Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Košiciach“) bol schválený 1. októbra 1990. Jeho hlavným účelom je upraviť organizáciu a výkon územnej samosprávy na území mesta Košice. Zákon o Košiciach predstavuje vo vzťahu k zákonu č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení špeciálnu právnu úpravu (lex specialis) čo zreteľne vyjadruje jeho ustanovenie § 24 ods. 1, podľa ktorého „Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ...“. Legislatívny základ pre existenciu samostatného zákona o Košiciach predstavuje ustanovenie § 22a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého „Právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon.“.

Zákon o Košiciach bol počas svojej takmer 15 ročnej účinnosti len trikrát novelizovaný, pričom od roku 1992 zákonodarný zbor upustil od dovtedajšej legislatívnej praxe, podľa ktorej sa spolu s novelizáciami zákona o obecnom zriadení novelizoval aj zákon o Košiciach (a tiež zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov). Upustenie od tejto praxe spôsobilo, že zákon o Košiciach obsahuje na mnohých miestach zastaralú právnu terminológiu, nereflektuje na zmeny niektorých právnych inštitútov a súvisiacich právnych predpisov. V dôsledku toho sa zákon o Košiciach v platnom znení značne odlišuje od zákona o obecnom zriadení aj v tých svojich častiach, kde to nie je odôvodnené potrebou špeciálnej právnej úpravy; naopak v záujme odstránenia interpretačných a aplikačných problémov je potrebná ich synchronizácia. Posledná novelizácia zákona o Košiciach bola vykonaná zákonom č. 109/1993 Z. z. a dotýkala postavenia námestníkov primátora.

Zákon o Košiciach bol prijatý ešte pred schválením Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“). V dôsledku toho terminológia zákona o Košiciach v platnom znení nezodpovedá dôsledne ústavnej terminológii, naviac vo svojich častiach týkajúcich sa právneho postavenia mestských častí, spôsobu voľby mestského zastupiteľstva, ako aj doterajšej praxi prenosu úloh miestnej štátnej správy z mesta na mestské časti prostredníctvom štatútu vyvoláva ústavné otázniky.

Základná odlišnosť zákona o Košiciach od zákona o obecnom zriadení spočíva v organizácii orgánov územnej samosprávy. Zákon o Košiciach je, obdobne ako zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, založený na dvojstupňovej organizácii územnej samosprávy, pričom prvý stupeň predstavuje mesto a druhý stupeň mestské časti. Aj keď má takáto organizácia územnej samosprávy vzhľadom na územnú rozlohu mesta, rozdielny charakter osídlenia jeho jednotlivých častí, počet obyvateľov mesta, ako aj dlhodobé tradície svoje nesporné výhody, pri praktickom fungovaní dochádza nie zriedka k nežiadúcim kompetenčným konfliktom, nadmernému presadzovaniu lokálnych záujmov a zbytočnému napätiu spôsobenému aj nejasnosťou právnej úpravy. To v konečnom dôsledku sťažuje efektívne fungovanie orgánov samosprávy v prospech obyvateľov mesta. Možnosti uskutočnenia racionalizačných zmien v organizácii územnej samosprávy a organizácii územia mesta sú podľa mechanizmu obsiahnutého v platnom znení § 3 ods. 3 zákona o Košiciach, aj v kontexte s jeho ďalších súvisiacimi

ustanoveniami, značne obmedzené, a preto sa navrhuje jeho zjednodušenie.

Súčasná organizácia územnej samosprávy v meste Košice je naviac mimoriadne finančne nákladná. Podľa výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2004 na úrovni mesta len skutočné výdavky na správu Magistrátu mesta Košice, vrátane odmien a iných náhrad poslancom mestského zastupiteľstva predstavovali takmer 130 mil. Sk. Na úrovni mestských častí výdavky na správu miestnych úradov, vrátane odmien a iných náhrad poslancom predstavovali spolu takmer 210, 5 mil. Sk, pričom tieto výdavky v prepočte na obyvateľa vykazujú značné rozdiely (napr. v roku 2004 predstavovali v mestskej časti Džungla 7 154 Sk na obyvateľa, zatiaľ čo v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce len 397 Sk na obyvateľa).

Základné zámery sledované predloženým návrhom zákona možno zhrnúť do nasledovných bodov:

1.Zosúladiť právnu terminológiu zákona o Košiciach so zákonom o obecnom zriadení a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi.

