Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu:

Účelom navrhovaného zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby je prešetriť zákonnosť privatizácie a reštitúcie majetku štátnych podnikov, družstiev, rozpočtových a príspevkových organizácií, spoločenských organizácií a národných výborov na fyzické alebo právnické osoby po 1. januári 1990.

Zákon nesmeruje proti základným princípom privatizácie a reštitúcie, ale rieši prípady ich realizácie, ak sa tak stalo v konaní v rozpore so zákonnosťou.

Po privatizácii a reštitúcii majetku došlo k veľkých škodám v poľnohospodárstve, v stavebníctve a v priemysle. Je podozrenie, že privatizácia a reštitúcia v mnohých prípadoch bola netransparentná a mnohé fyzické a právnické osoby sa protiprávne obohatili v neprospech štátu. Cieľom zákona je napraviť túto nezákonnosť. Treba povedať, že majetok sa prevádzal z vlastníctva štátu a iných právnických osôb nielen reštitúciou a privatizáciou ale aj cez konkurzné konania a likvidáciu podnikov.

Honba za majetkom sa v Slovenskej republike prejavila najmä počas rozkladu socialistického systému. Po spoločnom majetku siahali a siahajú ľudia aj nezákonným spôsobom.

Od roku 1989 sa vyzdvihovali a vyzdvihujú pojmy; rovnosť pred zákonom, demokracia, trhový mechanizmus, vzájomná tolerancia a rovnaké podmienky pre rozvoj vonkajších a vnútorných síl človeka.

Začalo sa to zdôrazňovaním dodržiavania ľudských práv a slobôd, nápravy krívd vzniknutých za socializmu, čomu bráni údajne spoločnosť a preto ju treba v samej podstate zmeniť. Útočilo sa na centrálne plánované hospodárstvo, na povinnosť každého občana pracovať a na vplyv štátu na hospodárstvo SR. V trestnom zákone sa zrušili paragrafy, ktoré trestali občana za poškodzovanie a rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, v družstevnom vlastníctve a vo vlastníctve socialistických organizácií, ale nenahradili sa paragrafmi, ktoré by za trestné kvalifikovali nekontrolovateľné rozpredávanie a rozkrádanie majetku vo vlastníctve štátu, obci, družstiev a spoločenských organizácií. Pretrhali sa hospodárske väzby medzi podnikmi, znemožňovalo sa pôsobenie štátu na chod podnikov. Zrušili sa povinné odvody štátnych podnikov do štátneho rozpočtu, štát strácal kontrolu a moc na štátnymi podnikmi. Neefektívne sa menil výrobný program štátnych a iných výrobných podnikov, vedome sa zavádzali nekoncepčné zmeny činnosti najmä štátnych podnikov, ale aj napriek tomu sa im poskytovali pôžičky štátnymi finančnými inštitúciami (bankami a pod.) s tým, že tieto pôžičky boli istené záložným právom na majetok štátu vo vysokom nepomere v neprospech štátu. Tieto záložné práva boli potom realizované.

Samozvane vznikali rady Verejnosti proti násiliu (VPN) (ďalej len „VPN“), ako spoločenské a politické organizácie, ktoré mali nastoliť spravodlivosť v štáte.

Komisie VPN hodnotili vedúcich hospodárskych pracovníkov. Bolo to zamerané predovšetkým na odstránenie vtedajších vedúcich hospodárskych pracovníkov. Vytvárali manažmenty podnikov pre ich privatizáciu. Vznikal klientelizmus a korupcia, ktorá doprevádza celú ekonomickú transformáciu slovenskej ekonomiky. Prejavuje sa to najmä v netransparentnej privatizácií, v úverovaní privatizácie nedobytnými úvermi a v predaji podnikov, braním provízií, v záhadnom prílive špekulatívneho zahraničného kapitálu a v usmerňovaní legislatívy vytvoriť pohľad, že všetko sa dej v súlade so zákonmi.

Majetok štátnych podnikov a organizácií sa preceňoval na nižšie hodnoty, alebo sa

