Príloha č. 5

PSYCHICKÁ PRACOVNÁ ZÁŤAŽ - DEFINÍCIE POJMOV

(1) Psychická pracovná záťaž pre účely tejto vyhlášky je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných vplyvov zdrojov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia, pôsobiacich na kognitívne, senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií.

(2) Záťaž je pôsobiaci faktor na organizmus, pričom odpoveďou organizmu je námaha, úsilie. Miera namáhania potom závisí od veľkosti záťaže, od vlastností osobnosti, resp. od celkového stavu organizmu.

(3) Psychická záťaž je proces psychického spracovávania a vyrovnávania sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia, pričom prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje, vrátane pracovného prostredia, spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie. Nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná potencia. Možno rozlíšiť tri formy psychickej záťaže: senzorickú, mentálnu a emocionálnu.

(4) Senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému.

(5) Mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracovávanie informácií kladúcich nároky na psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť, myslenie a rozhodovanie.

(6) Emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek, vyvolávajúcich afektívnu odozvu.

(7) Neuropsychické zaťaženie vyjadruje určitý priebehový dej záťaže organizmu v súvislosti so zvyšujúcim sa podielom neuropsychickej sféry človeka v pracovnom procese, uplatňovaním najmä vyšších psychických procesov pri vykonávaní pracovnej činnosti a znižovaním podielu fyzického zaťaženia.

(8) Stres je stav, resp. odpoveďový stav organizmu na základe pôsobenia určitého podnetu, ktorý ohrozuje celistvosť a integritu človeka. Je to bezprostredný účinok stresoru v organizme, závislý na individuálnych vlastnostiach a aktuálnych predpokladoch, vrátane individuálneho štýlu jeho zvládania.

(9) Psychický stres je súbor reakcií organizmu na extrémnu psychickú záťaž spôsobenú domnelým alebo skutočným ohrozením existencie alebo silným, pre jednotlivca obzvlášť významným podnetom, čo vyvolá mobilizáciu všetkých jeho síl na obranu a obnovu psychickej rovnováhy.

(10) Profesionálny stres je zamestnancom vnímaná nerovnováha medzi jeho individuálnou schopnosťou pre výkon a profesionálnymi požiadavkami, kladenými na pracovné miesto.

(11) Stresory sú podnety, ktoré môžu stres vyvolať, faktory podnecujúce vznik stresu.

(12) Odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií.

2

Meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných parametrov fyziologických funkcií; hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje výkon v príslušnej psychologickej úlohe.

(13) PSYCHICKÉ NAPÄTIE JE PSYCHICKÝ STAV, POCIT NEUVEDOMOVANÉHO

NARUŠENIA DYNAMICKEJ ROVNOVÁHY ORGANIZMU; VYZNAČUJE SA

PRECHODNÝM ZNÍŽENÍM POZORNOSTI A ZNÍŽENÍM STABILITY PSYCHICKÝCH

FUNKCIÍ, PRÍPADNE AJ PORUŠENÍM KOORDINÁCIE POHYBOV; VYSKYTUJE SA

PRI KONFLIKTOCH, ZÁŤAŽI, STRESE, STRACHU.

(14) Psychická únava je dočasné zhoršenie psychickej a fyzickej funkčnej výkonnosti, závislé na intenzite, trvaní a časovom priebehu predchádzajúceho psychického napätia; prekonanie psychickej únavy sa dosiahne skôr odpočinkom než zmenou činnosti.

(15) Stavy podobné únave sú stavy ako účinky psychického napätia, ktoré sú dôsledkom jednotvárnych situácií a zahŕňajú monotóniu, zníženú bdelosť a psychické presýtenie; rýchlo vymiznú zmenou úlohy alebo prostredia.

(16) Monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri dlhodobej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie.

(17) Znížená bdelosť je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej výkonnosti pri detekcii podnetov pri jednotvárnych monitorovacích činnostiach. Od monotónie sa odlišuje príčinnými podmienkami.

(18) Nešpecifické preťaženie pre účely tejto vyhlášky je stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti pri práci; emocionálne odmietnutie jednotvárnej opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti. V protiklade k monotónii a zníženej bdelosti je charakterizované nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym prežívaním.

(19) Práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu alebo rytmu iných osôb. Nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, kedy pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu, pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus sám. Kombinácia vnúteného tempa práce a vysokej nutnej rýchlosti tempa je veľmi nepriaznivá.

(20) Monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu tejto činnosti.

Monotónnosť:

-pohybová, úkonová - stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom rovnakých pracovných úkonov alebo operácií.

-výkonová - činnosť s prevahou percepčných zložiek a s minimálnou účasťou myšlienkových či rozhodovacích procesov.

Úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú pohybovú

3

činnosť rovnakého typu a účelového zamerania.

Operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha. Operácie rôzneho druhu sú také, ktoré sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych zariadení, nástrojov či pomôcok. Operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného predmetu, napr. tvaru, rozmeru, alebo druhu materiálu.

(21) Práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho nástupu únavy a nedostatočného zotavenia organizmu. Čím je činnosť zložitejšia, tým viac časový tlak narúša jej výkon.

(22) Vplyvy narúšajúce sústredenie, napr. hlučnosť na pracovisku alebo iné vplyvy

(vyrušovanie, časté zvonenie telefónu), ktoré narúšajú nutné sústredenie na prácu a vedú

k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách.

(23) Sociálne interakcie môžu byť závažným stresogénnym činiteľom. Sú tvorené kvalitou

medziľudských vzťahov a komunikácie. Sťaženými podmienkami pri dennom styku s ľuďmi

je nutné rozumieť okrem iného styk s väčším množstvom ľudí, ktorí sú jednajúcej osobe

anonymné.

(24) Hmotná a organizačná zodpovednosť sama o sebe nemusí predstavovať záťažový prvok,

skôr ide o dynamiku rozhodovania pri hospodárení s komplexom ekonomických hodnôt a o

množstvo úloh s tým súvisiacich. S tým býva spojená i zodpovednosť za organizáciu práce,

kedy zamestnanec musí zaisťovať plynulý chod práce viacerých ľudí, ktorí mu nemusia byť

podriadení priamo.

Vychádza z troch charakteristík:

-zložitosť rozhodovania,

-miera určitosti v rozhodovacích situáciách,

-miera osobných rizík.

Spoločným a najdôležitejším rysom, v ktorom sa prejavuje záťaž týmto faktorom, je miera duševného napätia a starostí, ktoré nemusia byť v práci prítomné; alebo tlak pracovných úloh vedie k trvalému napätiu, ktoré sa prenáša i do mimopracovnej doby.

(25) Riziko ohrozenia zdravia vlastného a iných osôb - spoločným menovateľom komplexu

týchto záťažových prác je zložitosť činnosti a pravidiel bezpečného správania sa a náročnosť

práce na nutné sústredenie, starostlivosť a opatrnosť pri práci. Ide o nutnú mieru

uvedomovania si rizika a sebakontrolované vykonávanie činnosti.

(26) Zmenová práca - narúša cirkadiánne rytmy fyziologických a psychologických funkcií a trávenie voľného času.

(27) Pracovné prostredie - hodnotí sa vplyv faktorov pracovného prostredia na psychickú

pohodu. Práca na dislokovanom pracovisku sa hodnotí podľa diskomfortu, spojeného

s ubytovaním, možnosti styku s rodinou a možností trávenia voľného času.

(28) Fyzický diskomfort - hodnotí sa vplyv telesnej záťaže, mikroklimatických podmienok a

používania osobných ochranných pracovných prostriedkov na diskomfort a sťaženie

pracovného výkonu.

4

Príloha č. 6

postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže

I.

HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA FAKTOROV PRÁCE A PRACOVNÉHO PROSTREDIA 1

Štandardná metodika na hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska neuropsychickej záťaže 2 – časť mentálna záťaž

Protokol o hodnotení úrovne pracovných podmienok

z hľadiska psychickej pracovnej záťaže prevažne mentálnej

Faktory práce a pracovného prostredia

D

C

B

A

1.

Intenzita práce a časový tlak

2.

Vnútené pracovné tempo

3.

Monotónnosť

4.

Vplyvy narúšajúce sústredenie

5.

Sociálne interakcie

6.

Hmotná a organizačná zodpovednosť

7.

Riziko ohrozenia zdravia vlastného a iných osôb

8.

Zmenová práca

9.

Pracovné prostredie

10.

Fyzický diskomfort

11.

Iné zdroje záťaže

Výsledný stupeň mentálnej záťaže

Vyhodnotil:

Za hodnotené pracovisko prítomný:

Dátum:

Prevod stupňov A, B, C a D na výsledné stupne 1 - 4:

POČET STUPŇOV

Z Á Ť A Ž

VÝSLEDNÝ STUPEŇ

D

C

B

A

1

0

0

0 - 11

°

min - max

0

≥ 1

°

°

min

2

1

°

°

°

max

2

°

°

°

min

3

3

≤ 3

°

°

max

3

≥ 4

°

°

min

MENTÁLNA

ZÁŤAŽ

4

≥ 4

°

°

°

max

1 Hladký, A. a kol.: Zdravotné aspekty záťaže a stresu. Skriptá. Univerzita Karlova, Praha 1993, 173 s.

2 Hladký, A. - Matoušek, O.: Štandardná metodika na hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska neuropsychickej záťaže. Príloha č. 2 k Acta hygienica, epidemiologica et microbiologica, 1990, 54 s.

5

Vysvetlivky: ° = bez ohľadu na počet

Použitie metódy

Táto metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva pre hodnotenie závažnosti úrovne pracovných podmienok z hľadiska psychickej záťaže, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu.

