NÁRODNA RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Návrh

Zákon

z ................. 2006

o úplatkárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti úplatkárstvu).

Národná rada Slovenskej republiky uvedomujúc si, že úplatkárstvo je nebezpečné na všetkých úrovniach celospoločenského usporiadania a že priamo ovplyvňuje najdôležitejšie právne, hospodárske a finančné rozhodnutia, životy a osudy ľudí v Slovenskej republike a tým ohrozuje aj jej štátnu podstatu, sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I.

Prvá časť

Základné ustanovenia

§ 1

Účel zákona

Účelom zákona je chrániť spoločnosť a ústavné zriadenie práva a oprávnené záujmy osôb pred úplatkárstvom a upraviť podmienky a postup príslušných orgánov pri predchádzaní a sankcionovaní tohto konania.

§ 2

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje prostriedky na dosiahnutie jeho účelu, ktorými sú prevencia, hrozba ukladania sankcií, ukladanie a výkon sankcií, náhrada škody a ochranné opatrenia proti osobám, ktoré spáchali čin úplatkárstva.

(2) Podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade, ak dotknutej osobe bol uložený trest podľa osobitného zákona1.

1 § 328 až 336 Trestného zákona

2

(3) Postupom podľa tohto zákona nie je dotknutá zodpovednosť dotknutej osoby podľa osobitného predpisu2.

§ 3

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) úplatok, majetok alebo nenáležitá výhoda, ktorá je daná, žiadaná alebo sľúbená osobou druhej osobe s cieľom získať priamo alebo cez sprostredkovateľa inú hodnotu, neodôvodnené uprednostnenie pred inými alebo inú nenáležitú výhodu konaním alebo zdržaním sa konania druhej osoby alebo pri obstarávaní veci všeobecného záujmu tak, že tým poruší povinnosti druhej osoby vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

b) prijímanie úplatku, prijatie úplatku, žiadanie úplatku alebo si danie sľubu úplatku alebo inej nenáležitej výhody osobou, ktorej za to priamo alebo cez sprostredkovateľa, zneužitím svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie poskytne výhody druhej osobe alebo ňou označenej niektorej inej osobe, alebo ju neodôvodnene uprednostní pred inými osobami; konaním alebo zdržaním sa konania alebo pri obstarávaní veci všeobecného záujmu tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

c) podplácanie, osobou priame alebo cez sprostredkovateľa poskytnutie, ponúknutie alebo sľúbenie úplatku alebo inej nenáležitej výhody druhej osobe, aby tá zneužila svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo funkciu na poskytnutie nenáležitej výhody alebo neodôvodnené uprednostnenie pred inými osobami alebo ňou označenej inej osobe; konaním alebo zdržaním sa konania alebo pri obstarávaní veci všeobecného záujmu tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,

d) nepriame úplatkárstvo, žiadanie alebo prijímanie úplatku alebo sľúbenie úplatku osobou za to, že táto bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci inej osoby, ktorá vo veci rozhoduje alebo ktorá ovplyvňuje činnosť, ktorá súvisí s plnením spoločensky významných úloh,

e) obstarávanie veci všeobecného záujmu, obstarávanie všetkých úloh, na splnenie ktorých má záujem celá spoločnosť alebo aspoň väčšina občanov a zahŕňa všetku činnosť, ktorá súvisí s plnením týchto spoločenských významných úloh,

f) verejný činiteľ, ústavný činiteľ, volený funkcionár, menovaný alebo iný zodpovedný pracovník štátnej správy a samosprávy, alebo iného štátneho orgánu alebo štátnej finančnej inštitúcie, pokiaľ sa podieľal na plnením úloh spoločnosti a štátu a používal pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená,

g) oznamovateľ,

1. fyzická osoba, ktorá má vek viac ako osemnásť rokov a je spôsobila na právne úkony3,

2. štatutárny zástupca právnickej osoby,

2 § 424 Občianskeho zákonníka

3 § 8 Občianskeho zákonníka

3

h) orgán konajúci v mene štátu,

1.finančná polícia,

2.prokuratúra,

3.súd,

4. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán

záujmovej samosprávy a fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Druhá časť

Práva, povinnosti, zodpovednosť osôb a náhrada škody

§ 4

Náhrada škody a zodpovednosť

(1) Osoba, ktorá utrpela škodu činom úplatkárstva má právo iniciovať konanie s cieľom získať plnú náhradu za túto škodu.

(2) Náhrada škody uvedená v odseku 1 môže zahŕňať materiálnu škodu, ušlý zisk a nemateriálnu ujmu.

(3) Právo na náhradu škody následkom úplatkárstva vzniká, ak

a) je známa osoba, ktorá spáchala čin úplatkárstva alebo osoba, ktorá nariadila čin úplatkárstva, alebo zodpovedná osoba, ktorá neurobila opatrenia, aby zabránila činu úplatkárstva,

b) osoba postihnutá úplatkárstvom utrpela škodu,

c) medzi činom úplatkárstva a škodou existuje príčinná súvislosť.

