N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
III. volebné obdobie
N á v r h
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
n a v y d a n i e
ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
─────────────────────────────────────────────────────
Predkladajú:Návrh na uznesenie:
Národná rada Slovenskej republiky
s c h v a ľ u j e
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
Bratislava august 2005
N á v r h
Ústavný zákon
z................2005,
ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. I
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 2 ods.1 písmeno zb) znie:
„zb) štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu,“.
2. V čl. 2 ods.1 sa dopĺňajú písmená ze) až zn), ktoré znejú:
„ze) generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky,
zf) predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa,
zg) generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky,
zh) členov štatutárneho orgánu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky,
zi) predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
zj) členov štatutárneho orgánu Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
zk) riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,
zl) predsedu a podpredsedu Poštového regulačného úradu,
zm) členov rady Úradu pre finančný trh,
zn) predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.“.
3. V čl. 7 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) príjmy dosiahnuté v predchádzajúcom kalendárnom roku členené na:
1.príjmy z výkonu funkcie verejného funkcionára;
2.príjmy z výkonu iných funkcií, zamestnaní a činností, ktoré vykonáva verejný funkcionár súčasne s výkonom funkcie verejného funkcionára;
3.iné príjmy vrátane príjmov, ktoré nepodliehajú dani z príjmov fyzických osôb.“.
4. V čl. 7 ods. 2 sa dopĺňa nová veta, ktorá znie:
„Pokiaľ verejný funkcionár poberá príjem len z výkonu verejnej funkcie, priloží k oznámeniu do 30. apríla doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a daňový bonus za predchádzajúci kalendárny rok1) .“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„ 1) § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.“.
5. V čl. 7 ods. 5 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) rektori verejných vysokých škôl akademickému senátu verejnej vysokej školy,
Doterajšie písmeno d) sa označí na písmeno e).
6. V čl. 7 ods. 7 druhá veta znie:
„Oznámenie podané podľa ods. 5 písm. c), d) a e) uverejňuje komisia vyššieho územného celku na internetovej stránke vyššieho územného celku, akademický senát na internetovej stránke verejnej vysokej školy a výbor na internetovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky.“.
7. V čl. 7 ods. 8 sa na konci pripájajú slová „a na verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. m) a zk).“.
8. V čl. 8 ods. 1 sa slová „s) až zd)“ nahrádzajú slovami „t) až zn)“.
9. V čl. 9 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zn),“.
10. V čl. 9 ods. 5 posledná veta znie:
„Rozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. b) sa doručí aj starostovi obce alebo zástupcovi starostu obce, ak konanie smeruje proti starostovi, rozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. c) sa doručí aj predsedovi vyššieho územného celku alebo podpredsedovi vyššieho územného celku, ak konanie smeruje proti predsedovi vyššieho územného celku a rozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. d) sa doručí aj predsedovi akademického senátu verejnej vysokej školy.“.
11. V čl. 9 ods. 11 písmeno a) znie:
„a) verejnými funkcionármi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zn) je príjmom štátneho rozpočtu,“.
12. Čl. 9 sa dopĺňa odsek 14, ktorý znie:
„(14) Orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa ods. 1 môže rozhodnúť o strate mandátu alebo o strate verejnej funkcie alebo o uložení pokuty v lehote 2 rokov odo dňa, kedy sa o dôvode na konanie dozvedel, najneskôr do 4 rokov, kedy tento dôvod vznikol.“.
13. Čl. 9 sa dopĺňa odsek 15, ktorý znie:
„Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány verejnej správy a štátnej správy a právnické osoby (ďalej len „organizácia“) majú povinnosť poskytovať orgánu, ktorý vykonáva konanie podľa čl. 9 ods. 1 súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh vyplývajúcich z tohto ústavného zákona. Za nesplnenie tejto povinnosti môže tento orgán uložiť štatutárnemu
orgánu alebo predsedovi štatutárneho orgánu takejto organizácie pokutu vo výške určenej v ods. 10 písm. a), a to aj opakovane.“.