vyraďoval a postupne rozkrádal. Tak sa vytváral tzv. dubiózný majetok, o ktorý sa vedome znižovala ich hodnota pred privatizáciou. Výroba sa v podnikoch postupne zastavovala, výrobné podniky zanikali, niektoré sa zmenili na predajne a sklady zahraničného tovaru a až potom sa privatizovali. Zamestnanci sa hromadne prepúšťali, vyplácalo sa im vysoké odstupné, ktoré sa postupne znižovalo. Sústavne sa vzbudzoval a posilňoval pocit nápravy krívd, ktoré vznikli v období socializmu s tvrdením, že zmeny sa konajú v prospech občanov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Zákony na reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku sa schvaľovali postupne, cielene, v prospech jednotlivcov, záujmových skupín a zahraničného kapitálu. Reštitučnými zákonmi sa nenaprávali len majetkové krivdy, ale vznikali aj nové. Realizovali sa aj protiprávne reštitúcie a vyplácanie náhrad za pozemky, ktoré ani podľa tejto legislatívy nebolo možné vydať a špekulanti reštituovali aj majetky, ktoré prepadli v prospech štátu v dôsledku neplnenia daní, prostredníctvom reštitučného konania si privlastnili aj tzv. odumrte, t.j. majetky, ktoré nadobudol štát po osobách, ktoré nemali dedičov, ale aj iný majetok, ktorý bol vo vlastníctve neznámych osôb a starších osôb u ktorých bol predpoklad, že sa nebudú môcť brániť. Podľa zákona o malej privatizácií sa predával majetok špekulantom tzv. holandskou dražbou hlboko pod cenu mafianskou formou donucovaním iných záujemcov aby z dražby odstúpili a podplácania tých, čo dražbu priklepli. Vytvorili sa právne hybrid; Fond národného majetku SR a Slovenský pozemkový fond, ktorým sa zveril majetok štátu a majetok neznámych osôb. Fond národného majetku a Slovenský pozemkový fond, za hospodárenie so zvereným majetkom, neboli a nie sú zodpovední štátu, sú zapojení do trhového procesu s podnikateľskou zodpovednosťou, neexistuje ani osobná zodpovednosť ich menežmentu. Obohacovalo sa na privatizačných projektoch a znaleckých posudkoch v reštitúciách. Takticky sa menil spôsob privatizácie z kontroľovateľnej - výberovým konaním, na nekontroľovateľnú - priamym predajom cez politické strany. Predstavitelia miestnej štátnej správy, primátori, starostovia, vzali vysoké pôžičky na budovanie miest a obcí, pričom založili majetok miest a obcí. Výstavbu realizovali a realizujú vlastnými alebo nastrčenými firmami.

Podporil sa rozklad poľnohospodárskych družstiev. Následkom straty pôdnej základne mnohé družstva zanikli. Majetok, ktorý nebol vrátený pôvodným vlastníkom sa stal ľahkou korisťou špekulantov cez reštitučné konanie. Vytvárajú sa akciové spoločnosti s tým, že do podnikov vstupuje zahraničný kapitál v nevýhodnom pomere pre štát. Hodnota zahraničnej technológie, ktorá bola oveľa nižšia ako budovy a infraštruktúra podnikov vysoko prevýšila akciový podiel zahraničného investora na privatizovanom majetku v neprospech štátu, v prospech zahraničného investora. Vytvorili sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré vznikli väčšinou rozdrobením štátnych podnikov, privlastnením si ich výrobných prostriedkov. Podniky, ktoré upadli do konkurzov a likvidácie nekontrolovateľne zanikli. Archívne doklady o tom sú buď minimálne alebo žiadne. Vytvorili sa a vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori, členovia exekutívy, sudcovia a členovia orgánov činných v trestnom konaní a tie potom podnikajú, prípadne prepierajú špinavé peniaze. Veľká privatizácia tzv. strategických podnikov prešla do formy privatizovania spoločného majetku so zahraničným investorom. Aj tu došlo k vážnym podozreniam z korupcie, klientelizmu, k uzavretiu zmlúv v neprospech štátu a k výplate vysokých odmien zahraničným poradcom. Oddlžili sa banky a iné finančné ustanovizne z peňazí daňových poplatníkov od nedobytných úverov. Sporné pohľadávky z úverov sa predávajú pod cenu zahraničným záujemcom, alebo fiktívnym procesom zanikli na tento účel vytvorenou konsolidačnou banku.

Dôvody potreby novej právnej úpravy:

Divoká, špekulatívna a nezákonná privatizácia vytvorila vysokú nezamestnanosť, ktorá stále pretrváva a často sa znižuje formálne - administratívne. Bremeno zamestnanosti sa prenáša z podnikateľov na štát a obce, ktoré majú zabezpečiť pracovné príležitosti formou verejno-prospešných prác. Zbohatlíci vyviezli a vyvážajú peniaze do zahraničných bánk alebo kupujú nehnuteľnosti v zahraničí. Štát sa zadlžuje, celkový zahraničný dlh predstavuje okolo 26 mld USD. Napriek ziskom z privatizácie, nie sú financie pre školstvo, zdravotníctvo, verejný sektor a sociálnu oblasť.

