Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu:

Účelom navrhovaného zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby je prešetriť zákonnosť privatizácie a reštitúcie majetku štátnych podnikov, družstiev, rozpočtových a príspevkových organizácií, spoločenských organizácií a národných výborov na fyzické alebo právnické osoby po 1. januári 1990.

Zákon nesmeruje proti základným princípom privatizácie a reštitúcie, ale rieši prípady ich realizácie, ak sa tak stalo v konaní v rozpore so zákonnosťou.

Po privatizácii a reštitúcii majetku došlo k veľkých škodám v poľnohospodárstve, v stavebníctve a v priemysle. Je podozrenie, že privatizácia a reštitúcia v mnohých prípadoch bola netransparentná a mnohé fyzické a právnické osoby sa protiprávne obohatili v neprospech štátu. Cieľom zákona je napraviť túto nezákonnosť. Treba povedať, že majetok sa prevádzal z vlastníctva štátu a iných právnických osôb nielen reštitúciou a privatizáciou ale aj cez konkurzné konania a likvidáciu podnikov.

Honba za majetkom sa v Slovenskej republike prejavila najmä počas rozkladu socialistického systému. Po spoločnom majetku siahali a siahajú ľudia aj nezákonným spôsobom.

Od roku 1989 sa vyzdvihovali a vyzdvihujú pojmy; rovnosť pred zákonom, demokracia, trhový mechanizmus, vzájomná tolerancia a rovnaké podmienky pre rozvoj vonkajších a vnútorných síl človeka.

Začalo sa to zdôrazňovaním dodržiavania ľudských práv a slobôd, nápravy krívd vzniknutých za socializmu, čomu bráni údajne spoločnosť a preto ju treba v samej podstate zmeniť. Útočilo sa na centrálne plánované hospodárstvo, na povinnosť každého občana pracovať a na vplyv štátu na hospodárstvo SR. V trestnom zákone sa zrušili paragrafy, ktoré trestali občana za poškodzovanie a rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve, v družstevnom vlastníctve a vo vlastníctve socialistických organizácií, ale nenahradili sa paragrafmi, ktoré by za trestné kvalifikovali nekontrolovateľné rozpredávanie a rozkrádanie majetku vo vlastníctve štátu, obci, družstiev a spoločenských organizácií. Pretrhali sa hospodárske väzby medzi podnikmi, znemožňovalo sa pôsobenie štátu na chod podnikov. Zrušili sa povinné odvody štátnych podnikov do štátneho rozpočtu, štát strácal kontrolu a moc na štátnymi podnikmi. Neefektívne sa menil výrobný program štátnych a iných výrobných podnikov, vedome sa zavádzali nekoncepčné zmeny činnosti najmä štátnych podnikov, ale aj napriek tomu sa im poskytovali pôžičky štátnymi finančnými inštitúciami (bankami a pod.) s tým, že tieto pôžičky boli istené záložným právom na majetok štátu vo vysokom nepomere v neprospech štátu. Tieto záložné práva boli potom realizované.

Samozvane vznikali rady Verejnosti proti násiliu (VPN) (ďalej len „VPN“), ako spoločenské a politické organizácie, ktoré mali nastoliť spravodlivosť v štáte.

Komisie VPN hodnotili vedúcich hospodárskych pracovníkov. Bolo to zamerané predovšetkým na odstránenie vtedajších vedúcich hospodárskych pracovníkov. Vytvárali manažmenty podnikov pre ich privatizáciu. Vznikal klientelizmus a korupcia, ktorá doprevádza celú ekonomickú transformáciu slovenskej ekonomiky. Prejavuje sa to najmä v netransparentnej privatizácií, v úverovaní privatizácie nedobytnými úvermi a v predaji podnikov, braním provízií, v záhadnom prílive špekulatívneho zahraničného kapitálu a v usmerňovaní legislatívy vytvoriť pohľad, že všetko sa dej v súlade so zákonmi.

Majetok štátnych podnikov a organizácií sa preceňoval na nižšie hodnoty, alebo sa

