NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

NÁVRH

ZÁKON

z ................................. 2005

o odškodnení obetí okupácie Československa vojskami Zväzu sovietskych socialistických republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Účel zákona

Účelom zákona je odškodniť občanov Slovenskej republiky, ktorí ako občania Československej socialistickej republiky alebo občania Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej len „československí občania“) boli usmrtení, znásilnení alebo zranení v súvislosti s pobytom okupačných armád Zväzu sovietských socialistických republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky na území vtedajšieho Československa.

§ 2

(1)Oprávnenou osobou podľa tohoto zákona je fyzická osoba, ktorá:

a)bola v období od 20. augusta 1968 do 27. júna 1991 zranená alebo znásilnená príslušníkom niektorej z okupačných armád alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom okupačných armád,

b)bola zranená alebo znásilnená na území Československa,

c)v dobe zranenia alebo znásilnenia bola československým občanom,

d)za zranenia alebo znásilnenia príslušníkom niektorej z okupačných armád alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom okupačných armád nebola odškodnená podľa iného právneho predpisu1).

(2)Ak osoba splňajúca podmienky podľa odstavca 1 zomrela, stávajú sa osobami oprávnenými podľa tohoto zákona deti a manžel; ak nie sú oprávnenými osobami deti a manžel, stávajú sa oprávneými osobami rodičia osoby splňajúcej podmienky podľa odstavca

1) Vyhláška č. 11/1969 Zb., o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkách dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky.

1.

(3)Osobami oprávnenými podľa tohoto zákona sú deti a manžel fyzickej osoby, ktorá:

a)bola v období od 20. augusta 1968 do 27. júna 1991 usmrtená príslušníkom niektorej z okupačných armád alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom okupačných armád alebo podľahla zraneniu spôsobenom príslušníkom niektorej z okupačných armád alebo civilnou osobou zdržujúcou sa na území Československa v súvislosti s pobytom okupačných armád,

b)bola usmrtená alebo zranená s následkom smrti na území Československa,

c)v dobe usmrtenia alebo zranenia s následkom smrti bola československým občanom.

(4)Ak nie sú osobami oprávnenými podľa tohoto zákona deti a manžel osoby, ktorá splnila podmienky podľa odstavca 3, stávajú sa oprávnenými osobami rodičia osoby splňajúci podmienky podľa odstavca 3.

(5)Ak bola niektorá z osôb splňajúca podmienky podľa odstavca 3 alebo odstavca 4 odškodnená za smrť alebo zranenie s následkem smrti manžela, rodiča či dieťaťa podľa iného právneho predpisu1), oprávnenie podľa tohoto zákona nevzniká.

§ 3

(1)Oprávnené osoby majú nárok na poskytnutie jednorázovej peňažnej čiastky (ďalej len "nárok"), len ak sú občanmi Slovenskej republiky.

(2)Nárok je nutné uplatniť ve forme písomnej žiadosti u orgánu príslušného k rozhodnutiu najneskôr do 31. decembra 2006, inak nárok zaniká.

§ 4

(1)Nárok osôb oprávnených podľa § 2 odstavca 3 a 4 tohoto zákona je vo výške 1.000 000 Sk.

(2)Nárok osôb oprávnených podľa § 2 odstavca 1 a 2 tohoto zákona je vo výške:

a)500 000 Sk, ak zranenie alebo znásilnenie zanechalo trvalé následky,

b)100 000 Sk, v ostatných prípadoch.

§ 5

(1)Nárok uplatní oprávnená osoba písomne na Ministerstve spravodlivosti SR.

(2)Nárok možno preukázať lekárskou správou, úmrtným listom, svedeckou výpoveďou najmenej dvoch svedkov alebo iným spôsobom.

(3)O poskytnutí jednorázovej peňažnej čiastky rozhoduje a jednorázovú čiastku vypláca Ministerstvo spravodlivosti SR.

§ 6

(1)Konanie podla tohoto zákona sa začína na návrh oprávnenej osoby. Včas uplatnený nárok, pokiaľ o ňom nebolo rozhodnuté alebo pokiaľ jednorázová peňažná čiastka nebola vyplatená, prechádza v prípade smrti oprávnenej osoby na jej dedičov.