Čoraz viac sa prehlbujú sociálne rozdiely. Z titulu neoprávnene nadobudnutého majetku vznikla vrstva zbohatlíkov, žijúcich v prepychu a na druhej strane chudobných, ktorí majú problémy prežiť. Vytvorila sa nerovnosť občanov pred zákonom, zriadením inštitútu kaucie, ktorou sa bohatý môže vykúpiť. Občan a jeho postavenie je závislé od majetku. Stúpla kriminalita a takmer zanikla osobná bezpečnosť občanov.

Štatistické údaje Slovenskej republiky, uvedené v grafickej forme nižšie, dokumentujú škody, ktoré spôsobila divoká a netransparentná privatizácia a reštitúcia.

Obrázok č. 1. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve sa znížila jeho produkciu v roku 2003 na 55% produkcie v roku 1989. Produkcia v roku 2003 bola na rovnakej úrovni ako v roku 1956. Straty v poľnohospodárstve spôsobené privatizáciou od roku 1989 do roku 2003 sú 491 mld Sk (v stálych cenách r. 2000). Tieto straty sú prepočítané za predpokladu, že produkcia v poľnohospodárstve by po roku 1989 už nestúpala a ostala konštantná, čo je málo pravdepodobné, takže skutočná strata je oveľa väčšia.

Obrázok č. 2. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve sa znížil počet hovädzieho dobytka na Slovensku na 32% v porovnaní s rokom 1989, a je významne menší ako bol v roku 1920.

Obrázok č. 3. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve sa znížil počet ošípaných na Slovensku na 46% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1948.

Obrázok č. 4. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve a v priemysle sa znížila produkcia mäsa na 50% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1960.

Obrázok č. 5. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v stavebníctve sa znížila jeho produkciu v roku 2003 na 41% produkcie v roku 1989. Produkcia v roku 2003 bola na rovnakej úrovni ako v roku 1969. Straty v stavebníctve spôsobené privatizáciou od roku 1989 do roku 2003 sú 1700 mld Sk (v stálych cenách r. 2004). Tieto straty sú prepočítané za predpokladu, že produkcia v priemysle by po roku 1989 už nestúpala a ostala konštantná, čo je málo pravdepodobné, takže skutočná strata je oveľa väčšia.

Obrázok č. 6. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v stavebníctve sa znížil počet postavených bytov ročne na 42% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1949.

Obrázok č. 7. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v priemysle

sa znížila jeho produkciu a až v roku 2004 dosiahla produkciu roku 1989. Straty v priemysle spôsobené netransparentnou privatizáciou od roku 1989 do roku 2004 sú 3828 mld Sk (v stálych cenách r. 2004). Tieto straty sú prepočítané za predpokladu, že produkcia v priemysle by po roku 1989 už nestúpala a ostala konštantná, čo je málo pravdepodobné, takže skutočná strata je oveľa väčšia.

Obrázok č. 8. dokumentuje rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v stálych cenách, ktorý je v súčasnosti o 36% vyšší ako v roku 1989. V dôsledku nezákonnej privatizácie a reštitúcie, majetok v socialistickom vlastníctve bol nahradený kolonizačným vlastníctvom, kde rast HDP sa neodráža na zvyšovaní priemernej mzdy, dôchodkov, sociálneho zabezpečenie a životnej úrovne, ako je dokumentované na ďalších obrázkoch.

Obrázok č. 9. dokumentuje, že počas socializmu, keď sme časť nadhodnoty nikomu neodvádzali, reálna mzda sa zvyšovala viac-menej paralelne so zvyšujúcim sa rastom HDP. Po roku 1989, reálna mzda už nekopíruje rast HDP, zvlášť po roku 1999, keď došlo k privatizácií strategických podnikov. V roku 2005 boli reálne mzdy len 95% hodnoty roku 1989 i napriek tomu, že HDP v stálych cenách bol o 36% vyšší v porovnaní s rokom 1989. Aby reálne mzdy za roky 1990-2004 boli aspoň konštantne na úrovni roku 1989, bolo by potrebné vyplatiť na mzdách 1900 mld Sk (stále ceny december 2004). Skutočné straty na reálnych mzdách sú oveľa väčšie, pretože súčastný HDP je o 36% vyšší ako v roku 1989. Toto je výsledok netransparentnej privatizácie a reštitúcie, kde sa z HDP Slovenska stráca ročne niekoľko desiatok až stoviek mld Sk.

Obrázok č. 10. extrapoluje pravdepodobný rast reálnych miezd v prípade, keby nedošlo k netransparentnej privatizácii a reštitúcii. Aby súčasné reálne mzdy dosiahli extrapolovanú hodnotu, bolo by ich potrebné zvýšiť o 25%.