vyraďoval a postupne rozkrádal. Tak sa vytváral tzv. dubiózný majetok, o ktorý sa vedome znižovala ich hodnota pred privatizáciou. Výroba sa v podnikoch postupne zastavovala, výrobné podniky zanikali, niektoré sa zmenili na predajne a sklady zahraničného tovaru a až potom sa privatizovali. Zamestnanci sa hromadne prepúšťali, vyplácalo sa im vysoké odstupné, ktoré sa postupne znižovalo. Sústavne sa vzbudzoval a posilňoval pocit nápravy krívd, ktoré vznikli v období socializmu s tvrdením, že zmeny sa konajú v prospech občanov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Zákony na reštitúciu a privatizáciu štátneho majetku sa schvaľovali postupne, cielene, v prospech jednotlivcov, záujmových skupín a zahraničného kapitálu. Reštitučnými zákonmi sa nenaprávali len majetkové krivdy, ale vznikali aj nové. Realizovali sa aj protiprávne reštitúcie a vyplácanie náhrad za pozemky, ktoré ani podľa tejto legislatívy nebolo možné vydať a špekulanti reštituovali aj majetky, ktoré prepadli v prospech štátu v dôsledku neplnenia daní, prostredníctvom reštitučného konania si privlastnili aj tzv. odumrte, t.j. majetky, ktoré nadobudol štát po osobách, ktoré nemali dedičov, ale aj iný majetok, ktorý bol vo vlastníctve neznámych osôb a starších osôb u ktorých bol predpoklad, že sa nebudú môcť brániť. Podľa zákona o malej privatizácií sa predával majetok špekulantom tzv. holandskou dražbou hlboko pod cenu mafianskou formou donucovaním iných záujemcov aby z dražby odstúpili a podplácania tých, čo dražbu priklepli. Vytvorili sa právne hybrid; Fond národného majetku SR a Slovenský pozemkový fond, ktorým sa zveril majetok štátu a majetok neznámych osôb. Fond národného majetku a Slovenský pozemkový fond, za hospodárenie so zvereným majetkom, neboli a nie sú zodpovední štátu, sú zapojení do trhového procesu s podnikateľskou zodpovednosťou, neexistuje ani osobná zodpovednosť ich menežmentu. Obohacovalo sa na privatizačných projektoch a znaleckých posudkoch v reštitúciách. Takticky sa menil spôsob privatizácie z kontroľovateľnej - výberovým konaním, na nekontroľovateľnú - priamym predajom cez politické strany. Predstavitelia miestnej štátnej správy, primátori, starostovia, vzali vysoké pôžičky na budovanie miest a obcí, pričom založili majetok miest a obcí. Výstavbu realizovali a realizujú vlastnými alebo nastrčenými firmami.

Podporil sa rozklad poľnohospodárskych družstiev. Následkom straty pôdnej základne mnohé družstva zanikli. Majetok, ktorý nebol vrátený pôvodným vlastníkom sa stal ľahkou korisťou špekulantov cez reštitučné konanie. Vytvárajú sa akciové spoločnosti s tým, že do podnikov vstupuje zahraničný kapitál v nevýhodnom pomere pre štát. Hodnota zahraničnej technológie, ktorá bola oveľa nižšia ako budovy a infraštruktúra podnikov vysoko prevýšila akciový podiel zahraničného investora na privatizovanom majetku v neprospech štátu, v prospech zahraničného investora. Vytvorili sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré vznikli väčšinou rozdrobením štátnych podnikov, privlastnením si ich výrobných prostriedkov. Podniky, ktoré upadli do konkurzov a likvidácie nekontrolovateľne zanikli. Archívne doklady o tom sú buď minimálne alebo žiadne. Vytvorili sa a vytvárajú sa tiché spoločnosti, do ktorých vkladajú svoj kapitál novodobí zbohatlíci, politici a zahraniční investori, členovia exekutívy, sudcovia a členovia orgánov činných v trestnom konaní a tie potom podnikajú, prípadne prepierajú špinavé peniaze. Veľká privatizácia tzv. strategických podnikov prešla do formy privatizovania spoločného majetku so zahraničným investorom. Aj tu došlo k vážnym podozreniam z korupcie, klientelizmu, k uzavretiu zmlúv v neprospech štátu a k výplate vysokých odmien zahraničným poradcom. Oddlžili sa banky a iné finančné ustanovizne z peňazí daňových poplatníkov od nedobytných úverov. Sporné pohľadávky z úverov sa predávajú pod cenu zahraničným záujemcom, alebo fiktívnym procesom zanikli na tento účel vytvorenou konsolidačnou banku.

Dôvody potreby novej právnej úpravy:

Divoká, špekulatívna a nezákonná privatizácia vytvorila vysokú nezamestnanosť, ktorá stále pretrváva a často sa znižuje formálne - administratívne. Bremeno zamestnanosti sa prenáša z podnikateľov na štát a obce, ktoré majú zabezpečiť pracovné príležitosti formou verejno-prospešných prác. Zbohatlíci vyviezli a vyvážajú peniaze do zahraničných bánk alebo kupujú nehnuteľnosti v zahraničí. Štát sa zadlžuje, celkový zahraničný dlh predstavuje okolo 26 mld USD. Napriek ziskom z privatizácie, nie sú financie pre školstvo, zdravotníctvo, verejný sektor a sociálnu oblasť.

Čoraz viac sa prehlbujú sociálne rozdiely. Z titulu neoprávnene nadobudnutého majetku vznikla vrstva zbohatlíkov, žijúcich v prepychu a na druhej strane chudobných, ktorí majú problémy prežiť. Vytvorila sa nerovnosť občanov pred zákonom, zriadením inštitútu kaucie, ktorou sa bohatý môže vykúpiť. Občan a jeho postavenie je závislé od majetku. Stúpla kriminalita a takmer zanikla osobná bezpečnosť občanov.

Štatistické údaje Slovenskej republiky, uvedené v grafickej forme nižšie, dokumentujú škody, ktoré spôsobila divoká a netransparentná privatizácia a reštitúcia.