Mentálnu záťaž hodnotí v jedenástich faktoroch: intenzita práce a časový tlak, vnútené pracovné tempo, monotónia, vplyvy narúšajúce sústredenie, sociálne interakcie, hmotná a organizačná zodpovednosť, riziko ohrozenia zdravia vlastného a iných osôb, zmenová práca, pracovné prostredie, fyzický diskomfort a iné zdroje záťaže.

V tejto prílohe je uvedená časť metodiky pre hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska psychickej záťaže prevažne mentálnej. Druhá časť metodiky pre hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska psychickej záťaže prevažne senzorickej je uvedená v prílohe č. 8.

6

II.

HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA FAKTOROV SUBJEKTÍVNEJ ODOZVY NA ZÁŤAŽ

II.1 HODNOTENIE PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI PODĽA MEISTERA 3

DÁTUM: ...........................PRACOVISKO: ................................................

POHLAVIE: M / ŽVEK: ......PROFESIA: ......................................................

Prečítajte si, prosím, pozorne každú otázku a zvážte, ako súhlasí so skúsenosťami z Vašej vlastnej činnosti. Posudzujte pritom všetku činnosť, ktorú vykonávate, ako celok.

Pri každej otázke naznačte odpoveď krúžkom okolo číslice podľa kľúča:

5 ÁNO, ÚPLNE SÚHLASÍ4 SKÔR ÁNO3 ANI TAK, ANI ONAK2 SKÔR NIE1 NIE, VÔBEC

1

Pri práci sa často dostávam do časovej tiesne

5

4

3

2

1

2

Moja pracovná činnosť poskytuje málo príčin k spokojnosti, preto chodí človek do práce vlastne nerád

5

4

3

2

1

3

Moja pracovná činnosť psychicky veľmi zaťažuje pre vysokú zodpovednosť spojenú so závažnými dôsledkami

5

4

3

2

1

4

Moja pracovná činnosť je málo zaujímavá, málo podnecuje, duševne je skôr otupujúca

5

4

3

2

1

5

V mojej práci sa často vyskytujú konflikty či problémy, od ktorých sa nemožno odpútať ani po skončení pracovnej doby

5

4

3

2

1

6

Pri mojej práci možno iba s námahou udržovať pozornosť a pohotovosť, pretože sa často dlhú dobu nedeje nič nové a rozhodujúce

5

4

3

2

1

7

Moja pracovná činnosť je psychicky tak náročná, že po niekoľkých hodinách človek cíti nervozitu a rozochvelosť

5

4

3

2

1

8

Vykonávam činnosť, ktorej má človek po niekoľkých hodinách natoľko dosť, že by chcel robiť niečo iné

5

4

3

2

1

9

Moja pracovná činnosť je psychicky tak náročná, že po niekoľkých hodinách zreteľne cítim ochabnutosť a únavu

5

4

3

2

1

10

Moja pracovná činnosť je psychicky tak náročná, že ju nemožno robiť roky s rovnakou výkonnosťou

5

4

3

2

1

3 Hladký, A., Židková, Z.: Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Skriptá. Univerzita Karlova, Praha 1999, 78 s.

7

Použitie dotazníka

Dotazník slúži na subjektívne hodnotenie vplyvov pracovnej činnosti na psychiku zamestnancov. Je vhodný na orientačné skríningové hodnotenie rôznych profesií.

Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa tejto metódy má platnosť iba pre konkrétne skúmanú skupinu, pretože pracovné skupiny sa aj pri podobnom charaktere práce od seba líšia sociálno-psychologickými okolnosťami (motiváciou k práci, stabilitou pracovnej skupiny, vzťahmi medzi ľuďmi, prístupom vedúcich zamestnancov, podmienkami, v ktorých je práca vykonávaná). Dotazník preto slúži na odhalenie pracovísk so špecifickými problémami, kde je potrebné použiť ďalšie podrobnejšie metódy, ktoré dokreslia obraz miestnych pomerov.

Na základe desiatich položiek: časová tieseň, malé uspokojenie z práce, vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a konflikty na pracovisku, monotónia, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie maximálnej únosnosti; dotazník individuálne aj skupinovo hodnotí psychickú záťaž pri práci v troch faktoroch: psychické preťaženie, jednostranná a monotónna záťaž, nešpecifická záťaž. Hodnotí aj individuálne prežívanie subjektívne pociťovanej psychickej záťaže pri práci.

Administrácia je jednoduchá a vykonáva ju psychológ alebo zaškolená asistentka, interpretácia výsledkov náleží psychológovi. Podľa požiadaviek, ktoré vyplynú zo špecifických nárokov jednotlivých profesií, môže psychológ okrem základných skríningových metodík použiť ďalšie štandardizované dotazníkové metódy a testy.

8

II.2DOTAZNÍK PRE HODNOTENIE NEUROTICKÝCH TENDENCIÍ N-5 4

DÁTUM .................................VEK .........

POHLAVIE M / ŽPROFESIA ..................................

