NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

Ústavný zákon

z .... 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 460/1992 Zb.,

v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone :

Čl. I.

1. V Čl. 73 ods. 2, prvá veta znie:

„Čl. 73

(2) Poslanci sú zástupcovia občanov, volení na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície.“ Druhá veta sa nemení.

2. Čl. 77 znie:

„Čl. 77

(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie člena vlády, sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.

(2) Ak poslanec na základe vlastného rozhodnutia prestane byť členom politického hnutia alebo politickej strany, alebo členom klubu politickej strany za ktorú kandidoval, jeho mandát poslanca bez finančnej nárokov do konca volebného obdobia nezaniká, iba sa neuplatňuje.

(3) Ak sa podľa ods. 2 uprázdni mandát poslanca počas volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak poslanec, ktorý má uprázdniť mandát, získal toľko prednostných hlasov, koľko hlasov získala politická strana za ktorú kandidoval.

(4) Ak bolo politické hnutie alebo politická strana v tom čase zrušená, alebo bola činnosť politického hnutia alebo politickej strany pozastavená, náhradník nenastupuje a mandát zostáva uprázdnený až do konca volebného obdobia.

(5) Podrobnosti o právach podľa odsekov 2 až 4 ustanoví zákon.“

Čl. II.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

2

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu

Podľa Ústavy Slovenskej republiky („ďalej len ústava“) štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Poslanci sú volení zástupcovia občanov vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním. Ústava zaručuje právo slobodne sa združovať. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Politické strany a politické hnutia sú oddelené od štátu. Podľa zákona o voľbách Národnej rady slovenskej republiky, poslanci sú volení na kandidátnej listine politického hnutia, politickej strany alebo koalície, aj keď mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru. Podľa ústavy ale, ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu, tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje. Súčasný stav legislatívnej úpravy kandidovania a voľby poslanca do Národnej rady slovenskej republiky je nedostatočný. V ústave nie je ustanovene, že poslanci sú volení na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície a stav keď poslanec na základe vlastného rozhodnutia prestane byť členom politickej strany alebo členom klubu politickej strany za ktorú kandidoval. Spoločensky je nežiadúce, aby sa politická moc v štáte dostávala do rúk len úzkej skupiny ľudí, ktorí sú ústavou už predurčení na mandát poslanca a výkon funkcie v exekutíve.

Dôvody potreby novej právnej úpravy

Nedostatočná súčasná legislatívna úprava umožňuje mnohým poslancom počas volebného obdobia vystupovať z politického hnutia alebo politickej strany za ktorú kandidoval do iného politického hnutie alebo inej politickej strany alebo sa stáva nezávislým poslancom a tento postup môže byť zakrytý rúškom tajomstva a korupcie. Politické strany tak strácajú nielen poslanca, ale aj finančné prostriedky, ktoré vložili do predvolebnej kampane tohto poslanca. Odídení poslanci sa odvolávajú na to, že poslanecký mandát podľa ústavy vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a preto nie sú viazaní rozhodnutiami politického hnutia alebo ani politickej strany za ktorú kandidovali. Zákonná ústavná úprava tieto právne vzťahy musí upravovať tak, aby všetky politické práva a slobody občanov, ich výklad a používanie umožňovali a ochraňovali slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zároveň neboli zneužívané nezodpovednými poslancami, ktorí si z mandátu poslanca môžu urobiť živnosť neobmedzených možnosti podnikania. Preto je potrebné do ústavy ustanoviť, že poslanci sú volení na kandidátnej listine politickej strany alebo koalície a upraviť stav keď zvolený poslanec na základe vlastného rozhodnutia prestane byť členom politického hnutia alebo politickej strany alebo členom klubu politickej strany za ktorú kandidoval. Podľa navrhovanej úpravy, ak poslanec na základe vlastného rozhodnutia prestane byť členom politického hnutia alebo politickej strany, alebo členom klubu politickej

3

strany za ktorú kandidoval, jeho mandát poslanca bez finančnej nárokov do konca volebného obdobia nezaniká, iba sa neuplatňuje. Navrhovaná právna úprava je založená na tom istom ústavnom princípe ako je dnes riešený mandát poslanca, ktorý vykonáva funkciu člena vlády. Finančné nároky poslanca súvisiace s výkonom jeho mandátu dňom pozastavenia jeho uplatňovania zanikajú (nemá nárok na odstupné).

