovej splátky z 30 % na 40 % dôchodku zomrelého rodiča.

K § 293m

Navrhuje sa, aby invalidný dôchodok poistenca, ktorý dovŕši dôchodkový vek v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, sa od dovŕšenia dôchodkového veku považoval za starobný dôchodok a aby sa tento starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po dovŕšení dôchodkového veku nezvyšoval.

V súlade so zásadou, že invalidný dôchodok patrí poistencovi v období jeho ekonomickej aktivity, t.j. do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, navrhuje sa, aby na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nárok na invalidný dôchodok zanikol dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Súčasne sa rieši súbeh nárokov na vlastný starobný dôchodok a a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok.

Nárok na pozostalostné dôchodky vymerané v období pred 1. januárom 2008 z invalidného dôchodku zomrelého, nezanikajú dňom, v ktorom by bol zomrelý dovŕšil dôchodkový vek.

K § 293n

Navrhuje sa priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a nevznikol alebo zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na vdovecký dôchodok sa navrhuje podmieniť dovŕšením dôchodkového veku najneskôr do troch rokov od smrti manželky alebo invaliditou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výšku vdoveckého dôchodku pevnou sumou, ktorej výška je určená výškou vdoveckého dôchodku platnou v roku 2003 upravenou indexom valorizácie v roku 2004, 2005 a 2006. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok.

K § 293o

Podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003 nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity poškodenému zanikol priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo dovŕšením 65 rokov veku. Táto právna úprava poškodeného zabezpečila tzv. náhradou za stratu na dôchodku v sume rozdielu medzi starobným dôchodkom, na ktorý by poškodenému bol vznikol nárok, keby nebol utrpel pracovný úraz alebo keby neochorel na chorobu z povolania a starobným dôchodkom, na ktorý poškodenému vznikol nárok na základe ním nadobudnutých nárokov. Novou právnou úpravou úrazového poistenia účinnou od 1. januára 2004 nebola náhrada za stratu na dôchodku prevzatá z dôvodu, že poskytovanie úrazovej renty patrilo doživotne.

Na základe prechodného ustanovenia § 260 ods. 1 bola poškodeným, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo u nich vznikla choroba z povolania za účinnosti právnej úpravy, podľa ktorej z uvedených dôvodov zanikol nárok na úrazovú rentu, táto odňatá. Z dôvodu zabezpečenia odškodnenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania dotknutej skupine poškodených, sa navrhuje obnovenie výplaty odňatej úrazovej renty a jej ďalšie poskytovanie

aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku, čím sa navrhuje doživotná výplata úrazovej renty, na ktorú vznikol nárok pred 1. januárom 2004.

Ustanovením prechodného charakteru sa určuje vymeriavací základ na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku v súvislosti s navrhovanou zmenou v poskytovaní úrazovej renty priznanej podľa zákona o sociálnom poistení, na ktorú vznikol nárok od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005.

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy nároku na úrazovú rentu účinnej do 31. decembra 2005 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2006.

Ustanovuje sa suma, ktorú je Sociálna poisťovňa povinná previesť zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Ide o transfer finančných prostriedkov za poberateľov úrazovej renty priznanej a vyplácanej v období od 1. januára 2004 až 31. decembra 2005.

Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1.januára 2005 Sociálna poisťovňa prebrala od Ministerstva obrany Slovenskej republiky aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

K § 293p

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy poistenia v nezamestnanosti účinnej do 31. decembra 2005 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2006.

K § 293q

V súvislosti so zmenami súvisiacimi s elektronickým zasielaním údajov sa navrhovaným prechodným ustanovením za dohodu podľa § 186 ods. 2 považuje aj vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely sociálneho poistenia doručené na Sociálnu poisťovňu pred 1.augustom 2006.

K bodu 163

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe bola vytvorená pracovná skupina za účelom prehodnotenia Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorej členmi boli odborníci jednotlivých medicínskych odborov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. V návrhu novej Prílohy č. 4 sa akceptujú navrhované zmeny v percentuálnom hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

ako aj zmeny v niektorých medicínskych pojmoch, ktoré zodpovedajú súčasnej medicínskej terminológii.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Ústavy zboru väzenskej a justičnej stráže plnia na účely sociálneho poistenia funkciu zamestnávateľa pre fyzickú osobu vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Takéto postavenie vo vzťahu k zákonu o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca nie je opodstatnené vzhľadom na to, že zaradenie do práce nezakladá pracovnoprávny vzťah. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby na účely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bola z okruhu zamestnancov vypustená fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody a aby z okruhu zamestnávateľov bol vypustený ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 3

Navrhuje sa zosúladenie okruhu príjmov, ktoré vylučujú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca s okruhom príjmov, ktorých poberanie vylučuje nárok na nemocenské dávky.

K bodu 4 a 5

V nadväznosti na skúsenosti získané z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby dôvodom, pre ktorý zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bola aj skutočnosť, že zamestnanec sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Z uvedeného dôvodu sa aj novo definuje kompetencia zamestnávateľa vo vzťahu ku kontrole dočasne práceneschopného zamestnanca.

K Čl. III

Navrhuje sa zabezpečenie minimálneho príjmu na úrovni životného minima poberateľovi starobného dôchodku, ktorého výška nedosahuje sumy životného minima a je riešený v systéme pomoci v hmotnej núdzi.

K Čl. IV

K bodu 1

Definuje sa pojem obťažovanie, ktorý je navrhnutý v súlade s čl. 2 ods. 3 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

K bodu 2

Navrhuje sa zmena osobného rozsahu starobného dôchodkového sporenia v súvislosti so zmenami v zákone o sociálnom poistení, t. j. v čl. I v § 15, ako aj zosúladenie osobného rozsahu starobného dôchodkového sporenia so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

K bodu 3

Navrhuje sa rozšírenie okruhu osôb, za ktoré platí príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa aj o poberateľov úrazovej renty v súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o sociálnom poistení, a to v čl. I § 15.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou osobného rozsahu starobného dôchodkového sporenia a so zmenami a doplneniami navrhovanými v zákone o sociálnom poistení v súvislosti so zmenou definície fyzickej osoby, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku.