14. V čl. 9 sa dopĺňajú odsek 16 a odsek 17, ktoré znejú:
„(16) Na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie a v prípade uloženia pokuty v zmysle ods. 15 sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo predsedu štatutárneho orgánu organizácie,.
(17) V prípade, že mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a) je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa ods. 10 sa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok.“.
15. V čl. 10 odsek 2 znie:
„(2) Dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa ods. 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.
Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.“.
16. V čl. 12 sa dopĺňajú odsek 5 a odsek 6, ktoré znejú:
„(5) Oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 a oznámenia podľa čl. 8 ods. 5 verejní funkcionári podávajú na tlačive, ktoré schvaľuje orgán, ktorému sa podávajú podľa čl. 7 ods. 5. Tlačivo musí obsahovať také náležitosti v zmysle tohto ústavného zákona, aby orgán mohol posúdiť dodržiavanie povinností a obmedzení verejného funkcionára a primeranosť jeho majetkových pomerov.
„(6) Konanie vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona možno preskúmať Ústavným súdom Slovenskej republiky postupom uvedeným v tomto ústavnom zákone.“.
17. Za čl. 12 sa vkladá nový článok 12a, ktorý znie:
„Čl. 12a
Ak verejný funkcionár vykonáva ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je podľa tohto ústavného zákona nezlučiteľná s jeho funkciou verejného funkcionára, je povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona ich vykonávanie skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k ich skončeniu.“.
Čl. II
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov prijatý 26. mája 2004 upravil nanovo problematiku ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keďže právna úprava v ústavnom zákone č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií verejných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov sa počas takmer 8 ročnej platnosti a účinnosti ukázala ako neefektívna a nefunkčná.
Nová právna úprava z roku 2004 priniesla zásadné zmeny najmä v:
-podstatnom rozšírení osobnej pôsobnosti právnej úpravy
-rozšírení a spresnení legislatívneho vyjadrenia povinností a obmedzení verejných činiteľov
-novej úprave konania o ochrane verejného záujmu
-sprísnení sankcií za porušenie povinností a obmedzení verejných funkcionárov.
Uvedený ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. bol poslaneckým návrhom a zahŕňal doterajšie skúsenosti s predmetnou problematikou, vrátane návrhov exekutívy v tejto oblasti (najmä pokiaľ sa týka konania o sankciách za jeho porušenie).
Od účinnosti tohto ústavného zákona (1.10.2004) uplynulo vyše 10 mesiacov a pri jeho doterajšej aplikácii sa vyskytli nedostatky, ktoré neumožňujú naplno uplatniť všetky zámery, ktoré mal zákonodarca pri prijatí tohto zákona.
Z tohto dôvodu skupina poslancov predkladá tento návrh ústavného zákona, ktorý sleduje najmä tieto ciele:
1)doriešiť procesné pravidlá pri konaní o odvolaní voči rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií
2)doriešiť lehoty na rozhodnutie výboru o sankciách za porušenie povinností (objektívna a subjektívna lehota) tak, aby bola zodpovednosť verejných funkcionárov časovo limitovaná (doterajšia úprava nemá žiadnu takúto lehotu)
3)rozšíriť okruh verejných funkcionárov a precizovať najmä druh funkcií, ktoré sú zatiaľ nedostatočne formulované (napr. zástupcovia štátu v akciových spoločnostiach so 100 % účasťou štátu)
4)doriešiť možnosť uloženia pokút u funkcií, ktoré sú vykonávané bezplatne, resp. presnejšie definovať spôsob určenia výšky pokuty
5)určiť povinnosť súčinnosti ďalších orgánov verejnej moci pri konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 z. z. a súčasne stanoviť i sankcie pri nesplnení týchto povinností
6)zveriť akademickému senátu verejnej vysokej školy ďalšie oprávnenia na úrovni ďalších orgánov uvedených v citovanom ústavnom zákone a povinnosť zverejňovať údaje na internetovej stránke verejnej vysokej školy
7)ďalšie zmeny vyplývajúce z potreby precizovať doterajšie znenie ústavného zákona v nadväznosti na jeho súčasnú novelizáciu
Uvedený návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi. Navrhnutá zmena nemá dopad na štátny rozpočet a nevyplývajú z nej nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Doložka zlučiteľnosti návrhu ústavného zákona
s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2.Názov návrhu ústavného zákona: Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákona č. 357/2004 z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
3.V práve Európskej únie problematika návrhu ústavného zákona: neupravená
4.Návrh ústavného zákona svojou problematikou: nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe
5.Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu ústavného zákona: vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je charakteristika právnych noriem EÚ bezpredmetná
6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: bezpredmetné.