Obrázok č. 11. dokumentuje, že počas socializmu, keď sme časť nadhodnoty nikomu neodvádzali, reálne dôchodky (dôchodky/náklady dôchodcov) sa zvyšovali viac-menej paralelne so zvyšujúcim sa rastom HDP. Po roku 1989, reálne dôchodky už nekopírujú rast HDP, zvlášť po roku 1999, keď došlo k privatizácií strategických podnikov. V roku 2005 boli reálne dôchodky len 75% hodnoty roku 1989 i napriek tomu, že HDP v stálych cenách bol o 36% vyšší v porovnaní s rokom 1989. Aby reálne dôchodky za roky 1990-2004 boli aspoň konštantne na úrovni roku 1989, bolo by potrebné vyplatiť na dôchodkoch kumulatívne 325 mld Sk (stále ceny 2003). Skutočné straty na reálnych dôchodkoch sú oveľa väčšie, pretože súčastný HDP je o 36% vyšší ako v roku 1989. Toto je výsledok netransparentnej privatizácie a reštitúcie, kde sa z HDP Slovenska stráca ročne niekoľko desiatok až stoviek mld Sk.

Obrázok č. 12. extrapoluje pravdepodobný rast reálnych dôchodkov v prípade, keby nedošlo k netransparentnej privatizácii a reštitúcii. Aby súčastné reálne dôchodky dosiahli extrapolovanú hodnotu, bolo by ich potrebné zvýšiť o 77%.

Obrázok č. 13 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba mäsa na obyvateľa na 75% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1972. Spotreba mäsa je oveľa nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 14 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba mlieka na obyvateľa na 65% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1965. Spotreba mlieka je oveľa nižšia

ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 15 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba cukru na obyvateľa na 70% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1955. Spotreba cukru je nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 16 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba zeleniny na obyvateľa na 74% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1983. Spotreba zeleniny je oveľa nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 17 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba ovocia na obyvateľa na 90% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1988. Spotreba ovocia je oveľa nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 18 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa neznížila spotreba tukov na obyvateľa a je rovnaká v porovnaní s rokom 1989.

Možná nezákonná privatizácia a reštitúcia má vplyv aj na rozdelenia čistého príjmu na domácnosti v roku 2002, ako je dokumentované na obrázku č. 19. Z obrázku vidieť, že rozdelenie je nesymetrické, a že 75 000 domácností malo čistý príjem na člena domácnosti viac ako 14000 Sk mesačne. Naproti tomu 1,155 milióna domácností (60,8%) malo čistý príjem menej ako 7000 Sk mesačne, a 220240 domácností (11,6%) má príjem menší ako 4000 Sk mesačne na člena domácnosti.

Keď porovnáme rozdelenie čistého mesačného príjmu na člena domácnosti v rokoch 1988 a 2002 a keď do čistého príjmu zahrnieme aj infláciu a vyjadríme ho v čistom príjme roku 2002, tak zistíme, že čistý príjem na osobu v domácnosti v roku 2002 nedosahuje príjem z roku 1988 (obrázok č. 20).

Po možnej netransparentnej privatizácii a reštitúcii majetku došlo k veľkých škodám v poľnohospodárstve, v stavebníctve a v priemysle, čo sa negatívne prejavilo na životnej úrovni, a s ňou spojenej kriminalite a násilím v spoločnosti.

Počet trestných činov po roku 1989 vzrástol viac ako dvojnásobne (obrázok 21). Od roku 1989 až 2004, počet trestných činov kumulatívne bol o 862582 vyšší ako za socializmu (1985-1989). Objasnenosť trestných činov prudko klesla na menej ako 40% (obrázok 22).

Nárast počtu násilných trestných činov po roku 1989 dokumentuje obrázok č. 23. Počet násilných trestných činov kumulatívne bol o 72290 vyšší ako za socializmu (1985-1989).

Nárast počtu vrážd na viac ako dvojnásobok po roku 1989 dokumentuje obrázok č. 24 a zvýšený počet mŕtvych ľudí nájdených na Slovensku dokumentuje obrázok 25. Objavil sa nový fenomén obchodovania s ľuďmi (obrázok 26). Škody spôsobené kriminalitou stúpli od roku 1989 viac ako 100 krát (obrázok 27).

Údaje na obrázkoch dokumentujú škody v poľnohospodárstve, stavebníctve a v priemysle, ktoré boli spôsobené možnými neprávosťami a netransparentnými prevodmi majetku po roku 1989. Tieto škody viedli k zníženiu kvality života.

Všetky tieto údaje poukazujú na skutočnosť, že po roku 1989, následkom nedodržiavania zákonov a ich vykonávacích právnych predpisov, došlo a dochádza k hospodárskym škodám