N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
________________________________________________________________
III. volebné obdobie
N á v r h
Z á k o n
z.....................
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V § 29 sa slová „vláda Slovenskej republiky rozhodne o ukončení štrajku.24)“ menia na slová „ na návrh ministerstva zdravotníctva o ukončení štrajku môže rozhodnúť súd“.
2. V § 38 ods.1 písm. c) sa slová „za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti“ menia na slová
„ za úmyselný trestný čin “.
3. V § 38 ods. 2 sa slovo „ odpisom “ mení na slová „ výpisom z“.
4. V § 91 sa dopĺňa nový „ods. 7 Akcie transformovaného zdravotníckeho zariadenia vláda
prednostne prevedie na právnickú osobu s plnou majetkovou účasťou zdravotníckych pracovníkov, ktorí zamestnancami transformovaného zdravotníckeho zariadenia, na základnom imaní tejto právnickej osoby“.
5. V § 91 sa doterajší ods. 7 mení na ods. 8.
6. Čl. VI účinnosť sa slová „a ustanovení uvedených v čl. I § 9 a § 79 ods. 1 písm. s), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2007.“ menia na slová „čl. I. § 79 ods. 1 písm. s), ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2005, a ustanovení uvedených v čl. I § 9 , ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.“
.
Čl. II.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1.2.2006
Dôvodová správa
I. Všeobecná časť
Predkladaná novela zákona č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na niektoré problémy, ktoré vznikajú pri jeho aplikácii.
V bode 1 sa upravuje znenie zákona tak, aby bolo plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky tak, aby zákon nepôsobil proti základným právam a slobodám zdravotníckych pracovníkov garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Na rozdiel od všeobecnej právne úpravy obsiahnutej v zákone o kolektívnom vyjednávaní § 29 zákona č. 578/2004 Z. z. zveril rozhodnutie o ukončení štrajku do právomoci vlády a nie príslušného súdu. Podľa názoru predkladateľov tým došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu vyjadrenú v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 37 ods. 4 ústavy, keďže z jeho textu vyplýva, že rozhodnutie vlády o ukončení štrajku je konečné, pričom čl. 46 ods. 2 ústavy výslovne ustanovuje, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Schválením zákona č. 578/2004 Z. z. sa rozšírila doposiaľ platná úprava práva na štrajk o ustanovenie § 29 tohto zákona, pričom tento zákon ponechal doterajšiu právnu úpravu nedotknutú.
§ 29 zákona č. 578/2004 Z. z. vrátane nadpisu znie:
„Obmedzenie práva na štrajk pri výkone zdravotníckeho povolania
Ak je v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov 27), ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť 3 ods. 1 písm. a) a odsek 3], bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí, vláda Slovenskej republiky rozhodne o ukončení štrajku. 24)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
24) Čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky.“.
Citované ustanovenie zákona č. 578/2004 Z. z. priamo vo svojom texte odkazuje na § 27 a § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 odsek 3 tohto zákona, z ktorých textu vyplýva, že v danom prípade ísť o štrajk jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov vymedzených v § 27 tohto zákona, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, pričom ich činnosť je bezprostredne nevyhnutná na ochranu života a zdravia ľudí (§ 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 3).
Z citovaného vyplýva, že vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) môže rozhodnúť o ukončení štrajku za splnenia dvoch podmienok
a)ide o štrajk zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť,
b)v dôsledku tohto štrajku je bezprostredne ohrozená ochrana zdravia a života ľudí.
Posúdenie otázky, či v danom prípade je štrajkom bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí je vo výhradnej právomoci vlády. V žiadnom inom ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. už o štrajku nie je žiadna zmienka.