Podľa ústavy niektoré funkcie v štátnych orgánoch sú nezlučiteľné s členstvom v politickej strane a v politickom hnutí aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. Platná ústava umožňuje, aby poslanec bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky. Počas výkonu funkcie člena vlády jeho mandát poslanca do konca volebného obdobia nezaniká, iba sa neuplatňuje. Po skončení pôsobenia v exekutíve môže naďalej vykonávať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasná ústavná úprava umožňuje poslancom počas volebného obdobia prerušiť výkon mandátu poslanca pretože vykonávajú funkciu v exekutíve a po skončení tejto činnosti môžu opäť vykonávať mandát poslanca. Často sa stáva, že nie sú odborne pripravení vykonávať funkciu člena vlády, ale majú možnosť vrátiť sa vykonávať mandát poslanca. Navrhovaná novela ústavy toto už neumožňuje.

Súčasná právna úprava nedovoľuje rovnosť šanci pre iných občanov. Občania tým nemajú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám, porušuje sa ich základné ústavné právo čl. 30 ods. 4, ktorý hovorí, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Súčasná ústavnoprávna úprava narúša princíp teórie deľby moci medzi zákonodarnou mocou, Národnou radou Slovenskej republiky a exekutívou vládou Slovenskej republiky. Ústavné právo občanov sa stáva ústavným právom záujmovej skupiny jednotlivcov združených v politickej strane. Preto navrhovaná novela ústavy ustanovuje, že funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie člena vlády. Ušetria sa tým aj finančné prostriedky, ktoré sú vynakladané pri týchto zmenách, ako odstupné.

Súlad návrhu zákona s Ústavou SR:

Navrhovaná legislatívna zmena ústavy zachováva ústavnosť výkonu mandátu poslanca.

Súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami:

Navrhovaná zmena ústavy vyvolá novelu zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach, v znení neskorších predpisov a novelu zákona č. 333/ 2004 Z.z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet:

Návrh novely ústavy nemá hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet.

Nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie:

Návrh novely ústavy nemá nárok na pracovné sily.

Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy:

Nepredpokladajú sa finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy.

4

B. Osobitná časť

K Čl. I.:

K bodu 1:

Navrhovaná ústavná zmena ustanovuje, že poslanci sú zástupcovia občanov, ktorí sú volení na kandidátnej listine politického hnutia, politickej strany alebo koalície, a preto je možné ustanoviť, že ak poslanec na základe vlastného rozhodnutia opustí politickú stranu za ktorú kandidoval jeho mandát poslanca síce nezaniká ale sa neuplatňuje.

K bodu 2:

Podľa ustanovenia uvedeného článku ústavy ak poslanec na základe vlastného rozhodnutia prestane byť členom politickej strany za ktorú kandidoval, jeho mandát poslanca do konca volebného obdobia nezaniká, iba sa neuplatňuje a ako náhradník nastupuje zvolený kandidát tej politickej strany, ktorej mandát sa uprázdnil. Poslanca určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine. Aby sa zachoval princíp impertívneho mandátu, poslanec, ktorý získal toľko prednostných hlasov, koľko získala politická strana za ktorú kandidoval, mandát uprázdniť nemusí. Ak bola politická strana v tom čase zrušená, alebo jej činnosť bola pozastavená, náhradník nenastupuje a mandát zostáva uprázdnený až do konca volebného obdobia.

K Čl. II.:

Predkladaný návrh zákona pri navrhovaní termínu určenia účinnosti zákona vychádza z celkového legislatívneho procesu zákona a spoločenskej naliehavosti riešenie predmetných legislatívnych zmien.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 460/1992 Zb., v znení neskorších predpisov.

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:

Neupravená.

4. Návrh zákona svojou problematikou:

a) Nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

b) Nepatrí medzi priority uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha).

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona :

Nestanovuje sa.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Návrh bol pripravený bez účasti expertov.

6

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

I. Odhad dopadov na štátny rozpočet a na verejné financie:

Návrh Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 460/1992 Zb., v znení neskorších predpisov.

Návrh Ústavného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na verejné financie.

II. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh Ústavného zákona nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a bude mať pozitívny dopad na psychiku obyvateľov.

III. Odhad dopadov na životné prostredie:

Navrhovaný zákon nemá vplyv na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť.