Dôvodová správa

1.Všeobecná časť

Predkladaný návrh mení pôvodnú právnu úpravu v smere zúženia rozsahu osobných údajov, ktorým sa poskytuje ochrana, u taxatívne vymedzeného okruhu osôb, ktoré sú platené z verejných zdrojov. Doterajšia právna úprava poskytuje týmto osobám rovnaký rozsah ochrany všetkých ich osobných údajov v porovnaní s ktorýmikoľvek inými subjektmi ochrany podľa toho zákona. Avšak v oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej alebo úradnej činnosti alebo funkčného alebo pracovného zaradenia ako i odmeňovania týchto osôb, je právo verejnosti na informácie v uvedených prípadoch nadradené právu na ochranu týchto údajov o dotknutej osobe.

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje najmä možnosť zabezpečiť zverejňovanie takých údajov o uvedených osobách, akými sú napríklad výška ich platu či suma poskytnutých odmien, ale aj informácie o ich činnosti, ako napríklad členstvo v komisiách, personálne obsadenie útvarov v orgánoch verejnej moci a pod.

Okrem vyššie uvedených zmien sa navrhujú aj ďalšie zmeny, ktoré v zásade vyplývajú z potreby upraviť a spresniť niektoré ustanovenia tohto zákona. Ide o úpravu a spresnenie ustanovení § 11 ods. 1 o obmedzení sprístupnenia informácií, úpravu počítania lehôt ako aj doplnenie ďalších povinne zverejňovaných informácií.

Predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Schválenie zákona nevyvolá potrebu uskutočniť organizačné, materiálno-technické a personálne zmeny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o zmene a doplnení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) návrh zákona svojou problematikou:

nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

nepatrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Bod 3. a) je bezpredmetný vzhľadom na to, že Slovenská republika už je členským štátom Európskej únie.

b) Slovenská republika svojím pristúpením k Európskej únii prebrala na seba záväzky vyplývajúce z komunitárneho práva, medzi ktorými je aj transpozícia smerníc do vnútroštátneho právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Smernica 2003/98/ES Európskeho parlamentu a rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora,

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313 EHS

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu legislatívneho zámeru a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

2.Osobitná časť

K čl. I:

K bodu 1:

V týchto novelizačných bodoch sa navrhuje doplniť § 5, ktorý ustanovuje povinne zverejňované informácie, o informácie týkajúce sa prevodu nehnuteľného majetku štátu, obce, samosprávneho kraja alebo verejnoprávnej inštitúcie a o informácie o niektorých návrhoch na konanie pred Ústavným súdom SR.

Navrhuje sa, aby bola povinná osoba povinná zverejňovať aj osobné údaje o osobách, ktoré nadobudli majetok štátu, obce, samosprávneho kraja alebo verejnoprávnej inštitúcie. Ide o návrh, ktorý smeruje k zvýšeniu transparentnosti v oblasti nakladania s týmto majetkom. Navrhuje sa, aby povinná osoba zverejňovala nielen identifikačné údaje o prevádzanom majetku a právny titul prevodu vlastníctva ale aj osobné údaje o osobách, ktoré tento majetok nadobudli. Z tejto povinnosti by boli vyňaté len prevody bytov a nebytových priestorov, ktoré prechádzali za regulované ceny pôvodným nájomcom.

V novom odseku 8 sa navrhuje explicitne ustanoviť, že Ústavný súd SR je povinný zverejňovať návrhy na začatie konania, okrem návrhov ústavných sťažností.

K bodu 2:

Bod 2 súvisí s navrhovanou zmenou v bode 1 (§ 5 ods. 6). Navrhujeme, aby informácie o prevode alebo prechode majetku boli povinne zverejňované najmenej po dobu jedného roka s tým, že po uplynutí tejto doby by boli sprístupňované na žiadosť. Týmto ustanovením sa má najmä v obciach, kde sa často zverejňuje na verejnej tabuli, predísť tomu, aby táto informácia musela byť zverejnená de facto neobmedzene dlhý čas.

K bodom 3 a 4:

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s prijatím nového zákona o ochrane osobných údajov.

K bodu 5:

Vzhľadom na to, že výnimku z ustanovenia odseku 2 sa navrhuje ustanoviť v tomto zákone (v novom odseku 3) navrhujeme zároveň vypustiť slovo „osobitný“. Touto zmenou sa zosúladí ustanovenie výnimiek z odseku 2 nielen v osobitnom zákone, ale aj v tomto zákone.

K bodu 6:

Ustanovuje sa zoznam osobných údajov, účel ich sprístupnenia a okruh dotknutých osôb, u ktorých možno tieto taxatívne vymedzené osobné údaje sprístupniť bez ich súhlasu.

Predmetné osobné údaje by povinná osoba sprístupnila na žiadosť, ale v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 druhá veta a ods. 6 by ich mohla aj zverejniť – bez žiadosti. Zámerom zákonodarcu bolo riešiť ustanovením § 6 ods. 4 zverejňovanie informácií uvedených nielen v predchádzajúcich ustanoveniach, ale zverejňovanie akýchkoľvek

ďalších informácií, ktoré uzná povinná osoba za potrebné. V prípade, že obsahujú informácie o utajovaných skutočnostiach, osobných údajoch, obchodnom tajomstve a pod., zákon v § 6 ods. 6 vo všeobecnosti ustanovuje, že na obmedzenia zverejňovania informácií je nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 8 až 12.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo základného princípu zákona o slobode informácií, podľa ktorého „všetky informácie, ktoré nie sú tajné alebo inak chránené podľa iných zákonov, sú verejne prístupné, resp. sprístupniteľné“, údaje vymedzené „expressis verbis“ v § 9 ods. 3 (ktorý navrhujeme) možno zverejniť, ak sa tak povinná osoba rozhodne, a to na základe § 6 ods. 4 druhá veta v nadväznosti na § 6 ods. 6, nakoľko predmetný rozsah údajov určený na možné zverejnenie je práve súčasťou § 9 ods. 3 zákona.