K bodu 6

Navrhuje sa v súvislosti so zmenou osobného rozsahu starobného dôchodkového sporenia uvedenou v bode 2 a navrhuje sa zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení fyzickej osoby uvedenej v § 14 ods. 2 c) až e).

K bodom 7 až 9

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami v zákone o sociálnom poistení v súvislosti so zmenou okruhu osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát a za ktoré platí poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami v zákone o sociálnom poistení, a to s rozšírením okruhu osôb, za ktoré platí poistné na starobné poistenie Sociálna

poisťovňa ako aj s navrhovanou úpravou určenia vymeriavacieho základu z príjmu plynúceho z neplatne skončeného pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi.

K bodu 12

Ak platiteľ príspevkov zaplatil príspevky bez právneho dôvodu vo vyššej sume ako mal podľa zákona, navrhuje sa, aby dôchodková správcovská spoločnosť nemusela túto sumu previesť späť z dôchodkového fondu do Sociálnej poisťovne, ale aby Sociálna poisťovňa zúčtovala túto sumu v najbližšom dni postupovania príspevkov. V prípade, že sporiteľ zomrie, dôchodková správcovská spoločnosť príspevky zaplatené bez právneho dôvodu bez zbytočného odkladu vráti do Sociálnej poisťovne. V prípade, že sporiteľ nezomrie, ale zanikne mu účasť na starobnom dôchodkovom sporení a do jedného roka sa neobnoví, dôchodková správcovská spoločnosť je rovnako povinná príspevky zaplatené bez právneho dôvodu bez zbytočného odkladu vrátiť do Sociálnej poisťovne.

Navrhnutý spôsob určenia prevádzanej sumy vychádza zo skutočnosti, že na osobný dôchodkový účet sporiteľa sú z príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu pripísané dôchodkové jednotky, ktorých hodnota sa v čase mení. Hodnota sumy prevádzanej na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa preto rovná súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných na osobný dôchodkový účet sporiteľa z príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky v deň prevodu. Pokiaľ by prevádzaná suma bola stanovená iným spôsobom, z osobného dôchodkového účtu sporiteľa by bola prevedená suma, ktorej výška nezodpovedá pôvodnému počtu dôchodkových jednotiek pripísaných bez právneho titulu a aktuálnej hodnote dôchodkovej jednotky. V dôsledku toho by sa zmenil pomer medzi celkovým počtom dôchodkových jednotiek sporiteľov v príslušnom dôchodkovom fonde a čistou hodnotou majetku v tomto fonde a tým aj aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky a takáto úprava by bola nekorektná voči ostatným sporiteľom v tomto dôchodkovom fonde.

K bodu 13

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami zákona o sociálnom poistení, a to sumy sirotského dôchodku.

K bodu 14

Na základe potreby zosúladenia právnych predpisov, teda aj zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisovsa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť mohla zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje o sporiteľoch, poberateľoch dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, oprávnených osôb a sprostredkovateľoch. Osobné údaje môže dôchodková správcovská spoločnosť využívať

len na presnú identifikáciu uvedených subjektov. Osobné údaje je dôchodková správcovská spoločnosť povinná poskytovať tretím osobám aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.

K bodu 15

Účelom navrhovaného ustanovenia je presne vymedziť okruh osôb, ktoré môžu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Podľa prvej časti navrhovanej definície sú to všetky osoby povinne zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 14 ods. 1 až 3 bez ohľadu na to, či osoby s týmto statusom uzatvárajú prvú alebo prestupovú zmluvu. Druhá časť definície dopĺňa osoby, ktoré už sú sporitelia, ale zanikla im povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení (napr. sa stali nezamestnanými.

K bodu 16

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabrániť stavu, kedy by mal sporiteľ v rovnakom období uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení okrem prípadu prestupu sporiteľa z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, kedy sporiteľ musí mať uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V takomto prípade má teda sporiteľ v registri zmlúv dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, z ktorých pôvodná zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom prestupu sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

K bodu 17

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie skupiny fyzických osôb, ktoré sú povinné uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ako aj o spresnenie skupiny fyzických osôb, ktorým určí dôchodkovú správcovskú spoločnosť Sociálna poisťovňa v prípade, že neuzatvoria zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Navrhuje sa tiež spresnenie skutočnosti, že ide o vznik prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 18

Navrhuje sa právna úprava zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s tým, že sa explicitne vylučuje možnosť od tejto zmluvy odstúpiť, vypovedať ju a zrušiť dohodou zmluvných strán. Za dôvod zániku tejto zmluvy sa okrem všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku navrhuje prestup sporiteľa z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 64b.

K bodu 19

Navrhuje sa úprava postupu Sociálnej poisťovne a dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že súd rozhodne o neexistencii alebo neplatnosti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Do piatich pracovných odo dňa oznámenia o výmaze zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlúv prevedie dôchodková správcovská spoločnosť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu prevodu z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne. Rozdiel medzi aktuálnou hodnotou osobného dôchodkového účtu a sumou prevedenou do Sociálnej poisťovne z bežného účtu dôchodkového fondu sa stáva súčasťou majetku v dôchodkovom fonde. Ak je aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu nižšia ako suma zaplatených príspevkov, prevedie dôchodková správcovská spoločnosť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne. Rozdiel medzi sumou zaplatených príspevkov a aktuálnou hodnotou osobného dôchodkového účtu doplatí dôchodková správcovská spoločnosť na účet Sociálnej poisťovne z vlastného majetku.