(4) Náhrada škody následkom úplatkárstva sa neprizná osobe, ktorá vzhľadom na všetky okolnosti, vlastným zavinením prispela k vzniku škody alebo k jej zväčšeniu.

(5) Ak osoba utrpela škodu následkom činu úplatkárstva verejným činiteľom pri výkone jej funkcie, zodpovednosť za škodu znáša štát, alebo v prípade zmluvnej strany, ktorá nie je štátom, príslušný právny subjekt takejto zmluvy.

(6) Ak bola škoda uhradená podľa odseku 5, štát alebo príslušný zmluvný právny subjekt ma právo na náhradu celej regresnej náhrady voči osobe, ktorá spáchala čin úplatkárstva, ktorá nariadila čin úplatkárstva alebo osobe, ktorá neurobila opatrenia, aby zabránila činu

úplatkárstva.

(7) Ak bola škoda spôsobená viacerými osobami, ktoré spáchali čin úplatkárstva, zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne.

(8) Osoby, voči ktorým si štát alebo príslušný zmluvný právny subjekt uplatnil regresnú náhradu podľa odseku 7, sú povinné uplatniť voči ďalším zodpovedným osobám nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov4.

4 § 524a Občianskeho zákonníka

4

Tretia časť

Lehoty a platnosť právnych úkonov

§ 5

Lehoty

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď osoba, ktorá utrpela škodu zistila alebo mala zistiť, že vznikla škoda alebo bol spáchaný čin úplatkárstva, a zistila alebo mala zistiť totožnosť zodpovednej osoby.

2) Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

(3) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za dvadsať rokov odo dňa uskutočnenia činu úplatkárstva, alebo keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola na základe úplatkárstva spôsobená škoda.

(4) Lehota neplynie po podaní nároku na náhradu škody.

(3) Právo na náhradu škody spôsobenú trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za desať rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní trestného činu úplatkárstva, najneskôr za dvadsať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.“

§ 6

Platnosť právnych úkonov a zmlúv

(1) Právny úkon, ktorý bol urobený na základe poskytnutého úplatku je neplatný5 .

(2) Akákoľvek zmluva alebo jej časť o poskytnutí úplatku je neplatná5.

Štvrtá časť

Konanie vo veci úplatkárstva

§ 7

(1) Konanie o úplatkárstve sa začína na oznámenie, ktoré oznamovateľ predkladá finančnej polícií. Z oznámenia musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa oznamuje. Oznamovateľ je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(2) Ak písomné oznámenie podľa odseku 1 bolo doručené inému orgánu verejnej moci,

tento bezodkladne postúpi vec finančnej polícií a upovedomí o tom oznamovateľa.

5 § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka

5

§ 8

(1) Finančná polícia na základe písomného oznámenia zistí presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstará potrebné podklady pre podnet.

(2) Finančná polícia zabezpečí vyjadrenia dotknutých fyzických osôb a právnických osôb a dôkazy súvisiace s konaním úplatkárstva.

§ 9

(1) Finančná polícia po vykonanom šetrení, podá podnet prokurátorovi na začatie konania podľa osobitného zákona6 .

(2) Podnet podľa odseku 1 obsahuje:

a) označenie orgánu, ktorý ho podáva,

b) meno priezvisko a dátum narodenia, adresu pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo právnickej osoby, ktorá je v podozrení, že spáchala čin úplatkárstva,

c) uvedené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že osoba spáchala čin úplatkárstva a o ňou spôsobenej škode,

d) dátum a miesto podania,

e) podpis zodpovedného príslušníka finančnej polície.

§ 10

(1) Osoba, podozrivá z činu úplatkárstva je povinná v lehote desiatich dní od doručenia výzvy podať krajskému prokurátorovi hodnoverné vysvetlenie, že jej označené konanie nebolo ovplyvnené úplatkárstvom tak, ako je uvedené vo výzve.

(2) Pod vysvetlením podľa odseku 1 sa rozumie predloženie najmä listín, výpoveď svedkov a prípadne aj označenie iných dôkazov hodnoverne potvrdzujúcich zákonnosť a čestnosť konania osoby označenej vo výzve.

(3) Štátne orgány, orgány samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť krajskému prokurátorovi informácie nevyhnutné na postup podľa tohto zákona, a to aj vtedy, ak by podľa osobitného zákona boli viazané tajomstvom alebo povinnosťou mlčanlivosti. Na tento účel je krajský prokurátor oprávnený požadovať aj poskytnutie údajov, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva.

