N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

III. volebné obdobie

Návrh

Zákon

z.......................2005

ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

Za § 35 sa vkladá § 35a, ktorý vrátane poznámky pod čiarou k odkazu č. 17 znie:

㤠35a

Ministerstvo zapíše útvar kriminalisticko-expertíznych činností Policajného Zboru 17/ bez splnenia podmienok uvedených v § 4 ods. 6 písm. b) bod 3 a 6, v § 6 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 4 a v § 19 ods. 3 písm. c) do zoznamu ako znalecký ústav, ak o to požiada do 28. februára 2006.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu č. 17 znie:

„17/ § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom

zbore v znení neskorších predpisov.“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

Poslanecký návrh novely zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: sa predkladá v záujme zabezpečenia kvality znaleckého dokazovania. Domnievame sa, že z hľadiska štátneho záujmu by malo mať prioritu znalecké dokazovanie v trestnom konaní pred úpravou znaleckej činnosti, napríklad pri posudzovaní ceny nehnuteľnosti a podobne. Zákon je postavený ako zákon upravujúci činnosť znaleckých organizácií a ústavov, u ktorých znalecká činnosť nie je hlavným predmetom ich činnosti. Tento zákon preto znevýhodňuje štátom zriadený Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, ktorého znalecká činnosť je jeho hlavnou náplňou a je orientovaná na znalecké dokazovanie v trestnom procese.

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru bol pred štrnástimi rokmi zriadený hlavne z dôvodu efektívneho vynakladania štátnych finančných prostriedkov a zabezpečenia vysokej odbornej úrovne znaleckého dokazovania v trestnom konaní. Podobný trend je vo všetkých krajinách Európy, kde štát zriaďuje takéto ústavy v štruktúrach ministerstiev vnútra alebo spravodlivosti a stavia ich do „prioritného“ postavenia v znaleckom dokazovaní trestných činov (napr. výbuchy, vraždy, falšovanie meny a dokumentov, analýza povýstrelových splodín a drog). To nebráni druhej strane trestného konania vyžiadať si vypracovanie znaleckého posudku u inej organizácie.

Súčasný stav, kde v zozname znaleckých organizácií je podľa prechodných ustanovení predmetného zákona zapísaný Kriminalistický a expertízny ústav PZ a nie sú zapísaní menovite jeho pracovníci, zmenilo platné znenie zákona o znalcoch a tlmočníkov zásadným spôsobom a vyžaduje zapísanie konkrétnych osôb ako znalcov do zoznamu znalcov. T. z., že organy činné v trestnom konaní môžu priberať priamo znalcov fyzické osoby aj v situácii, že sú zamestnancami znaleckej organizácie. Pri doterajšej praxi je pridelenie anonymné až do konečného spracovania znaleckého posudku, pretože je pribratý ústav a nie konkrétny pracovník ústavu. Toto riešenie ponúka väčšiu možnosť jednoduchšieho zabezpečenia objektivity znaleckého skúmania. Tento postup zároveň v prípade KEÚ PZ zohľadňuje potrebu používania špecifických metód znaleckého dokazovania za použitia špecifických (kriminalistických) databáz a zbierok referenčných materiálov, ktoré z taktického, ale aj ekonomického hľadiska nemôžu vlastniť alebo budovať ľubovoľné fyzické alebo právnické osoby. V súčasnej dobe Európska únia aktivizuje svoju činnosť v uvedenej oblasti a Slovenská republika je účastná aktivít orgánov Európskej únie na príprave právnych podkladov pre zriaďovanie kriminalistických zbierok

ako súčasť dokazovania v oblastiach daktyloskopie, balistiky a analýzy DNA.

Platný zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch neberie do úvahy zatiaľ podľa prechodných ustanovení pretrvávajúci stav v oblasti zabezpečenia znaleckej činnosti pre potreby orgánov činných v trestnom konaní, ale uprednostňuje budúce plnenie ich potrieb výlučne na základe obchodných vzťahov.

Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch do značnej miery znemožňuje KEÚ PZ vykonávať znaleckú činnosť pre potreby orgánov činných v trestnom konaní v takom rozsahu ako je to v súčasnosti, pretože z ustanovení § 4 ods. 6 písm. b) bod 3, § 6 ods. 1 písm. b), písm. c) a ods. 4 návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vyplýva povinnosť znaleckej organizácie zamestnávať pre každé odvetvie znaleckej činnosti minimálne tri fyzické osoby zapísané v zozname znalcov, ktoré garantujú odbornú úroveň výkonu znaleckej činnosti v znaleckej organizácii. V prípade KEÚ PZ, za predpokladu, že by mal zostať zachovaný súčasný rozsah činnosti pre orgány činné v trestnom konaní by išlo minimálne o 70 znalcov. Výška správneho poplatku je stanovená v sume 5 000,- Sk, čo predstavuje náklady na registráciu 70 znalcov, ktorých bude MV SR potrebovať pre zachovanie doteraz vykonávanej činnosti pre orgány činné v trestnom konaní jednorázovo 350 tis. Sk a ďalšie finančné náklady na získanie znaleckého minima a podobne.

Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch aplikovaný na KEÚ PZ predpokladá ich odmeňovanie ako znalcov. Zároveň sa nastoľuje eticko-právna otázka o tom kto má uhradiť predmetné náklady. Znalec – zamestnanec / príslušník, ktorému sa otvára pole pôsobnosti aj pre iných zadávateľov alebo organizácia (KEÚ PZ), ktorá bez predmetných znalcov nemôže vykonávať svoju činnosť. Navyše ako súčasť rozpočtovej organizácie má zákonom obmedzené možnosti uhradenia predmetných nákladov.

Podľa predmetného zákona môže dochádzať k rozporu v právnom postavení takýchto osôb. Znenie zákona im umožňuje výkon znaleckej činnosti priamo v odvetví, v ktorom by boli zamestnaní, a ktoré by riadili ako predstavitelia znalca – právnickej osoby. Tým by konkurovali sami sebe a dostávali by sa do konfliktu záujmov. Kto a za akých podmienok bude pre znalca spracovávajúceho znalecké úkony ako vedľajšiu činnosť udržiavať funkčnosť náročných prístrojov a zariadení, do ktorých štát investoval značné finančné prostriedky? Predstava, že by sa aj v odvetviach s veľkým počtom úkonov znaleckej činnosti postupovalo spôsobom, ako sa dnes postupuje v niektorých odvetviach (napr. súdni lekári), kde sú činní znalci fyzické osoby vykonávajúce svoju činnosť v rámci pracovného pomeru v štátnych zariadeniach s úhradou nákladov za spotrebovanú energiu, prenájom priestorov a celkový

počet ich úkonov znaleckých činností je počítaný v stovkách, je nereálna.

Podľa § 16 ods. 1 veta druhá predmetného zákona „úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie“. KEÚ PZ v tomto chápaní ročne vypracuje 40 tisíc úkonov znaleckej činnosti pre orgány činné v trestnom konaní. Ustanovenia § 15 určujú podmienky výkonu znaleckej činnosti osôb nezapísaných v zozname. Avšak nie je reálne predpokladať vykonávanie znaleckej činnosti osobami nezapísanými v zozname v 90 % požiadaviek orgánov činných v trestnom konaní.

Zákon nevystihuje ani európske trendy v odbornej kontrole kvality výkonu znaleckej činnosti. Vychádza z predpokladu, že vedecko-pedagogická hodnosť, resp. vedecká alebo výskumná činnosť v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej činnosti. V znaleckom odbore kriminalistika nadnárodná organizácia „Európska sieť ústavov forenzných vied“ s postavením poradného orgánu EU dáva dôraz na kontrolu kvality práce znalcov formou konkrétneho preverenia presnosti a správnosti výsledkov ich znaleckej činnosti a organizuje medzinárodné previerky kvality práce znalcov alebo znaleckých pracovísk formou tzv. kruhových testov, ktorých sa KEÚ PZ pravidelne zúčastňuje a pri tomto preverovaní je úspešný. Rovnako zákon ani nenaznačuje potrebu certifikácie činnosti znalcov podľa technických noriem, napr. medzinárodnej normy ISO 9000 alebo akreditácie nimi používaných metód podľa normy STN EN ISO 17025. Európskym trendom je riadenie kvality práce znalcov podľa predmetných noriem. Z uvedených dôvodov sa v KEÚ PZ v roku 2002 uskutočnil certifikačný audit a ústav získal od nezávislej certifikačnej organizácie certifikát potvrdzujúci, že má vybudovaný a udržiavaný funkčný systém manažérstva kvality v súlade s modelom medzinárodnej normy ISO 9001:2000. Vedecko-pedagogická hodnosť, vedecká alebo výskumná činnosť je síce významným predpokladom, ale bez aplikácie uvedených technických noriem a medzinárodného testovania na proces riadenia kvality práce nemôže byť dostačujúcou zárukou kvalitného výkonu znaleckej činnosti.

Domnievame sa, že znenie niektorých ustanovení zákona, ktoré sťažujú až neumožňujú výkon znaleckej činnosti pracoviskám špecializovaným na znaleckú činnosť a zároveň ich zaťažujú neúmerne vysokými nárokmi na štátny rozpočet boli takto naformulované náhodou. Chceme zdôrazniť, že znalecká činnosť musí spĺňať najprísnejšie kritériá na jej kvalitný výkon a prijatie nami navrhovaných zmien neumožňuje výnimky z kvality vykonávanej znaleckej činnosti a zachová kontrolnú, vzdelávaciu a metodickú činnosť vykonávanú znaleckými ústavmi v nezmenenom rozsahu.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na pracovné miesta a nebude mať vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K Čl. I

Vzhľadom na osobitné postavenie a osobitné úlohy, ktoré plní kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru sa navrhovanou úpravou zodpovedajúcim spôsobom upravuje problematika vedenia zoznamu znalcov a zapisovania do tohto zoznamu vo vzťahu k tomuto ústavu.

K Čl. II

Navrhuje sa ustanoviť deň účinnosti zákona dňom vyhlásenia.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1.Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Ladislav Polka

2.Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

1. Primárne právo ES: čl. 49-úprava slobody poskytovať služby

2. Zmluvné pramene práva ES: čl. 45 Európskej dohody o pridružení (158/1997 Z. z. v znení rozhodnutia Asociačnej rady)

4.Návrh zákona svojou problematikou:

a)nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe

5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:

primárne právo

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskych spoločenstiev