V Obchodnom zákonníku sa za § 116 sa vkladá § 116a v tomto znení:

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

_________________________________________________________

Návrh

Zákon

z ......................2005

zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Z.z., zákona č. 278/1993 Z.z., zákona č. 249/1994 Z.z., zákona č. 106/1995 Z.z., zákona č. 171/1995 Z.z., zákona č. 58/1996 Z.z., zákona č. 317/1996 Z.z., zákona č. 373/1996 Z.z., zákona č. 11/1998 Z.z., zákona č. 127/1999 Z.z., zákona č. 263/1999 Z.z.., zákona č. 238/200 Z.z., zákona č. 147/2001 Z.z., zákona č. 500/2001 Z.z., zákona č. 426/2002 Z.z., zákona č. 510/2002 Z.z., zákona č. 516/2002 Z.z., zákona č. 530/2003 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Za § 116 sa vkladá § 116a, ktorý znie:

„(1) Imanie zaniknutej spoločnosti, ktorej oprávnený záväzok presahuje jej obmedzené ručenie, môže prejsť na inú spoločnosť, len ak spoločnosť, na ktorú toto imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza, tento záväzok uzná čo do dôvodu a výšky a oprávnenému veriteľovi sa zaviaže, že ho uhradí v dohodnutej lehote nad rozsah svojho obmedzeného ručenia.

(2) Spoločník zaniknutej spoločnosti, ktorého obchodný podiel bol vyšší ako jeho pomer k výške obmedzeného ručenia tejto spoločnosti, môže založiť novú spoločnosť, alebo vložiť vklad do inej spoločnosti, len ak sa zaviaže, že vo výške obchodného podielu preberá na seba oprávnený záväzok zaniknutej spoločnosti nad rozsah jej obmedzeného ručenia, tento záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a oprávnenému veriteľovi sa zaviaže, že ho splní v dohodnutej lehote.“

2. § 262 sa vypúšťa.

3. V § 263 v ods. 1 sa za slovami „s výnimkou ustanovení § 261a “ vypúšťa citácia „§ 262 ods. 2“.

4. § 673 až 681 sa vypúšťa.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu

Doteraz legislatívne nie je upravená zadĺženosť a vyporiadanie záväzkov zaniknutej spoločnosti s ručením obmedzeným vo väzbe na inú spoločnosti s ručením obmedzeným. Legislatívne nie je upravené ani špekulatívne prelievanie kapitálu z jednej spoločnosti do druhej spoločnosti, ako aj zakladanie novej spoločnosti alebo vkladanie podielu fyzickou osobou do inej spoločnosti za účelom bezdôvodného obohatenia.

Toto potvrdzuje aj správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 2004, ktorú sme prejednávali v júli 2005. V správe sa hovorí, citujem: „zločinecké skupiny páchali násilnú, majetkovú a ekonomickú kriminalitu s úzkym prepojením na legálne formy podnikania, ktorým skrývajú svoje nelegálne aktivity a zisky z nich. Tieto aktivity prebiehajú prostredníctvom účelovo zakladaných firiem, ktoré po nákupe a predaji rôznych komodít zničia svoju účtovnícku evidenciu a následne je firma prepísaná na „bieleho koňa“, resp. zlikvidovaná. Aktíva firmy sú prenesené v legálnej forme na iné spoločnosti, ktoré majú potom vysoký obrat.“

Koniec citácie z predloženej správy.

Cieľom navrhovanej novely zákona je vyriešiť problém, že zločinecké skupiny páchali násilnú, majetkovú a ekonomickú kriminalitu s úzkym prepojením na legálne formy podnikania, ktorým skrývajú svoje nelegálne aktivity a zisky z nich.

Dôvody potreby novej právnej úpravy

Zo skúsenosti vieme, že mnohé podnikateľské osoby vedome zadĺžia spoločnosť s ručením obmedzeným, potom vyvolajú jej likvidáciu, záväzky nevyporiadajú a následne prelejú aktíva do nového podnikateľského subjektu. Preto sa navrhuje novela Obchodného zákonníka v ustanoveniach, ktoré právne upravujú podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzením.