B. Osobitná časť
K Čl. I bod 1
Návrh odstraňuje nejednoznačnosť a spresňuje označenie verejného funkcionára, ktoré v doterajšej praxi spôsobuje rozličný výklad predchádzajúceho pojmu.
K Čl. I bod 2
Uvedený návrh spresňuje okruh verejných funkcionárov, najmä takých, ktorí bezprostredne rozhodujú, resp. ovplyvňujú prostriedky verejných financií alebo ich činnosť má podstatný vplyv na ekonomické prostredie v hospodárskych oblastiach.
K Čl. I bod 3
Pôvodné ustanovenie zmätočne navádza funkcionára uviesť iba príjmy z funkcií, zamestnaní a činností, v ktorých pokračuje po ujatí sa funkcie. Ak dosiahol príjmy z funkcií, zamestnaní a činností, uzatvorených po ujatí sa funkcie, tieto momentálne nemusí deklarovať.
Taktiež nedaňové príjmy nie sú predmetom oznámenia, ako napr. dary, dedičstvá, dividendy, podiely na zisku atď. Absencia takýchto príjmov skresľuje celkové príjmy funkcionára, čo môže spôsobovať problémy pri výklade čl.9 ods. 8 písm. b).
K Čl. I bod 4
Doterajšia úprava čl. 7 odsek 1 ústavného zákona neriešila prípady, kedy verejný funkcionár nepodával sám daňové priznanie, ale robil to za neho zamestnávateľ. Tento spôsob však má i inú lehotu (zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie do 30. apríla), preto podľa navrhovanej úpravy môže verejný funkcionár pripojiť takýto doklad až do uvedeného termínu.
K Čl. I bod 5
Ide o rozšírenie orgánov, ktoré konajú podľa tohto ústavného zákona aj na akademický senát vysokej školy a zosúladenie tohto ustanovenia s doterajším znením čl. 9 ods. 1 písm. d), ktorý ukladal tomuto senátu povinnosti v konaní, avšak nezaradil ho medzi orgány, ktorým sa podáva oznámenie podľa čl. 7.
K Čl. I bod 6
Ide o rozšírenie povinnosti zverejňovať údaje o uvedených oznámeniach na internete i na vyšší územný celok, a tiež na akademický senát verejnej vysokej školy ktoré doteraz takúto povinnosť nemali.
K Čl. I bod 7
V uvedenom ustanovení sa upravuje okruh osôb, ktorých oznámenia sa nezverejňujú o funkcionárov, u ktorých vzhľadom na charakter ich funkcie (riaditeľ SIS a riaditeľ NBÚ) nie je vhodné zverejňovať údaje tohto druhu. Nie sú však zbavení povinnosti podávať takéto oznámenia a vzťahujú sa na nich také isté povinnosti ako na ostatných verejných funkcionárov.
K Č I. bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na rozšírenie zoznamu verejných funkcionárov v bode 1 tohto návrhu.