(4) Ak dotknutá osoba bez ospravedlniteľných dôvodov požadované vysvetlenie v lehote uvedenej v ods. 1 nepodá alebo ak vo vysvetlení hodnoverne a naďalej pretrvávajú dôvodné pochybnosti, krajský prokurátor podá proti dotknutej osobe návrh na začatie konania podľa osobitného zákona6.

(5) Na konanie o návrhu prokurátora je príslušný krajský súd ako súd prvého stupňa.

(6) Súd je pri rozhodovaní viazaný rozsahom konania osoby podozrivej z činu úplatkárstva

6 Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, Trestný poriadok

6

a ziskom z neho, ktorý v žalobe označil krajský prokurátor.

(7) Pred začatím konania súd vždy nariadi predbežné opatrenie, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov a aby výkon súdneho rozhodnutia nebol ohrozený.

(8) Ak je podozrenie, že čin úplatkárstva spáchala osoba, ktorá je poslancom, súd v predbežnom opatrení vždy pozastaví výkon činnosti jej poslaneckého mandátu.

Piata časť

Sankcie a zánik trestnosti

§ 11

Osobitné sankcie

(1) Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu sa dopustí konania uvedeného § 2 a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu alebo ním získa pre seba alebo iného prospech veľkého rozsahu, alebo poruší osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z funkcie verejného činiteľa alebo s výkonom úradných povinností okrem uloženého trestu podľa osobitného zákona1, potrestá sa vždy zákazom činnosti na dva roky až desať rokov a ak to vykoná ako ústavný činiteľ, na základe právoplatného rozhodnutia súdu potrestá sa zákazom činnosť na štyri roky až doživotne a prepadnutím majetku, ktorý následkom tohto konania získal.

(2) Ak sa preukáže, že osoba alebo jej blízka osoba získala majetok v privatizácií, v reštitúcií alebo v likvidácii majetku štátu, majetku družstva a majetku bývalých socialistických organizácií alebo úverom bánk a iných finančných inštitúcií a táto osoba v záujme toho spáchala trestný čin podplácania, konanie o tom je neplatné a získaný majetok prepadá v prospech štátu.

(3) Podnikateľská právnická osoba, podnikateľská fyzická osoba, politické hnutie a politická strana, ktorej sa preukáže, že jej zodpovedný zástupca v záujme jej činnosti tohto právneho subjektu spáchal trestný čin úplatkárstva a tým zmarí rovnosť subjektov pred zákonom alebo v konkurenčnej súťaži, sa dňom právoplatnosti rozsudku príslušného súdu o tom zakazuje činnosť a zaniká likvidáciou.

(8) Ak osoba, ktorá spáchala čin úplatkárstva je poslanec, na základe právoplatného rozhodnutia súdu vždy zaniká jeho poslanecký mandát.

§ 12

Zánik trestnosti podplácania

(1) Trestnosť podplácania zaniká u osoby, ktorá priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytla, ponúkla alebo sľúbila úplatok alebo inú nenáležitú výhodu druhej osobe podľa § 4 a na základe toho jej bolo poskytnuté neodôvodnené plnenie alebo jej boli poskytnuté nenáležité výhody alebo neodôvodnené uprednostnenie pred inými pokiaľ v lehote 24 mesiacov odo dňa od účinnosti tohto zákona to oznámi finančnej polícií.

(2) Osoba, ktorá oznámi finančnej polícií, že spáchala trestný čin podplácania a táto skutočnosť sa potvrdí, má nárok na vrátenie 80 % úplatku, ktorý v priamom alebo nepriamom

7

úplatkárstve dala. Vrátených 20% úplatku, prepadá v prospech štátu na pokrytie nákladov konaní s tým súvisiacich. O veci na návrh prokurátora rozhodne súd.

(3) Ak sa oznámenie o priamom alebo nepriamom úplatkárstve preukáže ako nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť inú osobu, jej vážnosť u občanov, najmä poškodiť ju v zamestnaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo jej spôsobí inú vážnu ujmu, dotknutá osoba sa môže domáhať svojich práv podľa osobitných prepisov7. Nárok na náhradu škody podľa osobitného predpisu tým nie je dotknutý4.

Šiesta časť

Evidencia, prevencia, ochrana a kontrola

§ 13

Evidencia, prevencia, a ochrana proti úplatkárstvu

(1) Štátne orgány a obce a verejnoprávne inštitúcie, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci, sú povinné viesť zoznam osôb, ktoré spáchali trestný čin prijímania úplatku alebo trestný čin podplácania alebo trestný čin nepriameho úplatkárstva pri obstarávaní veci všeobecného záujmu. Zoznam musí byť vždy ku 30. júnu a k 31 decembru príslušného roka aktualizovaný a musí byť prístupný k nahliadnutiu odbornej a občianskej verejnosti a uverejnený aj na ich internetových stránkach.