K bodu 20

Navrhuje sa, aby sa majetok v dôchodkovom fonde mohol investovať aj do peňažných prostriedkov na vkladovom účte u depozitára. Takáto úprava zvyšuje počet investičných nástrojov, a tým zároveň rozširuje možnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri výbere investičného nástroja, ktorý je v danej situácií najvýhodnejší pre zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Zároveň sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť nemohla tento majetok investovať u subjektov, ktoré s ňou tvoria skupinu s úzkymi väzbami.

K bodu 21

V súvislosti s navrhovaným novelizačným bodom 60 a 61 čl. IV sa navrhuje vložiť pod § 91 nadpis uvedeného ustanovenia, ktorého obsahom je porovnávanie výkonnosti dôchodkových fondov jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností.

K bodu 22

Navrhuje sa z dôvodu neúčelnosti tejto časti ustanovenia v nadväznosti na definíciu pojmu správy cenných papierov v § 41 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže správou cenných papierov sa rozumie aj vykonávanie hlasovacích práv spojených s cenným papierom, ktoré v zmysle § 67 ods. 1 a § 47 ods. 2 písm. b) nemožno zveriť depozitárovi. Okrem uvedeného sa navrhuje aj úschova cenných papierov z dôvodu

zabezpečenia prehľadnosti právnych vzťahov k zahraničným cenným papierom, ktorých úschova môže byť zverená iným subjektom.

K bodom 23 a 24

Navrhuje sa, aby v prípade keď dôchodková správcovská spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov, bola Národná banka Slovenska povinná nariadiť tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti ozdravné opatrenie a určiť lehotu, v ktorej je povinná splniť podmienku primeranosti vlastných zdrojov. V prípade, že dôchodková správcovská spoločnosť v tejto lehote podmienku primeranosti vlastných zdrojov nesplní, je Národná banka Slovenska povinná odobrať tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti povolenie na vznik a činnosť.

K bodu 25

Navrhuje sa, aby rozhodnutie o odňatí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti Obchodnému vestníku na uverejnenie zasielala Národná banka Slovenska, ktorá toto rozhodnutie vydáva, a nie právnická osoba, ktorej bolo toto povolenie odňaté Národnou bankou Slovenska.

K bodu 26

Uvádza sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie z dôvodu zosúladenia s prílohou č. 1 bodom 7 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Čl. V

K bodom 1 až 3, 6 až 9 a 11

Definuje sa pojem tanečný umelec na účely vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku a navrhuje sa vyplácať tento dôchodok aj zamestnancom, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca. Počas výkonu prác tanečného umelca dochádza približne vo veku 40 rokov k takému poškodeniu zdravia, na základe ktorého už nie je možné vykonávať tieto práce.

K bodu 4

Definujú sa základné pojmy, ktoré sa požívajú v návrhu zákona na účely transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, a to vo vzťahu k cezhraničnému pôsobeniu inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, t. j. zamestnaneckých dôchodkových spoločností z Európskeho hospodárskeho priestoru na

území Slovenskej republiky a doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosť na území niektorého z členských štátov Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Z dôvodu, že Švajčiarsko neprijalo túto smernicu, táto smernica sa neuplatňuje na jeho území.

K bodu 5

Upravuje sa právne postavenie člena a poberateľa dôchodkovej dávky, ktorých právne postavenie je rovnaké ako právne postavenie účastníka a poberateľa dôchodkovej dávky v rozsahu vymedzenom zákonom. Člen alebo poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba, ktorá má právny vzťah s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu, na ktorom doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie.

Člen alebo poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba zúčastnená na zamestnaneckom dôchodkovom zabezpečení v členských krajinách Európskej únie, Islande, Nórsku a Lichtenštajnsku. Člen neuzatvára s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu účastnícku zmluvu, ale zmluvu podľa relevantného pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu podľa navrhovaného § 37a ods. 2. Poberateľovi dôchodkovej dávky vypláca doplnková dôchodková spoločnosť na území jej hostiteľského členského štátu dôchodkovú dávku podľa relevantného pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu, ktorého súčasťou sú okrem iného aj podmienky vyplácania dávok, t. j. dôchodkový plán. Z uvedených dôvodov je potrebné rozlišovať člena od účastníka a poberateľa dôchodkovej dávky od poberateľa dávky podľa zákona.

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu chrániť záujmy členov a poberateľov dôchodkových dávok (nielen účastníkov a poberateľov dávok na území Slovenskej republiky) v rozsahu vymedzenom najmä v navrhovanom § 70a.

K bodom 10 a 12

Navrhuje sa, aby sa suma dočasného doplnkového starobného dôchodku a dočasného doplnkového výsluhového dôchodku, ktorý podľa zákona vypláca doplnková dôchodková spoločnosť, určovala výlučne v závislosti od hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka a počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok alebo dočasný doplnkový výsluhový dôchodok a aby nezávisela od veku účastníka, od ktorého sa tento dôchodok bude vyplácať. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je naplnenie účelu zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého doplnková dôchodková spoločnosť nemá vyplácať

dočasný doplnkový starobný dôchodok a dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, v ktorom je zohľadnené riziko dožitia (tzv. podmienený dôchodok).

