NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Návrh

Zákon

Z .... 2004,

ktorým sa dopĺňa zákon č. SR č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 212/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o koncesionárskych poplatkoch sa mení a dopĺňa takto:

§ 4 sa vypúšťa

§ 5, ods. 1 znie: Vyberateľom poplatkov je príjemca poplatkov.

§ 5, ods. 2 znie: Slovenský rozhlas a Slovenská televízia nie sú oprávnené pohľadávky voči koncesionárom odpredať, poskytnúť ako bankovú alebo inú garanciu, ako aj inak ich prevádzať na tretie subjekty.

§ 5, vkladá sa: (5) Poplatok z omeškania môže Slovenský rozhlas a Slovenská televízia účtovať na ťarchu platiteľa, ak do 30 dní po doručení písomnej výzvy podľa § 8, ods. 2 neuhradí dlžnú čiastku, alebo neprejaví vôľu splatiť ju v primeranej lehote, alebo nedoručí vyberateľovi poplatkov dokumenty preukazujúce neoprávnenosť vymáhania takéhoto poplatku.

§ 9, ods. 2: bodka na konci sa nahrádza bodkočiarkou a vkladá sa text: celková výška poplatku z omeškania pre jedného príjemcu nemôže prekročiť v prípade koncesionára - fyzickej osoby sumu rovnajúcu sa trojnásobku priemernej mesačnej mzdy podľa výpočtu Štatistického úradu a v prípade koncesionára – právnickej osoby sumu rovnajúcu sa dvadsaťnásobku priemernej mesačnej mzdy podľa výpočtu Štatistického úradu .

§ 9, ods. 3: číslovka 5 000 sa nahrádza číslovkou 500 a číslovka 15 000 sa nahrádza číslovkou 1 500.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2006.

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Platný Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/81995 Z.z. v znení neskorších predpisov o koncesionárskych poplatkoch upravuje podmienky platby poplatkov, ktorými občania v rozhodujúcej miere financujú poskytovanie služieb verejnoprávnych médií, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Zákonom č. 241/2003 Z.z. z 19. júna 2003 Národná rada upravila výšku koncesionárskych poplatkov i výšku poplatkov z omeškania a umožnila verejnoprávnym inštitúciám ako príjemcom týchto poplatkov, aby ich výberom poverili tretiu osobu.

Praktická skúsenosť ukazuje, že stanovené sadzby poplatkov z omeškania sú neúmerne tvrdé a zanedbaná platba vo výške niekoľko sto korún sa sankciami zvyšuje do astronomických výšok, pričom vyberanie koncesionárskych poplatkov a poplatkov z omeškania obchodnými partnermi verejnoprávnych inštitúcií vyvoláva podozrenie, že poplatky z omeškania v konečnom dôsledku netvoria príjem oprávneného príjemcu, ale vylepšujú bilanciu vyberateľa poplatkov.

Navrhovaná novelizácia komplexne rieši tento problém tak, že vylučuje možnosť odpredať vymáhanie koncesionárskych poplatkov, alebo inak nakladať s takýmito účtovnými pohľadávkami. Obe verejnoprávne inštitúcie disponujú dostatočnými právnymi a administratívnymi kapacitami, aby si zabezpečili inkasovanie koncesionárskych poplatkov priamo.

Novelizácia navrhuje definovať maximálnu hornú hranicu poplatku z omeškania vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy v prípade fyzických a dvadsaťnásobku v prípade právnických osôb. Súčasne sa znižuje neúmerne vysoká základná sadzba poplatku z omeškania.

Novelizácia ďalej jasne stanovuje, že je povinnosťou príjemcu najskôr platiteľa na omeškanie upozorniť a až následne siahnuť po sankciách účtovaním poplatku z omeškania.

Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K Čl. I

Možnosť odpredať vymáhanie omeškaných koncesionárskych poplatkov spôsobuje netransparentnosť procesu ich vymáhania – možno predpokladať, že zo zákona určení príjemcovia koncesionárskych poplatkov odpredávajú pohľadávky za cenu, kalkulovanú na základe ich nominálnej hodnoty, bez započítania sankčných poplatkov z omeškania. V konečnom dôsledku je tak pre obchodnú spoločnosť, ktorá pohľadávky od verejnoprávnych inštitúcií odkúpi, výhodné nereklamovať zaplatenie dlžnej čiastky, ale počkať, kým vysoké sankčné poplatky nedosiahnu astronomickú výšku a následne si exekúciou dlžníka zabezpečiť neoprávnený vysoký zisk.

Zákonodarca pri tvorbe Zákona č. 212/1665 Z.z. v znení neskorších predpisov jasne deklaruje, že účelom vyberania koncesionárskych poplatkov je financovanie činnosti verejnoprávnych médií. Preto navrhnutá novelizácia zákona vracia kompetencie inkasovať tieto poplatky (vrátane poplatkov z omeškania) na Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu a odníma verejnoprávnym inštitúciám nakladať s pohľadávkami koncesionárov podľa obchodného práva.

Národná rada Slovenskej republiky pred dvoma rokmi nedomyslela dopady stanovených vysokých poplatkov z omeškania platieb koncesionárskych poplatkov. Ak je mesačný koncesionársky poplatok v prospech Slovenského rozhlasu zákonom stanovený na 40.- Sk, ale sankcia za každý i začatý mesiac v prípade právnickej osoby, napríklad živnostníčky – kaderníčky dosahuje 15 000.- Sk, znamená to, že sankcia je 3 750-násobok základnej dlžnej čiastky. Občania upozorňujú, že dochádza k situáciám, keď pre omeškanie sa s platbou z dôvodu sťahovania a podobne za jediný mesiac, spôsobuje po dvoch rokoch astronomickú sankciu 120 tisíc v prípade fyzickej osoby, ale i niekoľko miliónov v prípade právnických osôb, ktoré majú riadne registrovaných viac rozhlasových alebo televíznych prijímačov (pri dvoch rozhlasových a dvoch televíznych prístrojoch, čo je obvyklé napríklad v malých vidieckych pohostinstvách, môže jednomesačný výpadok platby (280.- Sk) za dva roky spôsobiť dlh vo výške 1 440 000.- Sk. Tu už ide o neuveriteľný vyše päťstotisícnásobok(!) dlžnej čiastky! Novelizácia preto navrhuje stanoviť hornú hranicu poplatkov z omeškania a to vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy podľa metodiky Štatistického úradu pre fyzické osoby a dvadsaťnásobku pre právnické osoby a umožňuje účtovať tieto poplatky z omeškania len po upozornení platiteľa, že príjemca eviduje jeho omeškanie.

K Čl. II

Navrhujeme účinnosť zákona od 1. marca 2006.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovatelia zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek, Renáta Zmajkovičová a Dušan Čaplovič

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 212/1995 o koncesionárskych poplatkoch

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:

neupravená

4.Návrh zákona svojou problematikou:

nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

6.bezpredmetné

7.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:

8.bezpredmetné