Vyberte z nasledujúcich položiek tie, ktoré Vás v posledných 90 dňoch (3 mesiace) obťažovali a označte mieru ich intenzity. V každej položke zakrúžkujte 1 pre Vás najvýstižnejšiu voľbu.

vôbec

mierne

silno

veľmi silno

1

Poruchy spánku

0

1

2

3

2

Ospanlivosť cez deň

0

1

2

3

3

Únava a vyčerpanosť

0

1

2

3

4

Zlá výkonnosť

0

1

2

3

5

Bolesti hlavy

0

1

2

3

6

Potivosť

0

1

2

3

7

Závraty

0

1

2

3

8

Pocity na omdlenie

0

1

2

3

9

Zvracanie a pocity na zvracanie

0

1

2

3

10

Pocity tepla alebo chladu

0

1

2

3

11

Trasenie, vnútorné chvenie

0

1

2

3

12

Nepokojnosť a nesústredenosť

0

1

2

3

13

Podráždenosť a rozčúlenosť

0

1

2

3

14

Zlá pamäť

0

1

2

3

15

Mravenčenie a sťahovavé bolesti

0

1

2

3

16

Búšenie srdca, bolesti srdca

0

1

2

3

17

Dychové problémy

0

1

2

3

18

Nechutenstvo

0

1

2

3

19

Hnačka alebo zápcha

0

1

2

3

20

Červenanie alebo blednutie

0

1

2

3

21

Pesimizmus

0

1

2

3

22

Ľútostivosť alebo precitlivenosť

0

1

2

3

23

Smutná alebo zlá nálada

0

1

2

3

24

Do ničoho sa mi nechce

0

1

2

3

25

Neurčitá úzkosť alebo pocit napätia

0

1

2

3

26

Strach o zdravie alebo o svoj život

0

1

2

3

27

Neodôvodnený strach viazaný na určitú situáciu

0

1

2

3

28

Neprimeraný strach z budúcnosti

0

1

2

3

29

Pochybnosti o sebe samom

0

1

2

3

30

Pocity neistoty pred ľuďmi

0

1

2

3

31

Nepríjemné pocity ako vo sne

0

1

2

3

32

Vtieravé myšlienky alebo nutkanie ku konaniu

0

1

2

3

33

Nepríjemný pocit omámenosti

0

1

2

3

Stretlo Vás v ostatnej dobe niečo, čo podľa Vášho názoru zhoršilo (alebo neumožnilo zlepšenie) Vašich problémov a ťažkostí?

4 Hladký, A., Židková, Z.: Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Skriptá. Univerzita Karlova, Praha 1999, 78 s.

9

Použitie dotazníka

Skríningová metóda, ktorá zisťuje mieru a tendencie možných neurotických porúch. Zisťuje individuálne neurotické symptómy osobnosti, ako aj psychickú stabilitu pracovnej skupiny z hľadiska neurotických tendencií. Interpretujeme len prípadnú zvýšenú náchylnosť a tendencie k prejaveniu neurotických príznakov, v žiadnom prípade nevytvárame diagnostické závery.

10

II.3SUBJEKTÍVNE PRÍZNAKY ÚNAVY PRED A PO PRACOVNEJ ZMENE 5

DÁTUM: ...........................PRACOVISKO: ................................................

POHLAVIE: M / ŽPROFESIA: ......................................................

VEK: .................

S P Ú Pred zmenou

Vpíšte krížik do políčka 0, 1 alebo 2 podľa toho, aký silný je Váš pocit na začiatku pracovnej zmeny.

Sila pocitu: 0 = vôbec / 1 = mierne / 2 = silno

1. Mám pocit ťažkej hlavy

0

1

2

2. Cítim únavu v celom tele

0

1

2

3. Mám pocit ťažkých nôh

0

1

2

4. Chce sa mi zívať

0

1

2

5. Mám pocit otupenosti

0

1

2

6. Cítim ospalosť

0

1

2

7. Bolia ma oči

0

1

2

8. Zdá sa mi, že moje pohyby sú stuhlejšie, neohrabanejšie

0

1

2

9. Keď sa postavím, mám pocit, že sa potácam

0

1

2

10. Najradšej by som sa trochu natiahol (-hla) na pohovku

0

1

2

11. Nemôžem sústrediť myšlienky

0

1

2

12. Nie je mi do reči

0

1

2

13. Mám pocit nervozity

0

1

2

14. Ťažšie sústreďujem pozornosť

0

1

2

15. Nič ma nebaví

0

1

2

16. Som náchylnejší (-šia) na zabúdanie

0

1

2

17. Robím viac chýb

0

1

2

18. Cítim nepokoj a ustaranosť

0

1

2

19. Strácam sebaistotu a sebadôveru

0

1

2

20. Strácam trpezlivosť

0

1

2

21. Bolí ma hlava

0

1

2

22. Mám pocit tiaže (stuhlosť v ramenách)

0

1

2

23. Bolia ma kríže

0

1

2

24. Ťažko sa mi dýcha

0

1

2

25. Mám pocit sucha v ústach

0

1

2

26. Mám pocit zachrípnutosti

0

1

2

27. Krúti sa mi hlava

0

1

2

28. Myká mi horným viečkom

0

1

2

29. Cítim trasenie rúk či nôh, celkovú rozochvenosť

0

1

2

30. Necítim sa dobre

0

1

2

5 Hladký, A., Židková, Z.: Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Skriptá. Univerzita Karlova, Praha 1999, 78 s.