Doplnková dôchodková spoločnosť nemôže vyplácať dávky, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, pretože nevytvára z majetku v doplnkových dôchodkových fondov technické rezervy, ktoré sú na vyplácanie takýchto dávok nevyhnutné. Podľa § 46 ods. 1 doplnkový dôchodkový fond nemá právnu subjektivitu a majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že majetok v doplnkových dôchodkových fondoch sa nemôže použiť na tvorbu technických rezerv. Na vyplácanie dávok, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, sú určené životné poisťovne, ktoré majú predpoklady na vykonávanie takejto činnosti, a to bolo aj jednoznačne účelom jednotlivých ustanovení zákona, ktoré upravujú zánik doplnkového dôchodkového sporenia, podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a sumu doplnkového starobného dôchodku, podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku a sumu doplnkového výsluhového dôchodku, podmienky vyplatenia jednorazového vyrovnania a sumu jednorazového vyrovnania, výplatu dávok doplnkového dôchodkového sporenia, podmienky dedenia v doplnkovom dôchodkovom sporení, doplnkové dôchodkové fondy, účastnícku zmluvu, dávkový plán doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, osobný účet účastníka a osobný účet poberateľa dávky ako aj ustanovenia o transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, podľa ktorých je doplnková dôchodková poisťovňa ešte pred jej transformáciou povinná previesť výplatu dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia na základe poistnej zmluvy na životnú poisťovňu.

Dočasný doplnkový starobný dôchodok a dočasný doplnkový výsluhový dôchodok vyplácaný podľa zákona doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou má charakter dôchodku ako disponibilného prebytku upraveného v § 32 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 13

Úprava sa navrhuje z dôvodu zosúladenia § 18 s navrhovaným § 39 ods. 1 a s § 52 ods. 4 písm. e) zákona. V prípade, ak sa zruší jeden alebo viac doplnkových dôchodkových fondov (okrem výplatného doplnkového dôchodkového fondu) alebo sa zruší doplnková dôchodková spoločnosť s likvidáciou a tomuto zrušeniu predchádza zrušenie všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu, je potrebné vysporiadať sa s účastníkmi a poberateľmi dávok tak, že sa im vyplatí jednorazové vyrovnanie vo výške 100 % zostatku na ich osobnom účte.

K bodu 14

Navrhuje sa vymedziť, čo sa rozumie poisťovňou na účely doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby pri výklade ustanovení zákona, najmä ustanovení týkajúcich sa vyplácania doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, nedochádzalo k rôznym interpretáciám, ktorá poisťovňa v zmysle zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypláca tieto dôchodky. Zároveň sa navrhuje spresnenie povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti informovať účastníka, ktorý požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, o skutočnosti, že prevedením sumy v hodnote zostatku na osobnom účte účastníka do poisťovne podľa § 43 odsek 6 zákona č. 650/2004 Z. z. takto prevedená suma už nie je predmetom dedenia.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technické spresnenie odkazu pod čiarou z dôvodu, že sprostredkovanie poistenia a zaistenia bolo vypustené zo zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súčasnosti toto sprostredkovanie upravuje zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 16 a 20

Úprava sa navrhuje z dôvodu, že dávkový plán nepatrí k žiadnemu príspevkovému doplnkovému dôchodkovému fondu. Dávkový plán je osobitný dokument, ktorý je súčasťou účastníckej zmluvy.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technické spresnenie odkazu z dôvodu, že žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú dotknuté ustanovenie odkazuje, nie je upravená v § 23 ods. 1, ale v § 23 ods. 2.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby všetky doklady, ktoré sú prílohou žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a ktoré už boli predložené Národnej banke Slovenska v inom konaní pred podaním žiadosti o udelenie tohto povolenia, bolo možné nahradiť písomným vyhlásením o tom, že nedošlo k zmenám v skutočnostiach preukázaných v týchto dokladoch.

K bodu 19

Z dôvodu lepšej kontroly sa na účely povoľovacieho procesu navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla v povolení na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určiť podmienky, ktoré musí doplnková dôchodková spoločnosť splniť pred začatím vykonávania povolenej činnosti. Takáto právna úprava má umožniť získať povolenie na vznik a činnosť, ktoré je podmienkou na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra, aj pred preukázaním splnenia všetkých podmienok podľa § 23 ods. 1 zákona. Splnenie niektorých zákonných podmienok nie je z objektívnych príčin možné uskutočniť alebo preukázať v pomerne krátkom čase. Z uvedených dôvodov môže Národná banka Slovenska viazať vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti na splnenie určitej podmienky a pritom vydať všeobecné povolenie na vznik a činnosť na účely zápisu spoločnosti do obchodného registra. Analogická právna úprava sa osvedčila aj v povoľovacích konaniach v systéme starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 21, 23 a 24

Úprava sa navrhuje z dôvodu, že v navrhovanom § 39 ods. 1 sa umožňuje zrušiť doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s likvidáciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza postup, pri ktorom na základe predchádzajúceho súhlasu dochádza k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu. Z uvedeného dôvodu je potrebné upraviť § 26 ods. 1 písm. n) a s ním súvisiace ustanovenia tak, aby Národná banka Slovenska mohla vydať predchádzajúci súhlas na zrušenie jedného alebo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov alebo na zrušenie všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technické zosúladenie odkazu v tomto ustanovení s platnou právnou úpravou. Podmienky potrebné na zmenu stanov sú upravené v § 23 ods. 1 písm. h).

K bodu 25

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť, aby Národná banka Slovenska pri vydaní akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu podľa zákona, stanovila lehotu, dokedy treba daný úkon vykonať, inak tento predchádzajúci súhlas zaniká. Dôvodom je zabezpečiť, aby úkon, na vykonanie ktorého Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, bol skutočne vykonaný a to bez neodôvodneného meškania.

K bodu 26

Na základe potreby zosúladenia právnych predpisov, teda aj zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisovsa navrhuje, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje o účastníkoch, poberateľoch dávky, oprávnených osobách pre prípad smrti účastníka, zamestnávateľoch a sprostredkovateľoch doplnkového dôchodkového sporenia vo vymedzenom rozsahu aj bez súhlasu dotknutých osôb. Osobné údaje môže doplnková dôchodková spoločnosť využívať len na presnú identifikáciu uvedených subjektov. Osobné údaje je doplnková dôchodková spoločnosť povinná poskytovať tretím osobám aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.