Zákon č. 578/2004 Z. z. vyššie citovaným § 29 založil právomoc vlády rozhodnúť o skončení štrajku zdravotníckych zamestnancov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v prípade, ak je nim ohrozená ochrana života a zdravia obyvateľstva. Táto právna úprava charakter špeciálnej úpravy (lex specialis) vo vzťahu k ustanoveniam zákona o kolektívnom vyjednávaní upravujúcim právo na štrajk. Na rozdiel od zákona o verejnej službe tento zákon výslovne neupravuje primerané použitie ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní, z čoho sa podľa názoru predkladateľov usudzovať, že zámerom zákonodarcu
bolo vylúčiť ich použitie na prípady štrajku zdravotníckych pracovníkov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť. Tento názor potvrdzuje najmä skutočnosť, že rozhodovanie o nezákonnosti resp. ukončení štrajku zveruje na rozdiel od zákona o kolektívnom vyjednávaní nie do rúk súdu ale vlády. Predkladatelia podotýkajú, že aj v prípade uplatnenia výkladu, podľa ktorého sa ustanovenia všeobecnej úpravy, t. j. zákona o kolektívnom vyjednávaní uplatnia aj na štrajk zdravotníckych pracovníkov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť, ak § 29 zákona č. 578/2004 Z. z. neustanovuje inak, platí, že o ukončení štrajku v takýchto prípadoch nerozhoduje súd, ale vláda, keďže v tejto otázke ustanovuje lex specialis inak.
Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od všeobecnej právne úpravy obsiahnutej v zákone o kolektívnom vyjednávaní § 29 zákona č. 578/2004 Z. z. zveril rozhodnutie o ukončení štrajku do právomoci vlády a nie príslušného súdu. Podľa názoru predkladateľov tým došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu vyjadrenú v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 37 ods. 4 ústavy, keďže z jeho textu vyplýva, že rozhodnutie vlády o ukončení štrajku je konečné, pričom čl. 46 ods. 2 ústavy výslovne ustanovuje, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Takýto právny stav zasahuje do ústavou garantovaných práv zdravotníckych pracovníkov a preto je potrebné vykonať jeho nápravu.
V bode 2 a 3 sa upravuje kvalifikácia bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka. Jednou zo zákonných podmienok na výkon zdravotníckeho povolania je bezúhonnosť, ktorej podmienky sú definované v § 38 ods. 1 tohto zákona.
Z porovnania z predchádzajúcimi právnymi predpismi (napr. § 5 ods. 7 zákona č. 219/2002 Z. z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „zákon č. 219/2002 Z. z.“/; § 5 ods. 7 zákona č. 216/2002 Z. z. o povolaní lekárnika, o Slovenskej lekárnickej komore a o doplnení zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon č. 216/2002 Z. z.“/, alebo § 10 ods. 6 zákona č. 311/2002 Z. z. o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov /ďalej len „zákon č. 311/2002 Z. z.“/) okrem iného vyplýva, že podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. sa za bezúhonného nepovažuje ten, kto bol v minulosti právoplatne odsúdený za akýkoľvek nedbanlivostný trestný čin spáchaný v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, za ktorý mu bol uložený akýkoľvek trest, pričom podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa za bezúhonného nepovažoval len ten, komu za nedbanlivostný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom zdravotnej starostlivosti bol zároveň uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo trest zákazu činnosti príp. zákaz výkonu povolania podľa osobitných predpisov.
Ustanovenie § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. vyznieva prísne aj v porovnaní s analogickými ustanoveniami osobitných právnych predpisov, ktoré upravujú podmienky na výkon povolania mimo rezortu zdravotníctva. Napr. podľa § 3 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme sa za bezúhonného na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené podľa osobitného predpisu, t. j. osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená v minulosti za akýkoľvek nedbanlivostný trestný čin sa na účely tohto zákona považuje za bezúhonnú. Obdobne podľa §
14 ods. 2 zákona č. 312/2001 z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa za bezúhonného na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
K doposiaľ uvedenému sa ešte žiada uviesť, že preukázanie podmienky bezúhonnosti sa vyžaduje pre výkon všetkých zdravotníckych povolaní vymedzených v § 3 zákona č. 578/2004 Z. z. a to bez ohľadu na to, či sa k ich výkonu vyžaduje licencia 3 ods. 1 písm. a) a § 10 v spojení s § 68 ods. 1) alebo nie.
Na základe ustanovenia § 38 ods. 2 sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov. Podľa doterajších právnych predpisov (napr. § 5 ods. 5 písm. c) zákona č. 219/2002 Z. z., § 5 ods. 5 písm. c) zákona č. 216/2002 Z. z. alebo § 10 ods. 5 písm. c) zákona č. 311/2002 Z. z.) sa bezúhonnosť preukazovala výpisom registra trestov.
Podľa § 8 ods. 8 zákona č. 311/1999 Z. z. sa vo výpise registra trestov na rozdiel od odpisu registra trestov uvedú len všetky doteraz nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa zákona na páchateľa nehľadí, akoby nebol odsúdený.
sa usudzovať, že cieľom zákonodarcu bolo ustanoviť podmienky bezúhonnosti v zákone č. 578/2004 Z. z. tak, že za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje osoba, ktorá kedykoľvek v minulosti spáchala trestné činy uvedené v § 38 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. a to bez ohľadu na to, či boli zahľadené alebo nie, t. j. za bezúhonného sa podľa tohto zákona nemá považovať ani osoba, na ktorú sa podľa osobitných predpisov (napr. Trestný zákon alebo Trestný poriadok) hľadí akoby nebol odsúdený.
Zdravotnícky pracovník, ktorý bol oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu podľa doterajších predpisov musí pre ďalší výkon tohto povolania spĺňať zákonné podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa zákona č. 578/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005 vrátane preukázania bezúhonnosti podľa § 38 ods. 1 písm. d) v spojení s § 38 ods. 2 tohto zákona.
Zo znenia zákona vyplýva tiež oprávnenie ale i povinnosť zamestnávateľov skúmať bezúhonnosť aj u zdravotníckych pracovníkov, ktorí podmienky bezúhonnosti splnili podľa predchádzajúcich predpisov a za tým účelom požadovať od nich predloženie odpisu registra trestov. Zároveň sa z citovanej právnej úpravy vyvodiť nielen oprávnenie ale aj povinnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah so zdravotníckym pracovníkom, ktorý prestane spĺňať podmienky bezúhonnosti
Vyššie uvedené sa analogicky vzťahuje aj na výkon zdravotníckeho povolania, ku ktorému sa vyžaduje licencia, t. j. k výkonu samostatnej zdravotníckej praxe /§ 10 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 1 písm. a)/ a tiež k výkonu zdravotníckeho povolania, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti /§ 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 68 ods. 1 písm. b)/. O vydávaní, dočasnom pozastavení a zrušení týchto licencií rozhoduje príslušná komora (§ 68 ods. 2 až 6). Komora vydá licenciu len osobe, ktorá okrem iného spĺňa podmienky bezúhonnosti podľa vyššie citovaných ustanovení § 38 tohto zákona, pričom osoba uchádzajúca sa o priznanie licencie je povinná predložiť k žiadosti o vydanie licencie aj doklad o bezúhonnosti, ktorým je odpis z registra trestov /§ 70 ods. 3 písm. c)/.
Podľa § 74 ods. 1 písm. b) tohto zákona príslušná komora zruší licenciu, ak držiteľ licencie prestal spĺňať podmienky ustanovené na vydanie licencie, t. j. aj vtedy, ak prestane spĺňať podmienky bezúhonnosti podľa § 38 tohto zákona. Z uvedených ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. možno vyvodiť oprávnenie ale i povinnosť príslušnej komory skúmať aj po udelení licencie, či príslušní zdravotnícki pracovníci spĺňajú podmienky na udelenie licencie a za tým účelom kedykoľvek v budúcnosti vyžadovať od nich predloženie odpisu registra trestov.
Na rozdiel od výkonu zdravotníckeho povolania, na ktoré sa nevyžaduje licencia sa pre výkon zdravotníckeho povolania, na ktoré sa vyžaduje licencia sa v zákone č. 578/2004 Z. z. nachádza vo vzťahu k dotknutým zdravotníckym pracovníkom aj prechodné ustanovenie. Ide
o § 96 ods. 1, podľa ktorého „(1) Ak držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydaného podľa doterajších predpisov nezíska licenciu na výkon zdravotníckeho povolania podľa tohto zákona do 30. júna 2006, povolenie stráca platnosť uplynutím tejto lehoty.“.
Z citovaného vyplýva, že zdravotnícky pracovník, ktorý získal povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa doterajších predpisov a chce aj naďalej vykonávať svoje zdravotnícke povolanie musí tiež požiadať o udelenie licencie podľa tohto zákona a v tejto žiadosti okrem iného preukázať, že spĺňa podmienky bezúhonnosti podľa nového právneho predpisu, t. j. § 38 zákona č. 578/2004 Z. z. Ak tento zdravotnícky pracovník podmienku bezúhonnosti nepreukáže stratí od 1. júla 2006 možnosť vykonávať svoje doterajšie zdravotnícke povolanie.