11

31. Pichá ma v boku

0

1

2

32. Zdá sa mi, že viac kýcham

0

1

2

DÁTUM: ...........................PRACOVISKO: ................................................

POHLAVIE: M / ŽPROFESIA: ......................................................

VEK: .................

S P Ú Po zmene

Vpíšte krížik do políčka 0, 1 alebo 2 podľa toho, aký silný je Váš pocit na konci pracovnej zmeny.

Sila pocitu: 0 = vôbec / 1 = mierne / 2 = silno

1. Mám pocit ťažkej hlavy

0

1

2

2. Cítim únavu v celom tele

0

1

2

3. Mám pocit ťažkých nôh

0

1

2

4. Chce sa mi zívať

0

1

2

5. Mám pocit otupenosti

0

1

2

6. Cítim ospalosť

0

1

2

7. Bolia ma oči

0

1

2

8. Zdá sa mi, že moje pohyby sú stuhlejšie, neohrabanejšie

0

1

2

9. Keď sa postavím, mám pocit, že sa potácam

0

1

2

10. Najradšej by som sa trochu natiahol (-hla) na pohovku

0

1

2

11. Nemôžem sústrediť myšlienky

0

1

2

12. Nie je mi do reči

0

1

2

13. Mám pocit nervozity

0

1

2

14. Ťažšie sústreďujem pozornosť

0

1

2

15. Nič ma nebaví

0

1

2

16. Som náchylnejší (-šia) na zabúdanie

0

1

2

17. Robím viac chýb

0

1

2

18. Cítim nepokoj a ustaranosť

0

1

2

19. Strácam sebaistotu a sebadôveru

0

1

2

20. Strácam trpezlivosť

0

1

2

21. Bolí ma hlava

0

1

2

22. Mám pocit tiaže (stuhlosť v ramenách)

0

1

2

23. Bolia ma kríže

0

1

2

24. Ťažko sa mi dýcha

0

1

2

25. Mám pocit sucha v ústach

0

1

2

26. Mám pocit zachrípnutosti

0

1

2

27. Krúti sa mi hlava

0

1

2

28. Myká mi horným viečkom

0

1

2

29. Cítim trasenie rúk či nôh, celkovú rozochvenosť

0

1

2

30. Necítim sa dobre

0

1

2

31. Pichá ma v boku

0

1

2

32. Zdá sa mi, že viac kýcham

0

1

2

12

Použitie dotazníka

Dotazník na zisťovanie zmenovej únavy z hľadiska únavy centrálnej nervovej sústavy, úbytku motivácie a somatických príznakov únavy. V rámci hodnotenia únavy si všíma kognitívne, emotívne, senzorické a somatické ťažkosti, ospalosť a problémy s dychom – zvlášť na začiatku a zvlášť na konci pracovnej zmeny.

13

II.4TEST KONCENTRÁCIE POZORNOSTI 6

Z kvantitatívnych, profilových a kvalitatívnych parametrov výkonového testu koncentrácie pozornosti je v rámci skupinového hodnotenia zisťované najmä psychomotorické tempo, jeho rýchlosť a správnosť, sklon k chybnému výkonu, celková koncentrácia pozornosti.

Test poskytuje informácie:

a)absolútne

-rýchlosť výkonu = počet riešení bez ohľadu na správnosť,

-správnosť výkonu = počet správnych riešení,

-chybovosť výkonu absolútna (celková) = počet chybných riešení celkom,

-chybovosť výkonu vynechaním = počet chybných riešení vynechaním (nepozornosťou, prehliadnutím),

-chybovosť výkonu zlým škrtnutím = počet chybných riešení zlým škrtnutím (unáhlenosťou, impulzívnosťou).

b)relatívne

-relatívna správnosť výkonu,

-relatívna chybovosť výkonu,

-relatívna chybovosť výkonu prehliadnutím, nepozornosťou,

-relatívna chybovosť výkonu unáhlenosťou, impulzívnosťou.

6 Test koncentrácie pozornosti. T-52. Vyd. Psychodiagnostika, s.r.o., Bratislava 1992, 87 s.

14

Príloha č. 7

SENZORICKÁ ZÁŤAŽ PRI PRÁCI – DEFINÍCIE POJMOV

(1) Zraková obtiažnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa vyjadruje pomernou pozorovacou vzdialenosťou kritického detailu a kontrastom jasov (príp. farieb) kritického detailu a jeho bezprostredného okolia.

(2) Zraková náročnosť je charakteristika zrakovej úlohy, ktorá sa hodnotí relatívnymi časovými nárokmi na čisto zrakový výkon, závisí na pomere časov, potrebných k čisto zrakovej a celkovej úlohe.