Obrázok č. 1. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve sa znížila jeho produkciu v roku 2003 na 55% produkcie v roku 1989. Produkcia v roku 2003 bola na rovnakej úrovni ako v roku 1956. Straty v poľnohospodárstve spôsobené privatizáciou od roku 1989 do roku 2003 sú 491 mld Sk (v stálych cenách r. 2000). Tieto straty sú prepočítané za predpokladu, že produkcia v poľnohospodárstve by po roku 1989 už nestúpala a ostala konštantná, čo je málo pravdepodobné, takže skutočná strata je oveľa väčšia.

Obrázok č. 2. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve sa znížil počet hovädzieho dobytka na Slovensku na 32% v porovnaní s rokom 1989, a je významne menší ako bol v roku 1920.

Obrázok č. 3. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve sa znížil počet ošípaných na Slovensku na 46% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1948.

Obrázok č. 4. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v poľnohospodárstve a v priemysle sa znížila produkcia mäsa na 50% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1960.

Obrázok č. 5. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v stavebníctve sa znížila jeho produkciu v roku 2003 na 41% produkcie v roku 1989. Produkcia v roku 2003 bola na rovnakej úrovni ako v roku 1969. Straty v stavebníctve spôsobené privatizáciou od roku 1989 do roku 2003 sú 1700 mld Sk (v stálych cenách r. 2004). Tieto straty sú prepočítané za predpokladu, že produkcia v priemysle by po roku 1989 už nestúpala a ostala konštantná, čo je málo pravdepodobné, takže skutočná strata je oveľa väčšia.

Obrázok č. 6. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v stavebníctve sa znížil počet postavených bytov ročne na 42% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1949.

Obrázok č. 7. dokumentuje, že netransparentnou privatizáciou a reštitúciou v priemysle

sa znížila jeho produkciu a až v roku 2004 dosiahla produkciu roku 1989. Straty v priemysle spôsobené netransparentnou privatizáciou od roku 1989 do roku 2004 sú 3828 mld Sk (v stálych cenách r. 2004). Tieto straty sú prepočítané za predpokladu, že produkcia v priemysle by po roku 1989 už nestúpala a ostala konštantná, čo je málo pravdepodobné, takže skutočná strata je oveľa väčšia.

Obrázok č. 8. dokumentuje rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v stálych cenách, ktorý je v súčasnosti o 36% vyšší ako v roku 1989. V dôsledku nezákonnej privatizácie a reštitúcie, majetok v socialistickom vlastníctve bol nahradený kolonizačným vlastníctvom, kde rast HDP sa neodráža na zvyšovaní priemernej mzdy, dôchodkov, sociálneho zabezpečenie a životnej úrovne, ako je dokumentované na ďalších obrázkoch.

Obrázok č. 9. dokumentuje, že počas socializmu, keď sme časť nadhodnoty nikomu neodvádzali, reálna mzda sa zvyšovala viac-menej paralelne so zvyšujúcim sa rastom HDP. Po roku 1989, reálna mzda už nekopíruje rast HDP, zvlášť po roku 1999, keď došlo k privatizácií strategických podnikov. V roku 2005 boli reálne mzdy len 95% hodnoty roku 1989 i napriek tomu, že HDP v stálych cenách bol o 36% vyšší v porovnaní s rokom 1989. Aby reálne mzdy za roky 1990-2004 boli aspoň konštantne na úrovni roku 1989, bolo by potrebné vyplatiť na mzdách 1900 mld Sk (stále ceny december 2004). Skutočné straty na reálnych mzdách sú oveľa väčšie, pretože súčastný HDP je o 36% vyšší ako v roku 1989. Toto je výsledok netransparentnej privatizácie a reštitúcie, kde sa z HDP Slovenska stráca ročne niekoľko desiatok až stoviek mld Sk.

Obrázok č. 10. extrapoluje pravdepodobný rast reálnych miezd v prípade, keby nedošlo k netransparentnej privatizácii a reštitúcii. Aby súčasné reálne mzdy dosiahli extrapolovanú hodnotu, bolo by ich potrebné zvýšiť o 25%.

Obrázok č. 11. dokumentuje, že počas socializmu, keď sme časť nadhodnoty nikomu neodvádzali, reálne dôchodky (dôchodky/náklady dôchodcov) sa zvyšovali viac-menej paralelne so zvyšujúcim sa rastom HDP. Po roku 1989, reálne dôchodky už nekopírujú rast HDP, zvlášť po roku 1999, keď došlo k privatizácií strategických podnikov. V roku 2005 boli reálne dôchodky len 75% hodnoty roku 1989 i napriek tomu, že HDP v stálych cenách bol o 36% vyšší v porovnaní s rokom 1989. Aby reálne dôchodky za roky 1990-2004 boli aspoň konštantne na úrovni roku 1989, bolo by potrebné vyplatiť na dôchodkoch kumulatívne 325 mld Sk (stále ceny 2003). Skutočné straty na reálnych dôchodkoch sú oveľa väčšie, pretože súčastný HDP je o 36% vyšší ako v roku 1989. Toto je výsledok netransparentnej privatizácie a reštitúcie, kde sa z HDP Slovenska stráca ročne niekoľko desiatok až stoviek mld Sk.