2.Precizovať právne postavenie mestských častí a ich vzťahy k mestu Košice a v tejto súvislosti vykonať príslušné zmeny v organizácii orgánov územnej samosprávy na území mesta Košice.

3.Zjednodušiť a zracionalizovať mechanizmus rozhodovania o zmenách v organizácii územnej samosprávy a organizácii územia mesta Košice rešpektujúc pritom vôľu a záujmy obyvateľov mesta a jeho mestských častí.

4.Upraviť vzťahy mesta Košice k okolitým obciam a vytvoriť podmienky na ich vzájomne prospešnú spoluprácu a súčinnosť.

5.Znížiť počty poslancov mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev v súlade so znížením počtu poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ktoré sa uskutočnilo na základe novelizácie zákona o obecnom zriadení (§ 11 ods. 3) ešte pred všeobecnými voľbami do orgánov samosprávy obcí v roku 2002.

Navrhované zmeny by v konečnom dôsledku mali zabezpečiť racionálnu a efektívnu organizáciu územnej samosprávy v meste Košice a prispieť k výraznému zníženiu neúmerne vysokých finančných nákladov na jej správu.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spracovala pracovná komisia na prípravu novelizácie zákona o Košiciach zriadená primátorom mesta Košice. Návrh zákona bol dňa 15. decembra 2005 schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 933.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Text úvodného ustanovenia zákona o Košiciach sa terminologicky dáva do súladu s ústavou (čl. 64a) a zákonom o obecnom zriadení (§ 1 ods. 1).

K bodu 2

Upresňuje sa právne postavenie mestských častí. Z navrhovaného textu vyplýva, že mestské časti budú môcť vykonávať územnú samosprávu (samosprávnu pôsobnosť) len v rozsahu, ktorý im zveruje zákon o Košiciach a v rozsahu ustanovenom štatútom mesta Košice. Pri zabezpečovaní týchto úloh majú mestské časti právne postavenie obce, z čoho vyplýva, že na plnenie svojich úloh môžu uplatniť právne nástroje, ktorými disponujú podľa platného právneho poriadku obce. Navrhovaný stav reflektuje na doterajšiu prax, podľa ktorej mestské časti využívali tieto právne nástroje, čomu zodpovedala aj legislatívna činnosť relevantných ústavných orgánov Slovenskej republiky.

Podľa doterajšej praxe mestské časti zabezpečovali aj výkon miestnej štátnej správy a to aj v prípadoch, keď tento výkon nebol na nich zákonom v zmysle čl. 71 ods. 1 ústavy výslovne prenesený, t. j. k prenosu výkonu úloh miestnej štátnej správy dochádzalo štatútom, resp. na jeho základe, teda prostredníctvom právneho predpisu nižšej právnej sily ako zákon. Takáto prax nie je v súlade s ústavou, a preto sa navrhuje výslovne ustanoviť, aby mestské časti mohli vykonávať miestnu štátnu správu len vtedy, ak budú úlohy miestnej štátnej správy na nich výslovne prenesené zákonom, ako je to napr. v súčasnosti podľa § 4 ods. 1 zákona č. 154/1994 Z. Z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť mechanizmus rozhodovania o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestských častí a iných zmenách ich hraníc. Podľa doterajšej právnej úpravy je k takémuto rozhodnutiu mestského zastupiteľstva potrebný (pozitívny) súhlas dotknutých mestských častí vyjadrený v miestnom referende ich obyvateľov alebo ho mestské zastupiteľstvo môže prijať na základe návrhu dotknutých mestských častí predloženého formou petície podporovanej nadpolovičnou väčšinou ich obyvateľov.

Podľa navrhnutých zmien bude o týchto otázkach naďalej rozhodovať mestské zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením, ku ktorého schváleniu bude potrebný súhlas tropätinovej väčšiny všetkých poslancov. Toto rozhodnutie mestského zastupiteľstva budú môcť obyvatelia územne dotknutých mestských častí odmietnuť v miestnom referende v zákonom ustanovenej lehote (do 120 dní odo dňa platnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia). Všeobecne záväzné nariadenie o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestských častí nadobudne účinnosť ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy len vtedy, ak ho obyvatelia žiadnej z dotknutých mestských častí v miestnom referende v zákonom určenej lehote neodmietnu. Ak obyvatelia niektorej z dotknutých mestských častí takéto všeobecne záväzné nariadenie v miestnom referende odmietnu, tak bude možné iný (ďalší) návrh dotýkajúci sa (zrušenia, rozdelenia, zlúčenia) tejto mestskej časti predložiť najskôr v ďalšom volebnom období orgánov samosprávy mesta a mestských častí.