(3) Veľkosť kritického detailu sa hodnotí podľa pomernej pozorovacej vzdialenosti D/d, kde D

= pozorovacia vzdialenosť, d = veľkosť kritického detailu. Obe hodnoty sa zisťujú meraním.

Kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo viacrozmerný, rozhodujúci pre posúdenie

zrakovej náročnosti vykonávanej práce. Je to tá časť pozorovaného predmetu, znaku,

symbolu a pod., ktorú je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne identifikovaný.

(4) Náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu oproti pozadiu alebo ostatným

predmetom. Kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými činiteľmi: tvarom,

farbou, jasom, pohybom predmetov či okolia alebo obomi. Tieto činitele uľahčujú alebo

sťažujú vnímanie.

(5) Nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní pohľadu na miesta s rozdielnym jasom

(simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov či intenzity osvetlenia (sukcesívne). Vysoké

nároky na adaptačné procesy vedú k oslneniu, t.j. k neprimeranému stavu zraku, ktorý

narúša zrakovú pohodu, alebo zhoršuje až znemožňuje videnie.

Rozlišujú sa tri stupne oslnenia:

-rušivé (discomfort glare, psychologické), kedy oslňujúci zdroj odvádza pozornosť od miesta zrakovej úlohy,

-obmedzujúce (disability glare, fyziologické), ktoré sťažuje rozoznávanie, vedie k únave zraku a k poklesu zrakovej výkonnosti,

-oslepujúce (blinding glare), ktoré znemožňuje videnie.

(6) Nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke

predmety, kedy sa unavujú svaly, ovládajúce šošovku a konvergenciu očí. Krátka

pozorovacia vzdialenosť má vzťah i k vertebrogénnym problémom. Podľa poznatkov sa

početnosť a intenzita týchto problémov zvyšuje s približovaním oka k pozorovanému detailu,

kritickou hranicou je 30 cm.

(7) Práca pri sťažených svetelných podmienkach - svetelné podmienky, ktoré sú podmienené

technologicky, kedy pracovný postup vyžaduje zvláštny druh osvetľovania; prípadne práca

v trvalo umelom alebo združenom osvetlení. Tiež je nutné posudzovať typy svetelných

zdrojov a svietidiel vo vzťahu k nárokom práce na zrakové vnímanie (plošné, priestorové,

štruktúr, detailov a pod.) a na rozlišovanie farebných tónov a odtieňov.

(8) Iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú pohodu - iné, nevymenované podmienky, ktoré

prispievajú k zrakovej záťaži pri práci. Ako príklady sú uvedené PC, monitory a optické

15

zväčšovacie prístroje pri nepretržitom trvaní práce viac ako 50% zmeny denne, a tiež rušenie

zrakovej úlohy vibráciami, ktoré síce neprekračujú najvyššie prípustné hodnoty, sťažujú

však zrakové vnímanie.

(9) Náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať

rôzne zvukové signály. Treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť

pozadia a trvanie úlohy. Hlučnosť pozadia núti k vyvíjaniu vyšieho úsilia pri rozlišovaní

signálov a môže byť zdrojom únavy až neurotizácie. Zhoršením kvality zvuku sa rozumie

skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom prenosovom zariadení, a ktoré núti

zamestnanca k zvýšenému úsiliu pri vnímaní.

(10) Náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány - z hľadiska možných zdravotných rizík tu

prichádzajú do úvahy najmä práce, spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát, pri

ktorých môže dochádzať k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela. Práce náročné

na taktilné vnímanie sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú činnosť prstov a

malých svalových skupín. Môže tu dochádzať i k rôznym úrazom, čo zvyšuje nároky na

sústredenosť. Možno sem radiť i práce s drobnými predmetmi. Treba brať do úvahy i

pracovné tempo, vynútené napr. kooperáciou či výkonovou mzdou a v súvislosti s tým i

zložitosť činnosti. Všetky tieto okolnosti môžu viesť k nervozite a neurotizovať.

(11) Zrakové ťažkosti sa pre účely tejto vyhlášky rozlišujú na:

-celkové ťažkosti – zraková únava, malátnosť,

-okulárne ťažkosti spojené so zrakovým orgánom – tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané oči, slzenie očí,

-vizuálne ťažkosti spojené so zmenami vo vnímaní – mihanie pred očami, rozmazané videnie, dvojité videnie, pocit zníženej citlivosti zraku,

-nešpecifické ťažkosti spojené s psychickou pohodou – bolesti hlavy zo zrakovej námahy, pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru a podobne.

(12) Citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, minimálne množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie receptora a zrakový vnem.

16

Príloha č. 8

POSTUP PRI HODNOTENÍ SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PREVAŽNE ZRAKOVEJ

PRI PRÁCI

I. HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PREVAŽNE ZRAKOVEJ Z HĽADISKA FAKTOROV PRÁCE A PRACOVNÉHO PROSTREDIA 7

I.1Štandardná metodika na hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska neuropsychickej záťaže 8 - časť senzorická záťaž

Záznam hodnotenia úrovne práce a pracovného prostredia

z hľadiska senzorickej záťaže prevažne zrakovej

Senzorická záťaž zraková

C

B

A

1.