Obrázok č. 12. extrapoluje pravdepodobný rast reálnych dôchodkov v prípade, keby nedošlo k netransparentnej privatizácii a reštitúcii. Aby súčastné reálne dôchodky dosiahli extrapolovanú hodnotu, bolo by ich potrebné zvýšiť o 77%.

Obrázok č. 13 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba mäsa na obyvateľa na 75% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1972. Spotreba mäsa je oveľa nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 14 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba mlieka na obyvateľa na 65% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1965. Spotreba mlieka je oveľa nižšia

ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 15 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba cukru na obyvateľa na 70% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1955. Spotreba cukru je nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 16 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba zeleniny na obyvateľa na 74% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1983. Spotreba zeleniny je oveľa nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 17 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa znížila spotreba ovocia na obyvateľa na 90% v porovnaní s rokom 1989, t.j. vrátili sme sa do roku 1988. Spotreba ovocia je oveľa nižšia ako priemer v Európskej únii.

Obrázok č. 18 dokumentuje, že znížením reálnych miezd a dôchodkov v dôsledku netransparentnej privatizácie a reštitúcie sa neznížila spotreba tukov na obyvateľa a je rovnaká v porovnaní s rokom 1989.

Možná nezákonná privatizácia a reštitúcia má vplyv aj na rozdelenia čistého príjmu na domácnosti v roku 2002, ako je dokumentované na obrázku č. 19. Z obrázku vidieť, že rozdelenie je nesymetrické, a že 75 000 domácností malo čistý príjem na člena domácnosti viac ako 14000 Sk mesačne. Naproti tomu 1,155 milióna domácností (60,8%) malo čistý príjem menej ako 7000 Sk mesačne, a 220240 domácností (11,6%) má príjem menší ako 4000 Sk mesačne na člena domácnosti.

Keď porovnáme rozdelenie čistého mesačného príjmu na člena domácnosti v rokoch 1988 a 2002 a keď do čistého príjmu zahrnieme aj infláciu a vyjadríme ho v čistom príjme roku 2002, tak zistíme, že čistý príjem na osobu v domácnosti v roku 2002 nedosahuje príjem z roku 1988 (obrázok č. 20).

Po možnej netransparentnej privatizácii a reštitúcii majetku došlo k veľkých škodám v poľnohospodárstve, v stavebníctve a v priemysle, čo sa negatívne prejavilo na životnej úrovni, a s ňou spojenej kriminalite a násilím v spoločnosti.

Počet trestných činov po roku 1989 vzrástol viac ako dvojnásobne (obrázok 21). Od roku 1989 až 2004, počet trestných činov kumulatívne bol o 862582 vyšší ako za socializmu (1985-1989). Objasnenosť trestných činov prudko klesla na menej ako 40% (obrázok 22).

Nárast počtu násilných trestných činov po roku 1989 dokumentuje obrázok č. 23. Počet násilných trestných činov kumulatívne bol o 72290 vyšší ako za socializmu (1985-1989).

Nárast počtu vrážd na viac ako dvojnásobok po roku 1989 dokumentuje obrázok č. 24 a zvýšený počet mŕtvych ľudí nájdených na Slovensku dokumentuje obrázok 25. Objavil sa nový fenomén obchodovania s ľuďmi (obrázok 26). Škody spôsobené kriminalitou stúpli od roku 1989 viac ako 100 krát (obrázok 27).

Údaje na obrázkoch dokumentujú škody v poľnohospodárstve, stavebníctve a v priemysle, ktoré boli spôsobené možnými neprávosťami a netransparentnými prevodmi majetku po roku 1989. Tieto škody viedli k zníženiu kvality života.

Všetky tieto údaje poukazujú na skutočnosť, že po roku 1989, následkom nedodržiavania zákonov a ich vykonávacích právnych predpisov, došlo a dochádza k hospodárskym škodám

k veľkým sociálnym rozdielom, k znižovaniu životnej úrovne občanov Slovenskej republiky.

Cieľom navrhovaného zákona je preto prešetriť privatizáciu a reštitúciu s ohľadom na zabezpečenie zákonnosti týchto procesov. Predložený zákon má taktiež prispieť k nastoleniu verejného poriadku, rovnosti pred zákonom a rovnosti šancí v podnikateľských aktivitách a k vráteniu majetku tých osôb, ktoré ho získali v nezákonnom procese privatizácie, v nezákonnom procese reštitúcie a v nezákonnom procese v konkurznom a likvidačnom konaní.

Dôvod navrhovaného zákona je napraviť škody spôsobené možnými neprávosťami a netransparentnými vlastníckymi prevodmi majetku po roku 1989,

Obrázok č. 1

Obrázok č. 2

Súlad návrhu zákona s Ústavou SR:

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami:

Návrh zákona je v súlade s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

Hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet:

I. Odhad dopadov na verejné financie

zákona o náprave zákonnosti vo veci prevodov majetku štátu a iných právnických osôb na iné osoby a ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Zákon o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie).