Navrhovaná úprava prináša zjednodušenie oproti súčasnému stavu, keďže k príslušným

zmenám v organizácii územnej samosprávy v meste bude môcť dôjsť aj bez miestneho referenda alebo predloženia doposiaľ požadovanej petície, márnym uplynutím 120 dňovej lehoty podľa novonavrhovaného § 3 ods. 4. Na druhej strane navrhovanou zmenou garantovaná možnosť obyvateľov územne dotknutých mestských častí odmietnuť predmetné rozhodnutie mestského zastupiteľstva zaručuje, aby rozhodovanie mestského zastupiteľstva o týchto otázkach nebolo svojvoľné. Z navrhovaného textu vyplýva, že k odmietnutiu navrhovanej zmeny bude stačiť, ak ju v miestnom referende odmietnu obyvatelia aspoň jednej územne dotknutej mestskej časti.

Všeobecne záväzné nariadenie podľa § 3 ods. 3 zákona, ktorého predmetom budú „iné zmeny“ hraníc mestských častí, t. j. nie vytvorenie, zrušenie, zlúčenie alebo rozdelenie mestských častí, nadobudne účinnosť po jeho schválení miestnymi zastupiteľstvami dotknutých mestských častí.

Vzhľadom na to, že výpočet mestských častí je obsiahnutý v prílohe č. 2 zákona o Košiciach, navrhuje sa v záujme právnej čistoty právny mechanizmus, ktorý bude zabezpečovať zosúladenie tejto prílohy s aktuálnym právnym stavom. V zmysle tohto mechanizmu bude vláda povinná na základe písomného oznámenia primátora mesta bezodkladne predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, prostredníctvom ktorého sa vykonajú príslušné zmeny v prílohe č. 2 zákona o Košiciach.

K bodu 5

§ 4 zákona o Košiciach, ktorého účelom bolo upraviť vzťah mesta Košice k okolitým obciam má v platnom znení len formálny a deklaratórny charakter. Za tým účelom sa navrhuje rozšíriť a konkretizovať jeho obsah, a to ustanovením možnosti mesta Košice, a s jeho súhlasom aj mestských častí, uzatvárať s okolitými obcami rôzne typy zmlúv podľa príslušných ustanovení zákona o obecnom zriadení (napr. dohoda o zriadení spoločného obecného /miestneho/ úradu), ktoré by mali napomôcť užšej spolupráci, zvýšeniu kvality výkonu územnej samosprávy, ako aj zníženiu nákladov na jej výkon. Zároveň sa v novonavrhovanom znení § 4 ods. 2 rozširujú povinnosti mesta Košice vo vzťahu k okolitým obciam.

K bodom 6 a 11

Navrhovanou úpravou sa doterajšie znenie § 5 dáva do súladu s terminológiu použitou v Ústave Slovenskej republiky (čl. 67 ods. 1) a v zákone o obecnom zriadení (§ 11a ods. 1), pričom doterajšie formy výkonu územnej samosprávy v meste Košice sa dopĺňajú aj o verejné zhromaždenie obyvateľov mesta.

Zo zmien v § 5 vyplýva aj potreba vykonať analogické zmeny v § 9 (bod 11).

K bodu 7

Navrhuje sa konštituovanie nového spoločného orgánu mestských častí – Rady starostov, ktorého hlavným účelom bude zastupovať spoločné záujmy mestských častí pri rozhodovaní o veciach, ktoré zákon o meste Košice vyhradzuje mestskému zastupiteľstvu, t. j. pri rozhodovaní o veciach celomestského významu. Návrh koncipuje Radu starostov predovšetkým ako iniciatívny orgán. Iniciatívna funkcia Rady starostov sa bude môcť uplatniť jednak prostredníctvom jej práva predkladať iniciatívne návrhy na rokovanie mestského zastupiteľstva /odsek 3 písm. a)/, ako aj jej práva zaujímať stanoviská, k veciam, ktoré sú predmetom rokovania mestského zastupiteľstva /odsek 3 písm. b)/. Stanoviská Rady starostov bude mestské zastupiteľstvo povinné prerokovať ešte pred samotným rozhodnutím vo veci.