(2) V zozname musí byť uvedená osoba, ktorá sa podplácaním alebo prijímaním úplatku a lebo nepriameho úplatkárstva dopustila, jej meno priezvisko titul, rodné číslo, trvalý a prechodný pobyt, funkcia, ktorú v tom čase vykonávala, výška úplatku spôsob a forma úplatku, predmet, ktorý sa týmto konaním získal, počet opakovania tohto konania a sankcia, ktorá jej bola za to uložená.

(3) Zodpovedná osoba štátneho orgánu, obce a verejnoprávna organizácia, ktorá pri výkone svojej funkcie zanedbá vedenie zoznamu úplatkárstva alebo hodnoverným spôsobom sa dozvie, že iná osoba pripravuje, pácha, alebo spáchala trestný čin úplatkárstva, umožní tejto osobe uniknúť trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu za spáchanie tohto trestného činu, dopustí sa spáchania trestného činu podľa osobitného zákona8.

(4) Audítorsky potvrdené ročné účty orgánov štátu, orgánov územnej samosprávy, orgánov verejnoprávnej inštitúcie, orgánov záujmovej samosprávy, politického subjektu, právnickej osoby alebo podnikateľskej fyzickej osoby musia byť vypracované jasne, aby dávali pravdivý a spravodlivý obraz o ich finančnom stave.

(5) Každý právny subjekt zabezpečí náležitú ochranu proti neoprávneným sankciám voči svojim zamestnancom, ktorý majú oprávnené podozrenie o úplatkárstve a ktorí oznámia v dobrej viere svoje podozrenie zodpovedným osobám alebo orgánom.

§ 14

Kontrola stavu a vývoja úplatkárstva

7 § 11 až 17 Občianskeho zákonníka

8 § 340 a § 341 Trestného zákona

8

(1) Ustanovuje sa povinnosť vláde Slovenskej republiky každoročne predkladať do 31 marca nasledujúceho roka Národnej rade Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky správu o riadnom a nestrannom prešetrení úplatkárstva podľa štátnych orgánov, jednotlivých rezortov a iných ústredných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy.

(2) Správa musí obsahovať

a) nezákonné rozhodovanie súdov a iných štátnych a správnych orgánov, notársky úradov, exekučných úradov,

b) protiprávne nakladanie s majetkom štátu, obcí, verejnoprávnych inštitúcií a neziskových organizácií,

c) zneužívanie financovania politických subjektov,

d) prepojenie politickej moci na mafianske podsvetie,

e) skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie,

f) porušovanie pravidiel verejnej súťaže a verejného obstarávania,

g) krátenie dane,

h)únik informácií zo štátnych, obecných a iných verejnoprávnych inštitúcií v prospech biznisu,

i) zneužívanie právomoci verejného činiteľa,

j) náhrada škody osobám, ktorú utrpeli následkom spáchania činu úplatkárstva,

k) zhodnotenie jednotlivých prípadov úplatkárstva v štátnej správe a v územnej samospráve,

l) stav evidencie, prevencie a ochrana proti úplatkárstvu v jednotlivých rezortoch.

Siedma časť

Spoločné ustanovenia

§ 15

(1) Na žiadosť orgánu konajúceho v mene štátu sú fyzické osoby a právnické osoby, štátne orgány, orgány územnej samosprávy povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre ďalšie konanie vo veci úplatkárstva. Tieto orgány a osoby sú povinné poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Orgán konajúci v mene štátu predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná. Ak sa osoba bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na tento orgán, môže byť na jej náklady predvedená.

(2) Ak orgán konajúci v mene štátu nemôže vykonať niektorý z úkonov v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnený dožiadať o jeho vykonanie iný orgán. Dožiadaný orgán je povinný v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť v lehote stanovenej orgánom konajúcim v mene štátu.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy podľa osobitného zákona9.

9 Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok

9

§ 16

Medzinárodná spolupráca

Ak konanie o úplatkárstve prekročí hranice Slovenskej republiky, orgán konajúci v mene štátu je povinný spolupracovať s príslušnými zahraničnými orgánmi vo veciach týkajúcich sa úplatkárstva, najmä pokiaľ ide o doručovanie dokumentov, vykonávanie dôkazov v cudzine, právomoc, uznávanie a výkon rozhodnutí a súdne trovy, v súlade s ustanoveniami príslušných medzinárodných nástrojov o medzinárodnej spolupráce v právnych veciach, ktorými je Slovenská republika zmluvnou stranou.

Čl. II.