Zákon bude mať priamy dopad na verejné financie. Pre zabezpečenie celkovej činnosti Fondu spoločenského vlastníctva národného majetku Slovenskej republiky bude v jednotlivých rokoch potrebné zvýšiť počet policajtov o 30 osôb, prokurátorov o 10 osôb, administratívnych pracovníkov prokuratúry o 10 osôb, počet sudcov o 8 osôb, vyšších súdnych úradníkov o 8 osôb a 10 administratívnych pracovníkov v rôznych rezortoch.

Výpočet:

Za účelom posilnenia služby finančnej polície v súvislosti s jej pôsobnosťou podľa navrhovaného zákona sa navrhuje zvýšenie celkového počtu stavov Policajného zboru o 30 miest policajtov aj s výstrojov a vybavením. Finančné náklady uvedeného nárastu predstavujú 15 mil. Sk ročne. Preto bude potrebné zvýšiť kapitolu Ministerstva vnútra SR o túto hodnotu.

Zvýši sa počet prokurátorov o 10 a administratívnych pracovníkov prokuratúry o 10 osôb. Finančné náklady uvedeného nárastu sú v sume 9 mil. Sk.

Zvýši sa počet sudcov o 8 osôb a vyšších súdnych úradníkov o 8 osôb a o 10 osôb administratívnych pracovníkov v rôznych rezortoch. Zvýši to náklady štátneho rozpočtu o 18 mil. Sk. Preto bude potrebné zvýšiť kapitolu Ministerstva spravodlivosti SR o túto hodnotu.

Pretože pokuty z nedodržiavania navrhovaného zákona budú plynúť do štátneho rozpočtu, odhadujeme príjem štátneho rozpočtu z pokút 3 mil. Sk ročne.

I.I. Odhad dopadov na štátny rozpočet

S použitím vyššie spomenutých predpokladov budú výdavky štátneho rozpočtu nasledovné:

V roku 2007: výdavky 42 mil. Sk

V roku 2008: výdavky 39 mil. Sk

V roku 2009: výdavky 39 mil. Sk

V roku 2010: výdavky 39 mil. Sk

II. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Navrhovaný zákon môže mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Dopad môže byť negatívny na podnikateľskú sféru pri prevode majetku z vlastníctva povinnej osoby do vlastníctva oprávnenej osoby. Dopad bude pozitívny pri jeho následnom využívaní na základe projektov a zmlúv o ekonomickom prenájme.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Navrhovaný zákon nemá vplyv na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona ovplyvní zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov Finančnej polície Policajného zboru SR o 30 policajtov, prokuratúry o 10 krajských prokurátorov a o 20 administratívnych zamestnancov, o 8 sudcov a 8 vyšších súdnych úradníkov. Spolu 76 osôb.

B. Osobitná časť

K § 1

Od roku 1990 dochádza na Slovensku k prechodu zo socialistického centrálne plánovaného hospodárstva ku kapitalistickému trhovému hospodárstvu. Majetok štátu a iných právnických osôb, najmä družstiev a socialistických organizácií, podľa reštitučných a privatizačných zákonov prešiel a prechádza na iné fyzické a právnické osoby. Konalo sa tak s odôvodnením nápravy niektorých majetkových chýb a ekonomickej transformácie spoločnosti. Tento majetok nadobudli do vlastníctva fyzické osoby a právnické osoby, vo veľkej miere v rozpore s vtedy platnými zákonmi, aj prostredníctvom korupcie, klientelizmu najmä straníckeho, alebo sa na tejto činnosti obohacovali formou provízií a trestnou činnosťou. Účelom zákona je náprava zákonnosti týchto prevodov a vrátenie takto neoprávnene získaného majetku štátu iným právnickým osobám, vrátane náhrady škody, ktorá dotknutým subjektom týmto konaním vznikla.

K § 2

Predmet zákona upravuje postup orgánov verejnej moci pri zisťovaní spôsobu prevodov majetku vo vlastníctve štátu a iných právnických osôb na fyzické osoby a právnické osoby, podľa osobitných predpisov, ktoré nadobudli účinnosť po 1. januári 1990, či sa uskutočnili v konaní v súlade so zákonnosťou. Zároveň ustanovuje podmienky za ktorých, ak sa tak nestalo, sa dotknutý majetok vracia späť do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osobe. Určovacím kritériom je hnuteľná alebo nehnuteľná vec a osoba, do vlastníctva ktorej vec týmito zákonmi bola prevedená, bez ohľadu na jej občianstvo bydlisko alebo sídlo.

K § 3

Na účely tohto zákona sú vymedzené pojmy, ktoré nie sú v Právnom poriadku Slovenskej republiky už definované a používajú sa v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona.

K § 4

Od roku 1990 došlo k prevodu majetku z vlastníctva štátu alebo iných právnických osôb na fyzické osoby a právnické osoby v hodnote cca 500 mld. Sk. Centrálna evidencia o tom, aký majetok bol konkrétne vlastnícky prevedený neexistuje, neexistujú ani žiadne hodnoverné štatistické údaje a chýba aj archívna dokumentácia spojená s jednotlivými prevodmi. Taktiež chýbajú údaje o tom, kto sa na týchto prevodoch zúčastnil ako vlastník alebo správca, tak na strane prevádzajúceho, ako aj na strane nadobúdateľa, a kto bol za tieto prevody z titulu vtedajšej svojej funkcie zodpovedný. Preto sa zo zákona zriaďuje pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zoznam, ktorý bude nielen dôslednou pasportizáciou prevedeného majetku, ale aj právnym podkladom pre prípadné súdne konania, správne konania a trestnoprávne konania.