Z navrhovanej konštrukcie vyplýva, že mestské zastupiteľstvo nebude viazané stanoviskom Rady starostov, ale bude ho môcť zohľadniť pri svojom rozhodovaní.

Právo Rady starostov podľa § 7a ods. 3 písm. c) má charakter odkladacieho veta a je svojimi právnymi dôsledkami podobné ako sistačné právo primátora. Spočíva v oprávnení Rady starostov predložiť k už prijatým rozhodnutiam mestského zastupiteľstva svoje pripomienky a zároveň požiadať mestské zastupiteľstvo o opätovné prerokovanie a schválenie týchto rozhodnutí. Toto právo Rady starostov sa bude vzťahovať len na taxatívnym výpočtom určené rozhodnutia mestského zastupiteľstva a bude ho možné uplatniť len v zákonom ustanovenej lehote. Vzhľadom na ustanovenú dĺžku tejto lehoty sa vytvára priestor, aby sa o prípadných pripomienkach Rady starostov alebo primátora mesta, ktorý uplatnil svoje sistačné právo podľa § 12 ods. 6 zákona o obecnom zriadení, rokovalo súčasne. Tým sa znemožňuje, aby Rada starostov neodôvodnene a neprimerane dlho blokovala rozhodovaciu činnosť mestského zastupiteľstva. Ak mestské zastupiteľstvo takto vetované rozhodnutie opätovne prerokuje a schváli, tak nadobudne platnosť a v ňom určenej lehote aj účinnosť. Hlavný účel takto navrhovaného oprávnenia Rady starostov treba vidieť jednak v možnosti premietnuť jej pripomienky do konečného textu rozhodnutia, ako aj vo vytvorení možnosti, aby mestské zastupiteľstvo na základe pripomienok Rady starostov opätovne zvážilo schválenie svojho rozhodnutia.

Konštituovanie Rady starostov bezprostredne súvisí s navrhovanými zmenami v zložení a štruktúre mestského zastupiteľstva a mestskej rady (pozri odôvodnenie k bodom 12 a 18).

K bodu 8

Navrhuje sa doterajší text zmeniť tak, aby bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení (§ 11a).

K bodu 9

Navrhovanými zmenami sa doterajší text dáva do súladu s príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení (§ 11a), reflektuje sa nim na prijatie zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) a reaguje na ďalšie navrhované zmeny zákona o Košiciach (§ 3 ods. 3).

K bodu 10

Navrhovaná zmena súvisí s úpravou znenia § 3 ods. 3 a novonavrhovaným ustanovením § 3 ods. 4.

K bodu 12

Navrhuje sa znížiť počet poslancov mestského zastupiteľstva z doterajších 80 na 50. Zároveň sa vypúšťa volebné pravidlo, podľa ktorého každá mestská časť musela mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Toto pravidlo vzhľadom na veľké rozdiely v počte obyvateľov resp. oprávnených voličov v jednotlivých mestských častiach neumožňovalo uskutočniť rozdelenie územia mesta na volebné obvody tak, aby sa zaručovala rovnosť volebného práva (rovnosť váhy hlasu obyvateľov jednotlivých mestských častí, ako aj rovnosť kandidátov na poslancov z hľadiska počtu hlasov potrebných na ich zvolenie), čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 3 a čl. 69 ods. 2). Pri navrhovanom znížení počtu poslancov a súčasnom zachovaní rozdielov vo

veľkosti jednotlivých mestských častí by sa nerovnosť volebného práva pri zachovaní tohto pravidla ešte výraznejšie prehĺbila (pri navrhovanom znížení počtu poslancov mestského zastupiteľstva na 50 bude na 1 poslanecký mandát pripadať priemerne cca 5 000 obyvateľov mesta, pričom niektoré mestské časti – napr. Džungla, Lorinčík, Šebastovce - majú pod 1000 obyvateľov).

Záujmy mestských častí pri rozhodovaní o veciach celomestského charakteru sa budú zabezpečovať iným mechanizmom – konštituovaním Rady starostov (pozri odôvodnenie k bodu 7).

Novým znením druhej vety sa zároveň v záujme právnej čistoty dáva text § 10 ods. 2 do súladu s obdobnými ustanoveniami zákona o Košiciach (§ 11 ods. 2, § 15 ods. 2, pôvodný § 18 ods. 3).