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., v znení zákona č. 131/1982 Zb., v znení zákona č.94/1988 Zb., v znení zákona č. 188/1988 Zb., v znení zákona č. 87/1990 Zb., v znení zákona č. 105/1990 Zb., v znení zákona č., 116/1990 Zb., v znení zákona č. 87/1991 Zb., v znení zákona č. 509/1991 Zb., v znení zákona č. 264/1992 Zb., v znení zákona č. 278/1993 Z.z., v znení zákona č. 249/1994 Z.z., v znení zákona č. 153/1997 Z.z., v znení zákona č. 211/1997 Z.z., v znení zákona č. 252/1999 Z.z., v znení zákona č. 218/2000 Z.z., v znení zákona č. 261/2001 Z.z., v znení zákona č. 281/2001 Z.z., v znení zákona č. 23/2002 Z.z., v znení zákona č. 34/2002 Z.z., v znení zákona č., 95/2002 Z.z., v znení zákona č. 215/2002 Z.z., v znení zákona č. 184/2002 Z.z., v znení zákona č. 526/2002 Z.z., v znení zákona č. 504/2003 Z.z., v znení zákona č. , 515/2003 Z.z., v znení zákona č. 150/2004 Z.z., v znení zákona č. 526/2002 Z.z., v znení zákona č. 150/2004 Z.z., v znení zákona č. 404/2004 Z.z., v znení zákona č. 635/2004 Z.z., v znení zákona č. 171/2005 Z.z., v znení zákona č. 266/2005 Z.z., v znení zákona č. 635/2004 Z.z. a v znení zákona č. 336/2005 Z.z. sa dopĺňa takto:

1. § 106 znie:

㤠106

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(3) Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia súdu, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia sudu.

(4) Najneskôr sa právo na náhradu škody činom úplatkárstva premlčí za dvadsať rokov odo dňa uskutočnenia činu úplatkárstva, alebo keď bolo poškodenému doručené (oznámené)

10

rozhodnutie súdu, ktorým mu bolo rozhodnuté, že na základe úplatkárstva bola spôsobená škoda.“

2. § 424 vrátane nadpisu znie:

„Zodpovednosť za škodu spôsobenú úplatkárstvom,

úmyselným konaním proti dobrým mravom

§ 424

Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil činom úplatkárstva a vedomým konaním proti dobrým mravom.“

3. Za § 510 sa vkladá nový § 510a, ktorý znie:

㤠510a

Uplatnenie nároku zo zodpovednosti z úplatkárstva nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z úplatkárstva vznikla.“

Čl. III.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

11

Dôvodová správa

A . Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu.

Medzi najväčšie protiprávne konania dnešnej spoločnosti je úplatkárstvo. Úplatkárstvo znamená priame alebo nepriame želanie, ponúknutie, poskytovanie alebo prijímanie úplatku alebo inej nenáležitej výhody, alebo ich prísľubu, ktoré deformuje riadne vykonávanie povinnosti alebo správanie požadované od príjemcu úplatku, nenáležitej výhody alebo ich sľubu. Výskumy verejnej mienky, hodnotenia nezávislých agentúr upozorňujú na vysoký stupeň úplatkárstva na Slovensku. Cieľom návrhu zákona je odstrániť úplatkárstvo na Slovensku.

Dôvody potreby novej právnej úpravy.

Úplatkárstvo sa prejavuje najmä v tejto protispoločenskej činnosti:

1. Nezákonné rozhodovanie súdov a iných štátnych a správnych orgánov, notárskych exekučných úradov, a ich vedomé prieťahy v príslušných konaniach.

Sme svedkami, že súdy často nerozhodujú nestranne, v súlade so zákonom. Svedčí o tom vysoké percento zmeny rozsudkov a uznesení súdov nižšieho stupňa súdmi vyšších stupňov, nízke tresty alebo prepustenie z väzby podozrivých osôb zo spáchania závažných trestných činov ako sú politici, sudcovia, prokurátori, podnikatelia, pochybné až nezákonné rozsudky v prospech privatizérov a v prospech ale i v neprospech reštituentov, viacročné prieťahy v konaní, veľké množstvo sťažnostných podaní občanov na Ústavný súd SR a na Európsky súd v Štrasburgu. Aj správne orgány, najmä v reštitučnom procese, v katastrálnom konaní, v konaní o uznávaní poľovných revírov, v priestupkovom konaní a v stavebnom konaní rozhodujú v rozpore so zákonom. Ako si má napr. občan vysvetliť keď vo veci priznania, resp. nepriznania toho istého reštitučného nároku správne orgány rozhodujú už po desiaty, pätnásty krát, alebo keď vlastníckym podkladom priznaného reštitučného nároku v prospech reštituenta v príbuzenskom pomere v druhom i treťom rade je len osvedčenie notára, že táto osoba je výlučným vlastníkom reštituovanej nehnuteľnosti. Vytváranie poľovných revírov bez vlastníckych podkladov, alebo neopodstatnené zastavenie priestupkových konaní a pod.. Nepochopiteľné sú mnohé exekučné konania alebo nekalá spolupráca niektorých exekútorov s pochybnými osobami či skupinou osôb, alebo nepravdivé notárske zápisnice.