K § 5

Podľa tohto zákona osoba, ktorá bola v konaniach podľa osobitného zákona oprávnenou osobou sa stáva povinnou osobou a osoba, povinnou osobou je oprávnenou osobou. Podľa zákona sa skúma, či povinná osoba nadobudla vlastníctvo k veciam v príslušnom konaní

v súlade alebo v rozpore so zákonnosťou. Ak sa v konaní podľa tohto zákona preukáže, že povinná osoba vec nadobudla v rozpore so zákonnosťou, zákon vymedzuje konanie na nápravu tohto právneho stavu a zároveň ustanovuje, kto a ako bude nakladať s vráteným majetkom. Takéto konanie sa môže začať na návrh. Návrh môže podať zákonom označený oznamovateľ, ktorý zistí skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že pri prevode majetku štátu na povinnú osobu podľa osobitného zákona došlo k porušeniu zákonnosti, každý občan Slovenskej republiky, ktorý má vek viac ako osemnásť rokov a je spôsobilý na právne úkony, právnická osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy konaním o prevode majetku podľa osobitného zákona boli dotknuté.

K § 6

Návrh na začatie konania podľa tohto zákona sa podáva na okresnú finančnú políciu , ktorá vykoná prvé právne úkony šetrenia vo veci prevodu majetku, ktorý sa uskutočnil podľa osobitného zákona. Príslušná okresná finančná polícia po vyšetrení veci a zabezpečení dôkazov, podá v konkrétnom prípade podnet na krajskú prokuratúru s priloženým dôkazným materiálom.

K § 7

Ustanovenie vymedzuje základné náležitosti podnetu finančnej polície, ktorý podáva na krajskú prokuratúru vo veci preskúmania zákonnosti prevodu vlastníctva k veciam podľa osobitných zákonov uvedených pod čiarou v § 1.

K § 8

Po doručení podnetu, v konaní pokračuje krajský prokurátor. Ten podnet posúdi a povinne vyhodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak zistí nedostatky v podaní podnetu finančnej polície, vyšetrovanie a dokazovanie doplní. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány štátnej správy, fyzické osoby a právnické osoby, najmä povinná osoba, sú povinné poskytnúť prokurátorovi informácie a požadovanú súčinnosť.

K § 9

Po posúdení podnetu finančnej polície a po prípadnom doplnení šetrenia, prokurátor podá na krajský súd návrh, ktorým sa domáha vydať rozhodnutie vo veci samej a vydať predbežné opatrenie na zabezpečenie stávajúceho stavu dočasným upravením pomerov, aby povinná osoba vopred nezmarila rozhodnutie súdu vo veci samej. Dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti musí prokurátor zdokumentovať a presne označiť.

K § 10

Podľa tohto paragrafu, vecne príslušným súdom vo veci konať na prvom stupni je príslušný krajský súd a odvolacím súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, kedy sa vo veci rozhoduje rozsudkom a kedy uznesením.

K § 11

Tento paragraf ustanovuje procesné povinnosti súdu, ktoré je povinný vykonať po obdržaní návrhu prokurátora.

K § 12 až § 17

Vzhľadom na to, že zákon ustanovuje pre konanie súdu aj určité procesné rozdiely od konania súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku, tieto paragrafy procesné konanie samostatne upravujú. Znenie týchto ustanovení je riešené tak, aby čo najlepšie bol zabezpečený účel zákona aj súdnym konaním.

K § 18 a § 19

Ustanovenia týchto paragrafov zabezpečujú výkon rozhodnutia súdu, riešia odchylky od exekučného konania, podľa osobitného zákona o súdnej exekúcii. Zákon ustanovuje, kto je povinný hradiť trovy konania a ako bude vrátená zábezpeka povinnej osobe, ak súd rozhodne, že vlastníctvo k majetku, ktorý nadobudla prevodom bol uskutočnený v súlade so zákonom.