K bodu 13

Navrhovanou zmenou sa reaguje na prijatie zákona o miestnych daniach.

K bodu 14

V súlade s doterajšími praktickými skúsenosťami z výkonu samosprávy sa navrhuje rozšíriť výhradná pôsobnosť mestského zastupiteľstva aj o rozhodovanie o poskytnutí záruky a o založení majetku mesta v prospech poskytnutého úveru alebo pôžičky.

K bodu 15

V záujme právnej čistoty sa text upravuje v súlade s terminológiou používanou v pracovnoprávnych predpisoch a v zákone o obecnom zriadení.

K bodom 16 a 29

Navrhovaný text nového odseku 4 v § 10 súvisí s právom Rady starostov podľa novonavrhovaného § 7a ods. 3 písm. c), t. j. jej právom predložiť k taxatívne určeným rozhodnutiam mestského zastupiteľstva pripomienky a požiadať mestské zastupiteľstvo o ich opätovné prerokovanie a ich opätovné schválenie. Z textu vyplýva, že takéto rozhodnutia mestského zastupiteľstva budú môcť nadobudnúť účinnosť len vtedy, ak ich mestské zastupiteľstvo opätovne prerokuje a opätovne schváli (pozri aj odôvodnenie k bodu 7).

V novonavrhovanom odseku 5 sa upresňuje právne postavenie poslancov mestského zastupiteľstva v kontexte s analogickým ustanovením zákona o obecnom zriadení (§ 25 ods. 4) a zároveň sa ustanovuje maximálna výška odmien, ktoré možno počas kalendárneho roka poskytnúť poslancom (15 násobok minimálnej mesačnej mzdy). Analogicky sa navrhuje upraviť aj právne postavenie poslancov miestnych zastupiteľstiev v § 18 ods. 3 (bod 29) s tým, že v ich prípade nebude môcť byť maximálna výška odmien poskytnutých počas kalendárneho roka vyššia ako 10 násobok minimálnej mesačnej mzdy .

K bodom 17 a 24

Text sa dáva do súladu s terminológiou používanou v pracovnoprávnych predpisoch a zákone o obecnom zriadení.

K bodu 18

Navrhuje sa výrazne znížiť počet členov mestskej rady v záujme zvýšenia jej funkčnosti a efektívnosti a plnenia jej funkcií ako iniciatívneho, výkonného a kontrolného orgánu mestského zastupiteľstva a poradného orgánu primátora. Navrhované zníženie počtu členov mestskej rady súvisí jednak s navrhovaným znížením počtu poslancov mestského zastupiteľstva, ako aj s navrhovaným konštituovaním Rady starostov. Skutočnosť, že mestské časti bude reprezentovať v mestskej rade len predseda Rady starostov vytvára predpoklady k tomu, že mestské časti budú koordinovať svoje postupy a stanoviská ešte pred rokovaním mestskej rady na pôde Rady starostov.

K bodom 19 a 25

Spôsob vymenúvania a odvolávania riaditeľa Magistrátu mesta Košice a prednostov miestnych úradov mestských častí sa dáva do súladu so spôsobom ustanoveným v zákone o obecnom zriadení (§ 17 ods. 1).

K bodu 20

Odstraňuje sa zjavná legislatívna chyba, čím sa text dáva do súladu s ústavou i zákonom o obecnom zriadení. Miestne zastupiteľstvá prijímajú všeobecne záväzné nariadenia mestskej časti, a nie miestneho zastupiteľstva.

K bodom 21 až 23

Navrhované zmeny vyplývajú zo schválenia zákona o miestnych daniach (body 21 a 22) a potreby zosúladiť text s terminológiou používanou v pracovnoprávnych predpisoch a zákone o obecnom zriadení (bod 23).

K bodu 26

V záujme zníženia nákladov na výkon samosprávy, ako aj v záujme zjednocovania jej výkonu sa navrhuje výslovne ustanoviť možnosť mestských častí uzavrieť zmluvu o zriadení spoločného miestneho úradu pre viacero mestských častí podľa príslušných ustanovení zákona o obecnom zriadení.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú zmenu v záujme legislatívno-technického zosúladenia analogických ustanovení zákona.