(2)Na toto konanie se použije, pokiaľ tento zákon neustanoví inak, správny poriadok2).

(3)Proti rozhodnutiu orgánu uvedeného v § 5 možno podať opravný prostriedok na

2) Zákon č. 71/1967 Zb., o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd SR.

§ 7

(1)Konanie podľa tohoto zákona je oslobodené od správnych poplatkov.

(2)Jednorázová peňážná čiastka poskytnutá podľa tohoto zákona nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb, nezahrňuje sa do vymeriavacieho základu na výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie ani do príjmov rozhodujúcich pre výpočet poistného na sociálne zabezpečenie a na štátnu politiku zamestnanosti, ani do príjmov rozhodujúcich pre účely sociálneho zabezpečenia.

(3)Náklady na jednorázovú finančnú čiastku hradí štát.

(4)Odškodnením podľa tohoto zákona nie sú dotknuté práva poškodených domáhať sa odškodnenia voči iným štátom.

§ 8

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

D ô v o d o v á s p r á v a

A/ Všeobecná časť

Podstatou návrhu je odškodnenie krivdy spáchanej na občanoch Slovenskej republiky v období ich okupácie vojskami ZSSR, MĽR, PĽR, NDR a BĽR od 20.8.1968 do 27.6.1991. Odškodnit sa navrhujú najbližší príbuzní tých občanov SR, ktorí boli v sledovanomm období zabití príslušníkmi okupačních síl a ďalej tí občania SR, ktorí boli zranení alebo znásilnení.

Štát si občania zradili okrem toho aj preto, aby ich bránil pred vonkajším nepriateľom. V plnení tejto základnej povinnosti Československo v rokoch 1968-1991 zlýhalo. Svojich občanov pred vonkajším nepriateľom neuchránilo a mnohí občania na to doplatili svojím životom alebo zdravím. Štát je podľa názoru predkladteľa povinnný svojím občanom újmu spôsobenú činnosťou okupačných síl kompenzovať. Nemožno samozrejme nahradiť všetky škody, ktoré činnosťou okupačných vojsk vznikli. Aj napriek tomu je možné uvažovat o odškodnení príbuzných tých občanov, ktorí boli zabití a tých občanov, ktorí boli zranení alebo znásilnení.

Za škody spôsobené občanom Slovenskej republiky sú podľa medzinárodného práva zodpovedné tie štáty, prípadne ich právni nasledovníci, ktorí sa na okupácii Československa podieľali. Z ich strany však doposiaľ k žiadnému vyrovnaniu nedošlo a predložený návrh zákona tuto otázku nerieši, ani nevylučuje.

Historické pramenne k predmetnej problematike sú veľmi kusé. Spracovateľ si nechal vypracovať odborný historický posudok o obetiach okupácie Československa vojskami bývalej Varšavskej zmluvy, ktorý je prílohou tejto dôvodovej správy. Z posudku vyplýva, že pomerne presné počty obetí je možné definovat iba v roku 1968. O týchto obetiach existujú pomerne rozsiahlé primárne a sekundárne pramene.

Navrhovaná právne úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladateľ požiadal o odborné stanovisko k predkladanej problematike Vojenský historický ústav MO SR. Podľa získaných informácií invázia vojsk varšavskej pätky spôsobila mnohé ľudské tragédie. V období od 21. – 31. 8. 1968, v dôsledku invázie okupačných vojsk, na území Slovenska zahynulo 26 osôb a 181 ich bolo zranených. Na uliciach miest a mestečiek zomierali predovšetkým mladí ľudia. V údajoch o obetiach za poslednú dekádu augusta 1968 sa uvádza: vo východoslovenskom kraji zahynulo 11 osôb a 125 ich bolo zranených, v stredoslovenskom kraji bolo 5 mŕtvych a 14 zranených, v západoslovenskom kraji zahynulo 5 ľudí a 14 osôb bolo zranených. V Bratislave bolo 5 mŕtvych a 28 zranených.