K § 20 až § 32

Zákon predpokladá, že povinná osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo k majetku prevodom podľa osobitného zákona v konaní v rozpore so zákonnosťou, tento majetok nie je schopná previesť späť do vlastníctva oprávnenej osoby vecne ani právne v hodnote v akej ho do vlastníctva nadobudla. Stalo sa tak z dôvodu, že povinná osoba sa oň nestarala starostlivosťou riadneho hospodára, alebo ho poškodila, zničila, alebo predala, založila, darovala, alebo ho použila pre potreby seba a svojich blízkych. Tento rozdiel v hodnote majetku zákon rieši kompenzáciou majetku majetkom, ktorý je vo vlastníctve povinnej osoby alebo majetkom zákonom taxatívne vymenovaných osôb za majetok, ktorý podľa osobitného zákona nadobudla povinná osoba , ale nie je ho schopná v rozsahu hodnoty a ceny oprávnenej osobe vrátiť. Zákon to rieši tak, že povinnú osobu zaväzuje, aby pôvodný majetok oprávnenej osoby, vrátila v rozsahu a v cene svojím majetkom, majetkom osôb jej blízkych alebo iných osôb, ktoré ho získali prevodom z vlastníctva majetku, ktorý povinná osoba alebo nadobudla podľa osobitného zákona uvedeného pod čiarou v § 2 v konaní v rozpore so zákonnosťou. Zároveň podľa tohto zákona, ten, kto od povinnej osoby v dobrej viere takýto majetok do vlastníctva nadobudol, je oprávnený od príslušnej zmluvy odstúpiť, pričom príslušné ustanovenia o náhrade škody voči povinnej osobe nie sú týmto konaním dotknuté. Ustanovenia týchto paragrafov špecificky upravujú dražbu kompenzačného majetku v prospech oprávnenej osoby, ktorú zabezpečuje exekútor v spolupráci s fondom. Podrobnosti o tejto verejnej dražbe upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 33

Fond spoločenského vlastníctva národného majetku Slovenskej republiky sa zriaďuje zo zákona. Fond má svoje orgány, ktoré sídlia v Bratislave a zriaďuje pobočky v krajských mestách. Je právnickou osobou, s vymedzenými právomocami týmto zákonom, zapisuje sa do podnikového registra, ktorej sa zveruje majetok, ktorý bol vrátený štátu a je mu zverený do držby a správy, ktorá je povinná s týmto majetkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, uhrádza náklady spojené so svojou činnosťou so zvereným majetkom, a to v rámci rozpočtu, schváleného Národnou radou Slovenskej republiky a ktorej podrobnosti o organizačnom usporiadaní, jej činnosti a vzájomnej spolupráci s ministerstvom, vládou a Národnou radou Slovenskej republiky pri výkone jej funkcie upraví štatút. Zverený majetok môže len zhodnocovať a zmluvne ho prenajímať len do ekonomického prenájmu. Pri

uskutočňovaní činností uvedených v § 36 vznikajú fondu práva a záväzky. Fond je oprávnený domáhať sa splnenia svojich práv na súde alebo iných príslušných orgánoch a môže byť žalovaný za nesplnenie jeho záväzkov alebo iných povinností, za ktorých porušenie zodpovedá celým svojím majetkom.

K § 34 až § 36

Fond spoločenského vlastníctva národného majetku Slovenskej republiky podľa Obchodného zákonníka nie je podnikateľský subjekt. Majetok mu je zverený len do správy a voči tretím osobám vystupuje len v rozsahu právomoci vymedzených týmto zákonom. Ustanovenie paragrafu popisuje majetok fondu, najmä vrátený majetok, výnos z dražby kompenzovaného majetku a zisk z ekonomického prenájmu, majetok, ktorý na fond prešiel v dôsledku odstúpenia od zmluvy, a zaväzuje fond použiť tento majetok len na účely ustanovené týmto zákonom. Fond nie je podnikateľský subjekt a zverený majetok môže dať len do ekonomického prenájmu, za podmienok stanovených týmto zákonom. Návrh projektu ekonomického prenájmu vypracúva spravidla záujemca, podľa predpisu ministerstva financií schválený vládou. Majetok zverený fondu nesmie byť predmetom štátnych záruk na poskytnuté úvery ani akéhokoľvek zabezpečenia záväzkov formou záložného práva.

K § 37

Kompetencie fondu sú zákonom rozdelené medzi jeho jednotlivé orgány. V ustanovení zákona sa určuje štruktúra orgánov fondu, ktorú možno meniť len zákonom. Orgánmi fondu sú správna rada fondu, správca fondu, dozorná rada fondu, ktorých členovia musia byť bezúhonní a v plnom rozsahu spôsobilí na právne úkony. Zákon ustanovuje, že člen týchto orgánov musí byť bezúhonný tak, že vymedzené trestné činy nespáchal vôbec, neberie sa do úvahy zahladenie odsúdenia týchto trestných činov.

K § 38 až § 40

Ustanovuje sa, že najvyšším orgánom fondu je správna rada fondu. Jej členov schvaľuje a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh Výboru pre financie, rozpočet a menu, na dobu päť rokov. Dĺžka obdobia je stanovená tak, aby bola dlhšia ako jedno volebné obdobie. Ustanovením je taxatívne vymedzené, kedy možno jednotlivých členov správnej rady z funkcie odvolať. Definuje sa postavenie správnej rady a vymedzuje sa jej výlučná pôsobnosť. Ako najvyššiemu orgánu fondu, patria správnej rade oprávnenia rozhodovať o najdôležitejších otázkach fondu. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých je správna rada schopná uznášať sa a rozhodovať. V navrhovaných ustanoveniach sa upravuje zloženie správnej rady a podmienky členstva v správnej rade.

K § 41a § 42

Ustanovuje sa postavenie správcu fondu ako štatutárneho orgánu. Správca koná v mene fondu v rozsahu vymedzenom štatútom. Na platnosť písomných právnych úkonov sa vyžadujú podpisy dvoch členov správcu. Členovia správcu za účelom oprávnenosti konať za fond sa zapisujú do obchodného registra.