K bodom 27 a 28

Navrhuje sa, aby vnútornej kontrole podliehalo aj dodržiavanie dávkového plánu, keďže ide o dokument záväzný pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť vo vzťahu k účastníkovi a poberateľovi dávky.

K bodu 29

Navrhuje sa vypustiť povinnosť zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly predkladať Národnej banke Slovenska plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok.

K bodu 30

Z dôvodu účinnejšieho zabránenia konfliktu záujmov sa navrhuje rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje právna úprava konfliktu záujmov, aj o člena dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Takáto osoba sa podľa navrhovanej úpravy nemôže stať zamestnancom, prokuristom, členom predstavenstva alebo členom dozornej rady inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo inej finančnej inštitúcie.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Od tohto dňa prešla pôsobnosť dohľadu nad doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska.

K bodom 32 a 33

V rámci pravidiel pri správe doplnkových dôchodkových fondov sa navrhuje ustanoviť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť dodržiavať okrem iných záväzných predpisov

a dokumentov aj dávkový plán, z ktorého vyplývajú pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť povinnosti voči účastníkom a poberateľom dávky.

K bodu 34

Ide o legislatívnotechnické zosúladenie odkazu na predchádzajúce ustanovenie zákona.

K bodu 35

Navrhuje sa aby, účastníci a poberatelia dávok boli oboznámení s výškou poplatkov a nákladov, ktoré uhradila doplnková dôchodková spoločnosť v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením tretím osobám nielen pred uzatvorením účastníckej zmluvy, ale kedykoľvek na požiadanie účastníka a poberateľa dávok v súlade s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 36

Navrhuje sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla zveriť rozdeľovanie výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon tejto činnosti na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, a ktorá dokáže túto činnosť vykonávať efektívnejšie.

K bodu 37

Navrhované znenie upravuje proces, ktorým sa musí doplnková dôchodková spoločnosť spravovať, aby mohla pôsobiť v iných členských štátoch Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu je povinná oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska a toto oznámenie musí mať predpísané náležitosti. Súčasťou tohto oznámenia je aj dôchodkový plán, ktorý nie je totožný s dávkovým plánom podľa zákona. Dôchodkový plán musí byť zostavený v súlade s predpismi relevantného sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu, t. j. podmienky na vyplácanie dávok nemusia byť v súlade s podmienkami uvedenými v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení. Doplnková dôchodková spoločnosť je totiž povinná vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu v súlade so sociálnym právom a pracovným právom hostiteľského členského štátu a pritom dodržiavať predpisy hostiteľského členského štátu upravujúce informačnú povinnosť voči členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského

členského štátu, aby investovala majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého bude platiť príspevky zamestnávateľ hostiteľského členského štátu, podľa predpisov hostiteľského členského štátu, ak pravidlá investovania sú prísnejšie ako pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ktoré sú ustanovené v § 53 a 54 zákona a aby tento majetok oddelila od ostatného majetku, t. j. vytvorila nový príspevkový doplnkový dôchodkový fond.

Národná banka Slovenska posúdi do troch mesiacov, či je doplnková dôchodková spoločnosť schopná vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a ak nemá dôvod pochybovať o schopnosti vykonávať uvedené činnosti, rozhodne a zašle toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu a bez zbytočného odkladu informuje o zaslaní tohto oznámenia doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

Ak Národná banka Slovenska nepovažuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť za schopnú vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností, do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia o zámere vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu vydá rozhodnutie o tom, že odmietla zaslať oznámenie o zámere vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať činnosť na území hostiteľského členského štátu až vtedy, keď prijme oznámenie Národnej banky Slovenska o podmienkach výkonu činností, ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu aj vtedy, ak uplynie lehota dvoch mesiacov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, ale tento príslušný orgán Národnej banke Slovenska nezašle oznámenie o podmienkach vykonávania činnosti v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na území hostiteľského členského štátu.

Uvedený postup sa rovnako vzťahuje aj na postup doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a Národnej banky Slovenska, ak doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, ale má zámer vyberať príspevky aj od ďalšieho zamestnávateľa v hostiteľskom členskom štáte.

Upravuje sa aj režim, ktorým sa riadi zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ak má záujem na území Slovenskej republiky vykonávať činnosť. Prvým krokom je oznámenie príslušného orgánu jej domovského členského štátu zaslané Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska do dvoch mesiacov od doručenia takéhoto oznámenia oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu danej spoločnosti predpisy sociálneho a pracovného práva upravujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území

Slovenskej republiky, ktoré sa budú vzťahovať na činnosť tejto spoločnosti, predpisy upravujúce informačnú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok, ktoré musí zamestnanecká dôchodková spoločnosť na území SR dodržiavať, a ak ich Národná banka Slovenska vyžaduje, aj pravidlá investovania majetku nadobudnutého z príspevkov zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo jeho organizačná zložka má sídlo na území SR (nie zamestnávateľ hostiteľského členského štátu).

K bodu 38

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava z dôvodu, že zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov, na ktoré dotknuté ustanovenie odkazuje, je upravené v § 51.

K bodom 39 a 40

Navrhuje sa možnosť zrušiť doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s likvidáciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza postup, pri ktorom na základe predchádzajúceho súhlasu dochádza k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 41

Ide o legislatívnotechnické spresnenie.

K bodom 42

Navrhuje sa, aby účastník mohol byť na základe jednej účastníckej zmluvy aj vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch z dôvodu rozloženia rizika pri investovaní jeho majetku na osobnom dôchodkovom účte.