V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa počet obetí ešte zvýšil, pretože okupačné vojská pri potýčkach s miestnym obyvateľstvom použili strelné zbrane. V polovici septembra 1968 boli priame škody spôsobené intervenciou na Slovensku odhadnuté na 314 miliónov Kčs. V tomto prípade však išlo len o škody spôsobené na komunikáciách, spojoch a budovách. V tejto sume neboli zahrnuté škody spôsobené prerušením medzinárodnej dopravy, spojov a výpadkov vo výrobe. Po podpísaní zmluvy o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na našom území vznikli Československu ďalšie finančné škody, ktoré súviseli s redislokáciou vojsk ČSĽA. /Poznámka: Spracované na základe informácie ministerstva vnútra pre Predsedníctvo Ústredného výboru KSS dňa 4. 9. 1968. Údaje poskytol: PhDr. Michal ŠTEFÁNSKÝ, CSc., vedecký pracovník odboru vojensko-historických výskumov VHÚ Bratislava /

Z českých zdrojov vyplývá, že len v období od 20.8.1968 do 9.9.1968 bolo zabitých celkom 72 osôb, ťažko zranených bolo 266 osôb a ľahko zranených bolo 436 osôb. Tieto údaje sú pochopitelne za celé vtedajšie Československo. Z ďalších správ je zrejmé, že prípady zabitia, znásilnenia alebo zranenia sa v masívnom počte vyskytovali až do konca roka 1968. Od roku 1969 do roku 1991 sa počty znižujú, ale rozhodne nie na nulu. Prípady znásilňovania, zranení alebo i zabitia sú zdokumentované až do odchodu Sovietskej armády z Československa v roku 1991.

Ekonomický dopad:

Predpokladaný dopad zákona na štátny rozpočet bude vo výške cca 75 mil Sk. Presné vyčíslenie dopadov na štátny rozpočet nemožno vypočítať, nakoľko nie sú k dispozícii úplne presné údaje o obetiach za cele obdobie pobytu okupačných vojsk na území Československa. Vychádzať sa dá iba z pomerne presných údajov týkajúcich sa obetí okupácie v roku 1968.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: Robert KALIŇÁK, poslanec Národnej rady SR

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o odškodnení obetí okupacie Československa vojskami Zväzu sovietskych socialistických republík, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. K predmetnej oblasti nevyplývajú záväzky z Prístupovej zmluvy, ani z Aktu o podmienkach pristúpenia.

4.Problematiku návrhu právneho predpisu upravuje :

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6.Gestor:

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

B/ Osobitná časť:

K § 1:

Stanovuje sa účel zákona, ktorým je odškodnenia občanov SR, kttorí boli zabití, zranení, znásilnení, prípadne podľahli zraneniam v súvislosti s pobytom okupačných vojsk, ktoré vtrhli na územie vtedajšieho Československa 20. augusta 1968.

K § 2:

Vymedzujú sa osoby oprávnené k nárokovaniu si jednorazovej finančnej čiastky. Oprávnené osoby sú zranení, prípadne ich najbližší pozostalí príbuzní a pozostalí najbližší príbuzní po osobách zabitých či usmrtených v súvislosti so zraneniami.

K § 3:

Pre výplatu odškodnenia bola zvolená forma jednotnej výplaty, přičom žiadosť musí být uplatnená písomne do 31. decembra 2006. Podmienkou pre uplatnenie žiadosti je štátne občianstvo Slovenskej republiky oprávnenej osoby.

K § 4:

Stanoví sa výška čiastok, ktoré sa budú vyplácať ako odškodnenie.

K § 5:

Pre priznanie nároku sa požaduje k písemnej žiadosti pripojiť príslušnú lekársku správu alebo úmrtný list. Vzhľadom k tomu, že sa môžu vyskytnúť prípady, kedy nebude možné doložit udalosti písomne, pripúšťa sa nahradiť chýbajúce doklady svedeckou výpoveďou svedkov alebo iným spôsobom.

K § 6:

Zakladá sa subsidiárne použitie správneho poriadku, čo má význam predovšetkým z hľadiska z hľadiska procesných lehôt a procesných práv a povinností. Stanovuje možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, rozhodujúcom v prvom stupni, u súdu.

K § 7:

Konanie o nároku podľa tohoto zákona nepodlieha poplatkom ani zdaneniu. Náklady na odškodnenie hradí štát.

K § 8:

Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.