K bodom 7 a 8:

Platná dikcia § 11 ods. 1 písm. d) ustanovuje, že povinná osoba nesprístupní alebo obmedzí sprístupnenie informácie, ak sa táto týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, vykonávaného súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo orgánom verejnej správy. Predkladateľ zastáva názor, že takéto ustanovenie príliš široko obmedzuje sprístupnenie informácií o predmetných konaniach a rozhodovacích činnostiach a navrhuje v tejto veci ustanoviť nový režim. Návrh spočíva v tom, že podľa zákona č. 211/2000 Z. z. by sa obmedzil prístup k, resp. nesprístupnila by sa informácia, ktorá sa týka či už rozhodovacej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdu, orgánu činného v trestnom konaní a rovnako tak výkonu kontrolnej činnosti, dozoru alebo dohľadu orgánom verejnej moci. Pokiaľ ide o výsledok konania, ten sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu, orgánu činného v trestnom konaní či orgánu verejnej správy sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje a v prípade kontrolnej činnosti, dohľadu alebo dozoru rovnako.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) je potrebné upozorniť na to, že obmedzenie sprístupnia informácií a sprístupnenie rozhodnutia, resp. výsledku konania sa vzťahuje len na konania, ktoré osobitný predpis explicitne ustanovuje ako výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru a ktoré sú právoplatne ukončené spôsobom, ktorý osobitný predpis ustanovuje. Nejde teda napr. o situáciu, ak orgán verejnej moci zistí z vlastného či iného podnetu porušenie zákona a na základe toho začne správne konanie o uložení sankcie – inými slovami ak ide o výkon kontrolnej činnosti, ktorá je podkladom pre začatie správneho konania, ktoré bezprostredne na základe tejto kontroly začne ten istý orgán, nejde o kontrolu na účely § 11 ods. 1 písm. g) a sprístupnenie týchto informácií sa spravuje takým istým režimom, ako pri správnych konaniach.

Ide čiastočne o návrat k úprave platnej pred schválením zákona č. 747/2004 Z. z. s tým, že sa upravuje obmedzenie prístupu k prebiehajúcim konaniam pri kontrole, dohľade alebo dozore – čo bol hlavný účel úpravy v zákone č. 747/2004 Z. z.

K bodu 9:

Navrhuje sa explicitne uviesť, ktoré údaje je žiadateľ povinný uviesť v žiadosti o poskytnutie informácie.

K bodu 10:

Navrhuje sa doplniť začiatok plynutia lehoty podľa predmetného ustanovenia.

K bodom 11 a 12:

Predmetné doplnenie má za cieľ upresniť počítanie lehôt a nezahŕňať do lehoty dni, ktoré nie sú pracovnými dňami. Vzhľadom na to, že ide o lehotu na vybavenie žiadosti – teda o vyhľadanie, spracovanie a poskytnutie informácie ako činností v rámci pracovnej náplne a ide aj o lehotu pomerne krátku, nemala by plynúť aj počas dní, ktoré nie sú pracovnými dňami. Navrhuje sa ustanoviť lehotu na osem pracovných dní, čo vo veľkej miere zodpovedá súčasnej lehote 10 kalendárnych dní (ktorá je postačujúca) a zároveň sa touto zmenou zabráni výraznému faktickému skráteniu lehoty ku ktorému mohlo dochádzať v období, ak po sebe nasledovalo viac dní pracovného pokoja.

K bodu 13:

Vzhľadom na to, že v novele zákona o priestupkoch sa navrhuje vypustiť návrhové priestupky, predkladateľ navrhuje po dohode s Ministerstvom vnútra SR zapracovať skutkovú podstatu priestupku podľa platného § 42a priestupkového zákona do zákona č. 211/2000 Z. z.

Preberá sa platný stav tak pokiaľ ide o znaky, ako aj pokiaľ ide o sankcie.

K bodu 14:

Vzhľadom na vkladaný § 22a sa navrhuje nadpis umiestniť nad existujúci § 22.

K bodom 15 a 16:

Navrhovaným ustanovením sa uvádza transpozičný odkaz na smernicu, ktorá bola transponovaná do zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Transpozičný odkaz uvádzaný v prílohe zákona, ako aj veta, ktorá ho uvádza v texte zákona, boli doplnené na základe čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a čl. 12 smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora.

V bode 15 (nový § 22b) sa navrhuje v prechodnom ustanovení explicitne vyjadriť, že povinné (aktívne) zverejňovanie údajov podľa § 5 ods. 6 a 8 platí len pro futuro, avšak na žiadosť budú tieto informácie poskytnuté aj z prevodov majetku či návrhov na konanie pred Ústavným súdom SR aj pred účinnosťou predloženej novely.

K čl. II a III:

V predmetných článkoch sa navrhuje rovnakým spôsobom zmeniť ustanovenia o možnosti vylúčenia verejnosti z rokovania obecného zastupiteľstva, resp. zastupiteľstva vyššieho územného celku.

Navrhuje sa, aby rokovanie týchto zastupiteľstiev nemohlo byť neverejné, ak je predmetom rokovania