Súčasný právny stav je podľa predkladateľov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Svoje stanovisko opierajú o doterajšie východiská k problému spätného pôsobenia právnych predpisov, ktoré ústavný súd rozviedol aj v jednom zo svojich posledných rozhodnutí v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 49/03, keď okrem iného uviedol:
Z požiadavky právnej istoty vyplýva záver, že všeobecne záväzný právny predpis, resp. jeho ustanovenia zásadne pôsobia iba do budúcnosti. V prípade spätného pôsobenia by sa porušila požiadavka na ich všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť). Dôsledkom by bola situácia, v ktorej osoba postupujúca podľa práva by nemala žiadnu možnosť oboznámiť sa s obsahom budúcej právnej úpravy, ktorá by jej konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za právne neúčinné alebo také, ktorým sa nedalo vyvolať účinky predpokladané takým právom, napríklad získanie určitého postavenia, funkcie alebo výhody.
Zákaz retroaktivity spočíva predovšetkým v tom, že podľa aktuálne platnej právnej normy zásadne nemožno posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy. Každý, kto koná podľa práva, musí mať objektívnu možnosť posúdiť to, do akej miery spĺňa predpoklady na nadobudnutie určitého postavenia, práv a povinností s tým spojených. Táto objektívna možnosť poznania zásadne nemôže byť v budúcnosti negovaná tak, že ak by táto negácia bola subjektu práva známa, neuchádzal by sa o nadobudnutie postavenia alebo práv, resp. ani by ich reálne nadobudnúť nemohol.“.
§ 38 ods. 1 a 2 v spojení s § 70 ods. 3 písm. c) a § 96 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy aj z dôvodu, že nezaručuje v súlade s ústavným princípom právnej istoty legálne nadobudnuté práva tým zdravotníckym pracovníkom, ktorí nadobudli povolenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa doterajších predpisov, pretože budú musieť pre jeho ďalší výkon v zmysle § 70 ods. 3 písm. c) a § 96 ods. 1 tohto zákona preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti v rozsahu podľa novej úpravy 38 ods. 1 a 2), hoci podľa doterajších predpisov to zákon od nich nevyžadoval v takomto rozsahu nepožadoval.
Predkladatelia v tejto súvislosti upozorňujú, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 49/03 posudzoval analogickú situáciu vo vzťahu k súdnym exekútorom a dospel k záveru, že táto je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy. Právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí ústavného súdu, podľa ktorého ... občania, ktorí splnili tento predpoklad (rozumej predpoklad podľa doterajších predpisov) a štát ich určil a splnomocnil za súdnych exekútorov pred účinnosťou takejto právnej úpravy, konali v presvedčení, ktoré nemožno narušiť novou právnou úpravou, ktorej dosah nemohli predvídať a jej požiadavku splniť“, sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na zdravotníckych pracovníkov, ktorí splnili podmienku bezúhonnosti pre výkon zdravotníckeho povolania podľa doterajších predpisov, a preto sa nová úprava na nich nemôže uplatniť, pretože by to bolo „v rozpore so zákazom retroaktivity v rozsahu, ktorý nemožno akceptovať v právnom štáte.“.
Na základe uvedené predkladatelia toho názoru, že dotknuté ustanovenia zákonov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a bezprostredne zasahujú do základných práv a slobôd zdravotníckych pracovníkov. Na základe realizácie týchto ustanovení zákona stratili
viacerí zdravotnícki pracovníci možnosť vykonávať svoje povolanie. Táto skutočnosť je dostatočným dôvodom, aby sa vykonala urýchlená náprava.