2. Korupcia politikov v prospech seba a ich blízkych.

Ekonomická zmena spoločnosti zo socializmu na kapitalizmus i v súčasnej dobe je sprevádzaná rôznymi úplatkárskymi škandálmi politikov. Okrem toho mnohí z nich rôzne majetkové nezákonné prímy a nemajetkové výhody zabezpečili a zabezpečujú v prospech seba i svojich blízkych. Aj podozrenia úplatkárstva pri hlasovaní nezávislými poslancami o návrhoch zákonov a uznesení naďalej pretrvávajú. Niektorí politici v záujme získavania majetku, jeho zveľaďovania a udržania si politickej moci vystriedali i niekoľko politických strán. Je potrebné trestnoprávne podstatne tvrdšie postupovať pri zneužívaní politickej moci.

12

Ak sa takéto konanie jednoznačne preukáže i s obzvlášť závažnými následkami, trestom by mal byť i doživotný zákaz politickej činnosti a prepadnutie majetku.

3. Financovanie politických subjektov za účelom získavania neskorších obohatení a rôznych výhod darcov.

Zákon o financovaní politických strán umožňuje politickým stranám prijímať dary od fyzických i právnických osôb. Tieto dary sa politickým stranám a politickým hnutiam dávali a dávajú najmä pred voľbami v snahe získať významné funkcie v exekutíve, vo Fonde národného majetku v štátnych a správnych orgánoch a zabezpečiť si štátne zákazky. Dary dávajú nie nezištne. Je to zákonné úplatkárstvo, ktoré treba zrušiť.

4. Zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Rozsah osôb zaradených do kategórie verejných činiteľov sa po roku 1990 značne zúžil. To umožnilo a umožňuje mnohým zamestnancom v štátne i verejnej službe vyhýbať sa trestnoprávnej zodpovednosti v prípade protiprávneho konanie. Preto v navrhovanom zákona sa širšie definuje postavenie verejného činiteľa aj následky, ktoré vznikajú z protiprávneho konania verejného činiteľa.

5. Nehospodárne nakladanie s majetkom štátu, obcí, verejnoprávnych inštitúcii a nezískových organizácií.

Majetok štátu, majetok družstiev a majetok socialistických organizácií sa po roku 1990 prestal chápať ako spoločný majetok, ktorý potrebuje zákonnú ochranu, väčšinou sa stal korisťou rôznych špekulantov a podvodníkov. Týmto pohľadom sa často pozerá na majetok obcí, verejnoprospešných organizácií a neziskových organizácií. Aj súčasná legislatíva umožňuje nehospodárne nakladať s týmto majetkom bez náhrady škody a trestnoprávnej zodpovednosti. Ak sa tvrdí, že štát je zlým hospodárom, tak je tak preto lebo legislatívne nemá zabezpečenú kvalitnú ochranu jeho vlastníctva. Kontrolne orgány aj keď zistia nezákonnosť pri nakladaní s týmto majetkom, je to len oznámenie faktu bez právnych následkov, preto je potrebné tieto vzťahy upraviť pracovnoprávne občianskoprávne i trestnoprávne tak, aby sa tento majetok nerozkrádal, neznehodnocoval a na jeho úkor sa fyzické a právnické osoby neobohacovali cez úplatkárstvo.

6. Skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

K protispoločenskému konaniu úplatkárstvom dochádza aj pri stanovovaní daňových základov a v obchodnom styku v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody.

7. Porušovanie pravidiel verejnej súťaže a verejného obstarávania a verejnej dražby.

Sme svedkami veľmi častého porušovania pravidiel verejnej súťaže a verejného obstarávania i verejnej dražby. Najvyšší kontrolný úrad SR zistil a zisťuje veľké nedostatky v tejto činnosti najmä na ministerstvách a iných ústredných orgánoch. Zistený protiprávny stav dokumentuje úplatkárstvo. Žiaľ, tento stav sa len konštatuje a nevyvodzujú sa tvrdé právne postihy voči tým zamestnancom príslušného úradu, ktorí sa takéhoto činu dopustili. Do verejných dražieb sú zapojení cez svoje firmy i politickí predstavitelia a preto povodne, v rozpore so spravodlivosťou sa neuskutočňovali len holandské dražby ale aj aukcie a likvidácie podnikov a aj to sa dialo a deje najmä úplatkárstvom.

8. Únik informácií zo štátnych, obecných a iný verejnoprávnych inštitúcii a ich zneužitie vo vlastný prospech alebo v prospech svojich blízkych.

Jedným zo základných činiteľov moderného rozvoja štátu sú informácie. V kapitalistickej spoločnosti sa často stáva, že informácie zo štátnych, obecných alebo

13

verejnoprávnych inštitúcii unikajú v prospech jednotlivca a rôznych skupín osôb. Napríklad je pravdepodobné, že aj verejní činitelia poskytujú informácie alebo štátne organizácie rezortné správy za úplatok do rôznych reklamných almanachov alebo priamo pre komerčné účely súkromných spoločností. Takéto informácie majú navonok charakter politický, obchodný i lobistický, ale sú určitým druhom zneužívania cez úplatkárstvo.