K Čl. I bod 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na rozšírenie zoznamu verejných funkcionárov v bode 1 tohto návrhu.
K Čl. I bod 10
Úprava reflektuje predchádzajúcu vetu tohto ustanovenia. Zohľadňuje možnosť viesť konanie príslušných orgánov voči starostom a predsedom VÚC a oboznamovať s rozhodnutím orgánu druhého najvyššieho funkcionára, ak rozhodnutie smeruje voči najvyššiemu funkcionárovi v príslušnom samosprávnom orgáne. Obdobným spôsobom sa rieši táto problematika pri konaní vedenom akademickým senátom verejnej vysokej školy.
K Čl. I bod 11
Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na rozšírenie zoznamu verejných funkcionárov v bode 1 tohto návrhu.
K Čl. I bod 12
Navrhované ustanovenie ods. 14 stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je možné uložiť sankciu za neplnenie povinnosti verejného funkcionára vyplývajúcich z ústavného zákona. Stanovenie takejto lehoty je nevyhnutné, pretože sankčná zodpovednosť nemôže byť bezbrehá a stanovenie lehoty pre jej uplatnenie je bežným atribútom každého právneho štátu.
K Čl. I bod 13
Navrhované ustanovenie zakladá povinnosť spolupracovať s orgánom, ktorý plní úlohy vyplývajúce z tohto zákona. Zároveň umožňuje vynutiteľnosť prostredníctvom sankcionovania v najnižšej „tarife“ konkrétnu fyzickú osobu, ktorá riadi a zodpovedá za činnosť príslušnej organizácie, na ktorú sa môže orgán o pomoc a súčinnosť obrátiť.
K Čl. I bod 14
Za niektoré funkcie nepoberajú verejní funkcionári ani plat ani odmenu. Preto sankcia vo výške násobkov nuly sa míňa účinkom. V takomto prípade, ak mesačný plat verejného funkcionára voči ktorému sa vedie konanie je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, sa pri výpočte výšky pokuty za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok. Toto ustanovenie by sa vzťahovalo iba na funkcionárov riešených výborom NR SR.
Väčšina verejných funkcionárov poberá za výkon svojej činnosti odmenu. Nie sú s inštitúciou, ktorú zastupujú v štandardnom pracovno-právnom vzťahu, kedy by sme mohli použiť termín „plat“.
K Čl. I bod 15
Navrhované riešenie ponecháva doterajší postup pri preskúmaní rozhodnutia NR SR o zbavení mandátu alebo funkcie, ale naviac rieši i postup a lehoty pri preskúmaní rozhodnutia výboru o uložení pokuty, keďže doterajšie ustanovenie tento postup upravené nemalo. Ponechanie doterajšieho stavu znefunkčňuje konanie o pokute a je v rozpore s čl. 6 a čl. 13 Európskeho Dohovoru o ľudských právach, pretože neobsahuje opravný prostriedok (právo na spravodlivé súdne konanie a právo na účinný prostriedok nápravy).
K Čl. I bod 16
V uvedených ustanoveniach sa upravuje forma podávania „majetkových oznámení verejných funkcionárov“ a orgán, ktorý schvaľuje túto formu, keďže doterajší stav umožňoval podanie oznámenia vo forme, akú verejný funkcionár uznal za vhodnú. V ods. 6 sa rieši v prechodných ustanoveniach možnosť preskúmania rozhodnutí o pokute v prípadoch, ktoré sa začali ešte pred prijatím tohto ústavného zákona a reaguje sa tým na navrhované ustanovenie čl. 9 ods. 2.
K Čl. I bod 17
Verejní funkcionári, ktorí pribudli do zoznamu v bode 1 tejto novelizácie dostanú týmto primeraný časový priestor uviesť svoj stav do súladu s týmto ústavným zákonom.
K Čl. II
Toto ustanovenie určuje účinnosť ústavného zákona dňom jeho vyhlásenia.