K bodu 43

Navrhuje sa spresnenie definície majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Súčasne sa navrhuje vylúčiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.

K bodom 44 a 45

Navrhuje sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť previedla podľa § 43 odsek 5 do výplatného doplnkového dôchodkového fondu majetok v hodnote zostatku osobného účtu ku dňu tohto prevedenia a nie v hodnote ku dňu požiadania o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku. Uvedené sa navrhuje aj v prípade prevedenia majetku podľa § 43 odsek 6 do poisťovne. Navrhovaná právna úprava odstraňuje nežiaduci stav, kedy by medzi dňom požiadania

o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku a samotným dňom prevedenia majetku do výplatného doplnkového dôchodkového fondu v hodnote osobného dôchodkového účtu alebo peňažnej sumy v hodnote osobného dôchodkového účtu do poisťovne mohlo dôjsť k zníženiu aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka.

K bodu 46

Na majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde sa z dôvodu osobitnej povahy tohto majetku vo vzťahu k všeobecným typom spoluvlastníctva navrhuje vylúčiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.

K bodu 47

Navrhovaná úprava vyjadruje skutočnosť, že doplnková dôchodková spoločnosť môže podľa § 43 odsek 5 previesť do výplatného dôchodkového fondu nielen peňažnú sumu, ale aj majetok v hodnote osobného účtu účastníka ku dňu tohto prevodu.

K bodu 48

Predmetná úprava sa navrhuje z dôvodu, že nie je vhodné viazať danú lehotu na okamih udelenia povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pretože Národná banka Slovenska môže vydať predchádzajúci súhlas na vytvorenie príspevkového doplnkového dôchodkového fondu aj kedykoľvek počas činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 49

Na účinnosť zmien štatútu sa navrhuje odlišná právna úprava ako na účinnosť štatútu. Zmeny štatútu majú byť na rozdiel od samotného štatútu účinné na 15. deň odo dňa ich zverejnenia na internetovej stránke doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 50

Navrhuje sa explicitne vyjadriť, že štatútom doplnkového dôchodkového fondu sa spravujú doplnková dôchodková spoločnosť, účastníci a poberatelia dávky. Navrhovaná úprava vyplýva z článku 11 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Účastník nemôže vyjadriť nesúhlas so zmenou štatútu doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 51

Navrhovaná úprava vyplýva z článku 12 druhá veta smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 52

Navrhované spresnenie vyplýva zo skutočnosti, že výplatné doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť iba v prípade, ak prechádza správa všetkých doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

K bodom 53 až 55

Úprava sa navrhuje v súvislosti s navrhovanou úpravou v § 39 ods. 1 a § 26 ods. 1 a 2 písm. n). Umožňuje sa tým doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam zrušiť sa s likvidáciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza zrušenie všetkých doplnkových dôchodkových fondov. Podľa § 52 možno zrušiť aj jeden alebo viac príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

K bodom 56 a 57

Navrhuje sa spresnenie pravidiel, podľa ktorých sa investuje majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde. Úprava sa navrhuje z dôvodu, aby nedochádzalo v praxi k aplikačným problémom, ktoré ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na účely doplnkového dôchodkového sporenia nepoužijú.

K bodom 58 a 59

Navrhovaná úprava vyplýva z článku 18 odsek 1 písmeno f) smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodom 60 a 61

Navrhuje sa osobitná právna úprava investovania majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde z dôvodu, že podľa všeobecných ustanovení o investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa na investovanie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde nevzťahujú ustanovenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení o strategickom umiestnení investícií a o konzervatívnom dôchodkovom fonde.

K bodu 62

Navrhovaná úprava má umožniť účastníkom uzatvoriť aj viac ako jednu účastnícku zmluvu s jednou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

K bodu 63

Navrhuje sa úprava dôvodov zániku účastníckej zmluvy dohodou zmluvných strán, odstúpením od účastníckej zmluvy, vypovedaním účastníckej zmluvy a dňom prestupu účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Zánik účastníckej zmluvy je definovaný aj v nadväznosti na § 64 ods. 2 zákona, kde je určené, že pri prestupe účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, ukončí vedenie osobného účtu účastníka a sumu zodpovedajúcu hodnote zostatku na osobnom účte účastníka prevedie do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, do ktorej účastník prestupuje.

K bodu 64

Navrhované znenie má zabrániť, aby bol zamestnávateľ povinný platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie aj za tých zamestnancov, ktorí uzatvorili účastnícku zmluvu, ale už sú poberateľmi doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, že zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s viacerými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a zamestnanec uzatvoril účastnícku zmluvu s tými istými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, nebol zamestnávateľ povinný platiť zamestnancovi príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie do viacerých doplnkových dôchodkových spoločností, ale iba do jednej podľa výberu zamestnanca.

K bodu 65

Navrhuje sa vypustenie povinnosti zamestnávateľa oznámiť zánik zamestnávateľskej zmluvy doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, s ktorými jeho zamestnanci, ktorí sú účastníkmi, uzatvorili účastnícku zmluvu, a oznámiť im zánik jeho povinnosti platiť príspevky, z dôvodu neúčelnosti a nadbytočnosti.

K bodu 66

Ide o legislatívnotechnické spresnenie odkazu dotknutého ustanovenia na predchádzajúce ustanovenie.

K bodu 67

V súvislosti s navrhovaným § 57 ods. 1 sa navrhuje, aby doplnková dôchodková spoločnosť viedla osobný účet samostatne pre každú uzatvorenú účastnícku zmluvu.

K bodu 68

Ide o zosúladenie druhej vety § 62 ods. 2 s ustanovením § 62 ods. 2 tretej vety.