Veľkosť kritického detailu

2.

Náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu

3.

Nároky na adaptáciu zraku

4.

Nároky na akomodáciu a okohybné svaly

5.

Práce za sťažených svetelných podmienok

6.

Iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu

7.

Sluch

8.

Ostatné zmyslové orgány

Stupeň senzorickej záťaže

Výsledný stupeň senzorickej záťaže prevažne zrakovej

Vyhodnotil:

Za hodnotené pracovisko prítomný:

Dátum:

Prevod stupňov A, B, C a D na výsledné stupne 1 - 4:

POČET STUPŇOV

Z Á Ť A Ž

VÝSLEDNÝ STUPEŇ

D

C

B

A

1

x

0

0 - 3

°

min - max

x

0

4

°

min

2

x

1 - 2

°

°

max

Z R A K

3

x

≥ 3

°

°

min - max

1

x

0

0

1

2

x

0

1

0

S L U C H

3

x

1

0

0

1

x

0

0

1

x

0

1

0

vestib. aparát

2

x

1

0

0

taktilné vnemy

x

1

0

0

vestib. aparát

OSTATNÉ

ZMYSLOVÉ ORGÁNY

3

x

1

0

0

taktilné vnemy

7 Hladký, A. a kol.: Zdravotné aspekty záťaže a stresu. Skriptá. Univerzita Karlova, Praha 1993, 173 s.

8 Hladký, A. – Matoušek, O.: Štandardná metodika na hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska neuropsychickej záťaže. Príloha č. 2 k Acta hygienica, epidemiologica et microbiologica, 1990, 54 s.

17

Vysvetlivky: ° = bez ohľadu na počet

x = neprichádza do úvahy

Použitie metódy

Táto metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva pre hodnotenie závažnosti úrovne pracovných podmienok z hľadiska psychickej záťaže, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu.

Senzorickú záťaž hodnotí z hľadiska záťaže sluchu, záťaže ostatných zmyslových orgánov a v piatich faktoroch zrakovej záťaže: veľkosť kritického detailu, náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu, nároky na adaptáciu zraku, nároky na akomodáciu a okohybné svaly, práce za sťažených svetelných podmienok, iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu.

V tejto prílohe je uvedená časť metodiky pre hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska psychickej záťaže prevažne senzorickej. Druhá časť metodiky pre hodnotenie úrovne pracovných podmienok z hľadiska psychickej záťaže prevažne mentálnej je uvedená v prílohe č. 6.

18

II.2Dotazník pre zamestnanca pre aplikovanie ergonomických zásad pri práci so zobrazovacími jednotkami 9

áno

nie

1

Je výška sedadla a operadla Vašej stoličky individuálne nastaviteľná?

2

Máte pod pracovným stolom dostatočne veľký priestor pre nohy?

3

Je vrchná plocha stola umiestnená tak, aby pri položení predlaktia na pracovnú plochu zvieral jeho uhol s ramennou kosťou 90°?

4

Je monitor počítača umiestnený tak, že nedochádza k odrazu svetla cez okná?

5

Nevzniká na obrazovke odlesk z pracovných plôch alebo zo svietidiel?

6

Je horná hrana obrazovky vo výške očí prípadne nižšie?

7

Je pri práci vzdialenosť očí od obrazovky aspoň 50-60 cm?

8

Mali ste pred nástupom do práce vyšetrený zrak?

9

Ak máte chybu zraku, používate pri práci s PC okuliare s ohniskovou vzdialenosťou 50-60 cm?

10

Uhrádza zamestnávateľ náklady na zhotovenie okuliarov pre prácu pri obrazovke?

11

Má zamestnávateľ vypracovaný režim práce a odpočinku?

12

Môžete si individuálne stanovovať prestávky v práci?

13

Ste zaškolený a informovaný o možných rizikách z práce so zobrazovacími jednotkami?

Koľko hodín denne v priemere pracujete s obrazovkou?

Ak by ste mohli niečo na Vašom pracovisku zmeniť, čo by to bolo?

9 Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR, 2004

19

II.3Jednotná metodika na hodnotenie pracovísk so zobrazovacími jednotkami 10

Pracovisko:

Profesia:Činnosť pri obrazovkách:

Počet obrazoviek v miestnosti:Vykonáva sa práca podľa výkonovej normy?