9. Súbeh podnikateľskej činnosti s výkonom funkcie v štátnych, obecných a iných verejnoprávnych inštituciách.

Mnohí zneužívajú svoje zamestnanie v štátnej správe, vo verejnej správe i v obdobnom pracovnom pomere tým, že vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť pre súkromné obohatenie. Zneužívajú tak svoje postavenie i neobmedzený prístup k informáciam. Pre spoločnosť je neprijateľné, že poslanec, starosta obce alebo iní verejný činiteľ, formálne nezastáva funkciu vo svojom podnikateľskom subjekte a pritom podniká i v oblasti v ktorej vykonáva verejnú funkciu. Hrozí tu nielen únik informácii ale aj priama ekonomická spätosť medzi uvedeným súkromným a verejným záujmom, často za cenu úplatkárstva.

10. Nezákonné prideľovanie dotácií a subvencií.

Po roku 1989 štát dotuje alebo subvencuje rôzne subjekty a to i súkromné. Ide hlavne o poľnohospodárske družstvá a súkromne hospodáriacich roľníkov, občianske združenie a neziskové organizácie. Podmienky za ktorých sa tieto dotácie a subvencie poskytujú nie sú jednoznačne stanovené a dochádza tu k úplatkárstvu.

11. Uprednostňovanie osôb na úkor iných v rozpore s ich schopnosťami a výsledkami v prijímacích pohovoroch a konkurzoch.

V školstve pri prijímacích pohovoroch ale i v zamestnaneckom alebo obdobnom pomere sú jednotlivci uprednostňovaní a to napriek tomu, že vykazujú horšie výsledky a majú nižšie schopnosti a predpoklady ako iní. Stáva sa tak na základe úplatkárstva alebo klientelizmu. K hrubému porušovaniu princípov osobného výberu dochádza i v štátnej a verejnej správe.

12. Úplatkárstvo v súkromnom sektore.

Boj proti úplatkárstvu by mal smerovať aj do súkromného sektoru podnikania tak, aby sa zamedzilo neoprávneným ziskom a poškodzovaniu podnikateľských partnerov a ich klientov.

Návrh zákona rieši:

-ochranu spoločnosti, ústavného zriadenia oprávnených záujmov osôb voči úplatkárstvu,

-návrh zákona ustanovuje prostriedky proti úplatkárstvu, ktorými sú prevencia, hrozba ukladania sankcií, ukladania výkon sankcií, náhrada škody a ochranné opatrenia proti osobám, ktoré spáchali čin úplatkárstva,

-pre účely tohto zákona vymedzuje niektoré pojmy, najmä širšie definuje pojem verejného činiteľa,

-navrhovaný zákon v súlade s Občiansko-právnym dohovorom o korupcii, ktorý bol dňa 14.11.1999 prijatý v Štrasburgu a s ktorým Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 232 z 9.4.2004 vyslovila súhlas a prezident Slovenskej republiky ho dňa 5.5.2003 ratifikoval, rieši problematiku úplatkárstva z pohľady jej definície, náhrady škody, zodpovednosti, zavinenia, premlčacích lehôt, platnosti zmlúv, ochrany zamestnancov, účtovníctva a auditorstva, zhromažďovania dôkazov a predbežné opatrenia nariadené súdom.

14

Návrh zákona v oblasti boja proti úplatkárstvu ustanovuje aj sankcie ako sú zákaz činnosti, doživotný zákaz činnosti a zhabanie majetku.

Súlad návrhu zákona s Ústavou SR:

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou SR.

Súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami:

Návrh novely zákona je v súlade s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

Hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet:

Návrh novely zákona nebude mať hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet.

Nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie:

Návrh novely zákona nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy:

Návrh novely zákona nebude mať finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy:

15

B. Osobitná časť

Čl. I.

K § 1

Ustanovenie vymedzuje účel zákona, ktorý je v ochrane spoločnosti, oprávnených záujmov osôb pred úplatkárstvom a v postupe príslušných orgánov pri predchádzaní tohto konania.

K § 2

Ustanovenie upravuje prostriedky na dosiahnutie účelu zákona, ktorými je prevencia, hrozba ukladania sankcií, náhrada škody.

K § 3

Ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy pre účely zákona. Definuje pojem úplatku, prijímania úplatku, podplácania, nepriameho úplatku, obstarávania veci všeobecného záujmu, širšie definuje pojem verejného činiteľa a ustanovuje pojem oznamovateľa a orgán konajúci v mene štátu.