K bodu 69

Navrhuje sa povinnosť, aby doplnková dôchodková spoločnosť odovzdala účastníkovi, ktorý požiadal o vyplácanie dávky, štatút a informačný prospekt príslušného výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 70

Predmetná úprava vyplýva z článku 12 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska určovala rozsah a spôsob plnenia informačnej povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči Národnej banke Slovenska.

K bodu 71

Navrhuje sa spresnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Národnou bankou Slovenska.

K bodu 72

Predmetná úprava vyplýva z článku 13 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa umožniť Národnej banke Slovenska vykonávať dohľad aj nad činnosťou zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti. Zároveň sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávajúcej činnosť na území hostiteľského členského štátu ukladá povinnosť predkladať príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu na jeho žiadosť správy o jej činnosti.

K bodu 73 a 74

Navrhuje sa komplexná právna úprava sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia. Podľa tejto právnej úpravy sa rozlišuje medzi sprostredkovateľmi, ktorí vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť výlučne pre jednu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a sprostredkovateľmi vykonávajúcimi túto činnosť pre viaceré doplnkové dôchodkové spoločnosti. Sprostredkovateľ, ktorý vykonáva činnosť pre viaceré doplnkové dôchodkové spoločnosti, potrebuje na vykonávanie svojej činnosti povolenie od Národnej banky Slovenska. Všetci sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú činnosť výlučne pre jednu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, musia byť zapísaní v registri sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodu 75

V súvislosti s komplexnou právnou úpravou sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia sa v poznámke pod čiarou k odkazu 44 navrhuje vypustiť odkaz na Zákonník práce, pretože vzťah medzi sprostredkovateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou by nemal byť pracovnoprávny, ale iba súkromnoprávny.

K bodu 76

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu chránila záujmy aj členov a poberateľov dôchodkových dávok v rozsahu ustanovenom zákonom. Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu chrániť záujmy členov a poberateľov dôchodkových dávok (nielen účastníkov a poberateľov dávok na území Slovenskej republiky) v rozsahu vymedzenom najmä v navrhovanom § 70a.

K bodu 77

Navrhovaná úprava vyplýva z článku 14 a článku 20 ods. 9 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 78

Zavádza sa inštitút registra doplnkových dôchodkových spoločností, doplnkových dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území hostiteľského členského štátu a zamestnaneckých dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Navrhovaná právna úprava vyplýva z článku 9 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodom 79 a 81

Navrhovaná úprava vyplýva z článku 20 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Predmetné znenie súvisí s navrhovaným § 69 ods. 6 zákona.

K bodu 80

Ide o legislatívnotechnické doplnenie predmetu dohľadu o dohľad nad dodržiavaním dávkového plánu, keďže dávkový plán je dokument, ktorý je pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť záväzný.

K bodu 82

Predmetnú úpravu požaduje článok 20 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Národnej banke Slovenska sa umožňuje vykonávať dohľad aj nad činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností na území Slovenskej republiky. Pritom sú príslušné orgány domovského členského štátu oprávnené vykonávať kontrolu nad činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky a nad činnosťou doplnkových dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území tohto domovského členského štátu. Súčasne sa ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť spolupracovať s príslušnými orgánmi domovského členského štátu pri výkone dohľadu.

Rozširujú sa sankčné oprávnenia Národnej banky Slovenska vo vzťahu k zamestnaneckým dôchodkovým spoločnostiam, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky.

K bodom 83 a 85

Ide o legislatívno-technické doplnenie dôvodov na udelenie sankcie o porušenie alebo obchádzanie dávkového plánu, keďže dávkový plán je dokument, ktorý je pre uvedené subjekty záväzný.

K bodom 84 a 86

Navrhujú sa nové sankčné opatrenia pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a pre zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky.

K bodu 87

Navrhuje sa, aby v prípade keď doplnková dôchodková spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov, bola Národná banka Slovenska povinná nariadiť tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ozdravné opatrenie.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby pri nariadení opatrení na ozdravenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nedochádzalo k prestupu účastníkov do iného doplnkového dôchodkového fondu, a teda k prevodom majetku medzi doplnkovými dôchodkovými fondmi.

K bodu 89

Navrhuje sa, aby pri nútenej správe doplnkových dôchodkových fondov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nedochádzalo k prestupu účastníkov do iného doplnkového dôchodkového fondu, a teda k prevodom majetku medzi doplnkovými dôchodkovými fondmi.

K bodu 90

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska odobrala doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povolenie na jej vznik a činnosť ak doplnková dôchodková spoločnosť nemá vlastné zdroje v hodnote viac ako 75 % primeranosti podľa zákona.

K bodu 91

Navrhuje sa, aby v súlade so schválenými opatreniami na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 zasielala Národná banka Slovenska rozhodnutie o odňatí povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na uverejnenie v Obchodnom vestníku a nie sama doplnková dôchodková spoločnosť, ktorej bolo toto povolenie odňaté Národnou bankou Slovenska.

K bodu 92

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť ustanovenia zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa riadia právne vzťahy poistencov a príjemcov dávok, ako i postavenie doplnkových dôchodkových poisťovní v súvislosti s vykonávaním doplnkového dôchodkového poistenia v období transformácie doplnkových dôchodkových poisťovní, s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov. Ide o prechodné ustanovenie. Zákonom o doplnkovom dôchodkovom poistení sa spravujú právne vzťahy týkajúce sa doplnkového dôchodkového sporenia do transformácie doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti.