K bodu 28

V záujme zníženia nákladov na výkon samosprávy i v záujme zosúladenia počtov poslancov zastupiteľstiev v mestských častiach s počtami poslancov obecných zastupiteľstiev vyplývajúcimi z úpravy v zákone o obecnom zriadení (§ 11 ods. 3) sa navrhuje zníženie počtu poslancov miestnych zastupiteľstiev v mestských častiach. Prostredníctvom ustanovenia o účinnosti (Čl. III) sa navrhuje, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona. Z toho vyplynie povinnosť miestnych zastupiteľstiev zosúladiť počty svojich poslancov pre ďalšie volebné obdobie v súlade s týmto ustanovením ešte pred vyhlásením všeobecných volieb do orgánov územnej samosprávy v roku 2006.

K bodu 30

Text sa dáva do súladu s terminológiou používanou v pracovnoprávnych predpisoch.

K bodom 31 až 34

Text sa dáva do súladu s analogickými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení (§ 13 ods. 9).

K bodu 35

Navrhuje sa výslovne ustanoviť, aby sa prostredníctvom štatútu a jeho zmien nemohol prenášať výkon miestnej štátnej správy z mesta na mestské časti. Takýto prenos by bol v rozpore s čl. 71 ods. 1 Ústavou Slovenskej republiky (pozri k tomu aj odôvodnenie k bodu 2).

K bodu 36

Navrhuje sa nové prechodné ustanovenie, ktorým sa ukladá mestskému zastupiteľstvu vykonať zmeny v štatúte, ktoré vyplynú z tohto zákona. Vzhľadom na potrebu zásadných zmien sa javí lehota 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona primeraná.

Čl. II

Vzhľadom na rozsiahlosť navrhovaných zmien i doterajšie novelizácie zákona o Košiciach sa v súlade s legislatívnou praxou navrhuje splnomocniť predsedu národnej rady, aby vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona o Košiciach.

Čl. III.

Vzhľadom na charakter navrhovaných zmien a doplnkov sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť dňom uskutočnenia všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006. Rozdielne sa navrhuje nadobudnutie účinnosti nového znenia § 18 ods. 2 (Čl. I, bod 28) týkajúceho sa počtu poslancov miestnych zastupiteľstiev. Navrhuje sa, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia z dôvodu, aby mohli miestne zastupiteľstvá ešte pred všeobecnými voľbami do orgánov samosprávy v roku 2006 rozhodnúť o znížení počtu svojich poslancov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov

1.Navrhovateľ právneho predpisu: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou

-nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda),

-nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (Biela kniha),

-nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky na rok 2005,

-nie je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005,

-nie je zaradený do Národného programu pre prijatie aquis communitaire.

b)Nevyplýva zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky

4.Problematika návrhu právneho predpisu

-nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

-nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravenej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): -

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1. časť:

Návrh zákona nemá priamy vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov. Vykonaním racionalizačných zmien v organizácii a fungovaní územnej samosprávy na úrovni mesta Košice, na ktoré vytvára predložený návrh zákona základné právne predpoklady sa dá očakávať značná úspora finančných prostriedkov z rozpočtu mesta Košice a rozpočtov jeho mestských časti. V súčasnom štádiu sa táto úspora nedá vyčísliť. Výška úspor bude závislá od toho, do akej miery orgány územnej samosprávy v meste Košice využijú mechanizmy, ktoré tento návrh zákona poskytuje.

2. časť:

Návrh zákona nemá bezprostredný finančný dopad na obyvateľov mesta Košice, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Využitím mechanizmov tohto zákona sa dá predpokladať zníženie neefektívnych nákladov na správu mesta a jeho mestských častí a využitie takto usporených finančných prostriedkov na poskytovanie verejnoprospešných služieb.

3. časť:

Návrh zákona nemá žiadny negatívny vplyv na životné prostredie.

4. časť:

Návrh zákona nemá bezprostredný vplyv na zamestnanosť. Uskutočnenie racionalizačných zmien v organizácii územnej samosprávy, ktoré tento návrh zákona umožňuje resp. zjednodušuje sa môže prejaviť v znížení počtu zamestnancov mesta a mestských častí. Celkové dopady na zamestnanosť v meste Košice v súčasnom štádiu legislatívneho procesu nie je možné vyčísliť. V každom prípade ale môžu byť z hľadiska celkového stavu zamestnanosti v košickom regióne zanedbateľné.