K § 4 až § 7

Ustanovenia v súlade s Občianskoprávnym dohovorom uzavretým dňa 4. novembra 1999 v Štrasburgu, ktorý ratifikovala Slovenská republika vo veci úplatkárstva, upravuje práva, povinnosti, zodpovednosť osôb, náhradu škody, evidenciu, ochranu, lehoty a platnosť právnych úkonov a zmlúv.

K § 8 až § 10

Ustanovenia upravujú konanie vo veci úplatkárstva, ktoré začína na návrh na finančnej polícií, ktorá zistí presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstará potrebné podklady pre podnet, ktorý podá prokurátorovi na začatie konania o vyslovení porušenia zákonnosti úplatkárstvom. Osoba podozrivá z činu úplatkárstva má možnosť sa vyviniť. V opačnom prípade prokurátor podá návrh na príslušný krajský súd. Súd je povinný vždy nariadiť predbežné opatrenie, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, a aby výkon súdneho rozhodnutia nebol ohrozený. Ak tento zákon neupravuje konanie vo veci úplatkárstva platia príslušné ustanovenia osobitného zákona, ktorým je Občiansky súdny poriadok, Trestný zákon a Trestný poriadok.

K § 11

Ustanovenie stanovuje aké sankcie postihne osobu, ktorá spácha trestný čin úplatkárstva. Vzhľadom na nebezpečnosť tohto činu pre spoločnosť ak je osoba, ktorá spácha trestný čin úplatkárstva, potrestá sa vždy zákazom činnosti a prepadnutím majetku, ktorý následkom tohto konania získala. Ustanovenie stanovuje podmienku na sankciu neplatnosti právnych úkonov a prepadnutie majetku v prospech štátu, prípadne zákaz činnosti subjektu a jeho likvidáciu, ak majetok bol získaný úplatkárstvom .

16

K § 12

V záujme aktívneho boja proti úplatkárstvu ustanovenie stanovuje 24 mesačnú beztrestnosť osobe, ktorá poskytla, ponúkla alebo sľúbila úplatok alebo inú nenáležitú výhodu druhej osobe a vzniká jej nárok aj na 80 % vrátenie úplatku, ak to v tejto lehote oznámi finančnej polícií, že spáchala trestný čin podplácania.

K § 13

Paragraf ustanovuje, že štátne orgány a obce a verejnoprávne inštitúcie, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba sú povinné viesť zoznam osôb, ktoré spáchali trestný čin prijímania úplatku a lebo trestný čin podplácania alebo trestný čin nepriameho úplatkárstva. Zoznam musí byť vždy ku 30. júnu a k 31 decembru príslušného roka aktualizovaný a musí byť prístupný k nahliadnutiu odbornej a občianskej verejnosti a uverejnený aj na ich internetových stránkach.

K § 14

Ustanovenie ukladá povinnosť vláde Slovenskej republiky každoročne predkladať do 31 marca nasledujúceho roka Národnej rade Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky správu o riadnom prešetrení úplatkárstva podľa jednotlivých rezortov s vymedzením jej obsahu a rozsahu.

K § 15

Paragraf ustanovuje, že na žiadosť orgánu konajúceho v mene štátu sú fyzické osoby a právnické osoby, štátne orgány, orgány územnej samosprávy povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre ďalšie konanie vo veci úplatkárstva.

K § 16

Ustanovenie nariaďuje medzinárodnú spoluprácu ak konanie úplatkárstva prekročí hranice Slovenskej republiky.

Čl. II.

Bod 1.

Nepriamou novelou Občianskeho zákonníka sa mení objektívna lehota premlčania práva na náhradu škody u úplatkárstva z desať na dvadsať rokov.

Bod 2.

Nepriamou novelou sa novelizuje Občiansky zákonník, keď do § 18 sa vkladá aj zodpovednosť za škodu spôsobenú úplatkárstvom.

Bod 3.

Nepriamou novelou sa vkladá do Občianskeho zákonníka možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorá vznikla konaním úplatkárstva.

17

Čl. III.

Pri stanovovaní účinnosti zákona sa vychádza s naliehavosti právnej úpravy právnych vzťahov úplatkárstva.

18

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Zákon o úplatkárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti úplatkárstvu).

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:

Neupravená.

4. Návrh zákona svojou problematikou:

Nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona :

Nestanovuje sa.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:

Úplná.

19

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Vyčíslenie odhadu na verejné financie:

Zákon o úplatkárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti úplatkárstvu).

Hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet:

Návrh novely zákona nebude mať hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet.

Nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie:

Návrh novely zákona nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy:

Návrh novely zákona nebude mať finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy.

2. Odhad dopadov na obyvateľov:

Návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov, pretože ekonomické vzťahy sa budú uskutočňovať viac v legislatívnom prostredí.

3. Vyčíslenie odhadu dopadu na životné prostredie:

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadu na zamestnanosť:

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.