V bode 4 sa upravuje prevod akcií transformovaných zdravotníckych zariadení tak, aby v prípade záujmu zamestnancov transformovaného zdravotníckeho zariadenia, mali možnosť získať akcie prednostne pred ostatnými právnickými a fyzickými osobami. Cieľom takejto právnej úprav je zachovanie a zlepšenie vzťahu zdravotníckych pracovníkov k zdravotníckym zariadeniam v ktorých pracujú. Vlastníctvo zdravotníckych zariadení zdravotníckymi pracovníkmi dáva predpoklad vysokej osobnej angažovanosti zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo by v konečnom dôsledku malo priaznivý dopad na starostlivosť o občanov. Právna úprava prednostného prevodu akcií transformovaných dáva reálnu šancu zdravotníckym pracovníkom uchádzať sa o možnosť vstupu do riadenia zdravotníckych zariadení v ktorých súčasne pracujú. Budúci možný stav pri ktorom by 49% akcií zdravotníckeho zariadenia vlastnili zdravotnícki pracovníci prostredníctvom na to zriadenej právnickej osoby s výlučnou majetkovou účasťou zdravotníckych pracovníkov by spolu s 51% vlastníctva akcií štátom dával reálny predpoklad zachovania a zvyšovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
V bode 5 sa upravuje označenie odseku v súvislosti s bodom 4.
V bode 6 sa navrhuje zmena účinnosti ustanovení zákona upravujúcich povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviesť systém kvality. Zavedenie systému kvality je náročným procesom plánovania a hodnotenia činnosti zdravotníckeho zariadenia a jeho personálneho a materiálno-technického zabezpečenia. Zavedenie systému kvality je pre poskytovateľ náročné nielen po stránke organizačnej ale aj finančnej a to z pohľadu splnenia podmienok materiálnych podmienok systému kvality ale i samotné zavedenie systému kvality a získanie certifikátu prostredníctvom autorizovanej osoby je finančne veľmi náročné. V súčasnom období došlo k výraznému poklesu príjmov zdravotníckych zariadení, ktoré spolu s rastúcimi nákladmi na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení v mnohých prípadoch pre poskytovateľov spôsobuje finančnú nedostupnosť zavedenia systému kvality. Zavedenie systému kvality je podmienené posúdením ktoré oprávnení vykonať iba autorizované osoby. Súčasný počet osôb ktoré autorizované na posudzovanie systémov kvality poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nedáva reálny predpoklad, aby mohli všetci poskytovatelia naplniť podmienky stanovené zákonom do 1.1.2007.
Účinnosť zákona je navrhovaná od 1.januára 2006.
II. Osobitná časť
Čl I.
K bodu 1
Navrhuje sa rozhodovanie o zákonnosti štrajku zdravotníckych pracovníkov zveriť súdu.
K bodom 2
Navrhuje sa, aby predpokladom bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka bola podmienka, že nebol odsúdený za úmyselný trestný čin v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti namiesto doterajšieho odsúdenia za neúmyselný trestný čin v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
K bodu 3
Navrhuje sa, aby sa bezúhonnosť preukazovala výpisom z registra trestov namiesto doterajšieho odpisu z registra trestov.
K bodu 4
Navrhuje sa, aby akcie transformovaného zdravotníckeho zariadenia mohli prednostne získať právnické osoby s plnou majetkovou účasťou zamestnancov na základnom majetku transformovaného zdravotníckeho zariadenia.
K bodu 5
Navrhuje sa, zmena odseku v súvislosti s novým ods. 7.
K bodom 6
Navrhuje sa zmena účinnosti § 9 tak, aby povinnosť zavedenia systému kvality bola 1.1.2008.
Čl II.
Účinnosť zákona je navrhovaná od 1.januára 2006.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
1. Navrhovateľ zákona: poslanci NR SR
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej
únii:
- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva
4. Problematika návrhu zákona:
- nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
- nie je upravená v práve Európskej únie.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom
Európskej únie: bezpredmetné.
6. Gestor ( spolupracujúce rezorty ): bezpredmetné.
7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k návrhu zákona.
Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnil žiadny expert.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
I. Odhad dopadov na verejné financie
Navrhovaná novela nemá vplyv na verejné financie
II. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických
osôb.
Navrhovaná novela zákona zlepší postavenie zdravotníckych pracovníkov pri výkone povolania predovšetkým v smere uplatňovania základných ústavných práv a slobôd..
III. Odhad dopadov na životné prostredie.
Navrhovaná novela zákona nemá vplyv na životné prostredie.
IV. Odhad dopadov na zamestnanosť.
Navrhovaná novela zákona priamy vplyv na zamestnanosť zdravotníckych pracovníkov ktorí boli v minulosti potrestaní za neúmyselné trestné činy a trest im bol zahladený. Súčasne bue mať stabilizačný vplyv na zamestnanosť v transformovaných zdravotníckych zariadenia.