skreslenie znakov

ostrosť kontúr znakov

1. kvalita obrazu

blikanie obrazovky

2. nastaviteľnosť jasu

možnosť nastaviteľnosti kontrastu jasu znakov a pozadia

horizontálne: vzdialenosť, možnosť posunu

3. vzdialenosť obrazovky

vertikálne: výška umiestnenia, možnosť zmeny

prispôsobiteľnosť umiestnenia, oddelené od obrazovky

hrana telesa klávesnice – ovládania

farba telesa, kláves a ovládačov

4. klávesnica – ovládač

čitateľnosť symbolov na tlačidlách – ovládačoch

výška manipulačnej roviny

priestor pre dolné končatiny

veľkosť plochy stola

5. pracovný stôl

podložka pre chodidlá

rozmery sedacej plochy, nastaviteľnosť

opierka chrbáta, nastaviteľnosť

opierka predlaktia

6. pracovné sedadlo

otočné pojazdné sedadlo

podlaha v sále

7. statická elektrina

obmedzenie umelých hmôt

osvetlenosť na pracovnom stole

8. denné osvetlenie

rovnomernosť osvetlenia

osvetlenosť na pracovnom stole

rovnomernosť osvetlenia

9. umelé osvetlenie

svetelné zdroje a svietidlá

zdroj svetla v zornom poli

umiestnenie obrazoviek vzhľadom k zdroju

orientácia miestnosti, tienenie okien

10. oslnenie zdrojom svetla

umiestnenie svietidiel

kontrasty jasov v zornom poli: odlesky svetiel na stole, na podlahe

11. oslnenie odrazom

pomer jasov na plochách – odrazivosť

10 Hladký, A.: Jednotná metodika na hodnotenie pracovísk so zobrazovacími jednotkami. Príloha č. 2 k Acta hygienica, epidemiologica et microbiologica, 1990, 54 s.

20

odrazy a odlesky na obrazovke

čitateľnosť písomností

12. združené osvetlenie

kvalita osvetlenia

13. miestnosť bez denného svetla

nevhodná pre práce dlhšie ako 4 hod za zmenu

14. priestorové pomery

norma voľnej plochy a priestoru na jedného pracovníka

teplota, relatívna vlhkosť

15. mikroklíma

prúdenie vzduchu

16. hluk

základná hladina s korekciou

režim prestávok

organizácia práce – striedanie činností

priemerné trvanie práce pri obrazovke za zmenu

17. režim práce a oddychu

oddychový priestor

21

II. SUBJEKTÍVNA ODOZVA ZAMESTNANCOV NA ZRAKOVÚ ZÁŤAŽ

Dotazník zrakových ťažkostí pri práci a pretrvávajúcich po ukončení práce 11

DÁTUM .................................VEK .........

POHLAVIE M / ŽPROFESIA ..................................

Myslíte, že máte dobrý zrak?

áno

nie

Ak nie, uveďte príznaky a obtiaže:

Chyby a ochorenia zraku:

prekonané:

súčasné:

Nosíte okuliare?

áno

nie

Ak áno, uveďte aké:

Kedy ste boli naposledy u očného lekára?

Uveďte výsledok vyšetrenia:

V nasledujúcom uveďte, ako často trpíte v priebehu práce ďalej uvedenými ťažkosťami.

Príslušnú odpoveď zaznačte číslicou podľa nasledujúcej stupnice:

0 nikdy

1 veľmi zriedka

2 občas

3 často

4 veľmi často

5 takmer trvalo

Zrakové ťažkosti v priebehu prac. zmeny

pri práci

1

Pocit celkovej zrakovej

únavy

2

Pálenie očí

3

Sčervenanie očí

4

Slzenie očí

5

Mykanie, trhanie v očiach, tiky

11 Hladký, A., Židková, Z.: Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. Skriptá. Univerzita Karlova, Praha 1999, 78 s.

22

6

Tlak v očiach (alebo tlak v očnicovej dutine)

7

Mihanie pred očami

8

Pocit zníženej citlivosti zraku

9

Svetloplachosť

10

Rozmazané neostré videnie

11

Dvojité videnie

12

Bolesť hlavy ako dôsledok zrakovej námahy

13

Pocit nepohody z práce pri umelom osvetlení

14

Potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru

15

Pocit celkovej únavy a

malátnosti

DÁTUM .................................VEK .........

POHLAVIE M / ŽPROFESIA ..................................

V nasledujúcom uveďte, ako často trpíte po skončení práce pretrvávaním uvedených ťažkostí.

Príslušnú odpoveď zaznačte číslicou podľa nasledujúcej stupnice:

0 vôbec sa neobjavuje

1 zmizne do 2 hodín po prac. zmene

2 zmizne do večera (do 6 hod. po práci)

3 zmizne do rána (do 12 hod. po práci)

4 zmizne až po dlhšom voľne

5 trvá takmer stále

Zrakové ťažkosti po skončení pracovnej zmeny

po práci

1

Pocit celkovej zrakovej

únavy

2

Pálenie očí

3

Sčervenanie očí

4

Slzenie očí

5

Mykanie, trhanie v očiach, tiky

6

Tlak v očiach (alebo tlak v očnicovej dutine)

7

Mihanie pred očami

8

Pocit zníženej citlivosti zraku

9

Svetloplachosť

10

Rozmazané neostré videnie

11

Dvojité videnie

12

Bolesť hlavy ako dôsledok zrakovej námahy

13

Pocit nepohody z práce pri umelom osvetlení

23

14

Potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru

15

Pocit celkovej únavy a

malátnosti