K bodu 93

Podľa § 86 zákona č. 650/2004 Z. z. sa zamestnávateľské zmluvy, zamestnanecké zmluvy a poistenecké zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odo dňa vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti považujú za zamestnávateľské zmluvy a účastnícke zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Súčasťou týchto zmlúv sú aj dávkové plány schválené podľa zákona č. 123/1996 Z. z. Po transformácii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa teda práva a povinnosti jej pôvodných poistencov budú spravovať ustanoveniami zmlúv a dávkových plánov vzniknutých podľa

zákona č. 123/1996 Z. z. okrem zákonných výnimiek ustanovených v § 86 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. Týmito výnimkami sú ustanovenia v dávkových plánoch zostavených podľa zákona č. 123/1996 Z. z., ktoré upravujú zásady, podľa ktorých sa poistenec doplnkového dôchodkového poistenia a príjemca dávky doplnkového dôchodkového poistenia podieľajú na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a spôsob výplaty dávky doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia.

Z účelu zákona ako aj z jeho systematického výkladu vyplýva, že z pôvodných dávkových plánov sa po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne taktiež nepoužijú ustanovenia upravujúce dedenie. Je zrejmé, že predmetom dedičstva a odstupného má byť celá suma zodpovedajúca zostatku osobného účtu účastníka alebo poberateľa dávky (vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z týchto príspevkov). Dňom začatia vytvárania doplnkových dôchodkových fondov sa celý majetok zodpovedajúci osobnému účtu účastníka alebo poberateľa dávky stáva jeho vlastníctvom a z tohto dôvodu musí byť predmetom dedenia. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 21 zákona č. 650/2004 Z. z., ktoré kogentne upravuje postup nakladania s majetkom účastníka a poberateľa dávky v prípade ich smrti. Zmluvná úprava teda nemôže mať prednosť pred zákonnou úpravou. Z rovnakých dôvodov ako v prípade dedenia sa nepoužijú ustanovenia pôvodných dávkových plánov upravujúcich odstupné podľa § 18 ods. 2 zákona č. 123/1996 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa dedenie a odstupné v prípade pôvodných poistencov nebude spravovať dávkovými plánmi dávkových plánoch zostavenými podľa zákona č. 123/1996 Z. z., ale režimom podľa zákona č. 650/2004 Z. z.

Uvedené výnimky sa navrhujú aj v súvislosti s odplatou určenou zákonom č. 650/2004 Z. z., a to odplatou za odstupné a odplatou za prestup sporiteľa, ktorú musí mať každá doplnková dôchodková spoločnosť určenú v štatúte doplnkového dôchodkového fondu. V prípade, že by sa odstupné pôvodným poistencom vyplácalo v sume určenej dávkovým plánom zostaveným podľa zákona č. 123/1996 Z. z., súčet sumy odstupného a odplaty za odstupné by netvoril 100 % hodnoty osobného účtu účastníka, tak ako to požaduje zákon č. 650/2004 Z. z.

K bodu 94

V odseku 1 sa navrhuje prechodné ustanovenie k navrhovanému ustanoveniu § 5 ods. 2. Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu, že zamestnanci, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca a ich zamestnávatelia nemôžu uzavrieť takúto zmluvu do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, pretože doplnkové dôchodkové spoločnosti potrebujú primeraný čas na zosúladenie dávkových plánov, ktoré sú prílohou takejto zmluvy. Výnimka z povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 2 sa týka zamestnancov vykonávajúcich práce

tanečného umelca v celom období od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2007 a aj tých, ktorí začnú vykonávať práce tanečného umelca kedykoľvek počas tohto obdobia.

V odseku 2 sa navrhuje prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktoré majú vplyv na dávkové plány doplnkových dôchodkových spoločností. stanovuje sa lehota, dokedy má doplnková dôchodková spoločnosť podať žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zmenu dávkového plánu najmä vo väzbe na výsluhové dôchodky, ktoré môže poskytovať aj zamestnancom, ktorí vykonávali práce tanečného umelca.

V odseku 3 sa navrhuje prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktoré majú vplyv na štatúty doplnkových dôchodkových fondov. Stanovuje sa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zosúladiť štatúty doplnkových dôchodkových fondov s týmto zákonom a podať žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu najneskôr do 31. októbra 2006. Lehota šiestich mesiacov daná doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zosúladenie skladby majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s týmto zákonom nadväzuje na nadobudnutie účinnosti zmien štatútu doplnkového dôchodkového fondu. Účinnosť zmien štatútu je upravená v navrhovanom § 48 ods. 2.

V odseku 4 sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa už vydané povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia podľa doterajšieho predpisu považujú za povolenia na sprostredkovanie udelené podľa tohto zákona, t. j. podľa navrhovaného § 68a. Osoba, ktorá chce získať povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa doplnkového dôchodkového sporenia musí spĺňať prísnejšie podmienky podľa súčasného platného znenia zákona, pričom navrhovaná úprava podmienky na získanie tohto povolenia zmierňuje. Osoba, ktorej bolo udelené povolenie na sprostredkovanie podľa pôvodného § 68 sa po nadobudnutí účinnosti zákona považuje za sprostredkovateľa uvedeného v navrhovanom § 68a ods. 1 písm. b), t. j. môže vykonávať činnosť pre dve alebo viac doplnkových dôchodkových spoločností.

V ods. 5 sa navrhuje prechodné ustanovenie, dokedy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zosúladiť členstvo v dozornej rady s navrhovaným § 32 ods. 6.

K bodu 95

K bodu 96

Uvádza sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie z dôvodu, že návrh zákona preberá smernicu č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Transpozičná príloha sa uvádza v súlade s čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom je zosúladenie transpozičnej prílohy s prílohou č. 1b bodom 7 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Čl. VI

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vzhľadom na rozsiahlosť zmien a doplnení zákona o sociálnom poistení vyhlásil jeho úplné znenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K Čl. VII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. augusta 2006 s výnimkou taxatívne ustanovených novelizačných bodov, u ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2008.