K § 43 a § 44

Zriaďuje sa dozorná rada fondu ako kontrolný orgán fondu. Pre spôsob ustanovenia dozornej

rady a pre členstvo v dozornej rade fondu platia primerane ustanovenia o správnej rade fondu.

K § 45 a § 46

Ustanovenie určuje, za akých skutočností je nezlučiteľnosť funkcií jednotlivých orgánov fondu z členstvom v iných orgánoch, orgánoch fondu alebo iných štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy a za akých podmienok členstvo v týchto orgánoch končí.

K § 47

Ustanovuje sa povinnosť fondu vytvoriť účinný kontrolný systém so zameraním na plnenie záväzkov vyplývajúcich ním uzatvorených zmlúv a povinnosť na požiadanie poskytnúť požadované informácie na účely kontroly Národnej rade Slovenskej republiky, Výboru pre financie, rozpočet a menu Národnej rady Slovenskej republiky, vláde, ministerstvu financií, Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre a poskytnúť na základe ich požiadavky príslušné spisy a doklady.

K § 48

Ustanovuje sa, že majetok podľa tohto zákona sa prevádza na tú oprávnenú osobu z vlastníctva ktorej prešiel na fyzickú osobu alebo právnickú osobu podľa osobitného zákona uvedeného pod čiarou v § 1, v konaní v rozpore so zákonom. Ak iná právnická osoba medzičasom zanikla alebo o jej existencií je pochybnosť, prevádza sa jej majetok do vlastníctva štátu do držby a správy fondu. V prípade pochybnosti na návrh právnickej osoby, ktorá tvrdí, že je oprávnenou osobou, rozhodne súd. Oprávnenej osobe sa ukladá vrátiť povinnej osobe kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú pri prevode hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci vyplatila. Ustanovuje sa, že o existencii majetku fondu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu, podľa tohto zákona, rozhodne Národná rada Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o právnu úpravu podľa lex špecialis na prevody vlastníctva podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K § 49

Upravujú sa pravidlá ako fond, ktorému bol zverený majetok štátu do držby a správy je povinný s týmto majetkom nakladať. Ustanovuje sa, že právo na náhradu škody v celom rozsahu vzniká štátu aj voči fyzickej osobe, ktorá je za zverený majetok zodpovedná a ktorá škodu zavinila, a že čistý výnos zo zábezpeky a z predaja vydražených veci podľa tohto zákona sa odvádza na osobitný účet fondu v Štátnej pokladnici.

Ustanovuje sa, že veci hnuteľné a nehnuteľné sa prevádzajú do vlastníctva tej oprávnenej osoby, ktorej na základe právoplatného rozsudku súdu patria. Peňažný výnos štátu sa odvádza na osobitný účet fondu, vedený v Štátnej pokladnici.

K § 50

Ustanovuje sa, že vo veciach ekonomického prenájmu, je zodpovedné Ministerstvo financií SR.

K § 51

Ustanovuje sa, čo tvorí majetok fondu a na aké účely je ho možné použiť. Zároveň sa

ustanovuje, že príjmy a výdavky fondu nie sú súčasťou štátneho rozpočtu.

K § 52

Ustanovujú sa podmienky za akých nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k veci, ktorá prešla z vlastníctva oprávnenej osoby do vlastníctva povinnej osoby podľa osobitného predpisu v konaní v rozpore so zákonnosťou, ani ako bezdôvodné obohatenie.

K § 53

Ustanovujú sa pravidlá, za akých je možné majetok fondu dať do ekonomického prenájmu.

K § 54

Určuje sa, že fond vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona.

K § 55

V záujme zabezpečenia jednotlivých konaní ustanovuje sa, aby orgány príslušného konania mohli uložiť pokutu tomu, kto toto konanie marí a zároveň sa ustanovuje aj ich výška, podmienky ich uloženia a vymáhania.

K § 56

Určuje sa dohľadný orgán, ktorým je generálny prokurátor a jeho úlohy.

K § 57

Upravujú sa podmienky vznesenia námietky zaujatosti v jednotlivých konaniach voči tej osobe, ktorá v príslušnom konaní je podozrivá, že existujú dôvody na základe ktorých by mala byť vylúčená z konania.

K § 58

Ustanovenie určuje, že tento zákon je lex špeciális a preto na konanie, ktoré tento zákon neupravuje, sa vzťahujú osobitné predpisy, ktoré sú pod čiarou vymenované.

K § 59

Ustanovuje sa, že práva pracovných vzťahov pracovníkov povinných osôb, ktorých podnikateľské jednotky sa prevádzajú do vlastníctva oprávnených osôb nie sú týmto zákonom dotknuté.

K § 60

Zákon ustanovuje povinnosť štátnym orgánom a orgánom miestnej samosprávy, bez meškania oznámiť finančnej polícií, že zistili skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že prevod majetku podľa osobitných predpisov sa uskutočnil v konaní v rozpore so zákonnosťou.