V praxi sa značne zneužíva aj aplikovateľnosť ustanovení Obchodného zákonníka na neobchodné vzťahy, ak sa ňou nahrádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 262. Toto je pre fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, často, najmä pri zmluve o úvere, nevýhodné. Je neprijateľné tvrdenie, že sa tak stáva za súhlasu zmluvných strán. Zmluvná strana – dlžník s tým väčšinou súhlasí pod vplyvom ťažkej situácie, v ktorej sa nachádza a preto si neuvedomuje následky svojho konania. Preto v navrhovanej novele Obchodného zákonníka sa vypúšťa toto sporné ustanovenie.

Obchodný zákonník upravuje aj právny inštitút tiché spoločenstvo v paragrafoch 673 až 681. Tichá spoločnosť je kapitálová spoločnosť, nie obchodná spoločnosť, vznikajúca na základe zmluvy medzi podnikateľom a tzv. tichým spoločníkom, tj. osobou, ktorá sa na podnikateľskej činnosti zúčastňuje len svojím majetkom. Založením tichej spoločnosti

nevzniká nový právny subjekt. Každý so spoločníkov tichej spoločnosti vystupuje navonok voči tretím osobám pod svojím menom a podnikateľskú činnosť uskutočňuje len jeden z nich - podnikateľ, pod svojím obchodným menom. To znamená, že tichý spoločník je pre verejnosť neznámy.

Tichá spoločnosť musí mať písomnú formu, ale navonok sa jej existencia neupravuje. Zánik zmluvy je možné dohodnúť. Ide o vnútorný vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom upravený zmluvou. V zmluve o tichej spoločnosti nie je žiadne ustanovenie kogentné, ide o širokú zmluvnú možnosť. Zmluva o tichej spoločnosti patrí do kategórie tzv. absolútnych obchodov, lebo sa použije bez ohľadu na povahu účastníkov. Aj keď to oslabuje „tichosť spoločníka“, jeden podnikateľ môže mať viac tichých spoločníkov. Podnikateľ môže byľ len jeden, ale môže ním byť aj podnikateľ s tzv. slobodným povolaním, ktorý podniká podľa osobitných predpisov napr. advokát, prokurátor, lekár, a pod. Obchodný zákonník neurčuje, kto môže byť tichým spoločníkom, preto ním môže byť fyzická aj právnická osoba. Nie je určený ani počet tichých spoločníkov. Všeobecná formulácia Obchodného zákonníka umožňuje, aby aj podnikateľ bol sám tichým spoločníkom, bol ním aj štatutárny zástupca, prokurista, akcionár alebo člen družstva, môžu nimi byť aj rodinní príslušníci alebo osoby blízke podnikateľovi. Aj keď ide o veci bežného hospodárenia podnikateľa, mal by o prijatí tichého spoločenstva rozhodovať najvyšší orgán tohto podnikateľského subjektu, no často nestáva sa tak.

V zmluve o tichej spoločnosti je stanovené, akým spôsobom sa tichý spoločník podieľa na zisku a strate podnikateľskej činnosti. Podnikateľ sa stáva vlastníkom vkladu tichého spoločníka, ak sa neustanoví v zmluve inak. Ak je premetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený ju užívať len po dobu trvania zmluvy. Pri zániku podniku má tichý spoločník nárok na vrátenie vkladu, ak prevyšuje podiel na vzniknutej strate, ale zúčastňuje sa na vzniknutej strate len do výšky svojho vkladu a nie je povinný svoj vklad dopĺňať. Tichý spoločník za záväzky podnikateľa ručí len ak je jeho meno obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa alebo prehlási osobe, s ktorou jedná podnikateľ o uzavretí zmluvy, že obaja podnikajú spoločne. Často sa tak nestáva. Nárok zo zisku vzniká ročne a je nárokom samostatným. Je ale možné dohodnúť, že tichý spoločník sa na strate nepodieľa, čo sa v praxi bežne používa. Tichý spoločník sa na podnikaní priamo nezúčastňuje, nemôže preto rokovať a rozhodovať v konkrétnych obchodných prípadoch, ale z titulu podielu na zisku či strate má právo nahliadať do obchodnej dokumentácie a poznať účtovnú závierku, ktorá je rozhodujúca pre určenie podielu tichého spoločníka.

Predmetom vkladu môže byť určitá peňažná čiastka, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Napríklad môže to byť poskytovanie právnej pomoci, menežerskej činnosti, lobingu a pod.. Ak k tomu pridáme obchodné tajomstvo a zákonné utajovanie skutočnosti, kauciu, imunitu, takéto „monštrum“ má neobmedzenú ekonomickú, právnu a politickú moc, ktoré je spoločnosťou nekontrolovateľná až neporaziteľná. Aj tu platia slová viceprezidenta Policajného prezídia SR Ivana Spišiaka, že organizovaný zločin môže mať prepojenie cez orgány činné v trestnom konaní, súdy až po parlament.

Tichá spoločnosť je obdobou spoločnosti občianskeho práva bez právnej subjektivity. Je určitou formou úverovania podnikateľskej činnosti už existujúcej firmy na základe zmluvného vzťahu, preto vo väčšine hospodársky vyspelých krajín neexistuje ako samostatný inštitút práva. Z horeuvedených dôvodov sa navrhuje tento právny inštitút z Obchodného zákonníka vypustiť.

Súlad návrhu zákona s Ústavou SR

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou SR.

Súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami

Návrh novely zákona je v súlade s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

Hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet:

Návrh novely zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

B. Osobitná časť

K Čl. I.

K bodu 1

Na zabezpečenie znemožnenia prelievania kapitálu, aktív a vedomé zabezpečenie zániku pasív podnikateľa, ktorý podniká formou ako právnická osoba spoločnosť s ručením obmedzeným. Preto sa navrhuje vloženie ustanovenia do Obchodného zákonníka, ktoré to znemožní a pritom sa zachováva princíp obmedzeného ručenia spoločníka.

K bodu 2 a 3

Ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa, aby ich záväzkové vzťahy, aj keď majú charakter občianskoprávnych vzťahov, boli spravované Obchodným zákonníkom.

Fyzická osoba, ktorá nepodniká a je v takomto zmluvnom vzťahu s fyzickou podnikateľskou osobou alebo právnickou podnikateľskou osobou, je v nevýhodnom vzťahu, pretože sa musí podriadiť oveľa tvrdším právnym podmienkam, ktoré v predmetnej právnej veci vyplývajú z Obchodného zákonníka.

V záujme ochrany fyzickej osoby nepodnikateľa navrhuje sa vypustenie ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka, čo má za následok aj vypustenie citácie tohto paragrafu v § 263 tohto zákona.

K bodu 4

Právny inštitút tichého spoločenstva, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku, umožňuje zákonne sústrediť u podnikateľa určitý rozsah voľných prostriedkov na širokej zmluvnej voľnosti, netransparentné podnikanie, pranie špinavých peňazí, daňové úniky, nastrčenie špekulatívneho zahraničného kapitálu, úžeru a páchanie rôznej organizovanej trestnej činnosti až s mafianským prepojením, pretože sa v tom podnikaní môžu stretnúť záujmy podnikateľa, mafiána, vyšetrovacieho orgánu, prokurátora, sudcu a politika.

Preto sa navrhuje dotknuté ustanovenia z obchodného zákonníka vypustiť.

K Čl. II.

Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade zo zákonom o rozpočtových pravidlách.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Karol Ondriaš.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:

Neupravená.

4. Návrh zákona svojou problematikou:

a) Nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

b) Nepatrí medzi priority uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha).

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona :

Nestanovuje sa.

6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Návrh bol pripravený bez účasti expertov.